Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206214
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7622206214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci maloletého dieťaťa: V. F. W., N..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny W., dieťa rodičov: matka V. A., N.. XX.XX.XXXX, T. XX, R.Č., právne zastúpená JUDr. Tomášom
Tauberom, advokátom, Stará cesta 6, Spišská Nová ves, a otec Z. W., N.. XX.XX.XXXX, Z. K.-B. XX,
Y., B. T. N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Heringeš & Veverka s.r.o., Einsteinova 11,
Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/300/2022-538 zo dňa 17.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. až V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom dožadovala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého V. F. zo
sumy 300 eur na sumu 800 eur mesačne, a to s účinnosťou od 08.09.2022. Návrh zdôvodnila tým, že
od posledného určenia výšky výživného uplynulo vyše roka a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery.

Maloletý začal navštevovať D. školu, čím sa zvýšili jeho náklady aj na mimoškolskú aktivitu. Taktiež na
strane otca došlo k zmene pomerov, lebo pracuje na plný pracovný úväzok a jeho mesačný príjem sa
pohybuje okolo 5.000 eur. Otec poberá v N. prídavky na dieťa, ktoré matke neposkytuje.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. V. F. W., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 300 Eur na sumu 340
Eur mesačne, počnúc dňom 28.11.2022, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy
do 25. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 28.11.2022 do 31.05.2024 na mal.

V. F. v celkovej výške 684 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.IV. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/43/2019-306 zo
dňa 23.09.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/43/2019-319 zo dňa 05.10.2020 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/22/2021-374 zo dňa 09.08.2021 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/43/2019-428 zo dňa 10.11.2021 vo výroku o
výživnom zo strany otca na mal. V. F..

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách prekladu.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 65 ods. 1-5, § 63 ods. 1, 2, §
75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2
písm. c) zákona č. 601/2033 Z.z., § 157, § 2 ods. 1, § 121, § 52, § 55, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 155 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k
zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a matky. Maloletý mal v čase poslednej úpravy výživného

X roky, navštevoval V. školu, aktuálne navštevuje X. ročník D. školy. Od poslednej úpravy prešlo obdobie
troch rokov a zmenou stupňa vzdelávania i celkovým vývinom dieťaťa vzrástli odôvodnené potreby
dieťaťa v každom smere. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá sa odsťahovala od svojej
matky do nájomného bytu v R., za ktorý platí nájom 300 eur; je žiačkou dennej formy štúdia na vysokej
škole, aktuálne v X. ročníku. Jej príjem pozostáva zo sociálneho štipendia, za školský rok 2022/23 v

sume 250 eur a za školský rok 2023/24 v sume 300 eur. Medzičasom bola zamestnaná na dobu určitú
od 01.11.2023 do 30.04.2024. Pred ukončením pracovného pomeru sa stala práceneschopná, bol jej
priznaný nárok na nemocenskú dávku 11,66 eur denne. Práceneschopná je z dôvodu pretrvávajúcej
migrény, ktorá u nej pretrváva asi 4 roky. V súčasnej dobe by sa chcela zamestnať, najprv chce však
absolvovať lekárske vyšetrenie na neurológii. Od apríla 2024 jej bol priznaný nárok na prídavky na dieťa

aj z N. vo výške 190 eur mesačne, ktoré však podľa jej vyjadrenia začala poberať už od januára 2024.
Súčasne sú jej doplácané slovenským orgánom rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne, spolu teda
rodinné prídavky vo výške 250 eur. Otec naďalej pracuje v D. X. C. M. Y.-B.N., jeho príjem bol zvyšovaný
len valorizačne, v roku 2022 dosiahol príjem v čistom po odpočte daní a odvodov sumu 30.850,29 eur,
čo je v priemere mesačne 2.570,86 eur, v roku 2023 dosiahol príjem po odpočte daní a odvodov v čistom

