Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203499
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7623203499.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcov: 1.) A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. F., 2.) G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, XXX XX H., 3.) C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. F., 4.) G. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. F., 5.) K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX
XX D. E. F., 6.) L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX D. E. F., všetci právne zastúpení
JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, Pribinova 19, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie
240.000,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom takto:
- žalobcovi v 1. rade sumu 23.000 Eur,
- žalobkyni v 2. rade sumu 18.000 Eur,
- žalobkyni v 3. rade sumu 23.000 Eur,
- žalobkyni v 4. rade sumu 10.000 Eur,
- žalobcovi v 5. rade sumu 5.000 Eur,
- žalobkyni v 6. rade sumu 20.000 Eur,

a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcom sa priznáva plná náhrada trov konania.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán sporu rozsudkom 1C 47/2023-103 zo dňa
7.2.2024 spojení s dopĺňacím rozsudkom 1C 47/2023-127 zo dňa 7.2.2024.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/48/2024-170 zo dňa zo dňa 13.5.2024 spolu s dopĺňacím
uznesením 6Co/48/2024-203 zo dňa 14.10.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu

- žalobcovi 1/ v rozsahu nad sumu 17.000 €,
- žalobkyni 2/ v rozsahu nad sumu 17.000 €,
- žalobkyni 3/ v rozsahu nad sumu 7.000 €,
- žalobkyni 6/ v rozsahu nad sumu 5.000 €,- žalobkyni 4/ sumu 10.000 €,
- žalobcovi 5/ sumu 5.000 €,
vovýrokuozamietavejčasti,asúvisiacichvýrokochII.aIII.onáhradetrovkonaniaavzrušenomrozsahu

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania
vykonaného (doplneného) po vrátení veci určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým
žalobcom so zohľadnením všetkých uvedených kritérií v bode 29 zrušujúceho odôvodnenia, ktorými sú:
a/ intenzita a kvalita vzájomného vzťahu, kedy súd skúma stupeň blízkosti pozostalých a zomrelého,

pričom najintenzívnejší zásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťa a rodiča maloletého dieťaťa,
b/ vek zomrelého a pozostalých - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného
sa zohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrpné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby,
pričom iná miera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami; vek
pozostalých sa v nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia,
či bol primárne poškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života,

čisatentovzťahužmalmožnosťkreovaťakultivovať(primaloletýchnízkehovekuideskôrostratušance
tento vzťah rozvíjať), prípadne, či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých
možno prezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne, avšak tiež nemusí ísť o pravidlo,
c/ existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom - faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na
výživu a ekonomické zabezpečenie pozostalého,

d/ miera psychickej bolesti pozostalých, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,
súkromnom i spoločenskom živote a celková závažnosť straty,
e/ miera zavinenia zomrelého,
f/ poskytnutá satisfakcia v inej forme, v postoji škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru, pokiaľ ide
o fyzickú osobu - je možné zohľadniť ústretový prístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie a

ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých ešte prehĺbiť,
g/ miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery,
h/ proporcionálnosť spravodlivého zadosťučinenia.
4. Tiež uviedol, že je potrebné porovnať okolnosti prípadu s inými obdobnými prípadmi a so zohľadnením
individuálnych okolností prípadu u každého zo žalobcov jednotlivo. Svoje úvahy vedúce k záveru, že

ním priznaná suma je primeranou náhradou nemajetkovej ujmy, súd uvedie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti v zmysle § 220 CSP a aby určenie
výšky primeranej náhrady bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj súdmi vyšších inštancií v rámci
ich prieskumnej činnosti.

5. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6Co/48/2024-170 zo dňa zo
dňa 13.5.2024 žalovaný poskytol peňažné plnenie v prospech žalobcov takto:
- žalobcovi 1/ sumu 17.000 €,
- žalobkyni 2/ sumu 17.000 €,
- žalobkyni 3/ sumu 7.000 €,

- žalobkyni 6/ sumu 5.000 €.

6. Predmetom tohto sporu je zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy.

7. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 18. septembra 2022 v čase okolo 13.35 hod. v D. E.

F., na ulici Mlynskej, v smere jazdy od kruhového objazdu k obchodnému centru „Madaras”, viedol C.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. X, D., poistený zmluvou o Povinnom zmluvnom poistení so žalovanou,
osobné motorové vozidlo Volvo V40, evidenčného čísla H. XXX K., pričom v blízkosti bytového domu č.
2549/111, nedal prednosť chodkyni poškodenej N. B., prechádzajúcej po riadne označenom priechode
pre chodcov narazil ľavou prednou časťou vozidla do jej ľavej a následne pravej nohy, ktorej telo po

náraze odhodilo vľavo v smere pohybu vozidla na vozovku, následkom čoho utrpela i smrteľné zranenie,
a to pre krvácanie a roztrhnutie väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky s pomliaždením
predĺženej miechy pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny s vnútrolebečným krvácaním, ktoré viedli
k zlyhaniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému a viedli k jej smrti na mieste dopravnej
nehody, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8. Pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná na základe ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednostiprávo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví a náklady pri usmrtení.
9. Z judikatúry slovenských súdov jednoznačne vyplýva právny názor, že zodpovednosť poisteného,

ktorá podľa vnútroštátneho práva vyplýva z § 11 a § 13 OZ, vznikla na základe dopravnej nehody a
má občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne
hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú smernice (rozsudok ESD C 22/12 C., bod 57,
58). S poukazom na uvedené vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne právo umožňuje rodinným obeti
dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá

povinným poistením motorových vozidiel.
10. Vyššie uvedeným konaním poistený žalovanej, C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. XXX/X,
XXX XX D., spôsobil smrť neb. N. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. E. F., O. C. XXXX/X, a teda
v dôsledku vyššie popísaného konania trestného činu poisteného žalovanej prišli žalobca v prvom rade
a žalobkyňa v druhom rade o svoju dcéru a žalobkyňa v treťom rade o svoju sestru, žalobkyňa v štvrtom
rade o nevlastnú dcéru, žalobca v piatom rade o nevlastnú sestru, žalobkyňa v šiestom rade o vnučku.

11. Úmrtím neb. N. B. došlo k závažnému zásahu do práva žalobcov na ochranu osobnosti v zmysle § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda do emocionálnej sféry pozostalých žalobcov, pričom ujma, ktorá
im bola týmto zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a bude ich sprevádzať
celý život. V dôsledku protiprávneho konania poisteného žalovanej stratili žalobcovia svoju dcéru, sestru,
vnučku, a teda navždy stratili možnosť rozvíjať citové a rodinné väzby so svojou najbližšou rodinou, čím

utrpeli žalobcovia bez akýchkoľvek pochybností veľkú citovú ujmu.
12. Neočakávaným, šokujúcim a náhlym úmrtím neb. N. B. nepochybne došlo k tak závažnému zásahu
do práv na ochranu osobnosti pozostalých žalobcov spočívajúcom v zásadnom, nezvratnom a trvalom
obmedzení ich súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa §
13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste.

13.Keďžev§13ods.2OZsúvymenovanézásahydoosobnostizakladajúceprávonapriznanienáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch len demonštratívne, a teda môže ním byť aj iný ako tam uvedený zásah,
majú žalobcovia za to, že tragická smrť neb. N. B. v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom
žalovanej, bezpochyby je takýmto závažným zásahom do práva na ochranu osobnosti odôvodňujúcim
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Motorové vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody viedol vinník nehody, bolo v čase vzniku
nemajetkovej ujmy pozostalých žalobcov povinne zmluvne poistené u žalovanej.
15. E. N. B. nemala v čase smrti ani dvadsaťtri rokov. Žila v spoločnej domácnosti s otcom A. B., jeho
priateľkou G. J., sestrou I. B. a nevlastným bratom K. J..

16. A. B. - otec nebohej – žalobca 1/ bol šťastným otcom dvoch dcér. Pracoval ako živnostník a
pred deviatimi rokmi po rozvode začal žiť s jeho terajšou partnerkou G. J.. Spolu s jeho terajšou
partnerkou G. J. sa starali o deti. E. N. pravidelne sprevádzal na súťaže, koncerty, vystúpenia. N. bola
umelecky nadaná. Absolvovala konzervatórium v odbore herectvo a neskôr Vysokú školu Akadémia
umeniavBanskejBystrici,fakultadramatickýchumení.Poskončeníškolyabsolvovalaskúšky,divadelne

predstavenia, koncerty. Všetky tieto udalosti v rodine spoločne prežívali, navštevovali jej predstavenia.
Dcéra N. bola doma veľmi šťastná. Mala snúbenca, plánovali všetci spolu jej svadbu. Od smrti dcéry
sa otec doteraz nespamätal. Neustále čaká, že vyjde zo svojej izby, zacíti jej vôňu, začuje jej krásny
smiech. Ako stolár, nevie teraz ani šoférovať, tak aby niekoho neohrozil, nieto pracovať na cirkulári. Má
výčitky, že prečo radšej nezomrel on. Od nehody sa lieči ambulantne na psychiatrii. Berie denne lieky

Citalopram, Cinolazepam, Gerodorm pred spaním. Veľmi si praje, aby mohol začať žiť naplno, podporiť
dcéru I., ktorá čaká bábätko. Vrátiť opateru partnerke G., nestratiť aj ju. Potrebuje začať zase pracovať,
plánovať žiť. Je to pre neho obrovský citová strata, ujma, ktorú je potrebné finančne nahradiť.

17. G. B. - žalobkyňa 2/ je matkou nebohej N.. Smrť dcéry je pre ňu obrovskou stratou, s ktorou sa nevie

zmieriť, nevie ju pochopiť. Príliš skoro sa podľa nej skončil život mladej ženy, ktorá mala práve začať žiť
ďalšiu úžasnú etapu svojho života. Mala si konečne splniť svoj celoživotný sen a to už nikdy nebude. Už
od škôlky tvrdo a vytrvalo pracovala na svojom sne stať sa herečkou, do všetkého išla na sto percent.
Keď už sa jej to začalo plniť, chýbalo tak málo. Konečne by začala hrať v divadle, tak veľmi po tom
túžila. Jej matka všetko s nebohou prežívala, každú prípravu na recitačnú súťaž, hudbu a pesničky, ktoré

spievala s kapelou. Práve preto po nehode a smrti dcéry nevie počúvať hudbu, pustí si dve tri pesničky a
so slzami a úzkosťou v hrdle to musí vypnúť. Ako matka a dcéra si navzájom boli najlepšími priateľkami.
Dcéra Zuzka bola zasnúbená a mali chystať svadbu. Jej snúbenec má ťažké zdravotné problémy, ktoré
so Zuzkou zvládol, no smútok za Zuzkou je taký veľký, že jeho ochorenie sa vrátilo, momentálne je vnemocnici a je to s ním veľmi zlé a boja sa o neho. Matka veľmi ťažko zvláda každý prechod pre chodcov,
pešo prechádza so strachom, a ako šofér auta s veľkou opatrnosťou, vždy si predstaví dcéru N., vždy si
na ňu spomenie, zakaždým. Jej dcéra N. bola silná a veľká osobnosť, ktorá dávala zo seba maximum a

žila naplno a pre všetkých tu vždy bola. Matka sa cíti ako jej vzali časť tela, ktorá bolí a nedá sa nijako
nahradiť. Myslí, že keby bola sama, tak to nezvládne a zblázni sa. Každý deň sa snaží žiť svoj život pre
ľudí, ktorí sú okolo, no každý deň má v sebe ten smútok.

18.PreI.B.-žalobkyňu3/bolaZuzkanajbližšíčloveknacelomsvete,jejmladšiastaršiasestra,najlepšia

kamarátka. V najťažších chvíľach tu bola pri nej, dokázala ju podporiť, pričom podpora bola vzájomná.
Mali spolu tancovať jej svadbe, už aj presne vedela na akú pesničku, teraz bez nej si nevie ani predstaviť
ísťvon,beznejnejdenič,neskutočnejejchýba,jetonajväčšiaranavživote.I.B.uviedla,žerok2022bol
pre ňu úspešný, bola zasnúbená, získala titul, darilo sa jej kariérne, rodičia sa konečne nejako zmierili,
život sa jej usporiadal. No napriek tomu sa po smrti sestry N. všetko zmenilo, zrútil sa jej svet a ostal
tak. Pár metrov od domu v slnečnú nedeľu, pred niekoľkými dňami jej odpísala, že ten víkend nebude v

Spišskej Novej Vsi, pretože má pracovné povinnosti, už ju nikdy nevidela. Každý deň, keď ide z domu,
vidí miesto kde umrela, každý deň okolo neho chodí. Má záchvaty úzkosti plače každý deň, každý deň
príde uvedomenie tejto hroznej reality, kvôli niekoho bezohľadnosti. Chcela zomrieť, lebo nevedela ako
tu byť bez nej (sestry), no nechcela ublížiť rodičom ešte viac, tak si dávala pozor a chodila ďalej od cesty
(vždy keď okolo prejde rýchlo auto rozklepú sa jej nohy). Začala preto chodiť k psychologičke, ktorá jej

pomáha sa vyrozprávať, no so svojimi myšlienkami stále je sama. Cíti sa bez Zuzky sama, bezmocná,
nekonečne smutná, nekonečne jej chýba.

19. G. J. – žalobkyňa 4/ Zuzku poznala od narodenia. Po dvoch rokoch spoločného života s A. B., otcom
Zuzky a Klárky a vzájomnom spoznávaní sa, sa obe Igorove deti rozhodli, že budú bývať v spoločnej

domácnosti s otcom, jeho partnerkou a G. K. G. a K.. So všetkými deťmi prežívali ich život, ich strednú
aj vysokú školu. N. ukončila bakalárske štúdium a nastúpila na magisterské štúdium. Pripravovala sa
medzinárodnú súťaž v Prahe, nahrala nové CD, zasnúbila sa s priateľom N.. Zuzka mala veľa plánov
do života. Ani teraz po nehode nevie plne pracovať, sústrediť sa na prácu, je práceneschopná. Bola aj
hospitalizovaná. No nikto jej nevie pomôcť od bolesti.

20. Nevlastný brat K. J. – žalobca 5/ poznal N. od malička. Jeho mamka a jej otec boli starí kamaráti,
čiže stretával N. a I. celý život. Pamätá si na spoločné lyžovačky, kde sa guľovali, pamätá si aj trhy, kde
si ukazovali nové hračky, spoločné túry a mnoho iného. S nebohou Zuzkou chodil aj na základnú školu.
Bola o pár ročníkov mladšia, ale predsa sa na chodbách stretli a rozprávali. Keď nastal čas stredných

škôl, trochu sa vzdialili, ale nakoniec sa stretli už spoločnom rodičovskom dome. Vždy bolo so Zuzkou
o čom sa porozprávať, boli si veľmi blízki. Všetci spolu intenzívne prežívali tehotenstvo jeho priateľky.
Len niekoľko hodín po narodení jeho dcérky Zuzka zomrela. Jeden z jeho najlepších dní v živote, sa
stal zároveň aj jedným z tých najťažších. Každé narodeniny dcéry, každé jedny od prvých po sté, budú
u neho zviazané aj so smrťou N.. Vždy, keď zapáli sviečku na torte, zapáli aj na jej hrobe. Každú radosť

vystrieda smútok. Spolu s priateľkou žijú v Zuzkinej izbe. Každý deň vidia jej skrine, každý deň spia v
jej posteli, každý deň je pre nich aj spomienkou na Zuzku. Zuzka bola talentovaná, múdra, veselá a
spoločenská, nevie sa zmieriť s jej smrťou. Každé ráno pri ceste do práce vidí ten prechod pre chodcov,
kde sa to stalo.

