Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013646
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013646.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvalé
bydlisko C. XXX/XXX, D. E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava z 5. februára 2025, č. k. 7PP/38/2024-32, na neverejnom zasadnutí

konanom 29. apríla 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 5. februára 2025, č. k. 7PP/38/2024-32,
podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) s poukazom na § 66 ods. 1 písm.
a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh A. B. (ďalej len odsúdený) na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda z 19. júla 2023, sp. zn. 24T/37/2023 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda z20. októbra 2024, sp. zn. 14T/36/2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
z 24. januára 2024, sp. zn. 14T/36/2021.

2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku,

teda vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu materiálnu
podmienku. Z hodnotenia riaditeľa ústavu podľa okresného súdu vyplynulo, že správanie odsúdeného
v predchádzajúcom ústave Leopoldov bolo na požadovanej úrovni, príkazy nariadenia príslušníkov
plnil, udržiaval sociálny kontakt, bol pracovne zaradený, disciplinárne potrestaná nebol a bol jedenkrát
disciplinárne odmenený. Po premiestnení do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou 19. septembra 2023
jeho správanie nie je vždy na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa nie vždy

dodržiava, príkazy a nariadenia nie vždy plní a v pedagogickej dokumentácii má negatívny poznatok o
požití alkoholického nápoja na pracovisku, za čo mu bol uložený disciplinárny trest, ktorý má zahladený
a z dôvodu ktorého bol 15. novembra 2023 vyradený z pracoviska FCC Trnava. Odsúdený v ÚVTOS
HrnčiarovcenadParnouzískaldvedisciplinárneodmeny,kspáchanejtrestnejčinnostimákritickýpostoj,
ale ciele stanovené programom zaobchádzania aktuálne plní iba čiastočne, čo zjavne nenasvedčuje
tomu, že by doterajší výkon trestu mal pozitívny vplyv na resocializáciu odsúdeného. Podľa názoru

okresného súdu tak u odsúdeného k polepšeniu nedošlo, pretože skúmal a hodnotil celý priebeh výkonu
trestu odňatia slobody a správanie odsúdeného, pričom jeho správanie nie je vždy na požadovanej
úrovni. Odsúdený tak prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť
každého väzňa. Zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam
výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie
zákona.3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že pokiaľ nie je splnená prvá materiálna
podmienka, tak z podstaty veci nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka, pretože ak nie
je preukázané polepšenie, potom platí, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života

v prípade jeho prepustenia na slobodu. Keďže pre nesplnenie prvej materiálnej podmienky nemôže
byť splnená druhá materiálna podmienka, podľa okresného súdu nebol daný dôvod k tomu, aby sa
bližšie zaoberal splnením druhej materiálnej podmienky. Okresný súd zastával názor, že úplnú nápravu
odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého trestu odňatia slobody.

4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti,
no odsúdený voči nemu ihneď zahlásil sťažnosť.
5. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 21. marca
2025.
5.1. Odsúdený v sťažnosti priznal, že v minulosti zlyhal a popísal bližšie, čo sa stalo. Tvrdil, že si svoje
zlyhanie viackrát premietol v hlave a najmä v kontexte vplyvu na najbližšiu rodinu, resp. aj na chorého

syna. Zvýraznil, že keby vedel čas vrátiť, rozhodne by veľa veci urobil vo svojom živote inak. Počas tohto
výkonu trestu sa rozhodol, že tieto negatívne následky konania a dopady na najbližších a vrátane na
spoločnosť, bude sa snažiť maximálnej miere odstrániť, eliminovať a robiť všetko preto, aby sa z jeho
strany už podobným zlyhaniam nemohlo dôjsť. Osud ho za toto zlyhanie veľmi prísne potrestal tak, že
na to doplatili najbližší.