33.531,96 eur, čo je v priemere mesačne 2.794,33 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
podanie návrhu matkou je dôvodné z dôvodu zmeny pomerov a je potrebné mu vyhovieť. Nenastala
však taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v matkou požadovanom rozsahu.
Zdôraznil, že výživné nemôže slúžiť matke ako náhrada jej príjmu. Vyživovaciu povinnosť majú obaja
rodičia, nielen otec a vzťahuje sa na dieťa. Matka sa rozhodla študovať na vysokej škole dennou

formou štúdia, čo zdôvodnila, že inak by pri dištančnej forme štúdia musela uhradiť poplatok 600 eur
za semester, na druhej strane však matke denná forma štúdia znemožňuje sa riadne zamestnať na
plnohodnotný plný pracovný úväzok a dosahovať príjem z pracovného pomeru. Matka sa tiež rozhodla
odsťahovať od matky do podnájmu a platiť mesačné nájomné 300 eur. Takéto rozhodnutia matky však
nemôžu byť na úkor otca, aby jej tento výživným v požadovanej výške 800 eur nahrádzal jej príjem popri

sociálnom štipendiu; počas školského roka matka poberá 300 eur štipendium aj prídavky na dieťa v
celkovej výške 250 eur. Súčasnú pracovnú neschopnosť matky súd hodnotí len ako krátkodobú, a to aj
s poukazom na zabezpečenie pravidelného príjmu, čo aj sama matka priznala. Nejedná sa o zdravotné
problémy, ktoré by ju vylučovali z pracovného procesu, napokon posledný semester matka ukončila s
výbornými známkami. Matka by sa mala správať rovnako ako otec, snažiť sa získať príjem z pracovného

pomeru za podpory (nie zneužívanie) štátnej sociálnej politiky, v čom je matka nesporne vo výhode v
tom, že jej poberané štátne sociálne dávky na dieťa sú 4x vyššie ako je to v Slovenskej republike. Tiež sa
nemôže spoliehať na to, aby otec platil aj jej všetky náklady, a to skrytou formou neprimerane vysokého
výživného.
Súd ustálil sumu odôvodnených mesačných potrieb maloletého vo výške 298,99 eur. Otec si riadne a

včas plnil vyživovaciu povinnosť v sume 300 eur, rovnako tak splácal riadne a včas dlh na výživnom
560 eur do novembra 2022 (viď rozsudok sp.zn.3P/43/2019-428 zo dňa 10.11.2021). Okrem vyživovacej
povinnosti k svojmu synovi inú vyživovaciu povinnosť nemá, s maloletým sa otec nestretáva. Hlavným
argumentomjeveľkávzdialenosťajazykovábariéra,ktorémusísúdakceptovať.Nadruhejstraneotecsimusí uvedomiť potrebu budovať si so synom vzťah, a tento aj prehlbovať. Otec súdu predložil pracovnú
zmluvu o výkone práce od 01.02.2018 pre zamestnávateľa X. C. M. Y.-B., kde pracuje doposiaľ. Podľa
predloženého potvrdenia o príjme za rok 2023 bol otcov priemerný čistý mesačný príjem 2.794,33 eur,

osobné výdavky otec prezentoval v celkovej sume 2.484 eur. Súdom určená výška výživného 340 eur
plní a dostatočne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, na ktorých sa má aj pri vyživovacej
povinnosti matky podieľať otec. Súčasne pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na príspevok matke
formou prídavku na dieťa, ktoré matka aktuálne poberá mesačne celkovo v sume 250 eur.
Návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 340 eur súd zamietol, nakoľko matkou požadovaná

suma výživného by bola neprimeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a nezlučiteľná s
príjmami a výdavkami otca. Tiež zamietol návrh matky na určenie výživného pred dňom 28.11.2022 (deň
doručenia návrhu na súd) spätne až ku dňu 08.09.2022. Súd na takýto postup nezistil dôvod hodný
osobitného zreteľa, a matka ani žiaden dôvod neprezentovala, ktorý by mal nepriaznivé dôsledky, či už
na matku alebo maloletého. Sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu
od oprávnených osôb vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j., aby návrh na

určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Súd priznal
zvýšené výživné počnúc odo dňa 28.11.2022, t.j. odo dňa podania návrhu, nakoľko zvýšené výdavky
maloletého mala matka už v tomto čase zvýšené výdavky a otec sa na týchto výdavkoch zvýšenou
mierou nepodieľal. Dlžné výživné určil súd za obdobie od 28.11.2022 do 31.08.2024 vo výške 684 eur a
uložil otcovi povinnosť splatiť ho v zmysle § 232 ods. 3 CSP, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. Nakoľko otec je občanom N. B. T., ktorého úradným
jazykom je N. jazyk, súd dal preložiť všetky listiny do jazyka N. a naopak, čím vznikli v konaní trovy
prekladu, ktoré hradil súd spolu vo výške 1.455,66 eur a trovy tlmočenia vo výške 63,23 eur za účasť
tlmočníka na pojednávaní. O týchto trovách rozhodol v zmysle § 155 ods. 2 CSP tak, že Slovenskej

