Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200735
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200735.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1. P. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XX, 2. L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, 3. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX/XX, H., 4. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, H., všetkých právne
zastúpených: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov, IČO: 53 450 345, proti
žalovaným: 1. DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713
930, právne zastúpenej.: advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253
428, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 703, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov zo dňa 10.04.2025, č. k. 1Csp/13/2025-70, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I. a IV.
II. Žalobcom v 1. až 4. rade priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,
cit.:
„I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, a to stavby - rodinný dom so súpisným č.
XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X evidovaný na LV č. XXXX pre okres: W., obec: H., k.ú.
A. H., ako aj pozemkov - parcela registra „C“ č. XXX/X - Záhrada o výmere XXX m2 a parcela registra
„C“ č. XXX/X - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, evidované na LV č. XXXX pre okres:
W., obec: H., k.ú. A. H., podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „M.“ č. U XXXXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX.
II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z a - m i e t a .
III. Súd u k l a d á žalobcom v 1. až 4. rade povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia podať voči žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva nehnuteľností, a to stavby - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“
č. XXX/X evidovaný na LV č. XXXX pre okres: W., obec: H., k.ú. A. H., ako aj pozemkov - parcela
registra „C“ č. XXX/X - Záhrada o výmere XXX m2 a parcela registra „C“ č. XXX/X - Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2 evidované na LV č. XXXX pre okres: W., obec: H., k.ú. A. H. podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o
poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zrušíIV. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. Žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 151a, §
151b, § 151c ods. 1, 2, 3, § 151j ods. 1, 2, § 53 ods. 10 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 2, 3 písm. b), c) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, § 19 ods. 1 písm. b) z. č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“).
3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako úveroví dlžníci uzavreli
s právnym predchodcom žalovanej v 1. rade (spoločnosťou VÚB, a. s.) dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
poskytnutí spotrebného úveru „HypoPôžička“, na základe ktorej bol bankou poskytnutý žalobcom v 1. a
2. rade úver. Celková výška úveru bola 55.842,50 eur, RPMN predstavovala 6,83 %, celkové náklady
dlžníka 128.700 eur, z toho istina 55.000 eur a úroky s poplatkami 73.700 eur. Priemerná hodnota RPMN
predstavovala 5,30 %. Banka sa zmluvou o úvere zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky
určená na kúpu nehnuteľnosti. Dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splatiť v 360. anuitných splátkach
vo výške 388,50 eur mesačne s termínom konečnej splatnosti úveru 20.12.2040. Dňa XX.XX.XXXX
žalobcovia v 3. a 4. rade ako záložcovia uzavreli s právnym predchodcom žalovanej v 1. rade
(spoločnosťou VÚB, a. s.) ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
N., ktorou sa zriadilo záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh (nehnuteľnosti) uvedených
v článku 3 zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, uvedenej v článku 2 zmluvy.
