Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622010337.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 30. júla 2024 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/76/2022 z 19.1.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 2T/76/2022 z 19.1.2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/76/2022 z 19.1.2024 bol obžalovaný A. B.

C. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 1Pv/274/21/5506-18 zo dňa 17.8.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe,
že:

dňa 7.10.2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom parkovisku medzi OC Central

na Námestí mieru 1 v Liptovskom Mikuláši a Rohonciho záhradou, poškodil tam zaparkované osobné
motorové vozidlo zn. Volkswagen Tiguan, 2.0 TDÍ, ev. č. D., VIN: E., farby strieborná metalíza svetlá,
a to takým spôsobom, že nezisteným predmetom na ľavom prednom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 48
cm, na ľavých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na ľavých zadných dverách vytvoril ryhu
o dĺžke 108 cm, na zadnom ľavom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých predných dverách
vytvoril ryhu o dĺžke 85 cm, na pravých zadných dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm

a na pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 38 cm, čím uvedeným konaním spôsobil
poškodenému A. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. C., G. XXXX/XX, podnikajúcim pod obchodným
menom A. C. F., so sídlom podnikania D. C., G. XX, IČO: 40 001 814, škodu poškodením vo výške
najmenej 2 200,- eur.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodeného A. C. F. s nárokom na náhradu škody na civilný

proces.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že s oslobodzujúcim výrokom sa nestotožňuje. Z dôkaznej situácie vyplýva a je dostatočne preukázané,
že obžalovaný sa dopustil predmetného konania a týmto naplnil zákonné znaky prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného A. C.
F., ktorý vypovedal zhodne v prípravnom konaní, ako ajna hlavnom pojednávaní, keď na kamerovom zázname opoznal osobu obžalovaného. Poškodený
uviedol, že k poškodeniu vozidla došlo v časovom úseku od 09.00 hod. do 11.00 hod. predmetného dňa
a dostatočne preukázal aj motív obžalovaného, s ktorým mal v rámci vybavovania zákazky nepríjemný

incident, keď sa mu vyhrážal, že zničí jeho firmu. Skutočnosť ohľadom incidentu s obžalovaným
potvrdzuje v podanom vysvetlení aj svedkyňa A. H.. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že všetky
ním vyhodnotené znaky
na tvári a tele osoby zobrazenej na záznamoch vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári
a na tele osoby na fotografiách a záznamoch označených „B. C.“, „B. C.“ a z uvedeného vyplýva, že

osobu označenú A. B. C. nie je možné vylúčiť, vyhodnotené znaky vykazujú typovú zhodu. Navyše,
váha znalcom odčítaných znakov (čelovo-spánkový prechod, profil chrbtu nosa) môže byť preukázaná
k uvedeným záverom skúmania. Spáchanie skutku v inkriminovanej dobe, keď sa v jeho blízkosti
pohyboval obžalovaný, je preukázané aj zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou
a úradným záznamom hliadky polície. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca k odvolaniu prokurátora uviedol, že s ním
súhlasí v celom rozsahu. Argumentáciu obsiahnutú v predmetom odvolaní považuje za vecne
správnu. Z vykonaných dôkazov, najmä kamerového záznamu z miesta činu, v spojení s výpoveďou
poškodeného, ako aj znaleckým posudkom, vyplýva, že obžalovaný bol pri vozidle a toto vozidlo

aj poškodil. Z uvedeného záznamu je zrejmé, že na prvej sekvencii v čase od 09:38:29 je osoba
obžalovaného, ktorému zreteľne vidno tvár a je tak možné ho opoznať, čo poškodený aj urobil, a to
bez akýchkoľvek pochybností. Na uvedenej sekvencii prichádza na miesto činu, kontroluje prístup od
kancelárie vpravo, vyberá nástroj pravou rukou vrecka bundy a pristupuje k vozidlu vpravo. Na druhej
sekvencii v čase

od 09:38:29 do 09:39:19 je zreteľne vidieť túto osobu, ako sa pohybuje okolo vozidla, pričom v závere je
vidieť, ako táto osoba vychádza spoza vozidla s rukou pri vozidle, v ktorej drží neurčitý predmet, ktorým
prechádza po laku vozidla, čím vytvára poškodenie, ktoré bolo preukázané v doterajšom konaní. Je
zreteľne vidno, ako daná osoba dotiahne škrabanec
na vozidle, schová nástroj pravou rukou do pravého vrecka bundy a rýchlo uniká. Poškodený sa

