Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/181/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211403
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124211403.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci

navrhovateľky manželky A. B., C. C., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Čadca, Rieka č. 1979, občianky
Českej republiky, právne zastúpenej Mgr. Mariánom Majákom, advokátom, so sídlom v Čadci, Matičné
námestieč.1124,IČO:51770202amanželaD.E.B.,nar.X.XX.XXXX,trvalébydliskoČeskárepublika,
Pardubice, F. G. H. XXX, občana Českej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletej I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Čadca, C. H. 1979, J. H. C.,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, na čas po rozvode
manželstva, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 2. 6. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky – manželky A. B., C. C., nar. XX. X. XXXX
a manžela D. E. B., nar. X. XX. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 2. 7. 2010 v Českej republike, Prahe 5 –
Radotín, č. p. 23, zapísané v knihe manželstiev ÚRADU MESTSKEJ ČASTI PRAHA 16, okres PRAHA,
zväzok 3, ročník 2010, strana 1, poradové číslo 15,

r o z v á d z a .

Súd upravuje práva a povinnosti k maloletej I. B., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva,
nasledovne:

II. Súd maloletú I. B., nar. XX. XX. XXXX, z v e r u j e, na čas po rozvode manželstva, do osobnej
starostlivosti matky A. B..

III. Matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. J. D. E. B. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. B. sumou 250 EUR mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva (výrok č. I.) tohto rozsudku.

V. Súd n e u p r a v u j e s t y k otca D. E. B. s maloletou I. B..

VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkasanávrhomzodňa21.10.2024,ktorýboldoručenýOkresnémusúduŽilinadňa22.10.
2024 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa 2. 7. 2010 v Českej republike,
Prahe 5 – Radotín, č. p. 23, zapísané v knihe manželstiev ÚRADU MESTSKEJ ČASTI PRAHA 16,
okres PRAHA, zväzok 3, ročník 2010, strana 1, poradové číslo 15.2. Matka navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak,
že bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na jeho výživu sumou 300 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám, odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva.
Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť. Súčasne navrhla, aby súd uložil otcovi zaplatiť dlžné
výživné pre maloleté dieťa za dobu troch rokov spätne, od podania návrhu, vo výške 10 800 EUR
k jej rukám, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhla, aby jej súd priznal trovy
konania v celom rozsahu.

3.Krozvratumanželstvauviedlanavrhovateľkavpísomnomnávrhunasledovnéskutočnosti:Manželstvo
uzavreli s manželom v roku 2010 v Českej republike. Obidvaja manželia sú občanmi Českej republiky.
Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Prvé problémy nastali po narodení maloletej dcéry v roku 2014.
Vtedy sa správanie manžela diametrálne zmenilo. Čoraz viac pracoval, bol nervóznejší, podráždenejší
až agresívny. Nezaujímal sa o domácnosť ani maloleté dieťa. Začal požívať alkohol vo zvýšenej miere.

Nefungovali ako manželia ale ako spolubývajúci. V roku 2017 zistila, že manžel má mimomanželský
pomer,ktorýpodľajejsprostredkovanýchinformáciitrvádodnes.Odcudzilisa.Následnesaajsdieťaťom
presťahovali na Slovensko do H., odkiaľ pochádzajú jej starí rodičia a otec. S manželom nie je
v kontakte, prakticky o ňom nič nevie. O adrese jeho firmy sa dozvedela z internetu. Keď manžel požíval
alkohol, bála sa jeho reakcií, bol nevyspytateľný. Manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj

účel a nemožno ani dôvodne očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto ho navrhla rozviesť.

4. K úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva uviedla
v písomnom návrhu nasledovné skutočnosti: Maloleté dieťa je v súčasnosti žiačkou 4. ročníka základnej
školy. Manžel platil výživné pre dieťa od roku 2019 nepravidelne, neskôr ani sčasti. Preto požiadala

zaviazať manžela zaplatiť výživné za tri roky späť, v celkovej sume 10 800 EUR. Manžel videl naposledy
dcéru v roku 2019, odvtedy ju nijakým spôsobom nekontaktuje. V súčasnosti je nezamestnaná. Opatruje
svojho chorého otca a v čase podania návrhu poberala opatrovateľský príspevok v sume 405,27
EUR. Svoje výdavky a výdavky pre maloletú dcéru popísala vo vyhlásení o osobných majetkových
a zárobkových pomeroch.

