Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202767
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4222202767.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C. XX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945
01 Komárno, IČO: 31167586, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX,
zastúpený: Mgr. Beáta Kartíková, s. r. o., Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48214337, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území C. E., okres Komárno, obec C. E., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela
registra „E“ č. 1305 orná pôda, o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti z podielu

žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva nehnuteľnosti
pod por. č. 1.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 03.08.2022 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. E. a Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej
na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 1305 orná pôda o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku
nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby

z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1. Uviedol, že je zrejmé, že došlo k pochybeniu pri zápise vlastníckych
práv k predmetným nehnuteľnostiam, kedy do katastra nehnuteľností nebolo zapísané uznesenie
o dedičstve D 697/63-10 vyhotovené Štátnym notárstvom v Komárne z 27.09.1963 v dôsledku čoho
potom došlo k neoprávnenému zápisu 1 nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe rozhodnutia
D-1797/93. Pri následnom zápise osvedčenia o dedičstve D 1678/94 z 29.07.1996 v rámci ktorého
nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, Okresný úrad Komárno nezapísal podiely
podľa predmetného dedičského rozhodnutia, podľa ktorého predmetom dedičského osvedčenia bola

celá nehnuteľnosť v 1/1.

2. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, dňa 10.07.2023, uviedla, že vzhľadom na ROEP, ktoré
prebehlovroku2010vovzťahukžalovanémuvrámciobnovenejevidenciemalžalobcamožnosťvrámci
správneho konania uplatniť svoju obranu vo forme námietok a v súčasnosti už určovacia žaloba, ktorou
sa svojho nároku domáha, nie je prípustná. Uvedené konanie, ktoré vyústilo do rozhodnutia C-4/2010
z 12.10.2010 sa totiž týkalo všetkých vlastníkov uvedených v LV č. XXX. Uviedla, že v zmysle § 7 ods.

6 príslušného zákona sa akákoľvek zmena zapísaných údajov na tomto LV mohla udiať najneskôr do
5 rokov od zápisu a vzhľadom na to, že sa tak nestalo, v súčasnosti už nie je možné žiadnu zmenu
vykonať. Uvedené podporuje aj nález Ústavného súdu pod č. II ÚS 249/2020, z ktorého vyplýva právnaveta, že akýkoľvek zásah do zápisu podľa ROEP po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 5 rokov, je
neprípustným zásahom do ústavného práva na právnu istotu.

3. Po tom, ako súd žalobe rozsudkom 10.07.2023 v plnom rozsahu vyhovel, podal žalovaný odvolanie,
v ktorom namietol na základe akých dôkazov prijal súd nesporne za preukázané, že pôvodnými
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli F. B. a G. B., a že títo právny predchodcovia vlastnili určitý jasne
definovaný podiel a ich vlastníctvo bolo definované v celkovej výmere 15.102 m2. V druhom rade
vytýkal, že súd nespornosť vlastníctva určil na základe kúpnej zmluvy z 18.08.1931 a pozemno-knižnej

vložky č. XXX, ktoré dokumenty boli predložené v maďarskom jazyku a súd mal preto povinnosť najskôr
pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania
vyhotovených v inom ako štátnom jazyku.

4. Krajský súd v Nitre, uznesením č. k. 8Co/36/2024 – 206 z 09.07.2024, zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že pokiaľ súd nezabezpečil

preklad listín do štátneho jazyka, nemohol ich v úradnom (štátnom) jazyku prečítať (oboznámiť ich
obsah) a tak správne vykonať dôkaz listinou. Tiež uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, ktoré
skutkové zistenia, z akého konkrétneho dôkazu súd prvej inštancie zistil a ako dôkazy jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Zároveň však uviedol tiež, že pritom je potrebné prihliadnuť aj na

sudcovskú koncentráciu konania a taktiež na to, že strana sporu musí účinne poprieť skutkové tvrdenia,
ako aj navrhnúť dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností.

5. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 vykonal súd nasledovné dokazovanie listinnými dôkazmi: osvedčenie
o dedičstve D 1678/94, preklady listín č. l. 12 – 13 a č. l. 20 – 23 (kúpno-predajná zmluva, povolenie na

výmazaLVAaBč.l.236-237),uznesenieD697/63-10,úmrtnýlistF.B.,výpiszLVč.XXX,výpiszROEP.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada zamietnuť aj preto, že na základe
preloženej zmluvy zo 17.08.1931 mali predávajúci manželia nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
v pomere 1/2 k celku, pričom ide o prekážku, ktorá počas pojednávania nebola žalobcom vyriešená
a odstránená.

6. V konaní bolo zistené, a je aj nesporným, že pôvodnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli C.
H. a manželka, rodená I. J., obaja v pomere 1/2 obaja z právneho titulu kúpy z 21.02.1901 a reálnou
deľbou z 29.04.1902, vyplývajúc z listu vlastníctva z pozemnoknižnej vložky č. XXX. Išlo o pozemok
parcelného čísla 1305 o rozlohe 2 jutry 999 siah. Po prepočte na súčasné plošné miery ide o 1,51

hektára, alebo 15 100 m2. F. B. a G. B. nadobudli tento pozemok na základe kúpno-predajnej zmluvy
zo 17.08.1931 obaja v podiele 1/2, vyplývajúc zo zmluvy, ako aj z listu vlastníctva z pozemnoknižnej
vložky číslo XXX. Uznesením D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol G. B., právny predchodca žalobcu,
vlastníctvo k 1/2 parcely číslo 1305 vo vložke číslo 145, ktoré dovtedy patrilo jeho bratovi F. B. a stal sa
tak výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Uznesením D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca

vlastníctvo k 1/3 nehnuteľnosti označenej ako parcela číslo 1305 roľa 15102 m2 vo vložke č. 145 pod
B3 a,b v celosti (1/1). Z vykonaných dôkazov bolo nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom
celej spornej nehnuteľnosti ako jediný vlastník, ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom.
V súčasnosti je však žalobca na LV č. XXX zapísaný ako vlastník 1/6 spornej nehnuteľnosti na základe
zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a osvedčenia o dedičstve D 1678/94 a žalovaný

ako vlastník 1/2 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010
a rozhodnutia D 1797/93. Spornou vyvstala v deň prvého pojednávania otázka prípustnosti podania
určovacej žaloby viac ako 5 rokov po zápise obnovenej evidencie pozemkov, ktorá bola realizovaná
vroku2010,vrámciodvolaciehokonaniaotázkapôvodnéhovlastníctvaspornejparcelyajejidentifikácie
a na druhom pojednávaní okolnosť podielového spoluvlastníctva pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti,

ako manželov.

7. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebod) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky

k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu..
10. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
11. Podľa § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré
sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene
údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu
do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do
katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k

prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu na inú osobu.
Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu. (týmto je § 137 písm. c) CSP)
12. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Vzhľadom na to, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje
na jej podanie naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že jednoznačne áno. Žalobca je právnym
nástupcom po poručiteľovi, ktorému patrila sporná nehnuteľnosť v celosti. Súčasný stav podľa výpisu
z LV č. XXX nezodpovedá skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým v tomto spore. Výsledok
sporu je spôsobilý k zmene zápisu údajov na predmetnom liste vlastníctva. Pôvodnými vlastníkmi

spornej nehnuteľnosti boli C. H. a manželka, rodená I. J., obaja v pomere 1/2 obaja z právneho titulu
kúpy z 21.02.1901 a reálnou deľbou z 29.04.1902, vyplývajúc z listu vlastníctva z pozemnoknižnej
vložky č. XXX. Išlo o pozemok parcelného čísla 1305 o rozlohe 2 jutry 999 siah. Po prepočte na
súčasné plošné miery ide o 1,51 hektára, alebo 15 100 m2. F. B. a G. B. nadobudli tento pozemok
na základe kúpno-predajnej zmluvy zo 17.08.1931 obaja v podiele 1/2, vyplývajúc zo zmluvy ako aj z

