Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoPr/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201694
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124201694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvalo
bytom C. XXXX/XX, D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé
Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, korešpondenčná adresa: priečinok 72, 918 65 Trnava 1, proti
žalovanému: Nemocnica Alexandra Wintera n.o., Winterova ul. 66, 921 63 Piešťany, IČO: 36084221,
zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14,
811 04 Bratislava, IČO: 35960728, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27Cpr/1/2024–61 zo dňa 25. septembra

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnilust.§68ods.1,§77vetaprvá,§36zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkaprácevzneníúčinnom
ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len „ZP“ alebo Zákonník „práce“) a § 186 ods.

2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.2.2024 (v rovnaký deň podanou na pošte), doručenou
súdu dňa 28.2.2024, domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo
dňa 20.12.2023 je neplatné. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného na
základe pracovnej zmluvy z augusta 2021 ako pomocný pracovník v zdravotníctve na ortopedickom
oddelení, lôžková časť. Dňa 7.7.2023 (prípadne 7.8.2023) podal na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch
trestné oznámenie pre podozrenie z páchania trestnej činnosti, ako aj pre podozrenie z páchania

protispoločenskej činnosti zamestnávateľa. Dôvodom boli spory s priamou nadriadenou vrchnou sestrou
E. C. F., ktoré sa týkali ohovárania, okrádania pacientov, či zvýhodňovania zamestnancov na rovnakej
pracovnej pozícii, ktorí sa živili klebetami a žalovaním. Priama nadriadená zbierala informácie o
žalobcovi orgánom činným v trestnom konaní. Odmietla prezradiť, kto žalobcu fotografuje, sledovala ho
aj mimo pracoviska. Pretože predpokladal pomstu z jej strany, požiadal o pridelenie statusu chráneného
oznamovateľa, ktorý mu bol dňa 4.10.2023 aj pridelený. Žalovaný odmietal preradiť žalobcu na inú
pracovnú pozíciu, napr. na urgent, kde by chcel pracovať. Ďalej v žalobe opisoval svoje spory s Mestom

Piešťany v súvislosti s čiernymi stavbami, ktoré sa realizujú na ulici C. (kde má bydlisko žalobca)
na základe podvodov s pozemkami. V spore s Mestom Piešťany zastupoval jednu z poškodených
pani G. E., ktorá spor vyhrala. Dňa 30.11.2023 bol zadržaný, vykonali u neho domovú prehliadku,
zadržali mu počítače, mobily, USB kľúče, DVD s cieľom „upratať“ osobu žalobcu do väzby, aby mohliskolaudovať ďalšie stavby. Žalovaný bol informovaný, že má status chráneného oznamovateľa a aj
že sa od 30.11.2023 nachádza vo väzbe, napriek tomu dňa 20.12.2023 vydal okamžité skončenie
pracovného pomeru a odoslal mu ho dňa 21.12.2023 na miesto trvalého bydliska. Odkiaľ mu bola

zásielka preposlaná do Leopoldova a doručená 27.12.2023. Oznámil písomne žalovanému, že chce aby
ho naďalej zamestnával, na čo žalovaný nereagoval.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania prekluzívnej lehoty.
Žalobca potvrdil, že mu bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 27.12.2023 a
týmto dňom skončil jeho pracovný pomer. Od tohto okamihu plynie dvojmesačná lehota na podanie

žaloby, ktorá uplynula dňa 27.2.2024 a žalobu žalobca doručil súdu dňa 28.2.2024, po prekluzívnej
lehote. Ďalej potvrdil, že pracovný pomer so žalobcom uzatvoril dňa 12.8.2021, ktorý sa zmenil
dodatkom zo dňa 9.3.2022 na dobu neurčitú. Dôvodom Okamžitého skončenia pracovného pomeru
bolo opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré spočívalo v opakovanej a
trvalejšej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Aj podľa ustálenej judikatúry ide o závažné porušenie
pracovnej disciplíny (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 95/2009, sp. zn. 5Cdo 81/2010, sp. zn.