5.2. Ďalej dôvodil, že v deň prejednania návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zomrel jeho biologický otec v Grécku, čo je možné overiť cez ÚVTOS Hrnčiarovce nad parnou
alebo cez Veľvyslanectvo Grécka na Slovensku, nakoľko ide o občana Grécka. Jeho nevlastný otec,
ktorý sa o neho roky staral v súčasnosti chodí na pravidelnú dialýzu, zlyhajú mu obličky, ich pneuservis
stojí, do rodinného rozpočtu financie prestali prúdiť. Takýmto spôsobom sa jeho rodina dostáva do

veľmi nepríjemnej a vážnej situácie, môže to vážne ohroziť nielen zdravie, ale aj ich život. Jeho mama
taktiež chorá čaká na operáciu a už z tohto nevie toľko robiť ako za mlada. U syna sa objavila vážna
psychiatrická porucha, resp. poškodenie, preto ho museli vybrať z detského kolektívu, tu by mal platiť
tiež aspekt najlepší záujem dieťaťa (kto má pomôcť ak nie otec ??). Dieťa s takýmito poruchami čaká
a musí absolvovať nemálo vyšetrení. Súd a ani prokuratúra nevzali najlepší záujem dieťa do úvahy,

pričom analogicky poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2027/17 zo
7. augusta 2017 a tiež na medzinárodného dokumentu s názvom /CRC/C/GC/14/ vydaného výborom
OSN pre práva deti. Pevne sa drží, lebo jeho povinnosťou je pomôcť.
5.3. Ďalej v sťažnosti namietal, že z napadnutého uznesenia súdu cítiť ľahostajnosť a bezcitnosť.
Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú

z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti
týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou
činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Je faktom, že trest na každého má individuálny
rozmer. Aj odborné publikácie preto zameriavajú na daný inštitút zvlášť opatrene a pomocou ďalších
faktorov uznali, že (pomery páchateľa) vždy by mali byť hodnotený ako pozitívny element. Majú vôľu

do každého trestu zapracovať všetky detaily a podstatné skutočnosti. Tento sa týka osobnostného
hodnotenia každého jednotlivca. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osoby páchateľa ako objekt trestu
a totiž o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ďalšie výskumy
tiež potvrdzujú a poukazujú na fakty, že obmedzenie kontaktov s rodinou alebo malým dieťaťom môže
mať vážne následky na konkrétne dieťa. Vedecké štúdie potvrdzujú, že takéto podmienky ovplyvňujú

mentálne (duševné) zdravie a úsudok jedinca. V tomto prípade môže mať jasný vplyv na jeho chorého
syna. Pokiaľ ide o haváriu, tak veľa spravil a do dnes cíti vinu a vnútorný nepokoj, daná skutočnosť
výrazne zmenila jeho život aj rozmýšľanie k smerom zodpovednosti a zmene, otvorilo mu to oči, nakoľko
začal vnímať veci, čo predtým nie. Predtým nebol dostatočne vnútorne pripravený sa zaradiť do života
po prepustení na slobodu. V predchádzajúcom období nevedel sám sebakriticky zhodnotiť. Taktiež by

chcel po prepustený na slobodu sa prihlásiť na ambulantné terapeutické sedenia (u psychiatra), nakoľko
vie, že mal vážny problém (s omamnými látkami), ktorým sa už chce vyvarovať, takýmto spôsobom by
chcel posilniť ochranu proti týmto latkám a posilniť svoju vnútornú vôľu.
5.4. Pokiaľ ide o jeho rodinnú situáciu, jeho syn sa volá A. B. B., nar. X. XXXX XXXX a synovi lekári
diagnostikovali viaceré choroby tipu „ADHD“ prevedením do (PAS). Vzťah medzi nimi je na veľmi dobrej

úrovni. ADHD podľa vedeckých poznatkov sa prejavuje nepozornosťou, zlyhávaním v škole, problémami
zaradiť sa, vyradením z kolektívu a pod. Nehovoriac o tom, že pokiaľ máte doma takéto dieťa, tak jeden
rodič nestačí, dieťa potrebuje mať obidvoch rodičov (syn je izolovaný od ostatných zdravých deti), preto
nemôže mať taký istý režim ako ostatné deti. Je ale potrebné dodať, že syn je v tom, že už čoskorosa vracia domov a jedine táto myšlienka ešte ako tak drží nad vodou. Z tohto dôvodu by taký scenár,
že vážený súd tieto veci nepreskúma alebo nevezme do úvahy a spoločný návrh odmietne, tak u syna
takýto negatívny akt môže byť spúšťačom tzv. seba deštrukcie a môže vyvolať nenapraviteľné zmeny