5. Keďže matka žiadala určiť výšku výživného pre maloleté dieťa aj na čas do rozvodu manželstva
v jednom návrhu - návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva, súd posúdiť tento návrh ako dva samostatné návrhy, Preto uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 11. 2024 súd návrh matky na určenie výšky vyživovacej povinnosti

k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva (aj spätne), vylúčil na samostatné konanie.

6. Právomoc Okresného súdu Žilina je daná podľa Článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2023 – navrhovateľka má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej jeden rok -
reálne od roku 2018.

7. Manžel – otec maloletého dieťaťa sa k návrhu v určenej lehote nevyjadril.

8. Manžel otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný,
neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Písomnosti mu boli zasielané na adresu: Česká republika, K., F. G. H. XXX. Poštovú zásielku
doručovanú poštou si neprevzal v odbernej lehote (č. l. 95). Následne mu súd zasielal poštové zásielky
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 2020/1794. Podľa správy dožiadaného súdu
v Českej republike, mu boli zásielky opakovane doručované, naposledy mu boli doručené fikciou (č. l.

105). Súd doručoval manželovi otcovi zásielky aj podľa § 103 ods. 3 Civilného sporového poriadku (č. l.
110). Predvolanie na pojednávanie si manžel – otec neprevzal v odbernej lehote, preto súd považoval
zásielku za doručenú fikciou.

9. Súd považoval účasť manžela – otca na pojednávaní za dôležitú – ako dôkazný prostriedok, avšak

uprednostnil najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým
deťom musí súd konať urýchlene a bez zbytočných prieťahov.10. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11. Súd dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc najlepší
záujem maloletého dieťaťa, ktorý treba uprednostniť, a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná
v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nasledovnú ustálenú (vnútroštátnu aj nadnárodnú judikatúru).

Mimoriadny význam v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má plynutie času, čo
kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu (napr. rozsudky ESĽP vo veciach
Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský
proti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti

Nemecku z 9. 4. 2009, bod 48) .

Obdobne judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť
ho v danej situácii, ak rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (napr. rozsudok vo veci Wagner a
J. M. W. L. proti Luxembursku zo dňa 28. 6. 2007 č. 76240/01, § 135; či Mennesson proti Francúzsku

zo dňa 26. 6. 2014 č. 65192/11, § 93; Anayo proti Nemecku zo dňa 21. 12. 2010 č. 20578/07, § 71;
Gözüm proti Turecku zo dňa 20. 1. 2015 č. 4789/10, § 50–51; či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10. 2.
2015 č. 77818/12, § 71). Z tejto judikatúry ESLP jednoznačne a jasne a vyplýva, že v prípade súdneho
rozhodovania o deťoch, nemožno uprednostňovať abstraktné princípy pred najlepším záujmom dieťaťa
v konkrétnom prípade.

Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych

princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu (I. ÚS 155/2017).

Najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradé hľadisko pri rozhodovaní v predmetnej súdnej agende.

Len pre skutočnosť, že sa otec nedostavil na pojednávanie, nemôže súd - pri aplikácii ústavného
testu proporcionality, jeho zavinenú neúčasť na pojednávaní (kedy súd využil všetky možnosti, aby
sa pojednávania zúčastnil), nadradiť jeho nevyžité právo zúčastniť sa na pojednávaní nad práva
a záujmy maloletého dieťaťa. Súd urobil všetko preto, aby sa otec mohol k veci vyjadriť, uviesť návrhy
a pripomienky, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom alebo sa dať zastúpiť právnym zástupcom. Túto

možnosť nevyužil.

12. Právny zástupca navrhovateľky – manželky na pojednávaní navrhol manželstvo rozviesť. Poukázal
na dôvody uvedené v písomnom návrhu. Navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky
s tým, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhol výživné otca 250 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťa, od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhol upraviť.

