Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010303
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622010303.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B. C.

pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C., narodený XX. XXXXXX XXXX v D., trvale bydliskom ul.
B. B. E. F. XXXX/X, XXX XX G.,

sa uznáva vinným, že

dňa 13.09.2020 v čase okolo 14.13 h v obci Plavecký Mikuláš viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat
Leon, ev. č. D., po štátnej ceste II/501 smerom na Plavecký Peter, v km 34,1 pri odbočovaní doľava na
vedľajšiu cestu nedal prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Suzuki GSXR 1000, ev. č. E., ktorý viedol
A. D., nar. XX.XX.XXXX, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na ustanovenie § 137 ods.

1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, následkom zrážky motocyklista utrpel viacero poranení vnútro-
hrudných a vnútro-brušných orgánov so zakrvácaním do brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým
zraneniam dňa 13.09.2020 o 19.00 h v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda Bratislava podľahol,

teda

inémuznedbanlivostispôsobilismrťačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania-porušenímdôležitej
povinnosti,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej H. I., narodenej XX. XXXXX XXXX v J. D., trvale bydliskom ul. B. D. F. X, XXX XX E.,

škodu vo výške 1.697,30 eur,
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35
937 874, škodu vo výške 3.263,50 eur,
- poškodenej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, škodu vo výške 16.648,14
eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 23.06.2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1 Pv 367/20/1106-42 na v tom čase obvineného A. B. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom základe,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B. C.,
svedkyňu - poškodenú H. I., splnomocneného zástupcu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s., svedkov K. H., L. M., znalcov N. O. K., H. a N. B. E., ďalej prečítal výpovede svedkov L. L., P.
K., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä záznam z dopravnej nehody na č.l.
212 - 214, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou na č.l. 215 - 244,

záznam o dychovej skúške na č.l. 245, výsledky toxikologicko - chemickej analýzy na č.l. 246, faktúra
pohrebníctva Mariannum na č.l. 251, faktúra za telefón č.l. 252, príjmový pokladničný doklad na č.l.
253, evidenčnú kartu vozidla č.l. 254, 255, evidenčnú kartu vodiča č.l. 256-257, rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu č.l. 258-260, potvrdenie o vrátení veci č.l. 261, žaloba poškodenej na č.l. 294-303,
fotografie na č.l. 304-305, vyčíslenie škody Sociálnou poisťovňou, aktualizovaný odpis z registra trestov

obžalovaného a centrálnu evidenciu správnych deliktov obžalovaného. Na podklade takto vykonaného
dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku

Obžalovaný A. B. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Dňa 13.09.2020
išiel na výlet na Plavecký hrad. V aute boli s ním jeho priateľka L. L.. Sedela na mieste spolujazdca,

ďalej kamarátka L. M. a K. H.. Vošiel do obce Plavecký Mikuláš, bol na hlavnej ceste, vyhliadol si po
ľavej strane bočnú cestu, kde chcel odstaviť auto. Vyhodil smerovku, išiel odbáčať, v tom sa zjavil
motorkár a vrazil mu do prednej kapoty. On bol svojim autom stále vo svojom jazdnom pruhu. Hneď
vystúpil z auta, išiel za motorkárom, komunikoval s ním a volal sanitku a políciu. Bol to moment, vyhliadol
bočnú cestu, chcel odbočiť a v tom momente motorkár do neho vrazil. Zdôraznil, že pri náraze bol

stále vo svojom jazdnom pruhu. Pred odbočovaním nezastavil auto, išiel rýchlosťou max. 5 - 10 km/
h. Presne si nepamätá, kedy dal znamenie o zmene smeru jazdy, myslí si, že mohlo to byť 10-15 m
pred odbočkou, myslí si, že vzdialenosť bola dostatočná. K nárazu došlo v mieste prechodu, nevie, či
prechod pre chodcov smeroval priamo na odbočku, alebo bol v jej tesnej blízkosti. Motorkára videl až
keď bol pred autom. Hlavná cesta z jeho pohľadu bola dlhá tiahnutá zákruta. Na otázku, či boli pred nimi

popri ceste stromy, či tú cestu je vidieť celú, obžalovaný uviedol, že si myslí, že tam boli stromy, boli
tam aj domy, tie boli po jeho ľavej strane. Tým, že sa hlavná cesta tiahne doprava, nevidel jej horizont.
Nehýbal s motorovým vozidlom po náraze, hneď zastavil, po zastavení vystúpil, utekal za motorkárom,
vozidlo zostalo v tejto polohe až do príchodu polície. Iné motorové vozidlo, tam nebolo. Po kolízii vozidla
s motorkou, vystúpil z vozidla hneď. Nešiel naspäť do vozidla, zostal stáť pri motorkárovi. Motocykel

zaregistroval tesne pred nárazom a samotný náraz. V čase keď stáli vonku a čakali na záchranné zložky,
neprešli po hlavnej ceste iné motorové vozidlá až do príchodu sanitky a polície. Išli popri ceste cyklisti
a vo vzdialenosti pár desiatok metrov zastavil autobus. Za ním potom postupne prichádzalo a zastavilo
niekoľko aut. Všetky spolujazdkyne vystúpili po náraze z motorového vozidla a boli vonku s ním. Ten
náraz pocítil ako také cuknutie, že by ich štyroch niekam odhodilo, to nie. Motorka po náraze, dopadlapo jeho ľavej strane pri krajnici. Rovnako tak telo motorkára, tak isto pri krajnici, nehýbalo sa motorkou,
ani autom ani s telom motorkára. Telo motorkára od motorky, bolo možno 1-2 m, bolo to blízko.

Svedkyňa-poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody,
tak ako bola vyčíslená v prípravnom konaní a to je 1.697,30 eur a pozostáva z náhrady nákladov
uhradených pohrebnej službe a nákladov za zničený telefón. Čo sa týka ďalšej škody, na tunajší súd
bola podaná žaloba do civilného sporového konania. S poškodeným A. D. žili ako druh a družka,
boli zasnúbení, nestihli sa vziať. 10 rokov spolu žili na spoločnej adrese trvalého pobytu B. D. X,

E.. Majú 2 deti, dcéra má 11 rokov a syn 4 roky. Čo sa týka jej partnera A. D., jazdil na motorke
dlhé roky. Po nehode nechala aj telefónny kontakt na polícii, dúfala, že sa obžalovaný ospravedlní,
prípadne, že ju kontaktuje, či niečo druh po nehode nehovoril. Má od nehody veľké psychické problémy,
odvtedy navštevuje psychiatra aj psychológa. Bola opakovane hospitalizovaná s diagnózou depresia
a postraumatická stresová porucha. Dcéra taktiež potrebuje pomoc psychológa aj psychiatra, doteraz
chodí na smútkovú terapiu. Pred nehodou mala výborný prospech, po nehode sa jej prospech zhoršil.