a devastačné následky v jeho zdravotnom stave. Dieťa je psychiatrický pacient. Keďže sa nedá vylúčiť,
že trest nepriamo postihne aj osoby iné, hoci ujma je smerovaná na páchateľa trestného činu (napr.
morálna, citová a majetková ujma postihujúca členov rodiny alebo domácnosti odsúdeného), súčasná
právna koncepcia sa snaží tieto nežiadúce účinky zmierniť. Uvedomuje si vážnosť, že niektoré veci už
nikdy živote ovplyvniť nedokáže ako napr. minulosť, ale to čo istotne vie, že veci v budúcnosti ovplyvniť

vie a chce. A má nato vnútornú veľmi silnú vôľu. Čo sa týka zamestnania, resp. hľadanie zamestnania,
už teraz má vyhliadnuté viaceré ponuky zo štátnej databázy a tieto pravidelne sleduje a aktualizuje.
5.5. Ďalej v sťažnosti uviedol, že podmienečné prepustenie pre neho neznamená ukončenie trestu
(ide len o ukončenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody), ide o pokračovanie v pôsobení
na páchateľa, ale v iných podmienkach (na slobode) a inými prostriedkami než nepodmienečný trest
odňatie slobody (probačným dohľadom, primeranými obmedzeniami, a primeranými povinnosťami resp.

ďalšími opatreniami). (Šámal, P. a kol. Trestní zákoník: komentár, 1, §1- 139.2, vydání, Praha: C.
H. Beck, 2012, s. 1078) Okresný súd nevedel vysvetliť, z akého dôvodu nevyužije tieto prostriedky
vrátane toho, že z akého dôvodu neberie do úvahy jeho zámer sa liečiť a chodiť na tzv. terapeutické
sedenie. Oprávnený subjekt (spoločnosť) totiž nemôže, v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov
hľadieť do budúcnosti len cez potencionálne riziko plynúce z posúdenia minulosti, ale aj cez existujúce

prostriedky na jeho eliminácie. Podľa hodnotenia ÚVTOS existuje potencionálne riziko recidívy len
vzhľadom na minulosť odsúdeného, je to však konštatovanie bez ďalších aspektov k smerom výkonu
trestu a jeho priebehu. Podľa názoru odsúdeného, pokiaľ okresný súd má pochybnosti, resp. nemá
voči jeho osobe úplnú dôveru, môže tieto prostriedky uložiť. Podľa hlavných zásad princípu „ultima
ratio“ nekončí uložením trestu, ale má svoje opodstatnenie aj vo vykonávacom konaní. V tejto súvislosti

nie je možné prehliadnuť ani to, že bez ohľadu na sledovaný účel trestu môže byť pobyt vo väzení
spojený s negatívnymi vplyvmi a účinkami na odsúdených, napríklad tým, že odsúdení môžu stratiť vo
väzení niektoré návyky a schopnosti nevyhnutné pre život na slobode, resp. tým, že vo väzení nadviažu
také škodlivé vzťahy, ktoré ich budú smerovať k opätovnej trestnej činnosti. Preto je podstatné, aby
boli odsúdení prepustení z výkonu trestu v čase, keď bude splnený účel trestu, a aby nezostávali vo

výkone trestu zbytočne dlho (m. m. III. ÚS 355/2021). Trest odňatia slobody plní individuálnu, punitívnu
funkciu voči páchateľovi, ako aj funkciu ochrany spoločnosti. Štrasburský súd naznačuje (už citovaný
Weeks v. The United Kingdom, bod 46 a 47), že ak by veľmi dlhodobý trest plnil len punitívnu funkciu,
mohlo by to znamenať neproporcionálny trest nezlučiteľný s čl. 3 dohovoru. Vyváženie spomínaných
funkcií, punitívnej a ochrannej, je možné pomocou inštitútu podmienečného prepustenia. Ak nezávislý

súd expertne zistí, že spoločnosť už nie je potrebné chrániť, odsúdený môže byť prepustený na slobodu.
Prvá formálna podmienka je splnená. Druhá (prvá materiálna) podmienka je splnená a tretia (druhá
materiálna) podmienka je splnená, lebo odsúdený prehodnotil svoje hodnoty aj k smerom vlastným
zlyhaniam. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave,
resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno

vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život
(nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 2201/16 z 23. januára 2017 a tam citovaná odborná
literatúra).
5.6. V tomto smere je dôležité mať na pamäti, že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy
podmienečného prepustenia zo strany všeobecného súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti nevyužili

šancu v podobe podmienečného prepustenia a vo výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z
ústavnoprávneho pohľadu akceptovať. V podobnom duchu je formulované aj odporúčanie Rec(2003)22
Výboru ministrov Členským štátom o podmienečnom prepustení, v rámci ktorého sa o. i. zdôrazňuje
otvorenosť tejto možnosti všetkým odsúdeným v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia a
zabezpečenie realistickej možnosti naplniť kritériá na podmienečné prepustenie (m. m. L. (S 36/2022).

