Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822200622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3822200622.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu Pozemkové

spoločenstvo - urbariát Seč so sídlom Seč 133, IČO: 00 626 384, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom,
advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554 proti žalovaným v 1.rade Slovenská republika,
zast. Lesy Slovenskej republika, štátny podnik so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, v 2.rade Slovenská republika, zast. Slovenský pozemkový fond, správca so sídlom Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské nivy
10, Bratislava, IČO: 47 239 921, v 3.rade Obec Seč so sídlom Seč 133, IČO: 00649074, zast. JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, IČO: 51 132 206 a v 4.rade

Štátny majetok Kostolná Ves, š.p., zastúpený Slovenská republika, IČO: 17 056 365, so sídlom Kostolná
Ves, Nitrianske Rudno o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 3.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobou domáhal o určenie, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., pozemky zapísané v LV č. XXXX
v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, parc. reg. C KN č. 2582
- o výmere 14892 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc. reg. C KN č. 2905 - o výmere

21446 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. reg. C KN č. 2906 - o výmere 12.257 m2, druh pozemku
ostatné plochy,
pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Obce A., parc. reg. C KN č. 1905 – o výmere 24835 m2,
druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc. reg. C KN č. 1906 - o výmere 16321 m2, druh pozemku
lesné pozemky,
pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Štátny majetok B. C., ako parc. reg. C KN č. 2254 –
o výmere 2414 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2258 - o výmere 12081 m2, druh

pozemku lesné pozemky,
pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky, v správe Lesy SR, ako parc. reg. C
KN č. 2040 - o výmere 66823 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2048 – o výmere
54060m2,druhpozemkulesnépozemky,parc.reg. CKNč.2049 -ovýmere100735m2,druhpozemku
lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2315 - o výmere 44761 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg.
C KN č. 3158 - o výmere 231237 m2, druh pozemku lesné pozemky.
Žiadal priznať i nárok na náhradu trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností – pozemkov v k. ú. A. zapísaných
vpozemnoknižnejvložkeč.Xprek.ú.A.,čo zodpovedávýmerecca182hektárovlesnejpôdyatrvalého
trávnatého porastu.Podľa výpisu v E KN č. 1 je posledný zápis vykonaný z 23.8.1961, ktorý uvádza, že parcely č. 1229,
č. 1231, č. 1237, č. 1239, č. 1246, č. 1250, č. 1276 a č. 1281 obhospodarujú, nie vlastnia Štátne lesy
v Žiline (Lesný závod Nitrianske Rudno), pričom tento majetok bol vydaný rozhodnutím Krajského

lesného úradu Trenčín č. H/2005/00141 žalobcovi. Následne v tejto PKV č.X nie je žiadny záznam, že
by tento majetok bol akýmkoľvek zákonným spôsobom prevedený na tretiu osobu.
Uvedenévyplývazdohodyovydanímajetkubývalýchurbárnikov,komposesorátovapodobných útvarov
v k. ú. A.. Odštepným lesným závodom Prievidza, ako aj z dohody o vydaní majetku urbárnikov
štátnym majetkom ŠP B. C.. Uvedené preukazuje aj nájomná zmluva, v ktorej je žalobca uvedený

ako prenajímateľ, teda vlastník uvedených pozemkov v k. ú. A.. Táto skutočnosť bola rešpektovaná aj
likvidátorom štátneho majetku ŠP B. C., ktorý práve žalobcovi zaslal výpoveď z nájomnej zmluvy, teda
aj tento likvidátor uznal, že tieto pozemky sú vo vlastníctve žalobcu.
Ďalej uviedol, že podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky č. X (ďalej len PKV č. X) nevyplýva, že by
pozemky vo vlastníctve žalobcu boli prevedené na iného vlastníka, teda z tohto vyplýva, že majetok
bývalých urbárnikov, a to všetok majetok bol vždy vo vlastníctve žalobcu.

Tento stav vyplýva z predložených dôkazov, dohôd preukazujúce, že tieto pozemky boli odovzdané
žalobcovi.
Žalobcanazákladezisteníonesprávnostianezákonnostipriebehupozemkovýchúpravpožiadalozápis
týchto nehnuteľností v k. ú. A. do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Ani jeden príslušný správny
orgán Obvodný pozemkový úrad Prievidza riadne nevysvetlil, prečo sa majetok žalobcu pôvodne

zapísaný v PKV č. X rozdelil do troch listov vlastníctva, podľa neho za účelom vytvorenia zmätočného
stavu v rámci vlastníckych vzťahov žalobcu.
Na základe pozemkových úprav boli pozemky pôvodne zapísané v PKV č. X novo zapísané na LV č.
XXXX, D. XXXX E. D. XXXX v k. ú. A., a to aj napriek tomu, že žalobca nemá vedomosť, resp. nebol
zo strany príslušných správnych orgánov upozornený, že by za účelom zápisu všetkých pozemkov

v pozemnoknižnej vložke č.X niečo nevykonal. Aj preto sa žalobca domnieva, že príslušní pracovníci
správnych orgánov konali tak, že zmarili právo žalobcu na vlastníctvo všetkých nehnuteľností, ktoré mu
patrili na základe predložených listinných dôkazov.
Podľa neho si títo úradníci nesplnili svoju povinnosť v tom, že všetky pozemky zapísané v PKV č. X
neboli prevedené do LV č. XXXX, D. XXXX E. D. XXXX. Otázkou teda je, či to išlo o zámer alebo o omyl.

Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov podal na Správu katastra Prievidza žiadosť o vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností, ktoré žiadal, keďže všetky pozemky zapísané v PKV č. X neboli
prevedené do už uvedených LV č. XXXX, D. XXXX E. D. XXXX, bol vykonaný zápis parciel č. 305/1, č.
305/2, č. 306, č. 443/2, č. 778, č. 791, č. 1048, č. 1223, č. 1226/1, č. 1227, č. 1232, č. 1249, č. 1277,
č. 1278, č. 1302, č. 1672 v prospech vlastníctva žalobcu a teda, aby bol právny stav navrátený do jeho

pôvodného stavu tak, ako to vyplýva z PKV č. X pre k. ú. A., pričom Správa katastra Prievidza potvrdila,
že všetky parcely z PKV č. X sú zapísané do LV č. XXXX, D. XXXX E. D. XXXX.
Následne na to žalobca doručil na Obvodný pozemkový úrad Prievidza protest proti pozemkovým
úpravám v k. ú. A., keďže po tomto konaní sa preukázateľne znížila výmera pozemkov vo vlastníctve
žalobcu len na 122,29 ha, lesnej pôdy a pasienkov a to oproti pôvodnému stavu 168,76 ha, ktoré

boli určené rozhodnutím Krajského úradu Trenčín, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č. H/2003/00213-2 a to na základe už preukázaného vlastníckeho vzťahu žalobcu k týmto
pozemkom a takejto výmere vyplývajúceho z predložených dôkazov – PKV č. X a dohôd o vydaní
majetku.
V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie č. H/2003/00213-2 Krajský úrad Trenčín, odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako príslušný orgán štátnej správy na úseku lesného
hospodárstva po preskúmaní žiadosti subjektu Urbariát A. – pozemkové spoločenstvo v súlade
s ustanovením § 46 č. 71/1967 Zb. – o správnom konaní rozhodol tak, že podľa § 2a ods.3 z. č.
100/1977 Zb. – o hospodárení o lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších zmien
a doplnkov určuje lesný užívateľský celok Urbariát A. na výmere 168,76 ha lesných pozemkov v k. ú. A.

ako jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú sa vypracuje lesný hospodársky plán na obdobie
rokov 2005-2014. Vlastníkmi lesných pozemkov na výmere 168,76 ha sú podielnici Urbariátu A. –
pozemkové spoločenstvo. Užívateľom lesných pozemkov je Urbariát A. – pozemkové spoločenstvo na
výmere 168,76 ha. Uviedol, že zoznam parciel a ich výmery, zoznam jednotiek priestorového rozdelenia
lesa tvorí prílohu č. 1 tohto rozhodnutia.

Túto skutočnosť preukazuje aj rozhodnutie Krajského lesného úradu Trenčín č. H/2005/00141.
Podľa tohto rozhodnutia Krajský lesný úrad Trenčín ako príslušný správny orgán lesnej štátnej správy
lesného hospodárstva v zmysle § 27 ods.1 písm. f/ z. č. 100/1977 Zb. – o hospodárení v lesoch a štátnej
správe lesného hospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov, na základe návrhu LesoprojektuZvolen, pobočka Žilina podľa § 3 ods.5 z. č. 100/1977 Zb. – o hospodárení v lesoch a štátnej správy
lesného hospodárstva v znení neskorších zmien a predpisov, a v súlade s § 46 z. č. 71/1967 Zb. –
o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodol tak, že schválil na obdobie rokov 2005

- 2014 lesný hospodársky plán na lesnom užívateľskom celku Urbariát A. v Lesnom hospodárskom celku
C. X na výmere hospodárske lesy 155,29 ha, ochranné lesy 19,92 ha, spolu plocha lesných porastov
175,21 ha.
Ďalej žalobca uviedol, že z dôvodu nezákonného vedenia pozemkových úprav zo strany Obvodného
pozemkového úradu Prievidza, keďže výmera majetku žalobcu podľa PKV č. X (182 ha) sa po

pozemkových úpravách výrazne zmenšila (122 ha), čo je cca o 80 ha menej v neprospech žalobcu,
žalobca podal voči tomuto konaniu žalobu, keďže ani do jeho skončenia nebol žalobca oboznámený
s jeho výsledkami.
V rámci tohto konania bola cca 2 ha bezdôvodne prevedené na Štátny vodohospodársky podnik povodie
rieky Váh, čo však žalobca zistil až pri vymeriavaní pozemkov, pritom žalobca nemá vedomosť, kto
o tomto rozhodol, lebo členovia výboru pozemkových úprav, ktorí zastupovali vlastníkov pôdy a mali

koordinovať pozemkové úpravy na valnom zhromaždení žalobcu tvrdili, že nikto zo zamestnancov
príslušných správnych orgánov túto skutočnosť s nimi neriešil.
Nebola žalobcovi doručená listina o založení činnosti družstva, na ktoré sa správny orgán odvoláva.
Podľa pamätníkov a zápisu v kronike obce A. bol založený iba prípravný výbor na založenie družstva,
ale samotné družstvo nikdy nevzniklo a preto ani nemohlo previesť pasienky do svojho vlastníctva,

nemali výbor, členov a ani žiadny majetok. Štát začal poľnohospodársku činnosť v obci A. až Štátnymi
majetkami F. B., ktoré brali dobytok, stroje a pôdu, o čom svedčí potvrdenie o braní majetku občanom.
Ďalej uviedol, že parcely č. 1800 až č. 1951 v k. ú. A., ktoré boli zaťažené cestnou sieťou nebolo riešené
so žalobcom, čím zjavne došlo k hrubému porušeniu pravidiel o realizácií pozemkových úprav.
Až v konaní pozemkových úprav začala neznáma osoba spochybňovať vlastníctvo žalobcu k parcelám

č. 305/1, č. 305/2, č. 306, č. 43/2, č. 778, č. 791, č. XXXX, č. 1223, č. 1226/1, č. 1227, č. 1232, č.
1278, č. 1302, č. 1672, ktoré boli zapísané na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky na základe
nezákonného konania pozemkových úprav.
Zároveň parcela č. XXXX, ktorá bola zapísaná v prospech Štátneho majetku š. p. B. C., ktorý však bol
likvidáciou zrušený, pritom t. č. je na LV č. XXXX stále zapísaný ako vlastník parciel č. 2254 a č. 2258,

čo tiež svedčí o úrovni vykonania pozemkových úprav, pričom do dnešného dňa neboli likvidátorom
vyrovnané pohľadávky občanov obce A..
Po vykonaní ROEP-u Správa katastra Prievidza vykonala duplicitný zápis sporných pozemkov, zapísala
sporné parcely LV č. XXX a zároveň vykonala ich zápis aj do LV č. XXXX, D. XXXX E. D. XXXX.
Tým sa v podstate začala nezrovnalosť a krivda na podielnikoch pozemkového spoločenstva, lebo pri

zápise do LV č. XXX neznáma osoba pracujúca na správe katastra zámerne alebo z nedbanlivosti
neuviedla, že sporné parcely sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa žalobcu bola následne duplicita odstránená bez vedomia podielnikov a v ich neprospech s cieľom
ich poškodiť.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že na sporných pozemkoch, ktoré boli vydané Lesmi SR bola

jemuzneznámychpríčinzapísanáG.H.tak,akovyplývaajzPKVč.X,pričomsprávnyorgán nevysvetlil,
ako je možné v rozpore so zákonom vykonať takýto zápis. Takýto zápis v katastri nehnuteľností bol
vykonaný nezákonne za účelom, aby menovaná získala nezákonne spoločnú nehnuteľnosť.
Žalobca nevie, z akého dôvodu neboli mu zapísané všetky pasienky, keď mu zostali zapísané parcely
č. 2014, č. 2019, č. 2021, č. 2022, č. 2023, č. 2924, č. 2100, 2637 v LV č. XXXX spolu o výmere 6 ha,

ktoré však SPF ako správca v rozpore so zákonom o pozemkových spoločenstvách prenajíma I. H.,
synovi nebohej G. H..
Na základe týchto zistení žalobca vzniesol protest proti pozemkovým úpravám a následne podal žiadosť
o zápis nehnuteľností v k. ú. A. do katastra nehnuteľností, pričom Správa katastra Prievidza až po dvoch
rokoch vrátila žalobcovi predložené listiny s odpoveďou, že PKV č. X je zapísaná na LV č. XXXX, D.

XXXX E. D. XXXX, ktoré vznikli v roku 1999 na základe konania o pozemkových úpravách.
V súvislosti s tým poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2009.
Ďalej uviedol, že sporné pozemky sú po pozemkových úpravách vedené ako:
Pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového
fondu ako parc. reg. C KN č. 2582 – o výmere 14892 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc.

reg. C KN č. 2905 – o výmere 21446 m2, druh pozemku ostatné pozemky, parc. reg. C KN č. 2906 -
o výmere 12257 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech obce
A. ako parc. reg. C KN č. 1905 - o výmere 24835 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc. reg.
C KN č. 1906 - o výmere 16321 m2, druh pozemku lesné pozemky;pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Štátny majetok B. C. ako parc. reg. C KN č. 2254 –
o výmere 2414 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2258 - o výmere 12081 m2, druh
pozemku lesné pozemky;

pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky, v správe Lesy SR ako parc. reg. C KN
č. 2040 - o výmere 66823 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2048 - o výmere 54060
m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2049 – o výmere 100735 m2, druh pozemku
lesné pozemky, parc. reg. C KN č. 2315 – o výmere 44761 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc.
reg. CKN č. 3158 - o výmere 231237 m2, druh pozemku lesné pozemky.

Žalobca žiadal o prešetrenie, z akého dôvodu mu je vlastníctvo odopreté napriek tomu, že majetok
mu bol vrátený okrem časti urbárskeho majetku. Obvodný pozemkový úrad Prievidza však opakovane
odmietol toto riešiť podľa z. č. 330/1991 Zb., čím dochádza k pokračovaniu v krivdách, ktoré spôsobil
komunistický systém na vlastných občanoch a vytvoril nové krivdy v rozpore s Ústavou SR a z. č.
330/1991 Zb. a medzinárodnými záväzkami SR.
Poukázal tiež na Ústavu SR, aj dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd,čl.20ods.1aods.4ÚstavySRatiežčl.1dodatkovéhoprotokolukDohovoruoochraneľudských
práv a základných slobôd a tiež na čl. 13 ods.4 Ústavy SR.
Žalobca má za to, že týmto bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa
čl. 20 ods.1 a ods.4 Ústavy SR v spojení s čl. 13 ods.4 Ústavy SR a tiež práva pokojne užívať svoj
majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ide o parcelu č. 2582 v k. ú. A., kedy sa prístup realizoval zriadením vecného bremena vo forme práva
prechodu cez pozemok v prospech vlastníka pozemku s parcelným číslom 2551/1, č. 2556, č. 2558, č.
2559, č. 2560, č. 2561, č. 2562, č. 2563, č. 2564, č. 2565/1, č. 2565/2, č. 2566/1, č. 2566/2, č. 2567, č.
2568, č. 2569, č. 2570, č. 2571, č. 2572, č. 2573, č. 2574, č. 2575, č. 2576, č. 2577, č. 2578 a č. 2582.
Výsledkom pozemkových úprav v obci Seč je to, že väčšina účastníkov pozemkových úprav

konštatovala, že stav po pozemkových úpravách je horší ako predtým.
Žalobca považuje vykonanie pozemkových úprav za nezákonné, pretože aj parc. č. 2551/3 bola daná
do vlastníctva fyzických osôb, a to aj napriek tomu, že na nich bola vybudovaná miestna komunikácia
a sú na nej verejné inžinierske siete.
Zároveň boli vytvorené lesné pozemky, ale aj trvalé trávnaté porasty v rozpore so zásadami

pozemkových úprav z dôvodu veľkého množstva vlastníkov na výmeru pozemku, a to napr. ako parc.
č. 2043 o výmere 2768 m2, počet vlastníkov 88 a iné.
Doposiaľ neboli vyznačené riadne hranice katastra a z tohto dôvodu nie je žalobca schopný
plnohodnotne vykonávať kontrolnú činnosť pozemkov a nie sú vyznačené a ani vybudované miestne
komunikácie, aj keď boli dotované z peňazí Európskej únie.

Poukázal na § 8 ods.1, § 11 ods. 1, 2 z. č. 97/2013 Z. z. - o pozemkových spoločenstvách, tiež Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2010, § 4 ods.1 z. č. 181/1995 Z. z. v platnom znení.
Uviedol, že spoločná nehnuteľnosť – urbár, ktorej pôvodná výmera bola cca 180 ha podľa PKV č. X
mala podľa projektanta iba 122 ha a to aj napriek tomu, že nebol zákonný dôvod rozdelenia spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom správny orgán doteraz riadne nezdôvodnil, prečo bola

táto výmera spoločnej nehnuteľnosti znížená o 60 ha v prospech Lesov SR, SPF a Obce A., čím boli
poškodený žalobca a jeho podielnici.
Žalobou žiada navrátenie pozemkov do pôvodného stavu v rámci spoločnej nehnuteľnosti.
Ďalej uviedol, že správny orgán zdôvodňuje rozdelenie tým, že v roku 1998 bol zapísaný ROEP, pričom
Správa katastra Prievidza jednoznačne potvrdila, že všetky pozemky z PKV č. X boli zapísané v LV č.

