Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299328
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:6124299328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s.r.o., Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanej: F. G.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX/X, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304 v konaní o zaplatenie
4 811,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1 870,96 Eur s úrokom s omeškania 9,5% ročne
z dlžnej sumy od 19.03.2024 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

IV. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na (upomínací) súd dňa 01.05.2024 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
istiny 4811,04 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 19.03.2024 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že dňa 27.08.2020 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
so sídlom Tomáškova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalobcom, a žalovanou
ako spoludlžníkmi uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej banka
poskytla žalobcovi a žalovanej úver vo výške 70 000,00 Eur. Od poskytnutia úveru bankou, splátky úveru
uhrádzal výlučne žalobca. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nepodieľala na uhrádzaní splátok úveru.

2. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje úhradu len za splátky, ktoré boli uhradené 3 roky spätne pred

podaním žaloby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že počnúc od májovej splátky v roku 2021 do dnešného
dňa žalobca uhradil na spoločný záväzok so žalovanou 36 mesačných splátok úveru vo výške 267,28
Eur, t.j. celkovo sumu 9 622,08 Eur. Žalobca si preto voči žalovanej uplatňuje polovicu zo sumy 9 622,08
Eur, t.j. sumu 4 811,04 Eur. Žalobca poslal dňa 08.03.2024 žalovanej predžalobnú výzvu, ktorou žiadal
žalovanú o úhradu polovice splátok v lehote 7 dní do doručenia tejto výzvy, pričom výzva bola žalovanej
doručená dňa 11.03.2023. Žalovaná doteraz ani čiastočne neuhradila jej podiel na spoločnom záväzku,
ktorý má so žalobcom, a to aj napriek výzvam zo strany žalobcu. Žalovaná uvedenú sumu alebo jej časť

neuhradila ani po uplynutí lehoty, ktorú jej dal žalobca v predžalobnej výzve. Žalovaná sa preto dňom
19.03.2024 dostala do omeškania so sumou 4 811,04 Eur. V zmysle článku II bodu 21 zmluvy vyplýva,
že ak sú zo zmluvy na strane dlžníka zaviazané viaceré osoby, zodpovedajú za splnenie záväzkov zozmluvy spoločne a nerozdielne. Právne poukázal na ust. § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka.

3. V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 29.05.2024 platobný rozkaz pod č.k. 26Up/1020/2024,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, neuznávajúc nárok žalobcu a považujúc
ho za bezdôvodný a nemajúci oporu v platnej právnej úprave. Poukázala na to, že medzi žalobcom
a žalovanou bol až do mesiaca marec 2023 vzťah druha a družky, žili v ich spoločnom rozostavanom
rodinnom dome v obci E., čoho potvrdením je tá okolnosť, že sú rodičmi mal. detí C. – 6 rokov a K. 3 roky,

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., z rodinného domu sa
žalobca odsťahoval, pretože si našiel novú známosť. Žalobca a žalovaná viedli spoločne domácnosť
a spoločne hospodárili až do odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti a spoločnej nehnuteľnosti.
Kým sa nenasťahovali do rodinného domu žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti rodičov
žalovanej, kedy neuhrádzali ani nájomné a ani sa nepodieľali na úhrade nákladov spojených s bývaním
v de iure cudzej nehnuteľnosti a to vďaka výborného vzťahu s rodičmi žalovanej. Žalobca a žalovaná

v rámci spoločného hospodárenia spoločne uhrádzali spoločné záväzky, náklady na vedenie ich
domácnosti a starostlivosť o spoločné deti a žalobca žalovanej neuhrádzal žiadne výživné na deti, t.j.
keď žili v spoločnej domácnosť mali rozdelenú starostlivosť o spoločné deti, rodinu a aj domácnosť,
pričom rovnako na základe medzi nimi uzatvorenej ústnej dohody boli dohodnutý na tom, kto ktoré
náklady spojené s ich životom a užívaním spoločnej nehnuteľnosti vrátane splátok úveru bude uhrádzať

a to bez toho, že by niektorému z nich voči druhej strane vznikol nejaký protinárok. Toto rozdelenie
nákladov na život a aj spoločnú nehnuteľnosť obývanú s maloletými deťmi bolo rešpektované každou
sporovou stranou, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca žalovanú do marca 2024, resp. do začatia
konania nevyzýval, aby sa podieľala na splátkach bankového úveru. Súčasťou uvedených dohôd bolo
aj to, že žalobca si až do mesiaca august 2023 uplatňoval na mal. daňový bonus. Poukázala tiež na

