Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203592
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8721203592.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu mal. A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. XXX/XX, F. G., zastúpeného zákonným zástupcom H. I. C., nar.
X.XX.XXXX,bytomD.X,E.XXX/XX,F.G.,právnezastúpenéhoMgr.Ing.MichalomJurákom,advokátom
so sídlom Praha 2 – Nové Město, Kateřinská 1541/5, Česká republika, proti žalovanému J. D. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. A. XXX, zastúpený Mgr. Alenou Mikudovou, advokátkou so sídlom Poprad, Orlická
2698/16, IČO: 31 815 766, v spore o ochranu osobnosti s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže
povinnosťou nahradiť žalobcovi škodu vo výške 9.478,10 eur a trovy konania.
Podanú žalobou odôvodnil tým, že prostredníctvom lyžiarskeho kurzu lyžiarskej školy Premiere Ski
School v Tatranskej Lomnici absolvoval zdokonaľovací tréning lyžovania a dňa 18.1.2020 v čase
približne okolo 9:40 hod. v Tatranskej Lomnici, na zjazdovej lyžiarskej trati č. 4, tzv. Čučoriedky, v lokalite
D. C. búdou, žalovaný narazil zozadu do žalobcu, pričom v priamom dôsledku nárazu žalovaného do
žalobcu žalobca utrpel ťažký úraz dolnej končatiny a poranenie hlavy. Po úraze bol žalobca prevezený

do Nemocnice Poprad, kde bol hospitalizovaný a podstúpil operáciu zlomeniny diafýzy ľavej stehnovej
kosti a boli mu zavedené dva titánové prúty. Vzhľadom na predpokladanú dobu liečenia žalobcu viac ako
8 týždňov si jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžadoval aj ústavnú formu liečby a žalobca bol následne
prevezený a prijatý na Kliniku detskej a dospelej ortopédie a traumatológie do Fakultnej nemocnice
v Motole, Česká republika. Dňa 28.1.2020 bol žalobca pre zníženú mobilitu prevezený sanitkou do
domácejliečbyajehostavvyžadovalnepretržitúosobnústarostlivosť,polohovanienalôžku,obmedzené
sedenie, aby sa nenamáhala stehenná kosť v ortéze a približne až po viac ako mesiaci od úrazu bola

žalobcovi doporučená chôdza s pomocou inej osoby. Extrakcia kovových častí - kostných dláh a iných
vnútorných fixačných pomôcok z končatiny bola žalobcovi vykonaná vo Fakultnej nemocnici v Motole,
Českej republike dňa 21.09.2020, následkom čoho bol žalobca opätovne obmedzený na športe a iných
pohybových aktivitách, nariadený mu bol pokojový režim, chôdza s odľahčením operovanej končatiny,
pokračovanie v rehabilitačných cvičeniach. V období od 20.11.2020 a 22.12.2020 bol žalobca za účelom
regenerácie, obnovy stratených síl v zariadení Státní léčebné lázně Janské Lázně, s.p.
Nepriamym následkom úrazu zo dňa 18.1.2020 bola značne narušená pohybová schopnosť žalobcu

a tento si vplyvom pádu na klzisku dňa 30.1.2021 zlomil pravú ruku, ktorú bolo nevyhnutné zafixovať
do sadrovej dlahy. Po odstránení sadrovej dlahy žalobca musel nosiť elastickú bandáž, premasťovať
končatinu, vykonávať individuálne rehabilitačné cvičenia a byť minimálne počas obdobia 3 týždňov bez
záťaže.Žalobca má za to, že konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do života, zdravia a
telesnej integrity žalobcu, ktorý mal v tom čase 9 rokov. V dôsledku tohto zásahu, matka žalobcu ako
samoživiteľka nemohla vykonávať svoju prácu a bola nútená poskytovať žalobcovi 24 hodinovú osobnú

starostlivosť ako zabezpečovanie nákupov, príprava a podávanie stravy (vrátane varenia, ohrievania,
prinesenia do dispozičnej sféry žalobcu), umývanie nádob, bežné upratovanie v domácnosti, pranie,
starostlivosť o lôžko, umývanie tela, polohovanie postihnutej končatiny, starostlivosť o vlasy, nechty,
asistencia pri výkone fyziologickej potreby vrátane hygieny, vstávanie a ľahnutie si na lôžko, asistencia
pri zmene polohy v dôsledku bolestí končatiny v ortéze, premiestňovanie predmetov dennej potreby,

obsluha bežných domácich spotrebičov, manipulácia s vypínačmi, kohútikmi, zámkami, otváranie a
zatváranie okien a dverí, neskôr v dobe približne 2 mesiace od operácie postihnutej končatiny pomoc
pri chôdzi o barlách po byte, asistencia pri pohybe mimo bytu na invalidnom vozíku, pomoc pri
chôdzi po schodoch, výber oblečenia a pomoc pri obliekaní, obúvaní/vyzúvaní obuvi, jednoduché
ošetrovanie kože, dohľad nad dodržiavaním liečebného režimu podľa pokynov ošetrujúceho lekára, ako
aj obstarávanie osobných záležitostí a styk so školským zariadením a mimoškolskými zariadeniami,

kedy matka žalobcu bola nútená nahrádzať v plnom rozsahu prácu učiteľov, zapojenia sa do sociálnych
aktivít žalobcu, ktoré sa odo dňa úrazu znížili z aktívneho života na minimum. Žalobca bol spočiatku
prevážaný za účelom lekárskych kontrol v ležiacej polohe a neskôr na invalidnom vozíku v sprievode
matky. Po období trvajúcom viac ako dva mesiace sa žalobca začal za pomoci matky učiť chodiť po byte
s barlami. Tomuto obdobiu predchádzalo obdobie, kedy žalobca musel byť výlučne v ležiacej polohe a

