Rozsudok – Zmenky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88CbZm/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383749
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6120383749.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu A. B. C., správcu konkurznej

podstaty úpadcu SABAR, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 191 621, so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21
Markušovce, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Lenkou
Jamnickou, advokátkou, so sídlom D. Tatarku 258/3, 058 01 Poprad, proti žalovanému Kamatech Trade
s.r.o., IČO: 51 921 430, so sídlom Senné 232, 072 13 Senné, právne zastúpenému JUDr. Rastislavom
Stanekom, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX E., o zaplatenie 66 740,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 66 740,00 eur a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30. septembra 2020, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom

konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 66 740,00 eur spolu
s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a nahradiť mu
trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
– spoločnosti SABAR, s.r.o., IČO: 36 191 621, so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce (ďalej
v rozhodnutí aj len "úpadca") – bol uznesením Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2019, sp. zn.

31K/21/2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 226/2019 dňa 22. novembra 2019, na majetok
úpadcu vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu podstaty. Žalobca uviedol, že
dôvodom vzniku žalobou uplatnenej pohľadávky je vystavenie 18 kusov vlastných zmeniek zo strany
úpadcu dňa 20. septembra 2005 v D., ktorými sa mal úpadca zaviazať zaplatiť A. D. F., narodenému
XX. XXXXXXXX XXXX, bytom G. X, XXX XX D., zmenkovú sumu uvedenú v predmetných zmenkách
a ktorými žalovaný odôvodnil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Tieto zmenky
boli pri ich vystavení opatrené doložkou ,,bez protestu“ a doložkou ,,predložiť na platenie do pätnásť (15)

rokov od dátumu vystavenia“. V zmysle § 32 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZKR") žalobca v konkurznom konaní, sp. zn.
31K/21/2019, dňa 6. februára 2020 poprel pohľadávky č. 1 - 16 žalovaného ako veriteľa zapísané v
zozname pohľadávok dňa 7. januára 2020 pod poradovými číslami 106 až 121. Dôvodom popretia bolo,že predmetné zmenky neboli podpísané osobami oprávnenými konať za úpadcu. Vysvetlil, že uvedené
zmenky za úpadcu podpísal dňa 20. septembra 2005 Ing. Anton Sabo v deklarovanom postavení
konateľa úpadcu, pričom v zmysle výpisu z obchodného registra bol A. H. I. konateľom úpadcu do 20.

septembra 2005, rovnako A. J. K. bol konateľom úpadcu do 20. septembra 2005 a od 20. septembra
2005 sa konateľom úpadcu stal A. B. L.. Zároveň, v období od 2. júla 2003 do 11. novembra 2005 bol
v obchodnom registri zapísaný taký spôsob konania úpadcu, v zmysle ktorého konajú v jeho mene vždy
dvaja konatelia spoločne. Konštatujúc, že nie je zrejmé, kedy dňa 20. septembra 2005 došlo zo strany
Ing. Antona Saba k podpisu zmeniek, žalobca prezentoval názor, že k nemu mohlo dôjsť buď pred

rozhodnutím jediného spoločníka úpadcu o odvolaní pôvodných konateľov úpadcu (A. H. I. a A. J.
K.), kedy by sa pre platnosť zmeniek vyžadoval podpis oboch konateľov, alebo po rozhodnutí jediného
spoločníka úpadcu o odvolaní pôvodných konateľov úpadcu a ustanovení nového konateľa (A. B. L.),
kedy by bol tiež (vzhľadom na spôsob konania zapísaný do 11. novembra 2005) nevyhnutný podpis
oboma konateľmi, vrátane podpisu Ing. Vladimíra Čižmárika. Mal za to, že nedostatok spôsobu konania
úpadcu bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť právneho úkonu úpadcu.