konanie vedené na súde sp. zn. 18P/10/2023 a na zamietnutie jej návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Žalobca sa v ňom domáhal zohľadnenia skutočnosti splácania úveru aj v mene žalovanej
pri určení výživného, na druhej strane žiada od žalovanej, aby mu uhradila 50% z úveru. Domáhala
sa aplikácie ust. § 153 a nasl. OZ s odkazom na ust. § 853 OZ, pri riešení majetkových otázok
vzťahu druha a družky, a ktoré ustanovenia nepriznávajú manželom navzájom právo na náhradu

za uhradenie spoločných záväzkov vzniknutých počas trvania manželstva. Medzi druhom a družkou
v zásade nevznikajú vzájomné väzby majúce základ v solidarite spoločných záväzkov. Žalovaná tiež
uvádzala, že rozhodujúcou okolnosťou by bolo to, aký podiel na spoločnom záväzku žalovanej vznikol
a teda aká časť úveru bola poskytnutá jej osobne a na jej účet. V danom prípade bol celý úver poskytnutý
na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.08.2020 poukázaný veriteľom na účet žalobcu, ktorý

ztýchtoprostriedkovničneodovzdalžalovanej.Žalobcamánavznikuzáväzku100%,keďžesumuúveru
prijal na účet a žiadnu sumu nepreviedol na účet žalovanej. Už z toho dôvodu je vylúčený nárok žalobcu
proti žalovanej z titulu poskytnutia daného úveru. Poukázala tiež na to že nárok solidárneho dlžníka voči
ostatným spoludlžníkom sa premlčuje v lehote 2 rokov a zakladá vznik bezdôvodného obohatenia - §
107 ods. 1 OZ. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania nároku. Žalobca navyše žalovanej neplatil

výživné ani po odchode zo spoločnej domácnosti a na výživnom sa začal podieľať len v obmedzenom
rozsahu sumy 100,00 Eur na K. a 120,00 Eur na syna C., pričom strany aj prihliadali na to, že žalobca
bude splácať úver bez akéhokoľvek protinároku voči žalovanej. Podľa metodiky MS SR pre výpočet
výživnéhorodičovkdeťombymaloštandardnévýživnéžalobcukmal.K.zodpovedaťsume12%zpríjmu
otca, čo je suma cca 300,00 Eur a k mal. C. 14% z príjmu otca, čo je suma cca 350,00 Eur, nakoľko

príjem otca je podľa informácií dostupných žalovanej na úrovni sumy 2 500,00 Eur mesačne. Žalobca
postráca prvok súladu s dobrými mravmi a aj prvok zneužitia práva a preto konanie žalobcu podľa článku
5 Civilného sporového poriadku nepožíva právnu ochranu. Navrhovali konanie prerušiť do skončenia
konania vedeného na súde sp. zn. 18P/10/2023.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril listom zo dňa 25.07.2024 (replikou) majúc za to, že jeho
nárok je oprávnený a preukázaný. Žalobca svoj nárok uplatňuje podľa § 511 ods. 3 OZ a nepredstavuje
zneužitie práva, smeruje k realizácií vlastných oprávnených a hospodárskych záujmov. Takýto výkon
práva nemožno považovať za zneužitie práva. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere
dňa 27.08.2020 ako spoludlžníci, ktorí v zmysle čl. II bodu 21 zmluvy zodpovedajú za splnenie záväzkov

zo zmluvy o úvere spoločne a nerozdielne, t.j. boli zaviazaní ako solidárni dlžníci. Pri solidarite je každý
dlžník zaviazaný na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
z dlžníkov s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť plniť aj
u ostatných dlžníkov. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plneniezodpovedajú veriteľovi „rukou spoločnou a nerozdielnou“ a veriteľ sa môže domáhať celého plnenia od
ktoréhokoľvek dlžníka. Ak jeden z dlžníkov splnil dlh sám, resp. ak splnil viac ako na neho pripadá
podľa jeho podielu, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Žalobca k tvrdeniu

