Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317218773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. X, zastúpeného: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, IČO: 51 563 193, so sídlom
Trakovice 158, proti žalovaným: 1. 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, 2. BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Doláková,PhD.,s.r.o.,IČO:50361368,sosídlomMartinčekova13,Bratislava,ovydaniebezdôvodného

obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 8Csp/306/2017-483 zo dňa 23. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v II. (zamietajúcom) výroku v častiach
vyhlásenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0314/1637 Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014, vyhlásenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v článku 3 bod 5 Zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa
31.12.2010, vyhlásenia neplatnosti Rozhodcovskej doložky v článku 3 bod 7 Zmluvy o úvere č. úvere č.

5067452110 zo dňa 31.12.2010 a vo III. výroku o náhrade trov konania medzi žalovaným 1. a žalobcom
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému 2. povinnosť zaplatiť
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.561,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, II. výrokom v ostatnej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznať žalovanému 1. voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a žalobcovi voči žalovanému 2. právo na náhradu trov
konania vo výške 100 %, pričom o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouustanovení§497zákonač.513/1991Zb.
Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 37, § 52, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54

ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľskýchúveroch“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 31.12.2010 uzavrel žalobca so žalovaným
1. (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom úverovú zmluvu, ktorú žalobca podpísal v C. dňa 22.12.2010,
ktorou veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,29 eur po dobu 70 mesiacov, so splatnosťou splátky
do 20. dňa v mesiaci. V zmluve bola uvedená celková výška nákladov 2.027,78 eur, dátum konečnej

splatnosti úveru 20.10.2018, dátum prvej splátky 20.01.2011, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
19,50 %, bol dohodnutý základný súbor poistenia, priemerná RPMN na trhu 18,48 %, RPMN 21,85 %. V
úverovej zmluve bolo zakotvené, že zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka a tiež bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou. Úverová zmluva obsahuje ročné číslo žalobcu,
jeho mobilné telefónne číslo, čo vyplňoval sám žalobca. Taktiež žalobca vlastnoručne napísal číslo

svojho osobného účtu, na ktorý žiadal zaslať peniaze a uviedol adresu svojho zamestnávateľa. Podľa
čl. 3 bod 3 veriteľ poskytol žalobcovi úver na splatenie predchádzajúceho úveru z úverových zmlúv č.
8559100708 a č. 4572537610. Deň čerpania sumy úveru sa považuje za deň splatenia konsolidovaných
úverov. V článku 3 bod 5 Zmluvy je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky

Banky. Podľa článku 3 bod 7 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v čl. 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok, ďalej že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať
len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dňa 25.04.2014

bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA - C/0314/1637 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. (nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014
a vykonateľnosť dňa 20.5.2014). V rozhodcovskom rozsudku vystupoval ako žalobca Poštová banka,
a.s.,aakožalovanýA.B.,ktorýbolzaviazanýzaplatiťžalobcovi2.853,18eur,úrokzomeškaniavovýške
1,50 % ročne zo sumy 2.853,18 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 2.853,18 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 01.01.2014 vo výške
520,49 eur a náhradu trov rozhodcovského konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že A. B. si neplnil
svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a na základe toho došlo k predčasnej splatnosti úveru,
Poštová banka vyzvala A. B. na zaplatenie celej dlžnej sumy dňa 11.10.2011, podľa výpisu bankového
informačného systému A. B. splatil na úverový účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku

(25.04.2014) sumu 146,82 eur, neuhradená istina teda činila 2.853,18 eur. Rozhodcovský súd listom zo
dňa 24.3.2014 vyzval žalovaného A. B. na podanie žalobnej odpovede. Žalovaný výzvu súdu na podanie
žalobnej odpovede prevzal dňa 2.4.2014 (fotokópia doručenky na čl. 200). A. B. v súdom stanovenej
lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonanie dôkazov,
a preto súd konal, a vo veci rozhodol. A. B. bol v rozhodcovskom rozsudku, ktorý mu bol doručený

poučený o tom, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku. V poučení bolo uvedené aj, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Listom zo dňa 9.12.2014 Poštová banka, a.s. oznámila žalobcovi postúpenie pohľadávky na nového

veriteľa a dňa 3.9.2015 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári medzi PRO CIVITAS, s.r.o. a
A. B.. V čl. I bod 1 Dohody o splátkovom kalendári sa uvádza, že dlžník uzavrel s Poštovou bankou
a.s. Zmluvu o úvere č. 5067452210. V bode 2 sa uvádza, že rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý
je právoplatný a vykonateľný. Ďalej je v listine uvedené, že pohľadávka ku dňu 3.9.2015 predstavuje
celkovo sumu 4.504,60 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny pohľadávky, z jej príslušenstva, ako

aj nákladov spojených s rozhodcovským konaním. V čl. II. bod 1 je zakotvené, že dlžník sa zaväzuje
dlh zaplatiť veriteľovi v mesačných splátkach, ktorých dátum splátok a výška splátky sú v listine presne
špecifikované. Zmluvné strany dohody v čl. III. bod 6 prehlásili, že súhlasia s podmienkami dohody, že
dohodu sa zaväzujú rešpektovať a zároveň vyhlasujú, že pri podpisovaní konali slobodne a vážne. Na
pojednávaní dňa 16.03.2023 žalobca opravil petit, v ktorom žiadal určiť neplatnosť dohody o uznaní dlhu

na určenie, že dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 03.09.2015 je neplatná. Dňa 03.09.2015 bola
uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy, kde ako veriteľ vystupuje PRO CIVITAS, s.r.o., ako dlžník A. B.,
keď podľa čl. I bod 1 veriteľ a dlžník v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ako dohoda o splátkovom kalendári,tak aj dohoda o zrážkach zo mzdy, bola (vlastnoručne) podpísaná A. B., a pravosť podpisu bola overená
Okresným úradom Galanta dňa 14.09.2015, o čom svedčí aj záznam v osvedčovacej knihe, poradové
číslo 378/2015, 379/2015.