XXXX, D. XXXX E. D. XXXX, na ktorých bol zapísaný ako vlastník práve žalobca. Túto skutočnosť nikto
nespochybňoval a preto nebol ani dôvod sa odvolať proti výsledkom ROEP-u tak, ako teraz správny
orgán argumentuje.
Zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný nesprávne.
Poukázal tiež na § 3 ods.1, 2, 4, 5 z. č. 71/1967 Zb. – o správnom konaní, § 123 a § 124 Občianskeho

zákona, poukázal tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 206/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
1875/2002, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 19/09, uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 98/2008,
Nález Pléna ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 19/09, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č.
55179/2000, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 35014/1997.
Žalobca ďalej uviedol, že mu prináleží vlastníctvo k uvedeným pozemkom a k spoločnej nehnuteľnosti

a to ešte pred vykonaním nezákonných pozemkových úprav a právoplatným rozhodnutím o nich.
Z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že žalobca aj tieto pozemky v minulosti užíval ako
svoje vlastné, aj keď z dôvodu nezákonných procesov pred správnym orgánom mu boli bezdôvodneodňaté, teda je možné sa v tomto prípade oprieť o inštitút vydržania vlastníckeho práva k nim v prospech
žalobcu. V súvislosti s tým poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 87/2010.
V súčasnosti sú v katastri nehnuteľnosti na sporných listoch vlastníctva pre k. ú. A. ako vlastníci

uvedenížalovaní,ktorínazákladeuvedenýchskutočnostínemohlibyťurčitedobromyseľnýmiužívateľmi
týchto pozemkov, keďže museli mať vedomosť, že vlastnícke právo prináleží práve žalobcovi, ktorý sa
o vrátenie jeho vlastníctva k týmto pozemkom usiluje už dlhé desaťročie, je preto potrebné určiť, že
vlastníkom pozemkov je práve žalobca.
K vydržaniu uviedol, že zákonnými predpokladmi pre vydržanie sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet

držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie
vydržacej doby. Poukázal na § 130 a § 134 Občianskeho zákona, tiež na konštantnú judikatúru
slovenských súdov, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 201/2005, uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2012.
Naliehavý právny záujem zdôvodnil tým, že naliehavý právny záujem je daný vždy, ak zo zápisu vo
verejnom registri, v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí
iným subjektom, teda žalovaným, a preto určovacia žaloba môže byť v tomto prípade prostriedkom

ochrany aj porušeného a nielen ohrozeného práva.
V súvislosti s tým poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 111/2008, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo
56/2003 a rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo 179/2010.
Uviedol, že žalobca nadobudol k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo, lebo splnil zákonom
predpokladané podmienky uvedené v § 134 OZ, t. j. oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, oprávneného

držiteľa a doba držby.

2. Žalobca k žalobe pripojil detail pozemkového spoločenstva a majetkovú podstatu, identifikáciu
parciel, dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov, prílohu

č. 1 s popisom parciel a výmerou, dohodu o vydaní majetku urbárnikov + prílohu č.1, nájomnú
zmluvu, výpoveď z nájomnej zmluvy, žiadosť o vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti, žiadosť
o zápis nehnuteľnosti k. ú. A. do katastra, rozhodnutie Krajského úradu Trenčín, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ďalšie rozhodnutie Krajského lesného úradu Trenčín, výpis
z katastra nehnuteľností, projekt pozemkových úprav A., zásady na umiestnenie nových pozemkov,

oznámenie Katastrálneho úradu Trenčín o vybavení podania Pozemkového spoločenstva – urbariát
A., protest proti pozemkovým úpravám, výpis z listov vlastníctva, list Ministerstva poľnohospodárstva
a rozvoja vidieka SR adresovaný predsedovi Pozemkového spoločenstva – urbariát A., sťažnosť na
spôsobvybaveniapetíciePozemkovéhospoločenstva–urbariátA., listObceA.adresovanýOkresnému
úradu Prievidza, prílohu – rozdelené a posunuté parcely, oznámenie o pozemkoch, ktoré nemajú

požadovanú výmeru, ďalej pozemky viac ako troch vlastníkov.

3. Súd zistil, že pôvodne žalovaný v 4.rade Štátny majetok B. C., š. p. so sídlom B. C. J. H. podľa výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Trenčín bol vymazaný dňa 16.12.2003 z obchodného registra.

Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 25.2.2022, aby súdu oznámil, či berie žalobu späť
voči žalovanému v 4.rade, ktorý je vymazaný z obchodného registra od 16.12.2003.
Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že z opatrnosti mení žalobu v časti označeného
žalovaného v 4.rade a to Štátny majetok B. C., v zast. Slovenská republika so sídlom B. C., J. H..

4. Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 4.rade zastavil uznesením zo dňa 25.októbra 2023
s poukazom na § 161 ods.1, § 61 CSP, § 18 ods.1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákona, § 68 ods.1
Obchodného zákona a § 161 ods.2 veta prvá a § 62 CSP.

5. Žalovaný v 1.rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo svojom písomnom
stanovisku k žalobe zo dňa 1.6.2022 navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobca svoj nárok k nehnuteľnostiam odvodzuje od zápisov v pozemnoknižnej vložke č.X
pre k. ú. A., pričom žiada určiť vlastnícke právo k parcelám registra „C“ bez toho, aby súdu predložil

identifikáciu pozemno-knižného stavu (grafickú, ako aj textovú) na stav katastrálny. Parcely registra „C“
nie je možné bez geodetickej identifikácie stotožniť s pozemno-knižnými parcelami. Žalobca doposiaľ
neuniesol dôkazné bremeno. Ani zhoda v číselnom označení pozemno-knižných parciel s parcelami
registra „C“ neznamená zároveň zhodu v ich hraniciach. Výmera pozemnoknižných parciel nie jezáväzným údajom, preto musí byť každý, kto sa domáha určenia vlastníckeho práva na základe zápisov
v pozemnoknižných vložkách zabezpečiť identifikáciu a geodetické zameranie pôvodných parciel na
súčasný právny stav.

Poukázal na to, že s ohľadom na dlhý časový úsek, počas ktorého dochádzalo k rôznym zmenám
vo výmerách a číselnom označení parciel (rôzna právna úprava evidencie nehnuteľností, zmeny
v zápisoch nehnuteľností, ROEP, pozemkové úpravy) je nevyhnutné, aby žalobca vedel preukázať
nepretržitú kontinuitu medzi zápismi v pozemkovej knihe, ktoré majú svedčiť v jeho prospech
a medzi v súčasnosti platnými a právne záväznými zápismi katastra (katastrálny stav), pričom

kontinuita by mala byť preukázaná prostredníctvom riadnej identifikácie parciel, a to vrátane doloženia
mapových podkladov umožňujúcich verifikovať oprávnenosť vykonania identifikácie. Žalobca teda musí
pre unesenie dôkazného bremena jednoznačne preukázať, že parcely označené podľa súčasného stavu
zápisovkatastra,uktorých sadomáhanavrátenia,sú priestorovototožnéspozemnoknižnýmiparcelami
uvedenými žalobami.
V konaní doposiaľ nebol predložený hodnoverný dôkaz vyhotovený autorizovaným subjektom, ktorý by

potvrdil priestorovú spojitosť parcely registra „C“ nárokovaným žalobou s pôvodnými pozemnoknižnými
parcelami.
Ďalej uviedol, že žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktorými je možné spochybniť
dôveryhodnosťvlastníckehoprávažalovanéhov1.radeknehnuteľnostiamzapísanýmvLVč.XXXXk.ú.
A..NaLVč.XXXX jeakotitulnadobudnutiauvedené rozhodnutieOÚPvPrievidzič-OPU80-2010/1708-

Ku zo dňa 26.5.2010, Z XXXX/XXXX-XXX.
Zo zápisu nadobúdacieho titulu v LV č. XXXX, ako aj tvrdenie žalobcu a ním predložených dôkazov
vyplýva, že v k. ú. A. boli vykonané pozemkové úpravy podľa z. č. 330/1991 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov.
Podľaustálenejjudikatúrypoprávoplatnom schválenívykonaniaprojektu pozemkovýchúpravnemožno

s úspechom žalovať o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom, ak právny titul žalobcu
svedčí v prospech pôvodných pozemkov. Žalobca v takom prípade nemá ani naliehavý právny záujem
na podanie určovacej žaloby. Vykonaním pozemkových úprav sa originálne nadobúda vlastnícke právo
k novým pozemkom.
Ustálenú judikatúru v tomto smere vytvárajú, napr. rozsudok KS Trnava, sp. zn. 25Co 134/2018,

rozsudok KS Trenčín sp. zn. 5Co 344/2017, rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 16Co 494/2016,
ako aj v čase podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré podliehajú pozemkovým
úpravám, pri pozemkovej úprave ešte neskončili, no počas súdneho konania dôjde k právoplatnému
schváleniu vykonania projektu pozemkových úprav správnym orgánom, žalobca stratí naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva, keďže nie je možné určiť vlastnícke právo k novovytvorenému

pozemku.
Vzhľadom na stav zápisov katastra nehnuteľností, ktorý nepretržite, najmenej od roku 1981
nepreukazovali vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, žalovaný v 1.rade namieta nadobudnutie
nehnuteľnosti vydržaním, a to pre absenciu spôsobilého titulu nadobudnutia, absencie dobromyseľnosti
a oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu.

Z oznámenia o vybavení podania zo dňa 23.3.2010, kde sa Katastrálny úrad Trenčín vyjadroval
kpodaniužalobcuvyplýva,že vroku1981rozhodnutímONVvPrievidzisp.zn.PLVH-2023-1-3434/1980
boli nehnuteľnosti prevedené na Československý štát v správe Štátneho majetku n. p. J. H.. Tento dôkaz
predložil do spisu žalobca. Žalobca preto nemôže s úspechom tvrdiť, že už pred rokom 1990 bol
oprávneným držiteľom nehnuteľností a to okrem iného z dôvodu, že s ohľadom na stav zápisov katastra

úplne absentuje jeho dobromyseľnosť. Pred rokom 1990 žalobca de lege ani nemohol existovať a byť
dobromyseľnýmužívateľomnehnuteľností,nakoľkoz.č.81/1949 Zb. –oúpravepomerovpasienkového
majetku a z. č. 2/1958 Zb. – o úprave pomerov spoločne obhospodarovaných lesov došlo k zrušeniu
pasienkových a lesných spoločenstiev a podmienky pre právnu existenciu takto zrušených útvarov boli
vytvorené až po roku 1990.

Žalobca nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu a právne nástupníctvo po vlastníkovi
zapísanom v PKV č. X v časti B pod radovým číslom 1.
Odňatie nehnuteľností akýmkoľvek v dôsledku dôvodov uvedených v ustanovení § 6 z. č. 229/1991 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnkov (napr. bez náhrady postupom podľa z. č. 2/1958 Zb.) je reštitučným
dôvodom v zmysle z. č. 229/1991 Zb. (§ 6 ods. 1 písm. e/ cit. zákona), preto si žalobca svoj nárok mal

uplatniť v lehotách a spôsobom podľa reštitučných predpisov.
V dôsledku uplynutia lehôt v zmysle reštitučného zákonodarstva nárok žalobcu zanikol. Na túto
skutočnosť poukazuje aj Katastrálny úrad Trenčín v oznámení zo dňa 23.3.2010 o vybavení podnetu
žalobcu.Reštitučný zákon priamo v § 6 predpokladá, že má dôjsť k vydaniu tých nehnuteľností, ktoré prešli na
štát alebo inú právnickú osobu práve z dôvodov uvedených v tomto ustanovení.
„Je možné konštatovať, že rozhodovacia prax všeobecných súdov o otázke konkurencie reštitučnej

a vlastníckej žaloby, ktorá bola na Slovensku v minulosti protichodná, sa stala v rokoch 2009-2010
stabilnou“. Vyplýva to z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 130/2007, sp. zn.
5MCdo 4/2009, sp. zn. 4Cdo 300/2008. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedených rozhodnutiach zjednotil
rozhodovaciu prax v otázkach konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby. Argumentoval tým, že
reštitučný predpis je k všeobecným predpisom, akým je najmä Občiansky zákon vo vzťahu špeciality,

to znamená, že tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa
možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda, ak je
daný reštitučný nárok, nemožno uplatňovať nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych
predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny nástupca sa preto nemôže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona, a to
ani formou určenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa

§ 80 z. č. 99/1963 Zb. – Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov, ak mohla
žiadať o vydanie vecí podľa reštitučného predpisu.
Poskytnutie možnosti oprávneným osobám uplatňovať si nárok upravený v reštitučnom zákone
prostredníctvom žalôb prostredníctvom všeobecných predpisov občianskeho práva by viedlo k otvoreniu
celého reštitučného procesu, čo by v konečnom dôsledku v značnom rozsahu narúšalo princíp právnej

istoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa nehnuteľností, keďže v takom prípade by sa dali reštitučné
nároky uplatňovať „donekonečna“ .
V posudzovanej veci zhodne s Katastrálnym úradom Trenčín žalovaný v 1.rade tvrdí, že žalobca, resp.
jednotliví podielnici, si mali uplatniť svoj nárok podľa reštitučného zákona a v lehotách tým zákonom
upravených. Po uplynutí lehoty na uplatnenie práva podľa reštitučného zákona nie je možné uplatňovať

vlastnícke právo inými žalovanými, pretože tak, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe (naposledy
bolo vyššie opísaná ustálená súdna prax, potvrdená aj uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
177/2013 z 24.4.2013) by dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu reštitučného zákona.

6. Žalovaný v 1.rade k svojmu písomnému vyjadreniu pripojil rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu Prievidza.

7. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 6.5.2022 prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že s poukazom na § 34 ods.3 a ods.14 z. č. 330/1991 Zb. – o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov, žalovaný ako správca podáva stanovisko vo
vzťahu k nehnuteľnostiam – k pozemkom zapísaných v LV č. XXXX pre k. ú. A., ide parc. reg. C
KN č. 2582 o výmere 14892 m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parc. reg. C KN č. 2905
o výmere 21446 m2, druh pozemku - ostatné plochy, parc. reg. CKN č. 2906 o výmere 12257 m2,

druh pozemku - ostatné plochy a zdôraznil, že predpokladom úspešnej žaloby a tiež jednou zo
základných podmienok rozhodovania súdov v právnej veci je správna vecná legitimácia na strane
žalobcu, ide o aktívnu legitimáciu, tak aj na strane žalovaného, pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia
vyplýva z hmotnoprávnych predpisov a znamená stav, kedy žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho
z právneho predpisu a žalovaný je nositeľom povinnosti.

Žalovaný v 2. rade v prvom rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že tento žiadnym
spôsobom nepreukázal, resp. neosvedčil, na základe akých skutočností by vlastníkom sporných
nehnuteľností mal byť sám žalobca ako právnická osoba a nie je jeho jednotliví členovia. Vzhľadom na
túto skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom založeným podľa z. č. 97/2013 Z. z. - pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého pozemkové spoločenstvo iba

spravuje a obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je však naďalej vo vlastníctve (spoluvlastníctve)
jednotlivých jeho členov, t. j. žalobca ako pozemkové spoločenstvo, nie je a ani nemôže byť vlastníkom
spoločnej nehnuteľnosti, tým sú iba jeho jednotliví členovia, teda iba oni by sa mohli určovacou žalobou
domáhať určenia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k sporným nehnuteľnostiam.
V súvislosti s tým poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08, v zmysle ktorého

žalobca ako pozemkové spoločenstvo združujúce spoluvlastníkov, spoločné nehnuteľnosti, hoci aj má
právnu subjektivitu, nemá žiadne oprávnenia k otázke vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti...Pretosubjektomaktívnevecnelegitimovanýmdomáhaťsaurčeniavlastníctva(spoluvlastníckehopráva)
k spoločnej nehnuteľnosti môžu byť len výlučne jednotliví spoluvlastníci takejto nehnuteľnosti, a nie
žalobca.

Naliehavý právny záujem je základným predpokladom konania upraveného v § 137 písm. c/ CSP, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať len v prípade, ak vyplýva z osobitného
predpisu. Žaloba má mať predovšetkým preventívny charakter podľa § 137 písm. c/ CSP a je
opodstatnená v prípade, ak odstraňuje neistotu a spornosť v právnych vzťahoch účastníkov konania.
V súvislosti s tým poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo

31/2011, v zmysle ktorého právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle § 80 písm. c/ OSP, musí byť naliehavý pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu.
Ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo,

ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972).
Slovenský pozemkový fond namieta splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu pre podanie
žaloby zo strany žalobcu a zároveň poukázal na právny titul nadobudnutia sporných nehnuteľností
– rozhodnutie OPÚ v Prievidzi č. OPU XX-XXXX/XXXX-B. zo dňa 26.5.2010 2774/2010-PPÚ.
Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že nie právne postavenie žalobcu je neisté, keďže súčasný

právny stav je zachovaný a teda istý, viac ako 10 rokov, ale naopak – sám žalobca vnáša do právnych
vzťahov neistotu a spornosť.
Zdôraznil podstatu a zmysel, teda obsah pozemkových úprav a poukázal tiež na § 1 ods. 1,
2 z. č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové
usporiadaniepozemkovéhovlastníctvavurčitomúzemíaostatnéhonehnuteľnéhopoľnohospodárskeho

a lesného majetku s ním spojeného vykonávaného vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami
a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami
poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva a podporuje rozvoj vidieka.
Pozemkové úpravy zahrňujú:

a/ zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných
práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov ( scelenie, oddelenie alebo iné úpravy
pozemkov),

b/ technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním
právnych pomerov.

V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 130/2007.

8. Žalovaný v 2.rade v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 14.júla 2022 uviedol, že z procesného
hľadiska v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania má žalobca nielen povinnosť tvrdiť (nestačí len
tvrdiť), ale má aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi (povinnosť dokazovania).
Je teda vecou žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatneného nároku, teda uniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

Žalovaný v 2.rade má za to, že doposiaľ žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom oprávnenosť svojho
nároku, resp. skutočnosť, že mu vlastnícke právo k sporným parcelám patrí, nepredložil súdu také
dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť aktuálny stav na liste vlastníctva.
Žalovaná v 2.rade je zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností v LV č. XXXX pre k. ú.
A., pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie OPÚ Prievidza č. OPU XX-XXXX/XXXX-B.

zo dňa 26.5.2010, 2274/2010-PPÚ.

9. K svojmu písomnému vyjadreniu predložil do súdneho spisu rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Prievidza zo dňa 25.5.2010.

10. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 30.8.2022 žalovaný v 2.rade uviedol, že odkazuje v plnom
rozsahu na svoje doterajšie písomné vyjadrenia, skutkovú vecnú a právnu argumentáciu v tejto právnej
veci a na prílohy priložené k tomuto vyjadreniu.V celom rozsahu namieta a tiež rozporuje, ako dôvodnosť samotnej žaloby, tak aj skutkovú vecnú
a právnu neargumentáciu podanej žaloby žalobcu a na to nadväzujúcich vyjadrení žalobcu, ktorú
považuje za vadnú, účelovú a ako celok v rozpore s objektívnym skutkovým stavom, v rozpore

s objektívnym platným právnym stavom, ako aj v rozpore s konaním v dobrej viere a bez splnenia
podmienok konania v dobromyseľnosti.
Uviedol, že žalobca v žalobe nedostatočne odôvodnil a nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore, namieta, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom.
Žalobcaneuniesoldôkaznébremenotvrdeníaanidôkaznébremeno,nakoľkopodľanázoružalovaného,

žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal na podklade dôkazov, ktoré do konania doložil, že bol
v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností a svedčí mu (či má mu svedčať) vlastnícky titul k sporným
nehnuteľnostiam, nakoľko žalobca touto podanou žalobou, jej prílohami, ani následnými vyjadreniami
nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu k sporným nehnuteľnostiam.
Pokiaľ sa žalobca domnieval, že bol a je vlastníkom, mal a bol povinný samotný žalobca svoje vlastnícke
právo uplatniť podľa tzv. reštitučných zákonov v tam určených zákonných (prekluzívnych) lehotách, ktoré

už márne uplynuli; žalovaný preto namieta, že táto žaloba žalobcu je iba zjavným zneužitím práva a má
byť zamietnutá ako nedôvodná.
Žalobca nikdy nemohol riadne a účinné a de iure nadobudnúť vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam ani na základe inštitútu vydržania tak, ako sa to snaží v podanej žalobe účelovo
predostrieť, nakoľko v tomto smere by musel mať žalobca sporné nehnuteľnosti v pokojnej držbe a byť

po celý čas danej držby sporných nehnuteľností dobromyseľný, že mu pozemky patria najmenej po
dobu 10 rokov a následne splniť ostatné, v tom čase platné zákonné podmienky k vydaniu osvedčenia
vydržania a následnému zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo však žalobca nikdy vo
vzťahu k sporným pozemkom nenaplnil a ani nespravil.
Žalobca nepreukázal v tomto smere naliehavý právny záujem na určenie, že je vlastníkom sporných

nehnuteľností, lebo pokiaľ žalobca bol presvedčený o tom, že mu sporné nehnuteľnosti skutočne patria,
tak takouto žalobou sa mal a mohol brániť minimálne najneskôr v čase po tom, čo došlo k začatiu
konania o pozemkových úpravách, čo opätovne žalobca nespravil, čo iba preukazuje zlú vôľu a zlý
úmysel žalobcu a účelové konanie žalobcu v rámci tejto žaloby.
Žalovaný v 2.rade sa ohradzuje, že by malo dôjsť k nadobudnutiu sporných nehnuteľností nezákonnou,

či trestnou činnosťou, čo musí najskôr žalobca preukázať právoplatným rozhodnutím súdu, či iného
orgánu verejnej moci, inak ide iba o lživé a zlomyseľné ohováranie.
Podľa žalovaného v 2.rade argumentácia žalobcu v žalobe vytvára dojem, že ide skôr o správnu žalobu
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol nezákonne o pozemkových úpravách
podľa žalobcu. Zo samotnej žaloby ani jej príloh však nevyplýva, že by žalobca podal proti rozhodnutiu

už vyššie uvedenému ústavnú sťažnosť alebo využil všetky prostriedky právnej ochrany na ochranu
svojho domnelého vlastníctva. Podľa žalovaného v 2.rade sa snaží t. č. nesprávne a nezákonné zhojiť
podaním všeobecnej určovacej žaloby, k čomu táto určovacia všeobecná žaloba neslúži a ide iba o jej
zjavné zneužitie. Žalobca nenaplnil naliehavý právny záujem na podanie takejto všeobecnej určovacej
žaloby.

Poukázal na § 6 ods.1 písm. d/, písm. e/ z. č. 229/1991 Zb. – o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, v zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku

d/ odňatia bez náhrady postupom podľa z. č. SNRČ 81/1949 Z. z. – o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

e/ odňatia bez náhrady postupom podľa z. č. SNRČ 2/1958 Zb. – o úprave pomerov a obhospodarovaní
spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.

Tiež poukázal na § 11 ods.1 písm. h/ cit. zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.
Ďalej poukázal na § 13 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 môže oprávnená
osoba uplatniť do 31.decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne osemnásť
mesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde

k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zaniká.
Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravuje všeobecnými
predpismi o správnom konaní.Tiež poukázal na § 19 ods. 1 a 2 cit. zákona a poukázal na dôležitý § 5 ods.1 z. č. 503/2003 Z. z. –
o navrátenie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších zmien a doplnkov, konkrétne z. č. 180/1997
Z. z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších zmien

a doplnkov, v zmysle ktorého právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom môže uplatniť oprávnená
osoba do 31.decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok
a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 37 ods. 1 z. č. 330/1991 Zb. – o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách,

spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu alebo, ku ktorých zaniká
užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na
ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú
sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydanie pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve
oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

Poukázal aj na § 37 ods.2 zákona o pozemkových úpravách, tiež na § 1 ods. 1 z. č. 81/1949 Zb., §
2 cit. zákona, § 3 ods. 1 cit. zákona a § 15 ods. 1,2 z. č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v pôvodnom znení, v zmysle ktorého uplynutím piatich
kalendárnych rokov od účinnosti tohto zákona pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré sú zapísané
v katastri nehnuteľnosti najmenej jeden kalendárny rok, prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu

a do správy fondu.
Ak do uplynutia piatich kalendárnych rokov odo dňa účinnosti tohto zákona nebudú pozemky
s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľnosti najmenej jeden kalendárny rok alebo, ak
sa zapíšu do katastra nehnuteľností až po uplynutí piatich kalendárnych rokov odo dňa účinnosti tohto
zákona, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa

zápisu do katastra nehnuteľností.
Sporné pozemky vo vzťahu k žalovanému v 2.rade predstavuje parc. reg. C KN č. 2582 o výmere 14892
m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parc. reg. CKN č. 2905 o výmere 21446 m2, druh pozemku
- ostatné plochy a parc. reg. C KN č. 2906 o výmere 12257 m2, druh pozemku – ostatné plochy
zapísané v LV č. XXXX.

Žalovaný v 2.rade nesúhlasí s tým, že žalobca tvrdí v žalobe, že bol vlastníkom nehnuteľností, pozemkov
v k . ú. A. zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. A., čo zodpovedá výmere cca 182 ha lesnej
pôdy a trvalého trávnatého porastu z dôvodu, že z prílohy č. 2 žaloby – výpis z registra pozemkových
spoločenstiev objektívne vyplýva, že žalobca ako subjekt práva vznikol až jeho zápisom dňa 29.2.1996,
teda je zrejmé, že žalobca nemohol byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej

vložke č. X pre k. ú. A., lebo z tejto vyplýva, že niekdajší vlastníci jednotlivých parciel boli tam uvedené
fyzické osoby, pričom zároveň vyplýva, že v spoločnom užívaní boli parcely rad č. A1. 14-21. 27, rad
č. A1. 14-21.23.27.28.32.
Uviedol, že ak žalobca tvrdí, že podľa nečitateľného posledného zápisu z 23.9.1961 parc. č. 1229, č.
1231, č. 1237, č. 1239, č. 1246, č. 1250, č. 1276 a č. 1281 mal obhospodarovať, teda nie vlastniť Štátne

lesy Žilina a tento majetok bol na základe rozhodnutia H/2005/00141 vydaný žalobcovi, tak opätovne
žalovaný v 2.rade uvádza, že ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu, pretože nie je možné stotožňovať
parcelné číslo pozemnoknižného zápisu s parcelami registra C KN, ktoré t. č. spravuje žalovaný 2/
a to bez toho, aby žalobca doložil geometrický plán, merania, teda také dôkazy, z ktorých je zrejmé,
že parcely, ktoré si žalobca nárokuje od žalovaného 2/ sú totožnými parcelami, ktoré teraz žalovaný

spravuje a ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského lesného úradu Trenčín zo dňa 16.5.2005 č. H/2005/00141,
v dôsledku ktorého nedošlo k vydaniu pozemkov, ako to zavádzajúco uvádza žalobca, ale došlo podľa
výroku tohto rozhodnutia k schváleniu lesného hospodárskeho plánu na obdobie rokov 2005-2014,
pričom zo samotnej prílohy tohto rozhodnutia - LV č. XXX parcely registra „E“ v ňom uvedené ležiace

v k. ú. A. vo vlastníctve SR, v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, pričom Krajský lesný úrad
Trenčín, ktorý vydal toto rozhodnutie podľa z. č. 100/1977 Zb. – o hospodárení v lesoch a štátnej
správe lesného hospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov nesplnomocňoval s odkazom na §
27 cit. zákona, správny orgán na vydanie pozemkov do vlastníctva žalobcu.
Čo sa týka nájomnej zmluvy, kde žalobca uvádza, že na základe nájomnej zmluvy je uvedený žalobca

ako prenajímateľ, to znamená, že podľa žalobcu je i vlastník, tak žalovaný zdôrazňuje, že nájomca
v nájomnej zmluve nie je riadne identifikovaný, takže nie je možné s určitosťou uzavrieť, že sa jedná
o žalobcu; prenajímateľom môže byť aj nedobromyseľný držiteľ, pokiaľ držba trvá, preto je nelogická
premisa žalobcu, že prenajímateľ = vlastník, je vecne a právne nesprávna; na základe tejto nájomnejzmluvy sa nedá určiť vlastníctvo akých parciel, ktorých vlastníctva sa žalobca domáha od žalovaného
2/ má nájomná zmluva preukazovať.
Žalobca tvrdí, že z výpisu z pozemnoknižnej vložky č.X nevyplýva, že by pozemky vo vlastníctve

žalobcu boli prevedené na iného vlastníka. Z tohto vyplýva, že všetok majetok bývalých urbárnikov bol
vždy vo vlastníctve žalobcu. Tu sa žalovaný v 2. rade ohradzuje, pretože tak, ako žalovaný v 2.rade už
poukázalvyššie,žalobcavznikolažvroku1996,kedyzískalprávnusubjektivituamoholzačaťvstupovať
do právnych vzťahov; dovtedy mohol za samotných spoluvlastníkov nehnuteľností, napr. pokiaľ
ide o reštitúcie vystupovať len ako splnomocnenec. Pokiaľ bol splnomocnený väčšinou podielových

vlastníkov, nikdy nie však vystupovať, a to pred týmto dátumom ako pozemkové spoločenstvo.
Ďalej uviedol, že žalobca svoje vlastnícke právo zo žaloby odvodzuje z výpisu z pozemnoknižnej vložky
č. X, z ktorej vyplýva zo záhlavia, že ide o zoznam osôb „Spoločná hora a pasienky bývalých urbárnikov
obce A.“, pričom posledný zápis je v časti B. Vlastníctvo je pravdepodobne zo dňa 23.8.1961, kde
zvyšok textu je okrem výnimiek jednotlivých slov nečitateľný. Nie je možné zistiť k akému zápisu došlo,
pričom ani sám žalobca nezabezpečil do konania originál tohto výpisu.

Ďalej žalobca poukazuje v žalobe na Dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných útvarov zo dňa 8.7.1993, ako aj na Dohodu o vydaní majetku urbárnikov zo dňa 14.2.1997.
Na základe týchto dohôd uzatvorených so splnomocnencom bývalých urbárnikov následne žalobca
podanímzodňa22.2.2000požiadalOkresnýúradPrievidza, katastrálnyodborozápisnehnuteľnostívk.
ú. A. do katastra nehnuteľností, kde priložil tieto dohody, identifikáciu parciel a zoznam spoluvlastníkov.

Žalobca nepostupoval podľa reštitučných zákonov, kedy nevyzval ako oprávnená osoba tzv. povinnú
osobu na základe uzatvorených dohôd na vydanie parciel a ani nepodal tzv. reštitučnú žalobu.
Ani z identifikácie parciel nie je možné určiť, či ide o sporné pozemky vo vzťahu k žalovanému v 2.rade
alebo, či ide o ostatné sporné nehnuteľnosti, ktorých určenie vlastníctva sa žalobca domáha, nakoľko
len zo samotných zápisov a čísiel parciel bez riadneho grafického znázornenia merania, geometrického

plánu, či zakreslenia je žaloba v tomto smere vadná a nejasná a z jej znenia a priložených dokumentov
niejezrejmé,žesažalobcadomáhaurčeniavlastníctvaod žalovanéhov2.radenazákladepriložených
dôkazov úplne iných parciel a čísel (aké sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. A.), t. č. vo vlastníctve
Slovenskej republiky,
spravované žalovaným v 2.rade.

V súvislosti s tým poukazuje na rozsudok NS ČR zo dňa 20.9.2017 sp. zn. 22Cdo 254/2017-216,
ktorého závery sú aplikovateľné viď čl. 152 ods.4 Ústavy SR s poukazom na rovnaké znenie Listiny
základných práv a slobôd tak pre Slovenskú republiku, ako aj pre Českú republiku.
Ďalej uviedol, že ak sa aj snaží žalobca svoje vlastníctvo odvodiť od rozhodnutia správneho orgánu, od
rozhodnutia Krajského úradu Trenčín, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

zo dňa 15.10.2003 číslo: H/2003/00213-2, tak z tohto rozhodnutia v žiadnom prípade nevyplýva
vlastnícke právo žalobcu, nakoľko výrokom tohto rozhodnutia je určenie lesného užívateľského celku
a napriek tomu, že rozhodnutie výslovne uvádza, že „Vlastníkmi lesných pozemkov na výmere 168,76 ha
sú podielnici Urbariátu Seč, pozemkové spoločenstvo“, tak je potrebné opätovne zdôrazniť, že správny
orgán nemôže rozhodnúť o vlastníctve k nehnuteľnostiam, nakoľko o tom môže rozhodnúť iba nezávislý

a nestranný súd a to v prípade žalobcu na základe podania, nie všeobecnej určovacej žaloby, ale na
základe uplatnenia reštitučných nárokov, prípadne reštitučnou žalobou, nakoľko reštitučné predpisy sú
lex specialis k Občianskemu zákonu ako lex generalis, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax
najvyšších súdov súdnych autorít.
Ďalej zdôraznil, že ak mali byť na základe dohôd o vydaní majetku bývalým urbárnikom vydané

nehnuteľnosti, ktoré boli v rozhodnom období na základe zákona č. 81/1949 Zb. a zákona č. 2/1958
Zb. zoštátnené, tak v takom prípade bolo potrebné vyzvať povinnú osobu o vydanie týchto pozemkov,
nakoľko žalobcovi nesvedčal zápis v katastri nehnuteľností.
V súvislosti s tým poukázal na Oznámenie o vybavení podania zo dňa 23.3.2010 číslo: A/2010/00126,
v ktorom sa uvádza:

„Šetrením dokumentov uložených v zbierke listín sme zistili, že nehnuteľnosti zapísané v LV č. X parc. č.
306/2, č. 443/2, č. 778 a č. 1672 boli v roku 1981 rozhodnutím ONV – odborom PLVH Prievidza značka:
PLVH-2023-1-3434/1980-KČ prevedené na Čsl. štát v správe Štátneho majetku n. p. J. H. v celosti.
Dôvodom prevodu bola skutočnosť, že v k. ú. A. bolo založené JRD, ktoré podľa zákona č. 81/1949 Zb.
sa stalo vlastníkom všetkých nehnuteľností. Nakoľko vlastníctvo bolo odňaté rozhodnutím bývalým ONV

za účelom prinavrátenia vlastníctva na majetok urbáru bolo treba požiadať o reštitúciu a nedožadovať
sa priamo zápisu „na správe katastra“.Citoval § 9 ods. 1 a 2 z. č. 229/1991 Zb. – o úprave vlastných vzťahov k pôde a k inému
poľnohospodárskemu majetku, podľa tohto ustanovenia si nárok mala uplatniť oprávnená osoba na
pozemkovom úrade a zároveň vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľností.

„Povinná osoba“ mala uzavrieť s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní
nehnuteľností. Dohody podliehali schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného
v správnom konaní.
„Nemáme vedomosť, či predchádzajúce predstavenstvo urbáru požiadalo o reštitúciu. Pôvodná lehota
bola zákonom stanovená do 31.12.1992 a Vami predložená dohoda o vydaní majetku urbárnikov

a Štátnym majetkom š. p. B. C. je z roku 1997“.
„Vroku2003 bolprijatýzákonNRSRč.503/1993Z.z.–onavrátenívlastníctva kpozemkom aozmene
a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších zmien a doplnkov“.
„Tento zákon upravoval navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa z. č. 229/1991
Zb. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku mohla uplatniť oprávnená osoba do 31.decembra 2004

na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3“.
„Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku vydáva
obvodný pozemkový úrad. Naším šetrením sme nezistili, že na SK (Správa katastra) boli predložené
k zápisu listiny spôsobilé na zápis“.

„ V priebehu spracovania ROEP (registra obnovenej evidencie pozemkov) mohli členovia urbárskeho
spoločenstva podať námietku proti zverejnenému registru. V prípade podania námietky sa prešetroval
stav uvedený v návrhu registra a o námietkach sa rozhodovalo v správnom konaní“.
„Nakoľko ste nevyužili možnosť prinavrátenia vlastníctva k pozemkom v zmysle platnej legislatívy SR
nie je možná zmena právneho stavu naším úradom. Domnievame sa, že bolo treba v prvom rade využiť

zákonné prostriedky na navrátenie vlastníctva, ako sa dožadovať zápisu nesprávnych listín podaných
v priebehu rokov 2000 až 2009. V sporných prípadoch o vlastníctve rozhoduje iba nezávislý orgán a to je
súd. Ten skúma oprávnenosť nároku a aj vzniknutú skutočnosť uplynutia lehoty stanovenej zákonom
o reštitúciách“.
Vzhľadom na vyššie uvedené a predovšetkým s poukazom na citované Oznámenie o vybavení podania

zo dňa 23.3.2010 žalovaný v 2.rade uvádza, že žalovaný v 2.rade neeviduje od žalobcu,
-resp.odzástupcubývalýchurbárnikovakooprávnenýchosôbvočižalovanémuv2.radeakopovinnému
výzvu na uzatvorenie dohody na prinavrátenie spornej nehnuteľnosti;
- dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov bolo uzatvorené po zákonnej prekluzívnej lehote a to
bez zákonom stanoveného postupu, kedy tieto dohody majú byť v správnom konaní riadne schválené

vydaním rozhodnutia vo veci samej;
- zo samotnej žaloby nevyplýva, že žalobca zastupuje osoby, ktoré sú zapísané na pôvodnej
pozemnoknižnej vložke č. X, žalobca neidentifikoval právnych nástupcov, žalobca do konania nedoložil
zoznam terajších členov Pozemkového spoločenstva A., žalobca ani v rámci priložených dohôd
nepreukázal, resp. z nich nevyplýva, že by bol K. L., ktorý zastupoval urbárnikov riadne splnomocnený

na zastupovanie nadpolovičnou väčšinou podľa § 37 ods.2 zákona o pozemkových úpravách;
- z podanej žaloby a jej príloh vôbec nevyplýva, že samotný žalobca ani netvrdí v žalobe, že by proti
schválenému právoplatnému rozhodnutiu o schválení pozemkových úprav Obvodného pozemkového
úradu Prievidza zo dňa 25.5.2010 podal buď žalobca alebo zástupca urbárnikov správnu žalobu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, pričom táto možnosť vyplýva aj zo samotného poučenia

v rozhodnutí.