listu vlastníctva z pozemnoknižnej vložky číslo XXX. Uznesením D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol
G. B., právny predchodca žalobcu, vlastníctvo k 1/2 parcely číslo 1305 vo vložke číslo 145, ktoré
dovtedy patrilo jeho bratovi F. B. a stal sa tak výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Uznesením
D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo k 1/3 nehnuteľnosti označenej ako parcela
číslo 1305 roľa 15102 m2 vo vložke č. 145 pod B3 a,b v celosti (1/1). Z vykonaných dôkazov bolo

nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej nehnuteľnosti ako jediný vlastník, ktorú
po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom. V súčasnosti je však žalobca na LV č. XXX zapísaný
ako vlastník 1/6 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a
osvedčenia o dedičstve D 1678/94 a žalovaný ako vlastník 1/2 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu
ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a rozhodnutia D 1797/93. Súd opätovne preskúmal históriu

vlastníctva nehnuteľnosti, pričom jednoznačne identifikoval nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu ako
nehnuteľnosť, ku ktorej boli vlastnícke vzťahy potvrdené dôkazmi predloženými žalobcom, opísanými
vyššie, a takýmto spôsobom spoľahlivo zistený skutkový stav. Na základe vykonaného dokazovania bolo
preto potvrdené v zásade nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že pri zápise vlastníckych práv došlo
k pochybeniu, kedy do katastra nehnuteľností nebolo zapísané uznesenie o dedičstve č. D697/63-10

z27.09.1963avdôsledkutohtodošlokzápisu1/2nehnuteľnostivprospechžalovaného.Pretožalobcovi
svedčí vlastníctvo k nehnuteľnosti aj o podiele 1/6 z celku, a to z podielu žalovaného podľa LV č. XXX. Je
nutné uviesť, že ani toto skutkové tvrdenie nebolo žalovaným v priebehu sporu namietané. Dodatočné
skutkové tvrdenia žalovaného prednesené v odvolacom konaní a na druhom pojednávaní vo veci, dňa
04.12.2024, považuje súd za oneskorené a v rozpore so sudcovskou koncentráciou sporu tak, ako to

uviedol aj odvolací súd v bode 22 uznesenia. K týmto skutkovým tvrdeniam navyše nenavrhol žalovaný
vykonať žiadne dokazovanie. Napriek tomu, súd má za to, že prekladom listín a prevodom plošných
mier jednoznačne identifikoval sporné nehnuteľnosť a líniu vlastníckych vzťahov do minulosti, pričomargument žalovaného o spoluvlastníkom podiele pôvodných vlastníkov k nehnuteľnosti, ako manželov,
je podľa názoru súdu vo veci irelevantný.
15. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, to znamená, že strany nie sú

oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania. Ide o prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov. Z
normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie za
to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Táto je vyjadrená v článku
8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a obrany v súlade s

princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je
zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je
želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo
by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho

pojednávania. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by
konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení
alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Čo sa týka námietky zástupkyne žalovaného
ohľadom nedodržania lehoty prípravy na pojednávanie, súd odkazuje na úradný záznam č. l. 247
z 28.11.2024 a konštatuje, že lehota prípravy na pojednávanie bola zachovaná vzhľadom na to, že

zástupkyňa žalovaného bola predvolaná aj telefonicky, dňa 28.11.2024 z dôvodu, že súd dovtedy
nemal vykázané doučenie predvolania, na čo zástupkyňa žalovaného súdu uviedla, že o termíne vie
a pojednávania sa zúčastní a žiadnu prekážku v konaní pojednávania súdu neuviedla. Čo sa týka
doručených listinných dôkazov, a to prekladu písomnosti z maďarského jazyka, ide o 2 listy papiera,
s ktorými bola zástupkyňa žalovaného podľa jej tvrdenia oboznámená najneskôr 02.12.2024, pričom

