Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200179
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VÁHOSTAV-PREFA, s.r.o., so sídlom
Horný Hričov 324, 013 42, IČO: 36 400 653, právne zastúpený: Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 51 166 950, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 139564/2020 zo dňa 16. marca 2020, konajúc
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/61/2020 zo dňa 28.

decembra 2022 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/61/2020 zo dňa
24. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konania a pôvodné súdne konanie
1. Obec Horný Hričov (ďalej aj „správca miestneho poplatku za rozvoj“ alebo „Obec Horný Hričov“)
na základe zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) zaviedla Všeobecne záväzným nariadením

Obce Horný Hričov č. 2/2017 zo dňa 20. februára 2017 o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej aj „VZN
č. 2/2017“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 08. marca 2017, miestny poplatok za rozvoj pre celé územie
obce.
2. Správca miestneho poplatku za rozvoj rozhodnutím č. 1 zo dňa 12. apríla 2018 č. konania
S2018/00036/03 podľa § 12 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejaj„Daňovýporiadok“)vnadväznostina§2písm.b)VZNč.2/2017astavebnépovolenie

č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06. apríla 2017, vyrubila žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v sume
37.012,50 eur (ďalej aj „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“).
3. Podkladom pre vyrubenie poplatku za rozvoj bolo právoplatné stavebné povolenie Obce Horný Hričov,
stavebný úrad č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27. apríla 2017 na stavbu „Hala spracovania betonárskej ocele - areál VÁHOSTAV-SK-PREFA“, ktorej
stavebníkom je žalobca.
4. Žalobca podal proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 344760/2018 zo dňa 18. júna 2018, ktorým pôvodné prvostupňové rozhodnutie podľa §
74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil (ďalej aj „pôvodné rozhodnutie žalovaného“).
5. Proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej
aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), v ktorej, okrem iného, namietal, že sa mu javí, že Obec HornýHričovakostavebnýúradpostupovalavstavebnomkonaníúčelovoavrozporesozákonomtak,abybolo
stavebné povolenie, na základe ktorého bol poplatok za rozvoj vyrubený, vydané po účinnosti Obcou
Horný Hričov prijatého VZN č. 2/2017, a teda podľa žalobcu Obec Horný Hričov účelovo postupovala

tak, aby žalobcovi ako stavebníkovi vznikla poplatková povinnosť.
6. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13. novembra 2019 pôvodné rozhodnutie
žalovaného a pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Obci Horný Hričov ako správcovi
miestneho poplatku za rozvoj na ďalšie konanie (ďalej aj „pôvodný rozsudok“).
7. Krajský súd v odôvodnení pôvodného rozsudku argumentoval, že napriek tomu, že nemal k dispozícii

administratívny spis týkajúci sa vydávania stavebného povolenia, ktoré bolo podkladom pre vyrubenie
poplatku za rozvoj, v zhode so žalobcom považoval postup Obce Horný Hričov, ktorý predchádzal
vydaniu stavebného povolenia, za účelový. Krajský súd mal za to, že Obec Horný Hričov postupovala
účelovo so zámerom, aby stavebné povolenie na stavbu „Hala spracovania betonárskej ocele - areál
VÁHOSTAV-SK-PREFA“, ktorej stavebníkom je žalobca, nadobudlo právoplatnosť až po nadobudnutí
účinnosti VZN č. 2/2017 s cieľom vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj. Tento záver krajský súd

vyvodil, okrem iného, aj zo skutočnosti, že deň nasledujúci pod dni vyvesenia VZN č. 2/2017 bolo v
rámci toho času prebiehajúceho stavebného konania vydané rozhodnutie obce ako stavebného úradu o
prerušení stavebného konania zo dňa 22. februára 2017, vydané za účelom doplnenia skutočností, ktoré
už boli predmetom záväzného stanoviska k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia
stavby č. 2016/257 nedatovaného, ktoré vystavila Obec Horný Hričov, ako všeobecný stavebný úrad

podľa § 140b staveného zákona ako zainteresovaný orgán štátnej správy k vydaniu stavebného
povolenia. Podľa krajského súdu tak cieľom Obce Horný Hričov bolo posunúť vydanie stavebného
povolenia za dátum účinnosti VZN č. 2/2017. Krajský súd poukázal na ďalšie nezrovnalosti postupu
obce Horný Hričov, ktoré spolu vyhodnotil ako účelové konanie obce so zámerom vyrubiť žalobcovi
poplatok za rozvoj. Krajský súd pôvodným rozsudkom obec zaviazal, že v ďalšom konaní obec Horný

Hričovakosprávcapoplatkuzarozvojmôže/nemusívyrubiťžalobcovimiestnypoplatokzarozvoj,pričom
pri vyrubení poplatku správca dane zohľadní svoje pochybenia, ako aj skutočnosť, že v čase vzniku
investičnéhozámeružalobcuavčaseiniciácieúzemnéhoakoajstavebnéhokonania(vroku2015/2016)
žalobca nemal /nemohol mať vedomosť o povinnosti platiť poplatok za rozvoj.
8. Po vrátení veci do administratívneho konania následne Obec Horný Hričov rozhodnutím č. 1/2020 zo

dňa 16. januára 2020 podľa § 9 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a podľa Daňového poriadku a
v nadväznosti na § 2 písm. b) VZN č. 2/2017 opätovne vyrubila žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v
sume 37.012,50 eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).
9. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Obec Horný Hričov poukázala na to, že obec je pri
rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v súvislosti s poplatkom za rozvoj

v postavení orgánu verejnej moci. V súlade s tým sa na obec ako na orgán verejnej moci vzťahujú
obmedzeniavyplývajúcezčl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“),podľaktorého
sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Obec Horný Hričov je vo vzťahu k poplatku za rozvoj povinná konať len na základe a v
medziach zákona o miestnom poplatku za rozvoj, pretože táto povinnosť plne vyplýva priamo z Ústavy

SR. Ak teda zo zákona a z platného a účinného prijatého VZN obce vyplýva nejaký spôsob konania,
Obec Horný Hričov mala za to, že ako orgán verejnej moci bola povinná týmto spôsobom konať.
10. Ďalej argumentovala, že obec ako orgán verejnej moci vystupuje aj v stavebných konaniach, tzn.
aj v týchto konaniach je obec povinná konať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Obec Horný Hričov
zdôraznila,žeprenesenývýkonštátnejsprávyvoblastistavebnýchkonanízabezpečujeprostredníctvom

spoločného stavebného úradu na základe Zmluvy o zriadení Spoločného stavebného úradu Strečno
zo dňa 06. marca 2015. V súlade s tým je oblasť stavebného úradu zabezpečovaná samostatnými
pracovníkmi, ktorí vykonávajú všetky úkony na tomto prenesenom úseku štátnej správy. Obec Horný
Hričov zdôraznila, že postup obce podľa ustanovení o stavebnom konaní a postup obce podľa
ustanovení zákona o miestnom poplatku sú postupmi nezávislými, samostatnými a tieto postupy, ktoré

síce na seba nadväzujú, nie je možné zlúčiť do jedného, resp. postupy zamieňať. Poukázala na to, že má
dlhodobo problém s nedostatkom kvalifikovaných ľudí spôsobilých na vykonávanie stavebnej agendy. V
súlade s tým je možné a stávajú sa prípady, že v rámci stavebných konaní (vrátane územných konaní)
dochádza k nedodržaniu zákonných termínov. Takéto posuny spôsobené nedodržaním termínov mali
nastať aj v iných konaniach ako bolo predmetné stavebné konanie, ktoré bolo ukončené stavebným