nedokázal držať zlomenú nohu v ťažkej ortéze zdvihnutú natiahnutú vo vzduchu pred telom. Po celý
tento čas zabezpečovala matka žalobcu synovi nepretržitú opateru a starostlivosť. Až začiatkom tretieho
mesiaca od zranenia, kedy za účelom návštevy rehabilitačných cvičení, vodoliečby a laseru s cieľom
obnovy pohyblivosti postihnutej končatiny bol žalobca už schopný urobiť niektoré zo sebaobslužných
činností. Matka maloletého bola prítomná počas rehabilitačných cvičení (v počte cca 21x) a v týchto

pokračovala so žalobcom za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu aj v domácom prostredí v dňoch,
kedy termíny rehabilitácie neboli naplánované.
Doba liečenia u maloletého žalobcu trvala približne od mesiaca február 2020 až do októbra 2020,
následne sa žalobca zúčastňoval rehabilitačných cvičení, operácie za účelom extrakcie kovových
kostných dláh a fixačných pomôcok, pobytu na liečení a následne sa učil opäť znovu chodiť. Žalobca

mohol nejaké mierne aktivity začať postupne vykonávať až v prvom štvrťroku roku 2021.
Matka zabezpečovala žalobcovi denne osobnú nepretržitú starostlivosť, táto sa s ním učila v priemere
5 hodín denne, keďže jeho osobné vzdelávanie v školskom zariadení bolo následkom úrazu prerušené,
ďalšie 4 hodiny zabralo vypracovávanie domácich úloh a zadaní, približne 1 hodinu trvali aktivity do
Základnej umeleckej školy, kde maloletý navštevoval hudobnú náuku, keďže hrá na rôzne hudobné

nástroje (flautu, klavír...). Žalobca navštevuje posledný ročník prípravky pred postupovými skúškami do
koncertného chlapčenského zboru Pueri Gaudentes, ako aj tanečný súbor Jaro, na ktorého tréningoch
nemohol byť účastný. Jeho vzdelávanie, výchova, získavanie nových znalostí a schopností, účasť
na mimoškolských aktivitách, športových aktivitách, kultúrnych akciách, vstupovanie do vzťahov a ich
udržiavanie s rovesníkmi či inými osobami podľa potrieb a záujmov sa výrazne z jeho aktívneho

života obmedzili na takmer žiadne, prognóza krívania a možnosti skrátenej končatiny, žalobcu veľmi
psychicky sužovala a predstava, že za svojimi vrstovníkmi zaostáva ho neustále trápi. V súčasnosti
už len predstava, že by mal maloletý A. niekedy ísť na lyžiarsky svah opäť lyžovať v ňom vyvoláva
nepríjemne pocity, pocity strachu, obáv a úzkosti. Týmto ťažkým úrazom bola žalobcovi spôsobená
psychická trauma z lyžovania a nie je zrejmé, či ešte niekedy bude maloletý schopný postaviť sa na

lyžiarsky svah bez strachu a nepríjemného pocitu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si žalobca voči žalovanému uplatňuje: priznanie náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.478,10 eur, pričom túto náhradu si uplatňuje v
súvislosti s poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho ďalšie životné
úkony a uspokojovanie spoločenských potrieb a výšku bolestného určil znalec z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia H. B. D. znalecký posudkom č. 21/2020 vo výške 3.478,10
eur. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- eur za zásah do
osobnosti fyzickej osoby v dôsledku udalosti, ku ktorej došlo dňa 18.1.2020 v zmysle ustanovení § 11
až 13 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel nárok žalobcu v celom rozsahu. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani konkrétne skutočnosti či právnu
argumentáciu, na základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, žena strane žalovaného bol splnený rozhodujúci predpoklad úspešnosti žaloby, a to protiprávnosť konania
žalovaného. Opis skutkových okolností nárazu nezodpovedá skutočnosti.
Poukázal na skutočnosť, že z uznesenia Obvodného oddelenia Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Poprade zo dňa 14.4.2020, ČVS: ORP-71/VY-PP-2020 vyplýva, že sa polícii podrobnejším
vyšetrovaním okolností nehody nepodarilo zistiť príčiny zrážky strán sporu. Trestné oznámenie
inštruktorky lyžovania H. J. zo dňa 18.1.2020 obsahuje logicky si navzájom odporujúce tvrdenia týkajúce
sa okolností jazdy strán sporu a následnej nehody žalobcu, pričom inštruktorka nevedela opísať
rozhodujúci lyžiarsky manéver žalovaného a ani to, ako sa žalovaný snažil vyhnúť sa zrážke. Z obsahu

následnej výpovede inštruktorky dňa 28.1.2020 naopak vyplýva, že k výcviku žalobcu pristúpila aj
napriek tomu, že podľa jej názoru v deň nehody na zjazdovej lyžiarskej trati č. 4 Čučoriedky (v lokalite
Pod Hasakovou búdou) cit. “jazdili lyžiari príliš rýchlo” a na svahu sa podľa jej úsudku cit. “nachádzal
veľký počet lyžiarov” - okolnosti jazdy a následnej nehody strán sporu opísala opäť logicky rozporuplne.
Žalovaný ďalej poukázal na obsah odborného vyjadrenia J. M. N., znalca z odboru cestná doprava
zo dňa 6.3.2020, z ktorého vyplýva, že technickú príčinu zrážky nebolo pre chýbajúci záznam zo

stacionárnej kamery s dostatočným rozlíšením možné jednoznačne určiť a následne analyzovať aj
následkytejtozrážky.Ďalšieokolnostizrážkystránsporuopísalnaúrovnipravdepodobnostivyplývajúcej
zo všeobecných úvah vychádzajúcich z obvyklého pohybu lyžiarov na lyžiarskom svahu.
Poukázal tiež na obsah odborného vyjadrenia D. O., zástupcu Slovenskej lyžiarskej asociácie, ktorý
uviedol, že „nie je možné určiť, či lyžiarovi prichádzajúcemu z hora, maloletý lyžiar vošiel do oblúku v

