Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203499
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7623203499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D. E. F., 2/ G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, X/ C. I. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D. E. F., 4/ G. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E. F., 5/ K. J., narodený
XX.XX.XXXX,bytomC.X,D.E.F.,6/L.B.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomE.X,D.E.F.,všetcizastúpení
JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanej: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 240.000,00 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.

januára 2025 sp. zn. 1C/47/2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. januára 2025 č.k.
1C/47/2023-231 vo výroku I. v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej:
- zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8.000 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok mení tak, že
žalobu žalobcu 1/ zamieta,

- zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 3.000 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok mení tak, že

žalobu žalobkyne 3/ zamieta,

- zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 5.000 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok mení tak, že
žalobu žalobkyne 4/ zamieta,

- zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 2.000 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok mení tak, že
žalobu žalobcu 5/ zamieta.

II. Mení rozsudok vo výroku I. v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej:
- zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 18.000 € tak, že žalobu žalobkyne 2/ v tomto rozsahu zamieta.
- zaplatiť žalobkyni 6/ sumu 20.000 € tak, že žalobu žalobkyne 6/ v tomto rozsahu zamieta.

III. Žalobcovia 1/ až 6/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Vec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd) rozsudkom zo dňa 29.
januára 2025 č. k. 1C/47/2023-231 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 23.000 €,

žalobkyni 2/ sumu 18.000 €, žalobkyni 3/ sumu 23.000 €, žalobkyni 4/ sumu 10.000 €, žalobcovi 5/ sumu
5.000 €, žalobkyni 6/ sumu 20.000 €, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcom priznal plnú náhrada trov konania (výrok
III.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy na tom skutkovom
základe, že dňa 18. septembra 2022 v čase okolo 13.35 hod. v D. E. F., na ulici Mlynskej, v smere jazdy
od kruhového objazdu k obchodnému centru „Madaras”, viedol C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M.
X, D., poistený zmluvou o Povinnom zmluvnom poistení so žalovanou, osobné motorové vozidlo Volvo
V40, evidenčného čísla H. XXX K., pričom v blízkosti bytového domu č. XXXX/XXX, nedal prednosť

chodkyni poškodenej N. B., prechádzajúcej po riadne označenom priechode pre chodcov narazil ľavou
prednou časťou vozidla do jej ľavej a následne pravej nohy, ktorej telo po náraze odhodilo vľavo v
smere pohybu vozidla na vozovku, následkom čoho utrpela i smrteľné zranenie, a to pre krvácanie a
roztrhnutie väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky s pomliaždením predĺženej miechy
pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny s vnútrolebečným krvácaním, ktoré viedli k zlyhaniu riadiacej
činnosti centrálneho nervového systému a viedli k jej smrti na mieste dopravnej nehody, čím takto konal v

rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.1 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 č.k.
1C/47/2023-103 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom

nemajetkovú ujmu takto: žalobcovi 1/ sumu 40.000 €, žalobkyni 2/ sumu 35.000 €, žalobkyni 3/ sumu
30.000 €, žalobkyni 4/ sumu 10.000 €, žalobcovi 5/ sumu 5.000 € a žalobkyni 6/ sumu 25.000 €, to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcom priznal náhradu trov konania v pomere
20,84 %. (výrok II.), o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
(výrok III.). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 č.k. 1C/47/2023-127 doplnil výrok rozsudku

o výrok IV., ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3.2 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/48/2024-170 zo dňa zo dňa 13.05.2024 spolu s
dopĺňacím uznesením č.k. 6Co/48/2024-203 zo dňa 14.10.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu žalobcovi 1/ v rozsahu nad
sumu 17.000 €, žalobkyni 2/ v rozsahu nad sumu 17.000 €, žalobkyni 3/ v rozsahu nad sumu 7.000 €,

žalobkyni 6/ v rozsahu nad sumu 5.000 €, žalobkyni 4/ sumu 10.000 €, žalobcovi 5/ sumu 5.000 €, vo
výroku o zamietavej časti, a súvisiacich výrokoch II. a III. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.3 Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bol právoplatne priznaný nárok
žalobcom v rozsahu: žalobca 1/ suma 17.000 €, žalobkyňa 2/ suma 17.000 €, žalobkyňa 3/ suma 7.000

€ a žalobkyňa 6/ suma 5.000 €.
3.4 Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom zostal nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy nasledovne: žalobca 1/ suma 23.000 €, žalobkyňa 2/ suma 23.000 €, žalobkyňa 3/
suma 33.000 €, žalobkyňa 4/ suma 40.000 €, žalobca 5/ suma 40.000 € a žalobkyňa 6/ suma 35.000 €.

4. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3, § 15, § 116
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 17 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach, čl. 15 ods. 1,2 a čl. 16 ods.1 Ústavy SR.

5. Za nesporné skutočnosti považoval to, že dňa XX.XX.XXXX došlo k usmrteniu N. B., narodenej
XX.XX.XXXX, že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu menovanej spôsobil C. G., ktorý
za toto konanie bol právoplatne odsúdený, že C. G. bol poistencom žalovanej, že z vykonaných lustrácii
Okresného súdu Spišská Nová Ves vyplynul príbuzenský, resp. blízky vzťah žalobcov k nebohej N. B.,

a že nie je sporná ani vecná pasívna legitimácia žalovanej.

6. Súd uviedol, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: 1/ existencia
ujmy spočívajúca v poškodení duševného zdravia, citového strádania žalobcov, 2/ porušenie právnej
povinnosti, resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie

osobnostných práv žalobcov, 3/ príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

7. Existencia neoprávneného zásahu spočívala v tom, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k usmrteniu N. B., po ktorej zostali pozostalí (sekundárne obete) - žalobcovia. Dopravnúnehodu spôsobil vodič C. G., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/36/2023 zo dňa 04. mája 2023 za prečin usmrtenia
z nedbanlivosti, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.05.2023. Menovaný bol poistníkom žalovanej.

8. K príčinnej súvislosti súd uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania vodiča C. G. došlo k usmrteniu
N. B., ktorá bola blízkou osobou žalobcov. Konaním menovaného došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv žalobcov na súkromný a rodinný život zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby
vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci napĺňať vlastnú osobnosť, čo im

odôvodňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Tento rodinný život sa rozvíja ako v manželstve,
tak i medzi rodičmi a deťmi a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva
úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostávajúcich členov. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.12.1992 vo veci Niemetz proti Nemecku
a rozsudok zo dňa 21.06.1988 vo veci Berrhab proti Holandsku.

9. Pri posúdení dôvodnosti výšky uplatneného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že k usmrteniu
N. B. došlo zavineným - neúmyselným konaním poistenca žalovanej - C. G., ktorý za toto konanie bol
právoplatne odsúdený, pričom nebolo konštatované žiadne zavinené konanie N. B.. Poznamenal, že
smrť blízkej osoby predstavuje neoprávnený zásah do práv fyzických osôb (žalobcov) na súkromný a
rodinný život.

10.1 Z výpovede strán sporu mal súd preukázané, že neb. N. B. bola študentkou vysokej školy
umeleckého smeru tesne pred ukončením školy a črtala sa jej kariéra, v čom ju podporovali jej blízki.
Ako jediná zástupkyňa Slovenska sa mala zúčastniť majstrovstiev sveta v recitácii. Pre žalobcov bola
výnimočným človekom, veselá, ambiciózna, vyhrávala recitačné a spevácke vystúpenia. Venovala sa

herectvu, uvažovala o založení divadla, dostala ponuku učiť na vysokej škole. Mala sa vydávať a chcela
si založiť rodinu, so sestrou chceli vytvoriť knihu, bola pre sestru oporou.
10.2 Z toho súd vyvodil, že šlo o talentovanú mladú ženu, ešte študentku, na začiatku profesijného
a súkromného života, ktorá bola oporou pre svojich blízkych. Jej smrťou tak došlo veľmi intenzívne
do zásahu v emočnej sfére žalobcov, čo je vzhľadom na harmonické vzťahy v spolužití so žalobcami

pochopiteľné a logické a hodné zvlášť osobitného zreteľa. Žalobcom sa tak nenávratne smrťou N. B.
podstatne zmenil život a tiež aj ich životné perspektívy.

11. Vo vzťahu k individuálnemu posúdeniu zásahu do nemajetkovej sféry jednotlivých žalobcov súd
uviedol, že

Žalobca 1/ - otec nebohej bol veľmi zasiahnutý jej smrťou, čo vyvrcholilo zhoršením jeho zdravotného
stavu, čomu nasvedčujú i lekárske správy na č.l. 14-16 spisu o tom, že sa lieči u psychiatra s diagnózou
depresívna reakcia na stres. Podľa jeho výpovede sa takto lieči od novembra 2022 doposiaľ. V dôsledku
tejto udalosti prestal s podnikaním, svoju živnosť začína rozbiehať od januára 2024, pričom neobnovil už
predajňu. Manuálna práca mu ide, nie však psychika Zároveň prestal s hudobnou produkciou v hudobnej

skupine, ktorú vykonávali na poloprofesionálnej úrovni, vystupovali aj v zahraničí. Už síce opäť začal
hrať, ale už len ako odreagovanie, zmizla jeho profesionalita a hráčska vášeň. Neb. N. podporoval v
umeleckej kariére, sľuboval jej, že celý život bude pri nej stáť a chýba mu táto časť života. Zo všetkých
žalobcov bol najviac zasiahnutý žalobca 1/, preto mu súd priznal najvyššiu výšku nemajetkovej ujmy -
sumu 23.000 € ako rozdiel medzi uplatnenou sumou 40.000 € a plnením vo výške 17.000€.

Žalobkyňa 2/ je matkou neb. N., s ktorou napriek tomu, že s dcérou nežili v spoločnej domácnosti
po dobu posledných 4 rokov, napriek tomu boli v častom kontakte, či osobnom alebo telefonickom, či
prostredníctvom videohovorov. Veľmi ťažko nesie, že ju už nikdy neuvidí hrať a nedôjde k naplneniu
plánov neb. dcéry. Od smútku ju odpútava jej práca. Nemôže už počúvať hudbu, ktorú s nebohou dcérou
spoločne počúvali, neskúša ani divadlo. Od jej úmrtia má problém s prechádzaním po priechode pre

chodcov a so šoférovaním. U tejto žalobkyne, tak ako u žalobcu 1/ došlo k úmrtiu ich ambicióznej a
šikovnej dcéry, čo obaja ťažko neustále nesú, pričom rodičia prišli o jedno zo svojich detí a je tým
zabránené pokračovať vo veľmi silnom rodinnom pute a rozširovaní rodinných zväzkov. Vzhľadom na
skutočnosť, že nebývali spolu, neboli teda v tak častom kontakte, výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy
súd považoval za primeranú vo výške 35.000 €. Po plnení žalovanou vo výške 17.000 € súd priznal tejto

