Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 27, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123375280
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6123375280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so
sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému MK&MK HOLZ, s.r.o. so sídlom Družstevná ulica
455/5, 985 26 Málinec, IČO: 46 835 962, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír
Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 100 470,00
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 470 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 100 470 Eur od 01.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100 470,00 Eur s príslušenstvom. Žalobca
v rámci prostriedkov procesného útoku argumentoval tým, že dňa 27.09.2019 uzatvoril so žalovaným
dohodu, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný do 30.09.2020 zaplatiť žalobcovi predmetný nárok. Dlh
žalovaný nezaplatil v stanovenej lehote. Žalobca tvrdil, že predmetná dohoda obsahuje uznanie dlhu,

pričom dôvod nemusel byť na uvedenej listine uvedený výslovne, ale postačovalo, ak bol vyvoditeľný
z inej listiny, na ktorú predmetná dohoda odkazovala. So žalovaným mali medzi sebou spory o vyplatenie
pôžičiek, ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a 5C/18/2019. Zo
slobody účastníkov zakladať záväzkové právne vzťahy vyplývala aj sloboda existujúce právne vzťahy
meniť, pokiaľ ide o ich obsah. Žalobca ako veriteľ písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 11.11.2016
požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 124 000,00 Eur bezúročne. Splatnosť pôžičky bola dojednaná
do 30.11.2017 jednorázovo. Žalovaný doposiaľ vrátil sumu 23 530,00 Eur. Z toho dôvodu sa žalobca

obrátil na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Lučenec
pod sp.zn. 5C/18/2019. Dňa 27.09.2019 doručil späťvzatie žaloby z dôvodu mimosúdnej dohody so
žalovaným. V rovnaký deň bola tiež uzavretá predmetná dohoda. K procesnej obrane žalovaného
žalobca uviedol, že pokiaľ mala byť pôžička vrátená bezodplatným prevodom nehnuteľnosti, nie je
zrejmé, prečo bola časť v sume 23 530,00 Eur z jeho strany uhradená. Nebolo mu zrejmé, prečo na
vrátenie pôžičky v sume 104 470,00 Eur by prevádzal žalovaný, ako aj E. F., teda osoba odlišná od
dlžníka pôžičky, nehnuteľnosti v hodnote 169 836,00 Eur. Poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa

27. a 28.03.2019 po uskutočnení darovania nehnuteľností, v ktorom mal E. F. odpovedať, že im banka
nechce poskytnúť úver a žiada ešte kúsok času. V skutočnosti boli darovacie zmluvy k nehnuteľnostiam
uzatvárané za účelom vyplatenia podielu na obchodnom majetku spoločnosti žalovaného, nakoľko vo
februári 2019 prestal byť žalobca spoločníkom žalovaného. Z obsahu záväzku zmluvy o pôžičke nieje možné, aby došlo k vráteniu peňazí z pôžičky prostredníctvom darovania nehnuteľností, nakoľko sa
dlžník podľa zmluvy o pôžičke zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Podľa žalobcu ostalo otázne, prečo
by vo februári 2019 vyplácal žalovaný pôžičku formou darovacích zmlúv, v marci 2019 potvrdzoval svoj

záväzok vrátiť peniaze a v septembri 2019 podpisoval vyhlásenie, že pôžičku splatí do 30.09.2020.
Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že zo strany žalobcu došlo k vzdaniu sa záložného práva, vzdaním sa
záložného práva pohľadávka nezaniká. Založený veriteľ (žalobca) nevydal kvitanciu o splatení dlhu.
Svojho záložného práva sa vzdal, pretože žalovaný mu písomne potvrdil, že pohľadávku uhradí do
30.09.2020. K vzdaniu sa záložného práva došlo v rovnaký deň ako bola spísaná dohoda. Medzi

stranami sporu sa uskutočnilo jednanie priamo v rodinnom dome pána F. G. H. I. G. XXXX/XX, J.,
v dňoch 26.09.2019 a 27.09.2019. Podklady ku dohode, ktorá viedla k zastaveniu súdnych konaní
pripravila advokátska kancelária Eckmann, s.r.o., pričom 26.09.2019 boli zaslané e-mailom. Na základe
vypracovaných dokumentov žalobca a jeho manželka vypovedali plnú moc svojmu advokátovi a zobrali
všetky tri žalobné návrhy späť.
Žalovaný sa v spore bránil tým, že vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 nemôže predstavovať titul, od

ktorého by žalobca mohol odvodzovať reálny právny nárok. Predmetné vyhlásenie nespĺňalo náležitosti
listiny o uznaní dlhu, pretože v ňom nebol uvedený zo strany žalovaného konkrétny dlh. Pokiaľ ide
o označenie súdnych konaní pod sp.zn. 11C/22/2019 a 5C/18/2019 vedených na Okresnom súde
Lučenec, v tejto časti sa jednalo o vyhlásenie žalobcu a nie žalovaného. Samotný žalobca obsah daného
vyhlásenia vôbec neformuloval a nezúžil len na spoločnosť žalovaného, ale aj na akékoľvek záväzky

a iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných či mimozmluvných vzťahov. Spoločnosť žalovaného
tiež nebola stranou sporu vedeného pod sp.zn. 11C/22/2019. Preto považoval predmetné vyhlásenie
za absolútne neurčité a nezrozumiteľné. Uplatnenie akéhokoľvek nároku zo zmluvy o pôžičke zo dňa
11.11.2016 považoval žalovaný za nedôvodné a v rozpore so zásadou o dobrých mravov. Predmetný
vzťah zo zmluvy o pôžičke bol súčasťou ich vzájomnej spolupráce od roku 2016, kedy žalobca požiadal