13. Manželka – matka vo výpovedi na pojednávaní navrhla manželstvo rozviesť, poukázala na písomný
návrh na rozvod manželstva. V spoločnej domácnosti s manželom nežijú od roku 2018. V tomto

roku sa presťahovali z Českej republiky na Slovensko s tým, že tu budú bývať a pracovať, ale
manžel po mesiaci odišiel do Českej republiky a viac sa spoločná domácnosť neobnovila. Manžel si
našiel inú ženu, asi aj spolu žijú, ale k tomu sa vyjadriť nevedela. Ona priateľa nemá. Mimomanželský
pomer manžela je dôvod rozvratu manželstva. Od roku 2018 nemajú spoločnú domácnosť, intímne sa
nestýkajú, spolu nehospodária, nemajú spoločné záujmy. Manželstvo neplní žiaden spoločenský účel.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, odbornú pomoc nevyužila, ani o ňu nemá záujem. O manželovi nemá
žiadne informácie, nejaví záujem ani o maloleté dieťa. Nič nenasvedčuje tomu, že by bolo možné
manželstvo obnoviť. Dcéra vie o podanom návrhu na rozvod manželstva, povedala jej, že k otcovinechce ísť. Keďže manžel nemá záujem o spoločné spolužitie, ani o manželstvo, ani o dieťa, tak rozvod
manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

Navrhla maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zveriť do jej osobnej starostlivosti, tak sa aj dieťa
vyjadruje, že chce zostať so ňou. Nenavrhla upraviť styk otca s dieťaťom, nikdy otcovi dieťaťa nebránila
ani brániť nebude v tom, aby sa stretával s dieťaťom, ak by mal záujem. Výživné navrhla určiť 250,-
EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Z manželstva iné dieťa nepochádza. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav, aj maloletého dieťaťa je dobrý. S otcom dieťaťa nebola

v kontakte asi 4 roky, otec neplatí výživné asi od roku 2022, s dieťaťom sa nestretáva, neposkytuje mu
žiadne vecné plnenia. Neprejavuje o maloletú dcéru žiadny záujem, ani ju nijako nekontaktuje.

Je nemajetná, býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej otcovi. Aj maloleté dieťa je nemajetné. Má ešte
plnoletého syna z prvého manželstva, ten je už zaopatrený. Takže v rodinnom dome svojho otca býva
ona, Natálie, otec, plnoletý syn na víkendy, nikto iný. Prídavky na dieťa nepoberá. Za bývanie neplatí

otcovi nájomné, ale platí elektriku, vodu, internet v celkovej výške mesačne asi 250,- EUR.

V súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok, opatruje svojho otca, a to vo výške 500,- EUR od januára
2025 a minulý rok to bolo 435,- EUR, iný príjem nemá. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov pre dieťa
a výdavkov na bývanie, sú mesačne asi 300,- EUR. Ešte jej prispieva aj otec, priemerne mesačne asi

300,- EUR. Plnoletý syn prispieva na bývanie asi 100,- EUR mesačne, on si svoje potreby hradí sám.

K výdavkom, spojených s výchovou a výživou maloletej I., uviedla matka nasledovné skutočnosti: I.
nastúpila v septembri 2024 do 4. triedy Základnej školy v H., cestovné do školy má asi 20,- EUR, výdavky
vškolecca15-20,-EUR,družina20,-EUR,obedyvškole10,- EUR,stravadoma200,- EUR,hygienické

a iné základné potreby 30,- EUR, oblečenie 30-50,- EUR, mobil 20,- EUR, platí základnú umeleckú
školu spev a výtvarná výchova, za čo mesačne vynaloží asi 5,- EUR mesačne za obidve, navštevuje aj
plavecký krúžok, tam mesačne platí asi 2,- eurá. Iné záujmy dcéra nemá. Voľnočasové aktivity asi 20,-
EUR, lieky na bežné ochorenia 5-10,- EUR. Iné výdavky s dieťaťom nemá. Celkové mesačné výdavky
pre maloleté dieťa sú asi 400,- EUR mesačne.

V H. C. má úver 247.000,- Kč, ktorý si zobrali ako manželia na rekonštrukciu rodinného domu jej otca.
Uvedená suma sa minula na rekonštrukciu tohto rodinného domu. Spláca celý dlh, mesačná splátka je
240,- eur, manžel nespláca nič.