4. Prvoinštančný súd uzavrel, že nebolo sporné, že žalobca so žalovaným 1. uzatvoril dňa 31.10.2010
úverovú zmluvu, na základe ktorej veriteľ (Poštová banka, a.s.) poskytol žalobcovi úver vo výške
3.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať podľa podmienok stanovených v zmluve, tiež nebolo
sporné, že žalobca porušil ustanovenia úverovej zmluvy, keď si neplnil svoje záväzky voči veriteľovi.

Žalobca tvrdil, že zmluvu uzavrel, keď bol v zlej finančnej situácii, že ju uzavrel v tiesni, že nemohol
ovplyvniť jej obsah, a že Poštová banka a. s. nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Zo zmluvy
však vyplýva, že žalobca potreboval úver na vykrytie ďalších úverov z úverových zmlúv č. 65599100708
a č. 4572537610. V podstatných častiach bola úverová zmluva individuálne dojednaná, keď žalobca
sám stanovil sumu, ktorú si žiada požičať. Aj ostatné zmluvné podmienky uvedené v článku 3 bod 3
boli individuálne dojednané a do predtlačenej zmluvy boli dopísané. V článku 3 bod 5 a 7 ustanovenia

zmluvy, ktoré sa týkajú Dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky, neboli individuálne
dojednané. Tieto články sú v predtlači formulárovej zmluvy a spotrebiteľ nemal možnosť znenie týchto
článkov ovplyvniť. Rozhodcovská doložka formulovaná v čl. 3 bod 7 Zmluvy znemožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky rozhodovať daný spor. Pre platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia

nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti
takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo
z nepozornosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 438/2018). Zásadnou otázkou vo vzťahu k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky je možnosť spotrebiteľa meniť jej obsah a nie iba

možnosť ako celok ju prijať alebo odmietnuť. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/210/2012
zo dňa 20.12.2012 sa vyslovil, že rozhodcovská doložka je neplatná, ak ako súčasť formulárovej
zmluvy nie je individuálne dojednaná a splýva s ostatnými štandardnými ustanoveniami zmluvy. V
uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013 Najvyšší súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Súd musí posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská doložka môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu, na jej základe vec prejednať

a rozhodnúť, absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy
uzavretý.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom civilného práva, ktorý je upravený v Občianskom
zákonníku ako prípustná možnosť riešenia finančnej disciplíny dlžníka, vrátane spotrebiteľov. Právna

úprava pripúšťa použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch za predpokladu
individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o
dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť. Práve individuálne skutkové
okolnosti v prejednávanej veci sú tým hlavným vodítkom, na základe ktorého môže súd rozhodnúť o
tom, či dohodu o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ uzavrel s veriteľom platne, alebo nie. Dohoda o zrážkach

zo mzdy, rovnako ako každé iné zmluvné dojednanie, je uzatváraná medzi zmluvnými stranami na
základe kontraktačného mechanizmu upraveného v Občianskom zákonníku. Na to, aby mohla dohoda
vzniknúť je nevyhnutné, aby vôľa oboch zmluvných strán smerovala k rovnakému záväzku. Veriteľ znáša
dôkazné bremeno, z ktorého by vyplývalo, že na strane žalobcu došlo k uzavretiu dohody o zrážkachzo mzdy vedome, s plným vedomím právnych následkov uzavretia dohody. Žalovaný však žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by informoval žalobcu o tom, že spolu so zmluvou o úvere uzatvára aj
ďalšie samostatné zmluvné dojednania. Keďže k uzavretiu právneho úkonu nedošlo pre absenciu vôle

na strane dlžníka, okresný súd sa obsahovými náležitosťami dohody o zrážkach zo mzdy nezaoberal.
Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške
Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže
celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť
pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku
vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal
nedôvodné vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.
Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil
zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti)
preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie
C-240/98ažC244/98,OceanoGrupoEditorial,C-168/05,MostazaClaro).Dokazovanímzobsahulistiny
Zmluvy o pôžičke bolo zistené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v čl. 3 bod 5 bola súčasťou

formulárovej Zmluvy, pričom toto dojednanie nemal možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Toto ustanovenie
nebolo individuálne dojednané a spotrebiteľ mal možnosť predloženú zmluvu prijať alebo ako celok
odmietnuť. Z toho vyplýva, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi veriteľom PRO CIVITAS s.r.o. a dlžníkom (A. B.) podľa

čl. I bod 1 slúži k zabezpečeniu uspokojenia pohľadávky podľa čl. II Dohody o splátkovom kalendári zo
dňa 03.09.2015. V tejto Dohode nie je špecifikované, čoho sa Dohoda o zrážkach týka. Vadou právneho
úkonu s dôsledkami absolútnej neplatnosti právneho úkonu je neurčitosť právneho úkonu. Za určitý je
možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný, alebo ktorý síce vykazuje
znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových pravidiel.