Podľa článku 2 zmluvy o zriadení záložného práva je záložným právom zabezpečená pohľadávka
záložného veriteľa vzniknutá na podklade zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v rámci programu
„HypoPôžička“vovýške55.842,50eurzodňaXX.XX.XXXX.Podľačlánku3zmluvyozriadenízáložného
práva predstavuje záloh nehnuteľnosti v hodnote 89.700 eur, rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parcele
I. č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, v k. ú. A. H., patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov
v 3. a 4. rade, ako aj parcely reg. I. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a I. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XX m2, evidované na LV č. XXXX, v k. ú. A. H., patriace do výlučného
vlastníctva žalobkyne v 4. rade. Okresný úrad W., katastrálny odbor listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil
žalobcom, že dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu
katastra nehnuteľností na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaný na LV
č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. A. H.. Žalovaný v 1. rade nedatovaným listom oznámil záložcom, že správu
záväzku zabezpečeného nehnuteľnosťou voči žalobcovi v 1. rade ako novému záložnému veriteľovi,
bude na základe rámcovej mandátnej zmluvy vykonávať žalovaný v 2. rade. Listom zo dňa XX.XX.XXXX
vyzval žalovaný v 2. rade žalobkyňu v 4. rade na umožnenie výkonu znaleckej ohliadky a ohodnotenia
založených nehnuteľností a oznámil termín znaleckej ohliadky na deň XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Z
uvedeného listu vyplýva, že veriteľ uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby a podal návrh na
vykonanie dražby. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi v 1. rade výšku
záväzku vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v sume 35.763,54 eur, pozostávajúcu
z istiny vo výške 34.925,51 eur, úrokov z omeškania vo výške 16,61 eur, poplatkov vo výške 706,20 eur
a nákladov vo výške 115,22 eur.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je dôvodný. Súd
mal za to, že žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď z
ich návrhu vyplýva možné ohrozenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného
práva žalovaného v 1. rade formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je
ich obydlím. Hrozba výkonu záložného práva je pritom osvedčená predloženou výzvou žalovaného v
2. rade zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1. rade započal výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby podaním návrhu na jej vykonanie dražobníkovi a zároveň z tejto listiny
vyplýva realizácia krokov nadväzujúcich na návrh záložného veriteľa, ktoré smerujú k výkonu záložného
práva (oceňovanie zálohu). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú aj námietky
žalobcov voči výške pohľadávky zabezpečenej záložným právom, pričom samotnú výšku zabezpečenejpohľadávky považuje súd za neprimeranú vo vzťahu k hodnote zálohu, ako aj s poukazom na to, že
ide o obydlie žalobcov.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že do času preskúmavania žalobcami tvrdených skutoční v
riadnom súdnom konaní vo veci samej považuje za nevyhnutné poskytnúť vlastníckemu právu
k nehnuteľnostiam, ktoré sú navyše aj obydlím žalobcov, ochranu. V dôsledku výkonu práva
záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby môže dôjsť k ujme na strane žalobcov v oblasti ich
Ústavou Slovenskej republiky garantovaného nerušeného výkonu vlastníckych práv k predmetným
nehnuteľnostiam. Na základe skutkových tvrdení žalobcov mal súd za osvedčenú existenciu hrozby
straty obydlia žalobcov skôr, než by bolo možné posúdiť všetky aspekty realizácie záložného práva
v riadnom súdnom konaní. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že samotná strata bývania je jedným z
najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu taký vážny zásah hrozí,
musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. Ochrana obydlia je
právo v hierarchii hodnôt v živote človeka vedľa práva na život a zdravie a je základným ľudským právom
garantovaným nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv
aslobôd.Zatakejtosituáciejedôvodné,abydoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej(ktorého
iniciácia je v zmysle výroku III. tohto uznesenia povinnosťou žalobcov), bola týmto právom žalobcom
poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu predmetného záložného práva (výrok I.).
6. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,
ktorému navrhovali žalobcovia totožne ako žalovanému v 1. rade uložiť povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností z dôvodu jeho nadbytočnosti.
Žalovaný v 2. rade ako dražobník nie je nositeľom záložného práva a v rámci realizovanej dobrovoľnej
dražby je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom - žalovaným v 1. rade. Už samotné nariadenie
neodkladnéhoopatreniavočižalovanémuv1.radeohľadomjehopovinnostizdržaťsavýkonuzáložného
práva k nehnuteľnostiam je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv žalobcov (výrok II.).
7. Žalobcovia v 1. až 4. rade mali plný úspech v konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, preto im
súd priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že
žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech voči žalovanému v 2. rade nemali,
nárok na náhradu trov konania im neprináleží. Keďže žalovanému v 2. rade žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, súd žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade
nepriznal (výrok IV. a V.).
8. Proti výrokom I. a IV. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Namietal,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd konanie zaťažil inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré
neboli uplatnené a vec aj nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil, návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu
zamietol a žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Mal za to,
že na nariadenie žiadaného opatrenia neboli splnené podmienky ustanovené § 331 ods. 1 CSP.
