Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Adriana Gallová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010337
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5622010337.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. októbra 2023
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/76/2022
z 12.4.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp. zn. 2T/76/2022 z 12.4.2023.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/76/2022 z 12.4.2023 bol obžalovaný Ing. O.

T. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 1Pv/274/21/5506-18 zo dňa 17.8.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe,
že:

dňa 7.10.2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom parkovisku medzi OC S.

na B. mieru X v I. T. a G. záhradou poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. P. O., X.X
O., ev. č. I VIN: A farby strieborná metalíza svetlá, a to takým spôsobom, že nezisteným predmetom na
ľavom prednom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 48 cm, na ľavých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke
108 cm, na ľavých zadných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na zadnom ľavom blatníku vytvoril
ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 85 cm, na pravých zadných
dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm

a na pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 38 cm, čím uvedeným konaním spôsobil
poškodenému Ing. T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. T., V. XXXX/XX, podnikajúcim pod obchodným
menom Ing. T. S.-S., so sídlom podnikania I. T., V. XX, IČO: XX XXX XXX, škodu poškodením vo výške
najmenej 2 200,- eur.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodeného Ing. T. S.-S. s nárokom na náhradu škody na

civilný proces.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že s oslobodzujúcim výrokom sa nestotožňuje. Z dôkaznej situácie vyplýva, že obžalovaný sa dopustil
predmetného konania a týmto naplnil zákonné znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka

poškodeného Ing. T. S., ktorý vypovedal zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
keďna kamerovom zázname opoznal osobu obžalovaného. Poškodený uviedol, že k poškodeniu vozidla
došlo v časovom úseku od 09.00 hod. do 11.00 hod. predmetného dňa a dostatočne preukázal aj motív
obžalovaného, s ktorým mal v rámci vybavovania zákazky nepríjemný incident, keď sa mu vyhrážal,

že zničí jeho firmu. Skutočnosť ohľadom incidentu s obžalovaným potvrdzuje v podanom vysvetlení
aj svedkyňa N. R.. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že všetky ním vyhodnotené znaky na tvári
a tele osoby zobrazenej na záznamoch vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári a na tele
osoby na fotografiách a záznamoch označených „O. T.-foto“, „O. T.-video“ a z uvedeného vyplýva, že
osobu označenú Ing. O. T. nie je možné vylúčiť, vyhodnotené znaky vykazujú typovú zhodu. Navyše,

váha znalcom odčítaných znakov (čelovo-spánkový prechod, profil chrbtu nosa) môže byť preukazná
k uvedeným záverom skúmania. Spáchanie skutku v inkriminovanej dobe, keď sa v jeho blízkosti
pohyboval obžalovaný, je preukázané aj zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a
úradným záznamom hliadky polície. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca k odvolaniu prokurátora uviedol, že s ním súhlasí v
celom rozsahu. Zároveň súdu predložil dôkaz - kamerový záznam z miesta činu, z ktorého jasne vyplýva,
že obžalovaný bol pri vozidle a toto vozidlo aj poškodil. Uvedený záznam bol zabezpečený až vzhľadom
na konštatovanie súdu, že v prípade prvého kamerového záznamu ide o zákonný dôkaz, procesne
použiteľný. Do tohto konštatovania súdu v jeho napadnutom rozsudku bolo z dôvodu argumentácie

obhajoby odopierané poškodenému získanie takéhoto dôkazu jeho zhotoviteľom. Poškodený dokázal
zrekonštruovať dáta po vymazaní z harddisku bezpečnostnej služby OC S., kde sa nachádzal celý
kamerový záznam, pričom sa mu podarilo získať záznam, na ktorom je vidieť priebeh skutku, ktorý je
predmetom tohto konania. Z uvedeného záznamu je zrejmé, že
naprvejsekvenciivčaseod09:38:29jeosobaobžalovaného,ktorémuzreteľnevidnotvárajetakmožné

ho opoznať. Na uvedenej sekvencii prichádza na miesto činu, kontroluje prístup
od kancelárie vpravo, vyberá nástroj pravou rukou z vrecka bundy a pristupuje k vozidlu vpravo. Na
druhej sekvencii v čase od 09:38:29 do 09:39:19 je zreteľne vidieť túto istú osobu, ako sa pohybuje okolo
vozidla, pričom v závere je vidieť, ako táto osoba vychádza spoza vozidla s rukou pri vozidle, v ktorej
drží neurčitý predmet, pravdepodobne kľúč, ktorým prechádza po laku vozidla, čím vytvára poškodenie,