Čo sa týka náhrady škody, v civilnom sporovom konaní uplatňuje ďalšie náklady spojené s hrobovým
miestom, náklady na kar, škody na motorke. Všetky tieto náklady si uplatňuje v samostatnom civilnom
sporovomkonanížalobou.Taktiežsiuplatňujeajnemajetkovúujmusamostatnoužalobou,ktorúdoložila.
Do dnešného dňa je PN. Po roku jej skončila podporná doba vyplácania PN, odvtedy nedostáva žiadnu
podporu a čaká na rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Druh jazdil na motorke od svojich 17-tich rokov,

jazdil aj osobným motorovým vozidlom. Vodičský preukaz mal na všetky skupiny, jazdil dennodenne,
jeho predchádzajúce povolanie bolo dopravný policajt, takže poznal všetky predpisy a aj ich dodržiaval.
Neschvaľoval rýchlu jazdu na motorke a neskúsených vodičov, ktorí nevedeli ovládať svoju motorku. Bol
profesionálny vodič, mal vodičský preukaz na všetky skupiny, v minulosti viedol aj nákladné motorové
vozidlo, jazdil aj do zahraničia, šoféroval aj stavebné stroje, napr. tesne pred nehodou pracoval ako

vodič stroja - betónovej pumpy. Pracoval aj ako vodič trolejbusu, čiže viezol aj ľudí.

Svedkyňa K. H. vo výpovedi uviedla, že bolo to v nedeľu, v septembri 2020. Išli na výlet na Plavecký
hrad autom, ktoré šoféroval obžalovaný B. C.. V aute išli spolu s kamarátkami L. M. a L. L.. Vošli do
obce Plavecký Mikuláš, B. sa snažil odbočiť, išiel krokom, z ničoho nič sa zjavil motorkár, spadol.

B. rýchlo vystúpil. Snažil sa poskytnúť mu prvú pomoc, volal záchranné zložky. Ony potom za ním
postupne vystúpili z auta. Náraz motorkára bol slabý, bolo to také cuknutie. Necítila že by ich to nejako
posunulo, necítila pohyb auta. Hneď ako všetci vystúpili z auta, s autom sa nehýbalo. Čakali na príchod
záchranných zložiek. S autom, s motorkou, ani motorkárom nehýbali, snažili sa s ním komunikovať, aby
zostal pri vedomí. Je si vedomá toho, že B. ako šofér, ešte nezačal manéver odbočovania, boli vo svojom

jazdnom pruhu. Ona sedela za vodičom. Zo svojej pozície sa snažila sledovať premávku, výhľad bol
samozrejme obmedzený, ona si naozaj nevšimla motorkára. Motorkára videla až počas zrážky. Nehodu
začala registrovať až keď začalo dochádzať priamo k zrážke. Počas nehody pozerala cez čelné okno.
Videla motorkára ako stál na prednom kolese, potom spadol, spadol naľavo od auta, na kapotu dopadol
hlavou, ale potom spadol naľavo od auta, ona nemala výhľad 100%. B. vystúpil z vozidla ako prvý

okamžite, vzápätí vystúpila ona za ním. Bolo to hneď, neostala sedieť v aute. Bola v šoku, je jej to veľmi
ľúto to, čo sa stalo, ale nemyslí si, že to ovplyvnilo jej vnímanie situácie. Nezaznamenala, že by sa
vozidlo hýbalo po náraze. Po tom, čo vystúpil vodič z vozidla, sa nevrátil do príchodu hliadky do vozidla
na miesto vodiča. Ona má vodičský preukaz od roku 2020. Auto po náraze zostalo stáť v ich jazdnom
pruhu. Náraz vozidlo nepohlo. V protismernom jazdnom pruhu mohla prejsť motorka vo vzťahu k polohe

vozidla, tento pruh bol celý voľný.

Svedkyňa L. M., vo výpovedi uviedla, že išli na výlet, bolo to v poobedňajších hodinách dňa 13.09.2020.
Išli na nejaký hrad, šoféroval B.. Ďalej bola v aute s kamarátkami s K. H. a L. L.. Vošli do dediny, chystali
sa odbočiť, B. vyhodil smerovku, v tom bol náraz. Samotný náraz si nepamätá. Vie, že B. hneď vybehol

z auta, poskytoval motorkárovi prvú pomoc a volal záchranku. Potom čakali na príchod polície a sanitky.
Vo vozidle sedela za spolujazdcom, za L. L.. Nesledovala pred odbočovaním situáciu, nepozerala sa
von z okna. Zaznamenala až samotný náraz, pred nárazom motorkára nevidela. Ten náraz bolo také
ťuknutie, pocit, náraz, pohyb auta nezaznamenala. Na otázku či si pamätá že by pri predchádzajúce
výpovedi uviedla, že auto sa posunulo dozadu, svedkyňa uviedla, že to bol prvotný šok. Bol to iba

taký pocit, keď sa zrazí motorkár s autom. Pred touto udalosťou nebola nikdy účastníkom dopravnej
nehody ako pasažier. Po tejto udalosti B. vystúpil ako prvý, vystúpil hneď po náraze, ony za ním vystúpili
z auta, všetky tri. Keď vystúpila, motorka a motorkár ležali na ľavej strane od vozidla. Bolo to šikmo po
prednej ľavej strane vozidla. Ležali na kraji cesty. Do príchodu polície sa nikto z nich do vozidla nevrátil.S vozidlom nikto úmyselne nehýbal. Je držiteľkou vodičského preukazu od roku 2018. Vozidlo zostalo
stáť v ich jazdnom pruhu. Pod telom motorkára a motorkou bol ešte asfalt, ležali ešte na asfalte, bolo
to v protiľahlom pruhu aj motorkár aj motorka.

Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná
zápisnica o výpovedi svedkyne L. L. zo dňa 14.01.2022 na č.l. 38 – 39, ktorá vypovedala, že bolo to asi
v septembri, kedy presne si už nespomína, išli na výlet na Plavecký hrad. Bola spolu s dvomi kamoškami,
ktoré sedeli vzadu, ona sedela vpredu. I. bol B., jej priateľ. Išli z G.. Pred dedinou Plavecký Mikuláš

zistili, že idú zle, tak chceli odbočiť doľava a vtom do nich vrazil motorkár. B. hneď vystúpil a išiel mu
na pomoc. Motorkár ležal a B. hneď volal sanitku. Tiež tam boli cyklisti. Dával mu prvú pomoc a po
telefóne so záchranármi hovoril. Potom prišla sanitka. S motorkou a ani s motorkárom sa nehýbalo. Bola
z toho v šoku. K nehode došlo pred prechodom pre chodcov, v ich jazdnom pruhu. Motorkár vrazil do
stredu kapoty, nechcela sa nato ani pozerať. Nevie presne kedy začala vnímať okolnosti po nehode,
bolo to asi hneď alebo minúta nevie presne povedať. Keď zistila, že je v pohode, tak potom asi. Na

otázku vyšetrovateľa, že vo výpovedi zo dňa 09.10.2020 uviedla, že nevie presne kde došlo k nehode,
teraz uviedla s istotou, že v ich jazdnom pruhu došlo k nehode, či to vie vysvetliť, odpovedala, lebo
chceli odbočiť a neodbočili, vtedy mala ešte šok. A otázku či bezprostredne po náraze resp. stretu tela
motorky s kapotou motorového vozidla či zareagovala nejaký pohyb, ak áno aký, odpovedala, že asi len
to buchnutie. Na otázku, či po náraze motorky do kapoty vozidla došlo k pohybu motorového vozidla,

ak áno na základe čoho, ktorým smerom a v akej vzdialenosti, odpovedala, že s autom nehýbali v tom
strese sa auto neposunulo. Po náraze motorky do prednej kapoty motorového vozidla vodič vozidla,
teda jej priateľ vystúpil z vozidla okamžite a do vozidla už nevstúpil a bol pri motorkárovi po celý čas.
Ona sedela vpredu za ňou kamošky, oni asi vystúpili ako prvé a ona za nimi, presnú dobu si nepamätá.

Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná
zápisnica o výpovedi svedka P. K. zo dňa 12.01.2022 na č.l. 42 – 43, kde vypovedal, že je zamestnaný
na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Malackách. Bolo to ešte v roku 2020 asi niekedy v polovici
septembra, presne si už nespomína, kedy mal službu spolu s npor. K.. Realizačnú službu mal Q. K. a on
mu pomáhal, ak bolo niečo treba. Niekedy v poobedných hodinách ich operačný vyslal na dopravnú

nehodu do obce Plavecký Mikuláš. Hneď išli na miesto nehody. Po príchode zisťovali čo sa stalo a
kto boli účastníci nehody ako aj svedkov nehody. Pri dokumentovaní miesta nehody sa pýtal vodiča
osobného motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom nehody, prečo vozidlo stojí ako stojí. Vodič mu na
to povedal, že auto po náraze s motorkárom trochu cúvlo. Tiež sa ho pýtal kde došlo asi k nárazu a vodič
toho vozidla mu ukázal, kde došlo k stretu s motorkárom z pohľadu osobného auta. Bolo to v protismere

v polovici až 3/4 jazdného pruhu. Tiež mu povedal, že si motocyklistu nevšimol, nakoľko sa sústredil na
uličku kde chcel odbočiť a všimol si motocyklistu až v poslednej chvíli, keď zatáčal s autom a motorkár
bol už pri ňom. Kolega K. potom yyťažoval k nehode ostatných účastníkov nehody. Tiež im na mieste
poskytol fotografiu vodič autobusu, ktorý bol medzi prvými pri nehode, avšak samotnú nehodu nevidel.
Aj na základe toho potom zdokumentovali nehodu, teda hlavne polohu tela. Vodič osobného vozidla sa

na mieste priznal, že nehodu zavinil on.

Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že v ten deň boli policajti volaní aj k inej dopravnej
nehode, preto dokumentovali miesto činu veľmi rýchlo. Policajt K. sa ho asi 5 krát pýtal, kde bolo
motorové vozidlo v čase nárazu, celé sa mu to nejako nezdalo, on sa nevie vyjadriť k tomu, prečo takto

vypovedal.

Znalec Ing. O. K., PhD. na hlavnom pojednávaní predniesol posudok súhlasne ako na č. l. 85 -
164 a dodal, že sa v plnej miere pridržiava záverov, ktoré vypracoval v znaleckom posudku, na
tomto sa z jeho strany nič nemení. Vypracovával znalecký posudok v mieste nehody, ktorá sa stala

v obci Plavecký Mikuláš. K dopravnej nehode prišlo tak, že vodič motorového vozidla zn. SEAT
odbočoval doľava cez protismerný jazdný pruh, po ktorom v tom čase prechádzal motocykel. Čo
sa týka polohy motocykla SUZUKI v momente stretu s motorovým vozidlom SEAT, motocykel mal
neštandardnú polohu, nachádzal sa na prednom kolese, alebo bol veľmi blízko k tejto polohe a to
z dôvodu intenzívneho brzdenia prednou brzdou. Čo sa týka polohy motorového vozidla SEAT v čase

stretu s motocyklom sa nachádzal v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Z výsluchu
zasahujúceho policajta, zo stôp, ktoré boli zadokumentované na mieste nehody ako aj z obhliadky,
ktorú vykonal za účasti vyšetrovateľa, bolo zistené, že vozovka má taký sklon, čo dopomohlo, aby sa
motorové vozidlo SEAT dostalo do polohy v akej bolo zadokumentované na mieste nehody políciou.Čo sa týka príčin dopravnej nehody v znaleckom posudku vyhodnotil, že príčinou dopravnej nehody
bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla SEAT z dôvodu
nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla, a z tohto dôvodu došlo k nedaniu prednosti v jazde

motocyklu. Technika jazdy motocykla SUZUKI bola z technického hľadiska správa, vodič motocykla
reagoval včas. Začal intenzívne brzdiť, pohyboval sa v úrovni max. dovolenej rýchlosti na danom
jazdnom úseku. V dôsledku intenzívneho brzdenia došlo k preklopeniu motocykla na predné koleso,
avšak táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Pokiaľ by nedošlo
počas brzdenia k preklopeniu motocykla na predné koleso a motocykel by intenzívne brzdil oboma

brzdami, tak by k stretu s motorovým vozidlom SEAT došlo pri rýchlosti jazde motocyklu cca 15km/
h na miesto cca 29,5km/h. Čo sa týka možnosti zabránenia stretu na strane motocyklu SUZUKI, voči
motocyklu by dokázal zastaviť, pred koridorom pohybu motorového vozidla SEAT, z rýchlosti jazdy
cca 46km/h, pri intenzívnom brzdení teda náhlou zmenou rýchlosti jazdy alebo z rýchlosti jazdy cca
36,5km/h pri brzdení polovičnou hodnotou maximálneho dosiahnuteľného z brzdného spomalenia teda
nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy. Je otázkou právneho posúdenia či mal vodič motocykla povinnosť

jazdiť v tomto úseku uvedenými rýchlosťami. Vodič motorového vozidla SEAT mohol nehode zabrániť za
predpokladu dania prednosti v jazde, protiidúcemu motocyklu SUZUKI. Zo zápisnice obhliadky miesta
dopravnej nehody vyplýva, že max. dovolená rýchlosť jazdy v úseku dopravnej nehody bola 50km/h
a zápisnica bola zo základných podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Počiatočná rýchlosť
motocyklu je daná tým, aký dlhý čas resp. dráhu motocykel pred stretom s motorovým vozidlom SEAT

brzdil. Pri vypracovaní analýzy tejto dopravnej nehody vychádzal z toho, že motorové vozidlo SEAT
sa pred stretom s motocyklom pohybovalo relatívne pomaly v úrovni cca 6,8km/h, čo jednak vyplýva
z výpočtu stretu motorového vozidla SEAT a motocykla a zároveň aj z výsluchov nachádzajúcich sa
v spisovom materiáli, že sa motorové vozidlo SEAT pohybovalo relatívne pomaly, pričom pri určení
začiatku reakcie vodiča motocyklu pred brzdením vychádzal z toho, že celý nehodový dej musí mať

nejakú logiku a teda, že vodič motocyklu začal pred brzdením reagovať v čase vchádzania motorového
vozidla SEAT do protismerného jazdného pruhu, kedy mu v zásade vznikla z technického hľadiska
povinnosť na takúto situáciu reagovať. Z uvedeného postupu bola vypočítaná rýchlosť motocyklu
v úrovni max. dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Ak by vodič motocyklu predvídal, že dôjde
k pohybu motorového vozidla SEAT do jeho jazdného pruhu a reagoval by skôr, tak mohol mať

