Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200714
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200714.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpenému advokátskou kanceláriou: REMEDIUM Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. XXX,
o zaplatenie 918,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 30Csp/24/2024 zo dňa 10.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. o d m i e t a .

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:

I. Súd neschvaľuje zmier strán sporu.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že na prejednanie veci samej nariadil
pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Podaním zo dňa 16.8.2024

právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na základe rokovaní medzi stranami došlo k uzavretiu
súdneho zmieru, ktorý podpísaný oboma zmluvnými stranami zároveň predložil, svoju neúčasť
ospravedlnil. Žalovaný uviedol, že v prospech žalobcu uhradil ďalších 200,- eur (nad rámec úhrad
špecifikovanýchvnávrhunazmier).Súdvovecivytýčilďalšiepojednávanie,naktorépredvolalprávneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalovaný vykonal ďalšiu úhradu
vo výške 200,- eur, svoju neúčasť ospravedlnil a navrhoval, aby súd schválil zmier, ktorý strany medzi

sebou uzavreli (bez zohľadnenia ďalšej úhrady žalovaným). Pojednávania sa zúčastnil žalovaný, ktorý
s navrhovaným znením zmieru nesúhlasil, pretože vykonal ďalšiu splátku a po porade s advokátom mal
za to, že žalovaná suma nie je dôvodná.

3. S poukazom na znenie ust. § 148 ods. 1 a 2 CSP prvoinštnačný súd ustálil, že v prejednávanej veci
zmier nebolo možné schváliť (o.i.) z dôvodu nedostatku konsenzu strán sporu pokiaľ ide o výšku dlžnej

sumy.

4. V rámci skutkového stavu prvoinštančný súd zistil, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa
18.8.2021 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského
úveru žalovanému do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve.

Prvé čerpanie úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby. Výška úverového rámca predstavovala
sumu 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca sumu 900,- eur. Zmluvné strany sa dohodli na výškemesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur s tým, že
splatnosť mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci. s tým, že splatnosť 1. mesačnej splátky bola 10.
deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.

Cena tovaru alebo služby predstavovala sumu 603,- eur, výška 1. čerpania sumu 603,- eur. Úroková
sadzba bola vo výške 27% p.a. - fixná, RPMN 30,62%, odplata 27%, Priama platba predajcovi bola vo
výške 0,- eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový
úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú kartu,
výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na

účet alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Výška čerpania
revolvingového úveru bola v rámci dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN uvedená v sume 900,-
eur s výškou mesačnej splátky 86,42 eur a splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných
splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 1.037,04 eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 29.3.2022 (listom zo dňa 30.3.2022), po predchádzajúcej výzve zo dňa 1.2.2022. Žalovaný
z poskytnutého revolvingového úveru (603,- eur) uhradil celkovo sumu 805,11 eur (vychádzajúc z

nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu a žalovaného, t. j. 105,11 eur do zosplatnenia, dňa 15.5.2024
sumu100,-eur,dňa12.6.2024sumu200,-eur,dňa10.7.2024sumu200,-euradňa9.8.2024sumu200,-
eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, na žalobcu.

5. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), a d), §
9 ods. 2 písm. e) a i), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – v texte aj len OZ).

6. Prvoinštančný súd pokračoval, že posudzovaný právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a
žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tento právny
vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp.
zákon o ochrane spotrebiteľa). Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľského úveru, a preto musí

okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája
s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v
podobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

7. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, nakoľko v zmluve
je výška spotrebiteľského úveru uvedená rôzne, a to ako výška úverového rámca 5.000,- eur, aktuálna
výška úverového rámca 900,- eur, ako i výška 1. čerpania revolvingového úveru, pričom žalovaný
v skutočnosti z úveru čerpal 603,- eur. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, ktorá z týchto

súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru, prípadne za akých okolností sa uplatní tá ktorá výška
úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký
úverový rámec si strany dohodli, keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru,
resp. úverového rámca. Ak dodávateľ naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol rôzne výšky úveru,
musia byť v nej jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru, a tiež to, kedy je spotrebiteľ