Ďalej žalovaný v 2.rade uviedol, že pokiaľ ide o priebeh projektu pozemkových úprav, tento proces
začal ešte v roku 2002, kedy mal žalobca až do právoplatného schváleného projektu čas 8 rokov
na podanie civilnej žaloby na súde, nakoľko podľa ustálenej judikatúry po právoplatnom schválení

vykonania projektu pozemkových úprav sa už nie je možné žalobou na súde úspešne domáhať určenia
vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré vznikli na základe projektu pozemkových úprav.
Na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení jeho určovacej žaloby a čo je
najdôležitejšie, právoplatným rozhodnutím, ktorým dôjde k vykonaniu pozemkových úprav dochádza
k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k novým pozemkom, a teda nejde

o odôvodnenie vlastníctva k parcelám pred vykonaním pozemkových úprav.
V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 17.1.2019 sp. zn.
16Co 494/2016, v zmysle ktorého: „Právne dôsledky vyplývajúce z projektu pozemkových úprav brániatomu, aby žalobcovia mohli preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva po svojich právnych predchodcoch, ktoré pôvodne, aj v čase podania žaloby, mohlo existovať.
Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2540/2017, uznesenie NS SR sp.

zn. 8Cdo 158/2017, v zmysle ktorého pre právne posúdenie veci považoval súd prvej inštancie
za rozhodujúce, že sporný pozemok podlieha pozemkovým úpravám podľa z. č. 330/1991 Zb. -
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách a že v dôsledku rozhodnutia príslušného orgánu zaniklo
vlastnícke právo k pôvodným pozemkom“.

K uplynutiu lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov žalobcu uviedol, že žalovaný v 2.rade poukazuje
na objektívnu skutočnosť v nadväznosti na citované ustanovenia v časti 2 tohto písomného vyjadrenia,
že reštitučné lehoty mali prekluzívny, teda prepadný charakter. Všetky reštitučné predpisy stanovili
kogentné právne pravidlo, že neuplatnením práva v lehote dôjde k zániku reštitučného nároku.
Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1782/2002, Nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. IV. ÚS 298/05, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 36/1999 a iné.

Z vyššie uvedených rozhodnutí, ale aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v roku 2009
- 2010 vyplýva, že vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákona na prípady, ak
oprávnené osoby nevyužili možnosť domáhať sa v zákonnej stanovenej lehote vydania nehnuteľností
prevzatej štátom bez právneho dôvodu podľa reštitučného predpisu. V tomto smere došlo postupom
času k zjednoteniu v minulosti rozdielnej rozhodovacej činnosti NS SR.

Ak stanoví reštitučný predpis určité podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nie je možné ten istý
nárok uplatňovať podľa iného predpisu. To znamená, že hľadať riešenie vo všeobecnom právnom
predpise a to buď formou žaloby na vydanie veci podľa § 123 Občianskeho zákona alebo žalobou na
určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, je možné iba vtedy, ak v špeciálnom reštitučnom
zákone chýba osobitná právna úprava.

Zdôraznil, že po uplynutí reštitučných lehôt už nie je možné uplatniť si všeobecnou vlastníckou žalobou
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonu, ktorý predstavuje lex generalis.
K vydržaniu uviedol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky a to dobromyseľnosť, pokojná
držba po celú dobu zákonnej doby, nakoľko žalobca nikdy nebol dobromyseľným držiteľom sporných

nehnuteľností nemohol vydržať ich týmto titulom. Vlastníkmi sporných nehnuteľností boli vždy podielnici,
v minulostí tí, ktorí boli zapísaní na pozemnoknižnej vložke č. X a neskôr ich dedičia alebo iní právni
nástupcovia. Žalobca ako subjekt práva vznikol až v roku 1996, pričom za podielnikov ako zástupca
nikdy úspešne nereštituoval majetok, ktorý neskôr na základe právoplatného a vykonateľného plánu
pozemkových úprav nadobudli do svojho vlastníctva, resp. správy obaja žalovaní.

Žalobca teda nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, nemôže sa domáhať určenia vlastníctva
k pozemkom spadajúcim do reštitúcii inak ako prostredníctvom lex specialis, pričom prekluzívna lehota
už ubehla, žalobca preto žiadnym spôsobom voči žalovanému v 2.rade nepreukázal nákresmi, mapami
alebo iným spôsobom, že by sporné parcely vo vzťahu k žalovanému v 2.rade mali byť niektoré z parciel
podľa pozemnoknižnej vložky a žalobca sa tak zrejme vedome svojej chyby t. č. po 20-tich rokoch snaží

obísť zákonnú úpravu a snaží sa vyslovene určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam voči žalovanému
v 2.rade, avšak žalobca ich nikdy nevlastnil, ani vlastniť nemohol a ani nikdy nemal po zákonnú dobu
tieto nehnuteľnosti v dobrovoľnej držbe s úmyslom byť ich vlastníkom, lebo tieto podiely vlastnili vždy
urbárnici, resp. právni nástupcovia, ktorí mali možnosť si tieto nárokov v reštitučných lehotách podľa
osobitných predpisov.

11.Vďalšompísomnomvyjadrenížalovanéhov2.radezodňa28.10.2022žalovanýuviedol,žeodkazuje
na svoje doterajšie písomné vyjadrenia a skutkovú a vecnú právnu argumentáciu v uvedenej veci, aj
na všetky prílohy a tiež poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1.rade Lesy SR, š.p. so sídlom Banská
Bystrica, tiež na vyjadrenie žalovaného v 3.rade Obec A., tiež na vyjadrenie žalovaného v 3.rade zo dňa

25.júla 2022, s ktorým sa v plnom rozsahu žalovaný v 2.rade stotožňuje.
Je toho názoru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko túto nedostatočne odôvodnil, žalobca
nepreukázalsvojuaktívnuvecnúlegitimáciu,pretovznášanámietkuaktívnejvecnejlegitimáciezostrany
žalobcu.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, nakoľko podľa neho žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, na podklade dôkazov, ktoré do konania predložil, že práve subjekt pozemkového
spoločenstva žalobcu bol v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností a svedčí mu vlastnícky titul
k sporným nehnuteľnostiam. Práve listinami doloženými do súdneho spisu žalobcom, žalobca preukázal
vjednak,že vsporeniejeaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomaževlastníkmispornýchnehnuteľností
boli bývalí urbariátnici – fyzické osoby.
Ak sa aj žalobca domnieval, že bol a je vlastníkom a mal a bol povinný svoje vlastnícke právo (alebo

fyzické osoby ako členovia pozemkového spoločenstva) uplatniť svoje nároky podľa tzv. reštitučných
zákonov v tam určených zákonných (prekluzívnych) lehotách, ktoré už márne uplynuli, žalovaný je toho
názoru, že táto žaloba je zjavne zneužitím práva má byť zamietnutá ako nedôvodná.
Žalobca nikdy nemohol riadne a účinne de iure nadobudnúť vlastnícke právo k sporných
nehnuteľnostiamaninazákladeinštitútuvydržania,akosatosnažívžalobeúčelovožalobcapredostrieť,

lebo musel by mať sporné nehnuteľnosti v pokojnej držbe a byť po celý čas danej držby spornej
nehnuteľnosti dobromyseľný s tým, že mu tieto pozemky patria najmenej po dobu 10 rokov a museli
by byť následne splnené i ostatné zákonné podmienky vydania osvedčenia vydržania a následnému
zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, čo nikdy žalobca k sporným nehnuteľnostiam
nespravil a nenaplnil. Žalobca nikdy nemohol byť dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností,
lebo zo samotných príloh podanej žaloby jasne vyplýva, že si bol vedomý, komu svedčalo hmotno-

právne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Žalobca tiež nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.
Pokiaľ bol presvedčený o tom, že mu sporné nehnuteľnosti skutočne patria, tak takouto žalobou sa
mohol brániť minimálne najskôr v čase po tom, ako došlo k začatiu konania o pozemkových úpravách,
čo opätovne žalobca neurobil.

Z obsahu žaloby ani z iných listín nevyplýva, že by žalobca podal proti rozhodnutiu Obvodného
pozemkového úradu Prievidza zo dňa 15.5.2010 č. j. OPÚ 80-2010-1708 správnu žalobu podľa vtedy
platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, resp. využil dostupné opravné prostriedky na
ochranu svojho domnelého vlastníctva. Túto svoju nečinnosť sa snaží žalobca t. č. právne nesprávne
a zákonne zhojiť podaním všeobecne určovacej žaloby.

Poukázal na § 137 písm. c/ CSP, ktoré ustanovenie neslúži na reparáciu nečinnosti v časti účinnosti
reštitučných zákonov a plynutia prekluzívne reštitučných lehôt, čo potvrdzuje aj právna veta, či
rozhodnutia súdov.
Na strane žalobcu nie je naplnený naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa § 137
písm. c/ CSP, čo je jej obligatórnou súčasťou.

Opakovane poukázal na § 6 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ z. č. 229/1991 Zb., § 11 ods.1 písm. h/ cit.
zákona, § 13 ods. 1 cit. zákona, § 19 ods. 1 a 2 cit. zákona, § 5 ods.1 z. č. 503/2003 Z. z. - o navrátení
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších zmien a doplnkov, na § 37 ods.1 z. č. 330/1991 Zb. –
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 37 ods.2 cit. zákona, § 1 ods.1 z. č. 81/1949 Zb., § 2 cit.

zákona, § 3 ods.1, § 15 ods.1,2 z. č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach usporiadania vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších zmien a doplnkov.
Uvedené zdôvodnenie po právnej stránke uviedol žalovaný v 2.rade už vo vyjadrení zo dňa 30.augusta
2022.
Ďalejuviedol,žežalobcanemoholnadobudnúťvlastníctvotitulomvydržaniaavsúvislostistýmpoukázal

na vyjadrenie žalovaného v 3.rade zo dňa 25.7.2022, že žalobca nikdy nemohol platne vydržať sporné
nehnuteľnosti, lebo žalobcovi chýbala a chýba naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok
pre vydržanie nehnuteľností tak, ako to upravuje Občiansky zákon. Vydržaním neboli splnené zákonné
podmienky, a to dobromyseľnosť, pokojná držba po celú dobu zákonnej doby vydržania a nakladanie so
spornými nehnuteľnosťami ako vlastnými. Žalobca tieto podmienky nikdy nenaplnil, ani nemohol naplniť,

leboneboldobromyseľnýmdržiteľomsporných nehnuteľností,nikdynemohlazačaťaniplynúťzákonom
stanovená 10-ročná lehota na vydržanie sporných nehnuteľností, pričom žalobca nikdy nenakladal so
spornými nehnuteľnosťami tak, ako by bol ich vlastníkom, lebo aj zo samotných príloh, ktoré žalobca
doložil do konania je zrejmé, že žalobca mohol byť len detentorom sporných nehnuteľností.
Vlastníkmi sporných nehnuteľností boli vždy podielnici, v minulosti tí, ktorí boli zapísaní na

pozemnoknižnej vložke č.X a neskôr ich dediča, alebo iní právni nástupcovia. Žalobca ako subjekt
práva vznikol až v roku 1996, pričom za podielnikov ako zástupca nikdy úspešne nereštituoval majetok,
ktorý neskôr na základe právoplatného a vykonateľného plánu pozemkových úprav nadobudli do svojho
vlastníctva, resp. správy obaja žalovaní.
Žalobca nedoložil do súdneho spisu doklady preukazujúce naplnenie všetkých kogentných zákonných

podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne na vydržanie sporných nehnuteľností a ani
osvedčenie o vydržaní, ktoré by mohlo byť nespochybniteľné.
Zdôraznil, že žaloba nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nemôže sa domáhať určenia
vlastníctva pozemkov spadajúcich do reštitúcií inak, ako v zmysle lex specialis, pričom prekluzívna,reštitučná doba/lehota už márne ubehla. Žalobca žiadnym spôsobom voči žalovanému v 2.rade
nepreukázal nákresmi, mapami alebo iným spôsobom, že by sporné parcely vo vzťahu k žalovanému
v 2.rade mali byť niektoré z parciel podľa pozemnoknižnej vložky a žalobca sa tak zrejme vedome svojej

chyby, t. č. po 20-tich rokoch snaží obísť zákonnú úpravu a snaží sa právne nesprávne vyslovenia
určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam voči žalovanému v 2.rade, ktoré však žalobca nikdy
nevlastnilanikdyvlastniťnemoholaaninikdynemalpozákonnúdobuvdobromyseľnejdržbesúmyslom
byť ich vlastníkom, lebo tieto podiely sporných nehnuteľností vlastnili vždy urbárnici, resp. ich právni
nástupcovia, fyzické osoby ako členovia pozemkového spoločenstva, ktorí mali možnosť si tieto svoje

podiely na sporných nehnuteľnostiach nárokovať v reštitučných lehotách podľa osobitných predpisov,
čo však nikdy neurobili. Žalobca by mohol byť v tomto smere vnímaný ako oprávnený detentor, ktorý
však nikdy nedrží pozemky ako vlastné.
Navrhol žalobu zamietnuť.

12. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 15.januára 2023 žalovaný v 2.rade uviedol, že sa pridržiava

všetkých písomných vyjadrení zo dňa 6.5.2022, 14.7.2022, 30.8.2022 a 28.10.2022, tiež súhlasí
s tvrdeniami v písomných vyjadreniach žalovaného v 1.rade zo dňa 1.6.2022 a žalovaného v 3.rade
zo dňa 25.7.2022.
Opakovane zdôrazňuje, že nároky žalobcu sú nedôvodné, nedostatok žaloby žalobcu je absencia
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý je procesný nedostatok, ale tento nedostatok nebol v priebehu

konania odstránený.
Vo všeobecnosti aktívna vecná legitimácia vyjadruje hmotnoprávny vzťah strany sporu v prejednávanej
veci, teda žalobca musí byť nositeľom tvrdeného hmotného práva.
Prvá rovina nedostatku aktívnej vecnej legitimácie spočíva podľa názoru žalovaného v 2.rade
v tom, že v uvedenom spore je žalobca Pozemkové spoločenstvo - urbariát A., pričom toto v

zmysle z. č. 97/2013 Z. z. – o pozemkových spoločenstvách predstavuje spoločenstvo vlastníkov
podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností vykonávajúce predovšetkým činnosť smerujúcu k obhospodarovaniu nehnuteľností
v správe žalovaného v 2.rade, ale aj nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca
domáha. Vzhľadom na charakter subjektu žalobcu, žalovaný poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 2

písm. c/ zákona o pozemkových spoločenstvách v aktuálne účinnom znení:
„Výbor zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné“.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že eventuálne by bolo možné za aktívne legitimovaný
subjekt na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označiť výbor Pozemkového

spoločenstva - urbariát A., no aj naďalej je žalovaný za presvedčený o tom, že aktívne
legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby sú predovšetkým všetci podielnici spoluvlastníci
spoločnej nehnuteľnosti, či všetci vlastníci spoločných obhospodarovaných nehnuteľností. Uvedený
záver je možné konštatovať aj v nadväznosti na rozhodnutie KÚ Trenčín, odbor pozemkového
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 15.10.2003 pod č. H/2003/00213-2, z ktorého

výrokuvčastiAjeuvedenépodľa„Podľa§ 2aods.3z.č.100/1977Zb.–ohospodáreníolesochaštátnej
správe lesného hospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov, určuje užívateľský celok Urbariát A.
na výmere 168,76 ha lesných pozemkov v k. ú. A. ako jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú
sa vypracuje lesný hospodársky plán na obdobie rokov 2005-2014. Vlastníkmi lesných pozemkov vo
výmere 168,76 ha sú podielnici Urbariátu A., pozemkové spoločenstvo. Užívateľom lesných pozemkov

je Urbariát A. - pozemkové spoločenstvo na výmere 168,76 ha.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný v 2.rade konštatuje aj v druhej rovine, a teda,
že žalobca doposiaľ riadne nepreukázal, že by bol nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach,
ktoré sú v správe žalovaného v 2.rade. Napriek tomu, že žalobca uviedol a tiež ako prílohy k žalobe
predložil viaceré dôkazy, ani z jedného dôkazu nie je možné s určitosťou dospieť k záveru, že by

tieto preukazovali existenciu vlastníckeho práva žalobcu, či už k nehnuteľnostiam v správe žalovaného
v 2.rade alebo k nehnuteľnostiam vo všeobecnosti:

- výpis z pozemnoknižnej vložky č. X, ktorý je ťažko čitateľný, niekedy až nečitateľný, pričom z tohto
zápisu vyplýva a asi chcel aj žalobca poukázať na to, že tieto nehnuteľnosti boli majetkom bývalých

urbárnikov obce A.,

- rozhodnutie KÚ Trenčín zo dňa 16.5.2005 pod č. H/2005-00141. Žalobca v žalobe uvádza, že podľa
zápisu v PKV č. X je posledný zápis vykonaný z 23.8.1961, ktorý uvádza, že parcely č. 1229, č. 1231,č. 1237, č. 1239, č. 1246, č. 1250, č. 1276 a č. 1281 obhospodarujú, teda nie vlastnia Štátne lesy
Žilina (Lesný závod J. H.), pričom žalovaný v 2.rade uvádza, že celý majetok bol vydaný rozhodnutím
Krajského lesného úradu Trenčín č. H/2005/00141 žalobcovi.

Zdôraznil, že nie je možné stotožňovať parcelné čísla uvedené v zápise v pozemknižnej vložke č.
1 s parcelami registra „C“ v katastrálnom operáte, resp. ak tento krok chce žalobca uskutočniť, mal
by predložiť ďalšiu dokumentáciu, minimálne v rozsahu geometrického plánu, grafického znázornenia,
či iných meraní, prípadne by mal súd vykonať žalovaným v 2.rade navrhovaný dôkaz, zrovnávacie
zostavenie medzi údajmi registra pôvodného stavu a registra nového stavu „kombinatórium“ pre parcely

registra „C“ (minimálne) v rozsahu parc. č. 2582, parc. č. 2905 a parc. č. 2906 k. ú. A..
- dokument Uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností zo dňa 27.12.1993, Dohoda o vydaní majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa 8.7.1993 a Dohoda o vydaní majetku
urbárnikov zo dňa 14.2.1997; k týmto dokumentov žalovaný v 2.rade zaujme stanovisko v nasledujúcich
bodoch tohto vyjadrenia. Nájomná zmluva č. 5Ú/95 zo dňa 28.12.1995 a výpoveď z nájomnej zmluvy
zo dňa 14.7.1999, v súvislosti s tým poukázal na vyjadrenie z 30.8.2022.