povolením č. S2016/00390/1972/Hud. Podľa Obce Horný Hričov je z uvedeného zrejmé, že nedodržanie
termínov v označenom stavebnom konaní nebolo konaním účelovým, teda konaním, ktorého cieľom
má byť dosiahnutie povinnosti zaplatiť poplatok za rozvoj zo strany poplatníka. Táto skutočnosť podľa
obce nevyplývala zo žiadnych skutočností zistených v konaniach, ktorých účastníkom bol žalobca anevyplýva to ani z označeného stavebného konania. Obec Horný Hričov poukázala na to, že nie je
teda možné bez znalosti pomerov na Spoločnom stavebnom úrade a bez poznania obsahu spisu
označeného stavebného konania považovať konanie obce Horný Hričov za účelové a zdôraznila, že

stavebné konanie je právoplatne skončené.
11. Správca miestneho poplatku za rozvoj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej uviedol, že
povinnosťplatiťpoplatokzarozvojbolavObciHornýHričovzavedenáVZNč.2/2017zodňa20.februára
2017 s účinnosťou od 08. marca 2017, čo je v súlade s § 14 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za
rozvoj. Zdôraznil, že VZN č. 2/2017 obce a ani proces jeho prijímania nebol zákonným spôsobom nikým

spochybnený, to znamená, že predmetné VZN je záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby na
území Obce Horný Hričov ako aj pre samotnú obec. Zdôraznila, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj
nepozná a ani nepredpokladá žiadne výnimky, odklady, odpustenia a tieto neobsahuje ani VZN č. 2/2017
a ani obec Horný Hričov nemôže udeľovať žiadne výnimky, odklady, odpustenia a je povinná poplatok
za rozvoj aplikovať okamžite od nadobudnutia účinnosti označeného VZN. Správca miestneho poplatku
taktiež zdôraznil, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj zároveň neumožňuje obci zohľadniť ani tú

skutočnosť, že investičné zámery, žiadosti, prípadne iné rozhodnutia o výstavbe, realizácii stavby boli
prijaté v čase, keď sa o poplatku za rozvoj nevedelo, resp. nebol účinný zákon o miestnom poplatku za
rozvoj. Obec ako správca poplatku za rozvoj nemá žiadnu možnosť zohľadniť túto skutočnosť v konaní
o vyrubení poplatku za rozvoj, ktoré je konaním novým, konaním nezávislým na stavebnom konaní, z
ktorého je možné na konanie o vyrubení poplatku za rozvoj aplikovať výlučne právoplatné stavebné

povolenie, nie však okolnosti a postup, ktorým k jeho vydaniu došlo.
12. Keďže stavebné povolenie č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06.apríla 2017 nadobudlo
právoplatnosť dňa 27. apríla 2017, teda v deň, v ktorom už bolo prijaté a účinné VZN č. 2 /2017 podľa
§ 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, poplatníkovi, ktorý je osobou podľa § 5 ods. 1 tohto
zákona, vznikla poplatková povinnosť. Výška poplatku sa určila ako násobok výmery podľa § 6 v spojení

s § 8 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vynásobeného sadzbou stanovenou VZN č. 2/2017.
Použitím uvedeného a zákonom predpísaného spôsobu výpočtu výšky poplatku za rozvoj bola žalobcovi
ako poplatníkovi stanovená poplatková povinnosť vo výške 37.012,50 eur.
13. Správca miestneho poplatku mal za to, že v súlade so závermi pôvodného rozsudku krajského súdu
pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy všetky skutočnosti tak, ako to bolo súdom určené s tým, že

žalobcovi povinnosť platiť poplatok za rozvoj vznikla podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za
rozvoj a obec ako orgán verejnej moci je povinná tento poplatok vyrubiť. Opakovane zdôraznil, že nie
je možnosť obce o nevyrubení poplatku nerozhodnúť, resp. ho nevyrubiť, pretože takýto postup by bol
zrejme v rozpore so zákonom.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 139564/2020 zo dňa 16. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), a to
tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu miestneho poplatku podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil. V odvolaní žalobca namietal najmä to, že opätovné vyrubenie poplatku za rozvoj, na tom istom
skutkovom základe, napriek tomu, že pôvodné rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj bolo krajským
súdom zrušené a jeho zrušenie bolo riadne zdôvodnené, považuje za prejav svojvôle a nerešpektovania

právoplatného rozsudku, považujúc uvedené konanie správcu dane za svojvoľné, nehospodárne a
obťažujúce.
15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženého materiálu mal za
preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu vydania právoplatného
stavebného povolenia na stavbu, t. j. naplnenie podstaty vzniku skutkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1

zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Podľa žalovaného, keďže Obec Horný Hričov ustanovila vo VZN
č. 2/2017 na svojom území poplatok za rozvoj, potom ak boli splnené zákonom o miestnom poplatku za
rozvoj stanovené podmienky pre vyrubenie tohto poplatku, je obec povinná tento poplatok vyrubiť.
16. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatková
povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal

stavbu realizovať. Keďže žalovaný zo spisového materiálu nezistil, že predmetné stavebné povolenie zo
dňa 06. apríla 2017 by stratilo platnosť (právoplatnosť stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/Hud
nebola spochybnená ani pôvodným rozsudkom krajského súdu), žalovaný bol toho názoru, že § 4 ods.
2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj nebolo naplnené, t. j. k zániku poplatkovej povinnosti nedošlo,
potom vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj napadnutým rozhodnutím bolo v súlade so zákonom.

17. Žalovaný uzavrel, že Obec Horný Hričov pri vyrubení poplatku postupovala podľa ustanovení
zákona o miestnom poplatku za rozvoj a podľa VZN č. 2/2017. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia sa správca miestneho poplatku vysporiadal so zistenými pochybeniami,
ktoré sú uvedené v pôvodnom rozsudku krajského súdu.II. Konanie pred správnym súdom
18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu doručenú krajskému
súdu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a

vrátenia veci Obci Horný Hričov na ďalšie konanie.
19. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne:
- žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za svojvoľné a nehospodárne, nerešpektujúce pôvodný
rozsudok krajského súdu, poukázal na to, že vec s rovnakým skutkovým základom už bola predmetom
správnej žaloby a krajský súd o tejto veci už právoplatne rozhodol,

-malzato,žeObecHornýHričovmalajednoznačnemožnosťpovrátenívecikrajskýmsúdomrozhodnúť
aj o tom, že poplatok za rozvoj nevyrubí a s ohľadom na odôvodnenie pôvodného rozsudku je evidentné,
že obec, ak by rešpektovala právoplatný rozsudok krajského súdu, tak takto rozhodnúť aj mala,
- ďalej namietal, že Obec Horný Hričov, stavebný úrad, postupovala v stavebnom konaní účelovo a v
rozpore so zákonom tak, aby bolo stavebné povolenie vydané po účinnosti VZN č. 2/2017, a teda, aby
žalobcovi vznikla poplatková povinnosť; Za účelom odôvodnenia porušenia postupu, žalobca stručne

a faktograficky zrekapituloval priebeh stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného
povolenia; Účelový postup obce Horný Hričov v stavebnom konaní podľa žalobcu podporuje aj tá
skutočnosť, že deň nasledujúci po dni vyvesenia VZN č. 2/2017 bolo vydané rozhodnutie o prerušení
stavebného konania č. S2016/00390/1752/Hud. V tom čase však v zmysle § 49 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, už Obci Horný Hričov,

stavebnému úradu, uplynula zákonná lehota pre vydanie rozhodnutia - vydanie stavebného povolenia,
a teda Obec Horný Hričov, stavebný úrad, porušila všeobecné predpisy o správnom konaní,
- faktom, ktorý odôvodňuje účelovosť konania Obce Horný Hričov je podľa žalobcu aj tá skutočnosť, že
rozhodnutie o prerušení konania č. S2016/00390/1752/Hud zo dňa 22. februára 2017 sa aj vzhľadom
na svoj obsah javí ako vydané účelovo, s cieľom posunúť vydanie stavebného povolenia za dátum

