Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200049
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: chrysso s.r.o..,
Popradská 56, Košice, IČO: 040 01, IČO: 44 459 751, zast. advokátom JUDr. Milošom Kaščákom,
AK so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2017, aj za december 2017. Daňová kontrola bola začatá
na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100398939/2019 zo dňa 07.02.2019. Dňa 25.03.2019
správca dane požiadal splnomocneného zástupcu žalobcu, A. A. B., o doloženie listín a o vyjadrenie: kto

mu vykonával, resp. spracúval účtovníctvo, či mal zamestnancov, aký majetok vlastní, predložiť knihu
majetku. A. B. na ústnom pojednávaní dňa 10.04.2019 oznámil správcovi dane okrem iného aj to, že
mu účtovníctvo vykonávala spoločnosť MIREKON s.r.o. a od 01.08.2017 spoločnosť MV Accounting
s.r.o. Správcovi dane boli dňa 20.08.2019 doručené požadované dodávateľské a odberateľské faktúry
za rok 2017.

2. Správca dane listom zo dňa 13.01.2020 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu

daňovej kontroly a vyzval ho predložiť všetky dôkazy na preukázanie, že mu vznikol nárok na odpočet
dane z faktúr od spoločnosti BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze. Správca dane rozhodnutím č.
100365853/2020 zo dňa 06.02.2020 nevyhovel žiadosti žalobcu na predĺženie lehoty na predloženie
dokladov.

3. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100433106/2020 zo dňa 13.02.2020 (ďalej len
„protokol z daňovej kontroly“) za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2017, apríl, máj a aj december 2017,

ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol z daňovej
kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli žalobcovi doručené, zároveň mu bola určená lehota na
vyjadrenie s poučením podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).Vyjadrenie žalobcu k predmetnému protokolu bolo správcovi dane doručené dňa 17.03.2020. Žalovaný
na žiadosť správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, žalobca bol
o tom písomne upovedomený. Na základe informácií uvedených vo vyjadrení k protokolu z daňovej

kontroly vyzval správca dane žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce predaj bytov, dôkazy k prijatým
platbám za predaj bytov a že bola odvedená daň z predaja bytov č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a
XX. Doklady boli doručené správcovi dane dňa 02.09.2020 a dňa 15.10.2020 boli u neho prerokované
pripomienky k protokolu z daňovej kontroly.

4. Správca dane pôvodne vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2017 rozdiel dane v sume
6 710,05 eura rozhodnutím č. 101623930/2020 zo dňa 03.11.2020, ktoré bolo na základe odvolania
žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100565264/2021 zo dňa 09.04.2021.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2017, lebo daň vyrubená podaným dodatočným daňovým priznaním bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň
zistená správcom dane po kontrole bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní bola XX.XXX,XX eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že:

5.1. rozdieldanevznikolmedzidaňovýmpriznanímzazdaňovacieobdobiedecember2017aevidenciou
dane z dôvodu, že žalobca neodviedol daň z faktúry č. 040170005 za predaj bytu č. 45 (protokol o
prevzatí bytu č. 45 zo dňa 20.12.2017, kúpna cena bytu bola XX XXX,XX eur + doplatok za dodávku

a montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla v sume XXX,XX eur). Žalobca vystavil túto
faktúru č. 040170005 s dátumom dodania 14.12.2017 a vyčísleným DPH vo výške X XXX,XX eur, pričom
faktúru uviedol do záznamov k DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 a do knihy vystavených
faktúr, ale neuviedol ju do kontrolného výkazu a dodatočného daňového priznania za zdaňovacie
obdobie december 2017. Čiže daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 040170005 nebola odvedená do

štátneho rozpočtu.

5.2. V odôvodnení je tiež uvedené, že žalobca nepriznal ani daň z dokladu z elektronickej registračnej
pokladnice (ERP) č. 001/21 7113 z 31.12.2017 v sume 3 113,05 eura za predaj tovaru.