5Cdo 17/2011) a rovnako je definované aj v Pracovnom poriadku zamestnávateľa. Ešte pred okamžitým
skončením pracovného pomeru bol žalovaný upozornený na porušenie pracovnej disciplíny listom
zo dňa 9.10.2023, doručeným 27.10.2023. V absencii pokračoval aj v novembri a decembri 2023.
Dňa 10.10.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry, že je žalobcovi
poskytnutá ochrana podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Žalovaný

požiadal tento úrad listom zo dňa 18.10.2023 o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru so
žalobcom z dôvodu opakovanej absencie, ktorý mu bol dňa 14.12.2023 rozhodnutím udelený. Okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaný vopred prerokoval s odborovou organizáciou dňa 19.12.2023.
Skončenie pracovného pomeru bolo vykonané v súlade so zákonom a obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti, navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobca v replike uviedol, že sa stále nachádza vo väzbe od 2.12.2023, čomu predchádzalo jeho
zadržanie dňa 30.11.2023. Právny zástupca žalovaného sa vyjadruje k žalobe úmyselne účelovo
klamlivo, neúplne a zavádzajúco, nevyjadril sa k predžalobnej výzve a ani k trvaniu žalobcu na ďalšom
zamestnávaní u žalovaného. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dňa 27.12.2023 jeho
priateľka pani G. E., ktorá disponuje splnomocnením na preberanie doporučených listových zásielok

počas pobytu žalobcu v ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove, nedisponuje právomocou na ich vybavenie,
preto mu písomnosť preposlala do väzby na vybavenie. Naďalej má záujem sa mimosúdne dohodnúť a
pracovať u žalovaného, ale na urgente. Všetko závisí od toho, ako dopadne jeho väzba. Ďalej zopakoval
argumentáciu zo žaloby, že jeho väzba je výsledok dlhodobého prenasledovania jeho osoby a osoby
jeho priateľky v súvislosti s čiernymi stavbami v Piešťanoch a údajnými podvodmi na Meste Piešťany

a stavebnom úrade vo výške 1.000.000 eur.
Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca nezdôvodnil ako majú súvisieť okolnosti jeho väzby s týmto
súdnym sporom. K dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým sú neospravedlnené
absencie v mesiacoch augusta a október 2023, ktoré následne pokračovali aj v novembri a decembri sa
nevyjadril. Ani k tomu prečo k nim dochádzalo pred väzbou. Žalobca potvrdil, že Okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo doručené dňa 27.12.2023 jeho priateľke, ktorá je ním splnomocnená na
preberanie doporučených poštových zásielok, preto je písomnosť doručená dňom 27.12.2023, ak keď
bola prevzatá splnomocnenou osobou.
Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či bola podaná žaloba včas. Okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 20.12.2023 žalovaný zaslal žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska v

zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 ZP. Z predloženej doručenky mal prvoinštančný súd preukázané, že
zásielka bola uložená na pošte dňa 22.12.2023 a prevzatá dňa 27.12.2023. Medzi stranami nebolo
sporné, že zásielku dňa 27.12.2023 prevzala priateľka žalobcu, ktorú splnomocnil na preberanie
doporučených poštových zásielok. Nakoľko uvedené skutkové tvrdenie nebolo sporné medzi stranami,
súd prvej inštancie v zmysle § 186 ods. 2 CSP v tejto otázke vychádzal zo zhodného tvrdenia strán.

Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalovanému cestou ním splnomocnenej osoby
dňa 27.12.2023 a týmto dňom začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá uplynula dňa 27.2.2024. Tento deň bol
posledným dňom, kedy mala byť žaloba doručená na súd, pretože ide zároveň o hmotnoprávnu lehotu.
Nestačí podanie žaloby v uvedenej lehote na poštovú prepravu. Keďže žaloba bola doručená na

súd dňa 28.2.2024, čo preukazuje potvrdenie o prijatí žaloby na súd a aj prezenčná pečiatka súdu,
žalobca ju podal oneskorene po uplynutí lehoty podľa § 77 ZP. Zároveň, keďže v tomto prípade ide o
prekluzívnu lehotu (§ 36 ZP), právo žalobcu na uplatnenie určenia neplatnosti okamžitého skončeniapracovného pomeru zaniklo a súd musel na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti aj bez
námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, ako oneskorene podanú.
V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.