Pomocou výkladu nie je možné nahrádzať - dopĺňať prejav, ktorý nebol vyjadrený v samotnom úkone. Ak
však bol právny úkon uskutočnený v písomnej podobe, rozhodujúce je to, čo vyplýva z písomnej formy
právneho úkonu. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý aspoň v jeho podstatných
náležitostiach. Vo všeobecnosti za podstatné náležitosti právneho úkonu vždy považujeme dostatočné
označenieúčastníkovdanéhovzťahuadostatočnéoznačeniepredmetuplnenia.Vsúvislostisurčitosťou

prejavu, pri ktorých je predpísaná písomná forma je nutné vychádzať z prejavu, ktorý je uvedený v listine
(poukaz na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, rozsudok Najvyšší súd ČR sp. zn.
26Cdo/4836/2007). Za určitý je možné považovať taký právny úkon, z ktorého je zrejmé kto tento úkon
urobil, a čo je jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k
zámene za veci podobného druhu. Ak tá ktorá esenciálna náležitosť právneho úkonu absentuje nemôže

takto urobený úkon vyvolávať právne účinky.

7. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že dňa 03.09.2015 bola uzavretá Dohoda o splátkovom
kalendári, uzavretá medzi veriteľom PRO CIVITAS s.r.o., a dlžníkom A. B., ktorá odkazuje
na rozhodcovský rozsudok vydaný ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. zo dňa

25.04.2014 sp. zn. IA-C/0314/1637. Ďalej sa v Dohode uvádza, že na základe uvedeného pohľadávka
veriteľa ku dňu 03.09.2015 predstavuje celkovo sumu 4.504,60 eur. Okresný súd uzavrel, že keďže
nebola platná rozhodcovská doložka, nebol platný ani rozhodcovský rozsudok, a teda nie je platná ani
Dohoda o splátkovom kalendári, ktorá vychádza z rozhodcovského rozsudku.

8. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že

žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny
záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať.
Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu,
ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke (RozsudokNajvyššieho súdu SR z 19. novembra 2008 sp. zn. 5Obdo/10/2008). V prejednávanej veci žalobca žiadal
určiť rozhodcovskú doložku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú, vyhlásiť dohodu o zrážkach
zo mzdy za neplatnú, vyhlásiť rozhodcovský rozsudok za neplatný, pričom práva žalobcu vyplývajúce

z právneho predpisu už boli porušené. Z uvedeného dôvodu neexistuje stav objektívnej neistoty a v
týchto intenciách formulovaný petit neobstojí, ktorý je nahradený petitom na plnenie, keďže žalobca
žiada vydať bezdôvodné obohatenie.

9. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadne
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovnej k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená,
že sa s ňou v konaní nezaoberal (rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Okresný

súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého
je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia a povinnosti, o ktorých sa koná.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia nie je nositeľom tohto oprávnenia. Poštová
banka a.s. v spore nie je pasívne vecne legitimovaná nakoľko žalovanej 1. postúpil pohľadávku vrátane
príslušenstvo na nového veriteľa. Aj z žaloby vyplýva, že žalobca o novom veriteľovi vie, keď žaloval

žalovaného 2. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. zanikol Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 08.12.2014.

10. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, pričom nešpecifikovala začiatok, plynutie a uplynutie
premlčacej doby, čím vo veci premlčania neuniesla dôkazné bremeno, a z tohto dôvodu súd neprihliadal

na túto námietku. Dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre začiatok, plynutie a uplynutie
premlčacej doby nesie ten účastník konania, ktorý námietku premlčania vzniesol (Rozhodnutie NS
Českej republiky z 25.01.2006 sp. zn. 32Odo/364/2005).

11. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Vzhľadom na to, že žalobca mal v spore plný úspech, okresný súd mu priznal 100% náhrady trov
konania.

12. Proti tomuto rozsudku výlučne výroku II. (zamietnutie vo vzťahu k žalovanému 1. - vyhlásenia
neplatnostirozhodcovskéhorozsudkusp.zn.IA-C/0314/1637Stálehorozhodcovskéhosúduzriadeného

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014, vyhlásenia neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy v článku 3 bod 5 Zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010,
vyhlásenia neplatnosti Rozhodcovskej doložky v článku 3 bod 7 Zmluvy o úvere č. úvere č. 5067452110
zo dňa 31.12.2010) a III. výroku v časti náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1.,
pričom navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365

ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP. Argumentoval tým, že okresný súd síce uznal dohodu o zrážkach
zo mzdy, rozhodcovskú doložku, rozsudok rozhodcovského súdu za neplatné, avšak v samotných
výrokoch žalobu v týchto častiach zamietol. Bez určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
rozhodcovskej doložky a rozhodcovského rozsudku je v právnej neistote, keď napriek existencii
súdnych rozhodnutí, v ktorých súdy ustálili takýto spôsob uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy,

rozhodcovskej doložky za neplatné, žalovaní vymáhajú pohľadávky na základe takýto dohôd naďalej
(poukaz na rozhodnutia okresného súdu Galanta sp. zn. 33Csp/132/2023, Okresný súd Trnava sp. zn.
19Csp/35/2019). Ďalej poukázal na to, že v obdobných prípadov zástupca žalobcu riešil minimálne
osem, momentálne aj zrušenie rozhodcovského rozsudku pred Okresným súdom Piešťany sp. zn.
4Csr/1/2019. Žalovaný 1. alebo 2. by o rok, dva, štyri... skúsil opäť vymôcť údajnú pohľadávku jedným

zo spôsobov uvedených vyššie. Pasívnou vecnou legitimáciou sa okresný súd zaoberal len okrajovo,
nepridržiaval sa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/24/2021. Okresný súd sa v odseku
42 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1., kde bez
preskúmania a vysvetlenia rozhodol, že žalovaný 1. nie je pasívne vecne legitimovaný iba na základezmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovanými. Žalobcovi nebola táto zmluva doručená, nebola ani
obsahom spisu, ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak by aj existovala zmluva o postúpení
pohľadávok medzi žalovanými povinnosťou okresného súdu bolo skúmať platnosť takejto zmluvy ex