stýkal s obžalovaným dostatočne na to, aby ho dokázal bez pochybností opoznať, okrem toho
z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný mal konflikt s poškodeným a cítil voči nemu zášť, čo
dokázalo motivovať jeho konanie. Je preto pre poškodeného nepochopiteľná argumentácia súdu, ktorá
hovorí o množstve dôvodných pochybností, keď takéto neexistujú. Alibisticky sa odvolávať na záver
znaleckého posudku s tým, že tento nepreukázal individuálnu zhodu, a pritom odignorovať druhovú

zhodu porovnávacích znakov obžalovaným, je doslova arbitrárne, najmä ak záver znalca plne podporuje
ostatné, hoci nepriame dôkazy, ktoré tak tvoria ničím nenarušovanú a logickú sústavu svedčiacu o slede
udalostí tak, ako ich popisuje obžaloba. Jediným prvkom, ktorý sa snaží túto sústavu dôkazov narušiť,
je značne tendenčná a účelová obhajoba obžalovaného, ktorá však vychádza len z jeho vlastného
hodnotenia vykonaných dôkazov. Je namieste podotknúť, že obžalovaný nevypovedal, čím ani len

nespochybnil výpoveď poškodeného a nepredložil jediný dôkaz alebo argument, že sa nenachádzal na
mieste činu. V takejto situácii je preto nelogický záver súdu, že existujú tak vážne pochybnosti o vine
obžalovaného, ktoré by bránili jeho odsúdeniu. Na základe daných skutkových zistení jednoznačne
vyplýva, že vykonané dôkazy spolu s novým predloženým dôkazom vytvárajú logickú, ničím nenarušenú
a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych a priamych

dôkazov, ktoré celkom a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal a spáchal
ho obžalovaný. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby rozhodol sám tak, že obžalovaného uzná
za vinného zo spáchania skutku a uloží mu primeraný trest a zaviaže ho
na náhradu škody poškodenému tak, ako bola uplatnená v trestnom konaní.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por. Uviedol, že spôsob, akým bol predložený dôkaz v konaní
pred súdom, uprel jeho práva na obhajobu jednak tým, že po ich predložení nemal sa ako ku nim v rámci

odvolacieho konania vyjadriť, jednak tým, že ich získanie je minimálne pochybné a v neposlednom
rade bol poškodeným predložený súhrn jednotlivých sekvencií a nie nepretržitý obrazový záznam
zinkrimi-novanéhoobdobia.Nakoľkoobrazovýzáznam„obstaralazrekonštruoval“samotnýpoškodený,
nie je žiadna objektívna záruka, že predložený dôkaz obsahuje všetky sekvencie z daného priestorua časového priestoru. Z predloženého dôkazu, ktorý mal ako jediný zmeniť dôkaznú situáciu, teda
vyplýva, že tento neobsahuje zábery na tie časti motorového vozidla, ktoré mali byť poškodené.
Vozidlo bolo umiestnené v oblasti voľne prístupnej tretím osobám, kedy tretie osoby v priestore,

ktorý nemonitorovala daná kamera, vozidlo obchádzali, resp. mohli sa tam nachádzať bez toho, aby
to nasnímala kamera, a jedná sa o istý počet sekvencií obrazových záznamov, ktorý neobsahuje
kompletný záznam od času odstavenia vozidla poškodeným až po jeho príchod ku údajne poškodenému
vozidlu. Obrazový záznam je ešte menšej kvality a nie je možné lepšie zaostriť za účelom identifikácie
páchateľa, obrazový záznam neobsahuje žiadne tzv. metadáta. Uvedený záznam dôkaznú situáciu

vôbec neposilňuje, skôr núti položiť otázku, ako bol obstaraný a prečo nebol predložený na súde
prvého stupňa ešte pred predchádzajúcim meritórnym rozhodnutím, resp. prečo nebol ako dôkaz
navrhnutý ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania 12.4.2023. V neposlednej rade
ostalo bez povšimnutia, resp. nepreukázaná skutočnosť a to, ako on mal mať vedomosť o tom, že
konkrétne dané vozidlo má patriť poškodenému, nakoľko z dokazovania ani vyjadrenia poškodeného
o tejto skutočnosti dôkaz ani informácia nevyplynula. Na všetky tieto skutočnosti odvolanie prokurátora

nereflektuje. Navyše, druhová zhoda osoby páchateľa nie je dostatočná pre individuálne stotožnenie
a identifikáciu páchateľa. Poškodený nevierohodne uviedol, že ho identifikoval, avšak nevedel uviesť
žiadne konkrétne markanty, na základe ktorých by tak mohol urobiť. Poškodený ani na otázky
obhajcu neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla jeho individuálne stotožniť. Špecifickú chôdzu
danej osoby na obrazovom zázname neidentifikoval ani znalec vo svojom posudku. Z dokazovania