K pomerom manžela- otca uviedla nasledovné skutočnosti: nemá inú vyživovaciu povinnosť, má syna
z prvého manželstva, ktorý už pracuje. Pokiaľ vie, jeho zdravotný stav je dobrý. Má vyštudované stredné
odborné učilište s maturitou- obrábač kovov, v tejto oblasti aj pracoval, pokiaľ spolu bývali v H. C.. Keď
pracoval ako kovoobrábač, zarobil asi 40.000,- Kč netto. V H. C. mali s manželom prenajatý 3-izbový
byt, keď v ňom spolu bývali, tak platili nájomné a služby spojené s bývaním celkovo asi 8.000,- Kč. Iné

skutočnosti o manželovi – otcovi uviesť nevedela.

14.Kolíznaopatrovníčkavovýpovedinavrhlamaloletédieťazveriťdoosobnejstarostlivostimatky,stým,
že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súhlasila s navrhnutým výživným 250
EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťa, od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť.

15. Súd vykonal na pojednávaní aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka – manželka – matka a manžel – otec uzavreli

manželstvo dňa 2. 7. 2010.

Z rodného listu predloženého navrhovateľkou vyplýva, že manželom sa narodilo z manželstva maloleté
dieťa – I. B., nar. XX. XX. XXXX.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Čadca (č. l. 14 - 16) vyplýva, že navrhovateľka – manželka – matka opatruje
svojho otca a poberá - v roku 2024 opatrovateľský príspevok v sume 405,27 EUR mesačne. Svojho
otca opatrovala aj v roku 2020, vtedy poberala opatrovateľský príspevok v sume 388,34 EUR.Zvyhláseniaoosobných,majetkových azárobkovýchpomerochnavrhovateľkyvyplýva,žejejzdravotný
stav je dobrý, poberá príspevok na opatrovanie v sume 405,27 EUR, býva v rodinnom dome, ktorý
vlastní jej otec, prispieva na domácnosť sumou 250 EUR, jej osobné výdavky sú cca 425 EUR a spláca

ešte úver 260 EUR. Výdavky pre maloleté dieťa: strava 120 EUR, hygiena 10 EUR, ošatenie obuv 40
EUR, záujmové krúžky 20 EUR, výdavky v škole 20 EUR, mobil 10, ostatné 20 EUR – spolu cca 240
EUR mesačne.

Z lustrácie v REGISTRI OBYVATEĽOV mal súd preukázané, že navrhovateľka má trvalý pobyt v Čadci,

Rieka č. 1979, Slovenská republika.

Z vykonaných lustrácií mal súd preukázané, že navrhovateľka nie je zamestnaná v pracovnom pomere,
nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávky zo SOCIÁLNEJ POISŤOVNE,
nevlastní nehnuteľnosti, v rozhodnom období - od októbra 2023 nepoberala štátne sociálne dávky,
náhradné výživné ani dávky v hmotnej núdzi, poberala peňažný príspevok na opatrovanie od 1. 11.

2019 - v roku 2024 v sume 458,33 EUR, v roku 2023 v sume 433,49 EUR, v roku 2025 v sume 615,50
EUR, prídavky na maloleté dieťa nepoberá.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom bývajú v dome
svojho otca. Maloleté dieťa uviedlo, že s mamou a starým otcom je mu dobre, s otcom sa nestretáva,

nie sú v žiadnom kontakte.

Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré predložil právny zástupca matky na pojednávaní, ktoré
preukazujú niektoré výdavky matky (najmä na bývanie) a niektoré výdavky pre maloleté dieťa.

16. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 94 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), účastníkmi konania
o rozvod manželstva sú manželia.

Podľa§18Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovč.36/2005Z.z.vzneníneskorších
predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,

aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia odsekov 1 až
4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona
o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného

sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.

Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a

objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné

na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

17. Predmetom konania bolo autoritatívne:

- rozhodnúť o návrhu navrhovateľky - manželky na rozvod manželstva,
- ak by súd dospel k záveru, že manželstvo rozvedie, následne bol súd povinný rozhodnúť o úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva,

- rozhodnúť o trovách konania účastníkov konania.

18. Východiskovou myšlienkou multidisciplinárneho prístupu je, že rozhodovanie o právach
a povinnostiach k maloletým deťom patrí predovšetkým do rúk rodičov.

Súd dbá na to, aby prednostne došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu dohody o výkone ich rodičovských
práv a povinností.

Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu, nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou, vyplývajúcou z jeho
rodičovskej zodpovednosti.

Z ustálenej vnútroštátnej aj medzinárodnej judikatúry vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť
v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča,
pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch.

Čím dlhšie súdne konanie trvá, tak to môže mať a často aj má negatívny vplyv na dieťa. Môže sa to
prejaviť vo fyzickom aj psychickom prežívaní. Dlhé súdne konanie, podľa názoru psychológov, môže
doliehať na dieťa deštruktívne. Dieťa nevie, ako to bude s ním ďalej.

Aj Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s

rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa.

Vnútroštátne orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, za predpokladu, že vyvinuli náležitú
starostlivosť v súlade s platným právom, a s cieľom naplniť najlepší záujem maloletého dieťaťa.19. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom manželky - matky, kolíznej opatrovníčky,
prednesom právneho zástupcu matky, zistením názoru maloletého dieťaťa (nepriamo), oboznámením

obsahu listinných dôkazov a súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo
najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané zásadou
zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré
sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29.
októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14):

20. K návrhu na rozvod manželstva:

Manželia uzavreli manželstvo v roku 2010. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Manželia
nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2018. Prvé vážnejšie nezhody nastali podľa navrhovateľky po
narodení maloletého dieťaťa. Manžel začal byť podľa manželky nervózny, podráždený až agresívny,

začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Potom bolo jeho správanie nevyspytateľné. Od
roku 2017 má manžel udržiavať mimomanželský vzťah, ktorý má pretrvávať doteraz. Manžel má
bývať v Českej republike. Odkedy manželka zostala bývať na Slovensku, manželia spolu nehospodária,
nemajú spoločné záujmy, navzájom si nepomáhajú. Intímne sa dlhodobo nestýkajú, nekomunikujú. Otec
sa nezaujíma ani o maloleté dieťa – naposledy v roku 2019. Odbornú pomoc nevyužili.

Nič nenasvedčuje tomu, že by bolo možné manželské spolužitie obnoviť.

21. Manželstvo je založené na slobodnej vôli manželov. Je to dobrovoľný a slobodný zväzok muža
a ženy. Vo všeobecnosti nemožno nútiť ani jedného z manželov zotrvať v manželstve, ktoré je vážne

narušené a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho je nefunkčné – neplní účel a nemožno reálne očakávať
jeho obnovenie. Funkčné manželstvo musí vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Právna úprava pozná jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva a tým je vážne a trvalé
rozvrátenie vzťahov medzi manželmi. Podľa platného právneho stavu predstavuje rozvod manželstva
nežiaduci spoločenský a právny jav. Preto zákon zdôrazňuje postoj spoločnosti k významu a účelu
manželstva a zachováva všeobecné výkladové pravidlo v § 22 ZR, ktorý zdôrazňuje ústavnoprávnu
ochranu manželstva, s možnosťou pristúpiť k jeho rozvodu len v odôvodnených prípadoch.

Súd je povinný vážnosť rozvratu manželstva zisťovať a vyhodnocovať. Je povinný porovnať manželstvo,
počas ktorého bolo funkčné, porovnať ho so súčasným stavom a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu
vyvolali. Nie každý rozvrat manželstva je pritom dôvodom na jeho rozvod, ale len kvalifikovaný –
neodstrániteľný a nenapraviteľný (R IV/1966).

Rozvrat manželstva súd vyhodnotil ako kvalifikovaný - neodstrániteľný a nenapraviteľný. Bol preukázaný
najmä skutočnosťami uvedenými navrhovateľkou.

Rozvrat manželstva je dlhodobý a z jeho charakteru a intenzity vyplýva, že je neodstrániteľný. Súd

prihliadol pri rozhodovaní aj na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a na
porušeniepovinnostimanželovpodľa§18a§19Zákonaorodine.Neplnífunkciusociálnu,biologickúani
ekonomickú. Manželia netvoria jeden celok niekoľko rokov, dlhodobo nebývajú v spoločnej domácnosti.
Manžel má žiť v Českej republike s inou ženou. Súd nezistil ani u jedného manžela reálnu aktivitu,
smerujúcu k náprave narušených vzťahov. Vzťah k manželstvu u manžela vyplýva aj z toho, že sa

k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie.