republike nepriznal nárok na náhradu trov prekladu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to

proti výrokom I., II. a III. Zdôraznila, že maloletý navštevuje namiesto V. školy D. školu, je hodnotený
ako šikovný s viditeľným potenciálom v logickom myslení. Rád kreslí, zaujíma ho florbal, navštevuje
aj iné skúšky, cudzie jazyky, najmä nemčinu, futbal, hádzanú. Zdôraznila, že otec sa o maloletého
nezaujíma.Napriektomu,žeotecjeomaloletompravidelneinformovanýfotografiamiasms-kami.Matka
je študentka, chce si zabezpečiť vzdelanie a príjem pre seba aj pre syna. Matkine príjmy jednoducho

nestačia na to, aby dokázala zabezpečiť takú životnú úroveň, akú by si maloletý zaslúžil, resp., akú má
jeho otec v N..
Matkanamietalaajnesplnenieprocesnýchpodmienok.Vkonanínedošlokvykonaniudôkazu,konkrétne
k výpovedi otca, bola síce poskytnutá zápisnica z výsluchu zo súdu A., avšak protistrana nemohla otcovi
takto klásť žiadne otázky. Otec prezentoval tvrdenia len v podobe písomných podaní, k relevantným

skutočnostiam vypočutý nebol. Otec uviedol svoje príjmy, výdavky, avšak nijako ich nepreukázal. Súd
sa tak nedostatočne venoval zisťovaniu skutkového stavu. Na rozdiel od otca matka bola vypočutá, a to
v celku dehonestujúcim spôsobom. Súd nevypočul otca k relevantným skutočnostiam, jeho výpoveď by
nebola zbytočná. Súd tak porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a tým zároveň znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Matka musela preukazovať svoje výdavky, ktoré sú oproti jej príjmu pomerne vysoké. Na výdavky a ich
opodstatnenosť zo strany otca sa takmer vôbec neprihliadalo. Zvýhodňovanie jednej strany voči druhej
zo strany súdu je tak neakceptovateľné.
Ďalejsúdprocesnepochybil,keďvýživnénepriznaloddátumu,ktorýbolvpodanomnávrhuuvedený.Pre
matku je nepochopiteľné, prečo súd postupoval tak, že priznal výživné až od neskoršieho dňa. Výživné,

ktoré určil súd, je vzhľadom na judikatúru a tabuľkové hodnotenie neprimerane nízke. Vzhľadom na
príjem otca by sa výživné malo pohybovať minimálne v intenciách súm 700 eur mesačne. Vzhľadom na
majetkové pomery otca je však matka toho názoru, že výživné vo výške 800 eur mesačne je adekvátnou
sumou postačujúcou na potreby maloletého. Na základe týchto skutočností matka navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové

rozhodnutie. Taktiež aby rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.7. Dňa 23.07.2024 matka zaslala súdu doplnenie odvolania, v ktorom poukázala, že otec má viac
finančných prostriedkov, pretože vlastní pozemok hneď vedľa svojho dedka a postavil si tam pomerne
veľký murovaný dom, a stálo to pomerne dosť peňazí, matka nevie, či pozemok kúpil alebo zdedil.

Uviedla, že manželka otca nepracuje, zo strany otca neboli predložené pracovné zmluvy, takže otec platí
všetky výdavky a otec ani nepreukázal, koľko zarába podľa pracovnej zmluvy a neboli zo strany otca
doloženéjehomajetkovépomery.Súdbezzisteniaskutkovéhostavuvecinemôžeobjektívnerozhodnúť.
Podotkla, že maloletý mal dňa XX.XX.XXXX narodeniny a otec mu poslal teleskop, ktorý však nefunguje,
nakoľko zrejme šlo o „fake“ z Č.. Matka otcovi písala, doslova otca prosila, aby synovi poslal peniaze,