Žalobca nepreukázal, že by bývalí urbárnici obce A. boli právnymi predchodcami žalobcu a teda
súčasťou Pozemkového spoločenstva – urbariát A..
Pokiaľ sa žalobca domnieva, že boli naplnené zákonné predpoklady inštitútu vydržania, tak na
potvrdenia tejto skutočnosti právna úprava SR v súčasnosti upravuje relevantné právne mechanizmy,

resp. v minulosti formou osvedčenia o vydržaní v zmysle z. č. 323/1992 Zb. – o notároch a o notárskej
činnosti. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu týkajúce sa inštitútu vydržania v nadväznosti na aktuálny
priebeh súdneho konania a obsah písomnosti a dôkazov v ňom predložených za irelevantné.
Ďalej žalovaný v 2.rade konštatuje, že, či bolo reštitučné konanie alebo pozemkové konanie, alebo
pozemkové úpravy realizované v súlade s právnymi predpismi, resp., či správne orgány v rámci týchto

právnych procesov postupovali v súlade t. č. s účinnou legislatívou SR, nie je predmetom konania
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na posudzovanie správnosti alebo nesprávnosti
postupu správnych orgánov právna úprava SR predpokladá iné právne nástroje, ktorými sa žalobca mal
a mohol domáhať svojich práv, napr. v zmysle ustanovení t. č. účinného Občianskeho súdneho poriadku
upravujúci problematiku správneho súdnictva alebo aj tzv. reštitučnou žalobou v nadväznosti na z. č.

229/1991 Zb., aj zákona č. 503/2003 Z. z. a z. č. 330/1991 Zb.
Na využitie vyššie uvedeného postupu, ako aj na jeho využitie bol žalobca opakovane upozorňovaný
a to oznámením o vybavení podania Katastrálnym úradom Trenčín zo dňa 23.3.2010 a stanoviskom
ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky M. K. zo dňa 15.1.2013.
Z listín predložených žalobcom nevyplýva, že by sa svojich práv domáhali právom predpísaným

postupom na súde, ba dokonca ani, že by využili možnosť uplatnenia opravného prostriedku voči
rozhodnutiu Krajského úradu Trenčín zo dňa 15.10.2003, rozhodnutia Krajského lesného úradu Trenčín
zo dňa 16.5.2005 alebo Obvodného pozemkového úradu Prievidza zo dňa 25.5.2010, ktoré nadobudli
už právoplatnosť.
Z dôkazov predložených žalobcom žalovaným v 2.rade dôvodne predpokladá, že žalobca takmer úplne

opomenul postup v zmysle reštitučnej legislatívy.
Poukázal na § 9 ods.1 a § 9 ods.2 z. č. 229/1991 Zb. - o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý upravovali
(takmer totožne upravujú) aj v súčasnosti postup oprávnených osôb, (tzv. štátnych občanov Českej
a slovenskej federatívnej republiky, ktorí mali trvalý pobyt na jej území a ktorých pôda, budovy a stavby

patriace pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od
25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedených v z. č. 229/1991 Zb. a akým si tieto mohli uplatniť svoje
nároky na vydanie nehnuteľností, pričom bolo potrebné uplatniť si nárok na príslušnom pozemkovom
úrade, potom bolo potrebné vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľností a následne bolo potrebné
s povinnou osobou uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorá podliehala schváleniu zo strany

príslušného pozemkového úradu vo forme rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Právo na vydanie
nehnuteľností si mohla oprávnená osoba uplatniť v lehote do 31.12.1992, pričom táto lehota mala
prekluzívny charakter a teda jej zmeškaním právo na vydanie nehnuteľností zaniklo.
Jedným z dôkazov, ktoré predložil žalobca bol síce dokument – uplatnenie nároku na vydanie
nehnuteľností datovaný ku dňu 27.12.1993, teda takmer rok po zákonom stanovenej lehote, okrem

toho, že právo na vydanie nehnuteľností bolo uplatnené po uplynutí v prekluzívnej lehote, to znamená,
zaniklo, je možné dôvodne sa domnievať, že toto ani nebolo uplatnené oprávnenou osobou, hlbšou
analýzou tejto skutočnosti však žalovaný v 2.rade s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nepostupoval
obozretne, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo, nepovažuje za účelnú a hospodárnu. Ďalšie dôkazy,ktoré žalobca predložil bola Dohoda o vydaní majetku bývalých urbárnikov... zo dňa 8.7.1993 a Dohoda
o vydaní majetku urbárnikov zo dňa 14.2.1997. Tieto tiež vykazovali nedostatky jednak v tom, že
subjektom v pozícií oprávnenej osoby boli tzv. bývalí urbarialisti obce Seč. Z dohody zo dňa 8.7.1993

nie je zrejmé, či uzatvoreniu predchádzalo zákonne predpokladaný postup spočívajúci v uplatnení práva
na vydanie nehnuteľností a dohoda o vydaní majetku urbárnikov až zo dňa 14.2.1997, čo nezodpovedalo
včasnému a zákonom predpokladanému postupu zo strany žalobcu.
Možnosť uplatniť si právo na navrátenie vlastníctva k pozemku sa žalobcovi naskytá aj v súvislosti
s nadobudnutím účinnosti z. č. 503/1993 Z. z. – o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

zmien a doplnkov. Táto bola však opätovne často limitovaná v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 do
31.12.2004. Zo žiadneho žalobcom predložených dokumentov však nevyplýva, že by tento uskutočňoval
akékoľvek právne kroky smerujúce k uplatneniu si práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom
v zákonnej stanovenej lehote do 31.12.2004, preto aj toto právo na jeho uplatnenie zaniklo a má
prekluzívny charakter.
Navrhol žalobu zamietnuť.

Uplatnil aj trovy konania.

13. Žalovaný v 3.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 25.7.2022 uviedol, že nesúhlasí
s tvrdeniami žalobcu v žalobe a tiež nesúhlasí, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním,
pretože tento jeho názor je nesprávny.

Predpokladom oprávnenej držby ako zákonnej náležitosti inštitútu vydržania je skutočnosť, že držiteľ
nehnuteľnosti je s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľným, že mu vlastnícke právo patrí,
teda, že existuje taký právny titul jeho držby, ktorý je spôsobilý aj pri objektívnom posudzovaní privodiť
u držiteľa taký stav jeho vedomia, že vlastnícke právo mu patrí a to vo vzťahu nielen k veci, ale aj vo
vzťahu k ostatným osobám, ktoré tvrdia, resp., ktorým vlastnícke právo patrí, napr. na základe formálnej

evidencie v pozemkovej knihe, resp. v katastri.
Zo žaloby nevyplýva taký právny titul, ktorý by bol spôsobilý k oprávnenej držbe žalobcu.
V pozemkovej knihe vo vložke č. 1 pre k. ú. A., ktorú žalobca priložil k žalobe nebol nikdy ako vlastník
nehnuteľností zapísaný žalobca, ani žiadny jeho právny predchodca, pretože vlastníkom nehnuteľností
boli evidovaní bývalí urbárnici obce A.. Preto skutkové tvrdenia žalobcu, že bol vlastníkom pozemkov

v k. ú. A. zapísaných vo vložke č. 1 vo výmere cca 182 ha lesnej pôdy a trvalého trávnatého porastu
nie je pravdivé. Pozemky zapísané vo vložke č. 1 boli jednoznačne v podielovom spoluvlastníctve
podielnikov označených vo vložke ako bývalí urbárnici. Podielovými spoluvlastníkmi, ktorých podiely
k nehnuteľnostiam, k pozemkom boli zapísané pre jednotlivých podielnikov - spoluvlastníkov v iných
pozemnoknižných vložkách boli teda vždy fyzické osoby a to jednotliví podielnici a nikdy nie právnická

osoba, teda žalobca.
Vlastníctvo podielnikov k spoločnej nehnuteľnosti vyplýva aj z obsahu zákona o pozemkových
spoločenstvách, napr. z § 4 ods.1 z. č. 97/2013 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého
pozemkové spoločenstvo zakladajú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti..., pričom zdôraznil, že zákonné
ustanovenie : vlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Totožná právna úprava platila aj pred účinnosťou vyššie

uvedeného zákona.
Zuvedenéhovyplýva,ževlastníkmispoločnejnehnuteľnostibolivždypodielnicispoločnejnehnuteľnosti,
teda fyzické osoby vlastniace podiel na spoločnej nehnuteľnosti.
Žalobca ako právnická osoba, ktorá nie je totožná s vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nikdy nebol
vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, a teda ani k predmetnej nehnuteľnosti neexistuje žiadny právny titul,

z ktorého by žalobca mohol odôvodiť nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobcovi je a vždy bolo známe, že vlastníkmi nehnuteľností boli podielnici spoločnej nehnuteľnosti
a pokiaľ títo nepožiadali včas podľa príslušných reštitučných predpisov o navrátenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam, tak im právo na navrátenie vlastníctva zaniklo (§ 3 ods. 1 z. č. 503/2003 Z. z.).
Napokon žalobca nie je žiadnym právnym nástupcom podielnikov spoločnej nehnuteľnosti, je len

právnickou osobou založenou podielnikmi spoločnej nehnuteľnosti, najmä za účelom zabezpečenia
a hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti pre podielnikov, teda pre vlastníkov.
Žalobca nikdy nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia – vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti,
týmto vždy boli spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. To, že žalobca tvrdí, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností len na základe toho, že bol v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník a že

predmetné nehnuteľnosti užíval v dobrej viere, že mu vlastnícke právo k nim patrí, ide iba o vymyslenú
konštrukciu, ktorou sa žalobca snaží obísť to, že podielnikom zaniklo právo na navrátenie vlastníckeho
práva tak, ako už bolo uvedené v tomto písomnom vyjadrení. Žalobca nepochybne vedel, že vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam vždy patrilo podielnikom na spoločnej nehnuteľnosti a nie právnickejosobe, ktorú podielnici založili za účelom správy spoločnej nehnuteľnosti. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva prechod vlastníckeho práva z vlastníctva podielnikov do vlastníctva právnickej
osoby založenej podielnikmi na správu spoločnej nehnuteľnosti. Len samotné tvrdenie žalobcu, že

vlastnícke práva k nehnuteľnostiam vydržali je absolútne nepostačujúce na to, aby bol žalobca so
žalobou úspešný, pretože vedel, resp. musel vedieť, že vlastníkmi nehnuteľností sú osoby odlišné od
žalobcu a že neexistuje žiadny právny titul na dobromyseľnú držbu žalobcu k týmto nehnuteľnostiam.
Túto dobromyseľnú držbu priamo vylučuje vedomosť žalobcu o tom, kto bol a kto je vlastníkom
nehnuteľností, ako aj to, že neexistuje žiadny právny dôvod na zmenu vlastníctva ako základný

predpoklad na nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Na tom nič nemení ani doloženie nájomnej
zmluvy, lebo hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou vyplýva žalobcovi zo zákona o pozemkových
spoločenstvách.
Namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu, ak by žalobca tvrdil, resp. argumentoval, že vlastnícke právo
nadobudol fakticky pre svojich podielnikov, lebo tento nie je nositeľom hmotného práva, ktoré by ho
oprávňovalo k podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva ani pre jeho podielnikov. K podaniu takejto

žaloby by boli oprávnení len vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale nie žalobca.
Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil i trovy konania.

14. Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovstránsporu,právnychzástupcov,oboznámil
listinnédôkazy–žalobač.l.1–21,detailpozemkovéhospoločenstvač.l.23+výpiszmajetkovejpodstaty

vložka č. 1 pozemno-knižná č.l. 24-25 + identifikácia parciel č.l. 25-26, žiadosť č.l.26a, dohoda č.l.27 –
28,príloha č. 1 až 2 –dohoda o vydaní majetku č.l. 30-33, výpoveď z nájmu č.l. 34, žiadosť o vykonanie
zápisu č.l. 34a - 35, rozhodnutie Krajského úradu Trenčín č.l. 36 – 38, výpis z katastra nehnuteľnosti
č.l. 38a - 39, projekt o pozemkových úprav č.l.40 – 41, katastrálny úrad č.l. 42, oznámenie o vybavení
podania č.l. 42a , výpis z listov vlastníctva č.l. 44-56, list Ministerstva pôdohospodárstva SR č.l.

57, sťažnosť na spôsob vybavenia petície podanej žalobcom na predsedu vlády č.l. 58-59, žiadosť
o odstránenie krívd a porušenia práva pri pozemkových úpravách č.l. 60-61, rozdelenie a posunuté
parcely č.l.6a a – 62 až č.l. 64, výpis z obchodného registra č.l. 65, výpis zo Štatistického registra
organizácii č.l. , detail pozemkového spoločenstva č.l. 72, výpis z obchodného registra na Lesy SR č.l.
73-110, oznámenie žalovaného v 2.rade č.l. 115, vyjadrenie žalobcu č.l. 116, zistenie identifikácie

Štátneho majetku Kostolná š. p. výpis z obchodného registra č.l. 119, vyjadrenie žalovaného v 2.rade
č.l.130–134,vyjadreniežalovanéhov1.radeč.l.138-140,rozhodnutieObvodnéhopozemkovéhoúradu
Prievidza č.l. 143 - 144, vyjadrenie žalobcu č.l. 147 – 148, rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Prievidza č.l. 154-155, vyjadrenie žalovaného v 3.rade č.l. 158 – 161, vyjadrenie žalovaného
v 2.rade č.l. 170, č.l. 177-187, uznesenie OS Prievidza č.l. 189 – 190, vyjadrenie žalovaného v 2.rade č.l.

195-199, vyjadrenie žalobcu č.l. 217 – 219, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 3.rade č.l. 220,
vyjadrenie žalovaného v 2.rade č.l. 228 – 230-235, 237 – 242, pripojené listiny z katastra nehnuteľností
a Okresného úradu pozemkového a lesného odboru Prievidza č.,l. 254 - 258, rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu Prievidza č.l .259 – 260, výpis z katastra nehnuteľností č.l. 261, výpis z pozemno-
knižnej vložky č.X č.l. 265, zmluva o pozemkovom spoločenstve, rozhodnutie Pozemkového úradu

Prievidza a návrh na preskúmanie rozhodnutia predložené na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu
(sa zakladá do súdneho spisu) a zmluva o prenájme pozemkov, všetky predložené na pojednávaní dňa
30.4.2024 s tým, že všetky listiny budú prefotené, keď súd preruší uznesením pojednávanie a zistil tento
skutkový stav:

15. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že vzhľadom aj na písomné
vyjadrenie žalovaných v 1. až 3.rade trvá na podanej žalobe, aj skutkových tvrdeniach uvedených
v žalobe a bude na súde, ako posúdi nárok žalobcu, pretože žalobca chce touto žalobou napraviť krivdy,
ktoré mu boli spôsobené.

16. Právny zástupca žalovaného v 1.rade uviedol vo svojom prednese, že sa pridržiava všetkých
písomných vyjadrení vo veci, pričom zdôraznil absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tiež
poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, nevyužil osobitné právne predpisy
na navrátenie majetku, ide o reštitučné zákony. Poukázal na to, že účelom reštitučných zákonov
bolo zmiernenie niektorých majetkových krívd, pričom k tomuto zmierneniu mohlo dôjsť len zákonom

stanoveným procesným postupom. Nepreukázanie splnenia reštitučného postupu podľa osobitného
predpisu zo strany žalobcu nebolo preukázané a to napriek tomu, že to namietali žalovaní aj vo svojich
písomných vyjadreniach a aj v rámci koncentračnej zásady, žalobca mal tieto dôkazy, pokiaľ ich mal
k dispozícií, mal ich súdu predložiť. Má za to, že žalobca si neuplatnil svoje právo podľa reštitučnýchpredpisov včas a riadne a preto jeho právo podľa príslušných ustanovení reštitučných predpisov zaniklo.
Zároveň žalovaný v 1.rade namieta naďalej vecnú legitimáciu a namieta aj samotný petit žaloby, ktorý
hovorí,žežalobcanadobúdadotknuténehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctva.Navrholžalobuzamietnuť

a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Právny zástupca žalovaného v 2.rade vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava
svojich všetkých písomných vyjadrení a stanovísk k žalobe a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Tiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tak, ako to namietal aj žalovaný v 3.rade. Žalobca

doposiaľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, neuniesol svoje dôkazné bremeno
v tomto konaní, pričom v rámci prvých vyjadrení k žalobe boli dané skutočnosti ohľadom reštitúcií
namietané a žalobca mal možnosť niekoľkokrát predložiť dané listiny, ako sa aj vyjadriť k týmto
skutočnostiam.
Ďalej uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil a uviedol to aj vo vyjadrení, že mu bolo odňaté vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam cca 60 ha, pričom zrátaním plôch pozemkov žiada navrátenie vo väčšej

výmere. Žalobca mal využiť opravné prostriedky v rámci správneho konania a uplatniť si svoje nároky
prostredníctvom reštitučných zákonov, ale žalobca tak neurobil. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil aj
trovy konania.

18. Právny zástupca žalovaného v 3.rade uviedol, že právny zástupca žalobcu si sám odpovedal,

či je žalobca alebo nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Jeho odpoveď bola nesprávna
a nezodpovedá ani zneniu zakladateľskej listiny, ani zákonu o pozemkových spoločenstvách, pretože zo
zakladateľskej listiny vyplýva, že výbor urbariátu je oprávnený zastupovať podielnikov, resp. spravovať
bežnú hospodársku činnosť a majetok, teda podielnikov a zastupovať ich pri uplatnení vlastníckych
práv, zastupovať, čiže nie konať vo vlastnom mene, ale zastupovať podielnikov. Zastúpenie je buď

na základe zákona alebo na základe splnomocnenia a žalobca podal žalobu za právnickú osobu,
ktorej neprislúcha žiadne vlastnícke právo ani z titulu pôvodného zápisu v pozemkovej knihe, pretože
tam boli zapísaní bývalí urbárnici, tak to vyplýva zo zápisu. To znamená, že vlastníkmi boli podielnici
urbariátu, nikdy v pozemkovej knihe nebol zapísaný urbariát ako vlastník, zrejme to bola potom chyba
aj predsedu L., keď uplatnil reštitučný nárok v mene urbariátu ako právnickej osoby a nie v mene

podielnikov. Podielnici mali uplatniť v zákonnej lehote svoj nárok. Krajský úrad šetril vec a uviedol, že
vlastnícke právo k tým podielom, resp. k tým nehnuteľnostiam boli odňaté tam citovaným rozhodnutím.
To znamená, že nestačila len dohoda o vydaní užívania, ale musela sa navracať vlastnícke právo
a keďže sa vlastnícke právo mohlo navrátiť len podielnikom, lebo reštitučný zákon sa sťahoval len
na fyzické osoby a nie právnické osoby, tak v žiadnom prípade nemohla namiesto fyzických osôb

vstúpiť právnická osoba ani na základe zakladateľskej listiny, pretože aj z tejto listiny vyplýva, že oni len
zastupujú a nemajú právo konať vo vlastnom mene za podielnikov, ale len pre podielnikov. Teda žalobe,
resp. petitu žaloby by nemohlo byť vyhovené, pretože také vlastnícke právo by patrilo podielnikom a nie
právnickej osobe, teda tomu združeniu podielnikov, ktorí si tí podielnici zakladajú len na to, aby mohli
spoločne hospodáriť na veci, ktorá patrí podielnikom. Aj keď v súčasnej právnej úprave zákona je možné

nadobudnúť vlastnícke právo aj právnickej osobe, ale len vo výnimočných prípadoch, resp. zákonom
predpokladaných prípadoch.
Reštitučné rozhodnutia nie sú až také dôležité, pričom oprávnenými osobami pri reštitúciách boli
fyzické osoby, nie právnické osoby. Keby aj bolo vyhovené reštitučným nárokom, aj tak to žalobcu
neoprávňuje podať žalobu na určenie vlastníctva. Mohli by podať takúto žalobu len podielnici, ak im

bolo vyhovené a boli im vlastnícke práva navrátené. Ak žalobca tvrdí, že užívali niečo, tak nepreukázalo
žiadny oprávnený titul dobromyseľnej držby, že by boli dobromyseľnými užívateľmi nehnuteľností, práve
naopak, z reštitučných rozhodnutí vyplýva, ktoré boli doručené, že mali vedomosť o tom, že tieto nároky
si riadne neuplatnili a nemôžu odvodzovať od nich dobromyseľnosť z toho, že im na tie reštitučné nároky
nebolo vyhovené. Práve naopak, tým je preukázané to, že neboli by dobromyseľní užívatelia nikdy pri

ich tvrdení, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Takže zo samotných tvrdení žalobcu
vyplýva, že nemohli byť dobromyseľní. Preto nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy.
Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil i trovy konania vo výške 100 %.