nevyplýva žiaden špecifický spôsob chôdze, ten vo svojich výpovediach neidentifikoval ani samotný
poškodený. Poškodený zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom na hlavnom pojednávaní bol
nečinný a neuviedol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnako bol nečinný aj prokurátor.
Z podania poškodeného zo dňa 31.8.2023 jednoznačne vyplýva, že poškodený zabezpečil dôkaz
z dôvodu „nespokojnosti“ s výsledkom prvostupňového konania a zabezpečil dôkaz po rozhodnutí

okresného súdu. V tomto smere poukázal na to, že jednou zo zásad kontradiktórneho konania je zásada
rovnosti strán, z ktorej vyplýva, že tak prokurátor, ako aj obžalovaný, ako dve nosné strany trestného
procesu, majú prístup k dôkazom a argumentom protistrany a majú možnosť ich spochybniť. Tiež
poukázalnato,žejevzásadelenpovinnosťouprokurátora,abydokazovalvinuobžalovanéhoasamotný
obžalovaný môže byť pasívny a nemusí nič spochybňovať ani dokazovať. Dopĺňanie dokazovania

súdom ohľadne skutkových okolností pri pasivite strán, či zjavne nedostatočne vykonanom dokazovaní
je v zásade neprípustné. Pokiaľ ide o dopĺňanie dokazovania zo strany súdu, tak v takýchto prípadoch
by mal byť súd mimoriadne zdržanlivý, pretože aktivita v dokazovaní je na stranách, pričom dôkazné
bremeno má výhradne prokurátor, ktorý má na hlavnom pojednávaní dokazovať vinu obžalovanému.
V zásade nie je úlohou súdu vstupovať do dokazovania, ktoré sa netýka problematiky vedenia hlavného

pojednávania, pretože takýto postup súdu by sa mohol považovať za porušenie zásad rovnosti strán,
ako aj porušenie zásady nezávislosti či nestrannosti súdu, pretože súd by aktívne vystupoval na strane
prokurátora. Netreba zabúdať, že úlohou súdu pri konaní hlavného pojednávania nie je dokazovať vinu,
či nevinu obžalovaného, ale len umožniť fair sporový proces a dbať nad jeho dodržiavaním, následne
vo veci rozhodnúť s tým, že obžalovaný má vždy výhodu, pretože akékoľvek pochybnosti musí vykladať

v jeho prospech. To je do určitej miery vyvažovanie pôvodne nevýhodného postavenia obvineného
v dokazovaní, keď obvinený nemá také procesné možnosti na dokazovanie ako prokurátor. Podľa jeho
názoru prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, ani v rámci konania pred prvostupňovým súdom
po odvolacom konaní ohľadom toho, čo uviedol v obžalobe. Už samotné vykonanie akýchkoľvek ďalších
dôkazov, resp. predkladanie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania s ohľadom na nečinnosť

prokurátora ohľadom návrhov na dokazovanie, podľa jeho názoru znamenalo, že sa narušila zásada
kontradiktórnosti strán a prokurátor tak mal ďalšiu, ale už v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku
možnosť byť aktívny v návrhoch a opätovne sa pokúšať zvrátiť dôkaznú núdzu. Obžalovaný nie
je povinný dokazovať svoju nevinu. Obhajobe vzhľadom na uhol vyhotovenia záberu nie je zrejmá
pohnútka osoby, t.j. kam a prečo ide, môže sa jednať o náhodného chodca, ktorý mal legitímny dôvod

sa tam nachádzať. Je zrejmé, že tam stálo minimálne jedno auto napravo od Volkswagenu, resp. či
tam nie je iná prevádzka, ulica, auto a podobne. Je tam vidno zadnú časť čierneho vozidla s ťažným
zariadením a ešte jeden objekt čiernej farby, teda dostatočný dôvod na prítomnosť iných osôb. Nie je
vidno žiadne poškodzovanie a už vôbec nie na inkriminovaných častiach. Nie je vidno žiaden predmet
v ruke osoby idúcej okolo auta, čo konštatuje aj odvolací súd. Záber nie je z iného uhla, nie je v lepšej

kvalite, nie je možné z neho abstrahovať viac alebo iné, či ďalšie skutočnosti. Zaobstaranie dôkazu je
pochybné, evidentné zasahovanie
do dôkazu ako takého a hlavne je to dôkaz, ktorý nebol navrhnutý riadne a včas. Nakoľko nie je celý
záznam k dispozícii a nebolo preukázané, že vozidlo nebolo poškodené pred dňom 7.1.2021 vzhľadomna jeho vek, počet najazdených km a miesto parkovania na verejne prístupných miestach. Je preto
toho názoru, že dôkazná situácia nesvedčí v jeho neprospech. V danej veci je nutné vec posudzovať
v intenciách zásady in dubio pro reo, nakoľko nebolo bez pochybností preukázané, že sa dopustil

konania, ktoré mu je kladené za vinu.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom,
sp.zn. 2T/76/2022 z 12.4.2023 bol obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1Pv/274/21/5506-18 zo 17.8.2022