účinnosti VZN č. 2/2017 o stanovení sadzby poplatku za rozvoj. Rovnaké skutočnosti, ktoré uviedla obec
Horný Hričov, stavebný úrad, ako dôvod prerušenia konania v rozhodnutí o prerušení konania, boli už
predtým predmetom záväzného stanoviska k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia
pre predmetnú stavbu; v tejto súvislosti žalobca poukázal na uvedené záväzné stanovisko k vydaniu
územného rozhodnutia a stavebného povolenia č. 2016/257, ktoré ako dôkaz priložil k správnej žalobe,

konštatujúc, že podmienka, ktorú vyslovila Obec Horný Hričov vo svojom záväznom stanovisku o tom, že
stavba nenavýši objem dopravy prechádzajúcej cez intravilán Obce Horný Hričov a že žalobca vyvinie
maximálne úsilie pre odklon súčasnej dopravy, bola v plnej miere záväzná a rešpektovaná účastníkmi
konania a nebol žiaden dôvod ju ešte raz osobitne vyhlasovať; Podľa žalobcu nebol žiaden dôvod
na prerušenie konania, keďže nešlo o odstránenie nedostatkov podania, ani o iný zákonný dôvod na

prerušenie konania;

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že nie je oprávnený preskúmavať, resp. posudzovať
zákonnosť postupu iného štátneho orgánu, preto sa k správnosti, zákonnosti postupu stavebného úradu
- Obce Horný Hričov nevyjadroval resp. námietky proti postupu obce v stavebnom konaní neskúmal.

Žalovaný ako správny orgán v rámci odvolacieho konania postupoval v súlade s Daňovým poriadkom,
pričom rešpektoval základné zásady daňového konania. Žalovaný mal za to, že vznesené námietky
žalobcu proti postupu Obce Horný Hričov ako stavebného úradu v stavebnom konaní sú v prípade
vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj irelevantné. Zdôraznil, že v prípade, ak mal žalobca námietky
voči postupu obce ako stavebného úradu, mal uplatniť tieto námietky v stavebnom konaní vo veci

vydaniastavebnéhopovoleniazodňa06.apríla2017vsúladesoSprávnymporiadkom.Žalovanýmalza
to, že z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že v prípade žalobcu došlo k naplneniu
podstaty vzniku poplatkovej povinnosti k miestnemu poplatku za rozvoj.
21. Žalobca v replike zdôraznil, že v pôvodnom rozsudku krajského súdu bolo uvedené, že v ďalšom
konaní Obec Horný Hričov ako správca poplatku za rozvoj môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny

poplatokzarozvoj,niejetedapravdivétvrdenie,žeObecHornýHričovnemalainúmožnosť,ibapoplatok
vyrubiť. Žalobca poukázal na to, že hlavný argument, pre ktorý považoval napadnuté rozhodnutie o
vyrubení poplatku za rozvoj za nezákonné, je účelové konanie Obce Horný Hričov v správnom konaní
a porušenie pravidiel správneho konania, ktorého jediným účelom bolo dosiahnutie posunu vydania
stavebného povolenia za právoplatnosť VZN č. 2/2017. Poukázal na to, že danom prípade nastala

situácia, kedy orgán samosprávy, ako správca miestneho poplatku za rozvoj mal zároveň aj možnosť
ovplyvniť naplnenie podmienok pre jeho vyrubenie žalobcovi. Žalobca vyslovil názor, že obec neodolala
pokušeniu účelovým konaním postupovať tak, aby poplatková povinnosť žalobcovi vznikla. Rešpektujúcsnahu správcu miestneho poplatku za rozvoj o zabezpečenie čo najväčšieho príjmu pre obec mal
žalobca za to, že takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.
22. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 31S/61/2020 zo dňa 28. decembra 2022 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa §190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
23. Krajský súd ustálil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je poplatníkom
miestneho poplatku za rozvoj, zároveň nebolo medzi účastníkmi súdneho konania sporné, že stavebné
povolenie č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06. apríla 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla
2017 a sporný nebol ani výpočet poplatku. Krajský súd z obsahu odvolacích a žalobných dôvodov

vyabstrahoval podstatnú spornú otázku, ktorá spočívala v tom, že Obec Horný Hričov ako správca
miestneho poplatku mala zároveň postavenie stavebného úradu a účelovo ovplyvnila podmienky na
vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj nezákonným prerušením konania a nevydaním rozhodnutia v
stavebnom konaní v lehote s cieľom posunúť vydanie stavebného povolenia za dátum nadobudnutia
účinnosti VZN č. 2/2017. Žalobca namietal, že takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu, naproti
tomu,správcamiestnehopoplatkuzarozvojúčelovosťkonaniapoprelspoukazomnato,ženedodržanie

termínovvoznačenomstavebnomkonaníneboloúčelovéscieľomdosiahnutiavznikupovinnostizaplatiť
poplatok za rozvoj zo strany žalobcu, ale spôsobené personálnymi pomermi na Spoločnom stavebnom
úrade Strečno, nedostatkom pracovníkov.
24. Krajský súd poukázal na to, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj zveril obciam správu na úseku
daní v rozsahu vyrubovania a výberu miestneho poplatku. Tieto obce sú však spravidla aj stavebnými

úradmi, pred ktorými bezprostredne pred daňovým konaním prebiehalo konanie stavebné. V súvislosti
s účelom zákona o miestnom poplatku krajský súd s poukazom na stranu 2 dôvodovej správy k zákonu
o miestnom poplatku za rozvoj uviedol, že cieľom predmetného zákona bolo vytvoriť pre samosprávy
jeden zo zdrojov prostriedkov potrebných na vybudovanie „cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry,
napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod., predmetom spoplatnenia teda je určitý druh

stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady.” Z vyššie uvedeného
podľa krajského súdu už z povahy veci vyplýva istý konflikt záujmov, keď Obec Horný Hričov v konkrétnej
veci vykonávala pôsobnosť až v troch rôznych postaveniach. Zdôraznil, že tento potenciálny konflikt je
úplne zjavný hlavne pri menších obciach a zákonodarca si ho musel byť vedomý pri zavádzaní novej
poplatkovej povinnosti a to najmä vo vzťahu k prebiehajúcim stavebným konaniam, ktorých vydanie a

právoplatnosť stavebných povolení bolo v kompetenciách obce.
25. Krajský súd žalobcom nastolenú námietku účelovosti stavebného konania (jeho predlžovania)
vyhodnocoval ako predbežnú otázku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Československej republiky sp. zn. Boh. A 11240/34, podľa ktorého správny orgán (pozn.
podľa správneho súdu aj súd) je v prípade rozhodnutia o predbežnej otázke viazaný i nezákonným

rozhodnutím, pokiaľ toto nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené, pričom skúma len to, či je rozhodnutie
právoplatné a či ho vydal príslušný orgán (správny orgán, súd). Krajský súd v nadväznosti na nosnú
námietku žalobcu uzatvoril, že na prvý pohľad sa javí ako spravodlivé, aby súd zasiahol, avšak v
predmetnej veci by preskúmavanie správneho súdu viedlo k posudzovaniu zákonnosti postupu Obce
Horný Hričov ako stavebného úradu, kedy by mal správny súd hodnotiť opodstatnenosť prerušenia

stavebného konania. Stavebné konanie je však právoplatne skončené a krajský súd mal za to, že je
potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, pričom táto prezumpcia zahrňuje
aj zákonnosť postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. Krajský súd sa stotožnil s rozsahom pôsobnosti
žalovaného v zmysle Daňového poriadku v konkrétnej veci, tak ako sa ho dovolával žalovaný vo
vyjadrení k žalobe, keď uviedol, že ako správny orgán na úseku správy daní a poplatkov nemá

kompetencie posudzovať zákonnosť stavebného konania predchádzajúceho právoplatnosti stavebného
povolenia.
26. Podľa krajského súdu v predmetnej veci nebolo sporné, že stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti VZN č. 2/2017, teda boli splnené podmienky na vyrubenie
poplatku za rozvoj. Krajský súd neakceptoval interpretáciu žalobcu, ktorý uvádzal, že predpokladom

vzniku poplatkovej povinnosti malo byť aj to, že celé stavebné konanie malo prebehnúť časovo po
nadobudnutí účinnosti VZN, nielen samotné stavebné povolenie. Podľa krajského súdu by išlo o
reštriktívny výklad ustanovenia § 13 bez ohľadu na kontext celého zákona, predovšetkým v súvislosti s
ustanovením§3ods.1písm.a),§4ods.1zákonaomiestnompoplatkuzarozvoj.AktedaVZNč.2/2017
nadobudlo účinnosť dňa 08. marca 2017 s tým, že stavebné povolenie bolo vydané 06. apríla 2017 a