žalovaného o pomoc pri skupovaní pozemkov týkajúcich sa tzv. lesu H.. Na základe vzájomných
rokovaní sa dohodli, že v pozícii kupujúcich uzatvoria s bývalými vlastníkmi lesu H. kúpnu zmluvu s tým,
že nadobudnú predmetný les do podielového spoluvlastníctva každý približne o veľkosti 1/2 k celku
a kúpnu cenu zaplatia rovným dielom. Avšak to len formálne, nakoľko celá kúpa bola reálne financovaná
finančnými prostriedkami žalobcu. Preto sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému pôžičku podľa

označenejzmluvy.NásledneuzatvorilikúpnuzmluvuvoformenotárskejzápisnicespísanejJUDr.Jánom
Šimom č. G. zo dňa 14.10.2016 v znení pokračujúcej notárskej zápisnice zo dňa 25.10.2019 a zo dňa
18.11.2019. Kúpna cena bola dohodnutá v celkovej výške 188 035,50 Eur s tým, že bude pomerne
vyplatená predávajúcimi z notárskej úschovy. Strany sporu sa teda stali podielovými spoluvlastníkmi
pozemkov v katastrálnom území H., každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v časti pozemkov

zapísaných na LV č. XXXX, na ktoré pripadala výmera 184 233 m2 a žalovaný sa stal vlastníkom
v časti pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXX, na ktoré pripadala výmera 7 606 m2.
Za tým účelom vložil žalovaný do notárskej úschovy časť kúpnej ceny, ktorá pripadala na jeho výmeru
dňa 11.11.2016 v sume 94 017,75 Eur. V rovnaký deň na jeho bankový účet vložil žalobca sumu
124 000,00 Eur. Aby žalobca nadobudol právnu istotu, že nepríde o svoje peniaze, uzatvorili strany

sporu zmluvu o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Po ukončení vzájomnej spolupráce sa dohodli, že žalovaný
predmetné pozemky bezodplatne prevedie do vlastníctva žalobcu darovacou zmluvou, ktorú podpísali
dňa 13.02.2019, na základe ktorej žalovaný daroval žalobcovi celú svoju časť pozemkov v k.ú. H.
a navyše mu daroval aj ďalšie pozemky, ktoré mal vo svojom vlastníctve v k.ú. E. a v k.ú. K. L.. Pozemky
predtým boli darované v celkovej minimálnej hodnote 169 836,50 Eur. Preto žalobca sa domáha plnenia,

na ktoré voči žalovanému nemá nárok a predstavuje to zjavné zneužitie práva. Žalobca ako záložný
veriteľ písomným vyhlásením sa vzdal záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na
LV č. XXXX pre k.ú. E., ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol zapísaný Okresným úradom
Poltár – katastrálny odbor pod č. M./XXXX. Predmetné záložné právo bolo zriadené k zabezpečeniu
pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Je potom nelogické, že by žalobca

dobrovoľnesúhlasilsvýmazompríslušnéhozáložnéhopráva,naktorompredtýmtrval,akbypohľadávka
zo zmluvy o pôžičke v celej výške nezanikla. Tiež vo vzťahu k samotnému nároku zo zmluvy o pôžičke
vzniesol námietku premlčania. Zmluvu o pôžičke považoval žalovaný tiež za zastretý právny úkon
medzi sporovými stranami, v rámci ktorého boli predmetné finančné prostriedky použité na pomerné
zaplatenie kúpnej ceny za príslušné pozemky podľa kúpnej zmluvy a to na účel ich spoločnej spolupráce.

V skutočnosti išlo o súčasť komplexného právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktoré mali byť
vysporiadané práve prostredníctvom zmienenej darovacej zmluvy zo dňa 13.02.2019.2. Na predbežnom prejednaní sporu nebolo podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP
sporné, že dňa 27.09.2019 bolo medzi sporovými stranami spísané vyhlásenie, v ktorom žalovaný
vyhlásil, že je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 100 470,00 Eur a tento sa zaväzuje

v celej výške splatiť v termíne najneskôr do 30.09.2020, prípadne skôr v závislosti od ekonomickej
situácie spoločnosti. Žalovaný súhlasil s tým, aby predmetné vyhlásenie slúžilo pre exekučné účely, ak
nesplní záväzok v stanovenej lehote. Žalobca vyhlásil, že po splnení záväzku zo strany žalovaného bude
považovaťakékoľvekavšetkysvojepeňažnénároky,čiinénárokyvyplývajúcezakýchkoľvekzmluvných
či mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj voči fyzickej osobe E. F., nar. XX.XX.XXXX v celom

rozsahu za uspokojené a vyrovnané vrátane tých, ktoré boli uplatňované v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a pod sp.zn. 5C/18/2019. Splnením povinností zo
strany žalovaného podľa obsahu tohto vyhlásenia zanikajú akékoľvek a všetky prípadné predchádzajúce
záväzky žalovaného a fyzickej osoby E. F., nar. XX.XX.XXXX, voči účastníkom predmetného vyhlásenia
fyzickým osobám – žalobcovi. Na konci predmetného vyhlásenia sa nachádzali podpisy sporových strán.
Nebolo tiež sporné, že Okresný súd Lučenec v spore žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 100 470,00

Eur vydal pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 09.09.2019 platobný rozkaz. Uznesením pod sp.zn. 5C/18/2019
zo dňa 05.11.2019 bolo predmetné konanie zastavené. Nebolo tiež sporné, že Okresný súd Lučenec
v konaní pod sp.zn. 11C/22/2019 zo dňa 18.09.2019 vydal vo veci žalobcu proti E. F., nar. XX.XX.XXXX
platobný rozkaz o zaplatenie 75 000,00 Eur s príslušenstvom. Rovnako nebolo sporné, že Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením pod sp.zn. 15Co/160/2019 zo dňa 18.12.2019 pripustil späťvzatie žaloby

a platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec pod č.k. 11C/22/2019-30 zo dňa 18.09.2019 zrušil a konanie
zastavil.
Súd na pojednávaní nepovažoval za sporné, že dňa 11.11.2016 poskytol vkladom hotovosti žalobca
na účet žalovaného sumu 124 000,00 Eur. Z tejto zmluvy malo dôjsť k financovaniu skupovania
nehnuteľností označovaných ako J. H. vo výške 94 017,75 Eur (porovnaj č. l. 76 druhá strana spisu

v spojení s tvrdeniami žalobcu na pojednávaní). Súd z doplnenia skutkových tvrdení žalobcom rovnako
v konaní nepovažoval za sporné s poukazom na § 151 ods. 1 CSP (výslovne nepopretie skutkových
tvrdení protistrany), že žalobca sa dňa 27.09.2019 stretol s p. F. st. v dome pána F. st. v Lučenci, ktorý
zavolal advokátovi N., aby poslal podklady na zastavenie procesov, a aby poslal zmluvu na predĺženie
splatnosti 100 470,00 Eur, ktorý poslal na e-mail jeho manželky. Následne dokument vytlačili a podpísali.