žalobkyni plnenie vo výške 18.000 €.
Žalobkyňa 3/ - sestra nebohej N., bola vo veľmi blízkom vzťahu s neb. sestrou, ktorá bola pre žalobkyňu
oporou, dá sa povedať, že boli dôverníčky, mali spoločné plány do budúcnosti, chceli spolu vytvoriť
knihu. Žalobkyňa sa mala sa vydávať, na svadbu plánovali so sestrou spoločný program, avšak po úmrtísestry svadbu bez sestry už nechcela mať, preto z dôvodu smútku svadbu zrušila. Po smrti sestry sa
jej zastavil svet, dokonca uvažovala o samovražde. Bol v nej veľký smútok a aj po tom, čo otehotnela,
prežívala úzkosti a bola plná smútkov. Začala počas tehotenstva navštevovať psychiatrickú ambulanciu,

chceli ju hospitalizovať, čo ona odmietla. Na sestru myslí denne a tiež každú noc, každé ráno jej zapaľuje
sviečku pri jej fotke. Úzkosti má každý deň, je plačlivá, stav sa jej nezlepšuje. Jej jediným potešením
jej dcéra. Teraz má strach o rodičov, keď niekam cestujú, keď idú z domu, i keď ide ona z domu. Má
strach, že tu zostane sama. Žije v úzkosti, že sa zase niečo niekomu stane. Zásahom tretej osoby -
poistenca žalovanej došlo k hrubému zásahu do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, a že

týmto konaním bol spôsobená taká ujma, ktorá bráni žalobkyni 3/ naplno napĺňať jej citové potreby. S
prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa 3/ má už vlastnú rodinu, i keď jej utrpenie stále pretrváva,
výšku nemajetkovej ujmy jej súd pôvodne priznal v sume 30.000 €. Následne žalovaná tejto žalobkyni
plnila vo výške 7.000 €, pričom bol súd toho názoru, že jej prináleží z titulu nemajetkovej ujmy suma
30.000 €, a preto jej priznal sumu 23.000 €.
Žalobkyňa 6/ je starou mamou nebohej N.. Veľmi ťažko znáša úmrtie vnučky N., denne na ňu myslí a

trpí i tým, že ona, ako starší človek navštevuje hrob svojej vnučky. Jej smrťou už nič pre ňu neexistuje,
nemá už žiadnu silu. Zúčastňovala sa vnučkiných vystúpení, ktorá bola veľmi šikovná, usmievavá a
veselá. Mala priateľa v Chorvátsku, s ktorým bola zasnúbená, a s nebohou N. si okrem návštev aj
spoločne telefonovali. Z toho vyplýva, že i žalobkyňa s nebohou mala blízke vzťahy a v dôsledku jej
úmrtia - pretrhnutia rodinných väzieb sa veľmi trápi. Z týchto dôvodov priznal súd tejto žalobkyni výšku

nemajetkovej ujmy v sume 20.000 €, po tom čo od žalovanej obdŕžala plnenie vo výške 5.000 €.

12.1 K pojmu blízka osoba súd uviedol, že okruh blízkych osôb, ktorým môže vzniknúť v zmysle § 13
ods. 2 OZ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie je zákonom striktne vymedzený.
12.2 Súd poukázal na charakter tohto pojmu vo väzbe na princípy európskeho deliktného práva a Návrhu

Spoločného referenčného rámca (Náhradu nemajetkovej ujmy možno poskytnúť aj osobám, ktoré majú
blízky vzťah s osobou, ktorá utrpela smrteľné zranenie alebo veľmi závažné zranenie bez fatálnych
následkov (princípy európskeho deliktného práva (PETL) - čl. 10:301 ods.1.); Nemajetková ujma, ktorá
vznikla fyzickej osobe v dôsledku poškodenia zdravia alebo smrti iného, je právne relevantnou škodou
v prípade, ak bola v čase poškodenia táto osoba v obzvlášť blízkom vzťahu k poškodenej osobe - č.l. VI

- 2:202 DCFR (Návrh Spoločného referenčného rámca,) Universitá Commerciale Luigi Bocconi, Milano,
Október 2010).
12.3Zároveňuviedol,žekťažkýmpsychickýmujmámdochádzapravidelnelenpriveľmiúzkychcitových
väzbách primárnych a sekundárnych obetí (pri iných osobách sa spravidla predpokladá dostačujúca
psychickáodolnosť,pričomichujmabymalabyťdoúvahybranáibavýnimočnevosobitnýchprípadoch),

t.j. okruh oprávnených subjektov nemožno obmedziť prísne iba na určitý okruh rodinných príslušníkov,
ale je potrebné skúmať blízkosť vzájomného vzťahu (úzku citovú väzbu). Dôvodil, že úzka citová väzba
je vzťah determinovaný láskou a súdržnosťou nie v zmysle biologického príbuzenstva, ale na základe
skutočného vzťahu blízkosti medzi primárnou a sekundárnou obeťou. Pojem blízka osoba je potrebné
chápať v súlade so skutočnými životnými vzťahmi medzi primárne a sekundárne poškodenou osobou.

Úzka blízkosť vzťahu vyjadruje, že sekundárnou obeťou môže byť len úzky okruh subjektov, ktoré utrpeli
vdôsledkusmrtialebovážnehoublíženianazdravípsychickúujmu(psychickéutrpenie).Blízkosťvzťahu
medzi primárnou a sekundárnou obeťou je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej súvislosti na základe
objektívnych kritérií (napr. formálna a reálna príslušnosť k rodine, existencia spoločnej domácnosti,
vzťahy starostlivosti a opatrovania, pravidelný kontakt a pod.).

13.1 Žalobkyňa 4/ je priateľkou žalobcu 1/ a spoločne s nebohou žili v spoločnej domácnosti spolu s
jej deťmi. Žalobkyňa sa o všetkých starala a od smrti neb. N. dohliada na všetkých, či sú v poriadku.
Doposiaľ bola silná, avšak teraz na to doplatila zdravím. Pred nehodou trpela na psoriázu (kožnú), teraz
za posledný rok sa jej stav zhoršil, a psoriázu má už na všetkých orgánoch, pričom nevedela preukázať,

že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo v súvislosti so Zuzkiným úmrtím. Psoriáza ja ale autoimunitné
ochorenie. Rodina sa zomkla najmä počas covidu, veľmi sa vtedy zblížili. Zostali tu teraz sami bez
Zuzky, ktorá tu mala zostať najdlhšie. Teraz má aspoň vnúčatá - jej syn má bábätko, dcéra žije v Nórsku.
Uvažovali o zmene bydliska, ale je to domov ich detí.
13.2 Žalobca 5/ je synom žalobkyne 4/. S nebohou N. sa poznali dlho, pravidelne sa začali vídať v

čase, keď sa ich rodičia dali dokopy, bývali potom pod jednou strechou. Veľa času ako rodina spoločne
trávili počas covidu a po jeho ukončení sa on odsťahoval k svojej priateľke. V deň úmrtia Zuzky sa mu
narodila dcéra. Tým dňom sa veľa vecí zmenilo. Odvtedy mal problém udržať si prácu. Zo stresu mal
žalúdočné problémy, prvý pol rok ho neustále bolelo brucho, teraz sa mu stav zlepšil. V deň prvéhovýročia narodenia jeho dcéry ani nevedel, či chce navštíviť rodičov, je to pre neho zložité. Už navždy
bude mať dilemu, či výročie narodenia jeho dcéry, ktorý je totožný s úmrtím Zuzky, ako veľmi bude
tento deň oslavovať.

13.3 U oboch žalobcov 4/ a 5/, i keď nie sú biologickí príbuzní, ich vzájomné citové väzby s nebohou
boli veľmi silné, obaja pociťujú neustálu traumu a smútok, preto s poukazom na podrobné rozpísanie
pojmu blízka osoba súd priznal nemajetkovú ujmu aj im, pričom vychádzal z toho, že títo žalobcovia žili
pomerne dlhú dobu v spoločnej domácnosti, hoci t. č. už žalobca 5/ zmenil svoje bydlisko, ich vzťahy boli
veľmi silné a i u nich pretrváva trauma zo smrti neb. N.. Výšku nemajetkovej ujmy súd priznal žalobkyni

4/ v sume 10.000 € a žalobcovi 5/ v sume 5.000 €.

14. K tvrdeniu žalovanej o tom, že požadované plnenie žalobcov je zjavne nereálne vo vzťahu k
priemerným majetkovým a príjmovým pomerov v Slovenskej republike žalobcovia vyvrátili hodnotou
vývoja priemernej a minimálnej mzdy podľa rokov 2009-2024 - podanie na č.l. 221-223 spisu.

15. Súd skonštatoval, že žiadne spoluzavinenie poškodenej nezistil. Taktiež súdu nie je známy postoj
škodcukspôsobenejškode.Škodcatotižstranouvsporenebolažiadnazostránnenavrhlajehovýsluch.

16. Nehoda sa stala v blízkosti ich domu, teda miesto úmrtia majú denne na očiach. U všetkých žalobcov
pretrváva doposiaľ ťažký smútok za stratou Zuzky. V písomných vyjadreniach žalobcovia podrobne

uviedli dopad na ich súkromný, pracovný život, zdravotný stav, duševnú nepohodu a finančnú situáciu
a ich účasť na cestnej premávke spôsobené úmrtím N. B..

17. K námietke žalovanej a jej poukazu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 288/2017,
v zmysle ktorého pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadniť aj

vlastnúrozhodovaciučinnosť,atedavsúladesprincípomrovnostirozhodovaťvporovnateľnýchveciach
rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a
výškou priznanej náhrady súd uviedol, že 1/ nikde nie je uvedený presný postup pre výpočet súdu pre
určenie výšky nemajetkovej ujmy zvlášť s poukazom na to, že hodnota ľudského života s dopadom
na utrpenie sekundárnych obetí je v peniazoch nevyčísliteľná, 2/ princíp proporcionatity vo svojom

rozhodnutí súd zachoval.

18. Vo vzťahu k zachovaniu princípu proporcionality súd poukázal na publikáciu Žaloba na ochranu
osobnosti ako účinný prostriedok nápravy Analýza judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva JUDr.
Marica Pirošíková, PhD. Prvé vydanie C.H.Beck Bratislava, 2023, str. 40-42, body 47 až 49, ktoré citoval,

- rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/1372017 zo dňa 12.6.2018, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011- zo dňa 22.11.20216. Týmto rozsudkom súd prvej
inštancie zaviazal na zaplatenie v prospech žalobcov: Žalobcovi 1/ sumu 40.000 €, žalobcovi 2/ sumu
20.000 €, žalobcovi 3/ sumu 20.000 €, žalobcovi 4/ sumu 40.000 €, a to z titulu nemajetkovej ujmy v
dôsledku úmrtia po dopravnej nehode s poukazom na to, že bez akýchkoľvek pochybností smrť blízkej

osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť,
- podporne poukázal na uznesenie Vlády Slovenskej republiky z júna 2024, ktorým vláda odškodnila
obete tragickej dopravnej nehody na železničnom priecestí v Nových Zámkoch poskytnutím príspevku
prekaždúobeťvovýške50.000€,dňa03.07.2024VládaSlovenskejrepublikynavýjazdovomrokovanív
Námestoverozhodlaovyplatenípozostalýmpodopravnejnehodekaždémupodpornepo50.000€. Tým

demonštroval fakt, ako si ľudský život (vo finančnom vyjadrení) váži štát, zastúpený Vládou Slovenskej
republiky,
- zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/95/2021 z 28.06.2023, ktorým
bola priznaná nemajetková ujma vo výške 70.000 € na základe urážky sudkyne poslancom parlamentu.