oprávnený čerpať ten-ktorý úverový rámec. K stanoveniu týchto podmienok nedošlo, nie je teda zrejmé
do akej výšky je spotrebiteľ oprávnený úver čerpať a za akých podmienok. V tomto smere zmluva
pôsobí neurčito a zmätočne. I dojednanie o výške mesačnej splátky revolvingového úveru („min. 5%
z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 EUR“) považoval súd prvej inštancie súd
za neurčité a nezrozumiteľné. Pre spotrebiteľa je údaj o výške splátok jedným z najdôležitejších údajov

a bezpochyby je spôsobilý ovplyvniť jeho správanie, či vstúpi do zmluvného vzťahu alebo nie, a to
v závislosti od schopnosti úver v tej-ktorej výške splátky splácať. Pokiaľ má spotrebiteľ vypočítať a
zaokrúhľovaťpríslušnépercentozdlžnejsumy,keďvzmluvesúuvedenérôzneúdajeovýškeúverového
rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito
a nezrozumiteľne.

8. Pozornosti prvoinštančného súdu neuniklo, že v bode 1.1. zmluvy sú uvedené aj dodatočné
predpoklady pre výpočet RPMN, a na tomto mieste je uvedená výška čerpania revolvingového úveru
900,- eur, výška mesačnej splátky 86,42 eur, hoci z predložených tabuliek prehľadu čerpania a splácaniaúveru je zrejmé, že predpisovaná splátka bola v sume 45,- eur, čo je menej ako veriteľ rátal pri
výpočte RPMN. Uvedený údaj je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný a zmätočný. Za takýchto
predpokladov tak nemohlo dôjsť k správnemu výpočtu RPMN. Veriteľ síce simuloval predpoklady pre

výpočet RPMN tak, ako by bol úver poskytnutý na obdobie jedného roka pri zaplatení 12 splátok s
rovnakou výškou istiny, avšak rátal s inou splátkou ako bola reálna splátka, ktorá bola žalovanému
účtovaná. Súd tieto predpoklady hodnotí len ako formálne naplnenie dikcie zákona bez reálneho účinku
uvedeného ustanovenia. Údaj o RPMN je pri poskytovaní úverov takým údajom, podľa ktorého sa
spotrebiteľ rozhoduje, či úver za takýchto podmienok bude pre neho výhodný, resp. či je výhodnejší ako

iné úvery poskytované inými veriteľmi. Napriek tomu, že úver poskytnutý v danej veci je revolvingovým
úverom a umožňuje čerpanie prostredníctvom úverovej karty opakovane až do výšky nevyčerpaného
úverového limitu, nemení to nič na ustanoveniach ZoSÚ, ktorý nerozlišuje pri zákonných náležitostiach
povahu úveru, resp. pôžičky. Zákon nestanovuje výnimku pre tzv. revolvingové úvery, že by RPMN a
predpoklady pre výpočet RPMN nemuseli byť uvedené vôbec, resp. neúplne alebo nezrozumiteľne.
Podľa názoru súdu uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN a samotná výška RPMN je v Zmluve

uvedená nesprávne.

9. Vzhľadom na to, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov
pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ,
žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

10. Súd prvej inštancie podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere preskúmaniu i z hľadiska súladu
dohodnutého úroku z úveru s dobrými mravmi s tým, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za ustálený súdnou praxou možno považovať i záver, že v rozpore s dobrými mravmi je poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V predmetnej veci bol žalovanému spotrebiteľský úver poskytnutý pri fixnej ročnej úrokovej
sadzbe 27%, pričom pri spotrebiteľskom úvere v období 8/2021 so splatnosťou do 1 roka bola úroková

sadzba vo výške 5,57% p.a., so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 3,18% p.a. a so splatnosťou
nad 5 rokov vo výške 7,65% p.a. (vychádzajúc z údajov internetovej stránky NBS). Z toho je zrejmé,
že ročná sadzba dohodnutého úroku aj pri najvyššej priemernej úrokovej miere prevyšuje túto mieru
úrokov poskytovaných v tomto období bankami skoro štvornásobne. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery prvoinštančný súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 27% za absolútne neplatnú, nakoľko

sa prieči dobrým mravom, a takto dohodnutú odplatu súd považoval aj za neprimeranú v zmysle ust. §
53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

11. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi nevznikli iné nároky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, okrem nároku na neuhradenú istinu. Žalovaný z poskytnutého revolvingového

úveru (603,- eur) uhradil celkovo sumu 805,11 eur (vychádzajúc z nepopretého skutkového tvrdenia
žalobcu a žalovaného, t. j. 105,11 eur do zosplatnenia, dňa 15.5.2024 sumu 100,- eur, dňa 12.6.2024
sumu 200,- eur, dňa 10.7.2024 sumu 200,- eur a dňa 9.8.2024 sumu 200,- eur), teda viac než sumu,
ktorá predstavuje istinu poskytnutého úveru, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto prvoinštančný súd rozhodol postupom podľa ust. §
262 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255
ods. 1 nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže
bol v spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 CSP).

Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol o tom,
že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku, podľa jeho obsahu v celom rozsahu, podal prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie žalobca a to z odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
procesažekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,pričomsadomáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil
tak, že vyhovie žalobe v časti o zaplatenie 218,29 eur s príslušenstvom alebo rozhodol rozsudkom pre
uznanie nároku podľa § 282 CSP resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.

14. V prvej časti odvolania žalobca namietal nesprávny postup súdu pri schválení súdneho zmieru.
Odvolateľ sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmier nebolo možné schváliť z dôvodu
nedostatku konsenzu strán, pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy. Dňa 2.8.2024 žalobca obdržal podpísaný

návrh súdneho zmieru od žalovaného, v dôsledku čoho bol zmier dňa 16.8.2024 odoslaný na súd. Po
podpise návrhu súdneho zmieru žalovaný dňa 9.8.2024 uhradil žalobcovi ďalšiu platbu v sume 200,-
eur. Žalovaný v zmysle čl. 3 návrhu súdneho zmieru uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške
918,29 eur s príslušenstvom, ktoré je predmetom tohto konania, čo do právneho dôvodu a výšky. Dňa
30.9.2024 zaslal žalobca na súd vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na podanej žalobe, sumu 200,-
eur, po podpísaní návrhu súdneho zmieru zo strany žalovaného, eviduje a navrhuje súdu schváliť súdny

zmier. Zákon dáva súdu oprávnenie neschváliť súdny zmier v prípade, že jeho navrhované znenie
je v rozpore so zákonom, čo v tomto prípade nebolo. Platba po uzavretí zmieru vo výške 200,- eur zo
dňa 9.8.2024 nemohla byť objektívne v zmieri zohľadnená, nakoľko podpísaný návrh súdneho zmieru
žalobca obdržal dňa 2.8.2024 a v tomto stave bol zaslaný na súd. Zo strany súdu teda došlo k vade,
keď neschválil návrh súdneho zmieru, keď tento nebol v rozpore so zákonom. Zároveň medzi stranami

ani nebola sporná zostatková suma dlžnej sumy. Žalovaný úhradu 200,- eur preukázal a žalobca prijatie
tejto sumy potvrdil. Súd teda mohol postupovať tak, že by konanie v danej časti zastavil, resp. žalobu
v časti o zaplatenie 200,- eur zamietol. Zároveň žalovaný v zmysle uzavretého zmieru nárok žalobcu čo
do základu a výšky uznal, čím súd mohol rozhodnúť podľa § 282 CSP rozsudkom pre uznanie a môže tak
rozhodnúť aj odvolací súd. Odvolateľ zdôraznil, že okresný súd naopak z pozície pomyselného advokáta

spotrebiteľa hľadá dôvody na zamietnutie žaloby. V danej veci neboli splnené podmienky na to, aby
súd neschválil navrhované znenie súdneho zmieru, keďže tento nebol v rozpore so zákonom a medzi
stranami ani nebola sporná zostávajúca dlžná suma. Konanie je tak zaťažené vadou. Súdu napokon nič
nebránilo návrh súdneho zmieru posúdiť aj podľa obsahu a vzhľadom na platbu 200,- eur rozhodnúť tak,
že v tejto časti by žalobu zamietol a vo zvyšku schválil súdny zmier.