offo, či boli splnené podmienky na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok. Pri uzatváraní zmluvy
o úvere nepostupoval žalovaný 1. s odbornou starostlivosťou, neskúmal bonitu klienta, jeho skutočné
príjmy, reálne výdavky, pracovnú a rodinnú situáciu, schopnosť splácať úver, nevykonal lustráciu v
úverových registroch atď. Veriteľ nepostupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou ako
to má na mysli ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda dôsledkom porušenia povinnosti

podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je oprávnený od spotrebiteľa požadovať
jednorazové splatenie úveru, ktoré je podmienkou na platné postúpenie úveru tretej strane. Žalovaný 1.
neuviedol, na základe ktorej splátky sa dostal spotrebiteľ do omeškania, na základe ktorej veriteľ úver
zosplatnil. Neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre niektorú
splátku a nebolo preukázané doručenie mimoriadneho zosplatnenia úveru žalobcovi. Poukázal na § 17
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (bod. 23) a ďalej na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (bod

25). Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (jej postúpenie je neprípustné, zakázané, jej postúpenie
je svojim obsahom a účelom je v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Takáto pohľadávka nemohla byť postúpená žalovanému 2. a ten nemal
oprávnenie uzatvárať so spotrebiteľom dohody, zmluvy, dodatky, splátkové kalendáre a pod. vyplývajúce
zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1. vymáhať a prijímať plnenia, pretože sa

nestal platne a účinne veriteľom. Žalovaný 1. nemohol postúpiť pohľadávku žalovanému 2. a je teda
vecne legitimovaný. Ak neprešli na žalovaného 2. žiadne práva a povinnosti z dôvodu nepostupiteľnosti
pohľadávky je nevyhnutné rozhodnúť o neplatnosti sporných zmluvných dojednaní medzi žalobcom
a žalovaným 1. (dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka a neplatnosť rozhodcovského
rozsudku IA-C/0314/1637), pretože bez určenia či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je

alebo nie je, je právo žalobcu ohrozené. Vo veci okresným súdom nebol dodržaný postup (§ 183 ods.
4, § 220 ods. 2 CSP). Okresný súd považuje za podstatnú náležitosť zmluvy tel. číslo a číslo účtu,
ktoré sú dopísané rukou a na základe toho má za to, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť podstatné
časti zmluvy a tie za individuálne dojednané. S týmto záverom nie je možné súhlasiť, keďže zmluva je
jednoznačne a nesporne formulárová, predvyplnená dodávateľom, meno, priezvisko, adresa, značná

časť rodného čísla (dopísané iba posledné štvorčíslie rukou), číslo zmluvy, výška úveru, mesačná
splátka, dátum konečnej splatnosti, úroková sadzba, RPMN, počet splátok priemerná RPMN, celková
cena úveru, sú vyplnené dodávateľom, nevie na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že žalobca
si tieto údaje vyplnil sám, alebo sám určil výšku úveru, tieto závery sa nezakladajú na skutočnosti.
Telefónne číslo spotrebiteľa ako i číslo bankového účtu nie sú povinnou a podstatnou náležitosťou

zmluvy. Vyplatenie predchádzajúcich úverov je spomenuté v bode 3 zmluvy, avšak absentuje akékoľvek
vyčíslenie zostatkov úveru, kde je predpoklad, že zmluvy boli rovnako vadné a teda bezúročné a bez
poplatkov ako žalovaná zmluva. Okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, uprel žalobcovi jeho
práva na spravodlivý proces, z dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný 1. odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. V odvolaní žalobca obviňuje žalovaných z protiprávneho konania smerujúceho
údajne k vyvolaniu právnej neistoty u spotrebiteľov (strana 4), takéto tvrdenie však nijako nepodporuje
danosť odvolacích dôvodov, pričom žalovaný 1. takéto ničím nepodložené obvinenie vo vzťahu k nemu

dôrazne popiera. Otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1. sa okresný súd zaoberal v odseku
42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a dospel k záveru, že žalovaný 1. nie je nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie a to v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou na žalovaného
2. postúpil pohľadávku spolu s príslušenstvom. Správny bol postup okresného súdu, ktorý žalobu
voči žalovanému 1. v celom rozsahu zamietol a na plnenie zaviazal žalovaného 2., ktorý na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa (žalovaného
1.). Žalovanému 2. vznikne povinnosť plniť, ak sa v konaní preukáže dôvodnosť žaloby v tej časti,
ktorou sa žalobca domáha neplatnosti v žalobe vymenovaných právnych úkonov, dôsledkom čoho
je vznik bezdôvodného obohatenia. V odvolaní uvádza žalobca akési (podľa neho zrejme) prípady
analogickésosúdenouvecou,avšakzuvádzanýchpríkladovpreposúdeniedanostiodvolacíchdôvodov

nevyplýva žiadny záver. Ak žalobca v odvolaní len formálne uvádza (strana 6): „Máme za preukázané,
že súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesnéhoútoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodovanie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“, tak danosť žiadneho z vymenovaných odvolacích dôvodov v jeho odvolaní nevysvetlil.