čase jeho vedenia alebo k zrážke nastalo po zaregistrovaní pohybu maloletého lyžiara počas snahy o
zabrzdenie a vyhnutie sa zrážke” a ďalej „lyžiari mohli určiť inú trajektóriu svojich oblúkov, vzhľadom k
množstvu lyžiarov na danom svahu, čím by k zrážke pravdepodobne nedošlo”, pričom „pravdepodobne
sa jednalo o nešťastnú udalosť”.
Vzhľadom na uvedené, podľa žalovaného, nie je možné usúdiť, či k nehode žalobcu došlo v

dôsledku presne identifikovaného a odborne (znalecky a právne) kvalifikovaného protiprávneho konania
žalovaného alebo v dôsledku náhody (casus minor alebo vis maior) a žalobca prostredníctvom svojej
žaloby nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie splnenia zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v žalobnej replike zotrval na podanej žalobe a uviedol, že jednoznačne preukázal splnenie
všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú žalobca utrpel, vrátane
existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody ako aj
protiprávnosti konania žalovaného. Podľa žalobcu táto skutočnosť vyplýva aj z trestného konania, ktoré
bolo v danej veci vedné, v ktorom žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že do žalobcu narazil a túto

skutočnosť žiadnym spôsobom nepopieral, pričom žalovaný po náraze zostal na mieste nehody a bol
nápomocný pri neodkladných úkonoch. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepreukázal,
že jeho konanie nie je protiprávne a trestné konanie bolo zastavené z toho dôvodu, že skutok
nie je trestným činom, čo však neznamená, že poškodený v tomto prípade žalobca si nemôže v
občianskoprávnom konaní vymáhať náhradu škody na zdraví spôsobenej porušením povinnosti zo

strany žalovaného zásahom do jeho osobnosti.
Poukázal na tzv. Biely kódex, obsahujúci súbor pravidiel správania sa na lyžiarskej trati, ktorý je povinný
dodržiavať každý lyžiar či iný účastník zdržujúci sa v blízkosti tej ktorej lyžiarskej trati. Tieto pravidlá
boli vytvorené medzinárodnou lyžiarskou federáciou FIS a ide o medzinárodne platné pravidlá. Podľa
žalobcu žalovaný nerešpektoval pravidlá správania sa podľa tzv. Bieleho kódexu, čím porušil viaceré

ust. § 8a Zákona o Horskej záchrannej službe, z ktorých tento kódex vychádza. Žalovaný s prihliadnutím
na počet lyžiarov, neprispôsobil rýchlosť a spôsob svojej jazdy na lyžiarskej trati jej stavu a svojim
schopnostiam. Žalovaný ako ,,skúsený lyžiar a bývalý závodný lyžiar“ porušil svoju povinnosť, keď ako
lyžiar jazdiaci za žalobcom, nedbal na dostatočný odstup a neponechal mu vpredu voľný priestor pre
smer a spôsob jazdy. Pritom podľa žalobcu žalobca sám žalobca dodržal všetky povinnosti vyplývajúce

mu zo Zákona o Horskej záchrannej službe a kódexu, keď ako osoba mladšia ako 15 rokov bol vybavený
reflexným bezpečnostným odevom, mal na sebe viditeľne umiestnené tieto reflexné prvky, hlavu si
chránil riadne upevnenou ochrannou prilbou.
Poukázal na odborné vyjadrenie znalca J. M. N., ktoré obsahuje vo vzťahu k rozhľadovým podmienkam
lyžiarov vzhľadom k ich rýchlosti, vzdialenosti, miestu zrážky aj stanovisko vnímané ako všeobecnú

úvahu a to, že ,,maloletý lyžiar mal podstatne zhoršené podmienky a možnosť definovať polohu a pohyb
lyžiara prichádzajúceho zhora. Lyžiar prichádzajúci z hora bol tesne pred vyústením kolíznej situácie
vo fáze prechodu ľavotočivým konkálnym oblúkom, je predpoklad, že pri zvýšenej pozornosti mohol s
dostatočnou presnosťou definovať polohu a pohyb maloletého lyžiara, v dostatočnej časovej frekvenciipred stretom, čo by za určitých podmienok s prihliadnutím na rekreačný čas lyžiara prichádzajúceho
z hora mohlo viesť k účinnému odvráteniu stretu s maloletým lyžiarom.“ V tomto smere poukázal aj
na analýzu príčiny zrážky oboch lyžiarov Slovenskou lyžiarskou asociáciou a následným odborným

vyjadrením p. D. O., z ktorého vyplýva, že žalovaný pri zvýšenej pozornosti mohol zrážke zabrániť.