15. V ďalšej časti odvolania sa žalobca venoval náležitostiam zmluvy s tým, že sa nestotožňuje
s právnym posúdením, keď súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neurčitosti
údajov podľa § 9 ods. 2 písm. e) a i) ZoSÚ, pričom okresný súd dôvody neurčitosti a nejasnosti
podrobnejšie nerozvádza.

16. Odvolateľ v tejto súvislosti uviedol, že predmetom konania je revolvingový úver vo forme kreditnej
karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje
opakovane bez nutnosti žiadať o čerpanie banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec
a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní úhrady má opäť k dispozícii celý

úverový rámec.

17. K celkovej výške úveru, s poukazom na bod 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolateľ
uviedol, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 603,- eur, čo vyplýva aj
zplatobnejhistórie.Vzmyslezmluvysivšakzmluvnéstranydohodliúverovýrámec900,-eur,čozároveň

predstavuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ. V zmluve sa uvádza aj výška úverového rámca 5.000,-
eur, avšak táto suma, je s poukazom na bod 1.3 zmluvy, maximálny úverový rámec, ktorý banka môže (a
nemusí) klientovi poskytnúť, avšak vždy až po splnení podmienok a po následnom písomnom oznámení
resp. dohode medzi zmluvnými stranami. V danom prípade teda predstavovala výška úveru – aktuálna
výška úverového rámca sumu 900,- eur. Záver súdu o neurčitosti a zmätočnosti je bez akéhokoľvek

racionálneho zdôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd tiež vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia ohľadom náležitosti úverovej zmluvy.

18. K skutočnosti, že súd považoval za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie vo výške mesačnej splátky
revolvingového úveru odvolateľ uviedol, že štandardná mesačná splátka bola vo výške 5% z dlžnej

čiastky (časť o najbližšom vyššom násobku 300,- eur nebola voči žalovanému nikdy použitá, keďže
nemal taký veľký úverový rámec, aby musel splácať splátku vyššiu ako 300,- eur). Zároveň podľa
bodu 4.2 je klient oprávnený celý zostatok úveru kedykoľvek splatiť. Dlžník nemal teda povinnosť plniť
presne určenú mesačnú splátku, ale len minimálnu, ktorú aj žalobca predpisoval podľa platobnej histórie,čo bolo 45,- eur (čo je presne 5% z aktuálneho úverového rámca 900,- eur), pričom žalovaný teda
o aktuálnej mesačnej splátke nepochybne vedel. To, že žalobca predpisoval mesačné splátky vo výške
45,- eur uvádzal aj samotný súd. Keďže žalovanému bola vždy zrejmá aktuálna dlžná suma, tak žalobca

nepovažujedojednanieminimálnejmesačnejsplátky5%zdlžnejsumyzaneurčité.Tútovýškumesačnej
splátky predpisoval sám žalobca a žalovaný si ju ani nemusel vyčísľovať, ako nesprávne uzavrel okresný
súd.

19. K ročnej percentuálnej miere nákladov (v texte aj len RPMN) odvolateľ uviedol, že v zmluve je

uvedená správna hodnota RPMN vo výške 30,62% vypočítaná podľa zákonného vzorca. Nevedno
z akých dôvodov súd považoval údaj o RPMN v zmluve za nezrozumiteľný a zmätočný. V danom
prípade bol dojednaný revolvingový úver, kde sa výška RPMN mení každým mesiacom, v závislosti
od konkrétnej výšky čerpania dlžníkom a dobou trvania úverovej zmluvy. RPMN pri týchto úverových
produktoch nie je možné určiť presne a preto ju veritelia určujú reprezentatívnym príkladom. To je
explicitne vyjadrené v bode 1.1 v základných podmienkach zmluvy. Revolvingový úver je typický tým, že