14. Žalovaný 2. odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mnoho spotrebiteľov
nedodržuje svoje obligačné povinnosti, porušuje zásadu pacta sund servanda, nevrátia ani len istinu,
nieto úroky, ktoré si požičali a ešte sa účelovo domáhajú súdnej ochrany (poukaz na rozsudok NS ČR
zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Súd prvej inštancie po vrátení veci vykonal dokazovanie

a správne rozhodol v intenciách odvolacieho súdu. Argumentácia žalobcu postráda právny význam
a tvrdenia sú len všeobecné, dokonca žalobca svojím vyjadrením poškodzuje dobré obchodné meno
žalovaného 1. a 2., ktorí konajú len v medziach zákonom prípustných prostriedkov.

15. K vyjadreniu žalovaného 2. k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že sa odvolal iba voči
petitu smerujúcemu voči žalovanému 1. Ak veriteľ nepostupuje s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní

zmlúv (§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), sám seba vystavuje riziku, že spotrebiteľ nebude
schopný splácať dlh a veriteľ nielen, že nedostane späť istinu, ale ani úroky a teda nevytvorí žiadny
zisk. Ak by veriteľ postupoval v súlade s platnou vnútroštátnou legislatívou i smernicou ESD, riadne
skúmal príjmy, výdavky na domácnosť, energie, základné životné potreby, rodinnú a majetkovú situáciu
a v neposlednom rade i finančnú zadlženosť lustráciou v príslušných registroch, i požadovaním dokladov

od žiadateľa mnohokrát by dospel k záveru, že je žiadateľ rizikový a nebude schopný dlh splácať a
teda by chránil sám seba pred stratou. Veriteľ si ani pre vlastnú ochranu túto zákonu povinnosť neplní.
Vnútroštátna legislatíva ako i smernica ESD myslí aj na takéto prípady a nesplnenie si povinnosti
odbornejstarostlivostipodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochjesankciovanépodľa§11ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a veriteľ pri hrubom

porušení nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, ktoré je jednou z podmienok na
platné postúpenie pohľadávok § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak určitá pohľadávka nie
je postupiteľná (jej postúpenie je neprípustné, zakázané), jej postúpenie je svojim obsahom a účelom je
v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
1. nemohol postúpiť pohľadávku na žalovaného 2. a teda žaloba o určenie neplatnosti rozhodcovskej

doložky, dohody o zrážkach zo mzdy bola správne adresovaná na žalovaného 1. Keďže odvolanie
žalobcu bolo smerované iba voči výrokom smerovaným k žalovanému 1., ktorý sa k odvolaniu nevyjadril,
nebolo vyjadrenie žalovaného 2. potrebné a preto nie je na mieste požadovať náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

17. Pôvodne bola predmetom konania na súde prvej inštancie v zmysle žaloby v spojení s uznesením č.

k. 8Csp/306/2017-208 zo dňa 27.2.2020 (o pripustení zmeny žaloby) požiadavka žalobcu: Súd vyhlasuje
rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa
31.12.2010 za neplatnú, Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok
sp.zn.IA-C/0314/1637StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNA

A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015
za neplatnú, Žalovaný 2. je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.561,48 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 eur od právoplatnosti rozsudku dozaplatenia, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu
1.500,- eur.

18. Rozsudkom (prvým v poradí) prvoinštančný súd I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom konanie o
zaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške1.500,-eurzastavil,III.výrokomžalovaným
1. a 2. priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

19. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoCsp/24/2021-344 zo dňa 25.2.2022

rozsudok súdu prvej inštancie označený v odseku 18 v I. a III. výroku zrušil a v zrušenom rozsahu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných v
s ohľadom na jednotlivé nároky žalobcu. Okresný súd sa nezaoberal ani založenými listinami Dohodou
o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015 (na čl. 53 rub) a Dohodou o zrážkach mzdy zo dňa 3.9.2015
(na čl. 55 rub), v ktorých je ako veriteľ označená spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. (ktorá bola vymazaná

z Obchodného registra dňa 9.8.2017, z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.
s. pozri E.). Napriek tomu, že žalobca sa domáhal v konaní štyroch určovacích výrokov k prípustnosti
jednotlivých žalovaných určení v zmysle § 137 CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku nijako nevyjadril,
preto odvolací súd považuje aj ohľadom tejto skutočnosti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný
s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd

prvej inštancie nárokom na zaplatenie žalovanej sumy (titulom vydania bezdôvodného obohatenia)
vôbec zaoberal, právne ho posudzoval (ani v zmysle uvedených príslušných zákonných ustanovení) a
v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie. Prvoinštančný súd predmetnú zmluvu
o úvere vôbec neposúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v
znení ku dňu uzavretia zmluvy), predovšetkým s dôrazom na posúdenie či obsahuje všetky obsahové

náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 označeného zákona, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie určením žalobcu v žalobe
- Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č.
5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú zaoberal, právne ho posudzoval (ani v zmysle uvedených
príslušných zákonných ustanovení) a v súvislosti s jeho posúdením vykonal akékoľvek dokazovanie,

pričom v napadnutom rozsudku v rozpore s § 220 ods. 2 CSP k uvedenému neuviedol žiadne
odôvodnenie. Zamietnutie žaloby v časti požiadavky žalobcu - Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú,
nespĺňa požiadavku § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetom
konania nie je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale určenie jeho neplatnosti a k uvedenému

nezaujal žiaden záver (čo je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd podľa obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku (zrejme odseky 26 a 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku)
zamietol žalobu žalobcu aj v časti požiadavky - Súd vyhlasuje dohodu o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015
za neplatnú, avšak predmetný spis žiadnu listinu Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 3.9.2015 neobsahuje,
keď v spise na čl. 53-55 je založená (iba) listina Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015.