5.7. V rámci konečného návrhu potom odsúdený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť ako nedôvodné
a neodôvodnené a aby sťažnostný súd rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu s poukazom na § 68
ods. 1 Tr. zák. Štýl rozhodovania okresného súdu podkopáva základy spravodlivosti na Slovensku, kedy
sa ignoruje rodina ako základný kameň spoločnosti, ignoruje sa najlepší záujem dieťaťa a vplyvy na
jeho zdravotný stav. Uzavrel, že napadnuté uznesenie obsahuje prvky nehumánnosti , zlomyseľnosti,

ale aj tzv. hyenizmu.
6. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného do konania neverejného zasadnutia bližšie nevyjadril.
7.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 11. apríla 2025.8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
10.Pokiaľideokonanie,ktorénapadnutémuvýrokupredchádzalo,odsúdenýmužiadnechybynevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd dodržal všetky ust. Trestného

poriadku viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia, pričom procesne
správnym spôsobom vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného
konania do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.
11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,
odsúdený vykonal pomernú časť z postupne uložených trestov, lebo od 25. januára 2023 si nepretržite
až doposiaľ odpykáva dva postupne nariadené tresty odňatia slobody, konkrétne
- od 25. januára 2023 s predpokladaným koncom 25. januára 2026 vykonáva trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky, ktorý mu bol uložený podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Dunajská

Streda pod sp. zn. 24T/37/2023 a
- od 25. januára 2026 s predpokladaným koncom 22. apríla 2026 by mal vykonávať trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. vo veci Okresného súdu
Dunajská Streda pod sp. zn. 14T/36/2021.
V oboch prípadoch išlo o prečin, teda bolo potrebné, aby odsúdený vykonal aspoň polovičnú časť z

týchto trestov. V zmysle uvedeného mu nárok na podmienečné prepustenie vznikol 22. júla 2024, čo
správne ustálil aj okresný súd.
12. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66
ods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.

13. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd úvodom pripomína, že nie každý
aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či
nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže
napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej
činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť,

pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti
a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne
ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych
odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené,
nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani

meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto
potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo
uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia
považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako
napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený žiadajúci o

podmienečnéprepusteniebyspravidlamalzískaťaspoňnejakúdisciplinárnuodmenu.Aksataknestalo,
alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu
nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať
argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na
neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.

14. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu
bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je
potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnomprepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale
v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd
také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v

začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie
povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať
pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu

o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho
poštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje
povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený
skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho
bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.

15. V konkrétnostiach tohto prípadu by sa vzhľadom na 3 disciplinárne odmeny, ktoré počas doterajšieho
pobytu za mrežami odsúdený získal, na prvý pohľad mohlo javiť, že prvá materiálna podmienka
(v podobe preukázania polepšia svojim správaním sa počas výkonu trestu) splnená je, no opak je
pravdou. Je potrebné zohľadniť, že odsúdený započal s výkon trestu odňatia slobody 25. januára
2023 (po započítaní výkonu väzby), jeho správanie v predchádzajúcom ústave Leopoldov bolo na

požadovanej úrovni, no počas jeho pobytu za mrežami v aktuálnom ústave sa vyskytli nedostatky
v jeho správaní. Odsúdený nie vždy dodržiava ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, príkazy
a nariadenia príslušníkov nie vždy plní, čo sa odzrkadlilo i v zaevidovanom negatívnom poznatku
o požití alkoholického nápoja na pracovisku a za čo bol zrejme i disciplinárne potrestaný, ktorý
trest má aktuálne zahladený. Skutočnosť, že odsúdený má disciplinárny trest zahladený automaticky

neznamená, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemôže naň prihliadať. Právnym
následkom zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy
disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli
a boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení.
Krajský súd uzatvára, že každé disciplinárne previnenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody

má povahu protiprávneho konania, pretože jeho protiprávnosť sa odvodzuje nielen od vykonávacích
predpisov (Poriadok na výkon trestu odňatia slobody), ale aj od noriem, ktoré sú obsahom ústavného
poriadku, ale primárne od ustanovení zákona upravujúceho samotný výkon trestu odňatia slobody.
U odsúdeného by sa dali akceptovať nedostatky v jeho správaní idúce na vrub jeho tzv. adaptačnej fáze
spojené s prispôsobovaním sa novému prostrediu, no z pohľadu krajského súdu nemožno ignorovať

skutočnosť, aby k nim došlo aj v neskoršej fáze výkonu trestu. Hoci je teda správanie odsúdeného
stabilizované, tak v tomto jeho správaní podľa názoru krajského súdu nie je možné vidieť skutočné
polepšenie, len sa formálne prispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Odsúdený má vo výkone trestu
odňatia slobody povinnosť rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu trestu a
ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení, a to od začiatku výkonu trestu, aby tak bol naplnený jeden

z hlavných účelov, ktorým je náprava odsúdeného.
16. Pokiaľ ide o povahu troch disciplinárnych odmien, možno konštatovať, že mu boli ukladané
prevažne za riadne plnenie pracovných povinností (disciplinárna odmena z 28. júla 2023 a 21. januára
2025) a za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení činnosti súvisiacich so všeobecným
rozvojom osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločným

priestorov oddielu a ústavu (disciplinárna odmena zo 4. júla 2024), pričom v iných smeroch krajský súd
nevzhliadol jeho snahu po náprave. Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený
sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti,
ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti
s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje

konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto
prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo
prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade
s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie

odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa
odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie
väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Krajský súd zdieľa názor okresného
súdu, že odsúdený sa nezbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktorého viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň
prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára,
že počet odmien u odsúdeného nepredstavuje prejav jeho skutočného polepšenia ako výrazu prerodu

osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k tomu,
aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej viac
nedopúšťal.
17. Niet pochýb, že odsúdený vo výkone trestu pracuje, jeho pracovná morálka je na požadovanej
úrovni, za plnenie pracovných povinností bol aj opakovane disciplinárne odmenený, čo jasne vyplynulo

z hodnotenia osoby odsúdeného, preto o jeho riadnom pracovnom nasadení nie sú pochybnosti. Avšak
opätovne treba poukázať na to, že v rámci výkonu pracovnej činnosti sa dopustil disciplinárneho
prehrešku (pomerne závažného, keďže požil alkohol), pre ktorý bol z pracoviska i vyradený.
18. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz,
či iné formy vzdelávania, naopak v podmienkach výkonu trestu mu je venovaný nedirektívny prístup
so zameraním na dodržiavanie a rešpektovanie interných a spoločenských noriem, ústavné poriadku

a časového rozvrhu dňa. V individuálnej práci je vedený k dodržiavaniu interných noriem, k stanovovaniu
a dosahovaniu reálnych cieľov, k zodpovednému postoju k životu. Tiež je erudovaný v problematike
absencie od návykových látok (tu s poukazom na spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil pod
vplyvom alkoholu a ktorá mala fatálny následok a i s poukazom na disciplinárne previnenie, kedy ani
v rámci výkonu trestu odňatia slobody nedokázal odolať alkoholu). Nemožno prehliadnuť v hodnotení

len čiastočné plnenie cieľov stanoveného programu zaobchádzania.
19. V ďalšom možno poukázať na to, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený prejavuje kritický
postoj a odsúdený na verejnom zasadnutí i v sťažnosti síce prezentoval svoj kritický postoj, neuviedol
však, ako na ňu s odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by
svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej

činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú
činnosť nepáchal. Stotožnenie sa odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho
odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou premeny odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania
a dosiahnutia polepšenia. Odsúdený viac menej len verbalizoval ľútosť a poukazoval na negatívne
dôsledky jeho pobytu za mrežami na jeho rodinu.