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2017, tak poplatková povinnosť vznikla ku dňu právoplatnosti
stavebného povolenia a v danom prípade nebolo rozhodujúce, kedy bolo stavebné konanie začaté.
27. Na záver konštatoval, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd dospel k inému
pravému názoru vo vzťahu k námietke žalobcu o účelovosti stavebného konania ako k tejto námietkezaujal názor krajský súd v pôvodnom rozsudku. Krajský súd zdôraznil, že sa podrobne oboznámil s
pôvodným rozsudkom, pričom mal za to, že závery v pôvodnom rozsudku nezodpovedajú správnej
interpretácii na vec aplikovaných právnych predpisov. Krajský súd v prejednávanej veci výkladom

relevantných právnych predpisov dospel k inému záveru ako súd dospel v pôvodnom rozsudku. V
nadväznosti na to, krajský súd námietku žalobcu o tom, že správne orgány nerešpektovali záväzný
právny názor krajského súdu vyslovený v pôvodnom rozsudku, vyhodnotil ako nedôvodnú. Zároveň
podotkol, že tým, že súd pôvodne vec vrátil na ďalšie konanie, tak vec vrátil do štádia posudzovania
vzniku poplatkovej povinnosti s tým, že správny orgán otázku vzťahu stavebného konania a daňového

konania vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí nanovo, čím otvoril priestor na jej posudzovanie
správnymsúdomvďalšomsprávnomsúdnomkonaní.Opačnývýkladbyviedolktomu,žesprávnyorgán
prvého stupňa nemal inú možnosť len poplatok za rozvoj nevyrubiť, čomu by po správnosti zodpovedal
výrok krajského súdu len o zrušení rozhodnutia, a nie aj vrátení veci. Krajský súd mal za to, že v
danom prípade náležite odôvodnil svoje právne posúdenie veci, ktoré ho viedlo k rozhodnutiu odlišným
spôsobom ako súd rozhodol v pôvodnom rozsudku v skutkovo a právne rovnakom prípade, čím naplnil

ústavnú požiadavku, aby nedochádzalo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, a
tým i k porušeniu zásady právnej istoty.
28. Krajský súd uzatvoril, že mal preukázané opodstatnenie vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj
z dôvodu vydania právoplatného stavebného povolenia na stavbu, t. j. naplnenie podstaty vzniku
poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Mal za to, že rozhodnutie

žalovanéhojevsúladesozákonom,boldodržanýzákonnýpostup,žalovanýdospelksprávnymprávnym
záverom, jeho závery sú zrozumiteľné a preskúmateľné, skutkový stav bol zistený v dostatočnom
rozsahu pre posúdenie veci a je v súlade s administratívnym spisom.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného
29. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 31S/61/2020 zo dňa

28. decembra 2022 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 31S/61/2020 zo dňa
24. apríla 2023 kasačnú sťažnosť, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. d) SSP (správny súd v tej
istej veci už právoplatne rozhodol) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci). Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd
zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu, a to tak že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím Obce Horný Hričov a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň
navrhol, aby kasačný súd uložil orgánu verejnej správy povinnosť, aby sa pri svojom ďalšom konaní
riadila rozhodnutím kasačného súdu.
30. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti v podstatnom zopakoval žalobnú argumentáciu. Opätovne
poukazoval na to, že Obec Horný Hričov, ako stavebný orgán nedodržala lehotu na vydanie stavebného

povolenia stanovenú Správnym poriadkom, čím sťažovateľovi vznikla daňová povinnosť (poplatok za
rozvoj), ktorá, ak by obec neporušila zákon, tak by sťažovateľovi nevznikla. Sťažovateľovi sa javí, že
obec Horný Hričov, postupovala v stavebnom konaní účelovo a v rozpore so zákonom tak, aby bolo
stavebné povolenie vydané po účinnosti VZN č. 2/2017 a teda, aby stavebníkovi vznikla poplatková
povinnosť.

31. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. d) SSP sťažovateľ poukázal na závery
pôvodného rozsudku krajského súdu, z ktorých vyvodil že Obec Horný Hričov mala celkom jednoznačne
možnosť po vrátení veci súdom rozhodnúť aj o tom, že poplatok za rozvoj nevyrubí a s ohľadom k
odôvodneniupôvodnéhorozsudkujepodľasťažovateľaevidentné,žeobectakrozhodnúťajmala.Podľa
sťažovateľa Obec Horný Hričov sa však svojvoľne rozhodla poplatok za rozvoj opätovne vyrubiť, hoci

skutkové okolnosti boli navlas rovnaké, ako boli v čase vydania pôvodného rozhodnutia o vyrubení
poplatku za rozvoj, ktorý bol pôvodným rozsudkom krajského súdu zrušený.
32. Sťažovateľ nesúhlasil s argumentáciou Obce Horný Hričov, ktorá sa v prvostupňovom rozhodnutí
odvoláva na ustanovenia Ústavy SR resp. Uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej
republiky, čím dôvodí, že nemala inú možnosť, ako poplatok vyrubiť. Sťažovateľ mal za to, že pôvodný

rozsudok krajského súdu predstavuje individuálny právny akt, ktorým súd rozhodlo o konkrétnom
individuálnom správnom akte, o konkrétnom rozhodnutí obce, pričom podľa sťažovateľa súd svoje
rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil a tento rozsudok je aj právoplatný. Opätovné vyrubenie
poplatku za rozvoj na tom istom skutkovom základe sťažovateľ považoval za prejav svojvôle a
nerešpektovania právoplatného rozsudku súdu.