19.1 Súd teda dospel k názoru, že sa vysporiadal so všetkými podmienkami, ktoré uložil odvolací súd
súdu prvej inštancie skúmať, a to:
a/ intenzita a kvalita vzájomného vzťahu, kedy súd skúma stupeň blízkosti pozostalých a zomrelého,
pričom najintenzívnejší zásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťa a rodiča maloletého dieťaťa,
b/ vek zomrelého a pozostalých - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného

sa zohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrpné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby,
pričom iná miera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami; vek
pozostalých sa v nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia,
či bol primárne poškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života,čisatentovzťahužmalmožnosťkreovaťakultivovať(primaloletýchnízkehovekuideskôrostratušance
tento vzťah rozvíjať), prípadne, či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých
možno prezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne, avšak tiež nemusí ísť o pravidlo,

c/ existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom - faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na
výživu a ekonomické zabezpečenie pozostalého,
d/ miera psychickej bolesti pozostalých, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,
súkromnom i spoločenskom živote a celková závažnosť straty,
e/ miera zavinenia zomrelého,

f/ poskytnutá satisfakcia v inej forme, v postoji škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru, pokiaľ ide
o fyzickú osobu - je možné zohľadniť ústretový prístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie a
ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých ešte prehĺbiť,
g/ miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery,
h/ proporcionálnosť spravodlivého zadosťučinenia,
vrátane porovnania s inými obdobnými prípadmi a so zohľadnením individuálnych okolností prípadu

u každého zo žalobcov jednotlivo, pričom mal súd preukázané, že i z doplneného dokazovania je
nesporné, že neočakávané úmrtie N. B. v dôsledku dopravnej nehody vo vzťahu k žalobcom spôsobilo
vážny zásah do ich súkromného a rodinného života. N. B. bola mladou, zdravou, úspešnou ženou s
veľkým umeleckým potenciálom a na prahu sľubnej kariéry a pred založením rodiny. Jej smrťou stratili
žalobcovia sociálne, morálne a citové puto vytvorené medzi nimi a jej smrť mala a stále má dopad i na

ich ekonomickú sféru. Došlo k neočakávanému a nenávratnému zničeniu rodinného života a následky
zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané
zadosťučinenie a zmiernenie tejto ujmy (k tomu súd dodáva, že samotný škodca nebol stranou v spore).
19.2 V tomto konkrétnom prípade nečakaným úmrtím došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných
práv, pričom následok tohto zásahu je nezvratný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť

vzniknutú ujmu ktorá má absolútny charakter. V prípade smrti dcéry, sestry, vnučky, nevlastnej dcéry
a sestry ide o mimoriadny zásah do emocionálnej sféry žalobcov, ktorí spolu s nebohou tvorili
plnohodnotnú rodinu, a to bez ohľadu na to, že všetci žalobcovia sú dospelí a nie všetci žili v spoločnej
domácnosti. Nemohol ale posúdiť body f/ + g/, pretože škodca nebol žalovanou stranou.

20.Súdsanestotožnilstvrdenímžalovanejotom,ževdanomprípadejepotrebnéanalogickyvychádzať
i z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
odkazujúc na zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi,
ktorý súčinnosťou od 01.01.2018 bol nahradený zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov,
pretože ide o dva samostatné a hmotnoprávne úplne odlišné nároky. K tomu poukázal na body 35 a 36

zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.05.2024.

21. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalovanej o tom, že uloženie ďalšej sankcie v podobe zvýšenej
náhrady nemajetkovej ujmy by tak bolo aj porušením zásady ne bis in idem - ukladaním viacnásobných
trestov za to isté konanie; určitá satisfakcia je naopak pozostalým poskytnutá už v priebehu trestného

konania vedeného proti pôvodcovi zásahu. Toto tvrdenie neobstojí, pretože priznanie nemajetkovej ujmy
nie je trestom voči škodcovi, je to samostatný občianskoprávny nárok aplikovaný v dôsledku trestnej
činnosti škodcu. Ak by sa súd riadil týmto názorom, nebolo by vôbec možné v civilnom konaní priznať
akýkoľvek nárok z titulu nemajetkovej ujmy. Toto tvrdenie neobstojí zvlášť za situácie, že v trestnom
konaní nebola poškodeným (žalobcom) priznaná akákoľvek nemajetková ujma.

22. Žalovaná navrhla doplnenie dokazovania preverením majetkových pomerov škodcu. Vzhľadom na
skutočnosť, že škodca nie je stranou v spore, súdu neprináleží vykonať takéto dokazovanie a šlo by o
zásah do práv tretej osoby zo strany súdu. Preto súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

23. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcov (okrem žalobcu 1/) zamietol.

24.1 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že v danom prípade sa
jedná o spor o ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy, pričom výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške u všetkých žalobcov.

24.2 Poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.20217 sp. zn. 10Co/191/20217
konštatoval, že za základné sa v takomto spore považuje, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté (čo v
danom prípade medzi stranami nebolo sporné). Výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Primárny
je fakt, že škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovaťza plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú
náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy.

24.3 Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nezistil.

25.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku I., III. a IV. podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd predmetné
rozhodnutie zmenil tak, že nároky žalobcov, o ktorých rozhodol súd v celom rozsahu zamietol a priznal

žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25.2 V odôvodnení odvolania žalovaná poukázala na uplatnený nárok zo strany žalobcov, na to ako
súd rozhodol pôvodným rozsudkom zo dňa 07.02.2024, na čiastočné plnenie zo strany žalovanej a na
konkrétne dôvody priznania nemajetkovej ujmy zo strany súdu žalobcom.
25.3 Čo sa týka žalobcov 1/, 2/, 3/ a 6/ žalovaná uviedla, že nepochybne došlo v dôsledku úmrtia
nebohej k neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život, a preto nerozporuje základ

ich uplatneného nároku. Namietala však opätovne priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú
považuje za neprimeranú a v rozpore s princípom proporcionality, pričom vo vzťahu ku každému zo
žalobcov dôvodila, prečo túto výšku považuje za neprimeranú.
25.4 Vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalovaná uviedla, že nebohá bola jednou z dvoch dcér žalobcu, a teda síce
išlo o blízky príbuzenský vzťah, avšak z pohľadu intenzity vzájomného vzťahu sa v tomto konkrétnom

prípade v zmysle ustálenej súdnej praxe nejedná o vzťah najintenzívnejší, ktorý sa predpokladá medzi
manželmi, rodičmi a maloletými deťmi. Uvedené vyplýva aj z výpovedí žalobcov, z ktorých vyplynulo,
že nebohá po rozvode rodičov žila istý čas u svojej biologickej matky a až neskôr u otca. V čase
smrti formálne žila v spoločnej domácnosti so žalobcom 1/, študovala odbor herectvo na Vysokej škole
v Banskej Bystrici, celé prázdniny trávila u snúbenca, po svadbe chcela žiť v Chorvátsku, cestovala

v súvislosti s hrou v divadle, z čoho nepochybne vyplýva záver, že prevažnú časť roka trávila mimo
domácnosťžalobcu1/,ateda,žeichvzájomnývzťahsaobjektívnejavíakomenejintenzívnyvporovnaní
s prípadom, ak by sa nebohá prevažnú časť roka zdržiavala v spoločnej domácnosti. Nebohá bola
v čase smrti plnoletá a z vykonaného dokazovania nevyplynula existenčná a ani finančná závislosť
žalobcu 1/ na nebohej. Žalobca preukázal, že v dôsledku úmrtia svojej dcéry sa liečil na psychiatrickej

ambulancii u MUDr. Henriety Hollovej, avšak relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že
sa tam stále lieči. Preto ním uvádzaná skutočnosť zostáva len v rovine tvrdenia. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že v dôsledku straty dcéry prestal podnikať, resp. pozastavil
svoju živnosť na jeden a pol roka, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z verejne dostupných registrov.
Podľa jeho tvrdenia od januára 2024 opäť podniká a opätovne začal hrať na hudobný nástroj, aj keď

len súkromne, čo možno považovať za pozitívny posun v jeho živote a prekonanie určitej akútnej fázy
smútku zo straty dcéry. Napriek tomu, že smrťou mladšej dcéry sa pretrhli citové väzby a zanikol vzťah,
ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej trval, neznamená to absenciu či absolútnu deštrukciu
jeho rodinného života, keďže žalobca má svoju životnú partnerku, ďalšiu dcéru ako aj vnučku, a preto sa
stále môže realizovať v roli partnera, otca ako aj starého otca, z čoho možno vyvodiť objektívny záver,

že nedošlo k trvalému zničeniu všetkých rodinných väzieb a nie je ochudobnený o ďalší rodinný život.
25.5 K súdom priznanej výške plnenia pre žalobkyňu 2/ žalovaná uviedla, že platí, čo sa týka intenzity
ich vzájomného vzťahu to, čo uvádzala v prípade vo vzťahu k žalobcovi 1/. Umocnené je to tým,
že žalobkyňa 2/ žila so svojim partnerom v inom meste a z vykonaného dokazovania nevyplynula
skutočnosť, že nebohá v posledných rokoch života žila v spoločnej domácnosti so žalobkyňou 2/ ani

počas prázdnin, víkendov či skúškového obdobia. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynul
záver, že žalobkyňa bola existenčne či prípadne ekonomický závislá na svojej plnoletej dcére. Pokiaľ
žalobkyňa uviedla, že prežíva úzkosť, má problémy so spánkom a jej myseľ potrebuje odbornú pomoc,
ktorú aj využíva, dané tvrdenia v konaní žiadnym zákonným spôsobom nepreukázala. Aj napriek smrti
mladšej dcéry, keď sa pretrhli citové väzby a zanikol vzťah, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou

trval, neznamená to absenciu či absolútnu deštrukciu jej rodinného života, keďže žalobkyňa 2/ má
životného partnera, ďalšiu dcéru, vnučku, a preto sa stále môže realizovať v roli partnerky, matky ako
aj starej matky.
25.6Vovzťahukplneniuprežalobkyňu3/žalovanáuviedla,ženebohábolajejmladšousestrou,išloteda
o blízky vzťah príbuzenský, ktorý z pohľadu intenzity ich vzájomného vzťahu nepatrí v zmysle ustálenej

súdnej praxe k tým najintenzívnejším. Podľa názoru žalovanej vzťah medzi žalobkyňou 3/ a nebohou
možno charakterizovať ako bežný súrodenecký vzťah, v ktorom si súrodenci vzájomne pomáhajú,
príležitostne spolu trávia čas, v prípade sú v kontakte na diaľku. V čase smrti nebohej žalobkyňa 3/
bola plnoletá, nebola existenčne ani ekonomický závislá na svojej nebohej sestre, aj keď uviedla, že ponehode musela navštevovať psychologickú poradňu, neskôr psychiatrickú ambulanciu. Žalovaná v tejto
súvislosti uviedla, že nepopiera, že aj žalobkyňa prežívala úzkosť zo straty svojej sestry, avšak svoje
tvrdenia o jej závažnejšej intenzite, t.j. potrebe vyhľadať psychologickú, resp. psychiatrického liečenia

už relevantným spôsobom nepreukázala, a preto ňou uvádzané skutočnosti sú len v rovine tvrdenia.
Pokiaľ uviedla, že v dôsledku zdravotných a psychických dôvodov, ktoré sa zhoršili najmä počas jej
tehotenstva musela zostať doma, čím došlo k zhoršeniu jej finančnej situácie, žalobkyňa nepreukázala
existenciu príčinnej súvislosti medzi psychickým utrpením v dôsledku straty sestry a zhoršením jej
finančnej situácie, pričom žalovanej sa javí ako najviac pravdepodobná príčina jej rizikové tehotenstvo

a s ním spojené popisované somatické bolesti. Žalobkyňa žije v partnerskom vzťahu, z ktorého sa jej
narodiladcéra.Smrťjejsestryneznamenáabsenciučiabsolútnudeštrukciujejrodinnéhoživota,nakoľko
stále sa môže realizovať v pozícii partnerky, matky, dcéry ako aj vnučky, z čoho možno objektívne vyvodiť
záver, že úmrtím jej sestry nedošlo k trvalému zničeniu všetkých rodinných väzieb a nie je ochudobnená
o ďalší rodinný život.
25.7 Vo vzťahu k súdom priznanej výške plnenia pre žalobkyňu 6/ žalovaná uviedla, že

z predchádzajúcich príbuzenských vzťahov je tento najmenej intenzívny. Z dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa 6/ nebývala s nebohou v spoločnej domácnosti, stretávali sa príležitostne a nebola od nej
ani finančne či existenčne závislá, býva u nej ďalší vnuk. K žalobkyňou deklarovanému psychickému
utrpeniu žalovaná uviedla, že nebola nútená postúpiť psychologickú, prípadne psychiatrickú liečbu,
a preto sa javí miera jej psychickej bolesti ako menej intenzívna. Žalobkyňa je starobná dôchodkyňa,

vdôsledkusmrtivnučkynedošloanikžiadnemuobmedzeniuvjejpracovnomživote.Pokiaľideotvrdené
obmedzenie jej spoločenského života, t.j. že z domu vychádza len na jej záhradu, mimo domu nechodí,
žalovanej sa javí, že primárnym dôvodom daného obmedzenia je jednak jej vek a tiež zdravotný stav,
čo sama potvrdila vo svojej výpovedi. Žalobkyňa je babkou siedmich vnúčat, a preto aj v tomto prípade
možno konštatovať, že smrť nebohej vnučky neznamená absenciu či absolútnu deštrukciu jej rodinného