21. L. B., stará mama nebohej Zuzky - žalobkyňa 6/, mala v čase podania žaloby 77 rokov. Pomerne
mladá, ešte plná síl, nastúpila na dôchodok, čo jej umožnilo starať sa o vnúčatá, keď rodičia boli v
práci. Postupne sa starala o sedem vnúčat. Zuzka, druhá najmladšia, bola vždy iná. Všetko ju zaujímalo,
stále ju učila básničky, spievať. Vedela sa zahrať aj sama, či s inými bratrancami. Ale dom s ňou bol
vždy plný smiechu a vravy. Vekom sa jej zhoršilo zdravie a tak sa o ňu začali viac starať deti i vnúčatá.

Zuzka sa skoro každý víkend chodila ku nej učiť variť a piecť. Počas covidu sa ňu – žalobkyňu 6/ všetci
báli, tak jej na nákupy chodilo vždy niektoré z vnúčat. Tešila sa na ľudí, prírodu, na svadby vnúčat, i N.
po izolácii v súvislosti s covidom. D. N. ju úplne ochromila. Z domu už nevychádza, nezvláda otázky
všetkých všetečných ľudí, bojí sa prejsť cez cestu, či dokonca na chodník. Každý hluk ju vystraší. Po
smrti manžela ho v krásnych rozhovoroch zastúpila práve Zuzka. Tešila sa na sobotňajšie večery s ňou.

Zrazu je prázdno všade.

22. Všetci žalobcovia z titulu nemajetkovej ujmy požadovali po 40 000 eur.23. V súvislosti s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej ujmy poukázali žalobcovia jednak na
závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je nenapraviteľná a bude sprevádzať pozostalých žalobcov po celý
zvyšok ich života, a jednak aj na samotné okolnosti prípadu, a to najmä hrubé porušenie viacerých

dôležitých povinnosti vodiča - poisteného žalovanej, ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode a zapríčinili
stratu najbližšej osoby pre pozostalých žalobcov.

24. Žalovaná uviedla, že náhrada nemajetkovej ujmy v prípade usmrtenia „príbuzného" nie je paušálnym
nárokomvtomzmysle,žebyvznikolautomatickyaužvôbecniebezpreukázaniaprávnekvalifikovaného

vzťahu k usmrtenému. Pre vznik nároku v zmysle § 11 v spojení s § 13 Občianskeho zákonníka
je nevyhnutné nielen preukázanie jednoznačných objektívnych faktov, t.j. smrť osoby, ale aj právne
kvalifikovaný vzťah žalobcov k tejto osobe za súčasného tvrdenia a následného preukázania zásahu
do osobnostných práv konkrétneho žalobcu, vo vzťahu ku ktorému je namieste poskytnúť i primerané
finančné zadosťučinenie. Poukázala na to, že k tomu, aby boli žalobcovia v konaní úspešní, nepostačuje
len to, že žaloba musí spĺňať všeobecné náležitosti, ale podmienkou je preukázanie aktívnej legitimácie

žalobcov pre konanie, pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj to, že nárok je dôvodný čo do základu a čo
do výšky. Nevyhnutným je tiež podložiť a preukázať dôkazmi tvrdenia uvedené v žalobe, keďže cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na sporovej strane. Nárok, ktorý je predmetom konania je právne konštruovaný tak, že preukázanie
konkrétnychokolnostíprávanasúkromie(vjehorámciprávanarodinnýživot)aintenzityneoprávneného

zásahu do nich/neho je základom úspešnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa podania
žalovanej žalobcami predložené dôkazy nepreukazujú:
- aktívnu legitimáciu pre konanie žalobcov, keďže príbuzenský, či blízky pomer ku nebohému nie je
všeobecneznámouskutočnosťou,ktorúpredsúdomnetrebadokazovať,t.j.niejetonotorietavšeobecne
známa, pravdivá a platná

- pasívnu legitimáciu žalovaného pre konanie, t.j. že označený subjekt zodpovedá za vznik škody,
prípadne že je poisťovateľom PZP - existenciu nároku v základe a vo výške.
25.Vychádzajúczvyššiecitovanýchustanoveníjenepochybnezrejmé,ženevyhnutnoupodmienkoupre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z

nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto
posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale musí vychádzať jednak z jednotlivých okolností,
ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného
zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere alebo k zásahu
do práva na ochranu osobnosti v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže uloženie zadosťučinenia

v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy hodnotiť
vždy objektívne, prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv.
konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a
k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria).
26. Občiansky zákonník upravujúci inštitút ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, neurčuje

hranicu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko špecifiká jednotlivých prípadov toto vylučujú,
súd pri jej určení musí vychádzať zo zásady primeranosti a riadiť sa určitými kritériami (a to tak na
strane poškodeného, ale aj zodpovedného subjektu), berúc do úvahy aj ekonomickú realitu v čase
rozhodovania ako aj judikatúru v obdobných veciach. Niet pochýb o tom, že náhrada nemajetkovej
ujmy má primárne funkciu satisfakčnú, t.j. primerane s ohľadom na všetky okolnosti vyvážiť alebo

zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, pretože nemajetková ujma vzniknutá porušením
osobnostných práv sa vzhľadom na jej povahu ani nedá odškodniť a jej rozsah nemožno exaktne
kvantifikovať a vyčísliť. Z hľadiska preventívno-sankčnej funkcie potom forma a intenzita zavinenia
by mala hrať kľúčovú úlohu pri stanovení povinnosti nahradiť škodu za citovú ujmu poškodeného,
keďže primerané zadosťučinenie je jednou z civilnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa od

protiprávneho konania a má tak byť nástrojom špeciálnej a generálnej prevencie. K tomu je však
potrebné uviesť, že sankčná funkcia náhrady nemajetkovej ujmy nemôže mať rozhodujúcu úlohu pri
určovaní jej výšky, pretože účelom náhrady nemajetkovej ujmy nie je primárne potrestať škodcu, ale
odškodniť poškodeného. Sankčná funkcia náhrady nemajetkovej ujmy tak ustupuje do pozadia najmä
v prípadoch, ak škodca za svoje konanie bol odsúdený trestným súdom a bol mu uložený trest podľa

Trestného zákona. Uloženie ďalšej sankcie v podobe zvýšenej náhrady nemajetkovej ujmy by tak bolo aj
porušením zásady ne bis in idem - ukladaním viacnásobných trestov za to isté konanie; určitá satisfakcia
je naopak pozostalým poskytnutá už v priebehu trestného konania vedeného proti pôvodcovi zásahu a
rozhodnutímvydanýmvtomtotrestnomkonaní(rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zrj4Tdol402/2015zodňa 12.04.2016). Miera zavinenia pôvodcu zásahu však zostáva jedným z kľúčových hľadísk pre určenie
výšky náhrady, logickým dôsledkom potom je aj zohľadnenie prípadného spoluzavinenia poškodeného
na vzniku škody ako aj ostatných právnych a skutkových okolností prípadu ako je postoj zodpovednej

osoby k spôsobnej škode a pod.
27. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 2844/14 sformuloval aj kritériá pre určovanie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy. Za okolnosti, ktoré je potrebné skúmať na strane poškodeného, sú považované
najmä: a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého aj pozostalých c) otázka hmotnej
závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie.

28. Aj keď výšku peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, pri jej rozhodovaní
musí na uvedené prihliadať, a to z dôvodí aby bola splnená požiadavka účinného primeraného
zadosťučinenia za vzniknutú ujmu. Zároveň však súd musí prihliadať i na požiadavku nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Preto určujúcimi parametrami spravodlivého
zadosťučinenia je jednak a) primeranosť, ktorá je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia k
tomu, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie a b) proporcionalita, t.j. výška peňažnej satisfakcie nesmie

byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačné. Práve preto súd musí
pristupovať k priznávaniu náhrady nemajetkovej ujmy obozretne a triezvo a nie priznať sumy, ktoré síce
žalobcom lahodia, - ale sú zjavne nereálne vo vzťahu k priemerným majetkovým a príjmovým pomerov
v Slovenskej republike (rozsudok KS Trnava 26Co/724/2015 zo dna 31.10.2017), Priznanie náhrad,
ktoré niekoľkonásobné prevyšujú napríklad priemerný mesačný zárobok, nemožno v žiadnom prípade

považovať za primerané zadosťučinenie za akýkoľvek zásah do práv na ochranu osobnosti. Pričom
nemožno opomenúť, že náhradu nemajetkovej ujmy nemožno priznávať voči právnickým osobám podľa
iných kritérií ako voči fyzickým osobám, v opačnom prípade, ak by sa teda rozlišovalo v sumách
priznávaných voči fyzickým osobám a právnickým osobám podľa ich schopnosti platiť/ znamenalo
by to, že náhrada nemajetkovej ujmy by móla jednoznačne diskriminačný ale aj trestný charakter,

keďže jéj výska by sa určovala s prihliadnutím na osobu pôvodcu, čo je typický rys trestného práva.
Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôležitým aspektom aj to, aby jej
výška odrážala všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Nedá sa teda vyhnúť aplikácii princípu
proporcionality porovnaním čiastok prisúdených ý iných prípadoch, a to nielen v prípadoch podobných
ale aj v ďalších prípadoch, v ktorých išlo o zásah do iných osobnostných práv - najmä práva na ľudskú

dôstojnosť. Spôsobom ako možno dosiahnuť relatívne spravodlivé vyčíslenie výšky peňažnej náhrady
je zohľadnenie čiastok priznaných v iných porovnateľných prípadoch, pretože objektívne podobná ujma
vyžaduje vyváženie porovnateľnou čiastkou. Žalovaná zdôraznila, že v súlade s judikatúrou súdov
SR je v tejto citlivej otázke náhrady nemajetkovej ujmy potrebné rešpektovať aj princíp legitímneho
očakávania, a to nie len na strane poškodených, ale aj na strane povinného subjektu. To znamená, že aj

rozhodovanie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy musí rešpektovať určitú líniu rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k obdobným porušeniam individuálnych rodinných vzťahov. Tiež
uviedla, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v súdenej veci tiež je možné analogicky vychádzať i z
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
kde v zmysle ustanovenia § 17 ods.3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení. Pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako
výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu,

ktorým je zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý
súčinnosťou od 01.01.2018 boľ nahradený zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov.
29. V zmysle ustanovenia § 5 ods. l zákona č. 215/2006 Z.z. ak bola trestným činom spôsobená smrť,
poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiat násobku minimálnej mzdy, ak právo
naodškodneniemajúviacerípoškodení/rozdelísauvedenásumamedzinichrovnakýmdielom.Rovnako

tak v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. ak bola trestným činom spôsobená
smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiat násobku
minimálnej mzdy. Ak je obetí násilného trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí
rovnakým dielom.
30. Žalovaný preto opätovne zdôrazňuje, že aj keď pre priznanie konkrétnej nemajetkovej ujmy nie

sú stanovené žiadne pevné kritéria, táto kompenzácia by mala odrážať všeobecne zdieľané predstavy
o spravodlivosti a mala by byť porovnateľná so sumami priznanými v iných skutkovo obdobných
prípadoch na Slovensku Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút
primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účelkompenzácie. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie
nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne.

31. Na pojednávaní dňa 2.2.2024 bol vypočutý žalobca č. 1, ktorý uviedol, že nebohá N. B. bola jeho
dcéra, vychádzali veľmi dobre, celý život boli spolu, bývala u nich, bola študentkou VŠ umeleckého
zamerania, vedela veľmi dobre hrať na klavíri a spievať. Bola veľmi ctižiadostivá, črtala sa jej kariéra.
MalasazúčastniťakojedinázástupkyňaSRnamajstrovstváchsvetazaSR.Bolavýnimočnýmčlovekom
a všetko robila na 100 %. S nikým nemala spory, ku každému sa správala vľúdne. Bývali spolu od jej

narodenia až do jej skonania. (pozn. - počas výpovede žalobca č. 1 plakal). Neustále ju vodil na ZUŠ,
či do školy alebo zo školy. Odprevádzal ju k vlaku, keď študovala a odchádzala na internát. Akékoľvek
divadelné predstavenie neexistovalo, aby tam nebol. (pozn. - súd konštatoval, že aj ostatní žalobcovia
počas výpovede plačú). Čo sa týka okolností nehody, tak k tomu uviedol, že dcéra N. sa učila, on varil
obed, chystala sa von, že sa ide trochu poprechádzať, vravel jej, aby nebola dlho, lebo za pol hodinku
max. hodinku bude obed, no nechodila späť a jeho partnerka mu povedala, že na ulici sa niečo stalo

vo vzdialenosti 100 metrov od domu, v ktorom bývali. Vybehli sa tam pozrieť a zistili, že Zuzka ležala
na ceste, pri nej bola RZP a oživovali ju. Čakali, čo bude. no bohužiaľ sa nepodarilo Zuzku oživiť. Pred
nehodoudcérymalmalústolárskufirmuvrátaneobchodu.Ponehodevtejtoprácinedokázalpokračovať,
pretožesanedokázalnaničsústrediť.Kžalobedoložilajlekárskesprávyotom,žesaliečinadepresívnu
reakciu na stres a táto liečba pretrváva. Pred nehodou dcéry nemal takéto problémy. Keďže pri nej stáli

a podporovali ju v jej umeleckej životnej dráhe, tak jej sľuboval, že celý život bude pri nej stáť. Zmizla mu
tá časť života, pri ktorej mal naďalej stáť. Pred jej nehodou hral v kapelách, teraz už nemôže hrať, resp.
hrá, ale už to berie ako odreagovanie, už zmizla profesionalita a vášeň a aj jeho muzikantská kariéra.
Túto situáciu vníma tak, že bez Zuzky je prázdny dom. Živnosť pozastavil na rok a pol, zavrel aj predajňu
a od januára to skúša znova, no zatiaľ len v stolárskej dielni robí, predajňu zrušil. Rozbiehanie živnosti

je ťažké, zas musí hľadať klientelu. Čo sa týka práce, manuálne mu ide, ale psychicky nie. Do nehody
hrával v poloprofesionálnej skupine a podľa správy z 9.3.2023 konečne vzal hud. nástroj - basovú gitaru
a hráva len s kamarátmi v pivnici. Rozhodne sa to však nedá porovnať s produkciou, ktorá bola pred
nehodou dcéry. Hral v country kapele, pozývali ich na festivaly do Čiech, v Poľsku, ale aj na námestí v
meste pred zhruba 10.000 divákmi, no teraz je to už len také súkromné. Keď sa rozviedol s manželkou,

bývali v 2-izbovom byte a dcéry vtedy bývali s mamou. Po tom, čo do jeho života prišla partnerka, situáciu
riešili tak, že kúpili dom, kde by mohli byť všetci spoločne a potom dcéry bývali v spoločnej domácnosti
s ním, no to iba v krátkej dobe pred Zuzkinou smrťou, avšak boli v pravidelnom kontakte.