čiastočne vyššiu rýchlosť, lebo by dlhšiu dobu brzdil. V znaleckom posudku to bolo určené na základe
logiky, ktorú vysvetlil. Miesto stretu je určené v znaleckom posudku vo vzdialenosti cca 11,9 m od
VBM smerom od obce Plavecké Podhradie a 4,8 m od pomocného bodu merania, teda v jazdnom
pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Počiatočná východisková poloha motorového vozidla SEAT
na začiatku výpočtu pred tým, ako motorové vozidlo SEAT prešlo do protismerného jazdného pruhu,

tak sa motorové vozidlo SEAT nachádzalo v jazdnom pruhu od obce Plavecké Podhradie, teda v tom
v ktorom sa pôvodne pohybovalo. Ku konečnej polohe motorového vozidla SEAT znalec uviedol, že
v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedené, že ľavá zadná časť vozidla motorového
vozidla SEAT sa nachádzala 4,6 m od VBM v smere jazdy a 1,7 m vľavo od PBM, ľavá predná časť
vozidla sa nachádzala 9,1 m v smere obhliadky od VBM a 2,5 m vľavo od PVBM a pravá zadná

časť vozidla sa nachádzala 4,9 m v smere obhliadky a 0 m od PVBM. Táto poloha, ktorá je z týchto
čísiel určená, je presne zobrazená v prílohe č. 10 znaleckého posudku ako poloha 1 k 2, to je tá
poloha, ktorá bola zadokumentovaná na mieste dopravnej nehody políciou, táto poloha sa nachádza
približne na mieste pre chodcov, v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohybovalo motorové vozidlo SEAT.
Fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii

v elektronickej podobe, 46 ks fotografii a je v prílohe č. 18 znaleckého posudku. To čo zadokumentovali
policajti na mieste dopravnej nehody v zápisnici o obhliadke zodpovedá fotografii č. 2 prílohy č. 18
znaleckého posudku. K stretu motocykla s motorovým vozidlom SEAT došlo v jazdnom pruhu, v ktorom
sa pohyboval motocykel. Z pohľadu motocyklu z pravej strany bližšie k okraju cesty, pričom toto miesto je
zobrazené na viacerých prílohách znaleckého posudku, v prílohe č. 8 znaleckého posudku prvý obrázok.

Z takto určeného miesta stretu sa motocykel, vodič motocyklu aj motorové vozidlo SEAT pohybovali do
zadokumentovaných z konečných polôh. K rozdielnej konečnej zadokumentovanej polohe motorového
vozidla SEAT od polohy motorového vozidla SEAT, pri ktorej došlo k stretu, znalec uviedol, že toto
vyplýva z mechaniky pohybu vozidiel po strete, pri čom v dôsledku toho, že v okamihu stretu mal
motocykel aj motorové vozidlo SEAT nejakú rýchlosť, logicky stret medzi týmito dvomi vozidlami vyvolal

pohyb jednak motocyklu, do svojej zadokumentovanej polohy ako aj pohyb motorového vozidla SEAT
z miesta stretu do konečnej polohy, pričom ako už niekoľko krát uviedol, tak k pohybu motorového
vozidla SEAT do zadokumentovanej konečnej polohy z miesta stretu s motocyklom, resp. z polohy
v ktorej zostalo motorové vozidlo SEAT po strete s motocyklom dopomohol aj ten zadokumentovanýsklon vozovky. Celý tento pohyb je znázornený v prílohe č. 11 znaleckého posudku. Na otázku, či je
možné určiť po zrážke akú vzdialenosť prekonala motorka od miesta stretu a akú vzdialenosť prekonalo
motorové vozidlo SEAT vzhľadom na hmotnosť každého z nich, znalec uviedol, čo sa týka hmotnosti

vozidiel, tak to kto z týchto účastníkov prekoná väčšiu vzdialenosť po strete nevyplýva zo všeobecnosti
iba z hmotnosti, ale aj z rýchlosti účastníkov, z typu rázu, polohy vozidiel v okamihu stretu, tvaru
vozovky a pod. V tomto prípade ako je to niekoľkokrát v znaleckom posudku uvedené, sa motorové
vozidlo SEAT z miesta stretu s motocyklom pohybovalo do zadokumentovanej konečnej polohy, okrem
iného v dôsledku sklonu cesty, ktorý je v tom mieste taký, že pokiaľ by ste tam zaparkovali vozidlo

bez zaradeného rýchlostného stupňa a bez zatiahnutej parkovacej brzdy, tak vozidlo sa bez nejakého
pôsobeniamotocykluzvezietýmtosklonomsmeromdozadu,čiženezostanestáťnamieste.Akovyplýva
zo znaleckého posudku tak motorové vozidlo SEAT sa bezprostredne po strete s motocyklom v dôsledku
rýchlosti, ktorú malo pohlo ešte trochu dopredu a následne sa v dôsledku pôsobenia sklonu vozovky
pohlo dozadu zo zadokumentovanej konečnej polohy. Zadokumentovaná konečná poloha motorového
vozidla SEAT nie je v tom prípade určujúcim parametrom pre polohu miesta stretu, ale sú ňou ako

celok všetky zadokumentované skutočnosti na mieste dopravnej nehody, ktoré tam zadokumentovali
policajtipočasdokumentáciemiestatejtodopravnejnehody.Ztechnickéhohľadiskaniejemožné,abysa
motocykel dostal do zadokumentovanej konečnej polohy v prípade, že by sa miesto stretu motorového
vozidlaSEATamotocyklunachádzalovmiestekdebolazadokumentovanákonečnápolohamotorového
vozidla SEAT s prihliadnutím k poškodeniu motorového vozidla SEAT a motocyklu a k zraneniu vodiča

motocyklu.

Znalec N. B. E., na hlavnom pojednávaní predniesol posudok súhlasne ako na č. l. 185 - 211 a dodal,
že sa v plnej miere pridržiava záverov, ktoré vypracoval v znaleckom posudku, na tomto sa z jeho
strany nič nemení. Znalecký posudok vypracoval na základe objednávky obhajoby a jeho úlohou bolo

urobiť analýzu dopravnej nehody. Po preštudovaní príslušných materiálov dospel k záveru, že nie je
možné urobiť analýzu, ktorá by zodpovedala zadokumentovanému poškodeniu motorového vozidla
SEAT, nakoľko v predloženom spise je fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla SEAT,
pričom na prednej časti uvedeného motorového vozidla SEAT, teda na kryte predného nárazníka ani na
tabuľke EČV nie sú stopy o čelnej zrážke medzi motorovým vozidlom SEAT a motocyklom. Na prednej