ktoré bolo preukázané v doterajšom konaní. Je zreteľne vidno, ako daná osoba dotiahne škrabanec na
vozidle, schová nástroj pravou rukou do pravého vrecka bundy a rýchlo uniká. Z vyššie uvedeného, ako
aj z priloženého kamerového záznamu a ostatných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil skutku,
ktorý mu je kladený za vinu. Na základe daných skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že vykonané
dôkazy spolu s novým predloženým dôkazom vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych a priamych dôkazov, ktoré celkom a
spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal a spáchal ho obžalovaný. Navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovuprejednalarozhodol,aleboabyrozhodolsámtak,žeobžalovanéhouznázavinnéhozospáchania
skutku a uloží mu primeraný trest a zaviaže ho na náhradu škody poškodenému tak, ako bola uplatnená

v trestnom konaní.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por. Obhajoba sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že v

tomto trestnom konaní nebolo dokázané, že on spáchal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a teda,
že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý by jeho osobu bez pochybností
usvedčoval zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Všetky vykonané dôkazy nevytvárajú ani
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich
nepriamych dôkazov, ktoré by celkom spoľahlivo dokazovali, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,

spáchal on. S ohľadom na existenciu viacerých pochybnosti súd v súlade s názorom obhajoby správne
aplikoval pravidlo „in dubio pro reo“ a spod obžaloby ho oslobodil. Obhajoba opätovne poukazuje na to,
že poškodený nebol očitým svedkom spáchaného skutku ani bezprostredne po jeho spáchaní a v čase
zistenia poškodenia vozidla nemohol mať podozrenie na konkrétneho páchateľa skutku, a teda ani na
jehoosobu.Zuvedenéhodôvoduvýpoveďpoškodenéhonieje,aninemôžebyťpriamymdôkazom,žeon

sa mal dopustiť spáchania skutku, ako sa mu kladie za vinu. Obhajoba sa stotožňuje aj s názorom súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že tiež nemožno vylúčiť záver, že poškodený mohol
mať pri identifikácii osoby na obrazovom zázname ovplyvnený úsudok, nakoľko averzia poškodeného
voči nemu je evidentná. Obhajoba je tiež toho názoru, že ani závery antropologického posudku nemôžuzužovať okruh páchateľov výlučne len na jeho osobu. Podstatnou časťou znaleckého posudku je záver,
žedetailhlavyatváreskúmanejosobyjenepostačujúcinaindividuálnuidentifikáciu,atedakonštatovaná
typová zhoda skúmaných znakov na hlave, tvári a tele nepochybne môže byť prítomná aj u iných

osôb, nielen u neho, a teda závery tohto znaleckého posudku nemožno vyhodnotiť v jeho neprospech.
Absolútne sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že by mala byť akýmkoľvek spôsobom preukázaná
vôbec jeho prítomnosť v inkriminovanej dobe v blízkosti miesta spáchania skutku. Žiadny taký priamy ani
nepriamy dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol. Ku kamerovému záznamu obhajoba uvádza,
že tento dôkaz a rovnako ako zákonnosť jeho obstarania spochybňovala už v prípravnom konaní,

pričom sa zhoduje s názorom súdu najmä v tom smere, že kamerový záznam nezachytáva skutkový dej
neprerušovane od času príchodu poškodeného s vozidlom na parkovisko do času zistenia poškodenia
vozidla poškodeným, tak aby bolo možné bez pochybností potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť iných osôb
na mieste činu v čase spáchania skutku, okrem osoby na videozázname. Kamerový záznam navyše trpí
aj ďalším nedostatkom, a to, že zachytáva len zadnú časť vozidla, ktorá ani poškodená nebola, a teda
z jeho obsahu nie je možné spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že osoba zachytená kamerou vôbec

poškodila vozidlo a prípadne v akom rozsahu. K záznamu o podanom vysvetlení N. R. obhajoba uviedla,
že sa stotožňuje s názorom súdu, že tento dôkaz nemá žiadnu priamu vecnú a ani časovú súvislosť so
skutkom, a tak ani nemôže mať povahu usvedčujúceho dôkazu.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostli-vom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Oslobodzujúci rozsudok nie je správny a zákonný a nemá ani dostatočnú oporu
vo vykonaných dôkazoch. Záver okresného súdu o nevine obžalovaného krajský súd považuje za
predčasný a nepresvedčivý, pretože tento nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu.

Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech),

vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré
môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a
to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného podľa obžaloby prokurátora má spočívať v tom, že dňa
7.10.2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom parkovisku medzi OC S. na B. mieru X v I. T. a G.
záhradou poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. P. O., X.X O., ev. č. I VIN: A farby
strieborná metalíza svetlá, a to takým spôsobom, že nezisteným predmetom na ľavom prednom blatníku

vytvoril ryhu o dĺžke 48 cm, na ľavých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na ľavých zadných
dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na zadnom ľavom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých
predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 85 cm, na pravých zadných dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm
a na pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 38 cm.Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa možno ustáliť, že na hlavnom
pojednávaní nebol vykonaný žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý usvedčuje obžalovaného zo

spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že v
inkriminovanom čase sa obžalovaný nachádzal na mieste spáchania skutku. V prejednávanej veci sú
pochybnostiohľadomskutkovýchzistení(osobypáchateľa)takzávažné,ževkonfrontáciisnimibyvýrok
o uznaní viny nemohol obstáť, pretože tieto pochybnosti sú neodstrániteľné vykonaním navrhnutých
dôkazov, ani vyhodno-tením doposiaľ zadovážených dôkazov. Nepochybne charakter usvedčujúceho

dôkazu má výpoveď poškodeného vo vzťahu ku zisteniu, že sa skutok stal a má znaky trestného činu, nie
však vo vzťahu ku osobe páchateľa. Súd pripomenul, že poškodený nebol očitým svedkom spáchania
súdeného skutku a nepristihol páchateľa pri spáchaní skutku ani bezprostredne
po jeho spáchaní, v čase zistenia poškodenia vozidla nemohol mať poškodený podozrenie
na konkrétneho páchateľa skutku, a teda ani na obžalovaného.

V okolnostiach danej veci krajský súd poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania.

Svedok - poškodený Ing. T. S. vo výpovedi potvrdil, že v inkriminovaný deň v čase asi o 9.00 hod.
zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo, na parkovisku medzi OC S. na B. mieru v I. T. a G. záhradou,

pričom v uvedenom čase vozidlo nebolo poškodené, v čase asi o 11.00 hod. sa vrátil ku vozidlu a zistil
jeho poškodenie, a to ryhu na prednom blatníku na strane vodiča, predných a zadných dverách na
strane vodiča, zadnom blatníku na strane vodiča, na predných a zadných dverách na strane spolujazdca
a zadnom blatníku na strane spolujazdca. Ani krajský súd nezistil žiadny logický dôvod, na základe
ktorého si poškodený vymyslel uvádzané tvrdenia. Záveru, že skutok sa stal v čase uvedenom v

obžalobe, nasvedčuje aj správanie poškodeného bezprostredne po zistení poškodenia vozidla, ktorý
oznámil polícii poškodenie vozidla. Podľa úradného záznamu hliadka polície bola vyslaná operačným
strediskom za účelom preverenia oznámenia v čase o 11.10 hod., uvedený časový údaj zodpovedá
príchodu poškodeného
ku vozidlu v čase asi o 11.00 hod. Rozsah poškodenia vozidla vyjadrený v obžalobe je preukázaný nielen

výpoveďou poškodeného, ale aj zápisnicou o obhliadke miesta činu. Vyčíslenie poškodenia vozidla
dosahuje úroveň malej škody (škoda prevyšujúca sumu
266,- eur).