veriteľ ho priebežne dopĺňa a dlžník čerpá a spláca, môže tak trvať neurčitú dobu. Údaje relevantné pre
výpočet RPMN sa preto v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné
vypočítať RPMN v čase uzavretia zmluvy, ale napr. ani uviesť konkrétny dátum konečnej splatnosti
úveru. Neuvedenie konkrétnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere, preto vzhľadom na charakter
tohto úveru nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti

odvolateľ poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Malacky sp. zn. 6Csp/21/2020 zo dňa 14.3.2022,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/4/2023 zo 14.2.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19CoCsp/20/2022 z 13.12.2023, 27CoCsp/21/2024 zo dňa 27.8.2024, Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11CoCsp/76/2022 zo dňa 31.7.2024. Odvolateľ uzavrel, že vzhľadom na ním uvedené je výška
RPMN vzhľadom na daný úverový produkt a predpokladov použitých pri výpočte RPMN v zmluve vo

výške 30,62% uvedená správne a zároveň zmluva obsahuje údaj o výške RPMN ako náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

20. V nasledujúcej časti odvolania sa odvolateľ vyjadril k úrokovej sadzbe s tým, že dohodnutý
úrok vo výške 27% p.a. nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako to nesprávne konštatuje okresný

súd. Odôvodnenie v tejto časti považoval za nepreskúmateľné, lebo žalobcovi nie je zrejmé, z akej
internetovej stránky súd vychádzal, zároveň nie je zrejmé, aké údaje, sadzby a obdobia porovnával so
sadzbou podľa zmluvy.

21. Rozhodným zákonným ustanovením v čase uzavretia zmluvy o úvere bol však v otázke odplaty za

spotrebiteľský úver § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať. Podľa § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Odvolateľ poukázal tiež na § 1 citovaného

nariadenia, podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté. V čase uzavretia
zmluvy, teda podľa odvolateľa, existoval jednoznačný zákonný rámec, ktorý určil maximálnu odplatu,
ktorú môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať. S ohľadom na dátum uzavretia zmluvy je pri určovaní
najvyššej prípustnej odplaty potrebné vychádzať z tabuľky „Súhrnné informácie o údajoch a o novo

poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2017“.
Pre daný typ úveru bola v danom čase hodnota RPMN vo výške 23,38% a maximálna odplata 46,76%,
pričom predmetná odplata túto najvyššiu prípustnú odplatu neprekračuje. Zmluvne dojednaná odplata
teda spĺňa všetky zákonné limity. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/198/2022 zo dňa 26.1.2023, v ktorom odvolací súd uviedol, že tým, že odvolací súd priznal ust.

§ 3 ods. 1 OZ a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasným a z hľadiska
obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcim ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. prináleží a zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení.
Pokiaľ súdy vyhodnotili odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi
napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch

nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty a to legitímnu predvídateľnosť
postupu súdu a práva (...) Preto dovolací uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na
konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonnom
stanovenom limite, s dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čímsa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho excesu. Odvolateľ uzatvoril, že dojednaný úrok
nemôže byť posúdený ako rozporný s dobrými mravmi, nakoľko odplata, teda úrok ako jedna zo súčasti
odplaty spĺňa všetky zákonné limity.

22. V závere odvolania žalobca uviedol, že v danej veci boli splnené všetky podmienky, aby súd mohol
schváliť návrh súdneho zmieru, zároveň žalovaný uznal nárok čo do dôvodu a čo do výšky, a teda
okresný súd mohol rozhodnúť aj rozsudkom pre uznanie nároku a v neposlednom rade poskytnutý
úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva obsahuje všetky náležitosti

podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Rozhodnutie súdu vykazuje množstvo skutkových, právnych aj procesných
pochybení, ktoré sú neudržateľné a ktoré je potrebné napraviť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/76/2022 z 31.7.2024, z ktorého okrem iného zdôraznil,
že aj v spotrebiteľských sporoch musí rozhodnutie súdu smerovať k spravodlivému a vyváženému
usporiadaniu pomeru strán tak, aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej
spotrebiteľskej ochrany, za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa.

Účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa proti
dodávateľovi a nie ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky
prijateľných podmienok prevzal.

23. Žalovaný odvolanie nepodal, svoje právo vyjadriť sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyužil.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon sčasti odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie voči výroku
I. je potrebné odmietnuť ako neprípustné (§ 386 písm. c/ CSP) a odvolanie proti zamietajúcemu výroku
II. je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 b/ a c/ CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

25. Predmetom konania je nárok žalobcu ako veriteľa resp. dodávateľa voči žalovanému ako
spotrebiteľovi na zaplatenie sumy 918,29 eur spolu s príslušenstvom z titulu zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu BNP Paribas Personal Finance,

s.a., Paríž – Francúzsko, konajúcom prostredníctvom BNP Paribas Personal Finance, s.a., pobočka
zahraničnej banky Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, dňa 18.8.2021.

26. Výrokom I., ktorý napriek tomu, že je obsiahnutý v rozsudku, má povahu uznesenia (§ 234 ods. 1
v spojení s § 148 CSP), súd neschválil zmier strán sporu. Prvoinštančný súd zároveň v predmetnom

rozsudku správne v súlade s ust. § 357 CSP a contrario strany poučil, že proti výroku I. odvolanie nie
je prípustné.

27. Keďže napriek tomu odvolanie žalobcu neprípustne smeruje aj proti výroku I. bolo nevyhnutným,
aby odvolací súd s použitím ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie žalobcu v časti, v ktorej smeruje proti

výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd nechválil zmier strán sporu, ako neprípustné
odmietol.

28. Napadnutý rozsudok tak vo výroku I. nadobudol právoplatnosť jeho doručením stranám (§ 227 ods.
2 CSP), v dôsledku čoho v tomto rozsahu nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

29. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je i odvolací súd viazaný ako rozsahom
tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, potom bolo preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahuk náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré podľa prvoinštančného súdu absentujú,
v intenciách podaného odvolania popísaného vyššie.

30. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že v čl. 3 návrhu na schválenie súdneho zmieru uzavretého
stranami a predloženého prvoinštančnému súdu, žalovaný uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku vo
výške 918,29 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania, čo do právneho dôvodu a čo
do výšky.

31. V zmysle § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že bezpodmienečnou podmienkou pre rozhodnutie rozsudkom
pre uznanie nároku je okrem uznania uplatneného nároku žalovaným nevyhnutne aj návrh žalobcu, aby
súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Bez takéhoto výslovného procesného návrhu žalobcu je

vydanie rozsudku pre uznanie súdom vylúčené.

33. Z obsahu spisu ale vyplýva, že návrh žalobcu, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku
v zmysle § 282 CSP, nie je obsiahnutý ani v návrhu na schválenie súdneho zmieru, ani v žiadnom
neskoršom podaní žalobcu, takýto návrh nebol prednesený, ani na následných pojednávaniach

prvoinštančného súdu (ktorých sa žalobca, resp. jeho právny zástupca nezúčastnili) a kvalifikovaný
návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nebol podaný ani v odvolacom konaní. Naviac uznanie
nároku je procesným úkonom žalovaného, je teda účinné iba vtedy, ak sa urobí vo vzťahu k súdu
(nie k žalobcovi). Neboli preto splnené podmienky, aby prvoinštančný (ani odvolací) súd vo veci
rozhodol v zmysle § 282 CSP rozsudkom pre uznanie nároku. Táto odvolacia námietka žalobcu je preto

nedôvodná.

34. Vo vzťahu k chýbajúcim náležitostiam zmluvy odvolateľ ako prvé namietal záver súdu prvej inštancie,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, nakoľko je v ňom
uvedená výška úverového rámca 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca 900,- eur a výška 1.

čerpania revolvingového úveru 603,- eur s tým, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva ktorá
z týchto súm je dohodnutou výškou úveru.