22. Manželstvo považuje súd za formálne, ktoré neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Jeho udržiavanie
nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa niekoľko rokov býva s matkou, s otcom sa
nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte (od roku 2019). Otec o maloleté dieťa nejaví záujem. Ani pre

maloleté dieťa nemá takého dlhodobo formálne manželstvo praktický význam.23. Ako príčiny rozvratu manželstva vyhodnotil súd vzájomné odcudzenie, negatívne zmeny správania
manžela po narodení dieťaťa, zvýšené požívanie alkoholu, mimomanželský pomer manžela (podľa
vyjadrenia manželky), dlhodobý nezáujem manžela o manželku a maloleté dieťa.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:

· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo dlhodobo neplní a nemôže plniť svoj účel,

· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa,

a preto ho rozviedol.

25. K úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva:

Matka sa v zásade stará o maloleté dieťa sama od roku 2018. S maloletou dcérou bývajú v rodinnom
dome,ktorýpatrídovlastníctvaotcanavrhovateľky.Otecdlhodobovýživnéneplatí,odieťasanezaujíma.

26. K zverenie maloletého dieťaťa, na čas po rozvode manželstva:

Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Takúto úpravu navrhla aj kolízna opatrovníčka.
Želanie bývať s matkou a starým otcom vyjadrilo aj maloleté dieťa. Takýmto rozhodnutím bude
zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia pre maloleté dieťa. Otec o dieťa dlhodobo
záujem nejaví. Maloleté dieťa je prirodzene citovo viazané na matku.

27. K styku otca s maloletým dieťaťom, na čas po rozvode manželstva:

Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je
neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. Styk rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo

najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom
rodičom. Je zároveň jedným z prostriedkov, na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý
nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Záujem na vytváraní a udržiavaní pozitívnych
citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať
obidvaja rodičia.

Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, keďže jeho záujem o dieťa skončil v roku 2019. Matka
maloletého dieťaťa uviedla, že ak by mal otec o styk s dieťaťom záujem, nebude mu brániť. Akákoľvek
iná úprava styku otca s maloletým dieťaťom by bola len formálna, bez materiálneho obsahu.

28. K zastupovaniu maloletého dieťaťa a správe jeho majetku, na čas po rozvode manželstva:

Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, a to bez ohľadu na to, ako bolo
rozhodnuté súdom o jeho zverení súdom.

Preto súd vo všeobecnosti, na základe Zákona o rodine rozhoduje tak, že obidvaja rodičia, zastupujú
maloleté dieťa a spravujú jeho majetok.

V konkrétnom prípade sa súd odchýlil od zákonnej úpravy, a to na základe návrhu matky aj kolíznej
opatrovníčky tak, že maloleté dieťa bude zastupovať matka a bude dieťaťu spravovať aj jeho majetok.

Takéto výnimočné rozhodnutie považuje súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V praxi by totiž
mohli vzniknúť problémy, ak by sa vo veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vyžadovala súčinnosť
aj otca. Keďže otec sa má zdržiavať v Českej republike, na známej adrese si písomnosti nepreberá
a o dieťa nejaví dlhodobo záujem, týmto rozhodnutím takéto komplikácie nevzniknú.

Preto súd rozhodol, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

29. K určeniu výživného pre maloleté dieťa, na čas po rozvode manželstvaPlnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Súd určuje
výšku tejto zákonnej vyživovacej povinnosti. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

schopností, možností a majetkových pomerov. Rozhodujúce sú aj odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa aj na životnej úrovni rodičov. Súd pri rozsahu vyživovacej povinnosti
prihliadne na to, ktorý s rodičov sa o dieťa osobne stará. Súd v predmetnej veci neprihliadol na to, kto
sa stará o domácnosť, pretože tá neexistuje.

Povinným rodičom je v predmetnej veci otec, keďže súd rozhodol, že maloleté dieťa bude zverené do
osobnej starostlivosti matky.

V usporiadaných rodinných pomeroch sa plnenie výživného nevníma ako povinnosť, ale pravidlom je
jeho dobrovoľné plnenie.

Je povinnosťou rodiča, dať dieťaťu to, čo mu právom patrí (nielen podľa pozitívneho aj prirodzeného
práva) a nevyvíjať neprimerané a často finančne náročné aktivity, ako túto prirodzenú povinnosť obísť,
či nedôvodne ju znížiť.