1 CSP a vecne tým, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie

a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Žalobca uviedol, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ako žalovaný tak aj Okresný súd Trnava ako dôvod svojho rozhodnutia
opierajú o skutočnosti, že žalobca údajne nepodal svoju žalobu včas. Okresný súd Trnava sa pritom
v odôvodnení svojho rozsudku na strane č. 4 ods. 5 hlavne opiera o § 36 ods. 1 a § 77 ZP. Tieto

pojednávajú o tom, že žalobca si musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby bola doručená na
súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty, čo sa ale údajne podľa právneho zástupcu a súdu nestalo.
Súd prvej inštancie v odôvodnení však neuvádza a žalobca si myslí, že to bola jeho povinnosť, kedy
je zmeškanie lehoty pri podaní žaloby žalobcom pre súd prijateľné, či ospravedlniteľné tak, ako je to aj
pri iných zákonoch, ktorých súčasťou sú aj rôzne typy lehôt pre účastníkov konania (Trestný poriadok,

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ...) vrátane postupu pri nedodržaní lehoty, hoci žalobca si myslí,
že k zmeškaniu lehoty nedošlo. Právny zástupca, Okresný súd Trnava ako aj žalobca zhodne uvádzajú,
že žaloba bola podaná v lehote na poštovú prepravu. Právny zástupca a Okresný súd Trnava na rozdiel
od žalobcu však tvrdia, že takéto podanie nestačí, keďže žaloba bola doručená na Okresný súd Trnava
až dňa 28.2.2024, teda deň po lehote, čo údajne preukazuje potvrdenie o prijatí žaloby na súd a aj

prezenčná pečiatka Okresného súdu v Trnave. Žalobca si nie je vedomý, že by zodpovedal za rýchlosť
doručenia listových zásielok Slovenskou poštou a.s. Žalobca taktiež nemusí veriť tvrdeniam Okresného
súdu Trnava, že jeho listová zásielka so žalobou bola doručená na Okresný súd Trnava práve dňa
28.2.2024, čo má taktiež dokazovať potvrdenie o prijatí žaloby na Okresný súd Trnava ako aj prezenčná
pečiatka súdu. Ak Okresný súd Trnava prišiel na takéto zistenie, teda že žalobca nedoručil žalobu včas,

mohol predsa rozhodnúť už v marci 2024 a zbytočne nenaťahovať konanie a nie rozposielať písomnosti
obidvom stranám, aby sa vyjadrili k žalobe, či k vyjadreniu žalovaného. To, či je žaloba podaná včas, je
to prvé, čo by mal sudca po pridelení spisu skontrolovať a vo veci konať, a nemusel by spis zbytočne
ležať na stole 8 mesiacov. Okresný súd Trnava sa v odôvodnení ani nezmieňuje, či sa riadil aj pečiatkou
odosielajúcej pošty na obálke, ktorá musela byť zo dňa 26.2.2024 a žaloba musela byť doručená na

predmetný súd dňa 27.2.2024. Pošta od obvinených sa zbiera cca o 06:30 hod., cca o 10:00 hod. sa
vezie na poštu, preto žalobca nevidí dôvod, aby žaloba z Leopoldova do Trnavy putovala 2 dni. Okresný
súd Trnava ako aj právny zástupca žalovaného teda argumentujú zmeškanou lehotou, žalobca zasa
argumentuje § 121 ods. 5 CSP, ktorý znie: „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie

urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“ Z tohto paragrafového
znenia vyplýva rozpor medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným a súdom na druhej strane. Názor
žalobcu je taký, že CSP je nadradený Zákonníku práce a súd by mal teda prihliadnuť a riadiť sa § 121
ods. 5 CSP. Ak si Okresný súd Trnava myslí, že zo strany žalobcu došlo k zmeškaniu lehoty, musí
si uvedomiť, že žalobca má vo väzbe obmedzené podmienky, na rozdiel od žalovaného a musel sa

spoľahnúť na orgán, ktorý má povinnosť doručovať, pričom žalobca nezodpovedá v žiadnom prípade
za rýchlosť poskytovania služieb tohto orgánu, pričom lehotu podania dodržal. Okresný súd Trnava
sa vo svojom rozsudku nezmienil ani jediným príkladom z judikatúry, napríklad Najvyššieho súdu SR,
ktorý by postupoval a rozhodol rovnako v takomto prípade ako Okresný súd Trnava v prípade žalobcu.
Okresný súd Trnava vo svojom rozsudku taktiež neuvádza, v akom časovom predstihu treba urobiť

podanie orgánu, ktorý má povinnosť doručovať listové zásielky, aby sa žalobca mohol spoľahnúť, že jeho
zásielka bude doručená včas. Momentálne pre takýto orgán, teda Slovenskú poštu a.s. platí, že zásielky
podané na pošte do 17:00 hod. budú na druhý deň doručené na akúkoľvek vzdialenosť. Žalovaný veľmi
dobre vie, že urobil chybu pri žalobcovi, že s jeho osobou okamžite skončil pracovný pomer, hoci bol
na porušenie zákona upozornený, čo nerešpektoval. Údajné zmeškanie lehoty žalobcom je len nejakým

pokusom o zmarenie súdneho konania žalovaným.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný výroky I. a II.
napadnutého rozsudku považuje za zákonné a správne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ich akovecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie podľa neho
vykonal potrebné dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil vec. Plne
súhlasí s právnym názorom okresného súdu, že žaloba nebola podaná včas, preto správne súd žalobcu

zamietol. Žalovaný predložil dôkaz o prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
žalobcu dňa 27.12.2023, dokonca samotný žalobca vo svojej žalobe uviedol, že okamžité skončenie
pracovného pomeru mu bolo doručené dňa 27.12.2023 prostredníctvom jeho priateľky, ktorá disponuje
splnomocnením na preberanie doporučených listových zásielok, čo potvrdil samotný žalobca. Aplikujúc
zákonné ustanovenia na tento prípad, je potrebné skonštatovať, že ak pracovný pomer skončil dňa

27.12.2023, tak od tohto dňa začala plynúť 2 mesačná hmotnoprávna prekluzívna lehota na podanie
tejto žaloby, ktorá uplynula dňa 27.2.2024. Z prezentačnej pečiatky súdu ako aj z potvrdenia je zrejmé,
že žaloba žalobcu bola súdu doručená až dňa 28.2.2024, t. j. po hmotnoprávnej prekluzívnej lehote.
Žalobca citujúc § 121 ods. 5 CSP si zjavne mýli procesnú lehotu s hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou,
je zrejmé, že ním citované ustanovenie CSP nie je možné použiť na tento prípad. Záverom žalobca tvrdí,
že žalovaný mal údajne pri okamžitom skončení pracovného pomeru urobiť chybu. Aj keď vzhľadom

k tomu, že žaloba bola podaná oneskorene, je táto otázka irelevantná, žalovaný k tomu, že ku skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom došlo v zmysle zákona uviedol, že z ním predložených dôkazov
jednoznačne vyplýva, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v dôsledku opakovaného
závažného porušenia pracovnej disciplíny, konkrétne pre opakované neospravedlnené absencie v práci,
ktoré sa vyskytli v mesiaci august 2023, následne október 2023 a pokračovalo to v mesiacoch november