Žalobcaďalejpoukázalnato,žedňa22.júla2019uskutočnilúpadcauznaniezáväzkuztitulu18zmeniek
v celkovej hodnote 1 080 000,00 USD, údajne predložených na platenie dňa 20. júna 2019, z ktorého
však podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých podkladov úpadca uznal záväzok, pričom predmetné
podklady absentovali aj v prihláškach pohľadávok, neboli ani v prílohách k predmetným prihláškam

pohľadávok, a teda boli neúplné. Súčasne dodal, že nadobudnutím účinnosti reštrukturalizačného plánu
bola voči úpadcovi zavedená dozorná správa. V zmysle Oznámenia o zavedení dozornej správy,
zverejneného dňa 7. júna 2018 v Obchodnom vestníku č. 109/2018, podliehalo súhlasu dozorného
správcu aj uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník (úpadca) zaviaže na plnenie s hodnotou nad 50 000,00
eur, či akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka (úpadcu) alebo viaceré peňažné plnenia voči tomu

istému subjektu v priebehu jedného roka vo výške presahujúcej sumu 50 000,00 eur. Žalobca poukázal
na to, že v čase zavedenej dozornej správy súhlas k uznaniu záväzku neudelil.

Dôvodil aj tým, že pohľadávky zo zmeniek neboli v zákonnej prihlasovacej lehote prihlásené do
reštrukturalizácie úpadcu, povolenej uznesením Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2017,

sp. zn. 4CoKR/10/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13. júna 2017,
a skončenej (potvrdením reštrukturalizačného plánu úpadcu) uznesením Krajského súdu v Košiciach č.
k. 3CoKR/6/2018-260 z 18. apríla 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 103/2018 dňa 30. mája
2018, hoci v čase začatia reštrukturalizačného konania úpadcu (uznesením Okresného súdu Košice
I z 20. februára 2017, sp. zn. 30R/1/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2017 dňa 27.

februára 2017), mali tieto pohľadávky voči úpadcovi už existovať. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca
mal za to, že v zmysle § 120 ods. 1 ZKR v spojení s § 160 a § 161 ZKR došlo k zániku práva majiteľov
zmeniek pohľadávky zo zmeniek voči úpadcovi vymáhať.

Žalobca zhrnul, že uznanie záväzku úpadcu zo zmeniek zakladalo predpoklad existencie tohto záväzku,

avšak nie je spôsobilé konvalidovať nedostatok podpisu úpadcu na zmenkách ani nezakladá opätovné
oprávnenie majiteľov zmeniek domáhať sa ich zaplatenia od úpadcu. Vychádzal z toho, že zmenka
(s výnimkou blankozmenky) musí byť perfektná už pri jej vystavení a že uznanie záväzku spôsobuje
opätovné plynutie premlčacej doby, avšak nevedie k obnoveniu vymáhateľnosti pohľadávok, ktorých
vymáhateľnosť zanikla z iných dôvodov, ako je premlčanie.

Žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 66 740,00 eur sa žalobca domáhal z titulu
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z absolútne neplatných zmeniek, ku ktorému malo na
strane žalovaného dôjsť v dôsledku prijatia úhrad uskutočnených úpadcom v prospech účtu žalovaného
dňa 16. augusta 2019 vo výške 11 600,00 eur, dňa 16. augusta 2019 vo výške 39 850,00 eur, dňa 18.

augusta 2019 vo výške 5 500,00 eur, dňa 23. augusta 2019 vo výške 3 390,00 eur, dňa 29. augusta 2019
vo výške 5 000,00 eur, dňa 4. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 9. septembra 2019 vo výške
700,00 eur, dňa 10. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 20. septembra 2019 vo výške 700,00
eur, dňa 21. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 21. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, teda
v celkovej výške 69 540,00 eur, pričom žalovaný vrátil úpadcovi späť dve platby (vo výške 2 100,00 eur

a 700,00 eur) spolu vo výške 2 800,00 eur.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Uznesenie
Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2019, sp. zn. 31K/21/2019, zverejnené v Obchodnom vestníkuč. 226/2019 dňa 22. novembra 2019 pod značkou K099757 (na č. l. 10-11 spisu); Uznesenie Krajského
súdu v Košiciach č. k. 3CoKR/6/2018-260 z 18. apríla 2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č.
103/2018 dňa 30. mája 2018 pod značkou K. (na č. l. 11 p.v. spisu); Oznámenie o zavedení dozornej

správy, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 109/2018 dňa 7. júna 2018 pod značkou K. (na č. l.
12 spisu); Uznanie záväzku veriteľovi Kamatech Trade s.r.o. v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník z 22. júla 2019 (na č. l. 13-14 spisu); Výzva žalovaného na úhradu záväzkov z 20.
júna 2019 (na č. l. 14 p.v. spisu); Prehľad pohybov na účte úpadcu za obdobie od 1. januára 2019 do 31.
decembra 2019 (na č. l. 15 p.v. – 16 p.v. spisu); Predžalobnú výzvu na vrátenie plnenia zo 6. augusta

2020 (na č. l. 17-19 spisu).