20. Ak polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti,
očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života
sú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného alebo
prijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces,
ktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po

jeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší
trestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je
zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným.
21. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od
odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku krajský

súd nepovažuje za splnenú.
22. Možno zopakovať, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko
polepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,čiodsúdenýbudeschopnýviesť
po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne

očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už
počas výkonu trestu.
23. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
neexistuje právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou
je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život,
vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako
aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane,

ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v
budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky
vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočnestane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení
pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne
veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej

činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre
rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
24. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského
súdu zjavné. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z

objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony
k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že
sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k
spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z
hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na
zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká

iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.
25. V tomto ohľade krajský súd dodáva, že bez zasadenia do kontextu kriminálnej kariéry a života
odsúdeného nie je samo o sebe určujúce, koľkokrát bol potrestaný, koľkokrát bol vo výkone trestu
odňatia slobody, či koľkokrát sa neosvedčil po podmienečnom prepustení, pretože žiadna z týchto
skutočností nemôže sama o sebe vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia, pokiaľ by odsúdený

skutočne zmenil svoj postoj k životu. Pri interpretácii kriminálnej minulosti odsúdeného súdy musia dbať
na to, akú výpovednú hodnotu majú jednotlivé informácie. Pri hodnotení prognózy riadneho vedenia
života nie je vo všeobecnosti vylúčené zohľadnenie celej trestnej minulosti odsúdeného, napríklad
vrátane starších a už zahladených odsúdených. Na strane druhej ale napríklad ojedinelé trestné
konanie odsúdeného staré niekoľko desaťročí nemôže takpovediac nič vypovedať o tom, či je možné

očakávať, že teraz po prípadnom podmienečnom prepustení odsúdený povedie riadny život. Nutné
je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch
predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať
napamäti,žepodľakriminologickýchvýskumovdochádzakopusteniukriminálnejdráhypostupne,jedná
sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním

jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste
opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie
oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch
nasledujúcichpoprepustenízpredchádzajúcehovýkonutrestuodňatiaslobodymôženaznačovať,žeod
odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho vedenia života, čo však platí len za predpokladu,

že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré
poskytujúpodstatnúnádej,žeponovompodmienečnomprepustenípovedieriadnyživot.Vtomtoohľade
môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná
podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi.
26. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany

krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že pácha rôznorodú
trestnú činnosť (drogová trestná činnosť, nebezpečné vyhrážanie a usmrtenie) od roku 2021 s menšími
časovými odstupmi až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu, pričom mu bol uložený
podmienečný trest, kedy v rámci skúšobnej doby neviedol riadny život a bol mu nariadený výkon trestu
a ďalej uložený nepodmienečný trest. Odsúdenému bolo i podmienečne zastavené trestné stíhanie,

v rámci ktorého si dokázal vytvoriť podmienky na osvedčenie sa, avšak následne po tejto skúsenosti
s trestným stíhaním sa dopustil oveľa závažnejšej trestnej činnosti. Krajský súd ďalej poukazuje
na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého nevyplýva žiadna skutočnosť
majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme od udržiavania sociálneho kontaktu
srodinouapracovnéhozaradenia.AjriaditeľÚVTOSvyhodnotiljehoresocializačnúprognózuakomenej

nepriaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
27. Tu sa žiada doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát ako odsúdený
(keďže u odsúdeného sa jedná o výkon postupne uložených trestov), nemá automaticky nárok na to, aby
bola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie
všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že riziko recidívy je

u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne
prepustená.
28. Aj krajský súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením
prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení budeviesť riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp.,
že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak aj krajský súd posúdil

ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho
nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.
29. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu zohráva povaha spáchaného
trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy zohľadňovať v zmysle § 66 ods. 2
Tr. zák. V tomto prípade odsúdený vykonáva trest uložený mu za prečin usmrtenia v jeho kvalifikovanej

podstate podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., kedy ako vodič dopravného prostriedku po požití alkoholu spôsobil
smrť. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom
v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej diferenciačnej skupiny „B“ s tým, že
diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program
vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu.
30. Ani sťažnostná argumentácia odsúdeného nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci. Preto

pokiaľ odsúdený poukazoval na to, že má zabezpečené bývanie a zamestnanie, ani tieto skutočnosti
nie sú spôsobilé u neho rozptýliť riziko možnej recidívy na mieru potrebnú pre pozitívne rozhodnutie o
jeho žiadosti, keďže ide o faktory, ktoré sa u neho na spáchaní trestnej činnosti v minulosti nepodieľali.
Možno tak uzavrieť, že ani možnosť zamestnať sa, ani zabezpečené bývanie nie sú dnes tie relevantné
faktory, pre ktoré by súdy mali jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

vyhovieť.
31. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv ani argumentácia odsúdeného predostretá v sťažnosti
ohľadom zdravotného stavu jeho syna, lebo ani existencia rodinných či citových väzieb odsúdeného
v minulosti neodradila od páchania trestnej činnosti, preto niet dôvodu sa domnievať, že by tomu nateraz
malo byť inak. Neobstojí ani poukaz na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je typický pre rodinnú oblasť práva.