35. V bode 1.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (č.l. 38 spisu) je uvedené
výška úverového rámca 5.000,00 eur; aktuálna výška úverového rámca: 900,00 eur; výška 1. čerpania

revolvingového úveru: 603,00 eur. V bode 1.3 predmetnej zmluvy je uvedené, že banka je oprávnená
na základe priebežného vyhodnocovania bonity, pracovnej disciplíny a potrieb klienta zvýšiť výšku
aktuálneho úverového rámca najviac však do výšky úverového rámca dohodnutého v základných
podmienkach ZoRSÚ. O tejto zmene klienta písomne informuje...

36. Z odôvodnenia tejto časti preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, či súd prihliadol na citované
dojednania pod bodom 1.3 danej zmluvy a ak ho nezohľadnil, z akých dôvodov. V kontexte citovaných
ustanovení zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v rámci zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere (ktorý umožňuje čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane, ak klient
vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď pri

pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec) vyplýva, že zmluvné strany dohodli
úverový rámec vo výške 900,- eur, z ktorého žalovaný hneď vyčerpal sumu 603,- eur, pričom tzv.
výška úverového rámca 5.000,- eur je maximálny úverový rámec, ktorý môže banka klientovi zvýšiť
za podmienok v bode 1.3 danej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného potom nie je zrejmé a rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti nepodáva dostatočné vysvetlenie, prečo súd mal za to, že nie je

zrejmá výška úverového rámca a teda zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o celkovej
výške úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ. Pri posudzovaní tejto otázky (ako i nasledujúcich)
prvoinštančný súd dostatočne nebral na zreteľ a nezohľadnil, že v danom prípade sa zmluvné strany
dohodli na revolvingovom úvere, ktorý má svoje osobitné špecifiká a nedošlo k uzavretiu zmluvy
o bežnom spotrebiteľskom úvere.

37. Odvolateľ ďalej namieta záver súdu prvej inštancie, že dojednanie mesačnej splátky revolvingového
úveru bolo neurčité a nezrozumiteľné.38. Z bodu 1.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vyplýva výška mesačnej
splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Podľa bodu 4.2.
predmetnej zmluvy (súdom prvej inštancie zrejme nezohľadneného) klient je oprávnený kedykoľvek

splatiť celý zostatok revolvingového úveru alebo jeho časť. Z uvedeného sa javí, že dlžník nemal
zmluvnú povinnosť platiť presne určenú mesačnú splátku, iba minimálnu 5% (teda aj vyššiu) z dlžnej
čiastky (zaokrúhlenie na najbližší násobok 300,- eur sa pritom na žalovaného nevzťahovalo, keďže
nemal takto vysoký úverový rámec) a zároveň bol oprávnený celý zostatok úveru kedykoľvek splatiť.
Žalovanému pritom bola vždy zrejmá aktuálna dlžná suma, takže výška mesačnej splátky 5% bola

pre neho ľahko vyčísliteľná, avšak výšku mesačnej splátky mu predpisoval žalobca, ako to vyplýva
z platobnej histórie (č.l. 9). S poukazom na uvedené záver súdu prvej inštancie, že dojednanie o výške
mesačnej splátky revolvingového úveru je neurčité a nezrozumiteľné, nebolo dostatočným spôsobom
myšlienkovými úvahami súdu prvej inštancie podložené.

39. Odvolateľ tiež namietal záver súdu prvej inštancie, že uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN

a samotná výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, pričom opätovne poukázal na špecifiká
revolvingového úveru, kde sa výška RPMN mení každým mesiacom v závislosti od konkrétnej výšky
čerpania a doby trvania úverovej zmluvy, takže RPMN pri týchto úverových produktoch nie je možné
určiť presne a preto ju veritelia určujú reprezentatívnym príkladom, ako v danom prípade v bode 1.1
základných podmienok zmluvy.