žalovanej o tom, že až do marca 2023 bol medzi nimi vzťah druha a družky uviedol, že v čase, keď žili
v rodinnom dome rodičov žalovanej, jej rodičom prispievali na náklady spojené s bývaním dohodnutou
sumou 200,00 Eur mesačne. Žalovaná mala s rodičmi narušené vzťahy. Žalobca so žalovanou nebol
nikdy ani ústne dohodnutý o tom, že by mal on zo svojich výlučných prostriedkov uhrádzať splátky úveru
a to bez toho, že by mu voči žalovanej vznikol nejaký protinárok. Bolo by nelogické, keby sa žalobca

dohodol, že on bude uhrádzať prakticky všetky náklady spojené s ich životom a užívaním spoločnej
domácnosti a ešte aj splátky úveru bez toho, že by mal voči žalovanej akýkoľvek protinárok. Okrem
toho žalovanej posielal na účet ďalšie peniaze na úhradu rôznych výdavkov, robil bežné nákupy do
domácnosti, kupoval spotrebiče do domácnosti a aj upratoval domácnosť. Zabezpečoval tiež riadnu
starostlivosť o maloleté deti C. a K.. Daňový bonus síce poberal žalobca ale nie z titulu nejakej dohody,
ale z toho dôvodu, že žalovaná nebola zamestnaná, a preto ani nespĺňala zákonné podmienky na

poberanie daňového bonusu. Podľa názoru žalobcu práve v rozpore s dobrými mravmi by bolo práve
to, že by žalovaná ako solidárny dlžník nenahradila žalobcovi X/X-XXX z ním zaplatených splátok
úveru a to obzvlášť za situácie, keď žalobca uhrádzal prakticky všetky náklady spojené s ich životom
a užívaním spoločnej domácnosti a ešte aj splátky úveru. Žalobca je presvedčený, že spolužitie
dvoch osôb vo vzťahu druha a družky a v manželskom vzťahu má odôvodnene odlišné (okrem iného)

aj majetkové následky, pričom nie je možné tieto následky „vyrovnávať“ použitím analógie podľa §
853 OZ. Druh a družka majetok do BSM nenadobúdajú a v prípade ich rozchodu ani nedochádza
k zániku a následnému vyporiadaniu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn.
II.ÚS/481/2021 z 14.10.2021. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej týkajúceho sa poukazovania finančných
prostriedkov výlučne na účet žalobcu a nepreukázanie skutočnosti o tom, že nejaká suma mala byť

poskytnutá na účet žalovanej, pričom k tomu uviedol, že zmluvu uzatvorili ako solidárni dlžníci, preto je
právne irelevantné, na aký účet boli finančné prostriedky zo splátkového úveru vyplatené a dokonca aj
na aký účel boli finančné prostriedky použité. Podstatnými skutočnosťami v danom prípade totiž je to,
že žalobca a žalovaná boli solidárnymi dlžníkmi a že žalobca splnil dlh sám. Tu poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 33Odo/77/2003 z 16.05.2003, z ktorého záverov vyplýva, že na uplatnenie regresu

nie je rozhodujúce, či spotreboval pôžičku výlučne sám žalobca. Nie je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 OZ, keď spoludlžník je povinný zaplatiť spoludlžníkovi svoj podiel na zaplatenej
pôžičke, hoci sa na spotrebovaní pôžičky nijako nepodieľal, pretože bolo len jeho vecou, aby využil
svoje právo podieľať sa na spotrebovaní pôžičky. Žalobca ďalej tvrdil, že finančné prostriedky získané zo
splátkového úveru boli použité na výstavbu rodinného domu, ktorý je ako rozostavaný rodinný dom bez

súpisného čísla postavený na pozemku C KN parc. č. 3763/3, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. a obec E.,
ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú práve žalobca so žalovanou. Žalobca sa nestotožnil ani s dĺžkou
premlčacej lehoty, jeho nárok nie je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, ale ide o tzv. regresný
nárok podľa § 511 ods. 3 OZ. Podľa právnej teórie platí pri postihu dlžníka voči ostatným solidárne
zaviazaným dlžníkom, že rozvrhový regres zakladá solidárnemu dlžníkovi originárne právo požadovať

náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi od ostatných spoludlžníkov podľa veľkosti ich podielov na dlhu,
pričom regresné právo plniaceho solidárneho dlžníka sa premlčuje samostatne vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom splnenia dlhu solidárnym dlžníkom veriteľovi (§ 101 OZ).
Žalobca aj potom, ako bol nútený 01.03.2023 odísť zo spoločnej domácnosti až do júna 2023 hradil
všetky výdavky na domácnosť, v ktorej býva žalovaná s maloletými deťmi a aj výdavky na škôlku mal. C..