že matka môže maloletému kúpiť akvárium a rybky, no nič otec neposlal, a len sa vyhovára a maloletý je
sklamaný. Opätovne matka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Poukázal, že súd pri určení výšky
výživného vychádzal z majetkových možností otca, ako aj z potrieb dieťaťa zohľadňujúc jeho vek a

potreby. Maloletý V. je X-ročným dieťaťom, ktoré nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným
stavom, prípadne s inými špecifickými potrebami. Súdom určené výživné je vo výške 340 eur mesačne,
prídavok na dieťa je vo výške 250 eur mesačne, z toho suma 190 eur je poukazovaná z N. a 60 eur
je doplatok zo strany tunajšieho úradu. Mesačná suma na zabezpečenie potrieb dieťaťa je spolu vo
výške 590 eur. Kolízny opatrovník zdôraznil, že okrem otca má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu aj matka.

Súdom určené výživné berúc do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky k synovi je nateraz dostatočné
na pokrytie nielen nevyhnutných potrieb dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny.

9. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Má

za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a spravodlivý v súlade s právnymi
predpismi a v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka. Matka tvrdí, že maloletý trpí tým, že nemá
otca, pritom otcova komunikácia s maloletým je reálne blokovaná matkou. Matka naďalej blokuje u
maloletého všetky možnosti výučby N. jazyka, odmieta možnosti osobného kontaktu s otcom bez jej
prítomnosti, resp. podmieňuje osobný kontakt medzi otcom a maloletým poskytovaním materiálnych

výhod pre ňu osobne. Darčeky zasielané otcom maloletému taktiež blokuje a nie je ochotná o čomkoľvek
s otcom komunikovať. Jej požiadavky na zvýšenie výživného sa otec dozvedel len a výhradne cestou
súdu, ktorý matka používa ako jediný komunikačný kanál s otcom. Otec bol riadne vypočutý dožiadaným
súdom v N., predložil všetky svoje riadne zdokladované výdavky a príjmy, taktiež deklaroval, že je
ochotný platiť výživné v súlade s F. tabuľkami, ktoré sú judikatúrou v N. používané na spravodlivé určenie

výživného, a ktoré vychádzajú z čistého príjmu povinnej osoby. O skutočnosti, že maloletý by chcel
bicykel a údajne trpí, lebo si to matka nemôže dovoliť, keďže nepracuje a výživné vo výške 340 eur
mesačne, ktoré otec pravidelne platí spolu s celkovými prídavkami na dieťa vo výške 250 eur, ktoré
matka dostáva pravidelne, jej nepostačuje, sa otec dozvedel len z predmetného odvolania. Otec nemá
žiadnuvyživovaciupovinnosťvočimatke,ktorásarozhodlanepracovaťaštudovaťnadennejbázeB.W.,

odbor,priktoromsavpraxinedápredpokladaťvyššieodmeňovanieakoprištandardnýchpovolaniachso
stredoškolskoukvalifikáciou.Kdoplneniuodvolaniamatkoupoukázal,žetotobolodoručenésúduaždňa
24.07.2024, otec má za to, že súd na toto doplnenie nemá brať zreteľ. Súd riadne zistil všetky majetkové
pomery otca prostredníctvom dožiadaného súdu v N., tieto zistenia boli riadne preložené súdnym
tlmočníkom do slovenského jazyka, obom stranám riadne doručené, a to v dostatočnom predstihu. Ako

sa ukázalo na pojednávaní dňa 17.06.2024, právny zástupca matky sa napriek riadne vykázanému
doručeniu snažil tváriť, že preložené majetkové pomery nedostal. Sudca v spise obratom dohľadal, že
doručenie týchto zistení na jeho adresu, je riadne vykázané. Otec je zamestnaný ako T. K. - Z.Á., matka
ho svojvoľne opustila s X-ročným dieťaťom a doposiaľ sa mu snaží mstiť za niečo osobné a slovenské
súdy matka využíva ako dobrý šikanózny prostriedok. Otec navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie a priznal náhradu 100 % trov právneho zastúpenia otcovi.

10. Otec zaslal písomné vyjadrenie k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ku ktorému nemá žiadne
námietky; stotožnil sa s odporúčaním kolízneho opatrovníka, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny.