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Na základe odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného Krajský súd v Žiline
uznesením, sp. zn. 1To/47/2023 z 10.10.2023 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321
ods. 1 písm. c), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline okrem iného vyplýva, aby okresný
súd v ďalšom konaní vykonal dôkaz - USB kľúč s kamerovým záznamom z miesta činu predložený
poškodeným po vyhlásení prvého oslobodzujúceho rozsudku a v tejto súvislosti sa javil ako dôvodný

výsluch poškodeného k okolnostiam, za akých získal predmetný kamerový záznam. Úlohou súdu prvého
stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bolo logickým spôsobom vyhodnotiť všetky
dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa – zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu.
Treba uviesť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní čiastočne riadil právnym názorom vysloveným

odvolacím súdom v spomínanom uznesení, sp. zn. 1To/47/2023 z 10.10.2023 v otázkach procesného
aj hmotného práva.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Odvolací súd primárne konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj
oslobodzujúci rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť

s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok.
Okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery
podrobne odôvodniť. Napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci
výrok považuje za nepresvedčivý.

Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech),
vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktorémôžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to
v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Okresný súd nepostupoval dôsledne najmä vo fáze hodnotenia dôkazov, keď vykonané dôkazy
vyhodnotil iba jednostranne v prospech obžalovaného, jednotlivo, nesprávne a bez toho, aby dôkazy
vyhodnotil aj v súhrne.

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného podľa obžaloby prokurátora má spočívať v tom, že dňa

7.10.2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom parkovisku medzi OC Central na Námestí mieru 1
v Liptovskom Mikuláši a Rohonciho záhradou, poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn.
Volkswagen Tiguan, 2.0 TDÍ, ev. č. D., VIN: E., farby strieborná metalíza svetlá, a to takým spôsobom,
že nezisteným predmetom na ľavom prednom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 48 cm, na ľavých predných
dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na ľavých zadných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na
zadnom ľavom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke

85 cm, na pravých zadných dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm
a na pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 38 cm.

Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa možno ustáliť, že na hlavnom
pojednávaní nebol vykonaný žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý usvedčuje obžalovaného

zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že
v inkriminovanom čase sa obžalovaný nachádzal na mieste spáchania skutku. Nepochybne charakter
usvedčujúceho dôkazu má výpoveď poškodeného vo vzťahu ku zisteniu, že sa skutok stal a má znaky
trestného činu, nie však vo vzťahu
k osobe páchateľa. Súd pripomenul, že poškodený nebol očitým svedkom spáchania súdeného skutku

a nepristihol páchateľa pri spáchaní skutku, ani bezprostredne po jeho spáchaní, v čase zistenia
poškodenia vozidla nemohol mať poškodený podozrenie na konkrétneho páchateľa skutku, a teda ani
na obžalovaného.

V okolnostiach danej veci krajský súd poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania.

Svedok - poškodený A. C. F. vo výpovedi potvrdil, že v inkriminovaný deň v čase asi o 9.00 hod.
zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo, na parkovisku medzi OC Central na Námestí mieru
v Liptovskom Mikuláši a Rohonciho záhradou, pričom v uvedenom čase vozidlo nebolo poškodené,

v čase asi o 11.00 hod. sa vrátil ku vozidlu a zistil jeho poškodenie, a to ryhu na prednom blatníku na
strane vodiča, predných a zadných dverách na strane vodiča, zadnom blatníku na strane vodiča, na
prednýchazadnýchdveráchnastranespolujazdcaazadnomblatníkunastranespolujazdca.Anikrajský
súd nezistil žiadny logický dôvod, na základe ktorého si poškodený vymyslel uvádzané tvrdenia. Záveru,
že skutok sa stal v čase uvedenom v obžalobe, nasvedčuje aj správanie poškodeného bezprostredne po

zistení poškodenia vozidla, ktorý oznámil polícii poškodenie vozidla. Podľa úradného záznamu hliadka
polície bola vyslaná operačným strediskom za účelom preverenia oznámenia v čase o 11.10 hod.,
uvedený časový údaj zodpovedá príchodu poškodeného
ku vozidlu v čase asi o 11.00 hod. Rozsah poškodenia vozidla vyjadrený v obžalobe je preukázaný nielen
výpoveďou poškodeného, ale aj zápisnicou o obhliadke miesta činu.