a december 2023. Žalobca sa vôbec nevyjadril k týmto svojím absenciám a k tomu, že prečo k nim
dochádzalo opakovane pred jeho väzbou. Aj podľa ustálenej judikatúry neospravedlnená neprítomnosť
v práci je bezpochyby závažným porušením pracovnej disciplíny a dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru (napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 95/2009, sp. zn. 5Cdo 81/2010, sp.
zn. 5Cdo 17/2011). Najviac v tomto prípade je opakovaná neospravedlnená neprítomnosť v práci

exaktne definovaná ako závažné porušenie pracovnej disciplíny (v rozsahu 3 a viac dní) v bode 4 písm.
d) článku X. internej smernice 03/2013 zamestnávateľa (Pracovný poriadok). Ešte pred Okamžitým
skončením pracovného pomeru bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny listom
zo dňa 9.10.2023 doručeným dňa 27.10.2023, ktoré spočívalo aj v opakovanej neospravedlnenej
absencii v práci. V absencii v práci žalobca pokračoval aj v mesiacoch november a december

2023. Dňa 10.10.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry, že sa
žalobcovi poskytuje ochrana podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Žalovaný, aby vzhľadom k okolnostiam držal zákon, tak dňa 18.10.2023 požiadal Úrad na ochranu
oznamovateľov o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru so žalobcom. Po vykonanom
dokazovaní Úrad na ochranu oznamovateľov vydal dňa 14.12.2023 rozhodnutie, ktorým žalovanému

udelil súhlas s pracovnoprávnym úkonom – okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b/ ZP voči zamestnancovi (žalobcovi). Úrad skonštatoval, že v prípade, ak chránený
oznamovateľ neospravedlnene absentuje v práci, neexistuje pochybnosť, čo je dôvodom skončenia
pracovného pomeru s takýmto chráneným oznamovateľom, čím je porušovanie povinností vyplývajúcich
z pracovného pomeru závažným spôsobom. Úrad taktiež skonštatoval, že nie je pochýb, že opakovaná

neospravedlnená neprítomnosť v práci je závažným porušením pracovnej disciplíny a dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ (žalovaný) tak preukázal v zmysle § 7 ods. 5
zákona o ochrane oznamovateľov, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť
s kvalifikovaným oznámením. Žalovaný takisto podľa zákona okamžité skončenie pracovného pomeru
vopredprerokovalsoZákladnouodborovouorganizáciouSOZZaSSatakistoajsLekárskymodborovým

združením. V ostatnom sa žalovaný pridržal svojich písomných vyjadrení a prednesov na pojednávaní.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362ods.1CSP),stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP),protirozsudkusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.5. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto – rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej

inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože
odvolacísúdzároveňvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáverysúduprvejinštancievoveci,spoukazomna
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých
jehočastiachriadneodôvodnil,pričomzároveňsavysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje,
k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa správne najprv zaoberal otázkou, či bola žaloba podaná včas (§ 36 druhá
veta ZP). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 20.12.2023 doručil žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako zamestnancovi prostredníctvom
poštového podniku na adresu žalobcu ako doporučenú zásielku, ktorú zásielku podľa doručenky

prevzala dňa 27.12.2023 priateľka žalobcu, ktorú splnomocnil na preberanie doporučených poštových
zásielok. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné, preto súd prvej inštancie vychádzal zo zhodného
tvrdenia strán. Dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru začala plynúť dvojmesačná
prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a táto
uplynula dňa 27.2.2024, ktorá skutočnosť tiež nebola v konaní spornou. Podľa prezenčnej pečiatky súdu

a potvrdenia o prijatí žaloby na súd bola žaloba doručená na Okresný súd Trnava dňa 28.2.2024.

10. Žalobca v odvolaní namietal, že si myslí, že k zmeškaniu lehoty nedošlo, že pečiatka odosielajúcej
pošty na obálke musela byť zo dňa 26.2.2024 a žaloba musela byť doručená na súd dňa 27.2.2024,
nevidídôvod,abypoštaputovalazLeopoldovadoTrnavydvadni.MomentálnepreSlovenskúpoštu,a.s.

platí, že zásielky podané na pošte do 17.00 hod. budú na druhý deň doručené na akúkoľvek vzdialenosť.
Nemusí veriť tvrdeniam Okresného súdu Trnava, že jeho zásielka so žalobou bola doručená na Okresný
súd Trnava práve dňa 28.2.2024.

11. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo sozreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany môže zamestnanec uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie

zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.
Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných

podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu
nedodržania prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 27.2.2024, pričom žalobca žalobu doručil súdu dňa
28.2.2024, čo je zrejmé z prezenčnej pečiatky súdu ako aj potvrdenia súdu. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel a tieto ako prostriedky procesnej

obrany uplatnil ako novotu až v odvolacom konaní.
Žalobca v odvolaní netvrdil splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesnej obrany
až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli
najavo, preto tieto novoty – popretie skutkových tvrdení žalovaného ako prostriedky procesnej obrany
(predložené ním až v odvolacom konaní) nemohli byť použité až v odvolacom konaní, a nebolo možné

na ne prihliadať.
Nad rámec uvedeného však odvolací považuje za potrebné dodať, že z obsahu spisu vyplýva, že žaloba
žalobcu bola doručená na Okresný súd Trnava dňa 28.02.2024 prostredníctvom poštového podniku,
čo vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Trnava, ktorou žalobu pri jej doručení súdu opatril
zamestnanec podateľne (č. l. 1) a zároveň uvedené preukazuje aj potvrdenie o prijatí podania vydané

zamestnancom podateľne súdu (č. l. 5), ktorým Okresný súd Trnava potvrdzuje, že dňa 28.2.2024
o 9:08:07 hod. bol prijatý návrh žalobcu na začatie tohto konania, ktoré potvrdenie je podpísané
zamestnancom podateľne súdu. Preto spochybňovanie doručenia žaloby žalobcu Okresnému súdu
Trnava dňa 28.2.2024 len tým, že on tomu nemusí veriť, bez uvedenia relevantnej argumentácie alebo
dôkazov, bolo nepostačujúce.

Žalobcove tvrdenie, že pre Slovenské poštu, a.s. platí, že zásielky podané na pošte do 17.00 hod.
budú na druhý deň doručené na akúkoľvek vzdialenosť, môžu byť predmetnom reklamačného konania
na doručujúcom orgáne, t. j. Slovenskej pošte, a.s., ale nemá vplyv na skutočnosť, že žaloba bola
doručená na súd dňa 28.2.2024. Poštovú zásielku treba odovzdať na prepravu poštovému podniku
v takom časovom predstihu, aby bola adresátovi doručená včas, o čom je tiež potrebné sa informovať

na poštovom podniku (ako dlho trvá doručenie), nie na súde.

13. Žalobca k argumentácii súdu prvej inštancie o zmeškanej lehote poukázal na § 121 ods. 5 CSP,
z ktorého podľa žalobcu vyplýva rozpor medzi tvrdením žalobcu na jednej strane a súdom na druhej
strane. Názor žalobcu je taký, že CSP je nadradený Zákonníku práce a súd by mal teda prihliadnuť

a riadiť sa § 121 ods. 5 CSP.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom označený odvolací dôvod
s ohľadom na nižšie uvedené nebol naplnený.
Podľa § 77 veta prvá ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Občianske právo rozoznáva dva základné druhy lehôt a to lehoty procesné a lehoty hmotnoprávne.
Procesnélehotysúupravenévprocesnýchpredpisochobčianskehopráva–najmävzákoneč.160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Hmotnoprávne lehoty upravujú predpisy hmotného práva, napr.
Zákonník práce, Občiansky zákonník.
Základný rozdiel medzi lehotou procesnou a hmotnoprávnou spočíva v následkoch, ktoré jednotlivé

predpisy spájajú s uplynutím konkrétnej lehoty (doby). Hmotné právo spája následky s lehotou
hmotnoprávnou a naopak, s procesnými lehotami, ktoré sú upravené normami práva procesného,
sú spojené následky v oblasti civilného procesu. Praktickosť dopadov rozlišovania hmotnoprávnych
a procesných lehôt je pomerne dôležitá. Totiž na zachovanie procesnej lehoty je potrebné, aby bol
úkon najneskôr v posledný deň podaný na poštovú prepravu. Neznamená to však jedine možnosť