časti krytu predného nárazníka sú viditeľné iba otery nie hlboké, ide o farby nárazníka a na prednej
kapote motorového vozidla SEAT je priehlbina a smerom k ľavej časti prednej kapoty je viditeľný oter,
teda škrabanec farby. Na základe technického vyhotovenia uvedeného poškodenia motorového vozidla
SEAT je možné konštatovať, že motocykel prešiel ľavou časťou okolo tohto vozidla, pričom došlo ku
kontaktu. Poškodenie prednej kapoty možno pripísať riadidlám motocykla a možno aj tela motocyklistu,

pričom motocykel padol už mimo vozovky na pravú stranu, ako je to zadokumentované na mieste
dopravnej nehody. Na základe obsahu predloženého spisu nie je možné stanoviť spôsob a techniku
jazdy motocyklistu teda rýchlosť jazdy, smer a spôsob jazdy bezprostredne pred vznikom predmetnej
kolíznej situácie. Zároveň na mieste dopravnej nehody neboli zadokumentované žiadne brzdové
stopy motocykla ani motorového vozidla SEAT. Podľa výpovede svedkov motocykel bezprostredne

s kontaktom s motorovým vozidlom SEAT stál na prednom kolese. Na základe uvedených skutočností
nie je možné vykonať analýzu priebehu dopravnej nehody a situácie, ktorá bola bezprostredne pred
jej vznikom. Možnosti o technike a spôsobe jazdy môže byť nekonečne veľa, avšak nemáme exaktné
body, z ktorých by mohli vychádzať. V danom prípade je možné hovoriť iba o pravdepodobnom mieste,
kde došlo ku kontaktu motocykla s motorovým vozidlom SEAT, nebola to žiadna zrážka, aby motocykel

narazil do prednej časti motorového vozidla SEAT. Pri spracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii
fotodokumentáciu aj podklady z miesta dopravnej nehody, v znaleckom posudku v časti II.1 sú uvedené
podklady, ktoré mal na posúdenie. Boli tam zápisnice o výsluchu, písomné doklady z polície. Znalec
nahliadol do prílohy č. 18 fotografia č. 2 znaleckého posudku č. 46/2021 Ing. K.. Na otázku, či
v takejto konečnej polohe motorového vozidla SEAT, ako je fotograficky zachytené, mohlo dôjsť na

tomto mieste k stretu s motocyklistom, prípadne či stopy na prednej kapote po zrážke by k takejto
polohe zodpovedali, znalec uviedol, že z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že nedošlo k čelnej
zrážke motorového vozidla SEAT s motocyklom a podľa výpovedí svedkov vyplýva, že vodič po kontakte
s motocyklom s motorovým vozidlom SEAT už nepohyboval, avšak z technického hľadiska je možné,
že motorové vozidlo SEAT mohlo málo cúvnuť, ale aj z dokumentácie PZ vyplýva, že v spise nie sú

uvedené žiadne skutočnosti o pohybe vozidla po zrážke. Na základe týchto zistených skutočností je
možné konštatovať, že ku kontaktu motorového vozidla SEAT a motocykla došlo v jazdnom pruhu,
v ktorom jazdilo motorové vozidlo SEAT, čiže z nezistených dôvodov motocykel na prednom kolese
prešiel popred odbočujúce vozidlo. Avšak nie sú žiadne exaktné informácie podľa, ktorých by bolomožné popísať pohyb vozidiel pred vznikom kolíznej situácie. Z hľadiska znalcov z odboru cestnej
dopravysaprizrážkevyhodnocujeenergetickáekvivalentnárýchlosť,ktorásaudávavkm/h,jetovlastne
spotreba energie na spôsobenie deformácie účastníkov dopravnej nehody. Následne sa vyhodnocuje

tzv. výbehová rýchlosť, t.j. rýchlosť a smer pohybu vozidiel po zrážke. V danom prípade môžeme
konštatovať EES je nulové, nakoľko k zrážke motocykla prednou časťou vozidla nedošlo, teda kontakt
motocykla s vozidlom nemohlo mať nejaký zásadný vplyv na spätný pohyb vozidla po zrážke. Motocykel
prešiel pred odbočujúce vozidlo a z poškodenia prednej časti vozidla aj motocykla vyplýva, že náraz
- kontakt resp. miesto zrážky, je možné lokalizovať v oblasti niekde pred motorovým vozidlom SEAT

ešte na prechode pre chodcov v časti vozovky motorového vozidla SEAT v protismernom jazdnom
pruhu motocyklistu. Zadokumentovaná konečná poloha motorového vozidla SEAT a stopy na vozidle
po kontakte s motocyklom, ktoré vznikli jednoznačne po kontakte ľavej strany motocykla sú dôkazom,
že motocykel pred vznikom kolíznej situácie jazdil v protismere a je dôvodné predpokladať, že sa snažil
vyhnúť zrážke s motorovým vozidlom SEAT, a preto aj informácie o tom, že motocykel sa bezprostredne
pred vozidlom pohyboval na prednom kolese. Miestom dopravnej nehody sa previezol, nemeral na

mieste, nemal dôvod. Daný úsek cesty si pozeral na mapy Google a na mape Slovenskej správy
ciest, kde sú uvedené všetky technické údaje nakoľko sa jedná o cestu II. triedy. Analýzu nerobil, lebo
nie sú exaktné body, čokoľvek by urobil, akýkoľvek záver, bol by vymyslený. Ako vstupné údaje by
potreboval napr. brzdnú stopu. Základný a najdôležitejší údaj je brzdná stopa a poškodenie vozidla.
Tvrdí,žekzrážkemotocyklasvozidlomnedošlo.Kebydošlokpriamemunárazumotocyklasmotorovým

vozidlom SEAT, došlo by aj k poškodeniu mriežky a tabuľky motorového vozidla SEAT, teda z uvedeného
usudzuje, že k zrážke nedošlo, motocykel prešiel popred motorové vozidlo SEAT, odišiel na pravú
stranu cesty a tam spadol. Ak by robil analýzu z údajov, čo zadokumentovala polícia, bolo by technicky
neprijateľné, ak by tak dopravná nehoda vznikla. Keby došlo k čelnej zrážke motorového vozidla SEAT
s motocyklom, došlo by k poškodeniu mriežky motorového vozidla - predné koleso motocykla vbehne do

prednej časti motorového vozidla. V danom prípade by došlo k poškodeniu predného kolesa a prednej
vidlice motocykla. O čelnom náraze hovorí, preto, lebo motocykel prebehol popred motorové vozidlo
a do motorového vozidla nenarazil. Na otázku, či niektorý z vypočutých svedkov popísal, či k zrážke
došlo v jazdnom pruhu motorového vozidla SEAT, keďže vychádza z toho, že k zrážke došlo v jazdnom
pruhu motorového vozidla SEAT, znalec uviedol, že motorové vozidlo SEAT sa nachádzalo približne tak,

ako bolo zadokumentované, mohlo trochu cúvnuť, ale nešlo o metre. Preto stanovil, že k stretu došlo
v jazdnom pruhu motorového vozidla SEAT. Stopy zadokumentované políciou a to stopa č. 1 modrej
farby, stopa č. 2 ryha v asfalte a stopa č. 3 brzdná stopa, tieto nič nehovoria. Keby vozidlo cúvlo, malo to
byť zadokumentované. Čo sa týka sklonu vozovky, ako uviedol, vozidlo po zastavení mohlo málo cúvnuť,
nemohlo ísť o cúvnutie niekoľkých metrov. K poškodeniu motocykla došlo v dôsledku pádu na pravú

stranu. K poškodeniu motocykla zhora ako je zobrazené na fotografii č. 1 znaleckého posudku Ing. K. na
str. 174, došlo pri páde motocykla na zem, ten pád je chaotický, nedá sa presne popísať. Na otázku, či
nemohlo dôjsť k poškodeniu kapoty auta v strede z dôvodu, že medzi motorkou a autom sa nachádzalo
telo vodiča motorky, tak ako je zapísané v znaleckom posudku, znalec uviedol, že poškodenia vozidla
prednej kapoty už popísal a v čase kontaktu ľavého boku motocykla s prednou častou vozidla sa medzi

motocyklom a vozidlom nachádzala ľavá noha, je dôvodné vylúčiť, že by motocyklista na motocykli ležal
na ľavom boku a zranenie, ktoré bolo spôsobené zrejme vzniklo až pri jeho páde, nakoľko sa pohyboval
určitou rýchlosťou, tak po páde na vozovku je dôvodné predpokladať že ešte nejaký chaotický pohyb
bol. Ak by motocyklista padol na kapotu, tak kapota je totálne poškodená.