Poškodený ďalej uviedol, že v čase zistenia poškodenia nemal podozrenie na konkrét-neho páchateľa
skutku. Neskôr videl kamerový záznam, ktorý mu predložil policajt, a to pri opoznávaní páchateľa. Na
tomto zázname bolo vidieť osobu, ktorá sa približovala ku vozidlu, prešla okolo neho a odchádzala
od vozidla. Dosť dlho premýšľal nad identifikáciou tejto osoby vzhľadom na balík indícií, ktoré ho

viedli k opoznaniu. Vzhľadom na fyziognómiu, spôsob chôdze, postavu a výšku postavy opoznal
obžalovaného ako jeho zákazníka spred polroka v tom čase. On mal možnosť vidieť spôsob chôdze
obžalovaného pred týmto kamerovým záznamom, mal špecifickú chôdzu. Aj keď sa nepovažuje za
odborníka v tejto oblasti, kamerový záznam mu stačil na identifikáciu, pričom bol poučený, že nemôže
nikoho krivo obviniť zo spáchania trestného činu. Poškodený tiež uviedol, že na cesty k obžalova-nému

v súvislosti so zmluvou o dielo používal predmetné motorové vozidlo. Ide o jediné vozidlo, ktoré používal
privýkonepovolania.Potvrdil,ževminulostimalfyzickýajslovnýkonfliktsobžalovanýmkvôlizhotoveniu
diela. V decembri 2020 bola zákazka odovzdaná obžalovanému. S obžalovaným mal incident aj v júli2021,kedymuobžalovanýzatvorilrukucezpiatedverenavozidle,nebolvtedyzranený,žebypotreboval
ošetrenie lekára.

Treba stručne pripomenúť, že poškodený A. C. F. v priebehu odvolacieho konania predložil súdu nový
dôkaz, a to USB kľúč s kamerovým záznamom z miesta činu
zo dňa 7.10.2021, ktorý bol ako dôkaz vykonaný v ďalšom konaní pred okresným súdom.
Na hlavnom pojednávaní dňa 17.1.2024 sa poškodený vyjadril k okolnostiam, za akých získal predmetný
kamerový záznam. Uviedol, že prvýkrát sa s videomateriálom z kamier, ktoré snímajú verejný priestor

pri OC Central, stretol pri výpovedi oznamovateľa alebo poškodené-ho na polícii, kde mu vyšetrovateľka
za účelom opoznania možného páchateľa toto video pustila. V tej chvíli neskúmal, aké dlhé a z ktorej
časti dňa je to video, jednoducho pozeral
na video a snažil sa odpovedať na otázku vyšetrovateľky, či dokáže postavu, ktorá je
na videu, stotožniť s niekým, na koho by mal podozrenie zo spáchania činu. Druhýkrát sa s týmto videom
stretol na pojednávaní na okresnom súde, kde bolo opäť prezentované a bolo to zrejme to isté video

v tej istej dĺžke. Po pojednávaní na okresnom súde si uvedomil, že to nie je všetko, kto by sa v rozsahu
tých dvoch hodín, počas ktorých parkoval s vozidlom
odpríjazdu,ktorýbolod9.00hod.do11.00hod.,tampohyboval.Vtomčasemubolukázanýjedinýzáber
človeka,ktorýtamprichádzaaodchádza.Zameralsanato,žesisámzistí,ktood9.00hod.do11.00hod.
sa tam pohyboval. Počas vyšetrovania sa dozvedel, kto má v správe kamerové snímanie uvedeného

verejného priestoru a oslovil technikov tej firmy, či mu napriek tomu, že je to už veľký časový odstup,
dokázali poskytnúť celý ten záznam od 9.00 hod do 11.00 hod. Kamerový záznam sníma sekvencie na
základe pohybu osoby, ktorá sa zjaví v zornom uhle kamery, nie je to dvojhodinový film od 9.00 hod. do
11.00 hod. Záznam od technikov dostal na USB kľúči a pri jeho prehrávaní od začiatku do konca našiel
zábery, ktoré potom predložil ako dôkaz.

Vo vzťahu k obžalovaným namietanej nepoužiteľnosti vyššie uvedeného kamerového záznamu
z dôvodu, že tento dôkaz bol vykonaný z iniciatívy súdu v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania
a „rovnosti zbraní“, predstavujúcich nevyhnutné atribúty spravod-livého procesu, je potrebné uviesť, že
odvolací súd sa s touto námietkou obžalovaného nestotožnil.