32. Žalobkyňa č. 2 na pojednávaní dňa 2.2.2024 uviedla, že N. bola jej druhorodená dcéra. Jej vzťah s

ňou bol veľmi blízky, keďže sa venovala tomu, čo je aj jej blízke. U N. sa veľmi skoro začal prejavovať
jej talent, hudobne sa prejavovala, tak ju prihlásili do ZUŠ-ky, lebo veľmi túžila po hre na klavír. Bola
dieťaťom, ktoré keď sa do niečoho pustila, dala do toho všetko. Na klavíri hrala dovtedy, kým to nejako
znelo. Začala sa venovať prednesu poézie a prózy veľmi skoro. Pomáhala jej s tým, keďže sa aj ona
tomu venovala. Rozoberali spolu každý text, na ktorý sa pripravovala na súťaže, bolo ich vždy niekoľko.

Každýrokbolaoceňovanáprimátorommestazareprezentáciumesta,vždyhovorila,žeidevyhraťavždy
aj vyhrala. Keď skončila ZŠ, jej túžbou bolo ísť na konzervatórium a venovať sa herectvu. Robila pre to
všetko. Počas toho obdobia sa venovala aj spevu, spievala v niekoľkých kapelách s veľkým úspechom u
fanúšikov. Po skončení konzervatória úspešne zložila skúšky na VŠ v Banskej Bystrici, odbor herectvo.
Túžila hrať v divadle a uvažovala o založení vlastného divadla. Dostala ponuku od svojej profesorky,

či chce tiež učiť na VŠ, videla v nej svoju nasledovkyňu. Je pre ňu ťažké, že už ju nikdy viac neuvidí
hrať. Teraz končila magisterské štúdium, mala sa vydávať a vidieť jej snúbenca, ako celú tu vec zvláda,
je veľmi ťažké. Chcela si založiť rodinu, mala veľa plánov, je jej nesmierne ľúto, že nič z toho sa už
neudeje. Jej jedinou záchranou je to, že má ešte jednu dcéru, ktorej sa narodilo dieťa, má vnučku a deň
začína s tým, že má pre čo žiť. Pomáha jej aj jej zamestnanie, učí deti výtvarnú výchovu a odpútava ju

to od smútku, ktorý má. So N. stále počúvali hudbu, rozoberali rôzne témy, nedokáže počúvať hudbu
teraz, lebo plače a divadlo ani neskúša. Nevie, či sa to niekedy zlepší. Nie je to ako choroba, z ktorej sa
človek vylieči, je to navždy. Od Zuzkinho úmrtia má problém s prechádzaním po prechode pre chodcov,
pri šoférovaní, vždy si spomenie na Zuzku, ako keby ju tam videla. So N. nežili v spoločnej domácnosti
od ukončenia konzervatória, t.j. asi 4 roky. Ona pracuje v Senci a vždy, keď šli domov na východ, brávali

ju v škole v Banskej Bystrici. Viezli ju s jej partnerom, keď šla za snúbencom, resp. sa stalo, že ju aj viezli
priamo do Chorvátska k snúbencovi. Kedykoľvek bol čas, navštevovali sa a stále tam bol telefonický
kontakt. Zuzka bola scestovaný človek, nikdy nebola dlho na jednom mieste. Bývala u otca, študovala v
inom meste, chodievala na celé prázdniny za snúbencom, aj charakter jej práce spočíval v tom, že nikdynebola na jednom mieste. Posledné 2 roky pred nehodou so spolužiakmi hrávali divadlo a cestovala aj v
tejto súvislosti. Keď mala čas, prišla k nim do Senca, inak boli v telefonickom kontakte, resp. v kontakte
cez videohovor.

33. Žalobkyňa č. 3 na pojednávaní dňa 2.2.2024 sa vyjadrila, že N. bola jej mladšia sestra, jej najbližší
človek.Keďbolamalá,vždypoňuchodiladoškôlky.Trávilispolučas,kýmprišlirodičiazpráce.Stretávali
sa každý deň na tej istej škole. Tesne predtým, ako ukončila ZŠ, tak tam nastúpila ona a vždy keď sa
stretli na chodbách, tak Zuzka bola také veselé rozgajdané dieťa, ona ju potom napravila a rozlúčili sa.

Potom odišla študovať na strednú školu do Košíc a Zuzka pokračovala na ZŠ. Niekedy v tom čase sa
začali rozvádzať ich rodičia a vtedy sa so sestrou zblížili najviac, vždy podržali jedna druhú. Aj keď neboli
každýdeňspolu,taksipísalicezsociálnesiete.Zuzkadospelaveľmiskoroajvďakatýmtoskutočnostiam
a má pocit, že niekedy vtedy sa z nej stala jej staršia sestra. Ona vtedy mala celkom ťažký vzťah, žila v
Bratislave, bol to násilník, od ktorého nevedela odísť a Zuzka ju vždy podržala a podporovala, lebo sa
cítila veľmi zle. Dokonca ju pred ním aj chránila, keď jej chcel ublížiť. Každý víkend ju nenechala samú,

keď tu bola, vždy ju vypočula, povzbudzovala a tak sa stali najbližšími. Žalobkyňa mala svoje trápenia s
partnerom, posťažovala sa sestre, vo všetkom si boli navzájom dôverníčky. Tancovali, oslavovali spolu
každý sviatok, plánovali spolu budúcnosť. Chceli spolu vytvoriť knihu. Ona maľuje a Zuzka by písala
príbehy.Častosarozprávalioplánochdobudúcnosti.Žalobkyňamalamaťminulýroksvadbuaplánovali
pesničky, ktoré sa tam budú hrať. Teraz je slobodná, svadbu nechcela bez nej, veľmi by jej tam chýbala.

S partnerom začala žiť, keď s ním otehotnela, v septembri sa stala tá nehoda a ona v decembri na to
otehotnela a tak začali s partnerom spolu žiť a žijú spolu stále. Dôvodom pre neuzatvorenie manželstva
s jej partnerom je jej smútok. Nevie si predstaviť, že N. by nebola na jej svadbe. Príde jej to nefér aj vo
vzťahu k nej, že ona svoju svadbu už nebude mať. Každý rok sa tešila, ako sa vráti z Chorvátska od
partnera, volali si, zdôverovali sa jedna druhej. Keď sa mala vrátiť, tak jej písala, že nemôže prísť, lebo

má pracovné povinnosti. A už nestihla ten víkend, v nedeľu jej otec volal, že ako sa má a prvé čo jej
povedal bolo, že N. zomrela. Odvtedy sa bojí prijať každý jeden telefonát. V ten víkend bola u partnera,
nebola doma. Zrazu mala pocit, že ostala úplne sama, tým ako jej bola vždy oporou, vedeli sa spolu
zabávať, akoby vedela čítať jej myšlienky, nemusela jej nič opisovať. Vždy jej vedela poradiť. Niekedy sa
cítila smiešne, že ona je tá staršia, ale mala pocit, akoby bola ona tá mladšia sestra a Zuzka tá staršia.

Teraz nemá, komu zavolať, nemá sa s kým rozprávať. Je jej to zvláštne rozprávať pred rodičmi, ale
chcela zomrieť, už nemala zmysel v živote. Nevedela, prečo by mala žiť. Potom musela veľmi myslieť
na rodičov a na to, ako im ublížila strata jej sestry a nechcela im ublížiť viac. Nebola nikdy veľmi silný
človek, oporu mala sestru. Pila alkohol každý deň, čo predtým nerobila. Keby neotehotnela, nevie, či
by tu ešte bola. Myslí si, že jej dcéru poslala sestra. Po nehode začala chodiť aj do psychologickej

poradne, tam chodila pár mesiacov a pomohlo jej sa niekomu vyrozprávať, lebo nemala komu. Pred
rodičmi si nedovolila povedať nič, lebo im nechcela ublížiť a bol v nej veľký smútok a postupne začala
maťúzkostiavnejakom3.mesiacitehotenstvazostaladoma.Nemohlaísťanidoobchodu,bolojejveľmi
zle, mala bolesti a zase bola s tou hlavou plnou myšlienok a musela sa snažiť, aby tomu neprepadala
a neubližovala tak svojmu dieťaťu. Dcéra potom prišla na svet o mesiac skôr, chvalabohu v poriadku.

Ešte ako tehotná začala chodiť do psychiatrickej ambulancie, chceli ju aj hospitalizovať, ale odmietla.
Nechcela byť pri cudzích ľuďoch. Myslí na Zuzku každý deň aj noc. Má doma jej fotky. Každé ráno zapáli
sviečku pri jej fotke. Odmietla liečbu liekmi. Mala pocit, že musí byť prítomná. Záchvaty úzkosti má každý
deň, niekedy sedí na posteli a plače a má pocit, že sa to nejako nemení. Akoby to bolo ťažšie. Je vďačná
za svoju dcéru, že ju z toho vytiahne. Je to jej jediné potešenie. S úzkosťami a depresiou vstať a ísť

do ďalšieho dňa je náročné, no nie je tu sama, musí sa snažiť pre svoje dieťa. Spomína, ako raz večer
spolu sedeli, rozprávali sa o svojich rodinách, budúcnosti. Zuzka chcela 3 synov a ona sa smiala, že
so synmi nevie, čo by robila, že by chcela mať dcéru. A ako bude žiť v Chorvátsku, vychovávať deti,
bude chodiť aj sem. Pred nehodou boli aj nejaké komplikácie, no mesiac pred nehodou sa to urovnalo,
rodičia sa začali rozprávať, Zuzkinmu partnerovi sa zdravotný stav zlepšil, Zuzka spravila štátnice, ona

tiež dokončila školu. Ešte boli spolu tancovať na oslavu v meste. Všetko už bolo v poriadku. Mala pocit,
že už nič nie je zlé. Preto je to úplne najnereálnejšie, čo sa stalo. Teraz sa bojí o rodičov, bojí sa, keď
vyjdú z domu, keď niekam cestujú, keď niekam ona ide, bojí sa o svoju dcéru, bojí sa vôbec ísť von.
Snaží sa s tým pracovať, ale ono to niekedy už nejde. Bojí sa, že tu ostane zase sama. To je asi jej
najväčšia úzkosť, že sa zase niekomu niečo stane.

34. Žalobkyňa č. 4 na pojednávaní dňa 2.2.2024 vo svojej výpovedi uviedla, že v partnerskom vzťahu
so žalobcom č. 1 je 10 rokov, má 2 deti z predošlého manželstva, ktoré zo začiatku žili s ňou. Začali
sa zbližovať cez N. a I., tak kúpili dom na Mlynskej, to bolo pred 8 rokmi. Všetky ich deti vtedy chodilina SŠ, všetci sa učili spolu žiť. Jej deti boli naučené žiť priamo, mali určené nejaké pravidlá, ktoré bolo
ťažké zosúladiť, keďže Zuzka s Klárkou veľmi málo rozprávali o svojich problémoch. Postupne si spravili
priestor, aby boli všetci spokojní. Starala sa o všetkých, každý mal inú stravu, každý mal inú intoleranciu.

Ona sa rada stará o ľudí, keď prišiel covid, bolo to pre nich pekné obdobie, aj partneri chodili k nim, bolo
u nich aj 10 ľudí. Zuzkin partner prišiel aj na 2 mesiace k nim, dcérin partner, synova partnerka, vždy
ich bolo veľa. Ocko im urobil v dome „žúrkáreň“, kde všetci hrali na hudobné nástroje a vystrájali. Bolo
to pekné, i keď náročné obdobie. Každý mal svoje sny. V deň, keď N. umrela, sa jej narodilo jej prvé
vnúča. Ráno jej zavolali, doma sa tešili, Zuzka tiež. Ona sa rozhodla, že ide do mesta. Keď sa vracala,

tak videla, ako nabúralo do niekoho auto. Netušila, že to je Zuzka, len odstavila auto. Zuzka sa vždy bála
chodiť mimo prechod, vždy chodila cez prechod. Igor (žalobca 1/) už plakal v kuchyni, on to už vedel
dopredu, že sa niečo stalo. Šla sa pozrieť hore na cestu a s policajtom sa vrátili pre neho a sedeli tam
pol hodinu, kým sa Zuzku snažili oživiť. Igor patrí medzi najcitlivejších ľudí, akých pozná. Odvtedy sa
stará o všetkých, či sú všetci v poriadku. Majú to s ňou zložité, ale stráži ich poctivo. A. bral lieky, nebol
vôbec pri zmysloch, nemohol vôbec pracovať, pritom je umelecký stolár. Žalobkyňa robila styčný bod,

že je silná, až na to doplatilo jej zdravie, že už je na invalidnom dôchodku. Každý deň ide na cintorín
sám, nechce, aby šiel niekto s ním. Snažia sa chodiť von, majú veľa priateľov, ktorí sa im snažia pomôcť.
C., že keď neuvidia ten prechod, bude to lepšie. Stihli sa veľmi zblížiť a za to je „vďačná“ covidu. No
zrazu sú sami a Zuzka s nimi mala byť najdlhšie, keďže bola najmladšia. Jej syn má bábätko, dcéra je
v Nórsku. Teraz má aspoň vnúčatá. Berie lieky na reumatologické problémy, ale na psychiku nie. Teraz

ju čaká operácia žlčníka. V decembri mala prvý záchvat. Od októbra 2023 je na invalidnom dôchodku s
diagnózou psoriatická artritída a reumatoidná artritída. Pred nehodou mala psoriázu len kožnú, ale stav
sa jej zhoršil posledný pol rok. Psoriáza je autoimunitné ochorenie, a keď má stres, nedá sa to ovplyvniť
ani liekmi. Psoriázu mala predtým len na koži, teraz ju už má na všetkých orgánoch. V nemocnici ležala
s problémami s chrbticou. Ťažko povedať, či to zapríčinila nehoda. Nevedia, či majú zmeniť domov, lebo

je to aj domov ich detí.