Znalec Ing. K. uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, žiadne skutočnosti, ktoré by
ovplyvnili jeho závery sa nedozvedel. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. E., by uviedol, že existuje veľa
metód, akými sa dá vypracovať analýza priebehu dopravnej nehody. Kolega uvádza, že nie je dostatok
podkladov, aby vypracoval analýzu pohybu motorového vozidla SEAT a motocyklu pred vzájomným
stretom, ale viackrát poukazoval na nejaké vzájomne korešpondujúce poškodenia motorového vozidla

SEAT a ľavej časti motocyklu a zároveň zranení vodiča motocyklu. Jedným zo základných východísk
výpočtu stretu alebo rázu účastníkov dopravnej nehody je práve určenie ich vzájomnej polohy v okamihu
stretu,ktorúbyvedelzrekonštruovať,čímbysavedelidopracovať,vakejpolohesanachádzalimotorové
vozidlo SEAT a motocykel a následne podľa vektoru rýchlosti resp. smeru ich pohybu by bolo možné
zrekonštruovať,akýmspôsobombysadostaliúčastnícidozadokumentovanýchkonečnýchpolôh.Podľa

jeho názoru je to možné vyhodnotiť a podľa toho ako znalec Ing. E. odpovedal na otázky, vedel by
vyhodnotiť vzájomnú polohu motorového vozidla SEAT, motocykla a tela vodiča motocyklu. Základným
problémom tejto dopravnej nehody je, že kto prešiel do protismeru. Pokiaľ by mali nejakým spôsobom
vyhodnotenú polohu v okamihu stretu, ktorú tu kolega popísal, tak by vedel vypočítať pohyb motorovéhovozidla SEAT, pohyb motocyklu a pohyb tela vodiča motocyklu do konečných polôh, tým pádom by
vedel určiť aj oblasť miesta stretu, vedel by určiť akým spôsobom sa do toho miesta mohli účastníci
dostať. Podľa jeho názoru, že v spisom materiáli je dostatok údajov potrebných k tomu, aby sa dala

vzájomná poloha vyhodnotiť a vypracovať komplexná analýza tejto dopravnej nehody. Je pravda, že
tam nie zadokumentovaná brzdná stopa po motocykli, toto nie je určujúcim faktorom, kvôli čomu by sa
táto nehoda nedala vyhodnotiť.

Splnomocnený zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. A. A. O., vypovedal,

že k samotnému skutku sa nevie vyjadriť. Poisťovňa eviduje poškodenie zdravia poistenca A. D.,
pričom poisťovňa hradila náklady na zdravotnú starostlivosť ich poistenca jednotlivým poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú v sume 3.263,50 eur a uvedenú sumu si uplatňujú ako náhradu
škody. Táto suma je konečná.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa čítali písomné znalecké posudky znalcov MUDr. L. I., PhD.

a MUDr. R. D. č. 20/2021 a č. 13/2021 zo dňa 16.09.2020 na č.l. 58 - 83, z ktorých vyplynulo, že
bezprostrednou príčinou smrti A. D. bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku viacerých poranení vnútro-
hrudných a vnútro-brušných orgánov a poranení končatín (polytraumatizmu), ktoré menovaný utrpel ako
motocyklista po zrážke s osobným motorovým vozidlom dňa 13.09.2020 v čase okolo 14:13 hod. na
ceste č. 11/501 v obci Plavecký Mikuláš. Na základe rozsahu zistených zranení možno ako základnú

(prvotnú) príčinu smrti A. D. určiť viacnásobné úrazové poškodenie organizmu - tzv. polytraumatizmus.
Smrť A. D. je v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa
13.09.2020 v čase okolo 14:13 hod. na ceste č. II/501 v obci Plavecký Mikuláš. V prípade úmrtia A. D.
išlo zo súdnolekárskeho hľadiska o násilný druh (kategóriu) smrti - poranenie motocyklistu pri zrážke s
osobným motorovým vozidlom.

Zo záznamu z dopravnej nehody na č.l. 212 - 214 súd zistil, že dňa 13.09.2020 došlo v obci Plavecký
Mikuláš k dopravnej nehode tak, že vodič B. C. na vozidle Seat Leon po ceste smerom do centra
odbočoval vľavo a nedal prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Suzuki s vodičom A. D. idúcemu z centra
obce, čo malo za následok čelný náraz a ťažkému zraneniu vodiča motocyklu.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody + fotodokumentácia na č.l. 215 - 244, z ktorej
súd zistil, že vozovka bola suchá, neznečistená, bez výmoľov, bez výtlkov, krajnicu tvorila voditeľná
biela vodiaca čiara, okolie tvorila trávnatá priekopa a zástavba rodinných domov, počasie bolo jasné,
bezvetrie, teplota 28 stupňov C.

Zozáznamuodychovejskúškenač.l.245súdzistil,žeuobžalovanéhobolvýsledoknegatívny.Rovnako
tak výsledky toxikologicko - chemickej analýzy na č.l. 246 boli u poškodeného A. D. negatívne.

SúdoboznámilfaktúrupohrebníctvaMarianumnač.l.251,zktorejzistil,ženákladynapohrebzomrelého

A. D. boli vo výške 1.544,80 eur a faktúru za mobilný telefón č.l. 252 vo výške 152,50 eur.

Z vyčíslenia škody Sociálnou poisťovňou súd zistil, že nárok na náhradu škody je vo výške 16.648,14
eur, pričom ide o sirotské dôchodky pre maloleté deti J. B. D. a H. D..

K výroku o vine obžalovaného a k právnej kvalifikácii skutku

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné
a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 13.09.2020 v čase okolo 14.13 h v obci Plavecký

Mikuláš viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č. D., po štátnej ceste II/501 smerom na
Plavecký Peter, v km 34,1 pričom pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu došlo k zrážke s protiidúcim
motocyklom zn. Suzuki GSXR 1000, ev. č. E., ktorý viedol A. D., nar. XX.XX.XXXX, následkom zrážky
motocyklista utrpel viacero poranení vnútro-hrudných a vnútro-brušných orgánov so zakrvácaním do
brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým zraneniam dňa 13.09.2020 o 19.00 h v Nemocnici sv. Cyrila

a Metoda Bratislava podľahol. Tieto skutkové okolnosti ani neboli medzi stranami sporné a vyplývajú
aj z vykonaného znaleckého dokazovania znalcov z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý potvrdili, že všetky
zranenia utrpel poškodený pri uvedenej dopravnej nehode, teda zranenia ako aj smrť poškodeného,
bola v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.Ako spornou sa javila skutočnosť, či obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na
ustanovenie § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, teda či obžalovaný vošiel protiidúcemu

cyklistovi do jeho jazdného pruhu a nedal mu prednosť, či teda obžalovaný svojim konaním porušil
povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke, ktorej porušenie by sa mohlo považovať za
naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia (§ 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Súd konštatuje, že tak ako každý trestný čin, aj trestný čin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona,

musí byť zavinený, pričom uvedený trestný čin musí byť zavinený aspoň z nevedomej nedbanlivosti.
Pokiaľ ide o nedbanlivostné zavinenie tak súd pripomína, že kritériom nedbanlivosti, v oboch jej
formách, je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovaným. Miera opatrnosti je daná spojením
objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu
chráneného Trestným zákonom, pretože jedine spojenie obidvoch týchto hľadísk pri posudzovaní
trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie.

Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti.
Výnimočne sa vyžaduje od niektorých skupín osôb vykonávajúcich určité povolenie alebo činnosť
(napríklad vodičov v cestnej premávke) určitá vyššia miera opatrnosti, ktorá je však potom zase
u každého rovnaká. Táto vyššia miera opatrnosti spravidla vyplýva z osobitných právnych predpisov
(napríklad pri vodičoch zo zákona č. 8/2009 Z.z.). Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje,

aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo vzaté do úvahy aj subjektívne
vymedzenie,ktoréspočívavmiereopatrnosti,ktorújeschopnývynaložiťpáchateľvkonkrétnomprípade.
Ide teda o individuálne hľadisko. Preto o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť
predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne
(napríklad judikatúra R 6/1988). Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať

jednak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav obžalovaného (pri dopravných nehodách ide
napríklad o skúmanie, či obžalovaný bol začínajúci vodič, prípadne skúsený, dlhoročný a podobne)
a jednak okolnosti konkrétneho prípadu, či už existujú nezávisle na obžalovanom alebo sú ním
vyvolané (ide o skúmanie pri dopravných nehodách napríklad viditeľnosti, poveternostných podmienok,
stavu a povrchu vozovky, výhľadových pomerov, skúmanie možnosti mimoriadneho priebehu deja ako

napríklad zlyhanie brzdného systému a podobne). Pri nedbanlivosti je preto nutné, aby si obžalovaný
aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť.
Nepredvídaný príčinný priebeh nie je pokrytý zavinením a obžalovaný nezodpovedá za následok.

Všetky tieto právne závery ohľadne zavinenia musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad.

Z dokazovania vyplynulo, že obžalovanému sa kládlo, v podstate, za vinu, že nedal prednosť
protiidúcemu motocyklu, čím mal porušiť ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom
na § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., následkom čoho došlo k zrážke s motocyklistom.

Súd primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. O.

K. č. 46/2021, ktorý vypovedal, že k dopravnej nehode prišlo tak, že vodič motorového vozidla zn.
SEAT (obžalovaný) odbočoval doľava cez protismerný jazdný pruh, po ktorom v tom čase prechádzal
motocykel. Čo sa týka polohy motorového vozidla SEAT v čase stretu s motocyklom sa nachádzalo
v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Príčinou dopravnej nehody bol nesprávna technika
jazdy obžalovaného z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla a z toho dôvodu došlo

k nedaniu prednosti v jazde motocyklu. Technika jazdy motocyklu bola z technického hľadiska správna,
vodič motocyklu reagoval včas. Začal intenzívne brzdiť, pričom sa pohyboval v úrovni maximálnej
dovolenej rýchlosti na danom jazdnom úseku. Obžalovaný ako vodič vozidla SEAT mohol nehode
zabrániť za predpokladu dania prednosti v jazde protiidúcemu motocyklu. Súd mal ďalej zo záverov
znaleckéhoposudkuznalcaIng.K.preukázané,žekstretuobžalovanéhoakovodičavozidlaSEATdošlo

v jazdnom pruhu motocykla, teda v protismernom pruhu. Znalec podrobne vysvetlil, ako k uvedenému
záverudospel.Posunvozidladokonečnejpolohylogickybezpochybnostívysvetlilaodôvodnil,poukázal
pri tom na sklon vozovky v danom mieste (príloha č. 19 fotografie č. 1-4).

Uvedený jednoznačný záver znalca dopĺňa výpoveď zasahujúceho policajta P. K., ktorý vypovedal, že pri

dokumentovaní nehody mu vodič vozidla SEAT uviedol, že jeho vozidlo po náraze s motocyklom cúvlo.
Tiež mu obžalovaný uviedol, že k stretu s motocyklom došlo v polovici až 3 jazdného pruhu motocyklistu.Vypočuté svedkyne K. H., L. M., L. L. aj s obžalovaným zhodne uviedli, že sa motorové vozidlo
neposunuloažekzrážkedošlovichjazdnompruhu.Všetkysvedkynezaznamenaliťuknutieamotorkára
zaznamenaliažtesneprednárazom.Tietotvrdeniavšakvychádzalizichuhlupohľaduakospolujazdkýň,

pričom polohu vozidla v jazdnom pruhu mali možnosť vidieť až potom, čo vystúpili z vozidla, preto
vypovedali, že k zrážke došlo v ich jazdnom pruhu. Do pozornosti je potrebné dať tú skutočnosť, že
svedkyňa L. L. vypovedala, že pred obcou Plavecký Mikuláš zistili, že idú zle, tak chceli odbočiť doľava
a v tom do nich vrazil motorkár. Súd má za to, že práve v tomto momente, ako chcel obžalovaný odbočiť
doľava a sústredil sa na odbočku, došlo z jeho nepozornosti k vybočeniu resp. nasunutiu sa s jeho

vozidlom (aj keď pri minimálnej rýchlosti) do jazdného pruhu motocyklistu, ktorý už ani intenzívnym
brzdením nedokázal nehode zabrániť.

Čo sa týka znaleckého posudku Ing. E. tento konštatoval, že nemohlo prísť k zrážke v jazdnom pruhu
motocyklistu, keďže nie sú stopy o čelnej zrážke. Znalec uvedený stret nazval ako kontakt, resp.
že motocyklista prešiel popred vozidlo SEAT na prednom kolese. Podľa znalca Ing. E. ku kontaktu

motorového vozidla SEAT a motocykla došlo v jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo motorové vozidlo SEAT.
Znalec pripustil, že možností o technike a spôsobe jazdy môže byť nekonečne veľa a nie sú exaktné
body, z ktorých možno vychádzať. Znalec však na druhej strane uviedol, že na mieste nehody nebol
a vychádzal z listinných dôkazov. Možnosti sklonu vozovky znalec nevzal do úvahy.

Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný.
Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou,
ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku
opierajúoskutočnostivtrestnomkonanínáležitezistenéalebonaopakoskutočnosti,ktorésúpochybné,

ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto
skutkových predpokladov (R 40/1972).