Inak vyjadrené, práve zdravotný stav maloletého syna odsúdeného mal byť pre odsúdeného motiváciou
viesť riadny život, venovať sa mu a rodine vo zvýšenej miere, namiesto toho odsúdený páchal trestnú
činnosť. Na dôvažok účelom vykonávacieho konania, ktorého súčasťou je aj podmienečné prepustenie,
nie je posudzovať rodinnú situáciu odsúdeného, ale realizovať obsah právoplatného rozhodnutia.
Práve v rámci vykonávacieho konania by malo dochádzať k naplneniu účelu trestu, ktorým je ochrana

spoločnosti a prevýchova páchateľa. Keďže u odsúdenému nemožno konštatovať splnenie materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie, tak nedošlo k naplneniu účelu trestu. A pokiaľ ide o finančnú
situáciu rodiny, odsúdený na chod domácnosti môže prispievať i počas výkonu trestu odňatia slobody
práve finančnou odmenou, ktorú získa za odvedenú prácu vo väzenskom prostredí.
32. Na margo poukazu odsúdeného na jeho ochotu podstúpiť ambulantné terapeutické sedenia

u psychiatra v dôsledku jeho problému s omamnými látkami krajský súd uvádza, že odsúdený mal
pred výkonom nepodmienečného trestu dostatok príležitosti bojovať so svojim problémom s návykovými
látkami, tu s poukazom na podmienečné zastavenie trestného stíhania pre drogovú trestnú činnosť,
kedy bol zdvihnutý varovný prst, no ani táto skutočnosť ho neprimäla riešiť tento problém. Práve
naopak, trestnú činnosť vygradoval pod vplyvom návykových látok. Krajský súd uzatvára, že na jednej

strane oceňuje snahu odsúdeného, no na strane druhej je táto snaha negovaná jeho predchádzajúcim
správaním sa a tiež jeho konaním v podmienkach výkonu trestu, kedy ani v rámci tzv. nútenej absencie
nebol schopný sa vyvarovať alkoholu.
33. Záverom krajský súd dáva odsúdenému do pozornosti, že si vo výkone trestu odňatia musí uvedomiť
príčiny a dôsledky svojho protiprávneho konania, aby ich v budúcnosti v čo najširšej miere eliminoval

a nie sa len po určitý časový úsek formálne prispôsobiť režimu a príkazom ZVJS. Takéto správanie
nespĺňa požiadavky polepšenia sa vo výkone trestu, preto nie je možné pripisovať relevantnosť jeho
slovám, že povedie na slobode riadny život. Krajský súd k sťažnostnej argumentácii týkajúcej sa
vytvorenia vhodných podmienok na jeho polepšenie (na margo poukazu odsúdeného, že pobyt vo
väzení môže byť spojený s negatívnymi vplyvmi a účinkami a pod.) uvádza, že práve účelom samotného

výkon trestu odňatia slobody je náprava odsúdeného, aby sa polepšil a v budúcnosti sa nedopúšťal
protiprávneho konania, pričom závisí v prvom rade od samotného odsúdeného, či sa chce polepšiť
a viesť riadny život, aby sa už nedostal do rozporu so zákonom alebo nie. Dôvera spoločnosti mu bola
poskytnutá pri jeho predchádzajúcom podmienečnom zastavení trestného stíhania, avšak túto šancu
nevyužil a nakoniec dopustil sa oveľa závažnejšej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva uložený

nepodmienečný trest.
34. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd a síce, že náprava
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody a že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody bynebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov. Tento záver bol vyslovený po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
teda s poukazom na jeho celkové správanie sa počas pobytu vo väzení, na jeho kriminálnu minulosť,

predchádzajúci spôsob života a tiež s poukazom na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS.
35. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.