30. Základnými kritériami, od ktorých sa odvíja výška výživného, sú predovšetkým:

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
- odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
- maloletému dieťaťu je priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem
rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti
a možnosti rodiča.

Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením

(výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.

Osobná starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého
rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby
druhého rodiča.

Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie,
bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu,
pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom
živote, rozvoji záujmov.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to
tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného.

Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa súd vychádzal najmä z príjmu matky a otca
(potencionálneho), po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení a osobnou starostlivosťou. V tomto prípade je to matka dieťaťa.

Výdavky pre dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, preto výživné

nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť dieťaťa.31. Matka sa o maloleté dieťa osobne dlhodobo stará, čo je (so zreteľom na vek dieťaťa) forma
vyživovacej povinnosti. Zabezpečuje maloletému dieťaťu bývanie, stravu a uspokojuje jeho ďalšie
potreby.

32. Matka nepoberá prídavok na dieťa ani si neuplatňuje daňový bonus. Jej zdravotný stav je dobrý. Je
nemajetná. Býva s dieťaťom v dome otca, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Na bývanie za seba
a za dieťa prispieva mesačne sumou 250 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej otec jej finančne
prispieva sumou asi 300 EUR mesačne. Plnoletý syn prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne.

Matka opatruje svojho otca a v roku 2024 poberala príspevok na opatrovanie cca 405 EUR a v roku
2025 cca 615 EUR.

Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp.

zn. 10CoP/22/2019).

Súd sa s týmto názorom stotožňuje, no napriek tomu zisťoval aj pomery matky (príjmy, výdavky,
majetkové pomery, životnú úroveň).

Súd príjem matky ustálil súd (príspevok na opatrovanie a finančný príspevok od svojho otca), na sumu
915 EUR (príspevok na opatrovanie 615 EUR plus finančný príspevok od jej otca 300 EUR v roku 2025.
Výdavky matky, okrem výdavkom na bývanie a pre dieťa súd ustálil na sumu 300 EUR, podľa výpovede
matky.

33. Otec maloletého dieťaťa sa dlhodobo oň nezaujíma, matke s jeho výchovou nepomáha. Výživné
dlhodobo neplatí a neposkytuje dieťaťu ani vecné plnenia. Má bývať a pracovať (podnikať) v Českej
republike. Nebolo preukázané, že by mal invaliditu alebo zníženú pracovnú schopnosť, prípadne inú
vyživovaciu povinnosť. Je v produktívnom veku. Nebolo preukázané, že by vlastnil majetok ani jeho
reálny príjem.

34. Preto súd aplikoval zásadu potencionality otcovho príjmu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd musí
prihliadnuť na potencionálny príjem otca (nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil), pri existencii objektívnych skutočností (vek – otec je v produktívnom
veku, vzdelaný, neinvalidný, bez zníženia pracovnej schopnosti, s praxou, s jednou vyživovacou

povinnosťou).

35. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, vyplýva z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí.

Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (dieťaťa) tým,
že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie,
ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (napríklad, ak by si otec aspoň sčasti vyplatil zisk jeho

obchodných spoločností). Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť
povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. Princíp potencionality má totiž prednosť pred
princípom fakticity.

Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 14/2021 zo dňa 31.

3. 2021 platí, že „princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje
fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“.
Súd preto vychádzal pri určení príjmu z jeho potencionálneho príjmu, minimálne 1 000 EUR mesačne
(vychádzajúc aj z údajov navrhovateľky o tom, že pracoval ako kovoobrábač, keď ešte spolu žili,

s príjmom asi 40 000 Kč). Dosahovanie takéhoto príjmu je v schopnostiach a možnostiach otca.

36. Pomery maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené potreby:Maloleté dieťa je zdravé, má primerané záujmy. Navštevuje 4. ročník základnej školy.

Súd ustálil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa na základe výpovede matky a z listinných dôkazov,

ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať),
po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu
a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických
aživotnýchskúseností.Ichexaktnévyčíslenieaustálenieniejevcelomrozsahumožné,atoužzpovahy
veci. Nie všetky výdavky sa dajú preukázať - napríklad výdavky na stravu).