11. K vyjadreniu otca zaslala matka písomnú repliku. Poukázala, že otec namiesto toho, aby platil
zvýšené výživné, útočí na matku a skrýva odôvodnené argumenty pod vyhováranie sa na citové
vydieranie. Matka u maloletého neblokuje výučbu N. jazyka, práve cestou za poznaním cudzieho jazykasú krúžky a jazykové školy, na ktoré by matka dieťa chcela zapísať, avšak nemôže si to dovoliť hradiť s
poukazom na chýbajúce finančné prostriedky. Matka by chcela, aby syn vedel s otcom komunikovať a
aby otec o neho javil väčší záujem. Ona kontaktuje otca, posiela mu fotky maloletého, avšak zo strany

otca nikdy nevidí žiadnu spätnú väzbu. Sám otec blokuje kontakt s maloletým a snaží sa zbaviť svojich
rodičovských povinností. Maloletý dostal od otca darček na narodeniny, ktorý však bol nefunkčný a
nijako k jeho rozvoju neprispel, o nijakých ďalších darčekoch matka nevie. Otec sa snaží očierniť matku
pred súdom. Doposiaľ určené výživné je nízke, náklady na výchovu dieťaťa sú vysoké, pričom matka
zohľadnila základné životné potreby, stravu, oblečenie, hygienu, školské potreby a pomôcky, krúžky,

výlety,povinnépoplatky,hračky,mimoškolskéaktivity,dopravu,poplatkyzapoistenie,lieky,zdravotnícke
potreby. Tieto náklady v porovnaní s príjmami matka nie je schopná pokryť samostatne, a preto žiada
o súčinnosť otca. Matka neodmieta synovi kúpiť bicykel, avšak najprv potrebuje finančne zabezpečiť
základné potreby, a až následne uspokojiť potreby sekundárneho charakteru, na ktoré jej už financie
neostanú. Matka žiada, aby sa o svojho syna zaujímal samotný otec, dieťa nepociťuje iba materiálny
deficit, ale aj emočný, nakoľko mu otec chýba. Otec sa sám rozhodol, že dieťa nebude prostredníctvom

matkykontaktovať.Zaúčelomlepšiehozvládaniasituáciejedieťaužtakvútlomvekunútenépodrobovať
sa vyšetreniam a terapiám so psychológom. Otec vo svojom podaní odkazuje na relevanciu F. tabuliek,
čo do výpočtu výživného. Jeho úvahy však nie sú správne, nakoľko konanie prebieha na slovenskom
súde,riadisaplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiSR.Tabuľkyatakistootcomspomínanájudikatúra
uplatniteľné na území N. sú v tomto konaní nepoužiteľné. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že študuje

odbor, pri ktorom v praxi sa nedá predpokladať vyššie odmeňovanie ako pri štandardných povolaniach
so stredoškolskou kvalifikáciou. Matka sa po skončení štúdia môže zamestnať na pozícii, kde je vyššie
platové ohodnotenie ako predpokladá otec. Nie je pravdou, že by otec nedisponoval dostatočným
množstvom finančných prostriedkov. Medzi jeho výdavky patria aj také, ktoré nie sú odôvodnené, napr.
neprimerane vysoká odmena právnemu zástupcovi otca, ktorá sa podľa tvrdení pohybuje vo výške

niekoľko desiatok tisíc eur. Matka však nedokáže financiami zabezpečiť takú životnú úroveň, akú má
jeho otec v N., a preto je žiaduce, aby sa začal vo väčšej miere podieľať na rozvoji svojho syna a súhlasil
so zvýšením výživného. Tiež zdôraznila, že otec maloletého je v manželskom zväzku, jeho manželka
vôbec neprispieva do domácnosti a otec ju vyživuje na úkor vlastného syna. Nesúhlasila s tvrdením
otca a kolízneho opatrovníka, že matka poberá prídavky na maloleté dieťa z N. a zo Slovenska, tak o to

menej má otec plniť vyživovaciu povinnosť. Štát nepreberá zodpovednosť a povinnosť rodiča vyživovať
jeho dieťa. Pri určovaní zvýšeného výživného matka vychádzala z Metodiky pre výpočet výživného
stanovenej Ministerstvom spravodlivosti SR, a nie z F.Ý. tabuliek, z ktorých vychádza otec, a ktoré v
podmienkach SR nemajú žiadnu právnu relevanciu. Matka zotrvala na petite, ktorý uviedla v odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné .

.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom

vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovaťizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

15.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd
za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky.