Niet pochýb o tom, že Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.) položil základy kontradiktórneho
procesu a niet pochýb ani o tom, že podaním obžaloby sa prokurátor stáva stranou v konaní tak ako
obžalovaný, pričom na obe tieto strany v konaní sa vzťahuje zásada rovnosti zbraní. Podľa § 10 ods. 10
Tr. por. stranou v konaní je aj poškodený. Tak ako obžalovaný, aj prokurátor a poškodený majú právo

predložiť v konaní pred súdom dôkazy.

Podľa § 46 ods. 1, veta druhá Tr. por. poškodený má právo v prípadoch ustano-vených týmto zákonom
sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok
na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy,

nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dokaz zabezpečiť.

Obžalovanému je potrebné prisvedčiť v tom smere, že aktivita súdu prvého stupňa smerujúca
k zabezpečeniu, resp. k získaniu takých dôkazov, ktoré predstavujú dôkazy ťažiskové, ktoré súd
prvého stupňa následne vykoná za účelom preukázania viny obžalovaného, môže prekračovať rámec
„rovnosti zbraní“ a predstavovať neprípustné nahrádzanie aktivity prokurátora a tým aj porušenie práva

obžalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských
slobôd. Právo obžalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv
a ľudských slobôd, ktorého imanentnou súčasťou je právo na kontradiktórny trestný proces a princíp
rovnosti zbraní, nie sú naplnené za situácie, keď súd nahrádza svojou činnosťou aktivitu jednej zo strán
konania (primerane rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Karelin proti Rusku, Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 374/2020).

V okolnostiach danej veci sa žiada pripomenúť, že kamerový záznam predložený poškodeným na
USB kľúči nepredstavuje k výroku o vine obžalovaného jeden z hlavných usvedčujúcich dôkazova nemá výlučnú povahu. Dôkazy zabezpečené v štádiu prípravného konania dostatočne odôvodňovali
postavenie obžalovaného pred súd. K predmetnému kame-rovému záznamu treba tiež uviesť, že tento
logicky prepája výpovede poškodeného. Krajský súd zároveň nezistil, že by sa s týmto kamerovým

záznamom nezákonne manipulovalo v neprospech obžalovaného. Je nesporným faktom, že kamerový
záznam obsahuje aj tú časť časových sekvencií, ktorá bola do trestného spisu zabezpečená už v štádiu
prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní.

Z úradných záznamov spísaných povereným príslušníkom PZ na č.l. 70 a 79 spisu vyplýva, že kamerový

záznam, ktorý bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní
na základe žiadosti, bol „vytiahnutý“ na základe nastavenej sekvencie v časovom úseku, ktorý bol daný
na žiadosti, no z dôvodu, že v danom časovom úseku neprešla žiadna iná osoba okrem tej, ktorá bola
zachytená na kamerovom zázname, a taktiež nebol zachytený ani iný pohyb, tak z toho dôvodu bol
odovzdaný kratší časový úsek, ktorý zachytával už konanie konkrétnej osoby. Z kamerového záznamu
zo dňa 7.10.2021 je vidieť, ako v čase o 09.38 hod. prechádza popri vozidle zn. VW Tiguan striebornej

farby neznáma osoba mužského pohlavia, štíhlej postavy, ktorá má oblečené čierne nohavice a čierno-
sivú bundu a kráča smerom
za bilbord, ktorý je položený na vozíku pri budove OC Central. Následne je vidieť, ako sa o pár sekúnd
vracia naspäť a kráča smerom ku vozidlu zn. VW Tiguan striebornej farby, pričom je z kamerového
záznamu vidieť, ako má pravú ruku vloženú v pravom vrecku bundy. Následne prejde popri predmetnom

vozidle z pravej strany a o 09.39 hod. je vidieť, ako prechádza tesne popri vozidle z druhej strany, pričom
je tvárou a trupom otočený k vozidlu a pravú ruku má natiahnutú cez telo smerom ku vozidlu. Následne
ako prejde popri vozidle, si pravú ruku vloží opäť do pravého vrecka bundy a kráča smerom za bilbord.

Z USB kľúča predloženého poškodeným vyplýva, že obsahuje kamerový záznam zachytávajúci miesto

činu v kritický deň prerušovane v časovom úseku od 09:04:02 hod.
do 11:00:20 hod. dňa 7.10.2021. Pozornosti krajského súdu neuniklo, že vyššie uvedená osoba
prešla prvýkrát okolo motorového vozidla už v čase o 09:37:56 hod. do 09:38:18 hod. dňa 7.10.2021.
Táto osoba svojím pohľadom kontrolovala miesto činu a je tiež vidieť, ako zastala a nechala prejsť
okoloidúceho muža. Uvedená osoba sa otočila, zašla za prekážku, následne sa táto osoba opätovne do

pár sekúnd vrátila k motorovému vozidlu a v čase cca
od 09:38:20 hod. do 09:39:48 prešla okolo neho s rukou tesne pri vozidle. Z kamerového záznamu je
tiež zistiteľné, že zachytáva aj príchod poškodeného k motorovému vozidlu v čase o 11:00 hod. a je tiež
vidieť, že poškodený ihneď zistil, že motorové vozidlo je poškriabané.