33. Sťažovateľ tiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by menili alebo mali akýkoľvek vplyv na skutkový stav tak, ako ho zistil krajský súd v rámci
pôvodného súdneho konania., Naopak, keďže námietky sťažovateľa sa týkajú konania Obce Horný
Hričov, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, tieto okolnosti sa ani zmeniť nemohli anie je ich ani možné odstrániť resp. sa s nimi vysporiadať. Sťažovateľ teda opätovne podal správnu
žalobu, v tomto prípade o preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Keďže išlo skutkovo o úplne totožnú
vec, ako bola už rozhodnutá v pôvodnom súdnom konaní pred krajským súdom, sťažovateľ uviedol,

že mal legitímne očakávania, že súd v skutkovo totožných veciach rozhodne rovnakým spôsobom.
Krajský súd však napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ mal za to,
že narušenie princípu právnej istoty v tomto prípade nebolo dôvodné. Podľa sťažovateľa sa správny
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom nevyrovnal s tak vážnym narušením
princípu predvídateľnosti práva. Správny súd dospel k opačnému názoru, ako bol vyslovený v pôvodnom

rozsudku iba na základe vlastnej úvahy a bez náležitého odôvodnenia. Sťažovateľ pripustil, že pôvodný
rozsudok nebol úplne precízne odôvodnený, avšak s jeho výrokom sa plne stotožňuje a považuje ho
za správny.
34. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľ poukázal na to, že
krajský súd v napadnutom rozsudku v zásade súhlasí s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v správnej
žalobe, že obec Horný Hričov postupovala v stavebnom konaní v rozpore so zákonom - nevydala

stavebné povolenie v lehote stanovenej zákonom, avšak krajský súd dospel k záveru, že takéto konanie
obce Horný Hričov ju oprávňuje na vyrubenie a zinkasovanie poplatku za rozvoj. Sťažovateľ považoval
tento právny názor za nesprávny, pričom poukázal na to, že krajský súd nekriticky prijal argumentáciu
Obce Horný Hričov o tom, že „nedodržanie termínov v označenom stavebnom konaní nebolo účelové
s cieľom dosiahnutia vzniku povinnosti zaplatiť poplatok za rozvoj zo strany žalobcu, ale spôsobené

personálnymi pomermi na Spoločnom stavebnom úrade Strečno, nedostatkom pracovníkov.“ Podľa
sťažovateľa však tento argument nemôže odôvodniť nedodržiavanie zákonom stanovenej lehoty zo
strany orgánov verejnej moci.
35. Ďalej zdôraznil, že správny súd nemôže prijať ako normu, že orgán verejnej moci v zásade nemusí
rešpektovať lehoty na vykonanie úkonu uložené mu zákonom. V predmetnej veci však správny súd prijal

skutočnosť, že orgán verejnej moci nedodržal zákonnú lehotu ako niečo úplne normálne, bežné, čo by
nemalo spôsobiť akékoľvek následky, naopak, môže to v danom prípade dostať orgán verejnej moci do
výhodnejšej pozície, kedy zinkasuje ešte aj poplatok za rozvoj. Sťažovateľ mal za to, že podnikatelia
majú očakávania, že tak ako oni musia plniť zákony pod hrozbou sankcie, tak aj štát a orgány verejnej
moci musia rovnako dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Zdôraznil,

že sa nedomáhal uloženia sankcie voči orgánu verejnej moci za nedodržanie zákonom stanovených
povinností, nedomáhal sa ani náhrady škody resp. ušlého zisku za konanie Obce Horný Hričov v rozpore
sozákonom.Uviedol,žeibanamieta,žeakbyobecHornýHričov(akostavebnýúrad)dodržalazákonom
stanovenú lehotu, tak by jemu nevznikla daňová povinnosť - poplatok za rozvoj.
36. Opakovane zdôraznil, že v tomto prípade neplnenie zákona zo strany obce vedie k získaniu jej

výhodnejšej pozície, čo popiera všetok obsah princípov demokracie a právneho štátu vyjadrené v
Ústave Slovenskej republiky. Sťažovateľovi sa javí ako nelogické, aby bolo potrebné v rámci obrany
proti takémuto postupu orgánu verejnej moci vynakladať enormné úsilie. Podotkol, že úlohou súdov v
právnom štáte je aj to, aby boli zachované princípy právneho štátu a nie naopak, poskytovať právnu
ochranu úkonom orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore so zákonom.

37. Pokiaľ sa správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Československej republiky, sp. zn. Boh. A 11240/34, podľa sťažovateľa z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, aké má toto rozhodnutie prieniky s prejedávanou vecou.
Pokiaľ správny súd uviedol, že v zmysle tohto rozhodnutia by musel posudzovať dôvodnosť prerušenia
stavebného konania, sťažovateľ považuje tento argument za irelevantný, pretože samotné prerušenie

stavebného konania prišlo po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, preto jeho obsah je v
zásade irelevantný. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že aj samotné prerušenie stavebného konania bolo
celkom zjavne bezdôvodné, pretože stavebný úrad požadoval dokument, ktorý už mal k dispozícii.
38. Sťažovateľ uviedol, že ak mal pripustiť argument použitý správnym súdom, ktorý vychádza z toho že
stavebné povolenie je právoplatné a teda poplatok za rozvoj vyrubený na jeho podklade je po právnej

stránke perfektný, tak by to podľa neho znamenalo ignorovanie konkrétnych okolností prípadu. Prijatie
tohto argumentu by v zásade znamenalo, že ak by sa chcel sťažovateľ domôcť svojho práva, musel
by zabrániť právoplatnosti stavebného povolenia. V tejto súvislosti uviedol, že sám inicioval stavebné
konanieastavebnépovolenieajpotrebujeatedazrušeniestavebnéhopovoleniabybolovrozporesjeho
záujmom - sťažovateľ nemal najmenší dôvod brániť v tom, aby bolo stavebné povolenie právoplatné.

Sťažovateľ namietal to, že v stavebnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote (či
už nedbanlivým alebo úmyselný konaním Obce Horný Hričov), čoho priamym následkom bolo, že mu
vznikla povinnosť zaplatiť miestny poplatok za rozvoj, ktorá by nebola vznikla, ak by obec Horný Hričov
neporušila zákon. Ohradil sa, že konštrukcia, ktorú navodzuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, žesťažovateľ mal akýmsi spôsobom zabrániť právoplatnosti stavebného povolenia, príp. mal iniciovať jeho
zrušenie, aby sa mohol domôcť vyslovenia zrušenia poplatkovej povinnosti sa javí ako nelogická a vo
veci neobstojí. Takýto argument kladie na sťažovateľa formalistické požiadavky, ktoré sú nad mieru

akýmkoľvek primeraným pomerom.
39. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že je toho názoru že správny súd sa v
napadnutom rozsudku vysporiadal s námietkami žalobcu a dospel k správnemu záveru, že v danej veci
bola preukázaná opodstatnenosť vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj, resp., že došlo k naplneniu
podstaty vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Žalovaný

zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby kasačný súd potvrdil
napadnutý rozsudok.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do

30. júna 2023 ), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má
predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v
medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods.
2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikywww.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
41. Kasačný súd bol sťažovateľom vyzvaný na posúdenie toho, i) či v prejednávanej veci bol naplnený
sťažnostnýdôvodpodľa§440ods.1písm.d/SSP,atedačivovecibolporušenýprincípnebisinidem,ii)
či zo strany Obce Horný Hričov pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a tiež zo strany žalovaného pri

vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu princípu viazanosti právnym názorom správneho
súdu v konaní po vydaní zrušujúceho (pôvodného) rozsudku, iii) či môže byť postup Obce Horný
Hričov,stavebnéhoúraduprivydávanístavebnéhopovoleniazohľadnenývkonaníovyrubenímiestneho
poplatku za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj v spojení s VZN Obce Horný Hričov
č. 2/2017.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

42. Podľa § 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 31. decembra 2016 do 29.
novembra 2019 a v znení účinnom od 30. novembra 2019 do 31. marca 2025: „Poplatok za rozvoj
môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území

všeobecne záväzným nariadením.“

43. Podľa § 15 zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 30. novembra 2019 do 31.
marca 2025: „Ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra 2019, postupuje sa podľa
predpisov účinných do 29. novembra 2019.“

44. Podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 31. decembra 2016
do 29. novembra 2019: „Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.“.

45. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 31. decembra
2016 do 29. novembra 2019: „Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce,
na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné
povolenie“),...“.

46. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 31. decembra 2016 do 29.
novembra 2019: „Obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú
bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj
všeobecne záväzným nariadením obce.“.

47. Podľa § 14 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 31. decembra 2016
do 29. novembra 2019: „Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadenímobce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť
najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.“.