Z uvedeného nie je odvolaciemu súdu zrejmé akú listinu a či (vôbec) podrobil okresný súd prieskumu,
keďže ani v odseku 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku medzi dôkazmi neuvádza Dohodu o uznaní
dlhu zo dňa 3.9.2015 ani Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 3.9.2015. Prvoinštančnému súdu
uložil opätovne posúdiť žalobou uplatnené nároky, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného

hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP a v ustanovení § 191 ods. 1 CSP,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych
noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a

dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP odôvodniť.

20. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu označenom v odseku 19 zostala predmetom konania
(v spojení s upresnením na pojednávaní dňa 16.03.2023) požiadavka žalobcu: Súd vyhlasuje

rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa
31.12.2010 za neplatnú, Súd vyhlasuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú, Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok
sp.zn.IA-C/0314/1637StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAA MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, Súd vyhlasuje dohodu o splátkovom kalendári zo
dňa 3.9.2015 za neplatnú, Žalovaný 2. je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
2.561,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 eur od právoplatnosti

rozsudku do zaplatenia.

21. Výrok I. (uloženie povinnosti žalovanému 2. zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
2.561,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,48 Eur od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) ako aj II. výrok zamietnutie žaloby (voči

žalovanému 2.) v časti Súd vyhlasuje dohodu o splátkovom kalendári (pôvodne uznaní dlhu) zo dňa
3.9.2015 za neplatnú, III. výrok v časti rozhodnutia o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným
2., preto uvedené výroky (vo vzťahu k žalovanému 2.) nadobudli právoplatnosť.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(výlučne vo vzťahu k žalovanému 1.) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak II.

výrokom zamietol žalobu v časti: Súd vyhlasuje rozhodcovskú zmluvu - doložku, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.12.2010 za neplatnú“; Súd vyhlasuje dohodu o
zrážkachzomzdy,ktorájeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvereč.5067452110zodňa31.10.2010za
neplatnú; Súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1637 Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 za neplatný, III.

výrok v časti trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1.

23. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje,
že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote

na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

24. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom

spore žalobcu). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené
(§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho
identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom
použitú odvolaciu argumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného

odvolacieho dôvodu.

25. V odvolaní žalobca označil ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP.

26. K odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené), odvolací súd konštatuje, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený
dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. uviesť v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)
odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, čo však v danom prípade z odvolania nevyplýva, keď

odvolateľ vo vzťahu k označeným odvolacím dôvodom nevysvetlil či a prípadne v čom konkrétne je
podľa jeho názoru naplnený odvolací dôvod. Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
S poukazom na uvedené odvolateľ znemožnil odvolaciemu súdu (ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi

§ 380 CSP) prieskum napadnutého rozsudku v kontexte odvolacieho dôvodu (písm. e/, g/).

27. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov (v napadnutom rozsahu),
a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkovýchalebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

28. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.
Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil
podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,
prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

29. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, súd vyhlasuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1637
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
zo dňa 25.4.2014 za neplatný, súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia (obsah kópie spisu
rozhodcovského súdu čl. 176-204), ktoré neboli sporné, že dňa 25.04.2014 bol vydaný rozhodcovský

rozsudoksp.zn.IA-C/0314/1637,atoStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. (právoplatný dňa 16.05.2014 a vykonateľný dňa 20.05.2014), pred
ktorým vystupoval ako žalobca Poštová banka, a.s., a ako žalovaný A. B.. Uvedeným rozsudkom bol
A. B. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.853,18 eur, úrok z omeškania vo výške 1,50 % ročne zo sumy
2.853,18 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.853,18

eur od 02.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania ku dňu 01.01.2014 vo výške 520,49 eur a náhradu
trov rozhodcovského konania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že A. B. si neplnil
svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a na základe toho došlo k predčasnej splatnosti úveru,
pričomPoštovábankavyzvalaA.B.nazaplateniecelejdlžnejsumydňa11.10.2011.Zvýpisubankového
informačného systému A. B. splatil na úverový účet do dňa vyhlásenia rozhodcovského rozsudku

(25.04.2014) sumu 146,82 eur, neuhradená istina činila 2.853,18 eur. Listom zo dňa 24.03.2014 (čl. 190)
rozhodcovskýsúdvyzvalžalovaného(A.B.)napodaniežalobnejodpovede(žalovanývýzvu prevzaldňa
02.04.2014 – doručenka na čl. 200). A. B. ako žalovaný bol v rozhodcovskom rozsudku (doručený dňa
12.5.2014–doručenkačl.200)poučenýotom,žezrušeniarozhodcovskéhorozsudkusamôžedomáhať
účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Následne žalobu ohľadom určenie neplatnosti
rozhodcovského rozsudku zamietol argumentujúc v odseku 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že práva žalobcu vyplývajúce z právnych vzťahov už boli porušené, už neexistuje stav objektívnej
neistoty, formulovaný petit neobstojí (aj okrem iných), bol nahradený petitom na plnenie (bezdôvodné
obohatenie). Pokiaľ okresný súd v odseku 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že

neplatnosť rozhodcovského rozsudku (v kontexte posudzovania Dohody o splátkovom kalendári zo
dňa 3.9.2015), jeho právne posúdenie nebolo správne, hoci správne žalobu v tejto časti zamietol.
Odvolací súd má za to, že dôvod zamietnutia vychádza zo samotnej úpravy rozhodcovského konania,
ktorá vyplýva zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu rozhodcovského
konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom za predpokladu, že nedošlo k

jeho zrušeniu. Zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa/l ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku
možnosť jeho preskúmania civilným súdom. Také konania možno začať iba na základe žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe dôvodov taxatívne vymedzených ust. § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. Z obsahu spisu označeného vyššie jednoznačne vyplýva, že žalobca
ako žalovanéný v rozhodcovskom konaní, ktorému bol rozhodcovský rozsudok riadne doručený dňa