Vytlačili a podpísali sa aj doklady o zastavení konania. Záložného práva sa vzdal žalobca z dôvodu, že
mu bolo pánom F. povedané, že ak má firma na katastri ťarchu, banka jej nepožičia peniaze.
Súd z doplnenia skutkových tvrdení prostredníctvom konateľa žalovaného na pojednávaní zistil, že
e-mail zo dňa 28.03.2019, v ktorom bol manželkou žalobcu žalovaný vyzvaný na splatenie sumy
100 470,00 Eur, písal pán F. st. bez pokynu žalovaného. Žalovaný v doplnení skutkových tvrdení na

pojednávaní potvrdil, že pri spísaní vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 bol prítomný pán F. st. a žalobca.
Pokyn na spísanie uvedeného vyhlásenia dal pán F. B..

3. V zmysle § 185 ods. 1 CSP je na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pritom
v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom v spore prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, najmä na nariadenom pojednávaní.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi podľa § 185 ods. 1 CSP, z ktorých
zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, ktorou požičal

žalovanému sumu 124 000,00 Eur. Pôžička mala byť odovzdaná v deň podpisu zmluvy na bankový
účet žalovaného. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá
jednorázovo, najneskôr do 30.11.2017 (dôkaz zmluva o pôžičke zo dňa 11.11.2016 č.l. 39). Žalovaný ako
darca daroval žalobcovi ako obdarovanému nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom
území E., parcely registra C evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a parcely registra E evidované na mape určeného operátu
s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra C v katastrálnom
území E. s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, parcely registra
E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území K. L. s parcelným číslom XXXX/XX,
zapísané na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu o veľkosti podielu

11/14 v katastrálnom území H., s parcelným číslom XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, parcely
registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu11/14,sparcelnýmčíslomXXXX,zapísanénaLVč.XXXX,parcelyregistraEevidovanénamape
určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/28, s parcelnýmčíslom XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, pričom všetky listy vlastníctva sú vedené Okresným
úradom Poltár – katastrálny odbor (darovacia zmluva zo dňa 12.02.2019, zavkladovaná v katastri
nehnuteľností pod sp.zn. M./XX, č.l. 63 spisu). Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so záložcom E.

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O. P. XXX/X, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve záložcu, a to stavby – sklad PHM so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN
pod parcelným číslom XXX, garáže a dielne so súpisným číslom 524 postavenom na parcele CKN
s parcelným číslom XXX a dielne a skladu G. so súpisným číslom 525 postavenom na parcele CKN
s parcelným číslom XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaným na LV č. XXXX, ktorým

bola zabezpečená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 na sumu 124 000,00
Eur. V zmysle článku IV ods. 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo
zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky alebo vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom.
V zmysle odseku 4 predmetného článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ vydá
po zániku záložného práva záložcovi bezodkladné písomné potvrdenie (vystaví kvitancie) o splatení
zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke a zároveň podá návrh na výmaz záložného práva

k záložným nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností, najneskôr však do piatich kalendárnych dní
od vysporiadania všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke (zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.02.2017, zavkladovaná pod č. M./XX, č.l. 200 spisu).
Žalobca sa vzdal záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., a to
stavbám definovaným v zmluve o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná pod číslom M./

XXXX (vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva zo dňa 27.09.2019, č.l. 202 spisu).
Žalobca vzal podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 27.09.2019 žalobu voči žalovanému
o zaplatenie 100 470,00 Eur v celom rozsahu späť (Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn.
5C/18/2019 zo dňa 05.11.2019). Manželka žalobcu, z e-mailovej adresy Q., napísala E. F., na adresu
F., dňa 27.03.2019, že do 31.03.2019 sa ešte musí zaplatiť 100 470,00 Eur. Ďalej v ňom bolo uvedené,

že na základe tejto zmluvy mala byť do konca roka 2017 vrátená pôžička vo výške 124 000,00 Eur. Po
poslednom rozhovore sa dohodli, že pôžička bude vrátená do 31.03.2019. E-mailom zo dňa 28.03.2019
E. F. odpísal, že mali sľúbený úver 50 000,00 Eur, ale nakoľko A. odišiel z firmy, nebol im schválený,
pretože nastala veľká zmena v Obchodnom registri. Požiadali banku, ktorá nemá také prísne kritériá,
ako má VÚB. Dnes im prišla žiadosť na schválenie. Schvaľovanie trvá cca. 3 týždne. Prosili ešte o kúsok

času,pracujúnatomkaždýdeň,aleurýchliťtonevedia.Zichstranydohodaplatí(e-mailovákomunikácia
na č.l. 139 spisu).

5. Žalovaný v častiach svojho doplnenia skutkových tvrdení priamo na pojednávaní viackrát odpovedal
vyhýbavo s tým, že niektoré skutočnosti si nepamätal a niektoré skutočnosti si naopak pamätal. Pre súd

je účelové tvrdenie žalovaného, ktorý si nevedel spomenúť, kde došlo k podpisovaniu vyhlásenia zo dňa
27.09.2019, keď si pritom pamätal, aké osoby boli pri tom prítomné. Tiež vierohodnosti jeho skutkových
tvrdení nenasvedčovalo, keď si nepamätal, prečo spísal predmetné vyhlásenie zo dňa 27.09.2019
a následne uviedol, že to podpísal, aby mu boli „odblokované budovy“. Rovnako nevedel uviesť, koľko
zo sumy 124 000,00 Eur bolo splatených na účet žalobcu, a nevedel uviesť, ako sa účtovne prejavila

pôžička v účtovníctve jeho spoločnosti.

