Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010072
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010072.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a členov senátu JUDr.
Milana Straku a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., XX.XX.XXXX C. D., pre
zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4
písm. b)
Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 21. mája 2025, o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/7/2025 zo dňa 19. marca 2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/7/2025 zo dňa 19. marca 2025 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v okrese Partizánske a všade tam, kde sa pohyboval až do dňa 18.09.2024
do 22:20 h., kedy mu ako zadržanej podozrivej osobe bola podľa § 102 Trestného poriadku vykonaná
osobná prehliadka, počas ktorej bola u obžalovaného nájdená plastová striekačka s obsahom
kryštalickej látky svetlo-hnedej farby s hmotnosťou 2,728 g,

v ktorej bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou 77,9 % hmotnostných, čo
predstavuje 2.125 mg absolútneho metamfetamínu a plastové vrecko
s obsahom kryštalickej látky svetlo-hnedej farby s hmotnosťou 0,680 g, v ktorej bola zistená
prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou 58,5 % hmotnostných, čo predstavuje 398
mg absolútneho metamfetamínu, teda obžalovaný neoprávnene vo väčšom množstve prechovával
pri sebe psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), pričom metamfetamín je uvedený v II. skupine

psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v platnom znení.

Za to bol odsúdený:

podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37
písmeno m) Trestného zákona, aplikáciou § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 6 Trestného zákona, na trest
odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 74 odsek 1 Trestného zákona súd
ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal vo vzťahu k výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a ochranných opatreniach
odvolanie obžalovaný, ktoré následne písomne odôvodnil sám, aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Podľa názoru obžalovaného okresný súd nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov vyplývajúce
z ustanovenia § 34 Tr. zák. a mohol mu byť uložený aj miernejší trest. Predovšetkým je významnou
skutočnosťou, že na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, dokonca
bol ochotný uzavrieť dohodu o vine a treste. V prípravnom konaní bol nezákonne zadržaný, pretože
na zadržanie osoby podľa § 85 ods. 1 Tr. por. je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora a tento
nebol vopred daný. Uvedenú nezákonnosť okresný súd doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom

nevyhodnotil. Ďalej obžalovaný poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 2T/2/2012 zo dňa 24. januára 2012, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu, a pre
ktorý došlo k úprave trestnej sadzby z dôvodu opätovne spáchaného zločinu, resp. k zvýšeniu dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v aktuálne účinnom znení, mal
okresný súd vyhodnotiť v kontexte momentálneho nastavenia spoločnosti, ktorá sa na základe určitého

dejinného vývoja už nepozerá na tento skutok spáchaný pred štrnástimi rokmi ako na zločin, ale už
iba ako na prečin. Keďže predchádzajúci náhľad je prekonaný, nie je možné u obžalovaného aplikovať
ustanovenie § 38 ods. 3
Tr. zákona. Hoci zákonodarca opomenul jasne právne upraviť situáciu ohľadom už vykonaných trestov,
ktoré by už dnes boli oveľa miernejšie právne posudzované, je možné aplikovať ustanovenie § 438j

Tr. zák., a na základe logiky rozšíriť jeho aplikáciu aj na situácie už vykonaných trestov, ak tieto tresty
ovplyvňujú ukladanie trestov v súčasnosti, ako je to aj v prípade obžalovaného. Za týchto okolností
mohol okresný súd napraviť neprimeranú prísnosť zákona aj použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák., a trest obžalovanému výrazne znížiť. Okresný súd tiež pri úvahách o spravodlivej výmere trestu
nedostatočne prihliadol na množstvo metamfetamínu, ktorý obžalovaný prechovával, keď hmotnosť mu

zaistenej drogy 3,4 g je pri dolnej hranici rozpätia väčšieho množstva v zmysle § 135d písm. b) Tr.
zák., a rovnako keď neprihliadol na stav závislosti obžalovaného od tejto drogy, keď v čase skutku bol
v rozhodnom štádiu závislosti od metamfetamínu, a aj preto mal pri sebe také množstvo drogy. Na
základe týchto skutočností obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil vo výroku o treste a ochranných opatreniach a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží

trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na
skúšobnú dobu 36 mesiacov, počas ktorej mu uloží zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a povinnosť zamestnať sa a podrobiť sa sociálnemu výcviku v spolupráci s probačným
amediačnýmúradníkom.Obžalovanýtiežnavrholuložiťmupeňažnýtrestvovýmere500euraochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Na uloženie ochranného dohľadu nie sú splnené

zákonné podmienky, okresný súd ani riadne neodôvodnil jeho uloženie, preto ho obžalovaný navrhol
zrušiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, ktoré sa konalo za splnenia všetkých
procesných podmienok, prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu uviedol, že považuje

napadnutý rozsudok za zákonný a opodstatnený vo všetkých jeho výrokoch, a preto odolanie
obžalovaného navrhuje podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného právom
konečného návrhu poukázal na ich odvolanie a písomné odôvodnenie odvolania. Stotožnil sa tiež
s odôvodnením odvolania, ktoré podal obžalovaný a navrhol krajskému súdu, aby rozhodol tak, ako
je uvedené v záveroch písomného odôvodnenia odvolania. Obžalovaný sa právom konečného návrhu

stotožnil s tým, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného hoci je prípustné,
podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné.Krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu
a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním,

a ktorého správnosť krajský súd by teda ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný
súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny (podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por.) v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., následne postupoval v súlade s Trestným
zákonom, keď uložil obžalovanému trestnoprávnu sankciu v zmysle všeobecných zásad na ukladanie
sankcií

a trestov podľa § 33a a § 34 Tr. zák., vrátane relevantného použitia ustanovení o poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnostiach, keď správne identifikoval u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie spáchaného trestného činu a
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (recidíva trestnej činnosti). Následne okresný súd dôvodne aplikoval
ustanovenie o opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na predchádzajúce

odsúdenie obžalovaného za zločin rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/2/2012 (rovnako
drogová trestná činnosť), čím došlo k obligatórnemu zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby zločinu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. o jednu tretinu, teda okresný súd vychádzal pri úvahách o primeranom a spravodlivom treste
odňatia slobody zo zákonného rozpätia 2 roky 8 mesiacov až 6 rokov. Následne okresný súd veľmi

podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, akú úvahy ho viedli k uloženiu trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 3 roky, keď poukázal na to, že obžalovaný opakovane pácha (okrem inej
trestnej činnosti) drogovú trestnú činnosť, za ktorú mu boli už ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia
slobody, a rovnako mu boli opakovane ukladané aj ochranné protitoxikomanické liečenia, no ani výkon
trestu a absolvovanie liečenia neviedlo u obžalovaného k očakávanej náprave v tom zmysle, aby už

drogy neužíval ani nepáchal trestnú činnosť a začal žiť riadny život bez ubližovania sebe aj ostatným.
Práve naopak, vo vzťahu k užívaniu drog u neho znalec aktuálne zistil závislosť od metamfetamínov
v rozhodnom štádiu, závislosť od opiátov a abúzus kanabinoidov bez závislosti. Okresný súd dôvodne
poukázal aj na to, že nebolo potrebné ukladať obžalovanému prísnejší trest, keď zohľadnil prevahu
poľahčujúcich okolností, vzorné správanie obžalovaného počas výkonu väzby, t. j. po spáchaní skutku

a množstvo zaistenej drogy. Správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku nasvedčujú aj zvyšné
výroky o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák.), uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou (§ 73 ods. 2
písm. c) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák.) a výrok o uložení ochranného dohľadu (§ 76 ods. 1 Tr.
zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák.), ktorý je v danom prípade skutočne opodstatnený preukázanými

skutočnosti o osobe obžalovaného a jeho predchádzajúcom živote.

Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s obhajobnými námietkami obžalovaného, ktoré sa v rámci
odvolacieho konania opakovali. Aj krajský súd je toho názoru, že neboli v danom prípade splnené
zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože súd môže pristúpiť k aplikácii

tohto ustanovenia len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov
a ich páchateľov bežne nevyskytujú, a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto
výnimočnosť a neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej
trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu by postačoval aj trest
kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť

činu a osobu páchateľa preto Trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je
dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne
pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nebolo dôvodné
mimoriadneznížiťtrestodňatiaslobody,nakoľkožiadneokolnostimimoriadnehovýznamuvjehoprípade
zistené neboli. Neboli tu prítomné ani okolnosti, ktoré by výraznejšie vybočovali z obvyklých prípadov,
a preto by odôvodňovali zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Pokiaľ obžalovaný poukazoval
na nedokonalosť Trestného zákona v súvislosti s posudzovaním opätovného spáchania zločinu

obžalovaným v danom prípade, je nutné uviesť, že nesúhlas obžalovaného so znením legislatívy medzi
mimoriadne okolnosti, ktorými by mohol súd odôvodniť použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. určite
nepatrí. Rovnako nebolo možné postupovať analogicky podľa § 438j Tr. zák., a to jednak z dôvodu, ktorý
už vysvetlil vo svojom písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, a tiež z toho dôvodu,že analógia v trestnom práve v otázkach druhu, výšky a podmienok ukladania trestov a ochranných
opatrení, t. j. v hmotnoprávnych ustanoveniach nie je prípustná. Navyše treba pripomenúť, že aktuálna
právna úprava už zmiernila posudzovanie spáchania opätovného zločinu v tom zmysle, že zvýšenie

dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby sa vykoná už iba o jednu tretinu, namiesto zvýšenia
jednej polovice, ako tomu bolo v znení Trestného zákona účinného do 15. marca 2024. K odvolacej
námietke obžalovaného spočívajúcej v tom, že mal byť v prípravnom konaní nezákonne zadržaný,
pretože na zadržanie osoby podľa § 85 ods. 1 Tr. por. je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora,
ktorý poskytnutý nebol, krajský súd uvádza, že zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody

podozrivej osoby zo dňa 18.09.2024 na č. l. 9 vyšetrovacieho spisu vyplýva,
že obžalovaný bol zadržaný dňa 18.09.2024 o 21.25 hod. podľa § 85 ods. 3 Tr. por.
(v zápisnici je chybne uvedený odsek 1, pravdepodobne z dôvodu pisárskej chyby), ktorému
predchádzalo obmedzenie jeho osobnej slobody príslušníkmi polície podľa § 85
ods. 2 Tr. por. dňa 18.09.2024 o 19.45 hod. O zadržaní obžalovaného bol informovaný prokurátor dňa
18.09.2024 o 21.30 hod. Z uvedeného vyplýva, že hoci došlo v zápisnici o zadržaní k pisárskej chybe,

vo vzťahu k zadržaniu obžalovaného bol dodržaný zákonný postup v zmysle ustanovení § 85 ods. 2
a ods. 3 Tr. por., a teda nešlo o zadržanie podozrivej osoby postupom podľa § 85 ods. 1 Tr. por., kedy by
sa vyžadoval predchádzajúci súhlas prokurátora. Napokon k návrhu obžalovaného na uloženie mu iba
podmienečného trestu odňatia slobody, resp. alternatívneho druhu trestu krajský súd uvádza, že takto
uložený trest by bol neprimeraný, nespravodlivý, a teda nezákonný, pretože by bol uložený v rozpore so

všetkými zásadami ukladania trestov a úplne by sa minul svojmu účinku. Obžalovaný, ako osoba, ktorá
kontinuálne už dvadsať rokov pácha trestnú činnosť, by si namiesto absurdných očakávaní od súdu,
po opätovnom spáchaní trestnej činnosti, mal konečne uvedomiť škodlivosť páchania trestnej činnosti
a svoju zodpovednosť, ktorú voči spoločnosti má.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, krajský súd v ďalšom odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, pretože
sa s jeho argumentáciou bezvýhradne stotožnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda na skutočnosť, že napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch
správny a zákonný, krajský súd zamietol nedôvodné odvolanie obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.