5.3. Ďalej že žalobca predával byty fyzickým osobám, ktoré nadobudol v roku 2017 a z ich nákupu
si uplatnil odpočítanie dane. V zdaňovacom období december 2017 prijímal žalobca od niektorých
kupujúcich zálohové platby. Správca dane zistil, že žalobca prijal v zdaňovacom období december 2017
zálohové platby za predaj bytov od „nasledovných kupujúcich: 1. A. C. - Zmluva o prevode vlastníctva
bytu č. 11 zo dňa 21.12.2017, platba prijatá dňa 08.12.2017 v sume X XXX,XX eur; 2. D. D. D. - Zmluva o

prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21,12.2017, platba prijatá dňa 05.12.2017 v sume X XXX,XX eur;
3. E. A. F. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 18 zo dňa 09.02.2018, platba prijatá dňa 04.12.2017 v
sume X XXX,XX eur; 4. E. G. a D. G. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21.12.2017, platba
prijatádňa22.12.2017vsumeXXXXX,XXeur,dňa27.12.2017vsumeXXXXX,XXeuradňa08.01.2018
v sume XX X,XX eur. Pri bytoch bytov č. XX, XX a XX žalobca neodviedol daň z prijatých platieb vo

výške X. XXX,XX eur, t. j. vo výške XXX,XX eura za každý byt. Celková kúpna cena bytu č. XX bola 96
000,00 eur s DPH + doplatok za dodávku a montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla vo
výške XXX,XX eur, pritom byt bol odovzdaný dňa 28.12.2017, preto daňová povinnosť žalobcovi vznikla
v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v zdaňovacom období december 2017. Žalobca v zdaňovacom
období december 2017 priznal a odviedol daň zo sumy XX XXX,XX eur, ale nie zo súm X XXX,XX eur

a XXX,XX eur. Preto správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z vyššie uvedených zálohových platieb
v celkovej výške XXX,XX eura.

6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102016962/2021 zo dňa 25.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie potvrdil,

lebo prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, je riadne odôvodnené, správca dane dodržal
všetky zásady daňového konania. Dôvodom dovyrubenia DPH bolo to, že žalobca neodviedol za
zdaňovacie obdobie december 2017 DPH z vystavených zálohových faktúr súvisiacich s predanými
bytmi a z faktúry z ERP za dodanie tovaru a z prevodu nehnuteľností.II.
Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021, žiada zrušiť len rozhodnutie
žalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

8. Žalobca namieta, že správca dane oprel závery protokolu z daňovej kontroly len o skutočnosti, ktoré
sa ho priamo netýkali. Správca dane nezadefinoval dôvod dorubu dane z pridanej hodnoty, obmedzil sa
len na konštatovanie rozdielu vo výške X XXX,XX eur medzi podaným dodatočným daňovým priznaním
zo dňa 30.4.2018 a dokladmi a záznamami k DPH za mesiac december 2017. Namieta nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nie je mu zrejmé z ktorých dôkazov správca dane vychádzal.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je málo zrozumiteľné, neprehľadné, absentujú v ňom úvahy
správneho orgánu a závery, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie.

9. Žalobca namieta, že on nenesie zodpovednosť za konanie či nekonanie jeho obchodného partnera,
s ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu o poskytovaní účtovných služieb. Potvrdil, že jeho dodávateľ

účtovných služieb zanedbával svoje povinnosti a pochybil tým, že nepostupoval podľa § 19 ods. 4
zákona o DPH a nevystavoval faktúry k prijatej platbe, pritom faktúru k prijatej platbe vystavuje platiteľ
DPH na základe prijatej platby pred dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ ho na neplnenie si tejto
povinnostianineupozornil.Namieta,žesprávcadanenedostatočnepreverilskutočnostirozhodujúcepre
správneurčeniedane,alenezaoberalsatýmakovzniklinesprávnostivúčtovnejzávierke. Správcadane

mal k dispozícii od neho všetky požadované doklady, z ktorých bolo zrejmé, komu boli tovar a služby
poskytnuté, a tak mohol sám z vlastnej iniciatívy zistiť ďalšie skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať
účastníkom náhradu trov konania. Obsah žalobných námietok je totožný s odvolaním žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca nedoložil nové dôkazy na spochybnenie záverov správcu dane.
Podrobne sa s odvolacími námietkami vyporiadal už vo svojom napadnutom rozhodnutí, na ktorého

obsah odkazuje. Daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že žalobca bol
povinný odviesť za zdaňovacie obdobie december 2017 o X XXX,XX eura vyššiu daň z pridanej
hodnoty, ako uviedol v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2017 (v riadku
04), zistenia správcu dane považuje za správne. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že správca dane
vychádzal zo spisového materiálu, najmä zo zmlúv o predaji bytov, preberacích a odovzdávacích

protokolov k bytom, rozhodnutí o povolení vkladu, dokladov o čiastočných úhradách kúpnych cien od
kupujúcich a ním uvádzané skutočnosti uviedol v prvostupňovom rozhodnutí ( sú uvedené už vyššie
v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je jasné, riadne
odôvodnené. Žalobca sa nemôže odvolávať na pochybenie jeho dodávateľa účtovných služieb, lebo za
spoločnosť je zodpovedný jej štatutárny zástupca ( § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Skutočnosť,

že spoločnosť MV Accounting s.r.o., poskytujúca žalobcovi účtovné služby, pochybila, nie je dôvodom
na nevyrubenie rozdielu dane.