48. Podľa § 1 VZN č. 2/2017: „Týmto všeobecne záväzným nariadením sa ustanovuje poplatok za rozvoj
pre celé územie obce Horný Hričov.“

49. Podľa § 2 písm. b) VZN č. 2/2017: „Obec ustanovuje sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre
stavby v členení: b) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú

administratívu 35,- € za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby,...“

50. Podľa § 3 VZN č. 2/2017: „1) Toto všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2017 schválilo obecné
zastupiteľstvo obce Horný Hričov na svojom zasadnutí dňa 20. februára 2017 uznesením č. 24/2017. 2)
Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 8. marca 2017.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

51.Popreskúmanínapadnutéhorozsudkusprávnehosúduakasačnejsťažnosti,akoajprislúchajúcemu
administratívnemu spisu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje nasledovne:
(i) K podmienkam naplnenia sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. d) SSP
52. Kasačný súd k sťažovateľom uplatnenému sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. d)
SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že v tej istej veci sa už skôr

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie) poukazuje na to, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicatae) a prekážka už začatého konania (prekážka
litispendencie) predstavujú procesnú prevenciu proti porušeniu základného princípu ne bis in idem.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať a je stanovená v §
145 ods. 5 SSP. Ide o tzv. nezmeniteľnosť rozhodnutia, to znamená o tej istej veci, o ktorej sa už

raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Jedná sa o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej
zásady nie dvakrát o tej istej veci, pričom jej porušenie má povahu neodstrániteľnej vady konania.
Platí, že vec nemožno opätovne prejednať len za predpokladu, ak sa v prejednávanej veci vyskytuje
totožnosť subjektov v pomere k veci už právoplatne rozhodnutej a totožnosť samotnej veci, ktorá sa stala
predmetom konania. Týmto sú zároveň určené subjektívne a objektívne medze právoplatnosti súdneho

rozhodnutia (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2018, 1609 s.).
53. Prihliadnuc na administratívny a súdny spis kasačný súd konštatuje, že v danej veci sa správny súd v
konaní alebo pri rozhodovaní nedopustil porušenia zákona tým, že v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie.

54. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pôvodný rozsudok krajského súdu bol zrušujúcim
rozsudkom. Účinkom a dôsledkom zrušujúceho rozsudku správneho súdu je predovšetkým to, že
jeho právoplatnosťou je „odstránené“ napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré týmto
prestáva vyvolávať účinky nielen voči žalobcovi, ale aj voči ostatným účastníkom predchádzajúceho
administratívneho konania (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A., a kol. Správny súdny

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 948 s.). Zároveň platí, že kasačný rozsudok správneho
súdu nemožno chápať ako nové rozhodnutie zaručujúce žalobcovi priznanie určitého práva alebo
vydanie ním požadovaného rozhodnutia (Blažek, T., Jirásek, J., Molek, P., Pospíšil, P., Sochorová, V.,
Šebek, P. Soudní řád správní - online komentář. 3. aktualizace. Praha : C.H.Beck, 2014, §78.)
55. Zrušujúci rozsudok správneho súdu okamihom právoplatnosti nielen odstráni napadnuté

rozhodnutie, ale spravidla aj vec vráti do okamihu pred rozhodnutím žalovaného. Po vrátení veci
na ďalšie konanie začne orgánu verejnej správy plynúť lehota na vydanie nového administratívneho
rozhodnutia, tak ako tomu bolo aj prejednávanej veci. Po pôvodnom zrušujúcom rozsudku krajského
súdu sa vec vrátila na ďalšie konanie Obci Horný Hričov, ktorá vo veci vydala nové prvostupňové
rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Krajský súd tak v ďalšom súdnom konaní

preskúmaval nové rozhodnutia orgánov verejnej správy. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ síce v
kasačnej sťažnosti formálne uplatnil sťažnostný pod podľa § 440 ods. 1 písm. d) SSP, avšak z obsahu
jednotlivých sťažnostných námietok možno ustáliť, že sťažovateľ nenamietal tomu zodpovedajúce
porušenie zásady ne bis in idem ale porušenie princípu viazanosti orgánu verejnej správy právnym
názorom správneho súdu uvedeným v zrušujúcom rozsudku. Kasačný súd tak následne pristúpil k

posúdeniu tejto námietky.
(ii) K otázke porušenia princípu viazanosti právnym názorom správneho súdu orgánom verejnej správy
v konaní po vydaní zrušujúceho (pôvodného) rozsudku56. Pokiaľ ide o viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu vo všeobecnosti
platí, že orgán verejnej správy je viazaný rozhodnutím správneho súdu v konkrétnej veci, táto viazanosť
je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v novom konaní, a to na výrok

aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Orgán verejnej správy je pritom viazaný právnym názorom
správneho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva, ako aj pri aplikácii procesných predpisov.
Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu však nie je absolútna a v zásade
platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v
súvislosti s viazanosťou orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu viackrát vo svojich

rozhodnutiach zdôraznil, že nie je úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom
správneho súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a
zrozumiteľne vyslovený (Baricová, j., Fečík, M., Števček, m., Filová, A., a kol. Správny súdny poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 949 s.).
57. V nadväznosti na všeobecné východiská k otázke viazanosti orgánu verejnej správy právnym
názorom správneho súdu kasačný súd pristúpil k posudzovaniu otázky, či zo strany Obce Horný

Hričov pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a tiež zo strany žalovaného pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia došlo k porušeniu tejto viazanosti v konaní po vydaní zrušujúceho (pôvodného) rozsudku
v prejednávanej veci, posudzujúc pritom obsah vysloveného právneho názoru správneho súdu v
pôvodnom rozsudku, jeho jasnosť a zrozumiteľnosť.
58. Krajský súd pôvodným rozsudkom sp. zn. 31S/63/2018 zo dňa 13. novembra 2019 pôvodné

rozhodnutie žalovaného a pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Obci Horný Hričov
ako správcovi poplatku na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že napriek tomu, že nemal k dispozícii
administratívny spis týkajúci sa vydávania stavebného povolenia, ktoré bolo podkladom pre vyrubenie
poplatku za rozvoj, v zhode so žalobcom považoval postup Obce Horný Hričov, ktorý predchádzal
vydaniu stavebného povolenia, za účelový. Krajský súd mal za to, že Obec Horný Hričov postupovala

účelovo so zámerom, aby stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až po nadobudnutí účinnosti
VZN č. 2/2017 s cieľom vyrubiť žalobcovi tento poplatok. Krajský súd obec zaviazal, že v ďalšom konaní
obec Horný Hričov ako správca poplatku za rozvoj môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za
rozvoj, pričom pri vyrubení poplatku správca dane zohľadní svoje pochybenia, ako aj skutočnosť, že v
časevznikuinvestičnéhozámeružalobcuavčaseiniciácieúzemnéhoakoajstavebnéhokonania(vroku