35. Žalobca č. 5 na pojednávaní dňa 2.2.2024 popísal, že I. a N. pozná odmala, keďže sa jeho mamka
a A. poznajú už veľa rokov. Strávili spolu čas aj na rôznych výletoch. Minule našiel aj fotku, keď sa boli
sánkovať. Chodil na rovnakú školu, čiže I. aj N. vídal pravidelne. Na chodbách so Zuzkou rozprávali,

ohovárali učiteľov. So N. sa stretávali na prednesoch poézie a prózy, kde sa porozprávali. To bolo, keď
boli deti. Poznali sa, vzťah mali dobrý, ale ešte neboli nevlastní súrodenci. Keď sa ich rodičia dali dokopy,
tak sa začali vídať pravidelne. Bývali spolu pod jednou strechou. Jeho sestra potom odišla do domčeka,
ktorý tam pristavili a trávili spolu čas kvôli korone. Sedeli dnu alebo na záhrade a rozprávali sa. Trávili čas
v „žúrkárni“. Tam, aj keď sa opili, rozprávali sa tam, mali tam vlastné partie. Viackrát sa pridal k jej partii,

lebo to boli aj jeho známi. Neskôr, ako korona skončila, sa už s jeho tehotnou partnerkou presťahoval do
podnájmu, kde zhodou okolností jeho partnerka aj porodila ich malú dcéru. Mal to byť jeden z najkrajších
dní jeho života, lebo sa mu narodila dcérka. Z tej radosti aj zabudol, že to má dať vedieť svojim rodičom,
až večer mu volala mamka, ako to dopadlo, potom prišla celá šťastná popestovať si svoju prvú vnučku a
nechala ich a išla domov. Do hodiny dostal telefonát, ktorý z toho spravil deň, kedy mal najviac zmiešané

emócie, pretože bol to deň, keď sa mu narodilo prvé dieťa a zároveň ich opustil člen rodiny. Chvíľu na
to mu volala aj jeho sestra a to len plakali asi 10 minút do telefónu, povedali si, že sa ľúbie a zložili. Ešte
keď býval u rodičov, tak si často robil žarty zo Zuzky, že ju bude vídať v seriáloch ako „Rodinné prípady“
a smiali sa, lebo vedeli, že má na viac. Uvažoval, ako svojim deťom ukáže, že pozri, v tomto seriáli hrá
tvoja teta. Teraz vidí, že by si boli veľmi podobné, idú si za svojim cieľom bez strachu, nevzdávajú sa,

majú veľa spoločného a to je veselosť a láska. Obe majú radi ľudí. Veľa vecí sa zmenilo pôrodom jeho
dieťaťa. Odvtedy mal problém udržať si prácu, za minulý rok prešiel piatimi a každú zmenil, či už našiel
niečo lepšie, alebo si našli niekoho vhodnejšieho. Cítil zodpovednosť už ako otec a nechcel zaťažovať
svoju rodinu. Mal žalúdočné problémy zo stresu, prvý polrok ho vždy bolelo brucho, už to nejako odišlo
dostratena. Keď mala jeho dcéra rok, ani nevedel, či chcel ísť pozrieť rodinu, lebo je to zložité. Zhruba

2 mesiace býva u svokry, zaobstarali si mobilný domček a žijú pri svokre na ich pozemku v D. E. F.,
je to majetok manžela svokry. Na narodeniny jeho dcéry pripadá aj deň úmrtia Zuzky, čiže už navždy
bude mať dilemu, ako veľmi tento deň bude oslavovať. Pred nehodou Zuzky bývali často spolu, lebo
bývali v jednej domácnosti, boli spolu denne, keďže N. mala vyučovanie cez internet a on bol v tom
čase bez práce.

36. Žalobkyňa č. 6 na pojednávaní dňa 2.2.2024 vypovedala, že je Zuzkinou babkou. So N. boli vo veľmi
dobrom vzťahu. Bola veľmi šikovná, usmievavá, stále veselá. Ona je babkou siedmich vnúčat, ale Zuzka
medzi nimi už bohužiaľ nie je. Všetci ku nej chodia doteraz, žije teraz s jedným vnukom a každý ku nejchodí rád a často, ako len môže. A keď ku nej prišla Zuzka, hneď N. zisťovala, že čo varila, čo piekla.
Stretávali sa aj s neb. manželom, niekedy mali aj 5-6 vnúčat v dome, ale manžel sa už pominul, takže
je ona už teraz sama. Keď mala Zuzka nejaké vystúpenie, všade ju vozili. Chodila aj na vystúpenie

v Košiciach, vozili ju tam, všetko o nej vedela, kde spievala, kde prednášala básne, vyhrávala, bola
šikovná. Nie je dňa, kedy by na Zuzku nemyslela a dňa, kedy by nepozrela na jej fotku a toho sa ona
dožila, že musí chodiť ku nej na cintorín. Musia ju voziť, lebo sama tam ani nemôže ísť, nie už zdravotne
schopná. Zuzka im chýba. Zuzka bola zasnúbená, mala priateľa v Chorvátsku. Volali si, stretávali sa
celá rodina, je ich 15, no všetko to už neexistuje. Zuzkino úmrtie v nej zanechalo stopy hlavne v tom,

že sa trápi, a že jej chýba, že sa nedožila toho, čo chcela docieliť.

37. Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom Košiciach a oboznámil sa
s písomnými vyjadreniami žalobcov predloženými súdu dňa 4.11.2024 v tomto znení:

38. Mgr. Klára Ogurčáková, sestra,: „Tri mesiace pred tým ako moja mladšia sestra Zuzka zomrela sme

spoluoslavovalinašeúspešnéštátnice(jejbakalárskeamojedruhémagisterské),Zuzkasatešilanaleto
so snúbencom N. a potom na magisterské štúdium a ja na plánovanie svadby s mojim snúbencom, novú
prácu, a po doštudovaní konečne na plánované založenie si rodiny. Hoci sme celé leto boli v neustálom
kontakte, už sme sa nikdy nestretli. Môj psychický stav - nebola som schopná celé mesiace myslieť na
nič iné ako na jej smrť a v myšlienkach a predstavách sa mi prehrávala stále ako film, na moju smrť, na

smrť mamky a ocka. Môže sa to stať kedykoľvek, bola som nonstop vystrašená a úzkostlivá. Chcela som
zomrieť, rozmýšľala som nad tým, že skočím pod vlak, bude to rýchle a pôjdem za sestrou. Myšlienky
na moju smrť (akýmkoľvek spôsobom niekoľkokrát denne a v noci) ma vystrašili, k tomu som po čase
začala vnímať aj to, že mám problém s nadmerným pitím alkoholu (pila som každý večer) a v práci
som mala problém sústrediť sa a vyhýbala som sa konverzáciám. Rozhodla som sa ísť k psychológovi,

neskôr k psychiatrovi. Boli mi diagnostikované depresia a úzkostná porucha, navrhnutá hospitalizácia a
antidepresíva. Potreba opiť sa a nemyslieť bola každý deň silnejšia, všetko okolo sestrinej straty, pohreb,
jej veci, médiá, polícia, súd, miesto jej úmrtia, fotky, bola môj najbližší človek a každý deň som sa musela
sústrediť aby som zahnala myšlienky na svoju smrť. Neviem si predstaviť, čo by nasledovalo ďalej ak by
som neotehotnela. Tehotenstvo s depresiou úzkosťou a smrťou v hlave bolo ťažké, bolestivé a rizikové

(mala som na výber s liekmi na upokojenie a veľkými bolesťami ležať doma alebo na psychiatrickom
oddelení, chodiť som mohla len minimálne). Musela som teda, postupne rušiť kurzy, ktoré som viedla
a odísť z práce veľmi skoro. Bolo to náročné, pretože som si práce vzala kedykoľvek to bolo možné
naviac aby som nemala čas myslieť na nič iné. Každý deň som ležala sama doma. Nedokázala som
prejsť ani 50 metrov bez veľkých bolestí či alebo som stratila vedomie. Dcéra sa narodila o 5 týždňov

skôr. Pre lieky na upokojenie a problémy v tehotenstve má moja dcéra zdravotné problémy, pre ktoré
sme často navštevovali a navštevujeme lekárov. Kvôli úzkostiam som veľmi rýchlo aj napriek veľkej
snahenemohladojčiť.Muselismetedakupovaťšpeciálnemliekoaniekoľkovýživovýchdoplnkov(keďže
sa dcéra narodila skoro a bola veľmi malá). Prvý rok sme boli v nemocnici dva-trikrát do týždňa. Pre
krvácanie do mozgu, ktoré nastalo počas tehotenstva je monitorovaná neurológom a neonatológom,

kde musíme pravidelne dochádzať 50 km. Aby sme jej pomohli k správnemu vývinu musím s ňou cvičiť
trikrát denne doma Vojtovu metódu, chodili sme k ortopédovi, chodíme k fyzioterapeutke niekoľkokrát
do mesiaca, na cvičenie vo vode a masáže, ortopedické pomôcky a špeciálne pomôcky na cvičenie,
všetko musíme platiť. Stále je veľa dní, kedy sa musím prekonať aby som dokázala potlačiť strach zo
smrti a šla z domu von. Prestala som kontaktovať svojich priateľov a známych, z úzkostných stavov a

smrti v mojej hlave som im nemala čo iné ponúknuť, iba rozhovor o tom ako sa mi sníva o mŕtvom tele
mojej mladšej sestry, vedľa ktorého ležím na posteli a snažím sa ju zobudiť. Bolo pre mňa náročné viesť
rozhovory, vysvetľovať, tváriť sa, že som v poriadku a život ide ďalej, čo pravda nebola. Dovolím si o sebe
povedať, že som pred tým bola spoločenský človek, viedla som rôzne kurzy pre deti a dospelých, chodila
som na koncerty, s priateľmi a so sestrou von baviť sa. A teraz je pre mňa náročné viesť konverzáciu s

kýmkoľvek.Prvémesiacesomsabálarobiťčokoľvek,ajdoma,ísťkamkoľvek,bálasomsa,žezomrieme
a hlavou mi behali rôzne predstavy a myšlienky na to, akými rôznymi spôsobmi sa to môže stať. S týmto
pocitom vstávam a zaspávam každý deň.
39. Financie - predtým, ako som zo zdravotných a psychických dôvodov musela ostať doma, som
zarábala v priemere 1020 eur mesačne (v čistom). Nenavštevovala som pravidelne žiadnych lekárov ani

som nebrala žiadne lieky. Krátko potom ako som otehotnela sa spolu s mojim zhoršujúcim psychickým
stavom zhoršil aj zdravotný stav, pre depresiu a záchvaty úzkosti niekoľkokrát za deň a v noci som
začala mať veľké bolesti a pre ohrozenie života môjho dieťaťa som zo dňa na deň musela ostať ležať
doma. Nemocenská dávka bola v priemere 400 eur. Od októbra 2022 som raz do týždňa navštevovalapsychologičku v Bratislave, sedenia som si platila. Vďaka nej som dokázala chodiť do práce a pracovala
som na tom, ako nemyslieť na to, že sa chcem zabiť. Potom ako som musela ostať doma, som chodila
k psychiatrovi a platila som si lieky na upokojenie a taktiež lieky od gynekológa, z dôvodu zdravotných

komplikácií som k nemu dochádzala raz za dva týždne, kde ma termín stál vždy 10 eur. Ak by som
žila sama v domácnosti, ani by som nedokázala zaplatiť viac ako nájom a lieky, s prípravou na príchod
bábätka mi finančne musela pomôcť rodina. Momentálne si platím online psychologičku a stretávame
sa niekoľkokrát do mesiaca. Doteraz mávam záchvaty úzkosti niekoľkokrát do týždňa. Smrť mojej
sestry mne aj mojim rodičom obrátila úplne celý život, fyzicky, psychicky, partnersky, pracovne. Napriek

tomu, že som dostala najväčší dar moju dcéru, mám veľký strach, úzkosť, smútok a ľútosť, myšlienky
a predstavy o smrti, ktoré negatívne ovplyvňujú každý náš deň. (Momentálne z Úradu práce dostávam
533,30 eur mesačne.) Moja terapia momentálne 3x do mesiaca (25 eur online sedenie) 75 eur. Moje
lieky mesačne 15 eur. Dcéra (mlieko a lieky) mesačne 140 eur, (fyzioterapia, masáže, cvičenie vo vode,
cesta k lekárovi) mes. 120 eur. Spolu 350 eur. Ortopedické a terapeutické pomôcky na cvičenie doma
pre dcéru 70 eur.“

40. G. J., partnerka otca: „Prešli dva roky od úmrtia mojej nevlastnej dcéry N.. Dva veľmi ťažké, smutné
roky. Možno práve tá starostlivosť o partnera, deti a vnúčatá, mi dávali silu to zvládnuť a neutápať sa
stále v žiali. Aj keď, toľko chýb a škody čo som narobila za tieto dva roky sa nedajú zrátať. Boli sme so
Zuzkou spolu 8 rokov v jednej domácnosti, stále sú všade v dome jej maličkosti, fotky a obrovské ticho.

Bolo nás v dome šesť. Štyri deti v puberte a dvaja rodičia s inými názormi na výchovu. Každý z nás úplne
iný. Zuzke vždy hrala hudba, spievala či hrala na klavíri. Všetko bolo farebné, dom bol vďaka nej, vždy
plný. Postupne si deti našli svoje nové rodinky a nové bývanie a ostali sme s A. doma sami. Igor ako
otec robil pre svoje dcéry všetko. Vozil do škôl, ku vlaku, na koncerty. Dal by im modré z neba. Robil do
noci, aby im mohol zaplatiť internát, školy, všetky pomôcky ktoré neustále potrebovali. Ja som sa okrem

svojej práci starala o domácnosť. Varila, prala...Každý iná diéta, iná alergia, iná kuchyňa. Ako rodina sme
strávili spolu veľa času. Keď N. zomrela, všetci sa ku mne správali, ako keby sa ma to netýkalo. Nebolelo.
Prirodzene všetci očakávali, že sa o všetkých postarám tak, ako predtým. Pred pohrebom, aj po, o celú
rodinu, vrátane jej mamy, snúbenca, celej rodiny. Žila som so Zuzkou 8 rokov a poznala som ju od
malička,jejstratamabolelaveľmi.Chcelasomkričať,halloo,ajmňatobolí.Nedovolilimitrúchliť.Plakala

som až keď všetci odišli. Dlho , predlho. Bola som tu stále s mojim partnerom. Nekonečne dobrým otcom
a fantastickým partnerom. Bolelo ma vidieť ako trpí, plače, rozmýšľa o samovražde. Celé dni sedel, spal,
plakal alebo bol na cintoríne. Veľmi schudol, mizol mi pred očami. Musela som zobrať starostlivosť o
náš dom a financie na seba. Chodila som do práce každý deň, prepustila som zamestnanca, aby som
čo to ušetrila. Vzala ďalšiu pôžičku na splatenie partnerových dlhov z nájmu, platíme ešte hypotéku na

dom. Bolo to veľmi ťažké. Partnerovi som sa nemohla posťažovať, nechcela som mu ešte viac ubližovať.
Liečim sa na psoriatickú artritídu 25 rokov. Každý rok mám povinne liečebné kúpele. Dva roky som
nemohla odísť z práce, ani od partnera. Stav sa mi veľmi zhoršil. Od minulého roka mám schválený
čiastočný invalidný dôchodok. Vo februári tohto roku, mi vyoperovali žlčník po záchvate. Liečim sa na
neurológii u C. P. s chrbticou, s rukami. Nedokážem udržať predmety v ruke. Mám pred operáciou na

ortopédii, zasekávacie prsty na ľavej ruke. Stále sa to snažím oddialiť, nech nie som PN. Verím, že
raz bude lepšie, len neviem ako dlho ešte vydržím ja. Žijeme v dome ktorý je pár metrov od miesta,,
kde zomrela Zuzka. Každý deň tadiaľ prechádzame do práce, každý deň tam horí sviečka pre Zuzku.
Život sa nám zmenil navždy. Verím, že raz tadiaľ budeme prechádzať bez sĺz v očiach a bez strachu
z budúcnosti.“