4. V žalobnej duplike žalovaný opätovne poprel skutkové tvrdenia žalobcu a poukázal na to, že žalobca
odvodzuje protiprávnosť konania žalovaného výhradne od skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo k
zrážke, ktorej následkom bolo zranenie žalobcu. Žalobca nedokáže opísať trajektóriu jazdy strán sporu

a svoj nárok opiera výhradne o odborné vyjadrenia znalca a zástupcu Slovenskej lyžiarskej asociácie,
ktoré však právna zástupkyňa žalobcu nekorektne parafrázuje spôsobom odporujúcim § 14 ods. 2 a§ 38
Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného dňa 11.6.2021. Obdobne právna
zástupkyňa žalobcu nekorektne zavádzajúc parafrázuje aj výpoveď žalovaného pred orgánmi činnými
v trestnom konaní. Opiera právnu kvalifikáciu konania žalovaného o hypotézy a pravdepodobnosť,
vedome prehliada skutočnosť, že znalec nedokázal vypracovať znalecký posudok z dôvodu nemožnosti

špecifikovať predstretový pohyb a možnú trajektóriu pohybu lyžiarov.
Žalobca zakladá svoje právne závery na svojom presvedčení, nie na preukázaných skutkových
okolnostiach a na podporu svojich tvrdení neoznačil žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré zabezpečili
orgány činné v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-71/VY-PP-2020. Vo vzťahu k právnej
argumentácii žalobcu namietol, že žalobcom citované ustanovenia zákona č. 544/2002 Z. z. zaväzujú

obe strany sporu a žalovanému nie je zrejmé, ktoré dôkazy navrhované žalobcom majú preukázať,
že protiprávneho konania s následkom zrážky oboch strán sporu sa dopustil žalovaný a nie žalobca.
Pripomenul, že dôkazná povinnosť vzniká tej strane, ktorá tvrdí, že sa určitá skutková okolnosť stala
a nie naopak (tzv. negatívna dôkazná teória). Žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť vyplývajúcu
z § 150 Civilného sporového poriadku, keďže nevysvetlil, prečo svoju predžalobnú výzvu na náhradu

nemajetkovej ujmy zo dňa 1. júla 2020 adresoval nielen žalovanému ale aj spoločnosti Solaris Travel,
s. r. o., prostredníctvom žaloby však požaduje ochranu osobnosti výhradne voči žalovanému.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zákonnej zástupkyne žalobcu, žalovaného a svedkov
H. J., H. K., P. G. a D. G., pripojeným trestným spisom, videozáznamom a fotodokumentáciou, ako aj

listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu I. C., zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu súd zistil, že žalobca s inštruktorkou
lyžovania lyžuje štyri roky a je pokročilým lyžiarom. Matka v čase stretu nebola v blízkosti, zrážku
nevidela a vychádza z informácií od žalobcu a inštruktorky. Podľa matky bol žalobca riadne označený.

Dôsledkom zrážky bola zlomenina stehennej kosti, čo je zranenie, ktoré si človek sám nikdy nespôsobí.
Po operácii žalobca nebol samoobslužný, nebol schopný sám zájsť ani na toaletu. Tento stav trval
niekoľko mesiacov. Navyše na fixáciu stehennej kosti boli použité titánové prúty, zakončené háčikmi,
ktoré tvorili hrčky na oboch stranách stehna, čo bolo veľmi bolestivé. Prúty mal pritom žalobca
implantované po dobu 9 mesiacov. Pre bolesť sa nevedel žalobca pohybovať a musel využívať invalidný

vozík. V súčasnosti má oslabenú imunitu, celkovú telesnú konštitúciu a v škole ho prezývajú „A.
zlomeňáček“, pretože keď spadne, tak si niečo zlomí. Naposledy sa to stalo v septembri 2022 na
školskom výlete, spadol na ceste a zlomil si palec na nohe. Má „slabšie kosti“ a následky úrazu tak
žalobca pociťuje doposiaľ.
Po úraze komunikovala s inštruktorkou H. J. a jej otcom, majiteľom lyžiarskej školy.

7. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že zjazdovku pozná, pred stretom lyžoval vždy svojim smerom
a nemenil svoju jazdu žiadnym výrazným smerom doľava či doprava. Na úrovni snežného dela
zaregistroval skupinku nejakých lyžiarov a v snahe vyhnúť sa tej skupinke lyžiarov prešiel do
ľavotočivého oblúku, pričom od skupinky, čo zistil až dodatočne, v ľavotočivom oblúku mimo jeho

zorného poľa sa zjavil žalobca, prešiel žalovanému po lyžiach a tento nedokázal zrážke zabrániť.
Žalobca sa po svahu pustil tzv. traverzom, teda priečne cez svah a nakoľko bol žalovaný v ľavotočivom
oblúku, žalobca sa k nemu v podstate priblížil odzadu. Po nájazde na lyže žalovaného sa lyžiari zrazili
a obaja spadli. Pri strete žalovaný narazil do ľavého boku žalobcu, nakoľko žalobca k žalovanému
prišiel sprava. V čase stretu inštruktorka nebola v bezprostrednej blízkosti žalobcu. Po páde sa žalovaný

pozviechal a pribehol k žalobcovi, ktorý ležal na svahu, aby zistil v akom je stave. Nad ležiacim žalobcom
na svahu vytvoril z lyží znamenie prekážky a zotrval pri žalobcovi do príchodu záchranárov. V čase
nehody bol žalovaný na svahu so synom, švagrom a jeho synom. Uvedené osoby sa nachádzali
v rôznych vzdialenostiach od žalovaného. Syn švagra mal na ochrannej prilbe kameru. Vyjadril ľútosťnad vzniknutou situáciou a uviedol, že jeho syn v roku 2015 v lyžiarskej škole v Bachledovej doline utrpel
špirálovú zlomeninu píšťaly, ktorá si vyžiadala 7 týždňov pevnej fixácie a ďalšie 3 mesiace rehabilitácie.
Uviedol, že keď žalobcu nakladali do sanitky a matke žalobcu povedal, že je mu to ľúto, matka sa

vyjadrila: „to je vám sice líto, ale to bude něco stát“.