odovzdania na pošte, ale tiež na inom orgáne, ktorý je podľa zákona povinný doručovať písomnosti
(napr. súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom doručujúceho orgánu, ktorým je okrem poštového
podniku aj súdny doručovateľ a v osobitných prípadoch aj prostredníctvom Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti alebo
ochrannej výchovy). Naopak, hmotnoprávna lehota je zachovaná jedine vtedy, ak bol úkon v posledný

deň lehoty doručený adresátovi (dostal sa do sféry jeho vplyvu) – napríklad, ak bola žaloba doručená
súdu (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s 841).
Napokon je nutné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi lehotami (ktoré vyplývajú z hmotnoprávnych
predpisov) a procesnými lehotami (ktoré sú ustanovené procesnými normami). V prípade

hmotnoprávnych lehôt v posledný deň lehoty musí byť úkon už doručený strane, ktorej je určený, nestačí
písomné podanie poštovému podniku. Procesná lehota je zachovaná aj v prípade, že podanie bolo
v jej posledný deň odoslané na poštovú prepravu. Napr. hmotnoprávnou je lehota podľa § 77 ZP, kedy
žaloba na neplatnosť musí v danej lehote (najneskôr v posledný deň) prísť aj súdu (Švec, M. – Toman,
J. a kolektív. 2023. Zákonník práce, Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. Zväzok I. 2., doplnené

a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2023, s. 351).
Okamih skončenia pracovného pomeru na seba viaže začiatok dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby,
ktorou sa zamestnanec, ako i zamestnávateľ môže obrátiť na súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Táto dvojmesačná lehota je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že v posledný
deň tejto lehoty musí byť žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená súdu.

Ustanovenie § 77 stanovuje lehotu dvoch celých kalendárnych mesiacov, ktorá plynie odo dňa, keď sa
mal pracovný pomer skončiť (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2022, s 824).
V prípade lehoty podľa § 77 ZP ide o lehotu prekluzívnu (§ 36 ZP) a hmotnoprávnu (žalobca musí uplatniť
svoj nárok žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty). Uplatnenie

neplatného skončenia pracovného pomeru na súde je možné podľa § 77 ZP v nadväznosti na § 36
ods. 1 ZP najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (Švec, M. –
Toman, J. a kolektív. 2023. Zákonník práce, Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. Zväzok I. 2.,
doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2023, s. 797).
Z§77ZPvyplýva,žeakzamestnanecalebozamestnávateľchcedosiahnuť,abynenastaliprávneúčinky

vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu
o určenie, že právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota
uvedená v § 77 je lehotou prekluzívnou a zároveň ide o lehotu hmotnoprávnu podľa § 36 ods. 1 ZP
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2011, pozri aj rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1436/2001).

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota podľa § 77 ZP (na podanie žaloby okrem iných aj o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru) je lehotou hmotnoprávnou a preto žaloba musí
prísť na súd najneskôr posledný deň lehoty, t. j. nestačí jej podanie na poštovú prepravu v posledný
deň lehoty ako nesprávne tvrdí žalobca.
Civilný sporový poriadok je procesný predpis občianskeho práva, ktorý upravuje postup súdu, strán

sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1). Naproti tomu
Zákonníkprácejehmotnoprávnypredpis,ktorýupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislosti
s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace (§ 1). Medzi predpismi procesného a
hmotného práva nie je vzťah nadradenosti a podradenosti ako sa mylne domnieva žalobca, lebo každý