41. G. B., mama N. B.,: „Pre rodiča, pre mamu je veľmi ťažké prežívať stratu svojho dieťaťa. Každý
deň vstávam žijem aj zaspávam s myšlienkami na moju N.. Keby tu bola tak, by sme oslavovali jej
úspešné ukončenie štúdia, videli by sme množstvo jej hereckých výkonov, zariaďovali by sme jej svadbu
so N.. Bola by všade ako vždy. Jej osobnosť vždy žiarila a prinášala zážitok, pomoc, riešenie, radosť,

dobrodružstvo. To veľké prázdno sa niekedy zdá obrovské a ťažké, akoby vážilo niekoľko ton. Úzkosť,
ktorú mi to prináša niekedy zvládnem dobre a niekedy pustím slzy a plač. Zhruba pred trinástimi rokmi
som mala problémy so štítnou žľazou bola som úspešne liečená liekmi. Vďaka tejto tragédii v mojom
živote sa mi príznaky ochorenia začali vracať. Momentálne to riešim podpornými doplnkami pre činnosť
štítnej žľazy, ktoré si kupujem v lekárni a aj z iných zdrojov, zatiaľ mi to pomáha a utišuje môj stav, ale

neviem dokedy. V rodine máme toto ochorenie a došlo aj na operácie, bojím sa. Nerada by som také
niečo absolvovala, pretože sa bojím, že by som mohla prísť o zamestnanie. Dlhodobé liečenie by k
tomu asi dopomohlo. Moja myseľ takisto potrebuje odbornú pomoc, ktorú využívam. Udržanie si zdravia
v tom čo prežívam niečo stojí a neviem si predstaviť, že by som nemala prácu, ktorá mi tiež okrempeňazí prináša aj útechu a príjemnú zmenu v myšlienkach. Pracujem ako učiteľka výtvarného odboru
v súkromnej základnej umeleckej škole a deti ma vždy vytiahnu zo smútku, dajú zmysel môjmu životu.
Chcem tu byť zdravá aj pre moju staršiu dcéru, musím jej byť oporou a jej pevným bodom. V období

keď sa stala nehoda Zuzkin snúbenec mal nastúpiť na liečbu svojho ochorenia, ale keďže z Chorvátska
pricestoval na pohreb svojej snúbenice liečbu neabsolvoval. Jeho stav aj vďaka obrovskej strate sa
rapídne zhoršil, cestovala som za ním do Chorvátska cez Vianoce a Nový rok 2022 som bola s ním.
Jeho ochorenie mu nedovolilo vychádzať z domu, bolo pre mňa ťažké ho takto vidieť trpieť, aj zúfalstvo
jeho rodičov. Jeho rodina a priatelia boli našťastie vždy pri ňom. V decembri 2023 sme pricestovali

do Chorvátska znova vtedy sa zotavoval po náročnej operácii, modlím sa, aby sa mu polepšilo. Tento
september 2024 bol pre mňa ťažší ako minulý rok, prežívala som vnútorné chvenie, mala som problémy
so spánkom, čakala by som, že odstupom času to bude lepšie. Mám pocit, že stále musím riešiť svoje
zdravie. Myslím na svoju staršiu dcéru I. a veľmi sa o ňu bojím. Teším ma, že jej radosť z dcérky pomáha
vytláčať smútok nad stratou sestry. Viem, že to znáša ťažko. Viem, že jej môžem pomôcť najviac tým,
že tu budem pre ňu a budem úplne v poriadku. Vždy keď mi to práca dovolí tak so Senca cestujem za

mojou Zuzkou do D. E. F. na jej hrob, aby som jej priniesla aspoň kvety a zapálila sviečku. Vlastne N.
je vždy so mnou. Neviem ako zvládnem ďalšie roky bez mojej N.. Ako ich zvládne Klárka. Auto budem
vždy považovať za zbraň. Bojím sa ísť cez prechod pre chodcov. Keď šoférujem, som pomalšia pred
prechodmi a niekoľkokrát sa pozerám, či určite nikto nejde. Zuzka spievala s kapelami a hrala divadlo,
ešte stále nemôžem dlhšie počúvať hudbu a do divadla sa bojím vkročiť, plakala by som, pretože to

bola životná túžba mojej dcéru a už sa nikdy neuskutoční. Je pre mňa veľmi ťažké toto písať. Úzkosť
a slzy sprevádzali písanie tohto listu.“

42. L. B., N. stará mama,: „Smrť Zuzky ma úplne ochromila. Z domu už nevychádzam, mám obrovský
strach ísť za bránku svojho domu, nezvládam otázky všetkých všetečných ľudí, bojím sa prejsť cez

cestu. Dokonca na chodník. Každý hluk auta ma vystraší. Z domu vychádzam len na svoju záhradu a
chodím na cintorín zapáliť sviečku svojmu manželovi a vnučke Zuzke, no musí ma tam niekto z rodiny
odviezť sama sa bojím, všade jazdí veľmi veľa áut a často bezohľadne. Zrazu je prázdno všade a
ticho. Napriek tomu, že už prešiel istý čas moje pocity, strach a úzkosť ísť mimo môj dom sa nezmenili,
nechodím ani k susedom do vedľajšieho domu, musela by som ísť na cestu, radšej sa rozprávame cez

plot. Všetkým každý týždeň niekoľkokrát volám aby mi povedali, čo robia a aby som sa uistila, že sú v
poriadku. Uvedomujem si to, že im robím výsluch ale mám o nich veľký strach. Bolí ma, keď vidím môjho
syna ako sa trápi, žiaden rodič by nemal prežiť svoje dieťa. Stále nedokážem počúvať niektoré piesne,
Zuzka často spievala piesne od I. K. alebo J. J. a keď ich počujem v rádiu v kuchyni nedokážem si ich
vypočuť, vždy mi je do plaču a radšej ho vypnem alebo odídem von do záhrady. Bolí ma srdce, že už

ku mne nepríde, občas keď ma premôže ľútosť príde mi zle a musím si dať lieky na upokojenie. Viem,
že mi ju nikto nenahradí. Verím, že ten človek, ktorý ju zabil, si uvedomuje, ako nám všetkým ublížil a
bude zato pykať do konca svojho života. A dúfam, že sa dožijem toho, že nastane spravodlivý trest.“

43. K. J., Zuzkin nevlastný brat,: „Trhá mi srdce, už dva roky vidieť tie isté výrazy na tvárach mojich

blízkych. Už dva roky visia chmáry nad našou rodinou a veľmi pomaly sa z nich dostávame. Moja
dcéra ma tiež dva roky. Narodila sa v deň smrti Zuzky. Najsvetlejší deň v mojom živote je spojený s
najtemnejším dňom. Narodeniny mojej jedinej dcérky vždy prídu s tieňom. Je veľmi ťažké sa tešiť z
mojej malej, keď v ten deň zahynula Zuzka. Stále sa nám to pripomína. Netýka sa to len toho dňa.
Keď prídeme navštíviť mamku a A., vidím v jeho tvári tie zmiešané pocity a zvláštny chaos v očiach.

Hrajú sa spolu, naša malá je pre neho veľká radosť, ale často ju zavolá „Zuzka“ a ja s partnerkou máme
zlé pocity. Bojím sa, že ju v nej vidí, alebo že ju v nej skôr hľadá. Keby ju v nej len videl, bolo by to
super. Zuzka bola chytrá a bystrá, bola zábavná a bola príjemný spoločník. Ale keď Zuzku v malej hľadá,
nepáči sa mi to. Vytvára to nepríjemnú hradbu medzi mnou, mojou ženou a A. a mamkou. Často je
cítiť rozvrat a keď odchádzame, prichytím sa, že si vydýchnem od úľavy. To by som asi nemal cítiť pri

stretnutí mojej dcéry a jej starých rodičov. Kedysi sme sa spolu smiali a veľa vtipkovali, spievali sme
spolu a hrali na nástroje. Moja dcéra však túto verziu nás ešte zatiaľ nezažila. Sme rodina, ostaňme
ňou. Nehovoriac o stretnutiach s Klárkou a jej dcérou. Máme ju radi a aj maličkú, ale vždy so sebou
donesú prvky depresie a úzkosti. Dokonca to cíti aj naša malá a veľmi ju to ovplyvňuje. Stretneme sa
ako rodina a nachádzame sa od seba čoraz vzdialenejší. končí to niekedy? Budeme si bližší? Dúfam

že áno. Malé potrebujú pevnú rodinu, nie úzkosti a nepustenú minulosť. Zuzka chýba aj mne. Po jej
smrti som mal problém si najprv nájsť prácu a potom ju pustiť. Keď už som pracoval, zahlcoval som sa
povinnosťami, nielen v zamestnaní, ale aj doma. Hľadal som si stále čosi, aby som nemusel byť chvíľu
s myšlienkami a skoro mi to rozvrátilo vzťah. Skoro moja dcéra prišla o rodičov! Vtedy mi to došlo as pomocou mojej ženy som sa vrátil a držíme spolu, aj keď máme občas epizódy. Však nám všetkým
chýba, takže je asi normálne, že sa k nej v myšlienkach vraciame. Avšak vidieť rozkol v rodine, ktorá sa
chce spojiť a nedokáže to pre neustále pripomienky a súdy a hlúpe reči ľudí, ktorý si myslia že pomáhajú

a pritom len otvárajú rany a pomáhajú tak jedine svojím egám. Už to musí skončiť. Je mi ľúto vidieť
moju mamku, ktorá ma vychovávala a živila, ktorá sa vždy hrdo týčila nad svetom, ako sa teraz ohýba
pod ťarchou smútku v rodine. Každý mesiac jej posielam časť výplaty, aj keď to znamená, že moja
žena musí mať vedľajší džob aj popri materskej. A mamka o tom nevie, hanbí sa, ale každý mesiac mi
potichu ďakuje, akoby vôbec mala dôvod mi stále ďakovať. Som jej syn a bez rečí pomôžem niesť trochu

jej problémov. Bojím sa, že by to bezo mňa nezvládla a čo by sa stalo potom? S toľkými pôžičkami a
jej vlastným biznisom? A s Igorovou prácou? A prenáša sa to aj na mňa. Musím poslať každý mesiac
peniaze, nesmiem vynechať. Je to veľký tlak. Bojím sa, že ochoriem a to ovplyvní moje hodiny v práci a
môj výkon, to moju výplatu a už takto vychádzame s peniazmi len tak, tak. Chce to už trochu úľavy, lebo
nie sme stroje. Sme ľudské bytosti a tie nevedia ísť na stodvadsať percent neustále.“

44. A. B., otec,: „Prešli dva dlhé, nekonečné roky, od smrti mojej dcéry N.. Keď niekto tvrdí, že čas lieči,
neverte mu. Človek sa musí naučiť znova žiť a stvrdne, aby to zvládol. Celý rok som bol v paralýze,
nedokázal som jesť, chodiť, pracovať, sústrediť sa. Liečim sa stále na psychiatrickej ambulancii u Mudr.
Hollovej. Bral som lieky Citalopram, Gerodorm, Frontin, Zopiklon. Skúšali sme všeličo, aby som znovu
precitol a začal znovu žiť. Prespal som skoro rok. Bol som na PN celý čas. Stále som v telefonickom

kontakte s C. J., ktorá mi predpisuje lieky podľa potreby. Musel som zrušiť vzorkovú predajňu v centre
mesta, nedokázal som už platiť nájom. Som stolár, pri práci s cirkulárom sa musím veľmi sústrediť, stále
mam všetko rozmazané. Liečim sa aj na neurológii u MUDr. Horný. Mám Vertiginózny syndróm. Firma sa
veľmi ťažko rozbieha. Stále nemám dosť zákaziek. Moja vykonaná práca, bola mojou reklamou. Keďže,
už nemám predajňu v meste, kde by ľudia aspoň náhodou nazreli a objednali tovar, nové zákazky sa mi

hľadajú veľmi ťažko. Pred nehodou, som hral v dvoch hudobných skupinách, country, na basovej gitare.
Prípadne som sprevádzal Zuzku pri jej vystúpeniach. Hudbu a divadlo sme milovali. Hranie v skupinách,
nám finančne pomáhalo zaplatiť dcéram štúdia na vysokých školách. Mali sme objednávky na celý rok
dopredu. Po jej smrti som sa gitary nedokázal dotknúť. Museli ma v skupinách nahradiť. Aj tento príjem
nám veľmi chýba. Celé finančne zabezpečenie ostalo na mojej partnerke. Keďže som mal dlh na nájme,

bola nútená zobrať spotrebný úver vo februári tohto roka. Platíme ešte stále aj hypotekárny úver na
dom v ktorom bývame, plus náklady na bývanie. Je toho veľa. Ku celému môjmu žiaľu sa ešte pridali
aj výčitky svedomia voči mojej partnerke . Aj keď sa snažím pomôcť ako viem. Poznačilo to pohodu a
vôbec celý náš partnerský život. Radi sme navštevovali divadelné predstavenia, koncerty , aspoň raz,
dva krát mesačne. Od Zuzkinej smrti , sme neboli ani raz. Je to ako zrada. Stále by som čakal, kedy

Zuzka vyjde na javisko. Tak ako ju stále čakám v piatok, kedy príde zo školy. Keď sa otvoria dvere a
Zuzka zakričí, Čautee, už som doma....“