života.
25.8 Žalovaná s poukazom na uvedené tvrdenia zastáva názor, že plnenie vo výške, v akom bolo
vyplatené, je primeraným plnením nemajetkovej ujmy, a to vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ vo výške 17.000
€, žalobkyni 3/ vo výške 7.000 € a žalobkyni 6/ vo výške 5.000 €.
25.9 Pokiaľ ide o žalobcov 4/ a 5/ žalovaná namietala ich aktívnu vecnú legitimáciu. Súd ich

aktívnu legitimáciu a dôvodnosť základu ich uplatňovaného nároku odôvodnil s poukazom na pojem
blízka osoba v zmysle princípov Európskeho deliktného práva (ďalej len PETL) ako aj návrhu
spoločného referenčného rámca. Žalovaná uviedla, že princípy vychádzajúce z týchto listín predstavujú
medzinárodnéakty,ktorévšakniesúprejednotlivéštátyaichorgánysúdnejmociprávnezáväzné.Môžu
slúžiť len ako podklad pre možnú budúcu harmonizáciu Európskeho deliktného práva, a preto mal súd

pri posudzovaní pojmu blízka osoba vychádzať z ustanovení vnútroštátneho práva, a teda ustanovenia
§ 116 OZ. V zmysle tohto ustanovenia je blízkou osobou osoba v priamom rade - súrodenec a manžel,
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe blízke navzájom, iba ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Citované ustanovenie
rozlišuje osoby, ktoré sú si navzájom blízke, príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel a osoby,

ktoré sa za plnenia určitých podmienok považujú za blízke. V súdenej veci žalobcov 4/ a 5/ na to,
aby ich bolo možné považovať za osoby blízke, musia podľa žalovanej byť kumulatívne splnené ďalšie
z podmienky predpokladané § 116 OZ, teda musí ísť o osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom
a zároveň musí ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovať ako vlastnú. Pod rodinným
pomerom právna veda rozumie príbuzenský vzťah v nepriamom rade, napr. teta, strýko, sesternica.

Obdobným pomerom sa rozumie, napr. vzťah medzi pestúnom a dieťaťom, poručníkom a dieťaťom,
prípadne manželom a dieťaťom manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom. Pokiaľ ide o druhú podmienku,
a to dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej právna veda ako aj súdna prax najvyšších súdnych autorít
dospela k záveru, že podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite
a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. V tejto súvislosti poukázala na

rozsudok NS SR zo dňa 29.05.2024 sp.zn. 6Cdo/164/2022. S poukazom na uvedené má žalovaná
za to, že v prípade žalobcov 4/ a 5/ sa nejedná o blízke osoby a ani osoby v pomere rodinnom
a obdobnom, čím nie je naplnená kumulatívnosť predpokladaných podmienok vyplývajúcich z ust. § 116
OZ, a preto mal súd v tejto časti žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaná poukázala na to, že napriek
46. bodu zrušujúceho uznesenia, keď súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť určiť primeranú výšku

náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým žalobcom so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré odvolací súd
špecifikoval, žalovaná zastáva názor, že súd si v tomto smere nesplnil úlohu stanovenú súdom vyššej
inštancie, čím svoje rozhodnutie zaťažil ďalšou vadou, a to jeho nepreskúmateľnosťou.25.10 Pokiaľ ide o súdom deklarovanú proporcionalitu súd poukázal na publikáciu JUDr. Marice
Pirošíkovej, PhD., rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/137/2017, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 9Co/95/2021 ako aj uznesenie vlády SR z júna 2024, ktorým vláda odškodnila obete

tragickej dopravnej nehody na železničnom priecestí v Nových Zámkoch poskytnutím príspevku pre
každú obeť vo výške 50.000 €.
25.11 K rozhodnutiam ESĽP, na ktoré súd poukázal žalovaná uviedla, že v daných konaniach sa
prejednáva porušenie práv fyzických alebo právnických osôb zaručených dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd alebo jeho protokolmi zo strany štátu, t.j. ide o zodpovednosť za

škodu zo strany štátu ako Vysokej zmluvnej strany dohovoru, pričom vzhľadom na jej charakter ide
o verejnoprávnu konštrukciu odškodňovania, ktorú podľa názorov súdnej praxe nie je vhodné preberať
do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov (rozhodnutie NS SR zo dňa 26.10.2023 sp.zn. 2Cdo/188/2021).
Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/137/2017 žalovaná považuje za určitý exces
v rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vymykajúci sa iným obdobným prípadom
z novšej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú poukázala žalovaná. Čo sa týka rozhodnutia Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/95/2021, týmto rozhodnutím súd poskytol ochranu žalobkyni (sudkyňa)
proti urážlivým nepravdivým tvrdeniam žalovaného, pričom výšku priznanej nemajetkovej ujmy súd
posudzoval podľa odlišných kritérií ako je tomu v prejednávanej veci, a preto ich objektívne nie je
možné porovnávať, resp. pripodobňovať. Čo sa týka uznesenia vlády SR, ktorým vláda odškodnila
obete tragickej dopravnej nehody jedná sa o plnenia zo strany štátu nenárokovateľné, ktoré sú často

aj politický motivované, a preto súdom uvádzané schválené odškodnenie štátu vo vzťahu k pozostalým
nie je spôsobilým komparátorom odškodňovania následkov zásahov súkromnoprávnych vzťahoch, pri
ktorých je primárne relevantná ustálená rozhodovacia prax súdov. Priznaná výška relutárnej satisfakcie
nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Žalovaná sa preto
nestotožnila so záverom súdu, ktorý priznanú výšku považoval za primeranú a nevyhodnotil ju ako

prostriedok bezdôvodného obohatenia žalobcov.
25.12 Pokiaľ ide o argument súdu ohľadom viazanosti rozhodnutiami súdov v zmysle § 193 CSP
žalovaná považuje predmetnú argumentáciu súdu bez právnej relevancie a opätovne zdôrazňuje, že nie
je pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcov, a preto pri výške nemajetkovej ujmy nie je možné
posudzovať jej majetkové pomery ako poisťovateľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S poukazom na uvedené je pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch potrebné posudzovať majetkové pomery výlučne na strane
pôvodcu zásahu do osobnostných práv, pre ktorého je podľa názoru žalovanej celkovo priznaná výška
likvidačná.
25.13 Argumentácii súdu, že žalovaná nerozporovala výpovede strán žalovaná uviedla, že ťažiskom

dokazovania bola samotná kvalita vzťahov medzi primárnou obeťou a sekundárnymi obeťami, o ktorých
žalovaná nemá žiadnu vedomosť, tak ani nemohla účinne popierať skutkové tvrdenia protistrany,
nakoľko objektívne nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými by mohla následne preukázať popretie
tvrdení protistrany a zároveň nemá ani možnosť ich si ich obstarať. Z uvedeného dôvodu nenavrhla
v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie.

25.14 Záverom sa žalovaná vyjadrila aj k priznanému nároku na náhradu trov konania, kde uviedla,
že nerozporuje vyslovený záver, že žalobcovia majú vzhľadom na predmet konania, v ktorom výška
plnenia závisela výlučne od úvahy súdu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Z opatrnosti
však namietala, že súd v odôvodnení uviedol, že nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba
z prisúdenej sumy. Žalovaná poznamenala, že v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy
je tarifná hodnota veci, z ktorej sa následne vychádza pri výpočte výšky trov konania vo výške 2.000
€, resp. 5.000 € pre úkony právnej služby urobené po 31.12.2023 a nie výška prisúdenej sumy ako to
nesprávne uvádza súd prvej inštancie.

26. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná podniká v oblasti poisťovníctva,
uzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel s majiteľom vozidla, ktorým bola
nebohá N. zrazená na prechode pre chodcov. Touto zmluvou sa zaviazala poskytnúť poškodeným
náhradu škody spôsobenú prevádzkou poisteného vozidla, pri ktorej dôjde k poškodeniu zdravia
alebo usmrteniu do limitu poistného plnenia uvedeného v poistnej zmluve. Keďže žalobu podali voči

žalovanej, pričom doteraz táto nenamietala svoju pasívnu legitimáciu, nie je najmenší dôvod, aby súd
posudzoval majetkové pomery jej poisteného. Pokiaľ žalovaná spochybnila aktívnu legitimáciu partnerky
otca zosnulej a jej syna argumentujúc, že nie sú blízkymi osobami v zmysle Občianskeho zákonníka
poukázali na to, že slovenský právny poriadok okrem toho pozná aj pojem spoločná domácnosť, ktorása definuje ako miesto, kde osoby spolu trvalo žijú a hospodária. Môže ísť o rodinu, ale aj o iné formy
spolužitia. Vzťah medzi blízkymi osobami a osobami v spoločnej domácnosti môžu mať rôzne právne
dôsledky, napr. dedičské právo, blízke osoby majú prednostné postavenie pri dedení alebo náhrade

škody, v prípade sa zohľadňuje, či škodu utrpela blízka osoba. Je nepochybné, že partnerka žalobcu 1/
a jej syn tvorili s nebohou spoločnú domácnosť, boli si blízke osoby. Samá skutočnosť, že nebohá žila
na internáte v meste, kde študovala, nemôže byť dôvodom na neexistenciu deklarovaných vzťahov, tak
ako boli prezentované počas konania na súde prvej inštancie. Nesúhlasili s argumentáciou žalovanej,
že súd nesprávne aplikoval princípy Európskeho deliktného práva, a to, že sa žalovaná odvoláva iba na

všeobecné tvrdenia bez poukázania na konkrétne rozpory, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že
použitie rozhodnutí zo strany súdu bolo nesprávne. Žalovaná spochybnila použitie uznesenia vlády SR.
Tento postup žalovanej podľa žalobcov je nesprávny, lebo každé rozhodnutie aj mimosúdneho konania
o odškodnení obetí dopravnej nehody je merítkom posudzovania veľkosti náhrady nemajetkovej ujmy.
Odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa priznania trov konania iba z prisúdenej sumy považovali za
nedôvodnú. Trvajú na podanej žalobe a navrhli odvolaciemu súdu nevyhovieť podanému odvolaniu

a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať im trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní a rovnako aj žalobcovia
v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii. Odvolacia duplika žalobcov bola žalovanej doručená
dňa 10.06.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom
adôvodmiodvolania(§365ods.1písm.b/,f/,h//CSP)atiež viazanýskutkovýmstavomtak,akohozistil
súd prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario

preskúmalnapadnutýrozsudokspoluskonaním,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanie
je dôvodné len čo do výšky relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy a vo zvyšku je nedôvodné.

29. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol odvolaním žalobcov
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
ksprávnymskutkovýmzisteniam,naktorýchajzaložilsvojerozhodnutie,avšakzozistenéhoskutkového
stavu vyvodil nesprávny právny záver, pokiaľ za primeranú považoval náhradu nemajetkovej ujmy pre

žalobcu1/vovýške23.000€,žalobkyňu2/vovýške18.000€,žalobkyňu3/vovýške23.000€,žalobkyňu
4/ vo výške 10.000 €, žalobcu 5/ vo výške 5.000 € a žalobkyňu 6/ vo výške 20.000 €.