6. Podľa názoru súdu ostalo v konaní zo strany žalovaného nepreukázané, že sa so žalobcom dohodol
na inom spôsobe urovnania ich vzťahov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016, a to formou darovania
nehnuteľností vyššie uvedenou darovacou zmluvou. Žalovaný v tomto smere okrem predloženia

darovacej zmluvy neprodukoval žiaden iný pre súd relevantný dôkaz. Žalovaný pritom v spore nevedel
súdu na pojednávaní presvedčivo objasniť, prečo, keď v čase podpísania vyhlásenia zo dňa 27.09.2019
už došlo k darovaniu nehnuteľností (13.02.2019), toto vyhlásenie vlastne podpísal. Žalovaný neobjasnil,
aký bol titul tohto záväzku na zaplatenie 100 470 Eur, o ktorom vyhlásil, že ho eviduje a zaplatí
v konkrétnej lehote. V nadväznosti na to zo súzvuku všetkých skutkových okolností vyplynulo, že

malo podľa žalovaného dôjsť k „odblokovaniu“ nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom
v prospech žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Obe sporové strany prišli s tvrdením, že predmetná zmluva
o zriadení záložného práva mala zabezpečovať predmetnú zmluvu o pôžičke medzi sporovými stranami.
Hoci z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva však vyplynulo, že záložcom nebol záložný dlžník
ale konateľ, resp. len fyzická osoba E. F. ml. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva tak zrejme

mala tvoriť zabezpečovací inštitút vo vzťahu k zmluve o pôžičke. Žalobca však kvitanciu nevydal. Právny
poriadok pritom umožňuje, aby záložcom zo záložnej zmluvy bola osoba odlišná od záložného dlžníka.7. K tomu sa pripája skutkový záver súdu, že pri uzatváraní vzájomných (viacerých) právnych vzťahov
medzi sporovými stranami sa na strane žalovaného aktívne zapájal E. F. st., ktorý podľa názoru súdu
mal na žalovaného vplyv pri dojednávaní vzájomných právnych vzťahov medzi sporovými stranami.

Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že podľa žalovaného vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 dal spísať pán
F. st, ktorý je blízkou osobou konateľa žalovaného. V týchto súvislostiach preto súd vyhodnotil aj e-
mailovú komunikáciu zo dňa 28.03.2019. Súd sa nestotožnil len s jednoduchým tvrdením žalovaného
na pojednávaní, že predmetný e-mail on nepísal, ale písal ho pán F. st. Hoci uvedený e-mail písal
bez jeho pokynu, je zrejmé, že žalovaný sa v súvislostiach s uvedeným e-mailom oboznámil a netvrdil

a nepreukázal v konaní, že uvedený e-mail zo strany pána F. st. predstavoval rozpor s obchodným
vedením spoločnosti žalovaného a dištancuje sa od neho. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný
prostredníctvom pána F. ml. postupoval v zmysle kooperácie s pánom F. st., je potrebné uvedené brať
na zreteľ v priebehu celého právneho vzťahu medzi sporovými stranami.

8. Súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP nepripustil ako dôkaz listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca na

pojednávaní s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Podľa názoru súdu predmetné
listinné dôkazy, ktoré boli predložené na pojednávaní, žalobca mal možnosť predložiť včas v lehote
určenej mu súdom v rámci predbežného prejednania sporu. Podľa názoru súdu nešlo o dôkazy,
ktoré by reagovali na skutkové zistenia v priebehu pojednávania, prípadne o dôkazy, ktoré nemohol
žalobca predložiť skôr. Súd v spore nevykonal dôkaz výsluchom svedka JUDr. Ivana Eckmanna –

advokáta, ktorý v priebehu sporu na začiatku zastupoval žalovaného. Hoci odôvodnenie výsluchu
navrhovaného svedka malo podľa názoru súdu svoje zdôvodnenie, žalobca v spore k navrhovanému
dôkazu nedoložil súhlas klienta s pozbavením povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť v zmysle
§ 23 Zákona o advokácii. Žalovaný v spore súhlas so zbavením mlčanlivosti nedal a nebola zo
strany žalobcu ani daná požiadavka, aby si súd takýto súhlas od žalovaného vyžiadal. Zároveň súd

poukazuje na § 23 ods. 3 Zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát je oprávnený zachovávať
mlčanlivosť v prípade aj zbavenia tejto povinnosti, ak by uvedené bolo v neprospech klienta. Teda by
bolo otázne, či by vôbec navrhovaný svedok vypovedal. Súd nevykonal dôkaz navrhovaným svedkom
manželkou žalobcu pani Q. B. z dôvodu, že nebol jej výsluch potrebný pre zistenie skutkového stavu.
Ostatné listinné dôkazy, ktoré boli predložené stranami sporu súd nevykonal z dôvodu, že pre zistenie

skutkového stavu a jeho subsumpcie pod príslušné právne normy, ich súd nepovažoval za potrebné. Súd
nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie notárskymi zápisnicami o kúpnych zmluvách, ktorými
došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k lesu H. v prospech žalobcu a žalovaného. Pre súd mala
výpovednú hodnotu darovacia zmluva, ktorá bola následne uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom.
V rovnakých intenciách bola pre súd nepodstatná darovacia zmluva medzi žalobcom a E. F. ml. (nar.