2015/2016) žalobca nemal /nemohol mať vedomosť o povinnosti platiť poplatok za rozvoj. Na základe
uvedeného podľa sťažovateľa tak Obec Horný Hričov mala celkom jednoznačne možnosť po vrátení
veci súdom rozhodnúť aj o tom, že poplatok za rozvoj nevyrubí a s ohľadom k odôvodneniu pôvodného
rozsudkujepodľasťažovateľaevidentné,žeobecHornýHričov,akbyrešpektovalaprávoplatnýpôvodný
rozsudok krajského súdu, tak takto rozhodnúť aj mala. Kasačný súd sa s uvedenou argumentáciou

sťažovateľa nestotožňuje.
59. Pokiaľ správny súd v pôvodnom rozsudku konštatoval, že správca miestneho poplatku za rozvoj
môže/nemusívyrubiťmiestnypoplatokzarozvojužzosamotnejformulácieusmerneniavovecikrajským
súdom je zrejmé, že ide o formuláciu nejasnú, vágnu. V tejto súvislosti je však podstatnou skutočnosťou
to, že krajský súd svoj záver a odôvodnenie uloženého záväzku orgánu verejnej správy k ďalšiemu

postupu po právoplatnosti pôvodného zrušujúceho rozsudku neodôvodnil žiadnym odkazom na zákonné
ustanovenie či podzákonný právny predpis, na základe ktorého súd svoje právne závery prijal. Krajský
súd tak v pôvodnom rozsudku orgán verejnej správy nezaviazal právnym názorom, ktorý by sa vzťahoval
k výkladu a aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, v tomto prípade zákona o miestnom poplatku za
rozvoj, alebo všeobecne záväzného nariadenia, v danej veci VZN č. 2/2017, a teda správny súd svoj

právny názor neoprel o právne predpisy, ktoré by umožňovali orgánu verejnej správy postupovať tak
ako krajský súd v pôvodnom zrušujúcom rozsudku načrtol.
60. Kasačný súd v zhode s argumentáciou správcu miestneho poplatku, žalovaného ako aj správneho
súdu uvedenou v napadnutom rozsudku má za to, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj ani VZN
č. 2/2017 nepozná a ani nepredpokladá žiadne výnimky, odklady, odpustenia od vyrubenia poplatku

za rozvoj. Pokiaľ sú splnené zákonné podmienky na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj, správca
miestneho poplatku je povinný ho vyrubiť. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj zároveň neumožňuje
obci zohľadniť ani tú skutočnosť, že investičné zámery, žiadosti, prípadne iné rozhodnutia o výstavbe,
realizácii stavby boli prijaté v čase, keď sa o poplatku za rozvoj nevedelo, resp. nebol účinný zákon, z
ktorého pre obec možnosť zaviesť poplatok za rozvoj vyplynula. Preto, ak krajský súd orgán verejnej

správy pôvodným rozsudkom zaviazal k tomu, že v ďalšom konaní Obec Horný Hričov ako správca
poplatku za rozvoj zohľadní skutočnosť, že v čase vzniku investičného zámeru žalobcu a v čase iniciácie
územného ako aj stavebného konania (v roku 2015/2016) žalobca nemal/nemohol mať vedomosť opovinnosti platiť poplatok za rozvoj, neodôvodnil, z akého ustanovenia svoj právny názor vyslovil a na
základe akého ustanovenia Obec Horný Hričov môže konať takto súdom načrtnutým spôsobom.
61. Kasačný súd konštatuje že zákon o miestnom poplatku za rozvoj neotvára možnosť výkladu

zákonných ustanovení v súvislosti s postupom správcu miestneho poplatku pri vyrubení poplatku za
rozvoj a ani v súvislosti so splnením predpokladov pre vznik poplatkovej povinnosti. Ústavný súd
Slovenskej republiky k otázke výkladu či už z dôvodu nejasností v znení zákona alebo dotvárania práva
z dôvodu absencie úpravy v zákone vo všeobecnosti uviedol nasledovné „Rozdiel (…) spočíva v tom,
že kým pri vypĺňaní medzier v právnom predpise sudca pridáva text do textu právneho predpisu, v rámci

interpretácie právneho predpisu sudca priraďuje význam existujúcemu textu právneho predpisu (právnej
normy), a to prípadne až na samú hranicu sémantiky.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. II. ÚS 46/2015 zo dňa 03. septembra 2015, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení pod č.
32/2015.) Pri výklade sa teda sudca pohybuje ešte v hraniciach daných textom právneho predpisu.
Pri dotváraní práva už tieto hranice prekračuje a odkláňa sa od textu právneho predpisu v záujme
zachovania jeho účelu. Kasačný súd konštatuje, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj postup správcu

miestneho poplatku pri vyrubení poplatku jasne formuluje - ide o povinnosť správcu dane poplatok
za rozvoj vyrubiť, v prípade splnenia zákonných podmienok. Krajský súd svojim záverom v pôvodnom
zrušujúcom rozsudku v podstate tvoril právo na mieste, kde zákon o miestnom poplatku jednoznačne
upravuje postup správcu miestneho poplatku pri vyrubení miestneho poplatku za rozvoj a podmienky,
za splnenia ktorých je správca miestneho poplatku povinný poplatok vyrubiť.

62. Zhrňujúc vyššie uvedené, pokiaľ teda sťažovateľ argumentoval tým, že správca miestneho poplatku
mal podľa zrušujúceho pôvodného rozsudku povinnosť miestny poplatok nevyrubiť, tak kasačný súd sa
s uvedeným právnym názorom nestotožňuje. Ako už kasačný súd uviedol, ani zo samotnej formulácie
môže/nemusí vyrubiť žalobcovi miestny poplatok za rozvoj, nemožno deklarovať sťažovateľom
dožadovanú povinnosť správcu miestneho poplatku poplatok nevyrubiť a v neposlednom rade samotný

zákon o miestnom poplatku za rozvoj neumožňuje obci o nevyrubení poplatku nerozhodnúť, resp.
zákon obci neumožňuje na základe vlastnej správnej úvahy v prípade splnenia zákonných podmienok
pre vyrubenie poplatku za rozvoj, poplatok nevyrubiť. Taktiež má kasačný súd za to, že zákon o
miestnom poplatku nedáva obci možnosť prihliadnuť na skutočnosť, že investičný zámer poplatníka bol
deklarovaný skôr, ako boli splnené zákonné podmienky pre vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj.

Kľúčovým bolo v danom prípade právoplatné stavebné povolenie, ktoré je podkladom a nevyhnutným
predpokladom pre vyrubenie poplatku. Právoplatnosť stavebného povolenia č. S2016/00390/1972/Hud
zo dňa 06. apríla 2017, na základe ktorého bol sťažovateľovi poplatok vyrubený, nebola v konaní
spochybnená. K otázke zohľadnenia postupu stavebného úradu pri vydávaní predmetného stavebného
povolenia v konaní o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj kasačný súd prijal svoj záver, ktorý

odôvodňuje v bode 65 a nasl. tohto rozsudku.
63. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že zo strany Obce Horný Hričov
pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia a tiež zo strany žalovaného pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia nedošlo k porušeniu princípu viazanosti právnym názorom správneho súdu v konaní po
vydaní zrušujúceho (pôvodného) rozsudku v prejednávanej veci. Správny súd v pôvodnom zrušujúcom

rozsudku zaviazal orgán verejnej správy k postupu, ktorý nemal oporu v zákone, navyše tento postup
neodôvodnil jasne a zrozumiteľne opierajúc sa pri tom o konkrétne zákonné alebo podzákonné
ustanovenie aplikujúce na danú vec.
64. Záverom kasačný súd zdôrazňuje ešte jeden procesný moment. Proti pôvodnému rozsudku
krajského súdu nebola kasačná sťažnosť podaná. To znamená, že aj keby právny názor krajského súdu

vyjadrený v pôvodnom rozsudku bol jasný a zrozumiteľný a napriek tomu by sa zaviazaný orgán verejnej
správy od neho odklonil, nebol by kasačný súd nútený skonštatovať nezákonnosť takéhoto rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ak by dospel k záveru, že toto je (inak) z hľadiska hmotného a procesného práva
zákonné. Z elementárnej procesnej logiky totiž vyplýva, že kasačný súd nie je viazaný právnym názorom
nižšieho krajského (správneho) súdu. Inými slovami k porušeniu princípu viazanosti orgánov verejnej

správy rozhodnutiami správnych súdov (§ 5 ods. 10, § 191 ods. 6 SSP) nedochádza vtedy, ak kasačný
súd zaujme vo veci právny názor totožný s právnym názorom žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý
je odlišný od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí krajského (správneho) súdu.
(iii) K otázke zohľadnenia postupu Obce Horný Hričov ako stavebného úradu pri vydávaní stavebného
povolenia v konaní o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj

65. Kasačný súd ďalej pristúpil k posúdeniu otázky, či môže byť namietaný postup Obce Horný Hričov,
stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia zohľadnený v konaní o vyrubení miestneho
poplatku za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj v spojení s VZN č. 2/2017, resp.,
či pochybenia obce ako stavebného úradu v rámci postupu pri vydávaní stavebného povolenia môžumať dopad na prejednávanú vec. Kasačný súd konštatuje, že ide o nosnú argumentáciu sťažovateľa v
prejednávanej veci, ktorá tvorila jadro argumentačnej línie sťažovateľa pre orgánmi verejnej správy ako
aj v súdnych konaniach.