31.Odvolacísúdsastotožnilsosprávnymiskutkovýmizisteniamisúduprvejinštancie,postupompodľa§
387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8.000

€, žalobkyni 3/ sumu 3.000 €, žalobkyni 4/ sumu 5.000 €, žalobcovi 5/ sumu 2.000 € preto ako vecne
správny potvrdil a pretože dospel k odlišnému právnemu posúdeniu primeranosti výšky uplatneného
nároku na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy, v prevyšujúcom vyhovujúcom rozsahu výrok o jej výške
postupom podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie a žalobu žalobcov nad uvedený rozsah zamietol.

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. júna 2025 o 8.50 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.06.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

33. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t. j., súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

34. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.35. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj so zohľadnením individuálnych okolností prejednávanej veci je
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody vo vyššie uvedenej výške

nesúladné s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov SR v obdobných prípadoch.

36. Predmetom konania je nárok žalobcov na náhradu vo výške 40.000 € z titulu nemajetkovej ujmy za
zásah do práv na ochranu osobnosti spočívajúci v zásadnom a trvalom obmedzení ich súkromného a
rodinného života, ku ktorému došlo neočakávaným, šokujúcim a náhlym úmrtím nebohej N. B. (dcéry,

sestry, vnučky, nevlastnej dcéry a nevlastnej sestry).

37. Súd prvej inštancie (prvým) rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 č.k. 1C/47/2023-103 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom
nemajetkovú ujmu takto: žalobcovi 1/ sumu 40.000 €, žalobkyni 2/ sumu 35.000 €, žalobkyni 3/ sumu
30.000 €, žalobkyni 4/ sumu 10.000 €, žalobcovi 5/ sumu 5.000 € a žalobkyni 6/ sumu 25.000 €, to

všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcom priznal náhradu trov konania
v pomere 20,84 %. (výrok II.), o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia (výrok III.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok IV.). Predmetom konania po vrátení
veci odvolacím súdom zostal nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy nasledovne: žalobca 1/
suma 23.000 €, žalobkyňa 2/ suma 23.000 €, žalobkyňa 3/ suma 33.000 €, žalobkyňa 4/ suma 40.000

€, žalobca 5/ suma 40.000 € a žalobkyňa 6/ suma 35.000 €.

38. Súd prvej inštancie (druhým) rozsudkom, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu takto: žalobcovi 1/ sumu 23.000 €, žalobkyni
2/ sumu 18.000 €, žalobkyni 3/ sumu 23.000 €, žalobkyni 4/ sumu 10.000 €, žalobcovi 5/ sumu 5.000

€ a žalobkyni 6/ sumu 20.000 €, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.).

39. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bola námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne 4/ (priateľka otca poškodenej) a žalobcu 5/ (syn žalobkyne 4/) a neprimeraná výška priznanej

náhrady nemajetkovej ujmy.

40. Aktívna legitimácia žalobcov 1/, 2/, 3/, 6/ sporná nebola a nebola sporná ani pasívna legitimácia
žalovanej.

41.1 Žalobkyňa 4/ je partnerkou otca poškodenej (žalobca 1/), v partnerskom vzťahu so žalobcom 1/
je 10 rokov, má 2 deti z predošlého manželstva, ktoré zo začiatku žili s ňou. Začali sa zbližovať cez N.
a I., tak so žalobcom 1/ kúpili dom na C., to bolo pred 8 rokmi, pričom v spoločnej domácnosti žili až
do smrti poškodenej.
41.2 Žalobca 5/ poškodenú poznal odmala, keďže sa jeho mamka a A. poznajú už veľa rokov. Strávili

spolu čas aj na rôznych výletoch. Chodil na rovnakú školu, čiže I. aj N. vídal pravidelne. Poznali sa,
vzťah mali dobrý, ale ešte neboli nevlastní súrodenci. Keď sa ich rodičia dali dokopy, tak sa začali vídať
pravidelne. Bývali spolu pod jednou strechou.

42. Súd prvej inštancie konštatoval, že okruh blízkych osôb, ktorým môže vzniknúť v zmysle § 13 ods.

2 OZ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je zákonom striktne vymedzený, pričom
s poukazom na PETL a Návrh Spoločného referenčného rámca dospel k záveru, že pojem blízka osoba
jepotrebnéchápaťvsúladesoskutočnýmiživotnýmivzťahmimedziprimárneasekundárnepoškodenou
osobou.

43. Žalovaná namietala uvedený záver a poukázala na to, že osoby blízke je potrebné vyvodiť z ust.
§ 116 OZ.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a má za to, že blízkosť vzťahu medzi
primárnou a sekundárnou obeťou je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na

reálne skutkové okolnosti vzájomného spolužitia.

45. Otázkou vzniku zodpovednostného vzťahu následkom úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode,
zásahom do osobnostných práv pozostalých a z toho vyplývajúcimi nárokmi poškodených sa dovolacísúd už v minulosti zaoberal a to v rozhodnutí zo dňa 17. februára 2011 sp.zn. 5Cdo/265/2009, v ktorom
vyslovil právny záver, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním
tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. V odôvodnení uviedol, že ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného
a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva
na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie,
resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu

čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú
ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna)
ujma.

46. Zo záverov tohto rozhodnutia vychádzalo aj ďalšie rozhodnutie dovolacieho súdu z 26. septembra
2013 sp. zn. 3Cdo/228/2012, publikované aj ako judikát R 128/2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia

dovolací súd okrem iného uviedol, že účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom
uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo
zasiahnuté.

47. Intenzitu vzťahu medzi primárne a sekundárne poškodeným, ktorá by zakladala kompenzovateľný

zásah do práva na ochranu osobnosti vymedzuje aj právna teória (N. F., Súkromné právo 1/2022,
Čo vlastne kompenzuje náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým blízkych osôb?) a to ako vzťah takej
vzájomnej blízkosti a intenzity, kedy by nestrannému pozorovateľovi muselo byť zrejmé, že ide o vzťah
úzkej dôvery a vzájomného zdieľania života. Predovšetkým pôjde o vzťahy v rámci kmeňovej rodiny
v zdieľanej domácnosti. Každý vzťah medzi osobami by sa však vždy mal posudzovať predovšetkým

materiálne, s pripustením nižšieho štandardu vo formálne blízkych vzťahoch a naopak intenzívnej
väzby osôb mimo sféry typicky blízkych osôb, ak je ich vzájomné postavenie v živote druhého
človeka porovnateľné napríklad s postavením blízkeho rodinného príslušníka alebo životného partnera.
(...)Materiálne posúdenie každého prípadu vzťahu však musí dostať prednosť pred posudzovaním podľa
formalistických kritérií, ako napríklad spolužitie v spoločnej domácnosti. Nie je vylúčené, aby sa aj osoba

"zvonku" radila medzi najbližšie osoby a tvorila tak vzťah spadajúci do súkromia iného. Musí však ísť
o osobu, ktorej postavenie v živote iného je porovnateľné s postavením blízkeho rodinného príslušníka
alebo životného partnera. Pri osobách mimo vzťahu manželského a rodičovského je potrebné intenzitu
ich blízkosti a zásahu do ich osobnostných práv preukázať (zohľadňuje sa napr. život v spoločnej
domácnosti, miera kontaktu). Nie pocity bolesti a smútku, ale strádanie a pretrhnutie rodinných a

podobných medziľudských väzieb podieľajúcich sa na rozvíjaní a realizácii osobnosti sa kompenzujú
finančnou satisfakciou; emocionálne prežívanie, citová bolesť a smútok sú iba prejavmi tohto zásahu a
ako také nie sú kompenzovateľné, kým nie je preukázaný zásah do osobnostného práva.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, posúdenie aktívnej legitimácie žalobkyne 4/ a žalobcu 5/ iba

výslovne vychádzajúc z ust. § 116 OZ, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu veľmi reštriktívne
a predstavovalo by striktne zužujúci výklad na kategorizáciu fyzickej osoby, ako sekundárnej obete, do
osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté.

49. V spore bolo totiž preukázané, že žalobkyňa 4/ so svojim synom – žalobcom 5/ žili v spoločnej

domácnosti s poškodenou približne 8 rokov pred dopravou nehodou. Učili sa spolu žiť, zdieľali spolu
svoje radosti aj starosti, pričom ich vzájomné vzťahy boli ešte viac stmelené v období Covid-u.
Žalobkyňa 4/ ako partnerka otca nebohej viedla spoločnú domácnosť, vytvárala citové puto medzi členmi
domácnosti, a žalobca 5/ ako nevlastný brat sa s nebohou často rozprával, bývali spolu pod jednou
strechou, čím sa aj medzi nimi vytvoril pevný vzťah porovnateľný so vzťahom súrodeneckým.

50. Odvolací súd zastáva názor, že pri posúdení blízkosti členov obdobného pomeru nemožno iba
striktne vychádzať zo vzťahu napr. pestún a dieťa, poručník a dieťa, prípadne manžel a dieťa druhého
manžela, ako žalovaná argumentovala v odvolaní, nakoľko aj v spoločnosti a spoločenských vzťahoch
dochádza k vývoju a spoločnosť v súčasnom období nepozná iba výslovne takéto formy, ale akceptuje

aj iné formy spolužitia, napríklad vzťah druh - družka aj s deťmi druha, pri ktorých vzniká obdobný pomer
ako medzi manželom a dieťaťom druhého manžela, resp. medzi súrodencami, ako je aj v prejednávanej
veci.51. Správne teda postupoval súd prvej inštancie ak skúmal, či smrťou poškodenej došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcov 4/, 5/ a správne dospel k záveru, že je daná ich aktívna legitimácia v spore.

52. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa výšky nemajetkovej ujmy a jej neprimeranosti odvolací
súd uvádza nasledovné:

53. Pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení správne poukázal na kritériá, z ktorých musí pri rozhodovaní vychádzať

(závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásadu došlo).
Správne výsluchom žalobcov zisťoval intenzitu ich vzťahu s nebohou, posudzoval aj vek nebohej, v
odôvodnení rozsudku následne dostatočne vysvetlil, ako vyhodnotil všetky tieto kritériá v konkrétnom
prípade jednotlivých žalobcov. Vysvetlil svoje úvahy o kvalite vzájomného vzťahu s nebohou, vo vzťahu
k hmotnej závislosti jednotlivých žalobcov na zomrelej a taktiež aj úvahy, ako bol zohľadnený vek neb. N.
B. a tiež vek žalobcov v čase zásahu do ich práva na ochranu osobnosti. Rovnako vysvetlil svoju úvahu v

tom smere, ako boli obmedzené bežné aktivity pozostalých v pracovnom, súkromnom či spoločenskom
živote, ako aj celková závažnosť straty.

54. Súd prvej inštancie vychádzal z kritérií pre určenie výšky odškodnenia nemajetkovej ujmy za
nezvratný zásah do najbližších rodinných väzieb, vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov,

ktoré sú nasledovné:
a/ intenzita a kvalita vzájomného vzťahu, kedy súd skúma stupeň blízkosti pozostalých a zomrelého,
pričom najintenzívnejší zásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťa a rodiča maloletého dieťaťa,
b/ vek zomrelého a pozostalých - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného
sa zohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrpné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby,

pričom iná miera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami; vek
pozostalých sa v nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia,
či bol primárne poškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života,
čisatentovzťahužmalmožnosťkreovaťakultivovať(primaloletýchnízkehovekuideskôrostratušance
tento vzťah rozvíjať), prípadne, či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých

možno prezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne, avšak tiež nemusí ísť o pravidlo,
c/ existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom - faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na
výživu a ekonomické zabezpečenie pozostalého,
d/ miera psychickej bolesti pozostalých, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,
súkromnom i spoločenskom živote a celková závažnosť straty,

e/ miera zavinenia zomrelého,
f/ poskytnutá satisfakcia v inej forme, v postoji škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru, pokiaľ ide
o fyzickú osobu - je možné zohľadniť ústretový prístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie a
ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých ešte prehĺbiť,
g/ miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery,

h/ proporcionálnosť spravodlivého zadosťučinenia.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií súd prvej inštancie správne zistil neoprávnený zásah do
osobnostnej sféry žalobcov, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, ktorý dosiahol takú
intenzitu, že bolo dôvodné priznanie relutárnej náhrady. Skutočnosť, že smrť blízkej osoby pozostalého

príbuzného v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktorá nebola zavinená touto blízkou osobou, ani
pozostalým príbuzným, za podmienok obdobných prejednávanej veci, predstavuje neoprávnený zásah
do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život, bola totiž opakovane vyslovená v rámci ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Cdo/77/2009 z 27. októbra
2010, sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo 17. februára 2011, sp. zn. 2Cdo/194/2011 z 27. novembra 2012).