Poškodený ďalej uviedol, že v čase zistenia poškodenia nemal podozrenie na konkrét-neho páchateľa

skutku. Neskôr videl kamerový záznam, ktorý mu predložil policajt, a to pri opoznávaní páchateľa. Na
tomto zázname bolo vidieť osobu, ktorá sa približovala k vozidlu, prešla okolo neho a odchádzala od
vozidla. Dosť dlho premýšľal nad identifikáciou tejto osoby vzhľadom na balík indícií, ktoré ho viedli k
opoznaniu. Vzhľadom na fyziognómiu, spôsob chôdze, postavu a výšku postavy opoznal obžalovaného
ako jeho zákazníka spred polroka v tom čase. On mal možnosť vidieť spôsob chôdze obžalovaného pred

týmto kamero-vým záznamom, mal špecifickú chôdzu. Aj keď sa nepovažuje za odborníka v tejto oblasti,
kamerový záznam mu stačil na identifikáciu, pričom bol poučený, že nemôže nikoho krivo obviniť zo
spáchania trestného činu. Poškodený tiež uviedol, že na cesty k obžalovanému v súvislosti so zmluvou
o dielo používal predmetné motorové vozidlo. Ide o jediné vozidlo, ktoré používal pri výkone povolania.
Potvrdil, že v minulosti mal fyzický aj slovný konflikt s obžalovaným kvôli zhotoveniu diela. V decembri

2020 bola zákazka odovzdaná obžalova-nému. S obžalovaným mal incident aj v júli 2021, kedy mu
obžalovaný zatvoril ruku cez piate dvere na vozidle, nebol vtedy zranený, že by potreboval ošetrenie
lekára.

Treba stručne pripomenúť, že poškodený Ing. T. S. v priebehu odvolacieho konania predložil súdu nový

dôkaz, a to USB kľúč s kamerovým záznamom z miesta činu
zo dňa 7.10.2021.

Podľa § 46 ods. 1, veta druhá Tr. por. poškodený má právo v prípadoch ustanove-ných týmto zákonom
sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok

na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkla-dať dôkazy,
nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávanía na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu
vymedzenom týmto zákonom.

Je nepochybné, že súd nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy, a teda v
prípade, ak takéto návrhy na doplnenie dokazovania považuje za nadbytočné, resp. nemajúce vzťah k
prerokovávanej veci, môže v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť.

Krajský súd sa v rámci odvolacieho konania oboznámil s pripojeným USB kľúčom predloženým
poškodeným a dospel k záveru, že v posudzovanej veci došlo k zmene dôkaznej situácie.

Z úradných záznamov spísaných povereným príslušníkom PZ na č.l. 70 a 79 spisu vyplýva, že kamerový
záznam, ktorý bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní
na základe žiadosti, bol „vytiahnutý“ na základe nastavenej sekvencie v časovom úseku, ktorý bol daný

na žiadosti, no z dôvodu, že v danom časovom úseku neprešla žiadna iná osoba okrem tej, ktorá bola
zachytená na kamerovom zázname, a taktiež nebol zachytený ani iný pohyb, tak z toho dôvodu bol
odovzdaný kratší časový úsek, ktorý zachytával už konanie konkrétnej osoby. Z kamerového záznamu
zo dňa 7.10.2021 je vidieť, ako v čase o 09.38 hod. prechádza popri vozidle zn. VW O. striebornej farby
neznáma osoba mužského pohlavia, štíhlej postavy, ktorá má oblečené čierne nohavice a čierno-sivú

bundu a kráča smerom
za bilbord, ktorý je položený na vozíku pri budove OC S.. Následne je vidieť, ako sa o pár sekúnd vracia
naspäť a kráča smerom ku vozidlu zn. VW O. striebornej farby, pričom je z kamerového záznamu vidieť,
ako má pravú ruku vloženú v pravom vrecku bundy. Následne prejde popri predmetnom vozidle z pravej
strany a o 09.39 hod. je vidieť, ako prechádza tesne popri vozidle z druhej strany, pričom je tvárou a

trupom otočený k vozidlu a pravú ruku má natiahnutú cez telo smerom k vozidlu. Následne, ako prejde
popri vozidle, si pravú ruku vloží opäť do pravého vrecka bundy a kráča smerom za bilbord.