8. Z výsluchu svedkyne H. J., inštruktorky lyžovania súd zistil, že dňa 18.1.2020 zabezpečovala výcvik
žalobcu. Lekciu začali o 9.00 hod. rozcvičkou, rozlyžovali sa a potom išli do lokality Čučoriedky, kde
skúšali rôzne cvičenia. Keď zišli najstrmšiu časť, dohodli sa, že žalobca pôjde vpredu a svedkyňa za

ním a bude kontrolovať jeho techniku lyžovania. Podľa svedkyne začal žalobca nešiel rovno, ale robiť
oblúk doprava a vtedy do neho žalovaný narazil. K stretu došlo približne v strede zjazdovky. Uviedla,
že nestáli na okraji, iný lyžiar tam nebol. Nevidela iných lyžiarov, nevidela ani jazdu žalovaného až do
okamihu stretu. Sama bola asi 1,5 až 2 metre od miesta stretu. Podľa svedkyne síce jazdu žalovaného,
ale uviedla, že žalovaný po dokončení ľavého oblúka začínal oblúk doprava. Podľa svedkyne boli obaja
dostatočne označení.

Po nahliadnutí do fotodokumentácie svoje vyjadrenie opravila tak, že predsa na chvíľku zastavili
a následne pokračovali v jazde.
Uvedené tvrdenia svedkyne sú v rozpore s jej výpoveďou pri podaní trestného oznámenia, kde uviedla,
že „pri rozjazde môjho klienta, kde začal robiť oblúk z pravej strany svahu v smere jazdy vľavo došlo
k stretu medzi mojím klientom a ďalším lyžiarom, v dôsledku čoho môj klient aj druhý lyžiar spadli na

zem. Táto udalosť sa zohrala veľmi rýchlo, ja som danú situáciu nedokázala v danom momente nijako
ovplyvniť. Môj klient, maloletý A. šiel úplne pomaly, nakoľko len svoju jazdu začínal, pričom z môjho
pohľadu druhý lyžiar ktorý bol účastníkom predmetnej udalosti šiel rýchlo, a vzhľadom na rýchlosť celej
situácie na mieste, neviem uviesť aký manéver práve robil, resp. akým spôsobom sa snažil zabrániť
zrážke.“

9. Z výsluchu svedka P. G. súd zistil, že je švagrom žalovaného a v rozhodný deň boli spolu s deťmi
lyžovať v lokalite Čučoriedky. Sám sa držal v strede svahu, žalovaný lyžoval pred ním po ľavej strane
svahu. Zrážku lyžiarov nevidel, dozvedel sa o nej až pri vleku.

10. Z výsluchu mal. svedka H. K., syna žalovaného súd zistil, že bol svedkom stretu žalobcu
a žalovaného s tým, že žalobca zboku narazil do žalovaného a obaja spadli. Svedok bol od miesta
nárazu vo vzdialenosti 10 až 20 metrov. Inštruktorku nevidel, nevie čo mala oblečené.

11. Z výsluchu mal. svedka D. G. súd zistil, že bol svedkom stretu žalobcu a žalovaného, pričom žalobca

narazil do žalovaného. Na ochrannej prilbe mal pripevnenú kameru a jazdu po svahu si nahrával.

12. Z lekárskej správy Fakultní nemocnice v Motole a Oddelenia úrazovej chirurgie a JIS Nemocnice
Poprad súd zistil, že úraz žalobcu si vyžiadal operačný zákrok, fixáciu stehennej kosti. V čase prijatia
na hospitalizáciu mal žalobca výšku 144 cm a váhu asi 35 kg. Po vykonanom operačnom zákroku

v Nemocnici Poprad bol žalobca prevezený na ďalšiu hospitalizáciu do Českej republiky, Fakultní
nemocnice Motol v Prahe. Dňa 21.9.2020 bola žalobcovi vykonaná extrakcia kovovej fixácie. Zo žiadnej
správy nevyplýva matkou tvrdený opuch stehne v dôsledku použitej fixácie či opuch a absolútne
obmedzenie hybnosti. Naopak od 4.2.2020 bola možná chôdza o barlách a s pomocou. Dňa 30.1.2021
na klzisku žalobca spadol a narazil si pravú ruku.

13. Z pripojeného trestného spisu vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade,
odboru poriadkovej polície ČVS: ORP-71/VY-PP-2020 súd zistil, že dňa 18.01.2020 došlo k zraneniu
žalobcu, ktorému mu bola spôsobená trieštivá zlomenina stehennej kosti žalovaným ako lyžiarom
jazdiacim vzadu a uznesením zo dňa 18.1.2020 poverený príslušník policajného zboru vo veci začal

trestné stíhanie.
V predmetnej veci bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia H. B. D. za účelom podania znaleckého posudku týkajúceho sa posúdenia rozsahu,
druhu, charakteru zranení, ktoré boli spôsobené žalobcovi pričom znalec konštatoval, že žalobca utrpel
pomliaždenie tváre, ľavej strany brady ako ľahké poranenia a zlomeninu ľavého stehna, ktorú znalec

kvalifikoval ako ťažké poranenie. Žalobca bol v dôsledku zranenia obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života, športových a spoločenských aktivitách a liečenie si vyžiadalo 4 až 5 mesiacov. V prípade
priaznivého a nekomplikovaného liečenia znalec nepredpokladal vznik trvalých následkov. Bodové
ohodnotenie poranení znalec vyčíslil na hodnotu 185 bodov. Znalec konštatoval, že posudzovanézranenia mohli vzniknúť tým spôsobom, že žalobca vykonával na zjazdovke oblúk smerom doľava
a došlo k zrážke so žalovaným, ktorý šiel na lyžiach sponad žalobcu, z jeho ľavej strany. Došlo
k priamemu nárazu oboch účastníkov zrážky, k stretu tiel a zlomenina ľavej nohy mohla vzniknúť