56. Pri úvahách o výške náhrady nemajetkovej ujmy, zohľadniac kritériá vyplývajúce z ustanovenia
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to závažnosť nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo, však odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie
k záveru, že za primerané odškodnenie treba považovať nemajetkovú ujmu vo vzťahu k žalobcovi 1/

v celkovej výške 25.000 €, žalobkyni 2/ vo výške 17.000 €, žalobkyni 3/ vo výške 10.000 €, žalobkyni 4/
vo výške 5.000 €, žalobcovi 5/ vo výške 2.000 € a žalobkyni 6/ vo výške 5.000 €.57. Pri svojej úvahe o ustálení adekvátnej náhrady za zásah do osobnostných práv žalobcov, odvolací
súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý považoval za zistený v
potrebnom rozsahu a správny. Primárne poškodená zomrela vo veku 22 rokov v dôsledku tragickej

dopravnej nehody, ktorú sama nespôsobila, nakoľko vinníkom bol vodič C. G., ktorý bol za uvedený
skutok v trestnom konaní uznaný vinným a bol právoplatne odsúdený; túto okolnosť možno pritom
považovať za určitú formu satisfakcie.

58.1 Odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ stratili dcéru vo veku, kedy sú

medzi rodičmi a deťmi vytvorené silné citové väzby, pričom tento vzťah bol umocnený tým, že zomrelá
dcéra žila so žalobcom 1/ v spoločnej domácnosti, pričom však s matkou – žalobkyňou 2/ bola v častom
osobnom či telefonickom kontakte, resp. v kontakte prostredníctvom videohovorov. Uvedení žalobcovia
neboli na dcére finančne závislí, ani inak odkázaní, boli plne sebestační. I keď obaja žalobcovia po
rozvodemanželstvažilivsamostatnýchdomácnostiach,udržiavalisnebohouintenzívnykontakt,aobaja
nebohú podporovali v rozvíjaní jej talentu (v umeleckej kariére) a v štúdiu či mimoštudijných aktivitách.

Intenzitaichvzťahuvšakbolaprimeranávekuzomrelejažalobcov,nebolaničímzvláštna,anivýnimočná
z hľadiska obsahu a spôsobu (intenzita trávenia spoločného času, záľuby, dovolenky, a pod.). Úmrtie
poškodenej bolo pre nich prekvapivé a pre žalobcu 1/ o to útrpnejšie, že sa tragédia odohrala v blízkosti
ich rodinného domu.
58.2 Vzhľadom však na skutočnosť, že nebohá žila už svoj samostatný život, po ukončení štúdia sa

plánovala vydať a založiť si vlastnú rodinu, nebola pre žalobcov ústrednou osobou citového a rodinného
života, aj keď tento sa medzi nimi mohol naďalej rozvíjať. Nakoľko obaja žalobcovia žijú v nových
partnerských vzťahoch, a majú ešte ďalšiu dcéru a vnučku, môžu sa naďalej realizovať v roli partnera,
otca/matky či starého otca/starej matky, z čoho možno vyvodiť objektívny záver, že nedošlo k absolútnej
deštrukcii všetkých rodinných väzieb a strate rozvoja ďalšieho rodinného života.

58.3 Aj napriek tej skutočnosti, že žalobca 1/ nepreukázal, že aj v súčasnosti sa lieči u psychiatra,
čo namietala žalovaná, keďže predložil poslednú lekársku správu z 04.05.2023, táto skutočnosť nie je
dôvodom nepriznania náhrady, keďže je zrejmé, že úmrtím dcéry nepochybne došlo k zásahu do jeho
práva na súkromný a rodinný život, čo sa odrazilo na jeho duševnom zdraví, bez ohľadu na to, či liečba
ešte stále trvá.

58.4 Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca 1/ nepreukázal, že v dôsledku straty dcéry prestal
podnikať resp. pozastavil svoju živnosť, odvolací súd uvádza, že iba samotná táto okolnosť nebola
dôvodom priznania náhrady súdom prvej inštancie, keďže súd vychádzal z celého komplexu následkov
posúdených vo vzájomných súvislostiach.
58.5 Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa 2/ nepreukázala, že v dôsledku smrti dcéry potrebovala

odbornú pomoc, odvolací súd uvádza, že síce táto skutočnosť preukázaná nebola, avšak súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na tej skutočnosti, že na strane žalobkyne došlo k takej ujme na
psychickom zdraví, ktoré muselo byť riešené formou psychiatrickej či psychologickej liečby.

59.1 Vo vzťahu k žalobkyni 3/ - sestre odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že so sestrou mala

žalobkyňa blízky vzťah, a mali spoločné plány do budúcnosti, keďže chceli spolu vytvoriť knihu. Bývali
v spoločnej domácnosti u otca (žalobca 1/) a žalobkyňa 3/ nebola na nebohej finančne závislá.
59.2 Vzhľadom však na skutočnosť, že vzťah medzi sestrami nepatrí z hľadiska intenzity ich vzájomného
vzťahu k tým najintenzívnejším, žalobkyňa mala (má) partnera a dieťa, a nebohá po ukončení štúdia
sa plánovala vydať a založiť si vlastnú rodinu, nebola pre žalobkyňu 3/ ústrednou osobou citového

a rodinného života, aj keď tento sa medzi nimi mohol naďalej rozvíjať a mohli si spoločne plniť sny.
Žalobkyňa 3/ sa môže naďalej realizovať v partnerskom vzťahu, v roli matky, ako aj dcéry vo vzťahu
k žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/, z čoho možno vyvodiť objektívny záver, že nedošlo k absolútnej deštrukcii
všetkých rodinných väzieb a strate rozvoja ďalšieho rodinného života.
59.3 Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobkyňa 3/ nepreukázala potrebu psychiatrického ani

psychologického liečenia a zhoršenie finančnej situácie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
nezaložil nárok žalobkyne výslovne iba na týchto následkoch, ale vychádzal z celého komplexu
následkov posúdených vo vzájomných súvislostiach.

60.1 Vo vzťahu k žalobkyni 6/ - starej matke odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že s nebohou mala

blízky vzťah, zúčastňovala sa vnučkiných vystúpení, okrem návštev si aj spoločne telefonovali.
60.2 Vzhľadom však na skutočnosť, že vzťah medzi starou matkou a vnučkou nepatrí z hľadiska
intenzity ich vzájomného vzťahu k tým najintenzívnejším, žalobkyňa 6/ žije v samostatnej domácnosti
s ďalším vnukom, a nebohá po ukončení štúdia sa plánovala vydať a založiť si vlastnú rodinu, nebola prežalobkyňu 6/ ústrednou osobou citového a rodinného života, aj keď tento sa medzi nimi mohol naďalej
rozvíjať. Žalobkyňa 6/ sa môže naďalej realizovať v roli starej matky, z čoho možno vyvodiť objektívny
záver, že nedošlo k absolútnej deštrukcii všetkých rodinných väzieb a strate rozvoja ďalšieho rodinného

života.

61.1 Vo vzťahu k žalobkyni 4/ - partnerke žalobcu 1/ (nevlastnej matke) odvolací súd prihliadal na
skutočnosť, že žalobkyňa 4/ s nebohou žili v spoločnej domácnosti cca 8 rokov, pričom nebohú poznala
od mala, viedla domácnosť a starala sa o potreby členov domácnosti, a dohliadala na všetkých, blízky

vzťah nevlastnej matky k nevlastnej dcére sa prehĺbil počas obdobia Covidu. Napriek tomu, že žalobkyňa
4/nebolamanželkoužalobcu1/,asožalobcom1/žijúibavpartnerskomzväzku,vzťahmedzinevlastnou
matkou a nebohou bol intenzívny a vzájomne blízky. Žalobkyňa 4/ nebola na nebohej finančne závislá.
61.2 Vzhľadom však na skutočnosť, že nebohá žila už svoj samostatný život, po ukončení štúdia
sa plánovala vydať a založiť si vlastnú rodinu, nebola pre žalobkyňu 4/ ústrednou osobou citového
a rodinného života, aj keď tento sa medzi nimi mohol naďalej rozvíjať. Nakoľko žalobkyňa žije

v partnerskom vzťahu so žalobcom 1/, má vlastné deti a vnúčatá, môže sa naďalej realizovať v roli
partnerky, matky či starej matky, z čoho možno vyvodiť objektívny záver, že nedošlo k absolútnej
deštrukcii všetkých rodinných väzieb a strate rozvoja ďalšieho rodinného života.

62.1 Vo vzťahu k žalobcovi 5/ - nevlastnému bratovi odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že sa

s nebohou poznali dlho, a keď sa ich rodičia dali dokopy, bývali spolu v spoločnej domácnosti. Veľa času
ako rodina spoločne trávili počas Covidu a po jeho ukončení sa odsťahoval k svojej priateľke s ktorou má
dcéru. Tá sa narodila v deň smrti nebohej, preto tento deň (dátum) v ňom vyvoláva dilemu a zmiešané
pocity.
62.2 Vzhľadom však na skutočnosť, že obaja v čase nehody žili svoj samostatný život, žalobca 5/ si

založil vlastnú rodinu, nebohá po ukončení štúdia sa plánovala vydať a založiť si vlastnú rodinu, nebola
pre žalobcu 5/ ústrednou osobou citového a rodinného života, aj keď tento sa medzi nimi mohol naďalej
rozvíjať. Nakoľko žalobca žije v partnerskom vzťahu, má vlastné dieťa, môže sa naďalej realizovať v roli
partnera a otca, z čoho možno vyvodiť objektívny záver, že nedošlo k absolútnej deštrukcii všetkých
rodinných väzieb a strate rozvoja ďalšieho rodinného života.

63. Je nepochybné, že nečakaným a šokujúcim úmrtím dcéry, sestry a vnučky došlo k závažnému
zásahu do osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život) žalobcov, pričom následok tohto
zásahu je nereparovateľný. Žalobcovia ako rodina stratili svojho člena a každého zasiahla uvedená
skutočnosť hlboko. V dôsledku smrti nebohej spôsobenej prevádzkou vozidla škodcu došlo v danom

prípade k náhlemu a násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb, vyplývajúcich predovšetkým z
intenzity ich vzťahu so zomrelou. Nebohá bola mladým človekom, ktorý mal život pred sebou, s plánmi
do budúcnosti, ktorá by žalobcom v živote prinášala radosť a v neskoršom čase pomoc. Teda okrem
psychickej bolesti, sú žalobcovia zasiahnutí stratou osoby, ktorá by bola ich oporou.

64. Súd, i keď chápe a plne akceptuje, že so stratou dcéry, sestry a vnučky je takmer nemožné sa
vyrovnať a žiadna forma zadosťučinenia nie je dostatočná a nenahradí stratu blízkej osoby, treba
zohľadniť i skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 4/ zostali spolu žiť v spoločnej domácnosti, žalobkyne 2/ a 3/
žijú vo svojom partnerskom vzťahu, žalobkyňa 6/ žije samostatne naďalej a žalobca 5/ žije vo svojom
partnerskomvzťahu,tedavšetcižijúafungujúvpodstate,,normálnym“životomamajúmožnosťpodieľať

sa na rozvoji nových rodinných väzieb, pretože smrťou nebohej nedošlo k trvalému zničeniu všetkých
rodinných väzieb rôzneho druhu (vzťah rodičovský, partnerský).