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 13. októbra 2020 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 12. novembra 2020 v zákonom stanovenej lehote odpor
s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. V podanom odpore žalovaný, namietajúc žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu ako nedôvodný,
vyslovil, že žalobcom uvádzaná neplatnosť zmeniek vychádza z domnienok bez doloženia relevantnými
dôkazmi. Rozporované zmenky považoval za platné. Poukázal na právne účinky uznania záväzku zo
strany úpadcu v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, pripomenúc, že dôkazné bremeno týkajúce

sa existencie a trvania záväzku je na úpadcovi. Žalovaný mal za to, že nedostatky v účtovnej a inej
evidencii úpadcu nemôžu ísť na ťarchu žalovaného. Zároveň poukázal na to, že zápis v obchodnom
registri, na ktorý žalobca odkazuje, nekorešponduje s príslušným znením spoločenskej zmluvy o
spôsobe konania menom spoločnosti úpadcu, majúc za to, že pre určenie spôsobu konania menom
spoločnosti je prvoradá spoločenská zmluva. K námietke žalobcu týkajúcej sa zániku práva vymáhať

pohľadávky uviedol, že ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR výslovne uvádza len jeden aspekt existencie
pohľadávky, a to možnosť jej vymáhania, pričom sa netýka samotnej existencie pohľadávky ako takej
a jej možného následného uspokojenia. Dôvodil, že zánikom vymáhateľnosti pohľadávky nezaniká
existencia pohľadávky, a teda nezaniká ani zákonná možnosť takúto pohľadávku uhradiť. Považujúc
zmenky za platné, žalovaný trval na tom, že prijatím žalovanej sumy sa nemohol bezdôvodne obohatiť

na úkor žalobcu. Žalovaný súčasne poznamenal, že na Okresnom súde Košice I prebieha pod sp.
zn. 26Cbi/2/2020 incidenčné konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
prihlásených pohľadávok v celkovej výške 841 829,44 eur z dotknutých zmeniek, ktoré ku dňu podania
odporuneboloukončené.Sohľadomnauvedenéžalovanýnavrhol,abysúdžalobuzamietolapriznalmu
náhradutrovkonania.Zároveňnavrholvykonaniedokazovaniazabezpečenímaoboznámenímsúdneho

spisu, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/2/2020, a spoločenskej zmluvy úpadcu.

6. V reakcii na odpor žalovaného žalobca v podaní, doručenom súdu 10. decembra 2020, po tom,
ako v jeho prílohe zo 4. decembra 2020 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, zdôraznil, že

tak, ako to uviedol žalovaný, predmetom konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 26Cbi/2/2020, je určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia prihlásených
pohľadávok v celkovej výške 841 829,44 eur, kým v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie 66 740,00 eur zo zmeniek. Žalobca vyjadril absolútny nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že
neplatnosť zmeniek vychádza z domnienok bez doloženia relevantných dôkazov, poukazujúc na dôkazy

predložené v prejednávanom spore spolu so žalobou. Zopakoval, že zmenky považuje za neplatné, a
to z dôvodov uvedených v žalobe, ktoré sa týkali podpisu dvoch konateľov, neevidovania v účtovníctve
a nedokladovania plnenia za zmenky. Nad rámec argumentácie uvádzanej v žalobe žalobca k právnym
účinkom uznania záväzku uviedol, že nemožno uznať záväzok, ktorý nevznikol a nemožno konať nad
rámec oprávnenia, majúc za to, že dostatočne preukázal neexistenciu dlhu. Vo vzťahu k žalovaným

tvrdenému rozporu medzi úpravou spôsobu konania menom spoločnosti úpadcu v spoločenskej zmluve
a jeho zápisom v obchodnom registri žalobca konštatoval, že v spoločenskej zmluve je uvedený rovnaký
spôsob konania menom spoločnosti, aký vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Žalobca opätovne
poukázal na zákonom (§ 120 ods. 1 ZKR v spojení s § 160 a § 161 ZKR) predvídané následky
neprihlásenia pohľadávok zo zmeniek do reštrukturalizácie úpadcu v zákonnej prihlasovacej lehote, ako