mechanizmom priamo pôsobiacej sily, ktorá pôsobila na oblasť ľavého stehna pri zrážke, čiže nárazom
žalovaného do tela žalobcu. Po náraze nasledoval pád žalobcu, kde úderom ľavej časti brady
o zasnežený povrch zjazdovky mohla vzniknúť odrenina ľavej strany brady.
Pribratý znalec J. M. N., znalec z odboru cestná doprava, konštatoval, že znalecký posudok, čo však
nebolo možné, nakoľko na vypracovanie znaleckého posudku je potreba špecifikovať predstretový

pohyb a možnú trajektóriu pohybu lyžiarov, čo má na následné stanovenie technickej príčiny
zrážky lyžiarov majoritný význam. Samotnú kinematickú analýzu pohybu lyžiarov je možné riešiť
zo stacionárnej kamery s dostatočným pixelovým rozlíšením a pravidelným vzorkovaním snímok za
referenčný časový interval. K dispozícii bol len kamerový záznam lyžiara, ktorý bol v čase zrážky
vo významnejšej vzdialenosti od miesta kolíznej situácie a predmetný kamerový záznam nedovoľuje
vyhodnotiť relevantné časovo priestorové súvislosti a vzájomnú polohu lyžiarov. Na základe uvedeného

nie je možné jednoznačne určiť technickú príčinu zrážky lyžiarov a analyzovať vyústenie následkov.
Posúdenie situácie je možné vykonať len v rovine všeobecných úvah. Znalec konštatuje, že maloletý
lyžiar (žalobca) mal podstatne zhoršené podmienky a možnosť definovať polohu a pohyb lyžiara
prichádzajúceho zhora. Lyžiar prichádzajúci zhora (žalovaný) bol tesne pred vyústením kolíznej situácie
vo fáze prechodu ľavotočivým konkálnym oblúkom a je predpoklad, že pri zvýšenej pozornosti mohol

s dostatočnou presnosťou definovať polohu a pohyb maloletého lyžiara v dostatočnej časovej sekvencii
pred stretom, čo by za určitých podmienok s prihliadnutím na reakčný čas lyžiara mohlo viesť k účinnému
odvráteniu stretu. Súčasne znalec konštatuje, že zrak človeka využíva tzv. ostré videnie v rozsahu cca
3% od osy priameho pohľadu a ostatné pole rozhľadu je tzv. periférne videnie.
Súčasťou trestného spisu je odborné vyjadrenia D. O., inštruktora zjazdového lyžovania Slovenskej

lyžiarskej asociácie, ktorý uviedol, že lyžiar prichádzajúci zhora (žalovaný) mal svoju jazdu pod
kontrolou, rýchlosť jazdy bola primeraná sklonu svahu a žalobca pravdepodobne nemal možnosť lyžiara
prichádzajúceho zhoravidieť. Žalovaný prichádzajúci zhora teoreticky pri zvýšenej pozornosti mohol
zrážke zabrániť, avšak nie je možné určiť, či žalovanému prichádzajúcemu zhora žalobca vošiel do
oblúka v čase jeho vedenia, alebo k zrážke došlo po zaregistrovaní pohybu žalobcu a počas snahy

o zabrzdenie a vyhnutie sa zrážke. Po zhliadnutí videozáznamu ďalej konštatuje, že žalovaný je
priemerný lyžiar, na videu má svoju jazdu pod kontrolou a prispôsobil ju stavu a povahe zjazdovky
a viditeľnosti. K žalobcovi sa vyjadriť nevedel, vzhľadom na to, že lyžoval s inštruktorom, pravdepodobne
sa jedná o začiatočníka. Rozhľadové podmienky boli dobré, periférnu viditeľnosť znižuje konštrukcia
okuliarov. K otázke posúdenia možnosti zabránenia vzniku zrážky uviedol, že lyžiari mohli určiť inú

trajektóriu svojich oblúkov, vzhľadom na množstvo lyžiarov na danom svahu, čím by pravdepodobne
k zrážke nedošlo. Rovnako konštatuje, že k pochybeniu došlo u oboch účastníkov stretu, nakoľko
žalovaný nedodržal odporúčania tzv. Bieleho kódexu a žalobca nebol dostatočne označený reflexnou
vestou. Mieru zavinenia nie je možné určiť, pravdepodobne sa jednalo o nešťastnú udalosť.
Uznesením zo dňa 14.4.2020 bolo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Trestného zákona zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom. Po podanej sťažnosti dozorujúci
prokurátor sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalovaný predložil videozáznam z kamery D. G., vrátane zväčšenín snímok zo záznamu
s vyznačením pohybu a polohy bezprostredne pred nehodou. Z videozáznamu a fotodokumentácie

je zrejmé, že žalovaný sa pohybuje po ľavej strane zjazdovky primeranou rýchlosťou, nerobil žiadne
prudké či unáhlené pohyby. Opakovane bolo konštatované, že má svoju jazdu pod kontrolou. Následne
pri prejazde okolo snežného dela žalovaným je vidieť osoby, zrejme žalobcu a inštruktorky, ktorí
stoja na pravom okraji zjazdovky a pri prejazde žalovaným daným úsekom sa jedna postava pohne
smerom vľavo, kde dochádza k stretu lyžiarov. Inštruktorka sa v dobe stretu nachádza vo vzdialenosti

väčšej ako sama uvádza. Samotný stret nie je kvôli veľkej vzdialenosti kamery možné posúdiť, avšak
z videozáznamu a zväčšených snímok č. 22 až 27 je zrejmé, že v čase stretu sa žalovaný pohybuje
v ľavotočivom oblúku a k stretu dôjde po priblížení sa žalobcu sprava. Rovnako z videozáznamu vyplýva
správanie sa žalovaného po strete a nie sú pravdivé tvrdenia matky žalobcu, že žalovaný s po strete
o stav žalobcu nezaujímal. Naopak bol to žalovaný, kto po strete vyznačil miesto ležiaceho žalobcu

prekríženými lyžami a pri žalobcovi zotrval do príchodu záchranárov.