65. Odvolací súd prihliadal aj na to, že škodca vo vzťahu k pozostalým nevyjadril ústretovosť ani ľútosť
nad celou situáciou.

66. Všetky uvedené skutkové okolnosti odvolací súd zhodnotil, a to i vo vzťahu k všeobecne zdieľaným
predstavám o spravodlivosti tak, aby priznaná relutárna náhrada bola porovnateľná so sumami
priznanými v iných, skutkovo obdobných veciach, na ktoré odvolací súd poukazuje nižšie z vlastnej
rozhodovacej praxe (bod 69.), rozhodovacej praxe iných senátov tohto odvolacieho súdu (bod 70.)

ako aj rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (bod 71.). Dôležité je zohľadniť aj proporčnosť náhrady,
ktorá by mala zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave o spravodlivosti. Táto sa priebežne formuje
aj na základe rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobných prípadoch, ako aj v prípadoch
poskytujúcich náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva iného charakteru. Úlohousúdu je zohľadniť judikatórne intervaly, v ktorých sa náhrada nemajetkovej ujmy v jednotlivých prípadoch
poskytuje a v týchto intervaloch rozhodnúť, a to po zohľadnení demonštratívne uvedených kritérií a
osobitostí každého prípadu v záujme právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zároveň

individualizácie každého prípadu.

67.NajvyššísúdSRvosvojejrozhodovacejčinnostivovzťahuknáhradenemajetkovejujmypozostalých
po obetiach dopravnej nehody kladie dôraz pri určení výšky tejto náhrady na posúdenie individuálnych
skutkových okolností v každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými

v iných veciach. Každé rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení
individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

68. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy a okruhu osôb, ktorým je táto náhrada priznaná, postupujú súdy vždy diferencovane v každom
konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci

určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy a okruhu osôb, ktorým je táto náhrada priznaná,
zovšeobecnenie neprichádza do úvahy, keď rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne
kvalifikovať a vyčísliť a rovnako tak ani okruh osôb, ktorý je limitovaný len tým, že musí ísť o osoby
blízke (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/270/2021 zo dňa 28.02.2022). Kritériá pre
určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy uvádza Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp.zn.

7Cdo/215/2020 zo dňa 31.01.2022, a tými sú kvalita vzájomného vzťahu, závislosť pozostalých na
usmrtenej osobe, miera ich psychickej bolesti, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,
súkromnom i spoločenskom živote, celková závažnosť straty a v neposlednom rade aj proporcionálnosť
spravodlivého zadosťučinenia.

69. Pokiaľ ide o rozhodovanie v obdobných veciach Krajského súdu v Košiciach, vec prejednávajúci
senát rozhodoval, napr.:
- vo veci sp.zn. 6Co/883/2014 dňa 19.01.2016, kedy dospelému dieťaťu pozostalej bola priznaná suma
náhrady vo výške 25.000 € a rodičom a bratovi zomrelej po 17.000 €, pozostalá mala v čase nehody
54 rokov;

- rozsudkom sp.zn. 6Co/148/2018 zo dňa 04.12.2018 senát prejednávajúci vec potvrdil rozsudok
Okresného súdu Rožňava, ktorým priznal manželke nebohého náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 €
a dospelým deťom po 5.000 €, dovolanie proti tomuto rozsudku bolo odmietnuté rozhodnutím sp.zn.
3Cdo/174/2019, nebohý mal v čase nehody 48 rokov;
- rozsudkom sp.zn. 6Co/118/2022 zo dňa 13.12.2022 senát prejednávajúci vec potvrdil rozsudok

Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy rodičom nebohej
plnoletejdcérypo25.000€,pričomvtomtokonanísúdprvejinštancieprihliadolajnanáhradupriznávanú
obetiamtrestnýchčinovvzmysle§274/2017Z.z.,avšaknepovažovaltútonáhraduzamaximálnumožnú
výšku náhrady nemajetkovej ujmy a túto priznal nad určený limit (50-násobok minimálnej mzdy v roku
2018 predstavoval 24.000 € - pozn. odvolacieho súdu).

70. Odvolací súd ďalej uvádza rozhodnutia iných senátov Krajského súdu v Košiciach, napr.:
- sp. zn. 3Co/10/2017 zo dňa 15.03.2018, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželke
nebohého 15.000 € a deťom nebohého po 15.000 €, pričom dovolanie proti tomuto rozsudku bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/7/2019 z 29.04.2020 zamietnuté;

- sp. zn. 3Co/221/2019 zo dňa 21.10.2020, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy matke
nebohej vo výške 10 000 € a sestre vo výške 5000 €, pričom dovolanie proti tomuto rozsudku bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/201/2021 z 30.11.2022 zamietnuté;
- sp.zn. 2Co/250/2017 z 31.05.2018, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželke
vo výške 16.000 € a dospelým deťom po 2.000 €, pričom tieto náhrady boli určené po zohľadnení

spoluzavinenia nebohého, kedy súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy manželke
20.000 € a dospelým deťom po 15.000 € a tieto náhrady následne znížil o podiel spoluzavinenia
nebohého, dovolanie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté Najvyšším súdom SR rozhodnutím sp.zn.
4Cdo/59/2019 z 26.02.2020;
- sp.zn. 9Co/246/2019 zo dňa 15. júla 2020, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým

bolo priznané manželke nebohého 21.000 € po zohľadnení jeho spoluzavinenia, pričom vychádzal z
rozpätia priznávanej náhrady na základe judikatúry súdov, a to v prípade zomrelého manžela v rozpätí
od 15.000 do 40.000 €;- sp.zn. 11Co/390/2019 zo 07.04.2021, ktorým bola priznaná manželke náhrada nemajetkovej ujmy
16.500 € a nevlastnej dcére nebohého 5.000 €, pričom v odvolacom konaní došlo takto k zníženiu
pôvodne priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 € žalobkyni s poukazom na spôsob

rozhodnutia v niektorých obdobných veciach. V tomto rozhodnutí krajský súd zdôraznil, že vývoj
rozhodovacej praxe aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva smeruje k znižovaniu
skôr niekedy až prehnane nadhodnotených odškodnení.
- sp. zn. 9Co/231/2023 z 21.08.2024, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy rodičom
plnoletého syna po 20 000 € a súrodencom, ktorí žili s nebohým bratom v spoločnej domácnosti, po

15.000 €.

71. Pokiaľ ide o rozhodovanie v skutkovo porovnateľných prípadoch pri priznávaní nemajetkovej ujmy
v dovolacom konaní, odvolací súd príkladmo uvádza nasledovné konania:
- vo veci sp.zn. 7Cdo 253/2021 z 31.03.2022 – dovolací súd dovolanie odmietol; odvolací súd
potvrdil rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal maloletým deťom poškodenej náhradu vo výške po

30.000 €, rodičom poškodenej náhradu po 5.000 € a sestre poškodenej náhradu vo výške 10.000 €
a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
- vo veci sp.zn. 4Cdo 201/2021 z 30.11.2022 – dovolací súd dovolanie zamietol; odvolací súd potvrdil
rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal matke nebohej náhradu vo výške 10.000 € a sestre nebohej
5.000 €. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia súd posudzoval aj spoluzavinenie samotnej

poškodenej.
- vo veci sp. zn. 9Cdo 13/2022 z 30.11.2022 – dovolací súd dovolacie konanie v časti dovolania žalobcov
1/ až 4/ zastavil, dovolanie žalobcov 5/ až 7/ odmietol a zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 24. novembra 2020 sp.zn. 13Co/60/2020, 13Co/61/2020 a rozsudok Okresného súdu Humenné z
19. októbra 2017 sp.zn. 15C/214/2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 12. decembra 2019 sp.zn.

15C/214/2014 vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 7/ a žalovaným 3/ v jeho vyhovujúcej časti a vec v
takto zrušenom rozsahu vrátil Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia otázky premlčania. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ až 3/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť jednotlivým žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú stanovil vo výške 7.500 €
pre rodičov poškodených a sumou 2.000 € pre súrodencov poškodených osôb a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Odvolací súd výrokom I. potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch I. až
VII.. Výrokom II. zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a zhrnúc rozhodnutie odvolacieho
súdu, pokiaľ sa týka výšky priznanej nemajetkovej ujmy, možno dospieť k záveru, že bez spoluzavinenia
poškodených by odvolacím súdom priznaná výška nemajetkovej ujmy predstavovala sumu cca po
15.000 € u rodičov poškodených a u ostatných žalobcov (súrodencov) sumu cca 5.000 €.

- vo veci sp. zn. 6Cdo 16/2022 z 28.02.2023 – dovolací súd dovolanie odmietol; odvolací súd potvrdil
rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal matke nebohej a otcovi nebohej náhradu vo výške po 10.000 €
a v prevyšujúcej časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol (súd prvej inštancie priznal rodičom náhradu
po 35.000 €), pričom syn žalobcov zomrel vo veku 24 rokov v dôsledku tragickej dopravnej nehody,
ktorú sám nespôsobil.

- vo veci sp. zn. 7Cdo 52/2022 z 28.02.2023 – dovolací súd dovolanie odmietol; odvolací súd potvrdil
rozsudokprvejinštancie,ktorýmpriznalmatkenebohejnáhraduvovýške14.000€,starejmatkenebohej
vo výške 5.000 € a bratovi nebohej vo výške 7.000 €. Pri dopravnej nehode zomrel aj škodca (vodička
motorového vozidla) aj poškodená, ktorá neniesla za škodovú udalosť, pri ktorej došla o život, žiadnu
zodpovednosť a v čase dopravnej nehody mala 16 rokov.

- vo veci sp. zn. 7Cdo 23/2022 z 27.04.2023 – dovolací súd dovolanie zamietol; odvolací súd potvrdil
rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal manželke nebohého náhradu vo výške 30.000 €, a maloletým
deťom nebohého vo výške 20.000 € každému. Prihliadol na to, že manželka nebohého ostala sama ako
živiteľka s troma maloletými deťmi, spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode bolo vylúčené.
- vo veci sp. zn. 1Cdo 113/2022 z 27.06.2023 – dovolací súd dovolanie odmietol; odvolací súd potvrdil

rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyniam 1/ a 8/ (dcéry poškodeného) náhradu vo výške po
8.000 €, a žalobcom 2/ až 7/ (synovia poškodeného) vo výške 7.000 € každému. Prihliadol na to, že
vodič motorového vozidla sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nedal prednosť chodcovi
(poškodenému) prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla,
v dôsledku čoho došlo k zrážke, pričom chodec utrpel zranenie, ktorému podľahol; v čase dopravnej

nehody mal poškodený 91 rokov.
- vo veci sp. zn. 7Cdo 87/2023 z 27.09.2023 – dovolací súd dovolanie odmietol. Odvolací súd
potvrdil rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal matke poškodenej náhradu vo výške 25.000 €, otcovi
poškodenej vo výške 17.500 € a sestre poškodenej vo výške 10.000 €. Prihliadol na to, že k dopravnejnehode došlo tak, že vodič autobusu, v dôsledku nedostatočnej pozornosti pri vedení vozidla zišiel s
autobusom mimo diaľnice na trávnatú plochu, na ktorej prišlo k prevráteniu autobusu na pravú stranu
a jeho pádu na nižšie položené pole, pričom poškodená na následky spôsobených zranení na mieste

podľahla.
- vo veci sp. zn. 5Cdo 44/2023 z 14.12.2023 – dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj
súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, čím bolo porušené právo dovolateliek
na spravodlivý proces Odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie, ktorým priznal manželke
poškodeného náhradu vo výške 15.000 €, a maloletej dcére vo výške 25.000 €.

72. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu SR v
posledných rokoch (2017-2024), súdy už nepriznávajú prehnane nadhodnotené odškodnenia, ale
rešpektujú princíp proporcionality a zásady spravodlivosti a slušnosti.