Odjúla2023žalobcadobrovoľnehradívýživnénamal.detispoluvovýške220,00Euraajďalšievýdavky
mal. detí v čase, keď sa s mal. deťmi stretáva. So žalovanou nedošlo k dohode ohľadom výživného na
mal. deti, a preto otázku výživného bude riešiť v konaní vedenom na súde pod sp. zn. DK-18P/10/2023,
preto tvrdenia žalovanej nemajú žiadnu relevanciu v tomto konaní. Žalobca z opatrnosti poprel, že by
mal príjem na úrovni 2 500,00 Eur. Zotrval na žalobe a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín a zistil, že žaloba
je čiastočne dôvodná.

6. Nebolo sporným, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 27.08.2020 Zmluvu o splátkovom úvere ako

spoludlžníci a ani to, že na jej základe im bol poskytnutý úver vo výške 70 000,00 Eur, ktorý v zmysle
čl. II bodu 21 sa obaja ako spoludlžníci zaviazali splácať vo výške 267,28 Eur mesačne, vždy k 5. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od 05.10.2020 spoločne a nerozdielne. Spornou nebola ani
skutočnosť, že suma úveru bola poukázaná na účet žalobcu a bola použitá na výstavbu rodinného domu,ktorého sú žalobca a žalovaná podieloví spoluvlastníci evidovaní na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. a táto
skutočnosť napokon vyplýva aj z obsahu uzavretej úverovej zmluvy a LV. V podstate nebolo sporným
ani to, že žalobca do 04/2024 uhrádzal splátky úvery, ktorú skutočnosť mal súd napokon preukázanú aj

výpisom z jeho účtu predloženého k žalobe, konkrétne, že v období od 10/2020 do 04/2024 boli z účtu
žalobcu vedeného v SLSP poukazované v prospech veriteľa – SLSP, a.s. splátky úveru vo výške 267,28
Eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil regresný nárok za obdobie od 05/2021 do 05/2024, spolu 36
mesačných splátok x 267,28 Eur = 9622,08 Eur : 2 = 4811,04 Eur titulom podielu, ktorý pripadá na
žalovanú ako solidárnu dlžníčku.

7. Žalobca vo vyjadrení (replike) a vo výpovedi a žalovaná vo vyjadrení k žalobe (duplike) a tiež vo
výpovedi zhodne tvrdili, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka do 09.03.2023, kedy žalobca
opustil spoločnú domácnosť. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že od 05/2021 žili spolu v novopostavenom
rodinnom dome (predtým u rodičov žalovanej), hospodárili tak, že on uhrádzal všetky výdavky ako
elektrina, voda, internet, poplatok za MŠ a stravu pre mal. C., platil úver a zaobstarával aj stravu do

domácnosti, niekedy zasielal peniaze na účet žalovanej, ak to bolo potrebné, sumy boli rôzne. Žalovaná
bola na MD, poberala rodičovský príspevok a starala sa o mal. dieťaťa, jej príjem tvoril rodičovský
príspevok a prídavky na deti. Žalovaná vypovedala, že po narodení mal. Júlie sa nasťahovali do
rodinného domu, potvrdila, že pravidelné platby platil žalobca, ona si uhrádzala svoj telefón a poistku
a tiež mali sporiace účty pre maloleté deti, potvrdila aj to, že žalobca, ak potrebovala, jej zasielal

nejakú sumu peňazí na stravu. Stravu zabezpečovala do polovice mesiaca, v druhej polovici mesiaca
ju zabezpečoval žalobca. Nákup oblečenia pre mal. deti zabezpečovala pomocou rodičov, pretože
viac zo svojho príjmu uhrádzať nemohla. Potvrdila, že žalobca opustil spoločnú domácnosť 03/2023
(09.03.2023).