Žalovanému konajúci súd doručil uznesenie, ktorým nariadil voči nemu neodkladné opatrenie, avšak
bez toho, aby mu zároveň doručil aj návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný
nepovažuje za dostatočné ani zdôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia, ak žalobcovia namietali
pokračovanie vo výkone záložného práva z dôvodu, že nehnuteľnosť je ich obydlím. Žalovaný má za
to, že za žiadnych okolností nemôže byť daná, a teda ani preukázaná, resp. osvedčená dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/147/2017, z ktorého vyplýva, že právo na obydlie
spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna
úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej
únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Keďže žalobcovia sa
majúvovecisamejdomáhaťuloženiapovinnostičasovoneobmedzenéhozdržaniasavýkonuzáložného
práva k nimi označovanej nehnuteľnosti, takéto rozhodnutie je v priamom rozpore s rozhodovacoupraxounajvyššejsúdnejautority,apretonemožnodospieťkzáveruotom,žejedanádôvodnosťatrvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana. Vo vzťahu k údajnej neprimeranosti výšky
pohľadávky k hodnote predmetu záložného práva, vychádzajúc zo znenia odôvodnenia napadnutého
uznesenia mali žalobcovia takúto neprimeranosť výšky pohľadávky k zálohu odôvodňovať tým, že bez
akéhokoľvek dôkazu tvrdili, že hodnota nehnuteľnosti má byť minimálne dvojnásobok sumy vymáhanej
žalovaným, pričom však vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, takéto zásadné skutkové
tvrdenie žiadnym spôsobom neosvedčili. Odvolateľ je presvedčený, že postupu žalobcov, ktorí sa snažia
zmariť uspokojenie neuhradenej pohľadávky (samotní žalobcovia uviedli, že porušili povinnosť splácať
úver) nie je možné vyhovieť. Nariadiť neodkladné opatrenie formou zdržať sa výkonu záložného práva,
nedôvodne sankcionuje veriteľa, a to zvlášť vtedy, keď nárok vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana je totožný ako znenie napadnutého neodkladného opatrenia. Podľa rozhodovacej
praxe najvyššej súdnej autority nemôže byť daná čo i len pravdepodobnosť pre vyhovenie žaloby s takto
formulovaným žalobným petitom. Vzhľadom na skutočnosť, že súd ignoroval zásadné okolnosti a na
vec sa vzťahujúcu rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, má odvolateľ za to, že vec nesprávne
právne posúdil a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že žalobcovia zrejme v návrhu ani
neuviedli, že nehnuteľnosť je ich obydlím a že existuje právo na obydlie. Napriek tomu konajúci súd v
ďalšom dôvodil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou rešpektovania obydlia v zmysle dohovoru
o ochrane ľudských práv a zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ, C-34/13 a potrebu
rešpektovania práv obydlia s poukazom na rozsudok ESĽP. Javí sa tak, že konajúci súd v odôvodnení
uznesenia neprípustne doplnil argumentáciu žalobcov, čo je v civilnom sporovom konaní vylúčené
a porušil tým zásadu kontradiktórnosti civilného procesu, čím došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces. Súd nekriticky prebral tvrdenia žalobcov o tom, že nehnuteľnosť je ich
obydlím, a to bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia majú rozličné trvalé adresy. Nemožno
preto považovať za osvedčené, že sa naozaj jedná o obydlie všetkých žalobcov. Vzhľadom na uvedené
odvolateľ má za to, že skutkový stav bol nesprávne zistený a súd taktiež zaťažil konanie inou vadou,
nakoľko odôvodnenie uznesenia je nepresvedčivé. Žalovaný má za to, že takýmto postupom súdu došlo
k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a zároveň k vyneseniu nesprávneho rozhodnutia z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výroku I., II. a V., ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmyslezásadvyplývajúcichz ustanovenia§379anasl.CSP,beznariadeniapojednávania(ustanovenie
§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.17. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
18. Na základe vyššie spomínaného možno konštatovať, že neodkladné opatrenie možno nariadiť
v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné vnímať ako mimoriadny prostriedok
úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia tak dochádza
k obmedzeniu dispozičných práv, pričom sa sleduje ochrana pred znevýhodnením postavením tej
- ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť
popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP aj opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na mimoriadny charakter procesného
inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o tomto návrhu
nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia vo veci samej, ale najmä
na základe základných skutočností osvedčujúcich záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.
19. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie
neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku
účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v
kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné
opatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľomnavšetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010,
2Cdo 105/2010).
20. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné
rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo tej ktorej
strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia
vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením
by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).
21. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú
skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby
bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným
opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
(ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá
vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi
stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté
právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (viď uznesenie
Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn.
9Cdo/293/2020).22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali,
aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Potrebu
a naliehavosť bezodkladnej úpravy žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu
záložného práva. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyňu v 4. rade na
umožnenie vykonanie znaleckej ohliadky a ohodnotenia založených nehnuteľností, oznámil termín
znaleckej ohliadky, pričom z listu vyplýva, že veriteľ uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby
a podal návrh na vykonanie dražby (č. l. 28). Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov v 3. a 4. rade, medzi ktorými sa nachádza aj stavba - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený
na pozemku, parcele reg. „C“ č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. A. H..
24. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom
osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal so všetkými podstatnými náležitosťami a preskúmal
všetky predpoklady, ktoré sú pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu
navrhovanom žalobcami potrebné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považuje odvolací súd za
preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd dal jasné a
stručnéodpovedenatieotázky,ktorémaliprevecpodstatnývýznam.Žalobcovianávrhomosvedčili,žes
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou VÚB, a. s., žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli
zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U XXXXXX-XX, osvedčili, že
na zabezpečenie úveru bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcami v 3. a 4. rade ako záložcami
a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako záložným veriteľom, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, pričom záloh tvorili nehnuteľnosti, a to stavba - rodinný dom so súp. č. XXX,
postavený na pozemku, parcele reg. „C“ č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. A. H., ako aj pozemky,
parcelač.XXX/X,parcelač.XXX/X,k.ú.A.H..Ďalejosvedčili,žebezpodielovýmispoluvlastníkmistavby
- rodinného domu súp. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. A. H. sú žalobcovia v 3. a 4. rade a
žalobkyňa v 4. rade je výlučnou vlastníčkou pozemkov s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. A. H.. V roku XXXX boli žalobcovia upovedomení o postúpení pohľadávky z úveru
na nového úverového a súčasne záložného veriteľa, ktorým je žalovaný v 1. rade, ktorý v súvislosti s
výkonom záložného práva splnomocnil žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade teda pristúpil k realizácii
výkonu záložného práva, a to ohliadkou nehnuteľnosti prostredníctvom žalovaného v 2. rade (č. l. 28).
25. Právny predchodca žalovaného v 1. rade ako záložný veriteľ si sám určil výšku pohľadávky,
pričom nielen samotná výška pohľadávky, ale aj jej súdna vymáhateľnosť a v neposlednom rade i
existencia záložného práva sú žalobcami spochybňované, keď pri realizácii výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol žalovaný v 1. rade vymôcť aj plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné považovať za okolnosti opodstatňujúce
dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o
potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobcovia totiž nemajú iné prostriedky do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než
žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným
efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcov ich vlastníckeho práva k predmetu zálohu
a pozbavením ich obydlia. Inštitút neodkladného opatrenia má svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie,
kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému
stavu. DO rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je žiadúce dočasne upraviť pomery strán sporu
sa zamedziť realizáciu dobrovoľnej dražby.
26. Neodkladné opatrenie preto predstavuje v danej situácii účinný a efektívny nástroj, ktorým
možno zamedziť situácii, kedy dôjde k zbaveniu žalobcov ich vlastníckeho práva k predmetu zálohu.Ako vyplýva zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predmet zálohu tvorí
nehnuteľnosť - rodinný dom a pozemky, v ktorom žalobcovia bývajú, je to ich obydlie. Správne preto
súd prvej inštancie rozhodol, keď vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
zamedzí, resp. predíde situácii, ktorá bude mať za následok stratu obydlia žalobcov. Súd trvanie
neodkladného obmedzenia obmedzil na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím
zabezpečil ochranu vlastníckych práv žalobcov. Výkonom záložného práva je umožnené veriteľovi
výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej ingerencie alebo akejkoľvek
inej štátnej kontroly. Predstavuje natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových
a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.
27. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje z. č. 527/2002 Z.z. Tento zákon bol prijatý v rámci
reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho rámca, pre záložné právo,
ktorý bude smerovať k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít. Dobrovoľná dražba
je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje
a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej
dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu
súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na závery Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 23/2014 kde okrem iného uviedol, že „nad
rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malobyťkompenzovanédostatočnoupreventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánom
verejnej moci“. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu by pri naplňovaní čl. 6 Smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu
efektivity. Hoci vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ (viď rozsudok SD - 34/13), ktorá hovorí o tom, že
ustanoveniam Smernice Rady 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá pripúšťa vymoženie
pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávky, avšak
táto právna úprava nemôže znemožňovať, resp. prakticky sťažovať ochranu práv, ktoré sú touto
smernicou spotrebiteľovi priznané.
28. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na obydlie je priznané
aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8),
ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.
„Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto
opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak
podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp.zn. 19009/2004). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor
o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na
rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu
sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva
by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi
z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v.
Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).
29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia,
„Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu
dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone
záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon
č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné
na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákonao dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa
(rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej
situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril
García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdnepreskúmanie(pozrirozsudkyESĽPMcCannv.Spojenékráľovstvo,č.19009/04,§50,ESĽP2008,
a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66)
Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia
predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatie
takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v
tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného
vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne
predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí
overiť vnútroštátny súd.“
30. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart
Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby s únijným právom, no pre posúdenie dôvodnosti návrhu sú dôležité dôvody
tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval,
žestratarodinnéhoobydliamôževážneohroziťnielenprávaspotrebiteľa,aleajuviesťrodinudotknutého
spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7
Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.
31. Odvolací súd konštatuje, že zákaz výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom
neodkladného opatrenia má už za sebou i úspešný test ústavnosti (napr. Ústavný súd SR, sp. zn. IV.
ÚS 490/2022 z 27.09.2022).
32. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
záložcov bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu
dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov
a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.
33. Vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu
nenávratnéhoaleboneobnoviteľnéhostavu.Zatohtostavunariadenímneodkladnéhoopatrenianedôjde
žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného, ktorý je naďalej záložným veriteľom. Potenciálne
negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom
uloženým v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
34. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia osvedčili naliehavú potrebu úpravy pomerov strán
sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie zabezpečí v danom prípade
efektívny a účinný prostriedok, ktorým sa zamedzí vzniku trvalých a nepriaznivých následkov pre
žalobcov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu
do práv žalovaného. Nakoľko neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, súd prvejinštancie v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcom povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, podať voči žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva k vyššie opísaným nehnuteľnostiam. V rámci konania vo veci samej sa súd prvej inštancie bude
zaoberať aj ďalšími námietkami a argumentmi žalobcov týkajúcich sa pohľadávky, ktorá je záložným
právom zabezpečená, ale taktiež aj argumentmi vznesenými žalovaným. Nateraz sa odvolaciemu súdu
javí, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo bolo
odôvodnenéajskutočnosťami,žežalovanýv1.radezapočalvýkonzáložnéhoprávaformoudobrovoľnej
dražby podaním návrhu na jej vykonanie dražobníkovi a zároveň realizoval kroky nadväzujúce na návrh
záložného veriteľa, smerujúce k výkonu záložného práva.
35.Knámietkeodvolateľa,žemunebolspolusnapadnutýmuznesenímdoručenýajnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo žalovanému
v 1. rade doručené dňa XX.XX.XXXX a súd prvej inštancie doručil žalovanému v 1. rade návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia dňa XX.XX.XXXX (č. l. 101), čím boli splnené podmienky v zmysle
§ 331 ods. 1 CSP.
36. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.