45. Zároveň súd dopočul strany sporu/zástupcov.

46. Zástupca žalobcov poukázal na to, že ak súd prvej inštancie porovnal obdobné prípady, v ktorých
súdy priznali nemajetkovú ujmu za smrť pri dopravnej nehode, je veľmi ťažké ohodnotiť kritéria, ako ich
požaduje Krajský súd, to znamená závažnosť ujmy, závažnosť porušenia dopravných predpisov, pretože
táto závažnosť, napr. porušenie dopravných predpisov nie je nijako kvalifikovaná ani odstupňovaná,
či zrážka na prechode pre chodcov sa viac hodnotí ako keď opitý vodič zrazí chodca, alebo vodič pri

neprimeranej rýchlosti zabije iného účastníka. Tieto okolnosti nie sú nijako odstupňované. Rovnako
problematické bude ohodnotiť prístup súdu k hodnoteniu ujmy vo vzťahu k účastníkov, resp. žalobcom,
pretože zo samotných rozsudkov to nie je vždy zrejmé, súd by musel poznať celý obsah spisu a aj
napriek tomu by nemusel vedieť posúdiť všetky okolnosti prípadu, najmä prežívanie, vzťahy medzi
osobami vzájomne a ich postavenie a ďalšie okolnosti. V tomto smere považoval predložené dôkazy

za dostatočné, predovšetkým poukázal na to, že vzťahy medzi žalobcami v 1/ až 6/ rade a neb. N. boli
naozajstné a veľmi pevné a k ich pretrhnutiu v súvislosti s dopravnou nehodou došlo, čo bolo preukázané
aaniplynutiečasusícezmierni,aleneprestávatábolesťužalobcovatievzťahysanarušili.Ichvzájomné
aj vo vzťahu k tej osobe zomrelej. Krajský súd poukázal na výpočet priznaných náhrad za určité obdobie
od roku 2016-2018, priemerná suma tam dosahuje okolo 20.000-25.000 Eur. Uviedol, že súd nevybral

všetky rozhodnutia a vzorku, ktorú použil vo svojou uznesení, nie je možné určiť za rozhodujúcu, resp.
významnú. Pri opisovaní histórie, resp. popisu dejín, existuje metóda, ktorá hovorí o tom, že to poznanie
má byť objektívne. Existujú zavádzajúce fakty, kde z 1000 prípadov sa použije 5 obdobných a potom
sa tvrdí, že v daných okolnostiach sme našli 5 prípadov, ktoré boli obdobné a na základe týchto 5prípadov vytvoríme záver, že dejinné okolnosti sa takto udiali. Nie je možné takto selektovať a použiť
niekoľko prípadov, ak nevieme, akými kritériami boli použité. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
vPrešove,sp.zn.21Co/137/2017,kdesúdrozhodolonemajetkovejujmeatotak,žepotvrdilrozhodnutie

Okresného súdu v Poprade, ktorým súd priznal žalobkyni v 1/ rade sumu 40.000 Eur, žalobcovi v 2/
rade sumu 20.000 Eur, žalobcovi v 3/ rade sumu 20.000 Eur a žalobcovi, v 4/ rade sumu 20.000 Eur
a v 5/ rade sumu 40.000 Eur. Poukázal na to, že aj tú vzorku, ktorú použil Krajský súd v Košiciach za
obdobie 2016-2018, je potrebné na ňu nazerať ako na priznané sumy za určité obdobie, pretože ak si
pozrieme vývoj priemernej a minimálnej mzdy za obdobie 2016-2019 a teraz v 2022-2024, tak priemerná

mzda vzrástla o 40% a rovnako aj minimálna mzda. Takže ten priemer 30-40% by sa mala priznávať
aj náhrada nemajetkovej ujmy. Žalovaná vo svojim podaniach používala rozhodnutia súdov z r. 2008,
2006, 1998 a tam priznané náhrady považovala za primerané. Uviedol, že nárast priemernej mzdy za
toto obdobie je viac ako 100%-ný. V roku 2009 bola priemerná mzda 745 Eur, v roku 2024 bola 1.520
Eur. To znamená, že aj z tohto pohľadu nie je možné úplne mechanicky prebrať rozhodnutia súdov z r.
2006 alebo 2016 a súhlasiť s tým, akú náhradu v danom období súdy priznávali, pretože okrem toho, že

sú iné okolnosti prípadu, zmenila sa aj ekonomická situácia a došlo k zmene priemernej mzdy. Zároveň
poukázal na uznesenie Vlády Slovenskej republiky z júna 2024, ktorým vláda odškodnila obete tragickej
dopravnej nehody na železničnom priecestí v Nových Zámkoch poskytnutím príspevku pre každú obeť
vo výške 50.000 Eur a podľa publikovaných informácií, pozostalí po niektorých obetiach, ostali len 1
osoba, čiže to odškodnenie prebrala 1 osoba. Čiže tu štát tiež nejakým spôsobom ocenil život, smrť na

sumu 50.000 Eur. Poukázal aj na rozhodovaciu prax v ČR, kde v obdobných prípadoch je priznávaných
20-násobok priemernej mzdy, čo u nás by predstavovalo sumu 28.000-29.000 Eur pre jedného žalobcu.
V tejto súvislosti zdokladoval a vývoj priemernej a minimálnej mzdy v období rokov 2009-2024 – viď
č.l. 222 spisu.

47. Žalovaná sa stotožnila s názorom zástupcu žalobcov, že je náročné určiť primerané finančné
zadosťučinenie nemajetkovej ujmy. Uviedla však, že Krajský súd najmä v tejto súvislosti dal súdu
prvej inštancie určité kritéria, na základe ktorých by to vedel a mal posúdiť. Žalovaná tieto kritériá
považuje za celkom jasné a zrozumiteľné. Samozrejme vždy je potrebné dbať na individuálne okolnosti
každého prípadu, ako už PZ žalobcov načrtol, že nie je možné generálne preberať určitú priznanú

výšku z iných rozhodnutí v obdobných veciach, nakoľko nepoznáme všetky skutkové okolnosti daného
prípadu. Primárne sa však treba zaoberať demonštratívnym výpočtom kritérií, ktoré uviedol Krajský súd.
Pokiaľ ide o právny názor PZ žalobcov ohľadom výšky minimálnej mzdy, žalovaná mala v tejto súvislosti
odlišný právny názor, nakoľko z judikatúry nevyplýva taká prax súdov, ktorý by vyššiu nemajetkovú
ujmu odvodzovali od výšky minimálnej mzdy, pretože tam je dôležitá intenzita zásahu do osobnostného

práva. Pokiaľ ide o príklad uvedený PZ žalobcov, že aj vláda odškodnila určité obete dopravnej nehody,
žalovaná má v tejto súvislosti uvádza, že je to v podstate dobrovoľný záväzok vlády, ktorý nie je možné
spájať s danou vecou. Pokiaľ ide o bod g/, miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery, tak
žalovaná sa opäť nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaná iba nahrádza
za škodcom vzniknutú ujmu, ktorú by za iných okolností musel nahradiť škodca.

48. Navrhla vykonať dokazovanie, aby súd preveril majetkové pomery škodcu.

49. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

50. Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ (1) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

51. Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

52.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.53. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov

poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

54. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

55. Podľa ustanovenia článku 8 odseku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má
každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

56. Podľa článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a
každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

57. Podľa čl. 15 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky (1) každý má právo na život. Ľudský život je hodný

ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života.

58. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

59. Po takto doplnenom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy
je v opodstatnená.

60. Nespornou skutočnosťou je,
- že dňa 18.9.2022 došlo k usmrteniu N. B., nar, 28.10.1999, bytom D. E. F., Mlynská1702/5

- že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k jej usmrteniu, spôsobil C. G., ktorý za toto konanie bol
právoplatne odsúdený,
- že C. G. bol poistencom žalovanej,
- že z vykonaných lustrácií Okresného súdu Spišská Nová Ves vyplýva príbuzenský, resp. blízky vzťah
žalobcov k neb. N. B.,

- že nie je sporná ani vecná pasívna legitimácia žalobného.

61. Pred začatím pojednávania sa spornou skutočnosťou javila vecná aktívna a pasívna legitimácia, čo
po začatí pojednávania prestalo byť sporným a spornou bola výška nemajetkovej ujmy.

62. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe okrem iného právo na ochranu
osobnosti, najmä života a zdravia.

63. Ak pri dopravnej nehode vznikne aj iná, ako materiálna škoda, spočívajúca v usmrtení osoby
pri dopravnej nehode, ustanovenia § 11 a nasl. OZ poskytujú právny základ na náhradu imateriálnej

ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv pozostalého. Originalitu práva pozostalých domáhať
sa na súde ochrany pred neoprávneným zásahom potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2
Cdo/93/2008, podľa ktorého: Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne
vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z
nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym

zásahomtretejosobydoprávanasúkromie,resp.právanarodinnýživot,môžebyťďalšiemuúčastníkovi
vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby,
t.j. nemajetková ujma, postihujúca inú ako materiálnu sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej
nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu,
pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj

spoločenstva vzťahu s blízkou osobou. Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny pri
dopravnej nehode neoddeliteľnou ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých členov, takže náhrada tejto
nemajetkovej ujmy je primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu (zdroj: Občiansky
zákonník I autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a spol. – NakladatelstvíC.H.BECK – strana 64). Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom
vzťahukpostihnutejfyzickejosobe,žeochranaintegrityjehoosobnostiajpojehosmrti(tzv.postmortálna
ochrana) je ich osobným záujmom.

64. Pojmové znaky ochrany osobnosti sú:
1/ existencia neoprávaného zásahu,
2/ príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou,
3/ ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti a vážnosti žalobcu v značnej miere,

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 7/2010).

65. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú:
1/ existencia ujmy (spočívajúca v poškodení duševného zdravia, citového strádania žalobcov),
2/ porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej
za narušenie osobnostných práv žalobcov),

3/ príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

66. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
do práva na ochranu osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie, najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch je
vecou úvahu súdu, ktorý sa pri tejto úvahy musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami
(§ 13 ods. 3 OZ - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo) a z týchto

musí pri svojom rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch vzchádzať.

67. Okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo vyplývajú z právoplatného trestného rozkazu
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/36/2023-332 zo dňa 4. mája 2023, v ktorom nebolo
konštatované žiadne spouluzavinenie poškodenej – neb. N. B..

68. Existencia neoprávaného zásahu spočíva v tom, že dňa 18.9.2022 došlo k dopravnej nehode, pri
ktorej došlo k usmrteniu N. B., nar, 28.10.1999, po ktorej zostali pozostalí (sekundárne obete) žalovaní
1/-6/. Dopravnú nehodu spôsobil vodič C. G., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/36/2023-332 zo dňa 4. mája 2023 za prečin

usmrtenia z nedbanlivosti. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 19.5.2023. C. G. bol poistníkom
žalovaného.

69. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou spočíva v tom, že v dôsledku
protiprávneho konania vodiča C. G. došlo k usmrteniu N. B., ktorá bola dcérou, sestrou, vnučkou a

blízkou osobou žalobcov 1/-6/.

70. Týmto konaním došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov na súkromný a
rodinný život, zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v
ich rámci napĺňať vlastnú osobnosť, čo im odôvodňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Tento

rodinný život sa rozvíja ako v manželstve, tak i medzi rodičmi a deťmi, a z objektívneho pohľadu je
stratajednéhozčlenovtohtospoločenstvaúplneneodčiniteľnouujmou,ktorápostihujejehoostávajúcich
členov.

71. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 16.12.1992 vo veci Niemetz proti Nemecku

uviedol, že „...nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu
„súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným okruhom“, v
ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne a úplne z tohto okruhu vylúčiť
vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať do
určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“

72. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život.73. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 21. 6. 1988 vo veci Berrhab proti Holandsku
konštatoval: „...Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto
zväzkuje ipso iure súčasťou tohto vzťahu Z tohto dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už

vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa
“rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú“. Podstatou rodinného života je
oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných
citových väzbách.

74. Základom úvahy súdu podľa § 13 OZ je zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožňujú založiť
úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.

75. Súd vychádzal zo skutočností, že k usmrteniu N. B. došlo zavineným - neúmyselným konaním
poistencažalovanej-C.G.,ktorýzatotokonaniebolprávoplatneodsúdený,pričomnebolokonštatované
žiadne zavinené konanie N. B..

76. Smrť blízkej osoby predstavuje neoprávnený zásah do práv fyzických osôb (žalobcov) na súkromný
a rodinný život.

77. Z výpovede strán sporu mal súd preukázané, že neb. N. B. bola študentkou vysokej školy

umeleckého smeru tesne pred ukončením školy a črtala sa jej kariéra, v čom ju podporovali jej blízki.
Ako jediná zástupkyňa Slovenska sa mala zúčastniť majstrovstiev sveta v recitácii. Pre žalobcov bola
výnimočným človekom, veselá, ambiciózna, vyhrávala recitačné a spevácke vystúpenia. Venovala sa
herectvu, uvažovala o založení divadla, dostala ponuku učiť na vysokej škole. Mala sa vydávať a chcela
si založiť rodinu, so sestrou chceli vytvoriť knihu, bola pre sestru oporou.

78. Z toho vyplýva, že šlo o talentovanú mladú ženu, ešte študentku, na začiatku profesijného a
súkromného života, ktorá bola oporou pre svojich blízkych. Jej smrťou tak došlo veľmi intenzívne do
zásahu v emočnej sfére žalobcov, čo je vzhľadom na harmonické vzťahy v spolužití so žalobcami
pochopiteľné a logické a hodné zvlášť osobitného zreteľa. Žalobcom sa tak nenávratne smrťou N. B.

podstatne zmenil život a tiež aj ich životné perspektívy.

79. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 6/ sú (boli) v príbuzenskom vzťahu s neb. N. B..

80. Žalobca 1/ - otec nebohej bol veľmi zasiahnutý jej smrťou, čo vyvrcholilo zhoršením jeho zdravotného

stavu, čomu nasvedčujú i lekárske správy na č.l. 14-16 spisu o tom, že sa lieči u psychiatra s diagnózou
depresívna reakcia na stres. Podľa jeho výpovede sa takto lieči od novembra 2022 doposiaľ. V dôsledku
tejto udalosti prestal s podnikaním, svoju živnosť začína rozbiehať od januára 2024, pričom neobnovil už
predajňu. Manuálna práca mu ide, nie však psychika Zároveň prestal s hudobnou produkciou v hudobnej
skupine, ktorú vykonávali na poloprofesionálnej úrovni, vystupovali aj v zahraničí. Už síce opäť začal

hrať, ale už len ako odreagovanie, zmizla jeho profesionalita a hráčska vášeň. Neb. N. podporoval v
umeleckej kariére, sľuboval jej, že celý život bude pri nej stáť a chýba mu táto časť života.

81. Súd skonštatoval, že zo všetkých žalobcov bol najviac zasiahnutý žalobca 1/, preto mu súd priznal
najvyššiu výšku nemajetkovej ujmy - sumu 23 000 € ako rozdiel medzi uplatnenou sumou 40 000 €

a plnením vo výške 17 000€.