aj na dozornú správu zavedenú v čase úhrady sumy 66 740,00 eur, ktorú konateľ úpadcu bez súhlasu
dozorného správcu nebol oprávnený zrealizovať.Citujúc ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 3, § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve, ako aj ustanovenia § 2 a § 50 ods. 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky
zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania

a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, žalobca
vysvetlil, že na účte 322 sa účtujú zmenky, ktoré plnia funkciu platobného prostriedku v obchodnom
styku. Záväzok z obchodného vzťahu na účte 321 – Dodávatelia sa zmení na záväzok zmenkový. Podľa
doby splatnosti zmenky sa účtuje v prospech účtu 322 – Zmenky na úhradu, ak splatnosť zmenky je
najviac 1 rok alebo v prospech účtu 478 – Dlhodobé zmenky na úhradu, ak splatnosť zmenky je dlhšia

ako 1 rok so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 321 – Dodávatelia. Rozdiel medzi sumou záväzku na
účte321ahodnotouzmenkynaučte322alebo478predstavujeúrok,ktorýsaúčtujenaúčte562–Úroky,
a to v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím. Úrok sa časovo rozlíši prostredníctvom účtu
381 – Náklady budúcich období, pokiaľ splatnosť zmenky presahuje bežné účtovné obdobie. Úhrada
splatnej zmenky sa účtuje na ťarchu účtu 322 a v prospech bankového účtu alebo bankového úveru.
Vychádzajúc z uvedeného, žalobca poukázal na výročnú správu z 31. mája 2005 s riadnou účtovnou

závierkou úpadcu, v ktorej sa nenachádza poznámka o zaúčtovaní zmeniek.

Poukazujúc na ustanovenia § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z. zákon zmenkový a šekový,
považoval žalobca za nevyhnutné tiež uviesť, že predmetné zmenky neboli zmenečníkovi (úpadcovi)
predložené na prijatie, čím sa zmenka stáva neperfektnou, t.j. nedokonalou.

7. V prílohe repliky žalobca predložil Rozhodnutie jediného spoločníka v spoločnosti SABAR, s.r.o. zo
dňa 20. septembra 2005 (na č. l. 39-40 spisu); Listinu o odvolaní a menovaní konateľa spoločnosti
SABAR, s.r.o. a podpisový vzor (na č. l. 41-42 spisu); Zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného
zhromaždenia spoločnosti BARMIN, s.r.o. z 20. septembra 2005 (na č. l. 43-44 spisu); Úplné znenie

Zakladateľskejlistinyspoločnostizo6.septembra2004(nač.l.45-48spisu);Výročnúsprávuspoločnosti
za rok 2005 (na č. l. 49-56 spisu); Správu audítora k účtovnej závierke k 31. decembru 2005 (na č. l.
57-75 spisu) Vyjadrenie audítora z 26. októbra 2020 (na č. l. 75 p.v. spisu).

8. Dňa 11. decembra 2020 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona

o upomínacom konaní Okresnému súd Michalovce ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

9. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný podaním z 12. marca 2021, doručeným Okresnému súdu
Michalovce dňa 13. marca 2021, v ktorom nad rámec tvrdení obsiahnutých v podanom odpore doplnil,
že práva zo zmeniek nadobudol od ich pôvodného vlastníka D. F., majúc za to, že to, že je ich vlastníkom

a že úpadca je z titulu týchto zmeniek jeho dlžníkom, potvrdil úpadca uznaním záväzku z 22. júla 2019.
Žalovaný uviedol, že mu nemôže byť na ťarchu, či zmenky, ktoré zákonným spôsobom nadobudol
od ich predchádzajúceho majiteľa, boli podpísané oboma konateľmi alebo jedným konateľom alebo či
ich mal úpadca zaúčtované vo svojom účtovníctve. Zdôraznil, že čiastočná úhrada týchto zmeniek
nastala až po uznaní záväzku. Poukázal na to, že skutočnosť, že z titulu vystavených zmeniek je

vlastníkom pohľadávky voči úpadcovi, uznal aj konkurzný súd (Okresný súd Košice I), keď na základe
jeho návrhu ako veriteľa vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. V reakcii na námietku žalobcu, že
úhrada časti zmeniek sa vykonala v čase, kedy bola zavedená dozorná správa, a teda úhrada zmeniek
podliehala súhlasu dozorného správcu, ktorým bol žalobca, žalovaný odkázal na ustanovenie § 163
ods. 3 druhej vety ZKR, v zmysle ktorého ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon

bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však
možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej
dozornej správe vyhlásený konkurz. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný s odkazom na ustanovenia
§ 62 ods. 5 ZKR, § 57 ods. 2 ZKR konštatoval, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 18.
novembra 2019, pričom oznámenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.

