Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9C/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125204292
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125204292.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ B. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ I. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

III. Žalobkyni s a v r a c i a súdny poplatok v sume 80,- € prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.,
Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorá po právoplatnosti tohto uznesenia

vráti súdny poplatok z podanej žaloby v sume 80,- € žalobkyni: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXX, XXX XX E..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným určenia, že darovacia zmluva č.
V XXXX/XXXX – povolená dňa 25.11.2024, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela

EKN XXXXX – lesný pozemok o výmere 6623 m2 a EKN XXXXX – lesný pozemok o výmere 4414 m2
(spoluvlastnícky podiel 1/12) uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná. Podaním doručeným
súdu 19.5.2025 žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Tým, že žalobkyňa
vzala podanú žalobu späť v celom rozsahu, uplatnila si svoje dispozičné právo, ktoré súd rešpektoval
a konanie podľa § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“)zastaviltak,akosauvádzavovýrokuI.tohtouznesenia.Súhlasžalovanýchsospäťvzatímžaloby

v zmysle § 146 ods. 1 CSP potrebný nebol, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.

2. Týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj
o trovách konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúmal otázku zavinenia z procesného
hľadiska. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní ( § 255 CSP ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne aj na strane
žalovaných. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné z hľadiska skúmania
procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej záujem pokračovať
v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý svojím úkonom
- späťvzatím žaloby spôsobí zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie

zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne ( pričom
dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastalitaké skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre
žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu
a splnil to, čoho sa žalobca domáhal.

3. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje
ust. § 257 C. s. p. Uvedené ustanovenie plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak
by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd

dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 257 C. s. p. možno využiť len na nepriznanie náhrady trov
konania strane konania, ktorej by tieto inak patrili.

4. Súd z úradnej činnosti mal preukázané, že žalobkyňa okrem tohto sporu podala na súd ďalších 15
žalôb, ktoré sa dotýkali neplatnosti totožného právneho úkonu – darovacej zmluvy a podala ich voči

totožným žalovaným v rade 1/ a 2/. Žalobkyňa tak vytvorila prostredníctvom právneho zástupcu celkovo
15samostatnýchžalôbotejistejdarovacejzmluve,tedaototožnompredmetesporuhocojejporušenom
právenaktorompostavilazákladžalôb samohloaajmalokonať vrámcijedinéhosúdnehosporuvoveci
12C/44/2025 (kde napadla vec ako prvá). Rozhodnutie súdu má smerovať s nastoleniu spravodlivosti
pre strany sporu a nie výlučne smerovať k rozhodovaniu o trovách konania.

5. Súd mal preukázané, že žalobkyňa predložila súdu výzvu zo dňa 22.4.2025 podanú na poštovú
prepravu v rovnaký deň o 16:32 adresovanú žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorou sa dovolávala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Je potrebné uviesť, že podstatou sporu o vyslovenie relatívnej neplatnosti
spočíva v tom, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť sa

považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu
ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný prejav vôle, z ktorého
musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje, a v čom konkrétne
vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva. Musí sa adresovať druhému

účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu alebo všetkým jeho účastníkom, ak ten, kto sa
dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Právne
následkydovolaniasarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonunastávajúokamihomdôjdeniatohtoprejavu
vôle do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia
osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom

právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť
i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému
právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd

či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti na
relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Pokiaľ bola žaloba žalobkyne podaná už 23.4.2025 (nasledujúci deň po
odoslaní výzvy žalovaným v rade 1/ a 2/ a žalovanej v rade 2/ preukázateľne bolo doručené oznámenie -
dovolanie sa relatívnej neplatnosti až 12.5.2025 a u žalovanej v rade 1/ dňa 24.4.2025, súd mal zato, že
žaloba bola podaná predčasne zo strany žalobkyne a pokiaľ zjednali nápravu žalované odstúpením od

darovacej zmluvy ešte pred doručením samotnej žaloby, tieto dve skutočnosti nemohol súd vyhodnotiť
v ich neprospech, ba právne naopak a teda zavinenie bolo na strane žalobkyne.

6. Súd súčasne musí uviesť, že v konaní zo strany žalobkyne videl nie úplne poctivé konanie - úmysel
(nebol dôvod podávať mnohopočetné samostatné žaloby pokiaľ strany sporu, skutkové tvrdenia boli

absolútne totožné) a preto mal zato, že hoc žalované porušili predkupné právo žalobkyne tu existuje
ďalší dôvod ( § 257 CSP), ktorý by pokiaľ by bola žaloba doručená súdu včas bránil súdu priznať trovy
konania žalobkyni, nakoľko žalobkyňa podala žalobu predčasne (ešte pred dovolaním sa neplatnosti
u žalovanej v rade 1/ a 2/ a tieto trovy nikdy nemuseli vzniknúť pokiaľ by žalobkyňa si uplatnila nárok
v jednom spore a umelo nevytvorila mnohopočetné samostatné súdne spory dotýkajúce sa neplatnosti

jediného právneho úkonu. Súd preto nevidel zavinenie na strane žalovaných, ale na strane žalobkyne
a preto hoc by im náhrada trov patrila podľa § 256 CSP nepriznal žalovaným v rade 1 a 2 náhradu trov
konania, nakoľko týmto reálne žiadne trovy ani nevznikli. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu adruhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

7. Vzhľadom na to, že daný spor bol pre späťvzatie žaloby zastavený pred prvým pojednávaním
a žalobkyňa zaplatila súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 90,- € dňa 6.5.2025, súd jej v zmysle
§ 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1.4.2024 nariadil vrátiť krátený súdny
poplatok v súlade s § 11 ods. 4 zákona vo výške 80,- € (t.j. zaplatený súdny poplatok vo výške 90,- € x

1% = 0,9 € < 10,- €, preto 90,- € mínus 10,- €= 80,- €) tak, ako sa uvádza vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde písomne v potrebnom počte vyhotovení. (§ 357 písm. a) a písm. m) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku).

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 zákona č. 160/2015 Z. z.).