17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce

pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, tak
v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov
pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo
objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods.
3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

18. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj

č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

19. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako

je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až

v budúcnosti.

20.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej

osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe predloženého
príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu aj o jeho majetkových pomeroch.

21. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v

matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda, že rodič a dieťa musia mať k
dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potriebdieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.

23. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil zistenú zmenu pomerov na strane maloletého, nakoľko
nastúpil na J.. stupeň D. a ustálil, že výška odôvodnených mesačných výdavkov maloletého predstavuje
sumu cca 300 eur mesačne. Maloletý nemá žiadne zvýšené výdavky ohľadom zdravotného stavu. Matka
má objektívne zvýšené náklady v súvislosti s nástupom maloletého do školy na začiatku školského roka.

24. Matka namietala, že vzhľadom na jej príjmy nedokáže zabezpečiť takú životnú úroveň maloletému
akú má otec v N.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že čistý príjem otca
v roku 2022 predstavoval sumu 2.570,86 eur a v roku 2023 predstavoval sumu 2.794,33 eur. Odvolací
súd pre porovnanie poukazuje, že čistý mesačný príjem otca za rok 2019 bol v sume 2.808 eur a v roku
2020 v sume 2.770,20 eur (rozsudok sp.zn. 8CoP/22/2021-374 4 zo dňa 09.08.2021, teda na strane

otca bol jeho príjem zvyšovaný len valorizačne. Štruktúra výdavkov otca žijúceho v N. je odlišná ako
na Slovensku, len za bývanie a služby spojené s bývaním otec uhrádza sumu 1.626 eur mesačne.
Odvolací súd je toho názoru, že otec maloletého nemá nadštandardné príjmy, ani majetkové pomery,
na základe ktorých by bolo dôvodné priznať výživné na maloletého vo výške 800 eur mesačne tak, ako
to požadovala matka v návrhu na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že

pri zmene pomerov z dôvodu uplynutia času od posledného určenia výživného a nástupu maloletého do
vzdelávacieho systému X. stupňa D. školy určená výška výživného 340 eur zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého, aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti.
Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletého. Rozhodnutie matky
študovať dennou formou, ktoré jej znemožňuje riadne sa zamestnať na plnohodnotný pracovný úväzok

a dosahovať príjem z pracovného pomeru, však nemôže byť vyhodnotené v neprospech otca tak, že
tento by mal byť povinný platiť vyššie výživné.

25. Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní
odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného, a nie je možné ho len

limitovať na ekonomickú kategóriu. Na preukázanie správnosti určenia výšky výživného pre maloletého
odvolací súd podporne poukazuje na materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého
cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-
spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Otec je nositeľom len jednej vyživovacej
povinnosti voči maloletému V.J.. Podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa (X. stupeň D.

školy), prislúcha percentuálny podiel 20 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 2.795
eur za rok 2023 (27,95 x 20), t.j. suma 559 eur mesačne.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov,
keď pri určení výživného prihliadol aj na výšku prídavku na maloletého, ktorý poberá matka maloletého

celkom vo výške 250 eur mesačne (od januára 2024 jej bol priznaný nárok na prídavky na dieťa z N.
vo výške 190 eur mesačne a suma 60 eur mesačne ako prídavok na dieťa je jej doplácaný slovenským
orgánom), a to v tom smere, že táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa,
ktoré potom nemusia byť pokryté výživným zo strany rodičov. Suma odôvodnených mesačných potrieb
maloletého bola súdom ustálená na sumu cca 300 eur mesačne, otec platí k rukám matky výživné 340

eur mesačne a matka poberá prídavok na dieťa vo výške 250 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že
matka má k dispozícii sumu 590 eur mesačne na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého, t.j.
sumu 290 eur mesačne môže použiť napr. na úhradu poplatkov za výučbu cudzích jazykov, či iných
záujmových krúžkov pre maloletého.