XX.XX.XXXX), ktorá bola zavkladovaná pod M./XXXX Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor.
Táto fyzická osoba nebola v pozícii dlžníka zo zmluvy o pôžičke a vystupovala iba v pozícii záložcu.
Ďalšie listiny, ktoré predložil žalobca v spore boli pre súd z hľadiska hodnotenia skutkového stavu
nadbytočné, pretože sa netýkali merita veci (viď. č.l. 140-168). Súd nevykonal tiež dôkazy výsluchom
svedkov E. F. B. a J. I., ktorých navrhoval žalovaný, pretože žalobca tento dôkazný návrh zobral podaním

pred pojednávaním späť (č. l. 214 spisu)

9. Súd pri rozhodnutí vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca ako veriteľ uzatvoril so
žalovaným ako dlžníkom dňa 11.11.2016 zmluvu o pôžičke, ktorou prenechal žalovanému sumu 124 000
Eur. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá jednorázovo,

najneskôr do 30.11.2017. Z tejto zmluvy malo dôjsť k financovaniu skupovania nehnuteľností
označovaných ako J. H. žalovaným vo výške 94 017,75 Eur.
Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so záložcom E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O. P. XXX/X, zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu zo dňa 1.2.2017, ktorej vklad bol
povolený Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor pod č. M./XX, a to k stavbám – sklad PHM so

súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN pod parcelným číslom XXX, garáže a dielne so
súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX a dielne a skladu NTZ
so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území E., zapísaným na LV č. XXXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 na sumu 124 000,00 Eur. V zmysle článku IV ods. 3 predmetnej

zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky alebo
vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom. V zmysle odseku 4 predmetného článku zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ vydá po zániku záložného práva záložcovi bezodkladné
písomné potvrdenie (vystaví kvitanciu) o splatení zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičkea zároveň podá návrh na výmaz záložného práva k záložným nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností.
Najneskôr však do piatich kalendárnych dní od vysporiadania všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich
zo zmluvy o pôžičke. Kvitanciu o splnení záväzku žalobca nevydal.

Pri uzatváraní vzájomných (zjavne viacerých) právnych vzťahov medzi sporovými stranami sa na strane
žalovanéhoaktívnezapájalE.F.st.,ktorýmalnažalovanéhovplyvpridojednávanívzájomnýchprávnych
vzťahov medzi sporovými stranami.
Žalovaný ako darca daroval žalobcovi ako obdarovanému darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2019
nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území E., parcely registra C evidované na

katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X
a parcely registra E evidované na mape určeného operátu s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX,
zapísané na LV č. XXXX, parcely registra C v katastrálnom území E. s parcelným číslom XXXX/XX,
XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu
v katastrálnom území K. L. s parcelným číslom XXXX/XX, zapísané na LV č. XXX, parcely registra E
evidované na mape určeného operátu o veľkosti podielu 11/14 v katastrálnom území H., s parcelným

číslom XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného
operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/14, s parcelným číslom XXXX,
zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území
H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/28, s parcelným číslom XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX,
pričom všetky listy vlastníctva sú vedené Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor.

Manželka žalobcu, z e-mailovej adresy Q., napísala E. F., na adresu F., dňa 27.03.2019, že do
31.03.2019 sa ešte musí zaplatiť 100 470,00 Eur. Na základe tejto zmluvy mala byť do konca roka 2017
vrátená pôžička vo výške 124 000,00 Eur, po poslednom rozhovore sa dohodli, že pôžička bude vrátená
do 31.03.2019. Na to e-mailom zo dňa 28.03.2019 E. F. st. odpísal, že mali sľúbený úver 50 000,00 Eur,
ale nakoľko A. odišiel z firmy, nebol im schválený, pretože nastala veľká zmena v obchodnom registri.

Požiadali banku, ktorá nemá také prísne kritériá, ako má VÚB. Dnes im prišla žiadosť na schválenie.
Schvaľovanie trvá cca. 3 týždne. Prosili ešte o kúsok času, pracujú na tom každý deň, ale urýchliť to
nevedia. Z ich strany dohoda platí.
Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou pôžičky, podal žalobca na Okresný súd Lučenec
proti žalovanému žalobu o zaplatenie 100 470,00 Eur, pričom súd vydal pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa

09.09.2019 platobný rozkaz. Uznesením pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 05.11.2019 bolo predmetné
konanie zastavené, pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zo dňa 27.09.2019.
V rovnaký deň, ako bolo spísané späťvzatie predmetnej žaloby, sa žalobca vzdal záložného práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., a to k stavbám definovaným v zmluve
o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná pod číslom M./XXXX. Rovnako dňa 27.09.2019

bolo medzi sporovými stranami spísané vyhlásenie, v ktorom žalovaný vyhlásil, že je si vedomý
svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 100 470,00 Eur a tento sa zaväzuje v celej výške splatiť
v termíne najneskôr do 30.09.2020, prípadne skôr v závislosti od ekonomickej situácie spoločnosti.
Žalovaný súhlasil s tým, že aby predmetné vyhlásenie slúžilo pre exekučné účely, ak nesplní záväzok
v stanovenej lehote. Žalobca vyhlásil, že po splnení záväzku zo strany žalovaného bude považovať

akékoľvek a všetky svoje peňažné nároky, či iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných či
mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj voči fyzickej osobe E. F., nar. XX.XX.XXXX v celom
rozsahu za uspokojené a vyrovnané vrátane tých, ktoré boli uplatňované v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a pod sp.zn. 5C/18/2019. Splnením povinností zo
strany žalovaného podľa obsahu tohto vyhlásenia zanikajú akékoľvek a všetky prípadné predchádzajúce

záväzky žalovaného a fyzickej osoby E. F., nar. XX.XX.XXXX, voči účastníkom predmetného vyhlásenia
fyzickým osobám – žalobcovi. Spísanie uvedených listín zo dňa 27.09.2019 prebehlo tak, že žalobca
sa stretol s p. F. st. v dome pána F. B., ktorý zavolal advokátovi N., aby poslal podklady na zastavenie
procesov, a aby poslal zmluvu na predĺženie splatnosti 100 470,00 Eur. Následne dokument vytlačili
a podpísali. Vytlačili a podpísali sa aj doklady o zastavení konania. Záložného práva sa vzdal žalobca

zdôvodu,žemubolopánomF.povedané,žeakmáfirmanakatastriťarchu,bankajejnepožičiapeniaze.
Pri spísaní vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 bol prítomný pán F. st., žalovaný a žalobca. Pokyn na spísanie
uvedeného vyhlásenia dal pán F. B..

10. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka

upravujúce zmluvu o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi
určité množstvo druhovo určených vecí (aj zastupiteľných, najmä peniaze), ktoré prechádzajú do
vlastníctvadlžníkaadlžníksazaväzujevrátiťmupourčitejdobevecirovnakéhodruhu.Zmluvaopôžičkepredstavuje reálny kontrakt, pre ktorý nepostačuje len uzavretie zmluvy, ale záväzkový vzťah vzniká až
reálnym odovzdaním vecí v prospech dlžníka.

11. Súd považoval za preukázané, že žalobca prenechal žalovanému peniaze v sume 124 000 Eur
vkladom na účet na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Žalovaný dlžník sa v zmluve
o pôžičke zaviazal odovzdané peniaze vrátiť bez úroku v lehote do 30.11.2017. Dôvod poskytnutia
pôžičky nebol v písomnej zmluve o pôžičke definovaný. Podľa tvrdení žalobcu mu žalovaný nevrátil
peniaze zo zmluvy o pôžičke v sume 100 470 Eur včas, pričom suma 23 530 Eur mala byť žalobcovi

vrátená. Žalovaný na rozdiel od iných dlžníkov pri sporoch o vrátenie pôžičky nenamietal, že vrátil sumu
vyššiu, ako tvrdil žalobca, prípadne, že vrátil pôžičku celú alebo nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí.
Tvrdil, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zanikol darovaním nehnuteľností, resp. že zmluva o pôžičke
bola zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. In eventum namietol
premlčanie predmetného záväzku, ktoré malo nastať vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka od 1.12.2020. Žalobca však v spore tvrdil a predložil vyhlásenie zo dňa

27.09.2019, podľa ktorého mal žalovaný podľa žalobcu uznať dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka,
prípadne v zmysle slobodnej vôle účastníkov právnych vzťahov malo dôjsť k zmene tohto záväzku.

12. Pre rozhodnutie sporu tak bolo kľúčové právne posúdenie vyhlásenia zo dňa 27.09.2019. Pre výklad
uvedeného právneho úkonu je potrebné objasniť, že pozostávalo z viacerých odsekov, ktoré na seba

logicky nadväzovali. Prvá časť predstavovala vyhlásenie dlžníka a druhá časť vyhlásenie veriteľa. Celý
dokument bol však zavŕšený podpismi oboch sporových strán. Teda podpisy sa nenachádzali osobitne
pod vyhlásením konkrétneho účastníka vyhlásenia.

13. Súd dospel k záveru, že vyhlásenie žalovaného nebolo možné subsumovať pod uznanie dlhu

podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem
všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na
platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu
a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky (t.j. dôsledky v podobe

prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky. Ak
ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva
uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní
dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne.
Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4 M Cdo 1/2007 zo dňa 27.03.2008). Dôvod dlhu musí byť vymedzený tak, aby bol objektívne
pochopiteľný a nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo/169/2022 zo dňa 29.11.2023). Identifikácia právneho titulu dlhu sa považuje za nejasnú, ak
by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého vyplývajú účastníkom viaceré práva a povinnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/305/2008 zo dňa 07.12.2009). Výkladom prejavu vôle

dlžníka podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné dotvárať písomný prejav dlžníka, pričom
prejav dlžníka o uznaní dlhu musí byť poznateľný nie len medzi zmluvnými stranami, ale aj vo vzťahu
k tretím osobám (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/4052/2013, 33Cdo/447/12).

14. Z obsahu textu spornej listiny podľa názoru súdu nebolo možné výkladom prejavu vôle žalovaného

vyvodiť dôvod dlhu, ktorý mal záujem uznať a ani samotný uznávací prejav žalovaného. Vo vyhlásení
absentoval (právny) dôvod dlhu. Uvedenie vedomosti o záväzku v konkrétnej výške samo o sebe
nenahrádza zákonom požadované vyhlásenie, že dlžník uznáva dlh z konkrétneho, prípadne textom
vyvoditeľného dôvodu. Pre súd bolo pri hľadaní naplnenia hypotézy § 558 Občianskeho zákonníka
dôležité, že ide o jednostranný právny úkon – vyhlásenie dlžníka a nie o dohodu zmluvných strán

o uznaní záväzku dlžníkom. Preto súd pri výklade nejasného prejavu vôle o dôvode dlhu nemohol tento
prejav vôle nahrádzať už vôľou žalobcu ako veriteľa, o ktorý dlh vlastne malo ísť s poukazom na súdne
spory. Vo vyhlásení boli dokonca uvedené dva súdne spory. Okrem žalovaného aj voči fyzickej osobe
E. F. ml. Uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka má pre dlžníka vážne právne následky,
ktoré spôsobujú nielen pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty, ale presun dôkazného bremena v spore

na dlžníka o tom, že dlh ktorý uznal nevznikol, prípadne zanikol. Z toho dôvodu súd pri výklade prejavu
vôle žalovaného v intenciách § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohol pre naplnenie hypotézy §
558 Občianskeho zákonníka vyložiť prejav jeho vôle extenzívne v jeho neprospech.15. Pri výklade prejavu vôle žalovaného pre súd vyvstala otázka, prečo potom žalovaný vôbec urobil
predmetné vyhlásenie, s akým cieľom a aká bola skutočná vôľa žalovaného a žalobcu na uvedenom
vyhlásení. Keďže vyhlásenie oboch strán sporu bolo spísané na jednej listine a zavŕšené ich podpismi

na úplnom konci textu, ako konsenzuálny dvojstranný právny úkon. Súd sa preto rešpektujúc zásadu
iura novit curia (súd právo pozná) zaoberal v spore interpretáciou vyhlásenia strán sporu ako celku.
Súd aplikoval výkladové metódy podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon
urobený slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle
toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

16. Súd sa zameral pri výklade prejavu vôle v prvom rade na to, či z obsahu vyhlásenia strán sporu je
možné stotožniť vyhlásenie dlžníka o evidencii záväzku so záväzkom zo zmluvy o pôžičke, ako to tvrdil
žalobca v spore. Na rozdiel od žalovaného, ktorý netvrdil, že evidoval iný záväzok v danej výške.