V súvislosti s obrazovým záznamom (kamerový záznam snímajúci parkovisko s vo-zidlom
v inkriminovanom čase) krajský súd uvádza, že uvedený dôkaz bol získaný zákonným spôsobom
a je procesne použiteľný v prebiehajúcom trestnom konaní a v nadväznosti na uve-dené sú zákonné
a procesne použiteľné aj ďalšie dôkazy, ktorých podkladom bol predmetný obrazový záznam.
Vyšetrovací spis obsahuje údaje, z ktorých je možné zistiť, na základe akých skutočností sa stal uvedený

záznam ako dôkaz súčasťou prebiehajúceho trestného konania. Nie je nič neobvyklé, že ak určitý
priestor je monitorovaný kamerou, môžu byť uvedeným spôsobom zachytené aj fyzické osoby, resp.
jej prejavy osobnej povahy. V prípade, ak pri získaní uvedeného dôkazu dôjde ku stretu práva na
ochranu osobnosti fyzickej osoby na jednej strane a verejného záujmu na objasňovaní trestnej činnosti
a odhaľovaní páchateľov na druhej strane, je potrebné uprednostniť verejný záujem. Ak má uvedený

dôkaz slúžiť
na plnenie úloh spočívajúcich v objasňovaní trestnej činnosti, odhaľovaní jej páchateľov práve na tom
základe, že na uvedenom zázname je, resp. môže byť zachytené protiprávne konanie, nemôže požívať
osoba podozrivá z protiprávneho konania právnu ochranu a domá-hať sa nepoužiteľnosti uvedeného
dôkazu v trestnom konaní. Uvedené platí obzvlášť v situá-cii, ak monitorovacie zariadenie sníma verejný

priestor.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že ani závery tzv. antropo-logického posudku
nemôžu zužovať okruh páchateľov výlučne len na obžalovaného.

Vokolnostiachdanejvecitrebapripomenúť,žeznaleckédokazovaniemášpecifickýcharakterazvláštne
postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným z možných dôkazov a podlieha
hodnoteniu rozhodujúceho orgánu ako každý iný dôkaz. Znalecký posudok je iba jedným z dôkazných
prostriedkov v trestnom konaní, pričomvo všeobecnosti je jeho dôkazná hodnota rovnaká ako dôkazná hodnota iných dôkazných prostriedkov.
V trestnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá konajúcemu súdu ukladá
hodnotiť poznatky získané z vykonaného dôkazného prostriedku samostatne, ale i vo vzájomnej

súvislosti s poznatkami získanými z iných vykonaných dôkazných prostriedkov. Dôkaznú hodnotu
znaleckého posudku nie je možné preceňovať, ale tento dôkaz je potrebné hodnotiť v kontexte s
ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ by súd za každej situácie vychádzal výhradne zo záverov
znaleckého posudku a na základe týchto záverov by potom ustálil vinu, resp. nevinu páchateľa, tak
nadnesene možno povedať, že znalecký posudok by potom mal prakticky povahu odsudzujúceho

rozsudku a celé ostatné dokazovanie by bolo v podstate nadbytočné. Súd v zásade hodnotí znalecký
posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne
nahradiťodbornúmienkuznalcavlastnou,vdanejotázkelaickoumienkou,alemôžeajepovinnýpreveriť
znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam
pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom
konaní náležite zistené, alebo naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným

výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov.

Po zhodnotení výsledkov znaleckej expertízy, jednotlivo a v súhrne s ostatnými vyko-nanými dôkazmi,
neobstojí názor okresného súdu, že zistená typová zhoda skúmaných znakov na hlave, tvári a tele
nepochybne môže byť prítomná aj u iných osôb, nielen u obžalovaného, že nie je možné preukázať

individuálnu identifikáciu osoby na obrazovom zázname, z čoho vyplýva, že osobu zachytenú na
kamerovom zázname nie je možné stotožniť s obžalovaným.