12.5.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom určenej lehote 30 dní (§ 41
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) nepodal. Teda zákonom aprobovaný inštitút
vyplývajúci z právneho poriadku, ktorým mal možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského rozsudku nevyužil
(žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú zákonom
upravenú a lehotou limitovanú možnosť opätovného preskúmania rozhodcovského rozsudku, nemožno

následne obchádzať využijúc žalobu v civilnom konaní (určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku).
S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti
neplatnostirozhodcovskéhorozsudkusp.zn.IA-C/0314/1637Stálehorozhodcovskéhosúduzriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 25.4.2014 postupom podľa § 387 CSP
ako vecne správny potvrdil.

30. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, súd vyhlasuje neplatnosť Rozhodcovskej doložky v článku 3
bod 7 Zmluvy o úvere č. úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 v znení „Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budúrozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 II. časti Všeobecných obchodných
podmienok. Ďalej v tomto bode bolo uvedené, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v Zákone č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“, odvolací súd poukazuje na obsah spisu oznaný už v odseku
29, z ktorého vyplýva, že žalobca bol Listom zo dňa 24.03.2014 (čl. 190) rozhodcovským súdom
vyzvaný ako žalovaný na podanie žalobnej odpovede (výzvu prevzal dňa 02.04.2014 – doručenka
na čl. 200) a zároveň bol v rozhodcovskom rozsudku (doručený dňa 12.5.2014 – doručenka čl.
200), poučený o tom, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA - C/0314/1637 vydaného

dňa 25.4.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ a.s. sa môže domáhať ako účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 zákona
o rozhodcovskom konaní), čo však žalobca nevyužil a predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť (16.5.2014), čo nebolo sporné. Prvoinštančný súd žalobu ohľadom určenia neplatnosti
rozhodcovskej doložky zamietol dôvodiac, že práva žalobcu vyplývajúce z právnych vzťahov už boli

porušené, už neexistuje stav objektívnej neistoty, formulovaný petit neobstojí (aj okrem iných), bol
nahradený petitom na plnenie (bezdôvodné obohatenie). Aj v tejto súvislosti odvolací súd opäť (tak
ako v odseku 29) konštatuje, že správne okresný súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti, pričom
sa odvoláva na odsek 29, keď žalobca nevyužil v zákonom určenej lehote 30 dní (§ 41 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) aprobovaný inštitút vyplývajúci z právneho poriadku, ktorým

mal možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského rozsudku a to podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.Zákonorozhodcovskomkonanípripúšťa/lkudňuvydaniarozhodcovskéhorozsudkumožnosť
jeho preskúmania civilným súdom. Také konania možno začať iba na základe žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na základe dôvodov taxatívne vymedzených ust. § 40 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní. Pričom jedným z dôvodov na podanie takejto žaloby je aj popieranie

platnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalobca teda žalobou v civilnom konaní (vyhlásenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky v zmysle článku 3 bod 7 Zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010),
chcel podľa odvolacieho súdu nedôvodne obísť zákonom upravenú a lehotou limitovanú možnosť
opätovného preskúmania rozhodcovského rozsudku, ktorá je upravená v zákone o rozhodcovskom
konaní. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý

žalobu (aj) v časti neplatnosti rozhodcovskej doložky v článku 3 bod 7 Zmluvy o úvere č. úvere č.
5067452110 zo dňa 31.10.2010 zamietol, postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. V súvislosti s požiadavkou vyhlásenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 5067452110 zo dňa 31.10.2010 za neplatnú odvolací súd

poukazuje na nižšie uvedené.

32. Podľa § 137 písm. c) Občianskeho zákonníka žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34.Vnovomustanovení§137CSPzákonodarcazakotvilúplnenovúkoncepciu,kdesarozlišujeklasická

určovacia žaloba podľa písm. c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Odvolací súd
poukazuje na zrejmý úmysel zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Sledovaným účelom takejto právnej úpravy nesporne bolo zamedziť
žalobám, pri ktorých konečný výsledok nie je spôsobilý odstrániť spornosť či problém v určitom vzťahu,

kedy ide len o akési akademické spory, prípadne nič neriešiaci tzv. „spor pre spor“. V zmysle ustanovenia
§ 137 písm. c) CSP teda možno podať žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, len ako to vyplýva
z osobitného právneho predpisu.

35. V zmysle záverov v uznesení Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6Cdo 27/2018 žaloba,

ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha
vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z
dôvodu neprijateľnosti, ani nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva predneprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5
a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby preto
nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

36. Z obsahu spisu vyplýva a uvedené uviedol aj súd prvej inštancie v odseku 12 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 31.12.2010 v čl. 3 bod 5 sa účastníci
zmluvy dohodli „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa §
551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej

zo ZoU v súlade s príslušnými ustanoveniami pre OP pre úver“.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli
zrážky pri výkone rozhodnutia, ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila, ods. 3 ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy,
s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

39. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je
občiansko-právnym zabezpečovacím inštitútom, ktorý uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa nielen
zabezpečuje, ale súčasne sa táto pohľadávka jeho prostredníctvom aj uspokojuje. Dlžník zabezpečuje
pohľadávku veriteľa tak, že dáva súhlas k tomu, aby sa postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré
s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy. Vzniká teda vzťah nielen medzi veriteľom

a dlžníkom, ale aj treťou osobou, ktorá ale nie je účastníkom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy
musí mať písomnú formu, pričom jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok,
ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje procesný predpis
pre výkon rozhodnutia. Dohoda nadobúda účinnosť potom, ako sa pohľadávka stala zročnou a veriteľ
dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi

dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Keby tak
neurobil, zodpovedal by veriteľovi za prípadnú škodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok,
ktorý trvá zároveň popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú

zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným 1. ako veriteľom a žalobcom ako
spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola
uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany

spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia
dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti,
že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako
odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