súd má za to, že mala dostatočný časový priestor na ich štúdium a prípravu argumentácie k nim.
Súd poukazuje aj na komentované znenie § 178 CSP: „Ak sa strana napriek tomu, že predvolanie na
pojednávanie jej nebolo doručené v lehote najmenej piatich dní pred pojednávaním, na pojednávanie
dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie
na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí, súd zváži, či nedodržanie

päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie
pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v tých prípadoch, v ktorých súd dospeje k
záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne
náročných činností ako napríklad ďalšia porada zástupcu strany so stranou a pod. Pôjde najmä o prípady
skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu, neboli druhou

stranou spochybnené, alebo prípady pojednávaní odročených len z dôvodu vykonania stranami už skôr
navrhnutých dôkazov. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla
najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom
na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude lehota
kratšia ako päť dní, ale i lehota dlhšia.“ (ŠORL, Robert. § 178 [Predvolanie na pojednávanie]. In: K.,

H., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,
Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 713, marg. č. 3.)
16. Vzhľadom na zrušenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom a z dôvodu právnej istoty
a preskúmateľnosti rozhodnutia súd opätovne uvádza, že pasívna vecná legitimácia v spore bola
rovnako daná a to aj s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/51/2009 z 28.10.2010, podľa

ktorého v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba
dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných
spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu)
nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv
a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho vzťahu. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom neprípustnosti žaloby po uplynutí 5 rokov
po zápise ROEP s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 a na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2020,
súdsastýmtoprávnymnázoromnestotožňuje.Konanienaústavnomsúdesatýkalosprávnehosúdneho
konania, kedy bola kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnutá Najvyšším súdom
Slovenskej republiky a toto rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom z rozhodnutia

podľa názoru súdu vyplýva, že toto sa vzťahu na preskúmavanie správnosti a zákonnosti správneho
konania a správneho súdneho konania po uplynutí zákonom stanovej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995. Tomuto záveru podľa názoru súdu svedčí v prvom rade samotné znenie zákona, kde §
7 ods. 7 zákona č. 180/1995 jednoznačne uvádza, že tým nie je dotknuté právo na začatie konaniapodľa osobitného predpisu, ktorým je § 137 písm. c) CSP. Súd zároveň poukazuje na uznesenie NS
SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 15.12.2020, podľa ktorého (bod 30. odôvodnenia) rozhodnutie o schválení
ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality", ako aj „viazanosti súdu inými rozhodnutiami" (§

193 a § 194 CSP), a to jednak z dôvodu (iba) deklaratívneho charakteru verejnej listiny, ktorou je
Rozhodnutie o schválení ROEP a jednak z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva na
začatie konania podľa osobitného predpisu" podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom
verejnej listiny nesúhlasí. Ako správne uvádza aj odvolací súd (bod 2.3.), ak by po schválení registra
v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. v dôsledku uplynutia 5 ročnej lehoty nebolo možné - osobe, ktorá

nesprávnosťúdajavregistrinamieta-priamopožadovaťzmenuúdajovregistra,patríjejprávonazačatie
konania podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ustanovenie § 80 písm. c/ OSP [v súčasnosti § 137
CSP (§ 7 ods. 7 in fine citovaného zákona)]. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacím
súdom vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „[p]ri vypracovaní ROEP ... dochádzalo v dôsledku
nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného
v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť

podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie
týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní ... Dovolací súd sa preto stotožnil s
názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Z. z. sa vlastníctvo nenadobúdalo,
ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval
registerobnovenejevidenciepozemkov.Pokiaľodvolacísúdvychádzalznázoru,žezapísanímprávnych

predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných nehnuteľností štát
uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej stránke nesprávne"
17. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete rozsudku a žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj

odvolacieho konania vo výške 100 %, ako náhradu trov konania, vzhľadom na to, že prvostupňové a
odvolacie konanie tvorí jeden celok. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.