15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:16. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, osoba, na lyžiarskej trati
je povinná a/ správať sa tak, aby neohrozila život, zdravie alebo majetok, b/ poskytnúť podľa svojej
schopnosti a možnosti pomoc pri úraze, oznámiť bezodkladne úraz prevádzkovateľovi lyžiarskej trate a

zotrvať na mieste úrazu do poskytnutia pomoci, c/ dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati a
riadiť sa pokynmi prevádzkovateľa lyžiarskej trate.

17. Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, lyžiar a snoubordista (ďalej
len „lyžiar“) sú povinní prispôsobiť jazdu na lyžiarskej trati povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim

schopnostiam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.

18. Podľa § 8a ods. 3 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar je povinný smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred
ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby
lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy.

19. Podľa § 8a ods. 4 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar, ktorý vchádza na lyžiarsku trať alebo po zastavení
chce opäť pokračovať v jazde, je povinný sa presvedčiť, či sa zhora alebo zdola nepribližuje iná osoba,
aby neohrozil seba ani iného.

20. Podľa § 8a ods. 5 zák. č. 544/2002 Z. z. lyžiar nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúženej alebo

neprehľadnej časti lyžiarskej trate. Lyžiar, ktorý spadol, je povinný také miesto urýchlene opustiť, ak je
to možné.

21. Podľa § 8a ods. 6 zák. 544/2002 Z. z. lyžiar mladší ako 15 rokov je povinný na lyžiarskej trati chrániť
si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

30. Podľa čl. 7 ods. 1 C.s.p. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

31. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.32. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ku škodovej udalosti, z ktorej si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody došlo dňa 18.1.2020 na zjazdovej lyžiarskej trati č. 4,
tzv. Čučoriedky, v lokalite Pod Hasakovou búdou, ktorá je súčasťou lyžiarskeho strediska Tatranská

Lomnica.Namiestoškodovejudalostibolprivolanýposkytovateľzáchrannejzdravotnejslužbyažalobca
bol transportovaný do zdravotníckeho zariadenia.

33. Zásadnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo, kto za škodu na zdraví spôsobenú žalobcovi
zodpovedá, resp. či za ňu zodpovedá žalovaný tak, ako sa to uvádza v žalobe, teda či žalovaný

zavinil stret lyžiarov na svahu. Dňa 18.1.2020 žalobca spoločne s inštruktorkou lyžovania H. J.
absolvoval niekoľko jázd na lyžiach za účelom zdokonalenia sa. To, že k stretu žalobcu a žalovaného na
predmetnom svahu došlo, medzi stranami sporné nebolo. Sporným bol dôvod a okolnosti vzájomného
stretu žalobcu a žalovaného.

34. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade
s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno ohľadom

preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. Záver,
že bola porušená povinnosť, nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaného, ktoré škodu
vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody, a ktorého sa dopustil žalovaný,
nie je nárok na náhradu škody daný.

35. Zodpovednosť pri športových aktivitách sa vyznačuje špecifickým režimom, nakoľko pri športe sa
často účastníci dostávajú do situácií, v ktorých dobrovoľne podstupujú zvýšené riziko, a ktoré v bežnom
živote nenastávajú. Športová činnosť je väčšinou súčasne regulovaná vlastnými záväznými normami, na
ktorých dodržiavanie dohliada športová organizácia či zväz, prípadne ich disciplinárne orgány. Cieľom

takejto disciplinárnej zodpovednosti v športe je stanovenie pravidiel správania sa, ktoré majú ochrániť
účastníkov športových aktivít pred úrazmi. Kľúčové je potom posúdenie, či došlo k porušeniu pravidiel
a či pripadá do úvahy zodpovednosť jednotlivca. Odlišná je potom situácia právnej zodpovednosti v
individuálnych športoch, ktoré sa líšia predovšetkým tým, že strany nevyhnutne neabsolvujú fyzický
kontakt s „protivníkom“, a tento kontakt by ideálne ani nastať nemal, ale súperia paralelne proti sebe.

Amatérske lyžovanie je príkladom samostatne vykonávanej športovej činnosti bez prítomnosti arbitrov
dbajúcich na hladký výkon športu. Pri profesionálnom lyžovaní je bezpečnosť účastníkov zaistená
organizátormi športovej udalosti, ktorí spravidla trať uzavrú pre verejnosť, avšak pri lyžovaní v
rekreačnom poňatí dochádza na verejne prístupných zjazdovkách nezriedka ku kontaktom s ostatnými
športovcami, ktoré vedú k nehodám a prípadne zraneniam.