8. Zhodným tvrdením strán sporu mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou pred uzavretím Zmluvy
o splátkovom úvere až do 03/2023 žili v spoločnej domácnosti v družskom pomere a na základe
vzájomnej dohody spoločne hospodárili tým spôsobom, že žalovaná sa starala o domácnosť a deti
a z rodičovského príspevku zabezpečovala časť stravy, či iné nevyhnutné výdavky v rozsahu ako jej
do rodičovský príspevok, ktorý bol jej jediným príjmom, dovoľoval. Žalobca na druhej strane, keďže bol

zárobkovo činný, uhrádzal náklady spojené s bývaním (voda, elektrina, kúrenie) a aj ostatné náklady
spojenésozabezpečenímzákladnýchživotnýchpotriebaajichzáväzky.Ztaktostranamideklarovaného
spoločného hospodárenia mal súd preukázané, že peňažné prostriedky, ktoré boli ich mesačnými
príjmami považovali za spoločné, keďže z nich uhrádzali všetky potrebné náklady (z účtu žalobcu,
z ktorého boli poukazované peniaze aj pre žalobkyňu na pokrytie výdavkov). Každý z nich sa podieľal

na výdavkoch (nákladoch) domácnosti svojim, vopred dohodnutým spôsobom, daným jeho možnosťami
a pomermi – žalovaná starostlivosťou o deti a domácnosť a pokrytie stravy a žalobca ostatnými
výdavkami spojenými s bývaním a zabezpečením základných životných potrieb, teda aj splácaním úveru
na rodinný dom, kde žili, viedli spoločnú domácnosť a vychovávali deti, a ohľadom ktorého splácania
úveru existovala konkludentná dohoda. Úver bol splácaný prostredníctvom účtu žalobcu, ktorý bol

aktívne pracujúcim, úver splácal až do opustenia spoločnej domácnosti, dokedy sa žalovaná na jeho
splácaní iným spôsobom nepodieľala.
9. Podľa § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie

od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,
než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh

podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník
v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich
podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom
na všetkých ostatných.

10. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd
konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

13. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia

konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci
samej.

14. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

15. Ustanovenia § 511 ods. 3 OZ dáva solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho
podielu na celkovom dlhu uplatniť si tzv. následný regres. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu toho,
čo ako dlžník plnil sám, a preto má právo od ostatného dlžníka – žalovanej žiadať náhradu za toto
plnenie podľa § 511 ods. 3 OZ. Ide o regresný nárok, keďže ako dlžník plnil aj v mene žalovanej ako

spoludlžníka nad rozsah jeho podielu. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovi a žalovanej ako
spoludlžníkom bol na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 27.08.2020 poskytnutý úver vo
výške 70 000,00 Eur, ktorý bol splácaný predpísanými splátkami vo výške 267,28 Eur z účtu žalobcu
a to aj v rozhodnom období od 03/2023, kedy žalobca opustil spoločnú domácnosť, do 04/2024, do
obdobia podania žaloby (01.05.2024), celkom 14 mesiacov. Žalobca ako solidárny dlžník plnil dlh aj za

žalovanú, ktorá ako ostatný dlžník bola povinná splácať úver v rozsahu podielu na ňu pripadajúceho,
výškousplátkyvsume133,64Eur.Totižprisolidaritedlžníkovjekaždýdlžníkzaviazanýnatoistéplnenie
a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že len čo ktorýchkoľvek
dlžník splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť plniť aj u ostatných z nich a plniaci dlžník má právo
žiadať to, čo plnil nad rozsah svojho podielu. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, žalobca plnil nad

rozsah jeho podielu na celkovom dlhu, a preto ako solidárny dlžník má nárok na následný regres za
rozhodné obdobie 14 mesiacov x 133,64 Eur = vo výške 1870,96 Eur. V tejto časti súd považoval žalobu
za dôvodnú a jej vyhovel a žalobcovi priznal istinu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ
v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc dňom 19.03.2024, teda dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty 7 dní od doručenia výzvy danej listom žalobcu (jeho zástupcu), ktorý žalovaná prevzala

11.03.2024.