73. Odvolací súd znovu zdôrazňuje, že úlohou súdu je zohľadniť judikatórne intervaly, v ktorých sa

náhrada nemajetkovej ujmy v jednotlivých prípadoch poskytuje a v týchto intervaloch rozhodnúť, a to
po zohľadnení demonštratívne uvedených kritérií a osobitostí každého prípadu v záujme právnej istoty,
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zároveň individualizácie každého prípadu.

74.1 Vychádzajúc z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, ako sú uvedené vyššie, pozostalým po

obetiach dopravných nehôd je priznávaná náhrada nemajetkovej ujmy v rozpätí:
- manžel/manželka obete od 10 000 € do 21 000 €,
- deti obete od 5 000 do 25 000 €,
- rodičia obete od 10 000 € do 25 000 €,
- súrodenci obete od 10 000 do 17 000 €.

74.2 Rozhodnutiami iných senátov krajského súdu bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v rozpätí:
- manžel/manželka obete od 15 000 € do 30 000 €,
- deti obete od 7 000 do 30 000 €,
- rodičia obete od 5 000 € do 25 000 €,
- súrodenci obete do 10 000 €.

74.3 Rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v rozpätí:
- manžel/manželka obete od 15 000 € do 30 000 €,
- deti obete od 7 000 do 30 000 €,
- rodičia obete od 5 000 € do 25 000 €,
- súrodenci obete od 5 000 € do 10 000 €,

-prarodičia obete do 5 000 €.

75. Vec prejednávajúci senát odvolacieho súdu nespochybňuje zistenú intenzitu zásahu do
osobnostných práv jednotlivých žalobcov v dôsledku smrti ich dcéry, sestry a vnučky vzhľadom na
vykonaným dokazovaním zistené (individuálne) okolnosti daného prípadu, na ktoré odkazuje a na tomto

mieste ich neopakuje a súhlasí s tým, že žiadna peňažná suma nenahradí žalobcom ujmu, ktorú
pociťujú. Zdôrazňuje ale, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je náhradou za život, ale má zmierniť
negatívne následky zásahu, teda má predstavovať primeranú satisfakciu závažnosti vzniknutej ujmy
a okolnostiam, za ktorých k ujme došlo.

76. Odvolací súd, rešpektujúc princíp proporcionality a spravodlivosti, s prihliadnutím na skutkovo
obdobné prípady, s prihliadnutím na vlastnú rozhodovaciu činnosť, ako aj rozhodovaciu činnosť iných
senátov krajského súdu a Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch dospel k záveru, že primeranou
a spravodlivou náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcom je náhrada:
vo výške 8.000 € pre žalobcu 1/, ktorému už bola priznaná a aj vyplatená suma 17.000 € (teda celková

výška náhrady je 25.000 €),
vo výške 0 € pre žalobkyňu 2/, ktorej už bola priznaná a aj vyplatená suma 17.000 € (teda celková výška
náhrady je 17.000 €),
vo výške 3.000 € pre žalobkyňu 3/, ktorej už bola priznaná a aj vyplatená suma 7.000 € (teda celková
výška náhrady je 10.000 €),

vo výške 5.000 € pre žalobkyňu 4/, (teda celková výška náhrady je 5.000 €),
vo výške 2.000 € pre žalobcu 5/, (teda celková výška náhrady je 2.000 €),
vo výške 0 € pre žalobkyňu 6/, ktorej už bola priznaná a aj vyplatená suma 5.000 € (teda celková výška
náhrady je 5.000 €),ako primeranú kompenzáciu za neočakávanú a náhlu stratu primárne poškodenej, a to s ohľadom
na všetky kritériá, ktoré boli vyššie uvedené a individuálne okolnosti prejednávanej veci, ako
boli súdom prvej inštancie zistené a aj zohľadnené, avšak následne nesprávne vyhodnotené z hľadiska

určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Z odôvodnenia rozsudku súdu pritom nevyplývajú žiadne
mimoriadne okolnosti/osobitosti, ktoré by odôvodňovali navýšenie náhrady nemajetkovej ujmy nad
rámec judikatórnych intervalov, ako sú uvedené vyššie.

77. K nevykonaniu dokazovania preverením majetkových pomerov škodcu odvolací súd uvádza, že aj

napriek tomu, že majetkové pomery škodcu odvolací súd vymedzil ako jedno z kritérií pre priznanie
nemajetkovej ujmy, konštatuje, že majetkové pomery pôvodcu zásahu predstavujú kritérium, ktoré
možno zohľadniť iba výnimočne, a to v záujme toho, aby bola daná možnosť reálneho uspokojenia
nárokov a aby uložená povinnosť nebola pre žalovaného zároveň finančne likvidačná. Predovšetkým sa
to týka sporov, kde škodca vystupuje ako pasívne legitimovaný subjekt konania. S poukazom na pasívnu
legitimáciu poisťovní tak možno spravidla hrozbu likvidačných následkov pre škodcu vylúčiť. Ak je

súčasnežalovanýajpoisťovateľpovinnýztituluPZPnanáhraduvzniknutejškody(anemajetkovejujmy),
osobné a majetkové pomery na strane pôvodcu zásahu neznemožnia vyplatenie priznanej nemajetkovej
ujmy, ani škodcu existenčne neohrozia, a tak nie je dôvodné prihliadnutie súdu na toto kritérium.

78. Napriek tej skutočnosti, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bodoch 38. až 40. príkladmo

špecifikovalrozhodnutiavobdobnýchveciach,nazákladektorýchmoholsúdprvejinštancieustáliťvýšku
nemajetkovej ujmy žalobcov s prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci a vecí špecifikovaných
v uvedených bodoch, súd prvej inštancie v novom rozhodnutí poukázal iba na jedno rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co 137/20217 zo dňa 12.06.2018, uznesenie vlády SR z júna
2024, ktorým vláda odškodnila obete tragickej dopravnej nehody na železničnom priecestí, publikáciu

JUDr. Marice Pirošíkovej PhD, a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co 95/2021 zo dňa
28.06.2023, ktoré sa týkalo priznania nemajetkovej ujmy v dôsledku difamačného zásahu do ochrany
osobnosti.

79. Podľa ESĽP zákonné kritériá pre určenie relutárnej náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu,

ustanovené v § 13 ods. 3 OZ, rovnako ako aj iné skutočnosti ovplyvňujúce závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy v myšlienkovom procese pri stanovení primeranej výšky odškodnenia majú
význam predovšetkým pri porovnaní s obvykle prisudzovanou výškou peňažných náhrad v skutkovo
porovnateľných prípadoch, ktoré v sudcovskej úvahe obvykle je jediným transparentným a objektívne
preskúmateľným momentom. Pre určenie výšky priznávanej relutárnej náhrady má preto význam

konzistentnosť ich určenia so skutkovo porovnateľnými prípadmi. Podľa judikatúry ESĽP relutárne
zadosťučinenie bez zjavných a podstatných skutkových odlišností konkrétneho prípadu by sa nemohol
preto zásadne odchyľovať od zadosťučinenia priznaného v skutkovo porovnateľných prípadoch, čím
zároveň sa napĺňa aj požiadavka jednotného posudzovania porovnateľných prípadov, vyplývajúca
z ústavne chránenej rovnosti pred zákonom a právnej istoty. Otázka stanovenia formy alebo

výšky primeraného zadosťučinenia je pritom predovšetkým úlohou súdu prvej inštancie, kým úlohou
odvolacieho súdu je prieskum týchto úvah, pri ktorom odvolací súd v zásade posudzuje právne otázky
spojené s výkladom podmienok a kritérií obsiahnutých v § 13 ods. 3 OZ; výslednou výškou odvolací
súd sa zaoberá, až ak vzhľadom na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na konkrétny prípad táto
je celkom zjavne neprimeraná.

80. V prejednávanom spore určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy pri porovnaní
s obvykle prisudzovanou výškou peňažných náhrad v skutkovo porovnateľných prípadoch vychádzajúc
z vyššie uvedeného preto chýba.

81.1 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal (iba) na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co/137/20217 zo dňa 12.06.2018, odvolací súd uvádza, že pre komparáciu s inými porovnateľnými
prípadmi bolo vhodné poukázať na viaceré rozhodnutia, nie iba jediné. Navyše súd prvej inštancie
neidentifikoval, či sa jedná o skutkovo obdobný prípad, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
rozhodnutím najvyšších súdnych autorít a bez ďalšieho iba poukaz na takéto porovnanie nemožno

považovať za náležité.
81.2 Pokiaľ súd poukázal na uznesenie vlády SR z júna 2024, ktorým vláda odškodnila obete
tragickej dopravnej nehody na železničnom priecestí a publikáciu JUDr. Marice Pirošíkovej PhD.
odvolací súd uvádza, že výška vyplývajúca z publikácie či uznesenia vlády nezodpovedá zákonnýmkritériám pre určenie výšky relutárnej náhrady vychádzajúcej predovšetkým z porovnania obvykle
prisudzovanej výšky peňažných náhrad v skutkovo porovnateľných prípadoch, pričom sudcovská
úvaha je jediným transparentným a objektívne preskúmateľným momentom. Zároveň sa odvolací súd

stotožňuje s argumentáciou žalovanej vychádzajúcou z rozhodnutia NS SR zo dňa 26.10.2023 sp.zn.
2Cdo/188/2021, v zmysle ktorého odvíjať rýdzo súkromnoprávne nároky od dobrovoľného záväzku
štátu odškodniť poškodených pri najzávažnejších zásahoch do ich osobnej a telesnej integrity (pričom
výška odškodnenia závisí výlučne od nastavených parametrov sociálneho štátu) nie je presvedčivé
a ani spravodlivé. Vzhľadom na charakter takéhoto odškodnenia, ide o verejnoprávnu konštrukciu

odškodňovania, ktorú podľa názorov súdnej praxe nie je vhodné preberať do rýdzo súkromnoprávnych
vzťahov.
81.3 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co 95/2021 zo
dňa 28.06.2023, odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo poskytnutie ochrany žalobkyni
(sudkyňa) proti urážlivým nepravdivým tvrdeniam žalovaného, pričom výšku priznanej nemajetkovej
ujmy súd posudzoval podľa odlišných kritérií ako je tomu v prejednávanej veci, a preto ich objektívne

nie je možné porovnávať, resp. pripodobňovať.

82. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa priznania náhrady trov konania z prisúdenej sumy
odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciepriznalžalobcomnároknanáhradutrovkonaniazprisúdenej
sumy, pričom žalovaná sa s takto určenou hodnotou trov konania nestotožnila.

83. Odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania poznamenáva, že súd prvej inštancie pochybil, ak
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania z prisúdenej
sumy. Takto vypočítavaná náhrada trov konania je v rozpore s vyhláškou 655/2004 Z.z., ktorá v ust. §
10 ods. 8 určuje tarifnú hodnotu vo veciach ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy výškou

5.000 € (t.j. bez ohľadu na výšku prisúdenej sumy).

84. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8.000 €, žalobkyni 3/ sumu 3.000 €, žalobkyni 4/ sumu 5.000 €, žalobcovi

5/ sumu 2.000 € preto ako vecne správny potvrdil a pretože dospel k odlišnému právnemu posúdeniu
primeranosti výšky uplatneného nároku na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy, v prevyšujúcom
vyhovujúcom rozsahu výrok I. o jej výške postupom podľa § 388 CSP zmenil, a žalobu žalobcov nad
uvedený rozsah zamietol.

85. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd rozhodol
v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcov v plnom
rozsahu(§255ods.1CSP).Žalobcovia1/až6/boliplneprocesneúspešníčodozákladunároku,pričom
výška nároku závisela od úvahy súdu, preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov celého konania proti
neúspešnej žalovanej, pričom vychádzajúc z § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., je tarifnou hodnotu

vo veciach ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy suma 5.000 € (t.j. bez ohľadu na výšku
prisúdenej sumy). O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).