27. Matka v odvolaní aj v replike k vyjadreniu otca opakovane uvádzala, že chce, aby syn vedel s
otcom komunikovať v N. jazyku, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na poplatky spojené s
výučbou tohto cudzieho jazyka, a tiež aby sa otec viacej zaujímal o syna. V tejto súvislosti odvolací
súd apeluje na matku, aby obnovila kontakt s otcom a zabezpečila, aby maloletý mal možnosť naučiť
sa rodný jazyk otca a tak spoznať svojho otca, nakoľko ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, matka s

maloletým opustila územie B. T. N. dňa 01.08.2017 bez súhlasu otca, takže ani otec nepozná svojho
syna. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie sú schopní korektne komunikovať a tak neberú
ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje. Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú, oberajú deti
o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujmemaloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich
konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť za výsledok ich vzájomných nezhôd.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Z citovaného ustanovenia
zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletého
dieťaťa. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života,
a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa,

dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1).“ (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).

29. Matka v odvolaní namietala procesný postup súdu, ktorým znemožnil uskutočniť jej procesné práva,
keď nemohla otcovi klásť žiadne otázky, nakoľko bol vypočutý dožiadaným súdom v N.. Odvolací súd

k tejto námietke argumentuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s článkom 12 CMP, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb. Keďže otec je N. štátnym občanom, bol vypočutý dožiadaným Prvostupňovým
súdom A. v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o

spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach,
a to k samotnému návrhu matky, k výpovedi matky zo dňa 12.12.2023 na súde prvej inštancie a k
otázkam, ktoré boli špecifikované súdom prvej inštancie týkajúce sa predmetu konania. Výsluch otca
pred dožiadaným súdom, po preložení prekladateľkou do slovenského jazyka, súd doručil všetkým
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, a tak matka mohla využiť svoje právo a vyjadriť sa

k tomuto výsluchu otca.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v nálezoch
I. ÚS 75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97, z ktorých vyplýva: „Princíp rovnosti účastníkov v civilnom
mimosporovom konaní všeobecný súd zabezpečuje rovnakou aplikáciou a interpretáciou dotknutých

práv prislúchajúcim účastníkom tak, aby tento smeroval k spravodlivému výsledku. V širšom zmysle
slova za jeho naplnenie treba považovať aj možnosť účastníkov rozvíjať svoju procesnú aktivitu a
vyjadrovať sa ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo (princíp rovnosti zbraní). Špecifickosť vzťahov
tvoriacich predmet tohto konania je poznamenaný účasťou maloletých detí, keď okrem všeobecného
princípu rovnosti derivatívne sa prihliada na osobitnú procesnú ochranu poskytovanú súdmi slabšiemu

účastníkovi (čl. 4 základných princípov Civilného mimosporového poriadku). Za súčasť tohto základného
práva tzv. slabšej strany však nemožno považovať aj povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (alebo
i navrhnuté) účastníkom konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov aj v mimosporovom
konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len
tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto základného práva

nepatríaniprávotakéhotoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniasúdunímnavrhnutých
dôkazov“.

31. V odvolaní matka namietala, že súd zvýšil výživné na maloletého odo dňa podania návrhu od
28.11.2022, a nie odo dňa 08.09.2022 tak, ako to požadovala v návrhu na zvýšenie výživného.

Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 77 Zákona o rodine vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa v ods. 1 ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť
priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám
a zneužívaniu tejto možnosti. Neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by sa nemala uvedená úprava
vzťahovať aj na určenie zvýšenej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ bolo cieľom zákonodarcu zamedziť

zneužívaniu inštitútu spätného výživného pri prvotnom určení výživného, rovnako tomu bude aj pri
jeho zvýšení. Na rozdiel od zníženia, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti, kedy povinný nemusí mať
vedomosť o zmene pomerov na strane oprávnenej osoby, v prípade zmeny vyživovacej povinnosti
spočívajúcej v jej zvýšení má oprávnená osoba logicky vedomosť o zmene pomerov na jej strane.
Preto pokiaľ sa u oprávnenej osoby nevyskytnú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v

objektívnej nemožnosti podať návrh, napr. v nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľa, je oprávnený
v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ povinný podať návrh čo najskôr pri naplnení zákonných
predpokladov. Ak súd vyhodnotí, že v tej-ktorej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa(dôvody, ktoré vyhodnocuje súd v každom konaní individuálne), potom súd takýto návrh zamietne (viď
rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/26/2022 zo dňa 30.01.2024).

32. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
ktorý priznal zvýšené výživné až dňom podania návrhu matkou, t.j. od 28.11.2022.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1

CMP.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov

a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo

význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia

súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bol spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).