16. Zvyšnú časť žaloby súd ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si uplatnil regresný nárok za obdobie
od 05/2021 do podania žaloby 05/2024, spolu 36 mesačných splátok x 133,64 Eur= 4811,04 Eur. Súd
priznal žalobcovi nárok za obdobie 14 mesiacov, od obdobia opustenia spoločnej domácnosti 03/2023

do podania žaloby 04/2024. Nepriznal mu regresný nárok za obdobie od 05/2021 do 02/2023, čo je
obdobie jeho spolužitia so žalovanou ako druh a družka. Je potrebné uviesť, že hoci družský vzťah,
i keď v reálnom živote plní funkciu spoločného rodinného života, zákon nekladie na rovnakú úroveň, čo
do práv a povinností ako aj vzniku formy spoluvlastníctva u osôb, ktoré sú jeho súčasťou, a ktoré formy
nevznikajú ako v prípade manželov zo zákona, ale vyžadujú dohodu, a jej konkludentné uzatvorenie

medzi stranami tohto sporu mal súd preukázané. Dokazovaním súd zistil, že v období od 05/2021 do
03/2023 žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti v družskom pomere, na základe vzájomnej
dohody spoločne hospodárili, peňažné prostriedky, ktoré boli ich mesačnými príjmami a tie boli u žalobcu
podstatne vyššie, považovali za spoločné, z nich uhrádzali spoločne všetky svoje náklady, vrátane
nákladov na bývanie a aj svoje záväzky. Existovala tu (konkludentná) dohoda o spoločnom hospodárení

a uhrádzaní nákladov (záväzkov), vedení spoločnej domácnosti s cieľom vytvorenia rodiny. Každý
z nich sa podieľal na výdavkoch (nákladoch) domácnosti svojim, vopred dohodnutým spôsobom, daným
jeho možnosťami, schopnosťami a pomermi. Existencia takejto dohody o spoločných záväzkoch potom
vylučuje žalobcov regresný nárok za dané obdobie. V tejto časti súd jeho žalobu zamietol.

17. Súd nezistil (nevyplynulo mu to zo žiadneho dôkazu), že by medzi žalobcom a žalovanou v priebehu
ich spoločného súžitia ako druh a družka bola uzavretá taká dohoda, podľa ktorej by každý z nich
uhrádzal náklady na ich spoločnú domácnosť, bývanie, výchovu detí a splácanie dlhov v rovnakompomere, skôr naopak išlo o spoločné náklady, na ktorých sa každý z nich podieľal podľa svojich
schopností a možností.

18. Žalovaná voči nároku uplatneného žalobou vzniesla námietku premlčania. Regresný nárok sa
premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom splnenia dlhu solidárnym dlžníkom
veriteľovi. V zmysle ust. § 101 OZ je všeobecná premlčacia doba trojročná. Priznaný nárok žalobca
ako solidárny dlžník plnil v období od 03/2023 do 04/2024, potom trojročná lehota uplynie v 03/2026 až
04/2027.Žalobasisvojnárokuplatnilžaloboupodanouv05/2024,tedapočasplynutiapremlčacejlehoty.

Námietka vznesená žalovanou je nedôvodná. Za nedôvodnú súd považoval aj argumentáciu žalovanej
o tom, že v súdenej veci ide o nárok z bezdôvodného obohatenia. Žalobca a žalovaná vystupovali
v zmluvnom vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere ako spoludlžníci, zaviazali sa poskytnutý
úver splácať spoločne a nerozdielne. Ak potom žalobca dlh plnil sám, má právo požadovať náhradu
od ostatných podľa ich podielov - § 511 ods. 3 OZ. Nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia § 451 ods. 2 a 454 OZ (t.j., že by žalobca plnil bez právneho dôvodu alebo

na základe neplatného právneho úkonu, či plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo by sa malo
jednať o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ani to, že by žalobca plnil za žalovanú,
ktorá mala plniť sama). Keďže v súdenej veci žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom z bezdôvodného
obohatenia, nemožno aplikovať ani ustanovenia o dvojročnej premlčacej lehote.