41. S ohľadom na uvedené v odseku 40 predmetná zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa
charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy a ak v súvislosti s uzatvorením zmluvy bola uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným 1. aj dohoda o zrážkach zo mzdy, je náležitým zaoberať sa tým, či dohoda o
zrážkach zo mzdy, je v konkrétnom prípade platným právnym úkonom. Posúdenie každého nároku je

totiž vecou individuálnych skutkových zistení.

42. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť okolnosti, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy
je plynule zapracovaná do textu zmluvy, bez akéhokoľvek zvýraznenia, že ide o osobitnú dohodu,
čo spôsobuje, že bežný spotrebiteľ si existenciu predmetnej dohody v texte pravdepodobne vôbec

nevšimne. Výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je súkromným procesom,
ktorý nepodlieha žiadnej autoritatívnej kontrole ani verifikácii primeranosti a spotrebiteľ tak môže
byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa a to bez možnosti sa primerane
a efektívne brániť. Spotrebiteľ na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenieu zamestnávateľa priamo namietať dôvodnosť či výšku dlhu, ani zároveň mimosúdne zastaviť zásah
do jeho majetku a to napriek tomu, že dodávateľ je súkromnou osobou. Spotrebiteľ by sa mohol
operatívne brániť jedine podaním návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľ získava moc nad majetkom spotrebiteľa, pričom
na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva vo vzťahu k zamestnávateľovi nepotrebuje
odsúhlasenie spotrebiteľa ani žiadne súdne rozhodnutie.

43. S poukazom na uvedené znenie čl. 3 bod 5 v odseku 36 Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulovaná

(iba) jednou vetou, pričom nielenže neobsahuje súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ako ani
rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť väčšie, než pri výkone rozhodnutie, ale neobsahuje
(vôbec) presnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Takého absencia obsahových náležitostí
ako aj ne/vymedzenie zabezpečenej pohľadávky ako základnej a podstatnej náležitosti je podľa
odvolacieho súdu neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K uvedenému
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 10Co/23/2022-61 zo dňa 31.3.2022,

„že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku“. Ďalej odvolací súd konštatuje, že v prípade
danej dohody ide o písomný právny úkon, určitosť prejavu vôle je možné usudzovať iba z obsahu tejto
listiny, pričom pochybnosti o určitosti tohto právneho úkonu, vzhľadom na popísaný obsah, nemožno

odstrániť ani výkladom. Následkom toho je, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako absolútne
neplatný právny úkon, ako taký nemôže vyvolať sledovaný vznik daného právneho vzťahu zabezpečenia
pohľadávky. S ohľadom na uvedené takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá a teda podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

44. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti (aj) Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej
neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, teda podmienky spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Keďže ale v danej veci s poukazom na vyššie uvedené v odseku 40 išlo o dojednanie absolútne
neplatnézdôvoduneurčitostianienerovnovážnevneprospechspotrebiteľa,nezakladátoneprijateľnosť

zmluvnej podmienky, tak ako žiadal rozhodnúť žalobca. Zároveň odvolací súd konštatuje, že určenie
neprijateľnosti prichádza do úvahy len v prípade, ak sa nejedná o absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku, tak ako je tomu v danej veci. S ohľadom na uvedené odvolací súd zamietnutie vyhlásenia
neplatnosti Dohody o zrážke zo mzdy súdom prvej inštancie (II. výrok), postupom podľa § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil.

45. Odvolací súd záverom konštatuje, že prvoinštančný súd nezamietol žalobu voči žalovanému 1.
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1., napriek tomu, že takýto nedostatok
na strane žalovaného 1. konštatoval. K uvedenému odvolací súd poukazuje a zotrváva na tom, čo
už uviedol v uznesení č. k. 10CoCsp/24/2021-344 zo dňa 25.2.2022, že v zmysle ust. § 524 ods.

2 Občianskeho zákonníka prechádza s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené, avšak z toho vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov
vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako
celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého
postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie

sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva naďalej postupca (pozri
Veľký komentár Občiansky zákonník II, vydavateľstvo C. H. Beck, 2015, str. 1805). Pričom predmetnú
úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je rozhodcovská dohoda ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzavreli
žalovaný 1. a žalobca, pričom žalovaný 1. bol aj žalobcom v rozhodcovskom konaní.

46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.47. Odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia k odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1
písm. f/, h/ CSP) za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (II. výrok v častiach týkajúcich

sa rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskej doložky, dohody o zrážkach zo mzdy) ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane (závislého) III. výroku (o náhrade trov konania
medzi žalobcom a žalovaným 1.), nenapadnutého výslovne žiadnou odvolacou námietkou.

48. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1vspojenís§
396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1., preto mu priznal v zmysle uvedeného
ustanovenia voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
vo vzťahu k nemu nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

52. Pokiaľ ide o žalovaného 2. tento nebol účastníkom odvolacieho konania, keďže odvolanie žalobcu
smerovalo výlučne voči žalovanému 1., preto odvolací súd o náhrade trov tohto odvolacieho konania

medzi žalobcom a žalovaným 2. nerozhodoval.

53. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).