Počet lyžiarov na zjazdovkách sa každoročne zvyšuje, pre bezpečnosť na zjazdovkách vytvorila
Medzinárodná lyžiarska federácia (Fédération internationale de ski, skr. FIS) medzinárodne platné
pravidlá, tzv. biely kódex. Predstavujú ideálny spôsob správania sa zodpovedného a opatrného lyžiara
a ich účelom je zabrániť nehodám na svahu. Majú 10 základných pravidiel, pričom v prejednávanej veci
súd poukazuje predovšetkým na nasledovné:

36. Ohľaduplnosť k iným - každý na lyžiarskej trati je povinný správať sa tak, aby neohrozil ani
nepoškodil zdravie alebo život, alebo nespôsobil škodu sebe alebo inému nebezpečným štýlom jazdy,
nevhodným ski materiálom, špatne odloženým materiálom, zníženou schopnosťou reakcie a odhadu
(únava, choroba, alkohol, drogy a pod.)

37. Voľba stopy / smeru jazdy - lyžiar prichádzajúci zhora je zodpovedný za všetkých ktorí lyžujú pod
ním, musí svoj smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za
iným lyžiarom, musí dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer
a spôsob jazdy. To predpokladá udržiavanie odstupu a predvídanie úmyslov lyžiara jazdiaceho vpredu,

či nižšie.

38. Vjazd na trať, rozjazd na trati - každý, kto vchádza na lyžiarsku trať alebo chce po zastavení opäť
pokračovať v jazde, je povinný sa rozhliadnuť, dať prednosť lyžiarom prichádzajúcim zhora a neohroziťlyžiarov pod sebou. Neočakávaný rozjazd lyžiara stojaceho na mieste sa dá len ťažko predvídať a môže
spôsobiť zbytočnú kolíziu s prichádzajúcim lyžiarom.

39. Zastavenie a státie - na trati sa nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených a neprehľadných
častiach zjazdoviek. Zvlášť nebezpečné je zastaviť alebo po páde zostať sedieť za terénnou vlnou.
Lyžiar, ktorý spadol na takomto mieste ho musí čo najrýchlejšie opustiť.

40. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

41. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom

konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

42. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového
stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho

nemôže v konaní uspieť.

43. Súd má za to, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že k úrazu žalobcu došlo v dôsledku práve
protiprávneho konania žalovaného.

44.Predovšetkýmmožnokonštatovaťporušenieprevenčnejpovinnostianedodržaniezásadtzv.Bieleho
kódexu u oboch, teda žalobcu aj žalovaného. Je pravdou, že vyjadrenia a popis situácie samotnej
škodovej udalosti interpretuje zákonná zástupkyňa žalobcu, ktorá má informácie sprostredkované od
maloletého žalobcu a lyžiarskej inštruktorky, ktorá sama situáciu popisuje vo svojich vyjadreniach

odlišne, ako aj žalovaný zo svojho pohľadu, ale žalovaný išiel za žalobcom, bol preto povinný prispôsobiť
svoju jazdu situácii na svahu. Na druhej strane, žalobca nesmel zastaviť na svahu a opätovne
začať jazdu pokiaľ tým skrížil smer lyžiarovi v pohybe. Na tento zákaz mala žalobcu predovšetkým
upozorniť inštruktorka lyžovania. V prospech žalovaného svedčia výpovede svedkov a predovšetkým
videozáznam, z ktorého je zrejmé, že sa na svahu správal disciplinovane. Rovnako o tomto závere

svedčí skutočnosť, že ani znalec z odboru dopravy, ani znalec z oblasti lyžovania nedokázali
jednoznačne skonštatovať zavinenie žalovaného, v dôsledku čoho ani orgány činné v trestnom konaní
nekonštatovali zavinenie žalovaného. Naopak, všetci konštatovali nešťastnú zhodu okolností.

45. Pokiaľ súd overuje pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané

skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom
tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu.
Hodnotiaci skutkový záver prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je právnym
posúdením.

46. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním
ustálený skutkový stav pod hypotézu konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru,
či a komu prizná právo, alebo uloží povinnosť.47. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje.

48.Ustanovenie§415Občianskehozákonníkanezakladáobjektívnuzodpovednosťzavzniknutúškodu,
ale vzťah zodpovednosti na prípady, kedy možno s ohľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť rozumne

predvídať, s prihliadnutím na konkrétne skúsenosti, že k vzniku škody môže dôjsť. Preto je každý
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka povinný zachovať taký stupeň opatrnosti, aký od neho možno
vzhľadom na konkrétnu situáciu rozumne požadovať, a ktorý objektívne je spôsobilý zabrániť vzniku
škody.
Je mimo možností súdu objektívne zistiť, či žalovaný mal možnosť zabrániť stretu so žalobcom,
pokiaľ žalobca začal svoju jazdu bez riadneho výhľadu, čo konštatoval znalec Ing. Chomo, a je

potrebné zohľadniť, že na reakciu mal žalovaný sotva zlomok sekundy. V tomto smere súd vychádza
aj z vyjadrenia svedkyne J., ktorá uviedla, že žalovaného pred začatím jazdy nevidela. Lyžovanie
je dynamický šport a zo žiadneho vykonaného dôkazu nemožno konštatovať protiprávnosť konania
žalovaného.
Vznik nehody možno hodnotiť ako nešťastnú zhodu okolností, resp. náhodu, ktorej následky sa pričítajú

tomu, komu sa prihodila. V tomto smere súd konštatuje, že prezumpcia zavinenia sa vzťahuje len na
najmiernejšiu formu t.j. nevedomú nedbanlivosť, avšak vyššiu mieru zavinenia, teda úmysel či vedomú
nedbanlivosť by musel žalobca preukázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. a vzhľadom na charakter sporu, t.j. náhradu
škody na zdraví spôsobenú v dôsledku náhody a tiež s prihliadnutím na vek žalobcu a skutočnosť, že
to bol v konaní neúspešný žalobca, ktorému bola v dôsledku náhody spôsobená najťažšia ujma, súd
mal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.