Z USB kľúča predloženého poškodeným vyplýva, že obsahuje kamerový záznam zachytávajúci miesto
činu v kritický deň prerušovane v časovom úseku od 09:04:02 hod.

do 11:00:20 hod. dňa 7.10.2021. Pozornosti krajského súdu neuniklo, že vyššie uvedená osoba prešla
prvýkrát okolo motorového vozidla už v čase o 09:37:56 hod. do 09:38:18 hod. dňa 7.10.2021. Následne
sa táto osoba opätovne do pár sekúnd vrátila k motorovému vozidlu a v čase cca od 09:38:20 hod.
do 09:39:48 hod. prešla okolo neho s rukou tesne pri vozidle. Táto osoba sa nesprávala v súlade s
bežnými štandardmi, javí sa, že svojím pohľadom kontrolovala miesto činu, resp. motorové vozidlo

poškodeného, ktoré obchádzala od jeho zadnej časti ku prednej a naopak a spôsobom, ktorý je viditeľný
z kamerového záznamu. Z kamerového záznamu je tiež zistiteľné, že zachytáva aj príchod poškodeného
k motorové-mu vozidlu v čase o 11.00 hod. a je tiež vidieť, že poškodený ihneď zistil, že motorové vozidlo
je poškriabané. Uvedená sekvencia sa rovnako nenachádza na kamerovom zázname, ktorý zabezpečili
do spisu orgány činné trestnom konaní.

Vykonanie kamerového záznamu, ktorý predložil poškodený, sa javí ako dôvodné, nakoľko z neho
vyplývajú skutočnosti, ktoré podstatne menia dôkaznú situáciu v prejednáva-nej trestnej veci. Vykonanie
tohto dôkazu zároveň presahuje rámec konania pred odvolacím súdom a znamenalo by aj nahrádzanie
činnosti súdu prvého stupňa, resp. jeho vykonanie môže viesť k iným skutkovým záverom, než sú

uvedené v napadnutom rozsudku. V okolnos-tiach danej veci odvolací súd sám ani vo veci rozhodnúť
nemôže pre prekážku uvedenú
v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. Za danej situácie sa javí potrebné vypočuť aj svedka poškodeného k
okolnostiam, za akých získal predmetný kamerový záznam.

V súvislosti s obrazovým záznamom (kamerový záznam snímajúci parkovisko s vozidlom v
inkriminovanom čase) krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že uvedený
dôkaz bol získaný zákonným spôsobom a je procesne použiteľný v prebiehajúcom trestnom konaní a
v nadväznosti na uvedené sú zákonné a procesne použiteľné aj ďalšie dôkazy, ktorých podkladom bol
predmetný obrazový záznam. Vyšetrovací spis obsahuje údaje, z ktorých je možné zistiť, na základe

akých skutočností sa stal uvedený záznam ako dôkaz súčasťou prebiehajúceho trestného konania.
Nie je nič neobvyklé, že ak určitý priestor je monitorovaný kamerou, môžu byť uvedeným spôsobom
zachytené aj fyzické osoby, resp. jej prejavy osobnej povahy. V prípade, ak pri získaní uvedeného
dôkazu dôjde ku stretu práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby na jednej strane a verejného záujmuna objasňovaní trestnej činnosti a odhaľovaní páchateľov na druhej strane, je potrebné uprednostniť
verejný záujem. Ak má uvedený dôkaz slúžiť na plnenie úloh spočívajúcich v objasňovaní trestnej
činnosti, odhaľovaní jej páchateľov práve na tom základe, že na uvedenom zázname je, resp. môže

byť zachytené protiprávne konanie, nemôže požívať osoba podozrivá z protiprávneho konania právnu
ochranu a domáhať sa nepoužiteľ-nosti uvedeného dôkazu v trestnom konaní. Uvedené platí obzvlášť
v situácii, ak monitorova-cie zariadenie sníma verejný priestor.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že ani závery tzv. antropologic-kého posudku

nemôžu zužovať okruh páchateľov výlučne len na obžalovaného.