IV.
Konanie na správnom súde

11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského

súdu v Nitre. Vec bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/7/2022 bola v
súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do
senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/7/2022.V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15. mája 2025 s tým, že oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich

dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a
žalovanýsavprvomúkoneurobenomvočisprávnemusúduvýslovnenevyjadril,žežiadanaprejednanie
veci nariadiť pojednávanie.

13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,

v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen

proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky

a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto
konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo
veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI.

Relevantná právna úprava

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa
postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo inýchpodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento

zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),

predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

26. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

27. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé

plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane
poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

28. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).

29. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým potvrdilprvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi
ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2017 z dôvodov uvedených vyššie v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku.

31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazujevšetkyskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvpriznaní,hláseníavyúčtovaníalebonaktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

32. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného
súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.

8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

33. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z
ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový
záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a
to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť

podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň
bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Správca dane vlastným šetrením zistil také
objektívne skutočnosti (uvedené vyššie v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku), na základe ktorých
žalobcovi dovyrubil rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2017. Žalobca preukázateľne sám potvrdil, že jeho dodávateľ účtovných služieb pochybil,

porušil povinnosti dané mu § 19 ods. 4 zákona o DPH, keď nevystavoval faktúry k prijatej platbe.

34. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu týchto žalobných
námietok: 1) závery protokolu z daňovej kontroly vychádzajú zo skutočností, ktoré sa žalobcu priamo
netýkajú;2)správcadanenezadefinoval dôvoddorubuDPHaobmedzilsalennakonštatovanierozdielu

vo výške X XXX,XX eur; 3) napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené, málo zrozumiteľné
a neprehľadné vrátane absencie správnej úvahy; 4) správca dane sa nezaoberal dôvodmi nesprávnej
účtovnej závierky. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať
na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať
ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek

špecifikácie(pozrinapr.rozsudokNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepublikysp.zn.8Azs134/2005).
Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za
základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a
nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku

žalobcu. Súd k tomuto názoru dospel z dôvodu, že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval: 1) ktoré
skutočnosti uvedené v protokole z daňovej kontroly sa ho netýkajú, v čom presne je nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, nezdôvodnil prečo by sa mal správca dane
zaoberať aj dôvodmi vzniku nesprávností v účtovnej závierke. Správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zistil, že z oboch rozhodnutí je zrejmé

jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu
a právne posúdenie veci, a preto uvedeným žalobným námietkam správny súd neprisvedčil.35. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že on nenesie zodpovednosť za konanie
(nekonanie) jeho dodávateľa účtovných služieb, ktorý si neplnil povinnosti v zmysle zákona o DPH.
Z administratívneho spisu vyplýva, že dodávateľ poskytoval účtovné služby pre žalobcu, pričom žalobca

ako účtovná jednotka je zodpovedná za svoje účtovníctvo a je už na žalobcovi, či si realizáciu
účtovníctva bude prevádzkovať vo vlastnej réžii interne alebo externe prostredníctvom dodávateľskej
spoločnosti. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť preukázaním, že účtovníctvom mu neviedla
riadne iná firma. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o

záležitostiachspoločnosti.Vzmysle§5ods.1,2zákonč.431/2002Z.z.oúčtovníctvevzneníneskorších
predpisov môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, pritom poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za
vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v
rozsahu podľa tohto zákona. Je zrejmé, že konatelia žalobcu zodpovedajú za stav vedenia účtovníctva
a predpísanej evidencie bez ohľadu na to, či tieto činnosti vykonávajú osobne, alebo či ich zabezpečujú

prostredníctvom iných právnických alebo fyzických osôb.

36. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby

rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno

ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžo/150/2009).

37. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne
zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i
správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, z ktorých dôkazov vychádzali
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali

presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so
záverom žalovaného. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové
rozhodnutie) sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno
prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil

právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,

žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.