19. Z výsluchu predsedu žalobcu Pozemkového spoločenstva – urbariát A. N. L. súd zistil, že v čase,

kedy si žalobca mohol uplatniť nároky v zmysle reštitučných zákonov č. 229/1991 Zb. a z. č. 503/2003 Z.
z. nebol predsedom pozemkového spoločenstva. Z informácie vtedajšieho predsedu vie, že žiadosť bola
podaná na pozemkový úrad, bola podaná aj ďalšia žiadosť v decembri 1992, ktorá bola zaevidovaná
v roku 1993. Existuje žiadosť o uplatnenie reštitučných nárokov žalobcu, ale na túto žiadosť žalobcovnikto neodpovedal. Predseda k dispozícií túto žiadosť na pojednávaní nemal. Ďalej uviedol, že
Slovenský pozemkový fond žalobcovi vydal majetok, rovnako mu vydali majetok aj Lesy SR. Zdôraznil,
že ide o spoločnú nehnuteľnosť, čo skonštatoval aj kataster nehnuteľností a ktorý uviedol, že tieto

pozemky sú vo vlastníctve štátu a sú vo vlastníctve podielnikov. Pozemkové spoločenstvo – urbariát A.
vzniklo v roku 1994. Bývalý predseda Pozemkového spoločenstva - urbariát A. pán L. podal žiadosť
o prinavrátenie pozemkov, domnieva sa, že podielnikov, ale nevedel to jednoznačne uviesť. Nevedel sa
vyjadriť k otázke, či boli vydané pozemky pozemkovému spoločenstvu alebo jeho podielnikom. Nevedel
uviesť,či okresnýúradakopovinnáosobaschváliladohoduovydanínehnuteľností,resp.,čitátodohoda

bola schválená. Nevedel sa k tejto otázke vyjadriť.

20.Právnyzástupcažalobcupovýsluchupredsedužalobcuavyjadreníjednotlivýchprávnychzástupcov
na pojednávaní uviedol, že aktuálne k dispozícií na pojednávaní nemá žalobca listinné dôkazy
o uplatnení si reštitučných nárokov, ale súdu ich doloží.
V priebehu pojednávania predseda žalobcu N. L. dal k dispozícií právnemu zástupcovi žalobcu Zmluvu

o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielnikov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 8.2.2014, z
ktorej čl. VI. bod 2 vyplýva, že „výbor koná za členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva
uvedených v zákone o pozemkových spoločenstvách podľa § 10 ods.1,2 pred súdmi a orgánmi verejnej
správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti“.
Podľa neho tu je odôvodená aktívna legitimácia žalobcu. Poukázal aj na rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu Prievidza zo dňa 11.11.2010 vo veci nenavrátenia vlastníctva a nepriznania práva
na náhradu podľa z. č. 503/2003 Z. z. z dôvodu, že Urbariát, pozemkové spoločenstvo Seč nespĺňa
podmienky zákona o navrátení vlastníctva k pozemku, uvedeným v čl. 1 tohto rozhodnutia s tým, že

z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že K. L. mal správnemu orgánu predložiť dôkazné
listiny, na základe ktorých prešlo vlastníctvo urbárskych pozemkov na štát alebo právnickú osobu.
Keďže reštitučný zákon umožňuje navrátiť vlastnícke právo oprávneným osobám podľa § 2 ods.1,2 len
fyzickým osobám, neumožňuje navrátiť vlastnícke právo právnickej osoby, teda Urbariátu, pozemkové
spoločenstvo Seč.

Trval na podanej žalobe a uplatnil aj trovy konania vo výške 100 %.

21. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

22. V pozemnoknižnej vložke č.X (č.l.24-25) je zapísaná pod B. Vlastníctvo, radové číslo 1 bývalí

urbarialisti A. na základe majetkovej (ďalej nečitateľné 18.máj rok nečitateľný) pod radovým číslom 3,
text došlo 23.8.1961, ďalej text je nečitateľný, rovnako sú nečitateľné aj parcely.

23. Žiadosťou zo dňa 27.12.1993 Urbariát obce A. – zástupca L. uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností
Pozemkový úrad so sídlom Prievidza. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že urbariát s poukazom na § 9

z. č. 229/1991 Zb. – o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a §
37 z. č. 330/1991 Zb. – o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení z. č. 293/1992 Zb. a z. č.
187/1993 Z. z., uplatnil si nárok na vydanie nehnuteľností uvedené v § (nečitateľný paragraf) ods.1 písm.
d/ zákona prešli na bývalý Štátny majetok š. p. J. H. a terajší Štátny majetok, š. p. B. C. (nový vlastník).

O. uviedol v texte tejto žiadosti pôvodného vlastníka nehnuteľností Urbariát Seč a povinná osoba Štátny
majetok, š. p. B. C.. Dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
útvarov (o zrušení – predĺžení nájmu) uzatvorili právny útvar, splnomocnený zástupca vlastníkov
bývalých urbárnikov Obce A., v zastúpení L. K., Stredoslovenské lesy, š. p. Žilina, odštepný závod
Prievidza, majetok PK = EN LHP 168,7618 ha.

24. Súčasťou dohody o vydaní majetku bývalých urbarialistov Obce A., k. ú. A. je príloha č.1, kde je
uvedený zoznam parcelných čísiel, výmera a kultúra, ide o pozemnoknižný stav. Ide o parcely uvedené
v pozemnoknižnej vložke, je tu uvedená výmera, kultúra (pasienok, cesta, hora), rozdiel vo výmere, ďalej
parcely uvedené aj ako parcely EN, ich výmera a celkom je výmera týchto nehnuteľností 168,7618 ha.

25. Ďalej je súčasťou dohody o vydaní majetku bývalých urbarialistov Obce A. aj príloha č.2, kde je
uvedený zoznam jednotiek priestorového rozdelenia a lesa, diely, výmera celkom 168,76 ha.26. Dohodu o vydaní majetku urbárnikov zo dňa 14.2.1997 uzatvoril splnomocnený zástupca vlastníkov
bývalých urbarialistov Obce A., v zast. K. L. a organizácia Štátny majetok, š. p. B. C., ide o k. ú. A.
a parcelné čísla uvedené v zozname č. X.

27. Súčasťou tejto dohody je príloha č.1 - tvoriaca súčasť dohody o vydaní majetku ŠM Kostolná Ves
Urbariátu obce A., v ktorej je zoznam parcelných čísiel, ich výmera a kultúra. Ide o parcely uvedené
v pozemnoknižnom stave, teda vo vložke č. 1, uvedená výmera, kultúra, roľa a pasienok, trvalé trávnaté
porasty.

28. Nájomnú zmluvu č. 5u/95 uzatvorili Štátny majetok B. C. a Urbariát A. E. týka sa nájmu parciel
parc. č. 1214, č. 1215, č. 1216 a č. 1302. Ide o nájom za úhradu a nájmu dohodnutý na rok do 30.9.
príslušného roka a časť v čl. VI. je doba nájmu uvedená od 1.1.1996 do 31.12.2000. Zmluva je uzavretá
dňa 28.12.1995.

29. Štátny majetok Kostolná Ves v likvidácií dal dňa 14.7.1999 výpoveď z nájmu vzhľadom na vstúpenie
štátneho majetku do likvidácie a s poukazom aj na z. č. 229/1991 Zb. bodu 8 ods.3 dohody o užívaní
poľnohospodárskej pôdy.

30. Pozemkové spoločenstvo - urbariát A. žiadosťou zo dňa 31.5.2009 požiadalo Správu katastra

Prievidza o zápis v katastri nehnuteľností s tým, že žiadosť odôvodnilo tým, že počas prebiehajúcich
pozemkových úprav predseda urbariátu zistil, že kataster napriek ubezpečeniu zo dňa 10.3.2002, že
všetok majetok Pozemkového spoločenstva – urbariátu A. je zapísaný na LV č. XXXX, D. XXXX, D.
XXXX, doposiaľ nezapísal pozemnoknižnú vložku č.X do skôr uvedených LV a tým sa nezákonne znížila
hodnota majetku spoločenstva.

Vzhľadom k tomu pozemkové spoločenstvo požiadalo o zápis parciel č. 305/1, č. 305/2, č. 306, č. 443/2,
č. 778, č. 791, č. 1248, č. 1123, č. 1226/1, č. 1227, č. 1232, č. 1249, č. 1277, č. 1278, č. 1302, č. 1672
do LV č. XXXX a navrátil právny stav v Pozemkovom spoločenstve – urbariátu A..

31. Predseda urbariátu Obce A. K. L. požiadal Okresný úrad, katastrálny odbor Prievidza o zápis

nehnuteľností v k. ú. A. do katastra listom zo dňa 22.2.2000, aby boli zapísané nehnuteľnosti, ktoré sú
zapísané v pozemnoknižnej vložke č.X k. ú. A. podľa priloženej identifikácie parciel, pričom k žiadosti
predkladá aj dohodu o vydaní pozemkov v k. ú. A. o. z. Prievidza postupom podľa § 22a z. č. 229/1991
Zb. Navrhol zapísať tieto nehnuteľnosti v prospech vlastníkov združených v pozemkovom spoločenstve,
Urbariát, pozemkové spoločenstvo A. uvedený v zozname a potvrdených pozemkovým fondom, ktoré

priložil k tejto žiadosti.

32. Prílohy – pozemnoknižná vložka č.X, identifikácia parciel, dohoda o vydaní majetku PLZ Prievidza,
dohoda o vydaní majetku ŠM B. C., zoznam spoluvlastníkov.

33. Krajský úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 15.10.2003 určil, že lesný užívateľský celok Urbariát
A. vo výmere 168,76 ha lesných pozemkov v k. ú. A. ako jednotka priestorového rozdelenia lesa,
pre ktorú sa vypracuje lesný hospodársky plán na obdobie rokov 2005-2014. Vlastníkmi lesných
pozemkov vo výmere 168,76 ha sú podielnici Urbariátu A., pozemkového spoločenstva. Užívateľom
lesných pozemkov je Urbariát A., pozemkové spoločenstvo vo výmere 168,76 ha.

34. Krajský lesný úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 16.5.2005 schválil na obdobie rokov 2005-2014
lesný hospodársky plán na lesnom užívateľskom celku Urbariát A. v lesnom hospodárskom celku C.,
určil výmeru 155,29 ha so záväznými údajmi – kategória lesov – hospodárske lesy a kategória lesov
– ochranné lesy.

35. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 10.8.2008 a výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú
evidované parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, kde sú uvedené parcely, výmera,
druh pozemku a parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu v k. ú. A. a vlastníkom je
zapísaný SR - SPF, Búdkova ul. č. 36, Bratislava; titul nadobudnutia ROEP A. z. č. 180/1995 Z. z., č.

d. 850/63, PKV č. X, XXXX, PLVH – 203 1-343/1980.
Žalobca súdu predložil aj projekt pozemkových úprav A., Zásady na umiestnenie nových pozemkov zo
dňa 1.2.2007. Listina je opatrená podpisom Združenie účastníkov pozemkových úprav A. a Obvodný
pozemkový úrad Prievidza. Obsahom tohto projektu sú Zásady na umiestnenie nových pozemkov.36. Katastrálny úrad Trenčín, Správa katastra Prievidza vrátil listiny K. L., Obec A. s tým a bol vyzvaný,
aby predložil správe katastra geometrický plán, výpis z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel. V bode

2 je rukou napísaný text, ktorý je nečitateľný, nakoľko jedná sa o fotokópiu listiny.

37. Katastrálny úrad Trenčín listom zo dňa 23.3.2010 oznámil pozemkovému spoločenstvu – urbariát
A. N. N. L., predsedovi so sídlom J. H. vybavenie jeho žiadosti.
Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že dňa 24.2.2010 Pozemkové spoločenstvo - urbariát A. požiadalo

o odstránenie chýb v katastrálnom operáte k. ú. A., lebo Pozemkové spoločenstvo - urbariát A. malo
za to, že ROEP bol vykonaný neodborne a časť majetku Pozemkového spoločenstva – urbariátu A. je
stále vo vlastníctve SPF a Obce A.. Ide o pozemky, ktoré boli v užívaní ŠM B. C., ale firma vykonávajúca
ROEP a Správa katastra v Prievidzi sa rozhodla zmeniť právo k nehnuteľnostiam. Všetky parcely
v pozemnoknižnej vložke č. X sú zapísané na LV č. XXXX, D. XXXX, D. XXXX, boli urbárnici uvedení
do omylu. Podľa urbariátu ide o nezodpovednú prácu zamestnancov, nakoľko parc. č. XXXX je v LV č.

XXX vo vlastníctve ŠM B. C.. Štátny majetok bol pred 10-imi rokmi exekútorom zrušený a pozemky
boli vrátené vlastníkom.
Vzhľadom na takéto skutočnosti žiadal o nápravu a vybavenie žiadosti.
Katastrálny úrad Trenčín preveril údaje uvedené v podaní Pozemkového spoločenstva – urbariát A.
a oznámil, že ide o pozastavenie zápisov v obvode projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods.2

z. č. 330/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov k dátumu 1.1.2010. V zmysle metodiky §
29 ods.3 metodického návodu do vykonávania geodetických činnosti pre projekt pozemkových úprav
MANA 74.20.72.46.30 k termínu uvedenému v poznámke orgán katastra pozastaví zápisy do katastra
v obvode projektu do vydania rozhodnutia o schválení vykonania projektu správnym orgánom. Do
termínu pozastavenia zápisu do katastra možno doručovať verejné listiny a iné listiny na zápis

vyhotovených podľa údajov doterajšieho stavu katastra v obvode projektu. Podľa ods.5 verejnej listiny
a inej listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po termíne pozastavenia zápisu do katastra, orgán katastra
ako nezapisateľné vráti tomu, kto ich vyhotovil podľa § 42 osobitného predpisu. Zápis týchto listín
do katastra nebude možné vykonať, lebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení
vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určený v rozhodnutí sa nadobúda

vlastníctvo k novým pozemkom a vlastnícke práva k nim doteraz evidované v katastri zanikajú. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že nie je už možnosť konať a meniť stav v katastri.
Šetrením dokumentov uložených v zbierke listín úrad zistil, že nehnuteľnosti zapísané v LV č. X parc. č.
306/2, č. 443/2, č. 778, č. 791, č. 1048, č. 1223, č. 1226/1, č. 1227, č. 1232, č. 1277, č. 1278, č. 1302
a č. 1672 boli v roku 1981 rozhodnutím ONV – odboru PLVH Prievidza zn. PLVH-203.1-3434/1980-

Kč prevedené na Čsl. štát v správe Štátnemu majetku, n. p. J. H. v celosti. Dôvodom prevodu bola
skutočnosť, že v k. ú. A. bolo založené JRD, ktoré bola z. č. 81/1949 sa stalo vlastníkom všetkých
nehnuteľností. Nakoľko vlastníctvo bolo odňaté rozhodnutím bývalým ONV za účelom prinavrátenia
vlastníctva na majetok urbáru, bolo treba požiadať reštitúciu a nedožadovať sa priamo zápisu na správe
katastra. Poukázal na § 9 ods.1,2 z. č. 229/1991 Zb. – o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému

poľnohospodárskemu majetku si mala nárok uplatniť oprávnená osoba na pozemkovom úrade
a zároveň vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Povinná osoba mala uzavrieť s oprávnenou
osobou do 60-ich dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľností. Dohody podliehali schváleniu
pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Úrad nemal informácie, či
predchádzajúcepredstavenstvourbárupožiadalooreštitúciu. Pôvodnálehota bolazákonomstanovená

do 31.12.1992 a dohoda predložená Pozemkovým spoločenstvom - urbariát A. a Štátnym majetkom, š.
p. B. C. je z roku 1997.
Vroku2003 bolprijatýz.č.503/2003Z.z. –onavrátenívlastníctvakpozemkom aozmeneadoplneníz.
č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
zmien a doplnkov. Tento zákon upravoval navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané

podľa z. č. 229/1991 Zb. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku mohla uplatniť oprávnená osoba do
31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnostipodľa §3.Neuplatnením právavlehote,právozanikne.Rozhodnutieonavrátenívlastníctva
k pozemku vydával obvodný pozemkový úrad. Šetrením Katastrálneho úradu Trenčín nebolo zistené, že
na SK boli predložené k zápisu listiny spôsobilé na zápis. V priebehu spracovania ROEP mohli členovia

urbárskeho spoločenstva podať námietky proti zverejnenému registru. V prípade podania námietky sa
prešetroval stav uvedený v návrhu registra a o námietkach sa rozhodovalo v správnom konaní.
NakoľkoPozemkovéspoločenstvo–urbariátA.nevyužilmožnosťprinavráteniavlastníctva kpozemkom
v zmysle platnej legislatívy SR, nie je možná zmena právneho stavu Katastrálnym úradom Trenčín.V prvom rade bolo treba využiť zákonné prostriedky na vrátenie vlastníctva, ako sa dožadovať zápisu
nesprávnych listín podaných v priebehu roku 2000 až 2009. V sporných prípadoch o vlastníctve
rozhoduje iba nezávislý orgán a to je súd, ktorý skúma oprávnenosť nároku a aj vzniknutú skutočnosť

uplynutia lehoty stanovenej zákonmi o reštitúciách. Vzhľadom na pozemkové úpravy a na skutočnosť, že
vlastnícke práva k pozemkom doteraz evidované v katastri zanikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav.

38. Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. podal protest proti pozemkovým úpravám v k. ú. obce A.

podaním Obvodnému pozemkovému úradu Prievidza. Táto listina je bez uvedenia dátumu, ale prijatie
podateľňou (pečiatkou) Obvodného pozemkového úradu Prievidza je 4.6.2010.
Z tohto podania vyplýva, že Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. podal protest proti pozemkovým
úpravám v k. ú. A.. Tento protest smeroval proti spracovaniu operátu v katastri obce Seč na základe
zistení a na základe toho, že Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. po pozemkovým úpravách sa
urbariátu znížila výmera len na 122,29 ha lesnej pôdy a pasienkov oproti pôvodnému stavu 168,76

ha, ktoré boli určené rozhodnutím č. HA/2003/00213-2, na základe doloženého vlastníckeho vzťahu
z pozemnoknižnej vložky č.X a právoplatných dohôd o vydaní užívateľov z čias totalitného režimu
a oznámenia správy katastra o zápise v EKN vl. č. 1 na LV č. XXXX, D. XXXX, D. XXXX.

39. Z výpisov z LV č. XXXX k. ú. A. vyplýva, že vlastníkom parc. č. 2582 o výmere 14892 m2 - trvalý

trávnatý porast, parc. č. 2905 o výmere 21446 m2 - ostatná plocha, parc. č. 2906 o výmere 12257 m2 -
ostatná plocha, parc. č. 2939 o výmere 657 m2 - ostatná plocha, parcely registra „C“ patrí do vlastníctva
Slovenská republika, titul nadobudnutia OPÚ Prievidza č. OPU XX-XXXX/XXXX-B. zo dňa 26.5.2010
Z 2774/2010-PPÚ, Správa Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.

40. Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. A. vyplýva, že parc. č. 1905 o výmere 24832 m2, druh pozemku
trvalý trávnatý porast, parc. č. 1906 o výmere 16321 m2 - lesný pozemok, parcely registra „C“ patria
do vlastníctva Obce A., titul nadobudnutia: rozhodnutie OPÚ Prievidza č. OPU XX-XXXX/XXXX-B. zo
dňa 26.5.2010 Z 2774/2010-PPÚ – poz. vl. č.21/10.

41. Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. A. vyplýva, že parc. č. 2254 o výmere 2414 m2 – lesný pozemok
a parc. č. 2258 o výmere 12081 m2 lesný pozemok, parcely registra „C“ patria do vlastníctva Štátny
majetok B. C., š.p., titul nadobudnutia: rozhodnutie OPÚ Prievidza, č. OPU XX-XXXX/XXXX-B. zo dňa
26.5.2010 Z 2774/2010-PPÚ.

42. Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. A. vyplýva, že parc. č. 2040 o výmere 66823 m2, druh pozemku lesné
pozemky, parc. č. 2048 o výmere 54060 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. č. 2049 o výmere
10733 m2, druh pozemku lesné pozemky, parc. č. 2315 o výmere 44761 m2, druh pozemku lesné
pozemky, parc. č. 3158 o výmere 231237 m2, druh pozemku lesné pozemky, parcely registra „C“ patria
do vlastníctva Slovenská republika, titul nadobudnutia: rozhodnutie OPÚ Prievidza, č. OPU XX-XXXX/

XXXX-B. zo dňa 26.5.2010 Z 2774/2010-PPÚ v správe Lesy Slovenskej republiky Banská Bystrica.

43. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 15.1.2013 oznámilo
Pozemkovému spoločenstvu – urbariát A., že z ich podania vyplynulo, že v rámci reštitučného konania
nebolo priznané a vrátené vlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti Pozemkového spoločenstva – urbariát

A. v celom rozsahu, ale len do výšky preukázaných podielov jednotlivých členov spoločenstva. Správny
orgán nevyhovel požiadavke Pozemkového spoločenstva – urbariát A.. Z tohto dôvodu bolo toto
podanie adresované na ministerstvo s tým, že pozemkové spoločenstvo chce zmierniť tvrdosť
zákona a navrátenie pozemkov v k. ú. A.. V oznámení sa ďalej uvádza, že konanie o pozemkových
úpravách v katastrálnom území A. bolo nariadené rozhodnutím správneho orgánu dňa 1.7.2003

podľa zákona o pozemkových úpravách z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov
a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
Údaje o pôvodných nehnuteľnostiach a právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v obvode
projektu pozemkových úprav sa preberajú z katastrálneho operátu spravovaného príslušnou správou
katastra a sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Z tohto je zrejmé, že vlastnícke práva k pozemkom, ako aj údaje o vlastníkoch eviduje správny orgán
na úseku katastra nehnuteľností a správnemu orgánu na úseku pozemkových úprav zodpovednému za
konanie o pozemkových úpravách neprislúcha tieto údaje revidovať.Podľaspisovéhomateriálubolovkonanípodľaz.č.503/2003 Z.z.–onavrátenívlastníctvakpozemkom
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Prievidza č. OPU-95-2012/1345-Br zo dňa 13.4.2012
priznané právo na náhradu za pozemky, ktoré sa nachádzali v obvode projektu pozemkových úprav

a jeho vykonanie bolo schválené rozhodnutím č. OPU-80-2012/13708-Ku zo dňa 26.5.2010 v rozsahu
preukázaných podielov jednotlivých členov spoločenstva. To znamená, že z výmery 60,1125 na
poľnohospodárskej pôde bol priznaný nárok na výmeru 25 ha.
V právomoci ministerstva nie je priznať podielnikom Pozemkového spoločenstva - urbariát A., ktorí
si neuplatnili svoje nároky v reštitučnom konaní vlastníctvo k sporným pozemkom v súčasnej dobe

evidovaných ako podiely na spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
V závere tohto oznámenia ministerstvo uviedlo, že pracovníci správneho orgánu vyzývali Pozemkové
spoločenstvo–urbariátA.nadoplneniepotrebnýchúdajovajenaškoduveci,žezostranypozemkového
spoločenstva nebola vyvinutá dostatočná iniciatíva k úspešnému ukončeniu reštitučného konania.
Správny orgán na úseku pozemkových úprav postupoval v súlade s platnými zákonnými normami a bol
nápomocný Pozemkovému spoločenstvu – urbariát A. aj nad rámec svojich povinností pri uplatnení

práv zo strany spoločenstva.

44. Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. podalo dňa 14.2.2016 sťažnosť na spôsob vybavenia petície
č.5161-2/2015/5-2/OPSOP predsedovi vlády Slovenskej republiky (č.l. 58-59).

45. Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. zaslalo podklady k odstráneniu krívd a porušenia Ústavy SR
pri pozemkových úpravách na Okresný úrad Prievidza dňa 31.5.2019 a pripojilo rozdelenie a posunuté
parcely, zoznam parciel, ku ktorým nie je prístup, pozemky nemajú požadovanú výmeru a pozemky viac
ako troch vlastníkov (č.l.61-63).

46. Obvodný pozemkový úrad Prievidza rozhodnutím zo dňa 25.5.2010 rozhodol ako príslušný správny
orgán podľa § 5 ods.5 z. č.330/1991 Zb. – o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších zmien a doplnkov tak, že podľa § 14 ods.4 z. č. 330/1991 Zb. schválil vykonanie projektu
pozemkových úprav v katastrálnom území A., ktorý bol schválený rozhodnutím OPÚ Prievidza č. j. OPU

XXX-XXXX/XXXX-B. zo dňa 20.8.2009.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona Správa katastra Prievidza vyznačí do katastra nehnuteľností obmedzujúcu
poznámku podľa § 38 k § 39 ods.1 z. č. 162/1995 Z. z. – o katastri nehnuteľností a to zákaz scudzenia
a zaťaženia pozemkov určených projektom pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia.
Táto poznámka bola vyznačená na LV pri automatizovanom zápise údajov projektu do katastra k novým

pozemkom parc. č. (parcely sú uvedené v tomto bode).
Podľa § 14 ods. 8 cit. zákona, určuje dátum zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam
na deň 31.10.2010.

47. Vo vložke č. 1 B vlastníctvo sú pod radovým číslom 1 uvedení vlastníci, bývalí urbárnici Obce A. na

základe majetkovej úpravy 20.mája 1904 (č. d. 1861) do 20.mája 1904.

48. Právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní dňa 30.4.2024 Zmluvu o prenájme pozemkov
na účely lesného hospodárstva a poľnohospodárstva uzavretá v zmysle z. č. 181/1990 Z. z.
a nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z. uzavretej medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond

Bratislava a nájomcom Urbariát – pozemkové spoločenstvo A., v zmysle ktorej prenajímateľ prenajal
nájomcovi lesné a poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v zmysle § 6 ods.1 z. č. 181/1995 Z. z.
v správe prenajímateľa a tvoria podiel na spoločnej nehnuteľnosti výmery lesných pozemkov spoločnej
nehnuteľnosti 8,22 ha, z toho vo vlastníctve štátu, § 6 z. č. 181/1995 Z. z. v správe SPF, § 6 ods. b/, c/,
d/ z. č. 181/1995 Z. z. 8,22 ha. Alikvotná časť nájomného za rok, zoznam pozemkov spolu s výmerou

je uvedený v dohode o vydaní majetku organizáciou lesného hospodárstva vlastníkovi spoločenstva.
Zmluva je opatrená podpismi zmluvných strán a za Urbariát - pozemkové spoločenstvo A. K. L..

49. Predseda Pozemkového spoločenstva – urbariát A. K. L. podal návrh na preskúmanie rozhodnutia
OPU-166-2010/3438-Br na Krajský súd Trenčín (bez uvedenia dátumu a bez podpisu tejto listiny),

obsahom ktorej je okrem iného, že pozemkové spoločenstvo nezískalo dôkazné listiny, na základe
ktorých prešlo vlastníctvo urbárskych pozemkov na štát alebo právnickú osobu. Ďalej uviedol, že
v katastri Obce A. bolo založené roľnícke družstvo. Nikto zo žijúcich obyvateľov si nepamätá, že by tu
bolo nejaké družstvo, všetci si pamätajú, že hovädzí dobytok C. P. bral, ale pre Štátne majetky F. B..V archíve sa mu podarilo zistiť, že sporný majetok prešiel na štát až 23.3.1981, a to je 6 rokov, keď
Krajský súd Banská Bystrica zrušil toto tzv. roľnícke družstvo, vymazal ho z registra.
Správny orgán posledný rok zastavuje vykonávať dedičské konanie z dôvodu prebiehajúcich

pozemkových úprav, čím zabránil mnohým členom Pozemkového spoločenstva - urbariát A., aby si
mohli uplatniť reštitučný nárok.
Správny orgán nemá jasno v tom, ako si členovia majú uplatniť svoj nárok, na jednej strane
odmieta činnosť štatutára a na druhej strane odmieta komunikovať s jednotlivými členmi Pozemkového
spoločenstva – urbariát A..

Týmto podaním žiadal Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. o zrušenie rozhodnutia č.
OPU-166-2010/3438-Br.

50. Obvodný pozemkový úrad Prievidza rozhodnutím zo dňa 11.11.2010 vo veci nenavrátenia
vlastníctva a nepriznania práva na náhradu podľa z. č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnkov rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 5 z. č. 503/2003 Z. z. – o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení z. č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach na vysporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších zmien a doplnkov po preskúmaní uplatneného reštitučného
nároku Urbariátu - pozemkového spoločenstva A., ktorý uplatnil K. L., bytom A. XXX v podaní uvedený
ako splnomocnený zástupca Urbariátu – pozemkové spoločenstvo A., ale bez doloženia plnomocenstva
rozhodol tak, že podľa § 5 ods.2 z. č. 503/2003 Z. z. a z. č. 180/1995 Z. z., že Urbariát – pozemkové

spoločenstvo A. nespĺňa podmienky zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom ustanovené v § 2
na navrátenie vlastníctva k pozemkom parc. č. 305/1 – roľa o výmere 247 m2, parc. č. 305/2 - roľa
o výmere 469 m2, parc. č. 306 – roľa o výmere 3604 m2, parc. č. 443/2 – pasienok o výmere 26663
m2, parc. č. 778 – pasienok o výmere 6550 m2, parc. č. 791 – pasienok o výmere 61225 m2, parc. č.
1048 – pasienok o výmere 32006 m2, parc. č. 1223 – pasienok o výmere 61302 m2, parc. č. 1226/1 –

pasienok o výmere 10147 m2, parc. č. 1227 – pasienok o výmere 173578 m2, parc. č. 1232 – pasienok
o výmere 65714 m2, parc. č. 1277 – pasienok o výmere 140162 m2, parc. č. 1278 – pasienok o výmere
3884 m2, parc. č. 1302 – pasienok o výmere 14660 m2, parc. č. 1672 – pasienok o výmere 914 m2
a zároveň nespĺňa podmienky zákona o navrátení vlastníctva stanovené v § 3 k pozemkom parc. č.
1214 – pasienok o výmere 20307 m2, parc. č. 1215 – cesta o výmere 1352 m2, parc. č. 1216 – pasienok

o výmere 64459 m2, parc. č.1217/2 - pasienok o výmere 4626 m2, parc. č. 1220 – pasienok o výmere
8326 m2, parc. č. 1228 - cesta o výmere 1698 m2, parc. č. 1279 – cesta o výmere 1568 m2, parc. č.
1685 – pasienok o výmere 16131 m2 – všetky pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X k. ú. A.
a preto sa mu nepriznáva vlastnícke právo k týmto uvedeným pozemkom.
Navrhovateľovi sa za uvedené nehnuteľnosti nepriznáva ani právo na náhradu.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že dňa 5.1.2004 a dňa 3.12.2004 uplatnil Urbariát – pozemkové
spoločenstvo A. podpísané K. L., bytom A. XXX nároky, pričom oba nároky boli podané vo veci
navrátenia vlastníctva k bývalým urbárskym pozemkom k. ú. A. podľa z. č. 503/2003 Z. z.

51. Zmluvu o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 5

z. č. 97/2013 Z. z. – o pozemkových spoločenstvách uzatvorilo Pozemkové spoločenstvo - urbariát
A. so sídlom A. dňa 8.februára 2014, ktorá je opatrená podpisom predsedu spoločenstva N. N. L.
a podpredsedom spoločenstva M. B..
V preambule tejto zmluve je uvedené, že spoluvlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorou sa
v zmysle § 8 ods.1 zákona rozumie jedna nehnuteľná vec, pozostávajúca z viacerých samostatných

pozemkov a je nedeliteľná, ak zákon neustanovuje inak, ktorá je zapísaná na listoch vlastníctva
č. XXXX, tu sú uvedené čísla parciel, výmera a druh pozemku – les, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, ide o lesné pozemky, spolu lesné pozemky 144,4973 ha; ďalej LV č. XXXX, spolu
poľnohospodárske pozemky 6,4800 ha; LV č.XXXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 0,9173 ha,
celková výmera pozemkového spoločenstva 151,8946 ha, vedené pre k. ú. obce A. na Katastrálnom

úrade Prievidza, Správa katastra A., uvedený v zozname spoluvlastníkov (ktorý je súčasťou zmluvy) sa
s cieľom jej spoločného obhospodarovania a užívania dohodli na uzatvorení tejto zmluvy o pozemkovom
spoločenstve ako právnickej osoby v zmysle § 3 z. č. 97/2013 Z. z.
V čl. I. sa uvádza, že spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve. O založení
spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníci spoločne obhospodarovaných

nehnuteľností nadpolovičnou väčšinou hlasov. Spoločenstvo je zaregistrované na Obvodnom úrade
Prievidza a je založené na dobu neurčitú.V čl. III. tejto zmluvy sa uvádza, že členmi spoločenstva podľa tejto zmluvy sú všetci vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti. Členstvo v spoločenstva za trvania spoločenstva vzniká a zaniká prevodom alebo
prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov, do ktorého sa zapisujú fyzické osoby a tiež právnické osoby
a zapisuje sa aj pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností.
V čl. IV. sa uvádza, že orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada.
V čl. VI. sa uvádza, že výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť
spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, u ktorých to ustanovuje zákon, zmluva

o spoločenstve alebo stanovy, alebo, o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené zákonom
o pozemkových spoločenstvách iným orgánom spoločenstva.
Výbor koná za členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva uvedených v zákone o pozemkových
spoločenstvách podľa § 10 ods.1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania
na spoločnej nehnuteľnosti, alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, alebo ich môže
zastupovať vo veci nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou

spoločnej veci.

52. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.

53. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

54. Naliehavý právny záujem je základným predpokladom konania upraveného v § 137 písm. c/
CSP, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať len v prípade, ak vyplýva

z osobitného predpisu. Žaloba má mať predovšetkým preventívny charakter podľa citovaného
zákonného ustanovenia a je opodstatnená v prípade, ak odstraňuje neistotu a spornosť v právnych
vzťahoch účastníkov.
Právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu. Ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný a účinný

prostriedok procesného charakteru ochrany práva žalobcu, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, resp.
ďalšie súdne konanie, resp. konania. Spravidla naliehavý právny záujem je daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým.

55. Podľa § 6 ods.1 písm. a/ z. č. 229/1991 Zb. – o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov, oprávneným osobám sa vydávajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabania veci v trestnom konaní, prípadne
v trestnom konaní, správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov.

56. Podľa § 6 ods.1 písm. d/ cit. zákona, oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa z. č. SNR

81/1949 Zb. – o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov.

57. Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve
povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60-tich dní

od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

58. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia
vydaného v správnom konaní.

59.Podľa§11ods.1písm.h/cit.zákona,pozemkyaleboichčastinemožnovydaťvprípade,že pozemok
sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav alebo jeho vykonanie bolo schválené.60. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba
uplatniť do 31.decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne 18. mesačná lehota
plynúť až do dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu

po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie
písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom
konaní.

61. Podľa § 19 ods.1 cit. zákona, pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na

určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb
jednotlivých vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny,
životného prostredia a na investičnú výstavbu.

62. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, o vykonaní pozemkových úprav v súvislosti s tým o výmene alebo
prechode vlastníckych práv, o určení hraníc pozemkov alebo o zriadení, prípadne zrušení vecného

bremena k dotknutým pozemkom rozhoduje okresný úrad na základe dohody vlastníkov. V prípade, že
sa vlastníci nedohodnú, rozhoduje okresný úrad za podmienok ustanovených zákonom. Rozhodnutie
okresného úradu preskúma na návrh účastníkov súd.

63. Podľa § 5 ods.1 z. č. 503/2003 Z. z. – o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnkov

z. č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších zmien a doplnkov, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená
osoba do 31.decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnia pozemok
a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote, právo zanikne.