82. Žalobkyňa 2/ je matkou neb. N., s ktorou napriek tomu, že s dcérou nežili v spoločnej domácnosti
po dobu posledných 4 rokov, napriek tomu boli v častom kontakte, či osobnom alebo telefonickom, či
prostredníctvom videohovorov. Veľmi ťažko nesie, že ju už nikdy neuvidí hrať a nedôjde k naplneniu

plánov neb. dcéry. Od smútku ju odpútava jej práca. Nemôže už počúvať hudbu, ktorú s nebohou dcérou
spoločne počúvali, neskúša ani divadlo. Od jej úmrtia má problém s prechádzaním po priechode pre
chodcov a so šoférovaním.
83. U tejto žalobkyne, tak ako u žalobcu 1/ došlo k úmrtiu ich ambicióznej a šikovnej dcéry, čo obaja
ťažko neustále nesú, pričom rodičia prišli o jedno zo svojich detí a je tým zabránené pokračovať vo veľmi

silnom rodinnom pute a rozširovaní rodinných zväzkov.
84. Vzhľadom na skutočnosť, že nebývali spolu, neboli teda v tak častom kontakte, výšku uplatnenej
nemajetkovej ujmy súd považoval za primeranú vo výške 35 000 €. Po plnení žalovanou vo výške 17 000
€ súd priznal tejto žalobkyni plnenie vo výške 18 000 €.85. Pokiaľ sa týka žalobkyne 3/ - sestry nebohej N., bola vo veľmi blízkom vzťahu s neb. sestrou, ktorá
bola pre žalobkyňu oporou, dá sa povedať, že boli dôverníčky, mal spoločné plány do budúcnosti, chceli

spolu vytvoriť knihu Žalobkyňa sa mala sa vydávať, na svadbu plánovali so sestrou spoločný program
avšak po úmrtí sestry svadbu bez sestry už nechcela mať, preto z dôvodu smútku svadbu zrušila. Po
smrti sestry sa jej zastavil svet, dokonca uvažovala o samovražde. Bol v nej veľký smútok a aj po tom, čo
otehotnela, prežívala úzkosti a bola plná smútkov. Začala počas tehotenstva navštevovať psychiatrickú
ambulanciu, chceli ju hospitalizovať, čo ona odmietla. Na sestru myslí denne a tiež každú noc, každé

ráno jej zapaľuje sviečku pri jej fotke. Úzkosti má každý deň, je plačlivá, stav sa jej nezlepšuje. Jej
jediným potešením jej dcéra. Teraz má strach o rodičov, keď niekam cestujú, keď idú z domu, i keď ide
ona z domu. Má strach, že tu zostane sama. Žije v úzkosti, že sa zase niečo niekomu stane.
86. Z toto vyplýva, že zásahom tretej osoby - poistenca žalovanej došlo k hrubému zásahu do práva
na súkromie, resp. práva na rodinný život, a že týmto konaním bol spôsobená taká ujma, ktorá bráni
žalobkyni 3/ naplno napĺňať jej citové potreby.

87.Sprihliadnutímnaskutočnosť,žežalobkyňa3/máužvlastnúrodinu,ikeďjejutrpeniestálepretrváva,
výšku nemajetkovej ujmy jej súd pôvodne priznal v sume 30 000 €. Následne žalovaná tejto žalobkyni
plnila vo výške 7 000 €, pričom je súd toho názoru že jej prináleží z titulu nemajetkovej ujmy suma 30 000
€, a preto jej priznal sumu 23 000 €.

88. Žalobkyňa 6/ je starou mamou nebohej N.. Veľmi ťažko znáša úmrtie vnučky N., denne na ňu myslí
a trpí i tým, že ona, ako starší človek navštevuje hrob svojej vnučky. Jej smrťou už nič pre ňu neexistuje,
nemá už žiadnu silu. Zúčastňovala sa vnučkiných vystúpení, ktorá bola veľmi šikovná, usmievavá a
veselá. Mala priateľa v Chorvátsku, s ktorým bola zasnúbená, a s nebohou N. si okrem návštev aj
spoločne telefonovali. Z toho vyplýva, že i žalobkyňa s nebohou mala blízke vzťahy a v dôsledku jej

úmrtia - pretrhnutia rodinných väzieb sa veľmi trápi.
89. Z týchto dôvodov priznal súd tejto žalobkyni výšku nemajetkovej ujmy v sume 20 000 € po tom čo
od žalovanej obdŕžala plnenie vo výške 5 000 €.

90. K pojmu blízka osoba súd poukazuje na to, že okruh blízkych osôb, ktorým môže vzniknúť v zmysle

§ 13 ods. 2 OZ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie je zákonom striktne vymedzený.

91. Náhradu nemajetkovej ujmy možno poskytnúť aj osobám, ktoré majú blízky vzťah s osobou, ktorá
utrpela smrteľné zranenie alebo veľmi závažné zranenie bez fatálnych následkov (princípy európskeho
deliktného práva (PETL) - čl. 10:301 ods.1.

92. Nemajetková ujma, ktorá vznikla fyzickej osobe v dôsledku poškodenia zdravia alebo smrti iného,
je právne relevantnou škodou v prípade, ak bola v čase poškodenia táto osoba v obzvlášť blízkom
vzťahu k poškodenej osobe - č.l. VI - 2:202 DCFR (Návrh Spoločného referenčného rámca,) Universitá
Commerciale Luigi Bocconi, Milano, Október 2010).
93. K ťažkým psychickým ujmám dochádza pravidelne len pri veľmi úzkych citových väzbách primárnych

a sekundárnych obetí (pri iných osobách sa spravidla predpokladá dostačujúca psychická odolnosť,
pričom ich ujma by mala byť do úvahy braná iba výnimočne v osobitných prípadoch), t.j. okruh
oprávnených subjektov nemožno obmedziť prísne iba na určitý okruh rodinných príslušníkov, ale je
potrebné skúmať blízkosť vzájomného vzťahu (úzku citovú väzbu)
94. Úzka citová väzba je vzťah determinovaný láskou a súdržnosťou nie v zmysle biologického

príbuzenstva, ale na základe skutočného vzťahu blízkosti medzi primárnou a sekundárnou obeťou.
95. Pojem blízka osoba je potrebné chápať v súlade so skutočnými životnými vzťahmi medzi primárne
a sekundárne poškodenou osobou.
96. Úzka blízkosť vzťahu vyjadruje, že sekundárnou obeťou môže byť len úzky okruh subjektov, ktoré
utrpeli v dôsledku smrti alebo vážneho ublíženia na zdraví psychickú ujmu (psychické utrpenie).

97. Blízkosť vzťahu medzi primárnou a sekundárnou obeťou je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej
súvislosti na základe objektívnych kritérií (napr. formálna a reálna príslušnosť k rodine, existencia
spoločnej domácnosti, vzťahy starostlivosti a opatrovania, pravidelný kontakt a pod,).

98. Žalobkyňa 4/ je priateľkou žalobcu 1/ a spoločne s nebohou žili v spoločnej domácnosti spolu s

jej deťmi. Žalobkyňa sa o všetkých starala a od smrti neb. N. dohliada na všetkých, či sú v poriadku.
Doposiaľ bola silná, avšak teraz na to doplatila zdravím. Pred nehodou trpela na psoriázu (kožnú), teraz
za posledný rok sa jej stav zhoršil, a psoriázu má už na všetkých orgánoch, pričom nevedela preukázať,
že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo v súvislosti so Zuzkiným úmrtím. Psoriáza ja ale autoimunitnéochorenie. Rodina sa zomkla najmä počas covidu, veľmi sa vtedy zblížili. Zostali tu teraz sami bez
Zuzky, ktorá tu mala zostať najdlhšie. Teraz má aspoň vnúčatá - jej syn má bábätko, dcéra žije v Nórsku.
Uvažovali o zmene bydliska, ale je to domov ich detí.

99. Žalobca 5/ je synom žalobkyne 4/. S nebohou N. sa poznali dlho, pravidelne sa začali vídať v
čase, keď sa ich rodičia dali dokopy, bývali potom pod jednou strechou. Veľa času ako rodina spoločne
trávili počas covidu a po jeho ukončení sa on odsťahoval k svojej priateľke. V deň úmrtia Zuzky sa mu
narodila dcéra. Tým dňom sa veľa vecí zmenilo. Odvtedy mal problém udržať si prácu. Zo stresu mal

žalúdočné problémy, prvý pol rok ho neustále bolelo brucho, teraz sa mu stav zlepšil. V deň prvého
výročia narodenia jeho dcéry ani nevedel, či chce navštíviť rodičov, je to pre neho zložité. Už navždy
bude mať dilemu, či výročie narodenia jeho dcéry, ktorý je totožný s úmrtím Zuzky, ako veľmi bude
tento deň oslavovať.

100. U oboch žalobcov 4/ a 5/, i keď nie sú biologickými príbuzní, ich vzájomné citové väzby boli veľmi

silné, obaja pociťujú neustálu traumu a smútok, preto s poukazom na podrobné rozpísanie pojmu blízka
osoba súd priznal nemajetkovú ujmu aj im, pričom vychádzal súd z toho, že títo žalobcovia žili pomerne
dlhú dobu v spoločnej domácnosti, hoci t. č. už žalobca 5/ zmenil svoje bydlisko, ich vzťahy boli veľmi
silné a i u nich pretrváva trauma zo smrti neb. N..

101. Výšku nemajetkovej ujmy súd priznal žalobkyni 4/ v sume 10 000 € a žalobcovi 5/ v sume 5 000 €.

102. O veľmi intenzívnom zásahu do zásahu v emočnej sfére všetkých žalobcov svedčí aj skutočnosť,
že žalobcovia nielen počas svojich výpovedí, ale počas pojednávania plakali.

103. K tomuto záveru dospel súd po doplnení dokazovania – oboznámením sa s listinami všetkých
žalobcov, ktoré súd doslovnom znení pojal do odôvodnenia svojho rozsudku.

104. K výpovedi žalobcov je potrebné uviesť, že žalovaná nerozporovala výpovede strán a nenavrhla
v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. K jej tvrdeniu o tom, že sankčná funkcia náhrady

nemajetkovej ujmy nemôže mať rozhodujúcu úlohu pri určovaní jej výšky, pretože účelom náhrady
nemajetkovej ujmy nie je primárne potrestať škodcu, ale odškodniť poškodeného. Sankčná funkcia
náhrady nemajetkovej ujmy tak ustupuje do pozadia najmä v prípadoch, ak škodca za svoje konanie bol
odsúdený trestným súdom a bol mu uložený trest podľa Trestného zákona. Uloženie ďalšej sankcie v
podobe zvýšenej náhrady nemajetkovej ujmy by tak bolo aj porušením zásady ne bis in idem - ukladaním

viacnásobných trestov za to isté konanie; určitá satisfakcia je naopak pozostalým poskytnutá už v
priebehu trestného konania vedeného proti pôvodcovi zásahu a rozhodnutím vydaným v tomto trestnom
konaní.
105. V tomto smere súd poukazuje na to, že je pravdivé samotný škodca bol v trestnom konaní
právoplatne odsúdený, pričom v rámci trestného konania nebol zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy.

Samotná náhrada nemajetkovej ujmy nie je žiadnym trestom vo vzťahu k škodcovi, ale je samostatne
uplatniteľným nárokom v rámci ochrany osobnosti a taktiež pasívne legitimovaným účastníkom nie je
škodca, ale je poisťovňa, u ktorej bol poistený v rámci povinného zmluvného poistenia.
106. K tvrdeniu žalovaného o tom, že požadované plnenie žalobcov je zjavne nereálne vo vzťahu k
priemerným majetkovým a príjmovým pomerov v Slovenskej republike žalobcovia vyvrátili hodnotou

vývoja priemernej a minimálnej mzdy podľa rokov 2009-2024 – podanie na č.l. 221-223 spisu.

107. Miera zavinenia pôvodcu zásahu však zostáva jedným z kľúčových hľadísk pre určenie výšky
náhrady, logickým dôsledkom potom je aj zohľadnenie prípadného spoluzavinenia poškodeného na
vzniku škody ako aj ostatných právnych a skutkových okolností prípadu ako je postoj zodpovednej osoby

k spôsobnej škode.

108. Súd skonštatoval, že žiadne spoluzavinenie poškodenej súd nezistil. Taktiež súdu nie je známy
postojškodcukspôsobenej.Škodcatotižstranouvsporenebolažiadnazostránnenavrhlajehovýsluch.

109. Nehoda sa stala v blízkosti ich domu, teda miesto úmrtia majú denne na očiach. U všetkých
žalobcov pretrváva doposiaľ ťažký smútok za stratou Zuzky.110. V písomných vyjadreniach žalobcovia podrobne uviedli dopad na ich súkromný, pracovný život,
zdravotný stav, duševnú nepohodu a finančnú situáciu a ich účasť na cestnej premávke spôsobené
úmrtím N. B..

111. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala výšku uplatnenej sumy. Poukázala na nález Ústavného
súduSlovenskejrepublikyIIIÚS288/2017,vzmyslektoréhopriurčovanísumynemajetkovejujmymusia
všeobecné súdy zároveň zohľadniť aj vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej

úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

112. Súd k tomuto názoru poukazuje na to, že:
1/ nikde nie je uvedený presný postup pre výpočet súdu pre určenie výšky nemajetkovej ujmy zvlášť s
poukazom na to, že hodnota ľudského života s dopadom na utrpenie sekundárnych obetí je v peniazoch
nevyčísliteľná,

2/ princíp proporcionatity vo svojom rozhodnutí súd zachoval.

113. Žaloba na ochranu osobnosti ako účinný prostriedok nápravy Analýza judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková, PhD. Prvé vydanie C.H.Beck Bratislava, 2023, str.
40-42, body 47 až 49, ktoré súd cituje: Z porovnania zahraničných právnych úprav vyplýva, že súčasná

slovenská právna úprava v prípade neoprávnených zásahov do práva na život umožňuje výklad súladný
s judikatúrou ESĽP, pričom neobmedzuje výslovne okruh subjektov, ktoré si môžu v dôsledku smrti
blízkej osoby uplatňovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súdna prax pripúšťa, aby
si tento nárok uplatňovali z titulu neoprávneného zásahu do práva na súkromný a rodinný život aj iné
osoby, ako sú uvedené v § 15 OZ, a to aj súčasne popri sebe. Náhrada bola priznaná manželom,

maloletým deťom, rodičom maloletých detí a maloletým súrodencom, ale i rodičom plnoletých (a už
v manželstve a v inej domácnosti žijúcich detí) a plnoletým súrodencom. Zároveň slovenská právna
úprava nestanovuje v tomto ohľade paušálne sumy, ktoré by súdom znemožňovali zohľadniť konkrétne
okolnosti posudzovaného prípadu. Za súčasnej právnej úpravy sa teda treba v súdnej praxi náležite
zaoberať nižšie uvedenými kritériami pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, z ktorých niektoré

sú významné aj v tých prípadoch, v ktorých súdy nevylúčili nároky osôb uvedených v § 15 OZ na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na život zomretého. Ide
najmä o tie kritériá, ktoré súvisia s okolnosťami neoprávneného zásahu, ako aj tie, ktoré sa týkajú
škodcu. Najvýznamnejším kritériom pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípadoch
neoprávnených zásahov do práva na súkromný a rodinný život pozostalých blízkych osôb je intenzita

vzťahu medzi nimi a zomretým82, pričom vo všeobecnosti je za najintenzívnejší vzťah považovaný
vzťah medzi rodičmi a deťmi a následne medzi manželmi. Je to však len pomôcka, pretože v súdnej
praxi súdy musia skúmať faktické vzťahy a nielen formálne, preto sa môže stať, že vzťah medzi
rodičom a dieťaťom bude nakoniec hodnotený ako menej intenzívny ako napr. vzťahy medzi manželmi
či prarodičmi. Významný môže byť aj vek alebo to, či došlo k usmrteniu viacerých príbuzných zároveň