Súd ustaľoval len odôvodnené výdavky pre malé dieťa, pretože niektoré výdavky, aj keď dieťa reálne má,
ale nemajú charakter odôvodnenosti (napríklad luxusné - veci, drahá značková kozmetika a podobne).

Odôvodnenévýdavkydieťaustálilnasledovne:cestovnédoškolymá 20,-EUR,výdavkyvškolecca15,-
EUR, družina 20,- EUR, obedy v škole 10,- EUR, strava doma 140,- EUR, hygienické a iné základné

potreby 20,- EUR, oblečenie 40,- EUR, mobil 20,- EUR, záujmové a voľnočasové aktivity 20,- EUR,
lieky na bežné ochorenia 10,- EUR, podiel na nákladoch na bývanie 90 EUR – spolu priemerne mesačne
cca 400 EUR.

Z týchto ustálených odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa súd pri určovaní výživného vychádzal.

Tieto ustálené odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa plní matka, a to finančne aj ešte osobnou
starostlivosťou a otec ich musí uspokojovať aj z tohto dôvodu vyššou finančnou čiastkou, ale aj z dôvodu
jeho vyššej životnej úrovne, ako má matka (vyšší potenciálny príjem).

37. Podľa názoru súdu je primerané a odôvodnené, aby otec platil výživné pre maloleté dieťa v sume
250 EUR mesačne od nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva tohto rozsudku.

38. Výrok o určenej výške výživného pre maloleté dieťa č. IV a výrok o rozvode manželstva č. I tohto
rozsudku,súzávislévýroky.Nadobudnutieprávoplatnostivýrokuourčenejvýškevýživnéhopremaloleté

dieťa, závisí až od nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Je tomu tak preto, lebo
v tomto konaní súd upravuje práva a povinnosti k maloletému dieťaťu (vrátane výživného), na čas po
rozvode manželstva a manželstvo bude rozvedené až po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva. Preto v deň, keď nadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nadobudne výrok
o výške výživného predbežnú vykonateľnosť, aj keby výrok o výživnom nenadobudol právoplatnosť,

z dôvodu prípadného podania opravného prostriedku účastníkom konania. Z tohto dôvodu, v konaniach
o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu/deťom, na čas po rozvode
manželstva, nevzniká povinnému rodičovi povinnosť platiť určené výživné v rozsudku (hoci vyživovacia
povinnosť vzniká priamo na základe Zákona o rodine), od podania návrhu na rozvod manželstva, ale až
od právoplatného rozvodu manželstva a nemôže preto povinnému rodičovi vzniknúť povinnosť uhradiť

dlžné výživné. Dlžné výživné môže vzniknúť v konaní o úprave práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, ak takýto návrh bol podaný.

39. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania a výlučne

v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

V návrhu navrhovateľka navrhla priznanie trov konania v plnom rozsahu.

Preto súd z úradnej povinnosti skúmal, či je dôvodná aplikácia ustanovenia § 55 CMP.Súd nemôže skúmať ako jediné kritérium osobné a majetkové pomery účastníkov konania. Relevantné
musia byť aj iné okolnosti prejednávanej veci.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

Funkciu sankčnú ani satisfakčnú trov konania nie je možné uplatňovať v konaní podľa CMP. V týchto
konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
nárok na ich náhradu od iného účastníka.

V predmetne veci nejde o konanie, v ktorom možnosť priznania náhrady trov konania, ako to ustanovuje

zákon, napríklad vo veciach určenia rodičovstva.

V druhom prípade je možné priznať náhradu trov konania účastníkovi vtedy, ak je to z ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), v ktorom je upravené moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania. Predstavuje výnimočné a rozhodnutie súdu a tzv. materiálny korektív.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu
trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje v zásade skutočný stav

veci a v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Preto nie je nevyhnutné, aby navrhovateľka bola
v konaní zastúpená právnym zástupcom. Ak to sociálny status navrhovateľky odôvodňuje, mohla využiť
bezplatnú právnu pomoc. Naviac, navrhovateľka v konaní ani nebola oslobodená od súdneho poplatku,
hoci takýto postup navrhla.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP a nebol dôvod použiť ustanovenie § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie

neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať

exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala

hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv

a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.