Podľa uvedeného posudku skúmané znaky, ako napr. profil čela, oblúk nad okrajom očnej štrbiny, čelovo
- spánkový prechod, profil chrbta nosa, smer hrotu nosa, prechod čela

v chrbát nosa, nasolabiálna ryha, profil brady, goniálna krajina, vlasová krajina – hranica, držanie tela
a sklon ramien vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave, tvári a tele obžalova-ného. Typová zhoda
skúmaných znakov je spôsobilá prijať ten záver, že obžalovaného nie je možné vylúčiť. Aj napriek tomu,
žesúdnaznalkyňazodboruantropológiakonštatovala,žesamotnýdetailhlavyatvárerelevantnejosoby
je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci, tento záver nevylučuje úvahy, že obžalovaný môže byť

osobou na kamerovom zázname. Poškodený po oboznámení sa s kamerovým záznamom identifikoval
obžalovaného ako osobu zachytenú kamerovým záznamom.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pri-čom krajský súd

neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,
ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti
a ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného. Treba tiež uviesť, že je vecou každého
obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí. Je ne-sporným faktom, že obžalovaný v súdenej trestnej

veci pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, využil svoje právo a k veci
nevypovedal. Obžalovaný nepredložil súdu žiadne argumenty, ktoré by celkom nepochybne mohli
spochybniť výpovede poškodeného v spojení s kamerovým záznamom a znaleckým antropologickým
posudkom o tom, že sa mohol nachádzať na mieste činu a mohol poškodiť motorové vozidlo poško-
deného.

Z doposiaľ vykonaných dôkazov (výpovede poškodeného v spojení s kamerovými záznamami,
znaleckým antropologickým posudkom) je evidentné, že obžalovaný sa v čase a na mieste činu
v kritickom čase nachádzal.

Nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že kamerový záznam má nedostatky v tom smere,
že nejde o celistvý, neprerušovaný záznam v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod., ale o časové sekvencie,
že zachytáva len zadnú časť poškodeného motorového vozidla a z takto zabezpečeného kamerového
záznamu nie je možné spoľahlivo a jednoznačne pre-ukázať, že osoba, ktorá je zachytená na uvedenom
zázname a v čase uvedenom v obžalobe, vôbec toto vozidlo poškodila. Ďalej podľa súdu prvého stupňa

takétokonaniejemožnéoznačiťzapodozrivé,čineobvyklé,avšakvôbecniejemožnépreukázaťkontakt
osoby s vozidlom a už vôbec nie rozsah poškodenia.Krajský súd pripomína, že niet pochybností o tom, že kamerový záznam zachytáva len také časové
sekvencie, na ktorých je zaznamenaný pohyb osôb, že nezachytáva skutkový dej neprerušovane v čase
od od 9.00 hod. do 11.00 hod. dňa 7.10.2021, ani prednú stranu zapar-kovaného motorového vozidla.

Z kamerových záznamov je zistiteľné, že na nich boli zachyte-né viaceré osoby, ktoré prešli popri
vozidle poškodeného bez akéhokoľvek povšimnutia. Tieto osoby išli jedným smerom a bez toho, aby
sa rozhliadali po okolí, po odstavenom motorovom vozidle. Je nesporné, že len jedna osoba, ktorú
poškodený opoznal ako obžalovaného, sa rozhliadala po okolí a neprešla okolo motorového vozidla bez
povšimnutia, ale urobila tzv. „kolečko“ okolo celého motorového vozidla a prešla s rukou umiestnenou

tesne pri motoro-vom vozidle. V okolnostiach danej veci preto nie je možné argumentovať skutočnosťou,
že statické snímanie len zadnej časti motorového vozidla nevylučuje možnosť, že v bezpro-strednej
blízkosti vozidla sa mohla nachádzať aj iná osoba, ktorá nebola zachytená kamerou. Krajský súd
vzhľadom na výpoveď poškodeného a zabezpečené kamerové záznamy nemá dô-vod spochybňovať
poškodenie motorového vozidla, ani rozsah poškodenia vozidla, ku ktoré-mu došlo v kritickom čase na
predmetnom parkovisku.

V okolnostiach danej veci je výrok okresného súdu o oslobodení obžalovaného neudržateľný a v rozpore
s vykonanými dôkazmi.

Krajský súd zdôrazňuje, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti

a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka
súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim
vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu
a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť

tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a
„škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok
na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2

ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá
vierohodná nie je.
Úlohou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom
vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa
– zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, kto-rým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto

postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov
a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Súd prvého stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bude skúmať, či výpovede obžalovaného (obžalovaný doposiaľ

v trestnom konaní nevypovedal) a svedkov sú logické a pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých
výpovedí.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že sám vo veci nemohol rozhodnúť
pre prekážku uvedenú v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., preto z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm.

d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je

povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.