(napr. smrť obidvoch rodičov), alebo pokiaľ rodičom zomrelo jediné dieťa a ďalšie mať nemôžu. Medzi
okolnosti na strane poškodeného patrí intenzita vzťahu so zomretým, vek zomretého a pozostalých,
otázka hmotnej závislosti a prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Zohľadňuje sa aj jeho prípadné
spoluzavinenie. V rakúskej a českej judikatúre sa zohľadňuje pri odškodňovaní aj to, či škodca bol za
svoje konanie potrestaný. Ak nie, vedie to podľa súdov k prehlbovaniu utrpenia poškodených blízkych

osôb. Pripomíname, že ESĽP za určitých okolností, ktoré boli podrobne analyzované vyššie, odmieta
námietky vlády o možnosti odškodnenia pozostalých blízkych osôb v civilnom konaní a konštatuje
závažné porušenie procesných záruk článku 2 Dohovoru z dôvodu absencie potrebnej trestnoprávnej
reakcie štátu. Pokiaľ ide o okolnosti na strane škodcu, je potrebné zohľadňovať jeho postoj k ujme
poškodeného, dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu, jeho majetkové pomery a eventuálne miera

zavinenia usmrtenej osoby.84 Pokiaľ ide o jeho postoj k ujme poškodeného je dôležité aj to, či svoje
konanie oľutoval a poškodeným sa ospravedlnil. Negatívne súdy vyhodnocujú ľahostajnosť či prejavy
bezcitnosti, ktoré, samozrejme, prehlbujú traumu poškodených. Už uvedené kritériá naznačujú, že v
konkrétnych okolnostiach prípadu sa budú situácie poškodených a škodcov výrazne odlišovať, a preto
nie je možné rozdiely aplikačnej praxe riešiť formou paušálne stanovených súm. Súdy Slovenskej

republiky by mali skôr postupovať podľa vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 288/2017, z 5. decembra 2017, svoje závery o vzniknutej ujme riadne odôvodniť tak, aby spočívali na
logických a legitímnych faktoch. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň
zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať vporovnateľných veciach rovnako, a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi
závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Zároveň musia byť uvedené sumy v súlade s judikatúrou
ESĽP. V opačnom prípade hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP s tým, že poškodených bude

tento medzinárodný súd považovať stále za obete porušenia Dohovoru, a to vzhľadom na to, že
nápravu poskytnutú na vnútroštátnej úrovni bude považovať za neprimeranú. Pokiaľ ide o konštatované
porušenie práva na život, pre ilustráciu uvádzame, že ESĽP priznal z titulu nemajetkovej ujmy v prípade
C. v. Slovensko sťažovateľke 45 000 eur, v prípade Velikova v. Bulharsko sťažovateľke 100 000 FRF,
Kontrová v. Slovensko 25 000 eur, v prípade Q. a H. v. Česká republika každej zo sťažovateliek 10 000

eur, v prípade R. P. a ďalší v. Chorvátsko priznal ESĽP sťažovateľom spoločne 40 000 eur, v prípade
Talpis v. Taliansko 30 000 eur a v prípade P. v. Albánsko ESĽP priznal sťažovateľke 12 000 eur.

114. Žalobcovia predložili súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/1372017 zo dňa
12.6.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011- zo dňa
22.11.20216. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie v prospech žalobcov:

Žalobcovi 1/ sumu 40 000 €
Žalobcovi 2/ sumu 20 000 €
Žalobcovi 3/ sumu 20 000 €
Žalobcovi 4/ sumu 40 000 €,
a to z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia po dopravnej nehode s poukazom na to, že bez

akýchkoľvek pochybností smrť blízkej osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť.

115. Podporne k tvrdeniu žalobcov súd dodáva, že okrem spomínaného uznesenia Vlády Slovenskej
republiky z júna 2024, ktorým vláda odškodnila obete tragickej dopravnej nehody na železničnom
priecestí v Nových Zámkoch poskytnutím príspevku pre každú obeť vo výške 50.000 Eur, dňa 3.7.2024

Vláda Slovenskej republiky na výjazdovom rokovaní v Námestove rozhodla o vyplatení pozostalým po
dopravnej nehode každému podporne po 50 000 €.

116. Tým súd demonštruje fakt, ako si ľudský život (vo finančnom vyjadrení) váži štát, zastúpený Vládou
Slovenskej republiky.

117. Taktiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/95/2021 z 28.6.2023,
ktorým bola priznaná nemajetková ujma vo výške 70 000 €.

118. Súd poukazuje na skutočnosť, že takto priznaná nemajetková ujma v danom prípade priznaná na

základe smrteľnej dopravnej nehody, ale na základe urážky sudkyne poslancom parlamentu.

119. Tým súd deklaruje tú skutočnosť, že pokiaľ za poškodenie dobrého mena sudkyne bola primeraná
suma70000€,nemôžebyťneprimeranásumapriznanásúdomprvejinštanciezastratuľudskéhoživota.

120. Súd teda dospel k názoru, že sa vysporiadal so všetkými podmienkami, ktoré uložil odvolací súd
súdu prvej inštancie skúmať, a to:
a/ intenzita a kvalita vzájomného vzťahu, kedy súd skúma stupeň blízkosti pozostalých a zomrelého,
pričom najintenzívnejší zásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťa a rodiča maloletého dieťaťa,
b/ vek zomrelého a pozostalých - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného

sa zohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrpné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby,
pričom iná miera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami; vek
pozostalých sa v nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia,
či bol primárne poškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života,
čisatentovzťahužmalmožnosťkreovaťakultivovať(primaloletýchnízkehovekuideskôrostratušance

tento vzťah rozvíjať), prípadne, či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých
možno prezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne, avšak tiež nemusí ísť o pravidlo,
c/ existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom - faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na
výživu a ekonomické zabezpečenie pozostalého,
d/ miera psychickej bolesti pozostalých, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,

súkromnom i spoločenskom živote a celková závažnosť straty,
e/ miera zavinenia zomrelého,f/ poskytnutá satisfakcia v inej forme, v postoji škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru, pokiaľ ide
o fyzickú osobu - je možné zohľadniť ústretový prístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie a
ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých ešte prehĺbiť,

g/ miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery,
h/ proporcionálnosť spravodlivého zadosťučinenia,
vrátane porovnania s inými obdobnými prípadmi a so zohľadnením individuálnych okolností prípadu
u každého zo žalobcov jednotlivo, pričom mal súd preukázané, že i z doplneného dokazovania je
nesporné, že neočakávané úmrtie N. B. v dôsledku dopravnej nehody vo vzťahu k žalobcom spôsobilo

vážny zásah do ich súkromného a rodinného života. N. B. bola mladou, zdravou, úspešnou ženou
s veľkým umeleckým potenciálom a na prahu sľubnej kariéry a pred založením rodiny. Jej smrťou stratili
žalobcovia sociálne, morálne a citové puto vytvorené medzi nimi a jej smrť mala a stále má dopad i na
ich ekonomickú sféru. Došlo k neočakávanému a nenávratnému zničeniu rodinného života a následky
zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané
zadosťučinenie a zmiernenie tejto ujmy (k tomu súd dodáva, že samotný škodca nebol stranou v spore).

121. V tomto konkrétnom prípade nečakaným úmrtím došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných
práv, pričom následok tohto zásahu je nezvratný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť
vzniknutú ujmu ktorá má absolútny charakter. V prípade smrti dcéry, sestry, vnučky, nevlastnej
dcéry a sestry ide o mimoriadny zásah do emocinálnej sféry žalobcov, ktorí spolu s nebohou tvorili

plnohodnotnú rodinu a to bez ohľadu na to, že všetci žalobcovia sú dospelí a nie všetci žili v spoločnej
domácnosti.

122. Toto mimochodom zohľadnil súd i pri určení konkrétnych výškach priznaných súm.

123. Súd tak zohľadnil vyššie citované body a/, b/, c/,d/, e/, h/.

124. Nemohol ale posúdiť body f/ + g/, pretože škodca nebol žalovanou stranou.

125. Zároveň vzhľadom na vyššie zdokladované rozhodnutia či už Európskeho súdu pre ľudské práva,

(ktorými je súd viazaný v zmysle § 193 CSP) alebo tuzemských súdov považoval priznanú sumy za
primerané. Zároveň priznanie týchto súm súd nevyhodnotil ako prostriedok bezdôvodného obohatenia
žalobcov či pôsobenie na škodcu likvidačné. V danom prípade je ale pasívne legitimovaným nie škodca,
ale jeho poisťovňa, u ktorej mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie a ktorá takýto žalobcami
uplatnený nárok kryje z povinného zmluvného poistenia, u ktorej sa nedá tvrdiť, že úhrada súdom

priznaných súm by bola likvidačná.

126. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že v danom prípade je potrebné analogicky
vychádzať i z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci odkazujúc na zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými

trestnými činmi, ktorý súčinnosťou od 01.01.2018 bol nahradený zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach
trestných činov, pretože ide o dva samostatné a hmotnoprávne úplne odlišné nároky. K tomu poukazuje
na body 35 a 36 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.5.2024: Vo vzťahu k
rozhodovaniu o náhrade nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd v rozhodovacej
činnosti najvyššieho súdu nie je výslovný dôraz na posudzovanie náhrady nemajetkovej ujmy v

kontexte ďalších právnych predpisov, upravujúcich obdobnú problematiku (napr. zákon č. 274/2017
Z.z.), ako je tento dôraz kladený na rozhodovanie o nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/188/2021 zo dňa 26. októbra 2023 najvyšší súd uviedol: „Na
vyjadrenie rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí súkromného a rodinného
života, je nepostačujúce (paušálne) prirovnanie s inými, i keď obdobnými prípadmi a už vôbec

nie kategoricky odvíjať výšku nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla od výšky sumy odškodnenia obetí trestných činov určenej zákonom
274/2017 Z.z.. Odborná spisba považuje určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých obete
dopravnej nehody od rozsahu odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov za argumentačné
tendencie, ku ktorým uvádza, že zákon 274/2017 Z.z. ustanovuje pevnou sumou výšku odškodnenia

v prípade spôsobenia smrti v dôsledku trestného činu na 50-násobok minimálnej mzdy (§ 12 ods. 2
zákona 274/2017 Z.z.), ktorú možno z osobitných dôvodov primerane znížiť (§ 14 zákona 274/2017
Z.z.). Odvíjať rýdzo súkromnoprávne nároky od verejnoprávnych predpisov, ktorými na seba štát
dobrovoľne preberá záväzok odškodnenia pri najzávažnejších zásahoch do osobnej a telesnej integrity(a ktorého výška závisí výlučne od "nastavených parametrov sociálneho štátu")), nie je presvedčivé,
ani spravodlivé. Vzhľadom k verejnoprávnemu charakteru osobitnej regulácie sa nejaví ako vhodné
preberať verejnoprávnu konštrukciu odškodňovania do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom

274/2017Z.z.nasebaštátpreberázáväzokkompenzovaťdôsledkyspôsobenétrestnoučinnosťouiných
subjektov. V danom prípade pri odškodňovaní pozostalých obetí dopravnej nehody nie sú prítomné také
spoločné znaky, ktoré by zdôvodňovali analogickú aplikáciu tejto maximálnej výšky odškodnenia na
rýdzo súkromnoprávne vzťahy medzi sekundárnou obeťou a pôvodcom protiprávneho zásahu. Navyše,
záväzok štátu uhradiť obetiam trestných činov určitú peňažnú čiastku, je len podporným mechanizmom

a nevylučuje súkromnoprávny nárok na náhradu voči skutočnému páchateľovi ako pôvodcovi zásahu
v rozsahu, v akom nebol pokrytý poskytnutou sumou zo strany štátu. Poškodenej osobe preto zákon
274/2017 Z.z. nebráni uplatniť si zvyšnú sumu náhrady za nemajetkovú ujmu priamo voči porušiteľovi.
Považovať tak sumu odškodnenia v zákone 274/2017 Z.z. za akýsi horný limit nemajetkovej ujmy vo
všeobecnosti nemožno považovať za správne. Vzťah medzi sekundárnou obeťou a škodcom by sa mal
spravovať iba súkromnoprávnymi pravidlami určenými k jeho regulácii a výška náhrady by mala byť

ustanovená podľa zákonných kritérií vykladaných spôsobom, aby bol čo najviac dosiahnutý cieľ týchto
zákonných noriem (Trojčáková, V.: Určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí,
IN: Súkromné právo č. 3/2020. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA č. 1/0535/19 „Náhrada
nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí pri usmrtení blízkej osoby“.) S citovaným právnym názorom sa
vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu stotožňuje a na základe neho vyvodzuje, že nie je daný

dôvod k analogickej aplikácii ustanovení zákona 274/2017 Z.z. na náhradu za citovú ujmu pozostalých
obete dopravnej nehody“.

127. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalovanej o tom, že uloženie ďalšej sankcie v podobe zvýšenej
náhrady nemajetkovej ujmy by tak bolo aj porušením zásady ne bis in idem - ukladaním viacnásobných

trestov za to isté konanie; určitá satisfakcia je naopak pozostalým poskytnutá už v priebehu trestného
konania vedeného proti pôvodcovi zásahu. Toto tvrdenie neobstojí, pretože priznanie nemajetkovej ujmy
nie je trestom voči škodcovi, je to samostatný občianskoprávny nárok aplikovaný v dôsledku trestnej
činnosti škodcu. Ak by sa súd riadil týmto názorom, nebolo by vôbec možné v civilnom konaní priznať
akýkoľvek nárok z titulu nemajetkovej ujmy. Toto tvrdenie neobstojí zvlášť za situácie, že v trestnom

konaní nebola poškodeným (žalobcom) priznaná akákoľvek nemajetková ujma.

128. Žalovaný navrhol doplnenie dokazovania preverením majetkových pomerov škodcu. Vzhľadom na
skutočnosť, že škodca nie je stranou v spore, súdu neprináleží vykonať takéto dokazovanie a šlo by
o zásah do práv tretej osoby zo strany súdu. Preto súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

129. V žalobe požadovali žalobcovia priznanie vyšších súm, ktoré im súd priznal (okrem žalobcu 1/,
ktorému súd vyhovel v plnom rozsahu), preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

130. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

131. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza: V tomto ustanovení sa premieta zásada
úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní
je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu
zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu

trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej
výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej
ujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
nebola priznaná v požadovanej výške.

132. V danom prípade sa jedná o spor o ochranu osobnosti – náhradu nemajetkovej ujmy, pričom výška
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške u všetkých žalobcov.
133. Za základné sa v takomto spore považuje, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté (čo v danom
prípade medzi stranami nebolo sporné). Výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Primárny je
fakt, že škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za

plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plneniavyplývajúcaztohtoprocesnéhoúspechuzáviselavýlučneodúvahysúdu.Nároknaplnúnáhradu
trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy – viď rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.20217
sp. zn. 10Co/191/20217.134. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako to vyslovil vo výrokovej časti rozsudku.

135. Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. súd nezistil.

136. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.

vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.