Súd vyhodnotil oba znaleckého posudky vypracované v danej veci, pričom dospel k záveru, že
znalecký posudok Ing. K. považuje z odborného a kvalitatívneho hľadiska za fundovanejší, resp.

prepracovanejší.ZnalecN.K.vzaldoúvahyvšetkyokolnosti,ktorévyplynulizdokumentácienehodyako
aj z výsluchov svedkov, na mieste skutku vykonal obhliadku, zohľadnil sklon vozovky, pričom riešenia
znalca logicky vyplynuli z týchto skutkových predpokladov a ani samotné závery tohto znaleckého
posudku nespôsobovali žiadne pochybnosti.

Súd preto uzatvára, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný porušil
ustanovenie zákona o cestnej premávke (nedanie prednosti v jazde). Obžalovaný preto porušil mieru
opatrnosti, ktorú bol povinný zachovávať ako vodič motorového vozidla, pričom ako vodič vedieť mal
a mohol, že vyššie popísaným nesprávnym spôsobom techniky jazdy môže spôsobiť dopravnú nehodu,
čo sa napokon aj stalo. Súd preto posúdil konanie obžalovaného, z hľadiska subjektívnej stránky, ako

nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona.

Všetky tieto skutočnosti mali v súhrne vplyv na vznik kolíznej situácie medzi vozidlom obžalovaného
a poškodeným, boli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody ako aj so smrťou poškodeného,
pričom sa tak stalo za porušenia povinnosti stanovenej v tom čase platným a účinným zákonom o cestnej

premávke.Zhľadiskaznakovsubjektívnejaobjektívnejstránkypretoobžalovanýnaplnilznakyskutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

K výroku o treste a o náhrade škody
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím

slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu
v rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje
medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením

rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo
možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34
ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen
jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd
za spáchanie prečinu podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné

alternatívnetrestyakonapríkladpeňažnýtrest,trestpovinnejpráce,trestzákazučinnostiapodobne,ato
samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke, konkrétne venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke, resp. neviesť vozidlo, ak schopnosť ho viesť je znížená najmä úrazom,
chorobou, nevoľnosťou alebo únavou (predmetné konštatovanie vyplýva z toho, že porušenie dôležitej

povinnosti je kvalifikačným momentom pri prečine podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona).

Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu
povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody

a to dokonca ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Ak by zákonodarca chcel,
aby v takýchto prípadoch mohol alebo mal byť ukladaný len nepodmienečný trest odňatia slobody,
celkom určite by to priamo v Trestnom zákone stanovil, napríklad tak ako to urobil v prípade trestného
činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, kde už zo stanovenia trestných sadzieb vyplýva

nemožnosť uloženia iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže sa tak v prípade
usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona nestalo, možno spôsobenie smrti z nedbanlivosti za
porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona považovať len za okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby (t. j. uloženie trestu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty), avšak už
nie za okolnosť, ktorá, bez ďalšieho, obligatórne (vždy a za akýchkoľvek okolností) znamená uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal
okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima
ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné

formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového
deja bolo to, že obžalovaný pri odbočovaní vľavo nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím porušilzákon o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k zrážke s motocyklom a následkom tejto zrážky
motocyklista utrpel viacero poranení, pričom došlo k smrteľnému následku. Smrť poškodeného A. D.
tak bola v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia zákona o cestnej premávke platného a účinného

v čase činu. Z výsledku dychovej skúšky vyplýva, že obžalovaný nebol v čase dopravnej nehody pod
vplyvom alkoholu.

Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku súd vyhodnotil v neprospech
obžalovaného, nakoľko tento síce nebol pod vplyvom alkoholu, príp. iných nedovolených látok, ale

spôsobil nenapraviteľný smrteľný následok svojou jazdou porušujúcou zákon o cestnej premávke, čím
ohrozil iných účastníkov cestnej premávky.

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný a v registri priestupkov má jeden záznam za porušenie zákazu zastavenia, za
čo mu bola uložená bloková pokuta.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd uzatvára, že, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli
zaznamenanézostranyobžalovanéhožiadneporušeniapovinnostívodiča(aužvôbecniesúdnetrestné
činy), teda v jeho osobe nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sústavne a závažným spôsobom
ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody

vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života a aj riadneho si plnenia povinností, ktoré vodičom ukladá
zákon o cestnej premávke.

Z hľadiska určenia druhu trestu a jeho výmery preto súd okolnosti ohľadne osoby obžalovaného
vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil, že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona]. Pokiaľ ide o priťažujúce
okolnosti, tak súd nezistil ani jednu.

Ďalej je potrebné prihliadnuť na to, že od spáchania skutku uplynula doba štyroch rokov a teda
obžalovaný sa nedopúšťal protiprávneho konania nielen v čase pred spáchaním stíhaného skutku, ale
ani v čase po jeho spáchaní (uvedené konštatovanie vyplýva aj z listinných podkladov, lustrácií, ktoré
mal súd v čase vyhlásenia rozsudku aktuálne).

Súd vyhodnotením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného
nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto
konštatovanie vyvodil z toho, že konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému smrteľnému
následku. Na druhej strane však súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu
stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami a s nenarušenou osobou

obžalovaného ako aj so vzorným správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do
rozhodnutia súdu, znemožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.

Súd v tomto smere pripomína, že závažný následok činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie
druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre

uloženie trestu. Súd si je vedomý toho, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné
nehody spôsobené nepozornými vodičmi, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné
kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup považuje súd za neprijateľný a odporujúci zásade
individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest

prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.

Súd teda vzal do úvahy zistenú poľahčujúcu okolnosť ako aj osobu obžalovaného, t. j. okolnosti, ktoré
svedčia v prospech obžalovaného a dospel k záveru, že majú vplyv na to, že obžalovanému postačí
uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 roky a nie je potrebné

uložiť trest napríklad v polovici alebo pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Následne súd skúmal
(v súlade s princípom ultima racio ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody), či je možné
ukladaný trest odňatia slobody na 2 roky podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, teda či sú
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Podľa názoru súdu výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko
sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to nielen

z dôvodu osoby obžalovaného, ale aj z povahy spáchaného prečinu, pri ktorom obžalovaný zjavne len
neprimerane vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života. Napokon sám obžalovaný svojim životom
po skutku už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho
prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu
trestu. Súd preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Uložením podmienečného trestu má poškodená väčšiu šancu na úhradu škody, než v prípade ukladania
prísneho represívneho nepodmienečného trestu.

Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou nerešpektujúcou dopravné predpisy, čo bola
podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 5

rokov, teda takmer v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výšku tohto trestu súd stanovil
hlavne s poukazom na závažné následky, ktoré vyplynuli z konania obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 3.263,50 Eur a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu

vo výške 16.648,14 Eur, škody týkajúce sa liečebných nákladov (na zomrelého A. D.) a vyplatených
sirotských dôchodkov (pozostalým maloletým deťom D.), pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli
predložené do vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania, resp. v konaní pred súdom (č. l.
47-49 a čl. 418-425) a súd tieto sumy považoval za nesporné.

Ďalej súd zaviazal obžalovaného zaplatiť škodu pozostalej poškodenej H. I. v sume 1.697,30 Eur,
ktorá pozostáva z náhrady nákladov uhradených pohrebnej službe a z nákladov za zničený telefón
(čl.251-252), pričom obžalovaný uvedené nenamietal a súd túto sumu považoval za nespornú.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.