17. Základným princípom výkladu právneho úkonu, najmä zmluvy (dohody), ktorej výklad umožňuje

dovodzovať tak platnosť, ako aj neplatnosť, je priorita výkladu v prospech platnosti právneho úkonu
(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo/2531/2005, prípadne Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 625/03). Pri výklade právneho úkonu je potrebné brať tiež na zreteľ účel konajúceho a
dodržiavanie základných zásad súkromnoprávnych vzťahov, akými sú ochrana dobrej viery a zásady
pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Súd tak na výklad sporného vyhlásenia nazeral

optikou, či možno prejav vôle sporových strán považovať za natoľko určitý, aby bol platný a predstavoval
v právnych vzťahoch sporových strán nimi skutočne zamýšľané právne následky. Dbajúc na to, že
určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

18. Z jazykového vyjadrenia právneho úkonu (z hľadiska možného významu použitých pojmov) písomný
prejav vôle žalovaného predstavovalo vyhlásenie o tom, že si je vedomý voči žalobcovi svojho záväzku
v sume 100 470 Eur, ktorý sa zaväzuje zaplatiť v lehote do 30.09.2020. Na to žalobca vyhlásil, že
ak k tomu zo strany žalovaného dôjde bude považovať akékoľvek nároky z akýchkoľvek zmluvných či
mimozmluvnýchvzťahovvočižalovanému,akoajfyzickejosobeE.F.ml.vcelomrozsahuzauspokojené

a vyrovnané, vrátane tých, ktoré sú vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11C/22/2019
a 5C/18/2019.

19.Zlogickéhohľadiska(zhľadiskavzájomnejnadväznostipoužitýchpojmov)súdvyvodil,žepredmetné
vyhlásenie žalovaného sa zjavne vzťahovalo aj k zmluve o pôžičke zo dňa 11.11.2016, pretože sa o jej

vrátenie viedlo súdne konanie, ktoré bolo spomenuté v texte vyhlásenia zo strany žalobcu (5C/18/2019).

20. Zo systematického hľadiska (radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) na seba tieto
skutočnosti nadväzovali a podpisom oboch strán sporu na konci celého textu boli oboma stranami sporu
stotožnené.

21. Pri výklade vôle by bolo absurdné vychádzať pri posudzovaní platnosti prejavenej vôle účastníkov
z toho, že zmluvné strany sa správali nelogicky pri uzavretí zmluvy (najmä žalovaný). Je nevyhnutné
vždy dôsledne reflektovať aj ďalšie okolnosti, ktoré súviseli, resp. sprevádzali správanie účastníkov
v predkontraktačnom období, najmä potom pri uzatvorení zmluvy. Uvedenou optikou logiky je potrebné

pozerať tiež na správanie účastníkov a pochopiť ich stimul, pohnútky, ktoré ich viedli k predmetnému
zmluvnému rokovaniu, ktoré po formálnej právnej stránke nakoniec vyústilo v uzavretie zmluvy (pozri
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/4065/2010). Tu súd dáva do pozornosti časovú os
uzatvárania rôznych právnych úkonov medzi sporovými stranami, ktoré na seba nadväzovali a mali
vplyv pre stotožnenie záväzku žalovaného. Darovacia zmluva k nehnuteľnostiam, ktorou malo dôjsť

podľa žalovaného k splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke bola uzavretá dňa 13.02.2019. Ak tomu tak
malo byť, bolo nelogické, že E. F. st. (ktorý mal vplyv v právnom vzťahu medzi sporovými stranami
a vystupoval popri žalovanom) manželke žalobcu, emailom zo dňa 28.03.2019 odpísal, že z ich strany
dohodaplatí,lenmajúproblémysúveromzostranybanky.Keďžektomunedošloaprichádzalodoúvahy
premlčanie pohľadávky, domáhal sa potom žalobca na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/18/2019

zaplatenia nároku zo zmluvy o pôžičke. Na to spoločne reagovali strany sporu spísaním sporného
vyhlásenia v dome E. F. st. dňa 27.09.2019. V rovnaký deň tam spísal žalobca späťvzatie žaloby
o zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému (5C/18/2019) ako aj pohľadávky voči E. F. E..
vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 11C/22/2019 a vzdal sa záložného práva k nehnuteľnostiamvo vlastníctve E. F. ml., ktoré pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke malo zabezpečovať. Logicky tak
právne úkony spísané dňa 27.09.2019 v dome blízkej osoby konateľa žalovaného znamenali, že vôľou
stránsporuboloukončiťsúdnysporozaplateniezmluvyopôžičke,vymazaťťarchynanehnuteľnostiach,

ktoré ich mali zabezpečovať, a to zjavne pre žalovaným a E. F. st. tvrdené skutočnosti, že so zaťaženými
nehnuteľnosťamiimbankaneposkytneúverprevráteniepôžičky.Logickyvyvoditeľnýmapochopiteľným
dôvodom prejavu vôle strán sporu a najmä potom bolo, že žalobca uskutočnil tieto úkony za podmienky
úpravy splatnosti vrátenia pôžičky do 30.09.2020. Inak by podľa názoru súdu bolo nelogické správanie
žalobcu, aby zobral pôvodnú žalobu o zaplatenie zostatku pôžičky voči žalovanému späť, keď stratil

zabezpečenie svojho záväzku, a hrozilo počnúc dňom 01.12.2020 premlčanie jeho nároku. Rovnako
nelogické a v rozpore s odbornou starostlivosťou žalovaného pri obchodnom vedení spoločnosti by
bolo, že spísal vyhlásenie napriek tomu, že pol roka predtým malo dôjsť podľa neho k splneniu
záväzku darovaním nehnuteľností v prospech žalobcu. Súd tak nadobudol dostatočné presvedčenie, že
predmetné nehnuteľnosti nemohli skutočne smerovať k vyplateniu žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Inak by
asi obsah vyhlásenia bol pravdepodobne iný, smerujúci k ukončeniu záväzku zo zmluvy o pôžičke.