19. Súd ako nedôvodnú vo väzbe na súdom uloženú povinnosť na náhradu regresného nároku
vyhodnotil argumentáciu strany žalovanej o tom, že peniaze z úveru boli poukázané na účet žalobcu
(nesporná skutočnosť) a tu v podstate odkazuje na judikatúru zmieňovanú žalobcom vo vyjadrení
(replike), že pre uplatnenie regresu nie je rozhodujúce, kto spotreboval pôžičku, či sám žalobca a ani
na aký účel boli finančné prostriedky použité, pretože nie je v rozpore s dobrými mravmi - § 3 ods. 1

OZ, keď spoludlžník je povinný zaplatiť spoludlžníkovi svoj podiel na zaplatenej pôžičke, hoci sa na
spotrebovaní pôžičky nijako nepodieľal, pretože bolo len jeho vecou, aby využil svojho práva podieľať
sa na spotrebovaní pôžičky (NS ČR - 33Odo/77/2003). Tu len možno dodať, že obe strany potvrdili, že
pôžička (úver) bol poskytnutý na výstavbu ich rodinného domu, teda aj žalovaná sa na spotrebovaní
úveru podieľala, keďže je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorú bol úver poskytnutý.

OkremtohovobsahuZmluvyosplátkovomúverejeuvedenýúčet(žalobcu),naktorýmalibyťpoukázané
finančné prostriedky úveru, žalovaná zmluvu podpísala, teda už pri uzavretí zmluvy súhlasila s tým, že
peniaze budú poukázané na účet žalobcu (a nie aj na jej účet).

20. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej o tom, že spolužitie dvoch osôb vo vzťahu

druh a družka možno postaviť na úroveň vzťahu manželskému. Je síce pravdou, že oba vzťahy
smerujú k vytvoreniu rodiny a spoločného súžitia a hospodárenia, zákon čo do formy spôsobu spolužitia
s nimi spája rôzne právne následky. Zatiaľ čo manželia nadobúdajú majetok do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM), druh a družka nadobúdajú majetok buď každý jednotlivo alebo do
podielového spoluvlastníka. Manželia počas manželstva nadobúdajú veci spoločne zo zákona (okrem

výnimiek špecifikovaných v § 143 a nasl. OZ), druh a družka len v prípade, že sa tak dohodnú. Nie sú
zákonom chránení pri nadobúdaní majetku. Pri zániku manželstva (rozvodom) dochádza k vyporiadaniu
ich bezpodielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ, v prípade zániku vzťahu
druha a družky nedochádza k zániku ich (spolu) vlastníckeho vzťahu a ani následnému vyporiadaniu. Zo
všetkých týchto dôvodov potom nemožno použiť analógiu danú ust. § 853 OZ v spojení s § 153 a nasl.

OZ, ktorej použitia sa dovolávala strana žalovanej.

21. A na záver súd dodáva, že žalobou uplatnený nárok, hoc nebol dôvodný v celom rozsahu, bol
nárokom daným ustanovením § 511 ods. 3 OZ, a preto nemožno konštatovať, že by bol zneužitím práva
žalobcu v zmysle čl. 5 CSP, alebo že by mal byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Návrh žalovanej na prerušenie tohto konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Námestovo sp. zn. DK-18P/10/2023 zamietol ako nedôvodný - § 162 ods. 1 písm. a) a § 162 ods. 3
CSP. Súd má za to, že v konaní o určenie výživného sa neriešili žiadna otázka, ktorá by bola významná
pre toto konanie, resp. ktorej vyriešenie by malo zásadný vplyv na rozhodnutie v danej veci. V konaní

o určenie práv a povinností rodičov voči maloletým deťom súd skúma schopnosti a možnosti oboch
rodičov a odôvodnené výdavky maloletých detí za tým účelom, aby stanovil výšku výživného tomu
rodičovi,ktorémunebudúzverenémaloletédeti.Vrámcimožnostíaschopnostískúmaajvýdavky,medzi
ktoré patrí aj záväzok splácať úver, ktoré posúdenie nijako neovplyvňuje základ a výšku regresnéhonárok žalobcu žiadať náhradu toho, čo plnil za spoludlžníka – druhého rodiča. Všetky otázky, si súd
dokáže vyriešiť v tomto konaní. Súd preto návrh žalovanej na prerušenie tohto konania ako nedôvodný
zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca žiadal priznať nárok vo výške 4811,04 Eur + 326,82 Eur úroky = 5137,86 Eur, bol mu
priznaný nárok 1998,05 Eur = istina 1870,96 Eur + úroky 127,09 Eur, pomer žiadaného a priznaného
predstavuje 38,88 % úspechu žalobcu, úspech žalovanej je 61,20 % a jej čistý úspech je 22,24 %.

Žalobca nebol úspešný ani v rozsahu 50,00 %, preto mu súd nárok na náhradu trov konania podľa §
255 ods. 1 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.