Vokolnostiachdanejvecitrebapripomenúť,žeznaleckédokazovaniemášpecifickýcharakterazvláštne
postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným z možných dôkazov a podlieha
hodnoteniu rozhodujúceho orgánu ako každý iný dôkaz. Znalecký posudok je iba jedným z dôkazných
prostriedkov v trestnom konaní, pričom

vo všeobecnosti je jeho dôkazná hodnota rovnaká ako dôkazná hodnota iných dôkazných prostriedkov.
V trestnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá konajúcemu súdu ukladá
hodnotiť poznatky získané z vykonaného dôkazného prostriedku samostatne, ale i vo vzájomnej
súvislosti s poznatkami získanými z iných vykonaných dôkazných prostriedkov. Dôkaznú hodnotu
znaleckého posudku nie je možné preceňovať, ale tento dôkaz je potrebné hodnotiť v kontexte s

ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ by súd za každej situácie vychádzal výhradne zo záverov
znaleckého posudku a na základe týchto záverov by potom ustálil vinu, resp. nevinu páchateľa, tak
nadnesene možno povedať, že znalecký posudok by potom mal prakticky povahu odsudzujúceho
rozsudku a celé ostatné dokazovanie by bolo v podstate nadbytočné. Súd v zásade hodnotí znalecký
posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne

nahradiťodbornúmienkuznalcavlastnou,vdanejotázkelaickoumienkou,alemôžeajepovinnýpreveriť
znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam
pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom
konaní náležite zistené, alebo naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným
výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov.

Po zhodnotení výsledkov znaleckej expertízy, jednotlivo a v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi,
neobstojí názor okresného súdu, že zistená typová zhoda skúmaných znakov na hlave, tvári a tele
nepochybne môže byť prítomná aj u iných osôb, nielen u obžalovaného, že nie je možné preukázať
individuálnu identifikáciu osoby na obrazovom zázname, z čoho vyplýva, že osobu zachytenú na

kamerovom zázname nie je možné stotožniť s obžalovaným.
Podľa uvedeného posudku skúmané znaky, ako napr. profil čela, oblúk nad okrajom očnej štrbiny, čelovo
- spánkový prechod, profil chrbtu nosa, smer hrotu nosa, prechod čela
v chrbát nosa, nasolabiálna ryha, profil brady, goniálna krajina, vlasová krajina - hranica, držanie tela
a sklon ramien, vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave, tvári a tele obžalovaného. Typová zhoda

skúmaných znakov je spôsobilá prijať ten záver, že obžalovaného nie je možné vylúčiť. Aj napriek tomu,
žesúdnaznalkyňazodboruantropológiakonštatovala,žesamotnýdetailhlavyatvárerelevantnejosoby
je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci, tento záver nevylučuje úvahy, že obžalovaný môže byť
osobou na kamerovom zázname. Poškodený po oboznámení sa s kamerovým záznamom identifikoval
obžalovaného ako osobu zachytenú kamerovým záznamom.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd
neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná
za vhodný, a teda i tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalova-ného je

však potrebné vyvrátiť procesne relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie
sú pôvodné pochybnosti a ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.

Treba tiež uviesť, že je vecou každého obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí. Je nesporným
faktom,žeobžalovanývsúdenejtrestnejveciprisvojichvýsluchochvpríprav-nomkonaní,ajnahlavnom

pojednávaní, využil svoje právo a k veci nevypovedal. Obžalova-ný nepredložil súdu žiadne argumenty,
ktoré by celkom nepochybne mohli spochybniť výpovede poškodeného v spojení s kamerovým
záznamom o tom, že sa mohol nachádzať
na mieste činu a mohol poškodiť motorové vozidlo poškodeného.Krajský súd zdôrazňuje, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka

súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim
vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu
a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť
tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a

„škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok,
na rozdiel od obžalovaného, má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá
vierohodná nie je.

Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať
cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému, ale všetkým. Bude úlohou súdu prvého stupňa
pri zachovaní princípu nestrannosti zvážiť svoj ďalší procesný postup a či už na základe návrhu niektorej
zo strán trestného konania alebo

nazákladevlastnejiniciatívyvykonaťdôkazy,ktoréumožnianáležitézistenieskutkovéhostavu,vktorom
bude mať oporu zákonu zodpovedajúci konečný verdikt súdu prvého stupňa.

Úlohou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom
vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho

cieľa - zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto
postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a
spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu.

Súd prvého stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti

prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bude skúmať, či výpovede obžalovaného (obžalovaný doposiaľ v
trestnom konaní nevypovedal) a svedkov sú logické a pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých
výpovedí.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že sám vo veci nemohol rozhodnúť

pre prekážku uvedenú v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., preto z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je
povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.