22. V tejto súvislosti súd prisvedčil právnej argumentácii žalobcu, že záväzok zo zmluvy o peňažnej
pôžičke nemôže byť bez ďalšieho (napr. zmeny záväzku, urovnania) podľa § 657 Občianskeho
zákonníka splnený darovaním nehnuteľností, ale vrátením veci rovnakého druhu – peniazmi. Plnenie zo
strany žalovaného preto vôbec nemohlo predstavovať plnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.

23. Pri výklade prejavu vôle súd zobral do úvahy, že vyhlásenie malo byť spracované osobou blízkou
konateľovi žalovaného, ktorý mal vplyv pri dojednaní právnych vzťahov a vystupoval v prospech
žalovaného (E. F. st.) Podľa Ústavného súdu SR, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy,
ktoré možno vykladať rozdielne, zdá sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich

do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie
pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia
na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto zdá postulát, podľa ktorého tvorca
zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacero možných výkladov, musí
sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom

zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa
19.06.2008). V zmysle interpretačného pravidla uvedenej judikatúry preto súd vykladal nejasný prejav
vôle žalovaného o dôvode záväzku vo vyhlásení v jeho neprospech, pretože predmetné vyhlásenie
bolo spísané a pripravené z jeho strany, aj keď nie priamo žalovaným. Žalovaný tak nemohol mať
prospech z vlastného nedostatočne vyjadreného prejavu vôle vo vyhlásení, či to už urobil vedome alebo

nevedome.

24. Z uvedených dôvodov bolo potrebné poskytnúť ochranu v spore žalobcovi, ktorý uskutočnil všetky
úkony dňa 27.09.2019 v dôvere v určitý protistranou prezentovaný skutkový stav. Žalovaný, ktorý vyvolal
určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať vád tohto úkonu, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu

dôvery v úkony ďalších osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3/06).

25. Nejasne vyjadrená vôľa žalovaného vo vyhlásení o aký záväzok sa malo presne jednať, keď bola
určená jeho výška, neznamenala, že zistenie existencie a dôvodu tohto záväzku pomocou výkladových

metód bolo v rozpore s jazykovým prejavom. Najmä, keď pomocou vyššie vykonaného výkladu bol
právny dôvod záväzku, o ktorom mal žalovaný vo vyhlásení vedomosť, dostatočne zistiteľný aj pre
tretie osoby. Samozrejme pri skúmaní komplexnosti sledu právnych úkonov, vykonaných najmä dňa
27.09.2019.Výkladtedalenozrejmiltentonedostatok.Platí,žepoužitiezákonnýchvýkladovýchpravidiel
smerujelenktomu,abyobsahprávnehoúkonuvyjadrenéhoslovami,ktorýurobiliúčastnícipovzájomnej

dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich dojednania (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/447/2012). Právny úkon je totiž neurčitý len vtedy, ak zrozumiteľne
vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani s použitím interpretačných
pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23Cdo/1241/2011).

26. Súd preto vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 posúdil ako dohodu strán sporu o zmene obsahu záväzku
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (kumulatívnunováciu), ktorou sa zmenila splatnosť pôžičky do 30.09.2020. V časti vyhlásenia veriteľa išlo o prejav
vôle podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou v prípade, ak dôjde k splneniu dlhu z pôžičky,
sa žalobca vzdá akýchkoľvek nárokov voči žalovanému, či už zmluvných alebo mimozmluvných. Keďže

žaloba bola na upomínacom konaní podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101
Občianskeho zákonníka (dňa 04.08.2023), námietka premlčania zo strany žalovaného nebola dôvodná.
Na základe toho je žalovaný povinný zaplatiť v spore uplatnený zostatok pôžičky. Vzhľadom na to súd
podanej žalobe vyhovel.

27. Súd sa nestotožnil s tým, že zmluva o pôžičke bola zastretý právny úkon podľa § 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože to zjavne nezodpovedalo vôli strán sporu. Svedčalo o tom aj ich
následné správanie pri spisovaní právnych úkonov dňa 27.09.2019. Žalovaný v spore tiež ani súdu
nevedel dostatočne určito uviesť, aký disimulovaný právny úkon mal byť zmluvou o pôžičke simulovaný.
Nebolo možné zo strany súdu posúdiť náležitosti akého iného právneho úkonu mali podľa § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka splnené. Nad rámec toho v zmluve o pôžičke nebolo vyjadrené, že

bola poskytnutá za účelom skupovania nehnuteľností pre žalobcu. Nebolo v spore ani tvrdené a
preukázané, že žalobca udelil žalovanému plnomocenstvo smerujúce k obstaraniu určitej veci podľa
§ 724 Občianskeho zákonníka (príkazná zmluva), prípadne boli splnené podmienky podľa § 733
Občianskeho zákonníka (zmluva o obstaraní veci, z hľadiska odplaty za obstaranie). Argumentácia
žalovaného v tomto smere neobstojí, pretože žalovaný v spore okrem iného uvádzal, že záväzok

zo zmluvy o pôžičke splnil darovaním nehnuteľností. Ak by ale zmluva o pôžičke bola simulovaný
právny úkon, tak by záväzok vrátiť pôžičku nikdy nevznikol. Žalovaný tak bolo v procesnej obrane
nekonzistentný.

28. Ostatné skutočnosti, ktorými strany v spore argumentovali, neboli pre súd z hľadiska právneho

posúdenia veci podstatné a netýkali sa merita veci.

29. V súvislosti s plnením záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. V deň nasledujúci po dni splatnosti
pohľadávky (30.09.2020), t. j. od 01.10.2020. Žalobcovi tak ako veriteľovi vzniklo právo v súvislosti
s omeškaním žalovaného podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy až do zaplatenia od okamihu
omeškania.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu
vo veci. Žalobca bol v časti uplatnenej žaloby úspešný v celom rozsahu. Preto súd priznal žalobcovi voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.