z nich upravuje inú oblasť práva a každý predpis upravuje odlišný druh lehôt. Lehota podľa § 77 ZP je
lehotou hmotnoprávnou, nie procesnou, preto na jej počítanie nie je možné aplikovať procesný predpis,
t.j. Civilný sporový poriadok, ako v odvolaní namietal žalobca, ale hmotnoprávny predpis, ktorým v tomto
prípade je Zákonník práce.16. V konaní bolo preukázané, že Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalovanému
cestou ním splnomocnenej osoby dňa 27.12.2023 a týmto dňom (ktorým mal pracovný pomer skončiť)

začala žalobcovi plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ktorá uplynula dňa 27.2.2024. Tento deň bol posledným dňom, kedy
mala byť žaloba doručená na súd, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, ide o hmotnoprávnu lehotu.
Nestačilo preto podanie žaloby žalobcom dňa 26.2.2024 na poštovú prepravu. Keďže žaloba bola
doručená na súd dňa 28.2.2024, bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 77 ZP.

Dvojmesačná lehota uvedená v tomto ustanovení patrí medzi prekluzívne lehoty. Základným účelom
inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatňovali
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola
vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Preklúzia znamená zánik práva neuplatnením
v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Ustanovenie
§ 36 ZP, ktoré zaraďuje lehotu uvedenú v § 77 ZP k prekluzívnym lehotám, obsahuje taxatívny

výpočet tých právnych vzťahov, pri ktorých zákonodarca dáva prednosť záujmu na stabilite vzťahov
zamestnanca a zamestnávateľa pred neistotou, s ktorou je spojené spochybnenie podmienok zániku
týchto vzťahov. (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2022 s. 824)
Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch

uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 130a ods. 1 písm.
b), § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to strana sporu nenamietne.
Vzhľadom na to, že existencia alebo neexistencia práva je súčasťou právneho posúdenia veci, súd
na preklúziu prihliada ex offo. Preklúzii podliehajú len práva, ktoré sú taxatívne stanovené v ustanovení §

36 ZP, medzi ktoré patrí aj právo zamestnanca a zamestnávateľa uplatniť na súde neplatnosť skončenia
pracovného pomeru. Prekluzívna lehota uplynie za dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť.
Keďže v prípade žaloby žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa
§ 77 ZP ide s poukazom na § 36 ZP o prekluzívnu lehotu a žalobca nepodal žalobu na súd v lehote

uvedenej v § 77 ZP, právo žalobcu na uplatnenie určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zaniklo. Súd prvej inštancie musel na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti a žalobu
žalobcu ako oneskorene podanú zamietnuť bez možnosti vecne sa zaoberať otázkou neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

17. Súd prvej inštancie v odseku 6 odôvodnenia označil a citoval aj na vec sa vzťahujúcu judikatúru
(R 40/1969, R 20/1987, R 75/1977, Z III (s. 68)), ktoré rozhodnutia patria do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24.1.2018 - R
71/2018). Odvolací súd len na ozrejmenie dodáva, že prvoinštančným súdom citované rozhodnutia boli
označené číslom, pod ktorým boli publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných

Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR, vo Výbere rozhodnutí a stanovísk
Najvyššieho súdu SSR a pod ktorými boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV
vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol jediný príklad z judikatúry, v ktorom by Najvyšší súd SR
postupoval rovnako, ako súd prvej inštancie v prípade žalobcu. Ak by prvoinštančný súd v napadnutom

rozsudku aj žiadnu judikatúru necitoval, nejednalo by sa o nedostatok odôvodnenia rozsudku, nakoľko
ustanovenie § 220 CSP takúto požiadavku na odôvodnenie rozsudku nekladie. Obdobne povinnosťou
súdu prvej inštancie nebolo v rozsudku uviesť, kedy je zmeškanie lehoty na podanie žaloby prijateľné
a ospravedlniteľné vrátane postupu pri nedodržaní lehoty a ani to nebolo možné, nakoľko uplynutím
prekluzívnej lehoty právo žalobcu zaniklo zo zákona.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilúovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami, stotožňujúc sa aj so závermi a dôvodmi
uvedenými súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu
(vrátane konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybnenej časti o náhrade trov prvoinštančného
konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

21. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)