64. Podľa § 34 ods.3 z. č. 330/1991 Zb. – o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond upravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom
a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový
fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré sú lesnými

pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup
pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľnosti
pozemkovým fondom a kritéria pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľnosti
pozemkovým fondom, úpravy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

65. Podľa § 34 ods. 4 cit. zákona, na účely spravovania nehnuteľnosti podľa ods.3, pozemkový fond za
podmienok ustanovených osobitnými predpismi týmto zákonom

a/ prevádza bezplatne do vlastníctva oprávneným osôb pozemky alebo im poskytne finančnú náhradu,
ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov

s vlastníkmi na pozemkoch, v ktorých je zriadená záhradkárska alebo chatová oblasť a poskytuje
ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávneným osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok
držia, nie sú tým dotknutí,

b/ do schválenia privatizačného projektu, či v súlade s ním, prípadne, ak ide o pozemky podľa

nariadenia vlády SR vydaného podľa ods. 3 prenajímať nehnuteľný majetok na poľnohospodárske
využitie a hospodárenie v lesoch,

c/ je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v ods. 3,

d/ nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušných orgánov štátnej
správy určené na výstavbu alebo ťažbu, alebo určené ako vhodné na realizáciu kompenzačného
opatrenia v nevyhnutnom rozsahu na účely umiestnenia stavby vo verejnom záujme, alebo líniovej
stavby, prevedie do vlastníctva fyzickej osoby alebo právnickej osoby najmenej za cenu zistenú podľa
cenového predpisu, za cenu zistenú podľa cenového predpisu prevedie správu týchto nehnuteľností.

66. Podľa § 37 ods.1 cit. zákona, spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného
predpisu alebo, ku ktorým zaniká užívacie právo sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné
práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerovpasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak
nemožnovýškupôvodných podielovurčiť,považujúsaichpodielyzarovnaké. Niejeprekážkouvydania
pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby, v týchto prípadoch na poskytnutie

náhrady platia všeobecné predpisy.

67.Podľa§37ods.2cit.zákona,nauplatnenienárokunavydanienehnuteľnostíanárokovvyplývajúcich
zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného
zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny

podielov.

68. Podľa § 15 ods.1 z. č. 180/1995 Z. z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, účinný ku dňu 30.4.1996 (z. č. 131/1996 Z. z.), uplynutím 5. kalendárnych rokov od
účinnosti tohto zákona, pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti
najmenej 1 kalendárny rok prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu a do správy fondu.

69. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, ak do uplynutia 5.kalendárnych rokov odo dňa účinnosti tohto zákona
nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľností, najmenej 1 kalendárny
rokalebo,aksazapíšudokatastranehnuteľnostíažpouplynutí 5.kalendárnychrokovododňaúčinnosti
tohto zákona, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím 1 kalendárneho roka odo dňa

zápisu do katastra nehnuteľností.

70. Podľa § 3 z. č. 97/2013 Z. z. – o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo podľa tohto zákona
je právnická osoba.

71. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom
spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti
alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľnosti. O záložných spoločenstvách
rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasou počítanou podľa veľkosti
spoluvlastníkov podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska
zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných
na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže

pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej
nehnuteľnosti.

72. Podľa § 8 ods.1 cit. zákona, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna

nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné
predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa
osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

73. Podľa § 11 ods.1 cit. zákona, fond môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje podľa § 10 ods. 1, ku ktorým neboli uplatnené
reštitučné nároky, previesť do vlastníctva iných osôb. Na prevod vlastníctva k podielom spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa vzťahujú obmedzenia podľa osobitných predpisov. Hodnota
podielov spoločnej nehnuteľnosti a porastov na nej pri prevode vlastníckeho práva sa určuje podľa

osobitných predpisov.

74. Podľa § 11 ods.2 cit. zákona, vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej
nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond podľa § 10 ods. 1 predkupné právo. Ak fond postupuje podľa ods.

1, ponúkne vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti predaj podielu na spoločnej nehnuteľnosti vo
vlastníctve štátu prostredníctvom výboru a určí primeranú lehotu na podanie písomnej žiadosti o prevod
podielu na spoločnej nehnuteľnosti.75. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi
činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva

o spoločenstve alebo stanovy, alebo, o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto
zákonom iným orgánom spoločenstva.

76. Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, výbor koná za členov spoločenstva pred

súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z ich vlastníctva.

77. Súd si najskôr musel vyriešiť otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa

§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, toto súd skúma ex offo.
Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že je iný zápis v katastri nehnuteľností a iný je skutočný
stav nehnuteľností.
Naliehavý právny záujem predstavuje prvoradý právny dôvod pre opodstatnenosť určovacej žaloby,
jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby z vecného hľadiska. Naliehavý právny záujem v sebe

ingeruje súčasné naplnenie dvoch položiek – záujem právny a záujem naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o právne posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže odstrániť spornosť
práva. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je
predmetom dokazovania a právneho posúdenia. Uvedenú podmienku právna teória označuje ako

„actio nata“, podmienku žalovateľnosti uplatneného práva (tzv. podmienku petičného práva), nie je
pritom takou procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok vedie k odmietnutiu žaloby. Avšak aj
podmienku žalovateľnosti (pri naliehavom právnom záujme) je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti
(ex oficion) až do konca konania vo veci samej.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ cit. zákona, žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že tzv. doktrína preventívneho charakteru určovacej
žaloby spočívajúca v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
(zatiaľ nedošlo), avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno

(preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného
práva.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo, ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí i s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistotyvjehoprávnomvzťahu;záversúduoexistencii,resp.neexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné konanie.

78. Súd ďalej musel skúmať, či má žalobca vecnú aktívnu legitimáciu v tomto konaní, pričom vecná
legitimácia, či už aktívna alebo pasívna vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie

oprávnenie účastníkovi vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorej sa v konaní rozhoduje.
Ak by žalobca nebol nositeľom subjektívneho práva, napr. by mu neprináležalo konkrétne právo voči

žalovanej strane, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania.Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta.

79. Žalobca Pozemkové spoločenstvo – urbariát A. so sídlom A. sa žalobou domáhal o určenie, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., pozemky zapísané v LV č. XXXX
v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, ide o parc. reg. CKN č.
2582 o výmere 14892 m2 - trvalý trávnatý porast, parc. reg. CKN č. 2905 o výmere 21446 m2 – ostatné

plochy, parc. reg. CKN č. 2906 o výmere 12257 m2 – ostatné plochy, pozemky zapísané v LV č. XXXX
v prospech Obce A. parc. reg. CKN č. 1905 o výmere 24835 m2 - trvalé trávnaté porasty, prac. reg.
CKN č. 1906 o výmere 16321 m2 - lestné pozemky, pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech
Štátny majetok B. C. parc. reg. CKN č. 2254 o výmere 2414 m2 – lesné pozemky, parc. reg. CKN č.
2258 o výmere 12081 m2 - lesné pozemky a pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Slovenskej
republiky, v správe Lesy SR parc. reg. CKN č. 2040 o výmere 66823 m2 – lesné pozemky, parc. reg.

CKN č.2048 o výmere 54060 m2 – lesné pozemky, parc. reg. CKN č. 2049 – o výmere 100735 m2 –
lesné pozemky, parc. reg. CKN č. 2315 o výmere 44761 m2 – lesné pozemky a parc. reg. CKN č. 2158
o výmere 231237 m2 – lesné pozemky.
Poukázal na to, že pozemky zapísané v LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky sú v správe
Slovenského pozemkového fondu, pozemky zapísané v LV č. XXXX, sú zapísané v prospech Obce

A.; pozemky zapísané v LV č. XXXX sú zapísané v prospech Štátny majetok B. C. a pozemky zapísané
v LV č. XXXX sú zapísané v prospech Slovenskej republiky, v správe Lesy SR.
Tvrdil, že mu prináleží vlastníctvo k uvedeným pozemkom a k spoločnej nehnuteľnosti, a toto vlastnícke
právo im prináležalo ešte pred vykonaním pozemkových úprav, ktoré považoval za nezákonné.
Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že tento je daný vždy vtedy, ak zo zápisu vo verejnom

registri, ktorý je v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí iným
subjektom, teda žalovaným subjektom označeným v žalobe.
Tiež poukázal na to, že k sporným nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo s poukazom na § 134
Občianskeho zákona, t. j., že tieto pozemky mal oprávnene v držbe, teda splnil zákonom predpokladané
podmienky, t. j. dobromyseľnosť, oprávnenosť držby aj doba držby.

Žalovaní v 1. až 3.rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu z dôvodu, lebo žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní a nepreukázal
ani oprávnenosť držby s tým, že žaloba sa mal v zákonom určených lehotách domáhať o vrátenie
nehnuteľností, ide o reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. – o úpravách vlastníckych vzťahov k pôde
a k inému poľnohospodárskemu majetku a tiež podľa zákona č. 503/2003 Z. z. – o navrátení vlastníctva

k pozemkom. V obidvoch zákonoch bola stanovená lehota, dokedy bolo možné žiadať kvalifikovaným
spôsobom o vrátenie nehnuteľností, pričom ani tento postup žalobca nedodržal, v zákonných lehotách
nežiadal o vrátenie nehnuteľností, t. j. do 31.decembra 1992 a do 31.12.2004 spôsobom upraveným
týmto zákonom.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca Pozemkové spoločenstvo –

urbariát A. so sídlom A. vznikol dňa 29.2.1996, ktorý je zapísaný v Štatistickom úrade Slovenskej
republiky ako Pozemkové spoločenstvo – urbariát A., teda ide o právnickú osobu, ktorej činnosť
je upravená v z. č. 97/2013 Z. z. – o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého Pozemkové
spoločenstvo iba spravuje a obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je však naďalej vo vlastníctve
(spoluvlastníctve) jednotlivých jeho členov, t. j.žalobcu ako pozemkové spoločenstvo, nie je a ani

nemôže byť vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, tým sú iba jeho jednotliví členovia, teda iba oni
by mohli určovacou žalobou sa domáhať určenia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k sporným
nehnuteľnostiam.
Žalobca v konaní nepreukázal, že bol v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností, nepreukázal to
ani predloženými listinnými dôkazmi. Inak povedané, právne listinnými dôkazmi nepreukázal, že mu

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí, resp. patrilo. Ani listinou – výpisom z pozemnoknižnej
vložky č.X žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v k. ú. A., nakoľko aj
tam, ako súd uviedol vyššie, z výpisu z pozemkových spoločenstiev objektívne vyplýva, že žalobca ako
subjekt práva vznikol až zápisom dňa 29.2.1996, z toho logicky vyplýva a je zrejmé, že žalobca nemohol
byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. A., lebo z výpisu

vyplýva, že niekdajší vlastníci jednotlivých parciel boli fyzické osoby. Súd je tiež toho názoru, že nie
je možné stotožniť parcelné číslo pozemnoknižného výpisu s parcelami registra CKN, ktoré spravuje
žalovaný v 2.rade – Slovenský pozemkový fond.Vlastníkmi sporných nehnuteľností boli vždy podielnici, v minulosti tí, ktorí boli zapísaní
v pozemnoknižnej vložke č. X a neskôr ich dedičia alebo iní právni nástupcovia. Žalobca nie je vecne
aktívne legitimovaný v tomto konaní, pretože za podielnikov ako zástupca nikdy úspešne nereštituoval

majetok, ktorý neskôr na základe právoplatného a vykonateľného plánu pozemkových úprav nadobudli
do správy žalovaných.
V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou súd ďalej uvádza, že vlastníkmi sporných nehnuteľností
boli vždy podielnici, v minulosti tí, ktorí boli zapísaní do pozemnoknižnej vložky č.X a neskôr ich
dedičia alebo právni nástupcovia, pričom súd poukazuje aj na to, že žalobcovi ubehli obidve lehoty

na vrátenie nehnuteľností podľa reštitučných zákonov tak, ako súd uviedol už vyššie. Súd opakovane
zdôrazňuje, že pozemkové spoločenstvo bolo založené podľa zákona o pozemkových spoločenstvách,
toto predstavuje spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo založené
vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností vykonávajúce predovšetkým činnosť smerujúcu
k obhospodarovaniu nehnuteľností v správe Slovenského pozemkového fondu, resp. Lesy Slovenskej
republiky, pričom nielen v zákone v § 16 ods. 2 písm. c/ - o pozemkových spoločenstvách, ale aj

v zmluve, ktorú žalobca predložil na poslednom pojednávaní sa uvádza, že výbor je štatutárnym
orgánom spoločenstva, koná za členov spoločenstva aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy..., to
znamená, že výbor mal konať za členov spoločenstva nielen podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve
zo dňa 8.2.2014, ale aj podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že výbor zastupuje členov spoločenstva, avšak výbor nekonal a nepodal žalobu, aktívne legitimovaným

subjektom na tejto určovacej žalobe podľa názoru súdu sú všetci podielnici, spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti, či všetci vlastníci spoločných obhospodarovaných nehnuteľností.
Súd zdôrazňuje, že v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. A. žalobca nikdy nebol zapísaný ako vlastník
nehnuteľností, ani žiadny jeho právny predchodca, pretože vlastníkom nehnuteľností boli bývalí urbárnici
obce A.. Pozemky zapísané vo vložke č. 1 boli jednoznačne v podielovom spoluvlastníctve podielnikov

tak, ako sú označení v tejto vložke ako bývalí urbárnici. Uvedené vyplýva jednoznačne z tohto výpisu,
táto skutočnosť sporná v konaní nebola. Vlastníctvo podielnikov k spoločnej nehnuteľnosti vyplýva z
§ 4 ods. 1 z. č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého pozemkové spoločenstvo zakladajú vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti. Teda vlastníkmi spoločnej nehnuteľností boli vždy podielnici spoločnej nehnuteľnosti,
teda fyzickej osoby, ktoré vlastnia podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Preto žalobca ako právnická osoba

Pozemkovéspoločenstvo–urbariátA.niejetotožnásvlastníkmi spoločnejnehnuteľnosti,nikdyžalobca
nebol vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a preto neexistuje ani právny dôvod, z ktorého by žalobca
mohol odôvodiť nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.
Pokiaľ jednotliví podielnici spoločnej nehnuteľnosti nepožiadali o navrátenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam podľa reštitučných zákonov, im právo na navrátenie vlastníctva zaniklo. Žalobca nie

je právnym nástupcom, ani iným nástupcom podielnikov spoločnej nehnuteľnosti, ide o spoločenstvo
založené podielnikmi k spoločnej nehnuteľnosti a hlavne za účelom zabezpečenia a hospodárenia na
spoločnej nehnuteľnosti pre podielnikov, teda vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.
K aktívnej legitimácii súd ďalej uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu
k podanej žalobe z dôvodov uvedených vyššie, pričom zákon o pozemkových spoločenstvách jasne

uvádza zastúpenie členov spoločenstvom (ktoré koná prostredníctvom výboru), pričom vznikom
pozemkového spoločenstva nedochádza k zmene vlastníckeho práva jednotlivých spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti, teda pozemkové spoločenstvo nenadobúda vlastnícke právo jednotlivých
spoluvlastníkov. V záujme zreálnenia vykonávania vlastníckeho práva podielnikov, resp. jeho
nadobudnutia v určovacích žalobách, zákon o pozemkových spoločenstvách konštruuje zákonné

zastúpenie členov spoločenstva prostredníctvom výboru. V konaní pred súdom však budú legitimovaní
spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo nie je a nikdy nebolo vlastníkom
sporných nehnuteľností, toto v konaní preukázané nebolo a ani tvrdenia žalobca nepreukázal, ani
predloženými listinnými dôkazmi, teda nie je nositeľom hmotného práva vlastniť, nemá aktívnu vecnú
legitimáciu.

Čosatýkanaliehavéhoprávnehozáujmu,tusúduvádza,že,keďžežalobcaniejeaktívnelegitimovaným
v tomto konaní, lebo sporné nehnuteľnosti žalobcovi nikdy nepatrili, resp. ich nikdy nevlastnil, mohol
skôr uplatniť právo, ak sa domnieval, že je vlastníkom, kým prebehli pozemkové úpravy, tiež sa
mohol domáhať podľa reštitučných zákonov o prinavrátení majetku, pričom súd poukazuje aj na
titul nadobudnutia sporných nehnuteľností rozhodnutím OPÚ Prievidza č. OPÚ 80-210-1708-Kú zo

dňa 26.5.2010. Už z tohto je možné vyvodiť záver, že žalobcovo postavenie nie je neisté, keďže
súčasný právny stav je zachovaný a teda istý viac ako 10 rokov a práve touto žalobou žalobca vnáša
neistotu a spornosť v právnych vzťahoch. Súd tiež poukazuje na to, že vykonaním pozemkových úpravdochádza k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k novým pozemkom a teda nejde
o odôvodnenie vlastníctva k parcelám pred vykonaním pozemkových úprav.
Čo sa týka vydržania, nestačí, že žalobca tvrdí v žalobe, že jeho držba bola oprávnená, dobromyseľná

adodržalipodmienkudovydržby,pričom nasvojetvrdeniažiadnedôkazyneprodukoval.Súdpoukazuje
na zápis v katastri nehnuteľností, na stav tohto zápisu, ktorý nepretržite, najmenej od roku 1981
nepreukazovali vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, preto chýbajú náležitosti vydržania, t. j.
titul nadobudnutia, spôsobilý titul nadobudnutia, absencia dobromyseľnosti oprávnenej držbe po dobe
zákonom stanovenú. Tak, ako súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, žalobca nikdy nemohol

nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania tak, ako to žalobca
tvrdí, nakoľko tieto nemal v pokojnej držbe, nebol dobromyseľný, že mu pozemky patria najmenej po
dobu 10 rokov, nežiadal o vydanie osvedčenia o vydržaní a zápisu vlastníckeho práva do katastra.
Neboli teda splnené podmienky, aby žalobca vydržal sporné nehnuteľnosti, nakoľko vlastníkmi sporných
nehnuteľností boli vždy podielnici, tí, ktorí boli zapísaní v pozemnoknižnej vložke č. X a neskôr ich
dedičia, právni nástupcovia. Nikdy nebol dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností, už z tvrdení

vyplývajúcich zo žaloby je zrejmé, že žalobca vedel komu svedčalo hmotnoprávne vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam.
Žalobca vedel, že vlastníkmi nehnuteľností sú osoby odlišné od žalobcu a že neexistuje žiadny právny
titul na dobromyseľnú držbu žalobcu k týmto nehnuteľnostiam, pričom dobromyseľnú držbu priamo
vylučuje vedomosť žalobcu o tom, kto bol a kto je vlastníkom nehnuteľností, ako aj to, že neexistuje

žiadny právny dôvod na zmenu vlastníctva ako základný predpoklad na nadobudnutie vlastníctva
vydržaním.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nepreukázal naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy individuálne i vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky

skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a z dôvodu, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na tejto žalobe.

80. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.