40. Z odôvodnenia tejto časti rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd sa so špecifickými aspektami
dojednania určenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere nevysporiadal. Prvoinštančný súd
nezohľadnil, že pre revolvingový úver je typické, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné pre povahu
revolvingu v čase vzniku zmluvného vzťahu vypočítať vopred, pretože v danom čase nie sú známe

podstatné náležitosti pre jeho určenie, keď revolvingový úver sa priebežne v rôznych výškach čerpá,
spláca a dopĺňa, čo bráni tomu, aby v zmluve zakladajúcej revolvingový úver mohol byť uvedený
konkrétny percentuálny údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenie je nevyhnutné mať zastabilizované vstupné
údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Prvoinštančný súd tieto špecifiká
revolvingového úveru pri posudzovaní RPMN v predmetnej zmluve nezohľadnil a svoje závery v ich

intenciách ani dostatočne neodôvodnil.

41. Napokon odvolateľ napadol aj záver súdu prvej inštancie, že dohoda o úrokoch z omeškania vo
výške 27% je absolútne neplatná, nakoľko sa prieči dobrým mravom a poukazom na § 39 OZ.

42. Je pritom potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že pokiaľ prvoinštančný súd v ods. 27 odôvodnenia
adresne nekonkretizoval zdroj, teda z údajov ktorej konkrétnej internetovej stránky NBS pri posudzovaní
primeranosti úrokov vychádzal, sú v tomto smere jeho závery nepreskúmateľné.

43. Na posúdenie primeranosti odplaty však bolo potrebné aplikovať ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov, požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

44. Takýmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 1 - Odplata, ktorú možno od spotrebiteľa
požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov (k § 53 ods. 6), ods. 1, odplatu pri poskytovaní
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo

iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty
sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas, a že dodávateľ
a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa ods. 2 odplata podľa ods. 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých

peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typynovo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

45. V zmysle nasledujúceho § 1a – Najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6), ods. 1, ak ods.
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa

predchádzajúcej vety.

46. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol daný zákonný
rámec, ktorý určoval maximálnu odplatu, ktorú môže veriteľ pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi požadovať. Prvoinštančný súd pritom pri posudzovaní primeranosti odplaty vyššie
citované ustanovenia na vec neaplikoval a v rozpore s nimi výšku posudzoval z hľadiska tzv. dobrých

mravov s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

47. K takémuto postupu zaujal jednoznačné stanovisko NS SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/191/2022
zo dňa 26.1.2023, v ktorom skonštatoval, že tým, že súd priznal ust. § 3 ods. 1 OZ a inštitútu
dobrých mravov väčšiu váhu než mu v konfrontácii s jasným a z hľadiska dispozície právnej normy

pochybnosti nevzbudzujúcimi ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Najvyšší súd v danej
veci uzavrel, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky
odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, s dobrými mravmi,
zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného

a judikatórneho excesu.

48. Tým, že prvoinštančný súd pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty podľa preskúmavanej zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, bez zdôvodnenia neaplikoval vyššie citované ustanovenia, vec
nesprávne právne posúdil a zároveň ani nevykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie veci podľa

týchto ustanovení.

49. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

50. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

51. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

52. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

53. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, abyodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

54. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom
logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam
dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia

je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak
rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

55. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

56. Rozhodnutie súdu musí ozrejmiť skutkové a právne závery danej veci takým spôsobom, aby strana

sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov, a aby mohla
skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

57.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
(v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

58. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať

ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v relevantných záveroch neodôvodnil (ani právne a ani vecne,) nie je dobre možné tento nedostatok
napraviť v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

59. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku II. včítane závislého výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky nielen navrhnuté, ale
v zmysle § 295 CSP i pre vec relevantné dôkazy dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, dôkazy následne opätovne komplexne vyhodnotiť, v ich jednotlivosti, ale aj
vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151

ods. 1 CSP), a zhodnými tvrdeniami o ktorých pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2
CSP), ustáliť rozhodný skutkový stav. Na takto zistený skutkový stav je potom potrebné aplikovať všetky
príslušné hmotnoprávne ustanovenia a ustáliť právne posúdenie veci. Následne súd vo veci opätovne
rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP vo všetkých
jeho záveroch odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov,

včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

61. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).