66. Kasačný súd prihliadajúc na pocit nespravodlivosti sťažovateľa, ktorý opakovane v zásade uvádza
to isté a to, že ak by Obec Horný Hričov ako stavebný úrad nepochybila, resp. plnila si zákonné
povinnosti riadne a včas, tak by mu poplatková povinnosť nevznikla, konštatuje, že uvedené avizované
nezrovnalosti stavebného konania (či už úmyselného alebo nedbanlivostného charakteru) nie je možné
zohľadniť v predmetnom konaní o vyrubení poplatku za rozvoj.

67. Namietané stavebné konanie Obce Horný Hričov viedlo k vydaniu právoplatného stavebného
povolenia ako podkladu pre vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj. Podľa § 4 ods. 1 zákona o
miestnompoplatkuzarozvojvzneníúčinnomod31.decembra2016do29.novembra2019:„Poplatková
povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia,...“. V konaní nie je sporné, že stavebné
povolenie Obce Horný Hričov, stavebný úrad na stavbu „Hala spracovania betonárskej ocele - areál
VÁHOSTAV-SK-PREFA“, ktorej stavebníkom je žalobca č. S2016/00390/1972/Hud zo dňa 06. apríla

2017 nadobudloprávoplatnosťdňa27.apríla2017.Kasačnýsúdtakvzhodesorgánmiverejnejsprávya
správnymsúdommázato,žetýmtomomentomboliformálnenaplnenépodmienkyprevznikpoplatkovej
povinnosti a Obec Horný Hričov nemala inú možnosť ako poplatok vyrubiť.
68. Obec ako správca miestneho poplatku za rozvoj nemala žiadnu zákonnú možnosť zohľadniť
namietané pochybenia v postupe stavebného úradu v konaní o vyrubení poplatku za rozvoj, pretože

toto konanie je konaním samostatným a nezávislým na stavebnom konaní. Správca miestneho poplatku
tak správne argumentoval, že vo vzťahu k stavebnému konaniu berie do úvahy len právoplatnosť
stavebného povolenia, nie však okolnosti a postup, ktorým k jeho vydaniu došlo.
69. Kasačný súd pri posudzovaní veci prihliadal aj na argumentáciu sťažovateľa a v celkovom kontexte
prejednávanej veci rozumie frustrácii, ktorú sťažovateľ v kasačnej sťažnosti naznačuje, avšak v konaní o

vyrubenímiestnehopoplatkuzarozvojpodľazákonaomiestnompoplatkuzarozvojniejemožnéskúmať
úmyselné či nedbanlivostné pochybenia postupu obce ako stavebného úradu pri vydávaní stavebného
povolenia,ktoréjenevyhnutnýmpodkladomprevyrubeniepoplatku.Sťažovateľovpocitnespravodlivosti
tak nie je možné zhojiť v konaní, v ktorom sa uvedeného domáha.
70. Ani v predmetnom stavebnom konaní nebola formálne potvrdená a identifikovaná nezákonnosť

postupu či rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to ani zo strany krajského súdu v pôvodnom rozsudku.
Krajský súd v pôvodnom rozsudku síce konštatoval účelovosť konania avšak bez toho, aby mal k
dispozícii administratívny spis a navyše, čo je kľúčové, v súdnom prieskume, ktorý sa postupu obce pri
vydávaní stavebného povolenia netýkal.
71. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie stavebného povolenia zo strany Obce Horný Hričov,

stavebného úradu, to samo o sebe nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia (stavebného povolenia).
Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom
stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka.
Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v
konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov

nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).
72. V konečnom dôsledku samotný sťažovateľ avizuje záujem na tom, aby nebola spochybnená
zákonnosť vydaného právoplatného stavebného povolenia. Deklarovanému záujmu je možné
porozumieť, na druhej strane si sťažovateľ musí byť vedomý skutočnosti, že ak stavebné povolenie
nebolo zákonným spôsobom spochybnené a teda nebola konštatovaná jeho nezákonnosť, vady, ktoré

predchádzali jeho vydaniu nemôžu mať vplyv na podmienky vyrubenia poplatku za rozvoj podľa zákona
o miestnom poplatku za rozvoj.
73. V rámci obiter dictum považuje kasačný súd za potrebné ešte raz sa vyjadriť k otázke prípadnej
účelovosti predlžovania stavebného konania z dôvodu, aby neskôr vydané stavebné povolenie mohlo
byť podkladom pre vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj. Zbytočné prieťahy v administratívnom

konaní totiž predstavujú nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy v zmysle legálnej definície
obsiahnutej v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.514/2003Z.z.“).Snesprávnymúradným
postupom orgánu verejnej správy je pritom spojená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci [§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.], pričom pre

uplatnenie práva na náhradu takejto škody zákon nevyžaduje predchádzajúce rozhodnutie príslušného
orgánu konštatujúce takúto skutočnosť (§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.). Podľa kasačného súdu preto jeho
rozhodnutímvžiadnomprípadenemohlodôjsťkdenegatioiustitiaevtomtosmerevovzťahukžalobcovi.
Pokiaľ sa tento totiž domnieval, že mu v dôsledku účelového predlžovania stavebného konania ObcouHornýHričovakostavebnýmúradomvzniklaškoda,malsajejnáhradydomáhaťpostupompodľazákona
č. 514/2003 Z. z. a nie všeobecnou správnou žalobou proti rozhodnutiu o vyrubení miestneho poplatku
za rozvoj. Inak povedané, zohľadňujúc aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. bdelým patrí právo,

predchádzajúcu pasivitu žalobcu nemožno nahrádzať jeho následnou procesne nesprávnou aktivitou.
Kasačný súd zároveň dodáva, že mu je známe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 327/2018 z 19. septembra 2018, v zmysle ktorého zjednodušene povedané, ak je nesprávny
úradný postup zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej správy, tak toto rozhodnutie nemožno považovať
za zákonné a preto je namieste sa domáhať náhrady škody (až) vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu.

Daný prípad sa ale týkal odlišnej skutkovej situácie, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v
nekonaní so žalobcom ako účastníkom konania. V súdenej veci išlo ale o zbytočné prieťahy v konaní
ako subkategóriu nečinnosti, pričom vo všeobecnosti platí, že tieto skutočnosti nemajú za následok
nezákonnosť následne vydaného rozhodnutia. Vo vzťahu k ustálenej judikatúre majúcej svoj pôvod v
rozhodnutí R 28/2008, v zmysle ktorej plnenie povinností, ktoré vyplýva z predpisu spadajúceho do
oblasti verejného (daňového) práva, nie je škodou, bolo na sťažovateľovi, aby argumentačne odôvodnil

odlišnosť svojej situácie, keď Obec Horný Hričov bola nielen stavebným úradom a správcom miestneho
poplatku za rozvoj, ale predovšetkým výnos z tohto poplatku bol príjmom jej rozpočtu (§ 11 ods. 1 zákona
o miestnom poplatku za rozvoj).
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
74. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných

námietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje za preskúmateľný a vychádzajúci zo
správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
75. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil

výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.