226/2019 dňa 22. novembra 2019, a teda správca ako aktívne legitimovaný subjekt na podanie takejto
žaloby mohol podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu najneskôr do 22. novembra 2020.
Keďže žalobca takúto žalobu nepodal v zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehote, po uplynutí tejto lehoty
jeho právo odporovať právnemu úkonu zaniklo, pričom žalovaný sa domnieval, že až po prípadnom
určení neúčinnosti právneho úkonu súdom sa správca alebo konkurzný veriteľ mohol domáhať nárokov

z takéhoto neúčinného právneho úkonu v prospech podstaty. Na margo námietky žalobcu týkajúcej
sa iných zmenkových náležitostí žalovaný uviedol, že v danom prípade nebol zákonný dôvod vykonať
úkon prijatia (akceptácie) zmeniek podľa § 25 zákona zmenkového a šekového. Vysvetlil, že k plneniu
zo zmeniek došlo na základe vlastných zmeniek podľa § 75 a nasl. zákona zmenkového a šekového,pričom ustanovenie § 77 zákona zmenkového a šekového žiadnym spôsobom neuvádza ako možnosť
použiť pre vlastnú zmenku ustanovenia o prijatí zmenky, t.j. § 21 až § 29 zákona zmenkového a
šekového. Ustanovenia § 21 až § 29 zákona zmenkového a šekového o prijatí zmenky sa vzťahujú

výlučne na cudziu zmenku. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

10. Dňa 19. apríla 2021 predložil žalobca súdu vyjadrenie z 19. apríla 2021, v ktorom pripustil platnosť
tvrdenia žalovaného, že ako zmenkový veriteľ nemá okrem povinnosti predložiť zmenku žiadne iné

dokazovacie povinnosti, avšak len v prípade, ak by žalovaný predložil platnú zmenku, trvajúc na
tom, že to sa v predmetnom konaní nestalo. Na margo čiastočnej úhrady zmeniek dodal, že ide o
zjavný odporovací úkon, keďže úhradou došlo k uprednostneniu veriteľa. Žalobca oponoval aj tvrdeniu
žalovaného,ževyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcukonkurznýsúduznal,žežalovanýjevlastníkom
pohľadávky z titulu vystavených zmeniek, poukazom na to, že konkurz bol na majetok úpadcu vyhlásený
na základe toho, že spoločnosť SABAR, s.r.o. bola predĺžená, v úpadku, mala viacerých veriteľov

a v omeškaní s úhradou záväzkov v celkovej sume 1 616 488,10 eur. V nadväznosti na tvrdenie
žalovaného, že žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt nepodal v zákonnej lehote žalobu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, žalobca uviedol, že v zmysle ZKR podal na príslušný súd v zákonnej lehote
žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalobca tiež zotrval na názore, vyjadrenom v replike,
že boli porušené zmenkové náležitosti. Spolu s vyjadrením žalobca predložil súdu fotokópiu uznesenia

Okresného súdu Košice I č. k. 31K/21/2019-127 z 18. novembra 2019 (na č. l. 92-97 spisu) a potvrdenie
Okresného súdu Košice I o doručení žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu z 18. novembra 2020
(na č. l. 98 spisu).

11. Okresný súd Michalovce vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/23/2020-135 z 20. júna

2022, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi v 1. rade (A. B. C.)
a žalobcovi v 2. rade (spoločnosti SABAR, s.r.o.) 100 % náhradu trov konania (výrok II.).

Považujúc na základe uznesenia Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2019, sp. zn. 31K/21/2017,
za preukázané, že zo strany úpadcu došlo k uznaniu záväzku voči žalovanému v celkovej sume

1 080 000,00 USD, vyplývajúceho z existencie 18 kusov vlastných zmeniek vystavených úpadcom,
dospel súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2 a § 457 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, k
záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, upriamiac pozornosť na to, že zmenky neboli predložené, úhrady neboli zrealizované
voči zmenkám, keďže tieto neboli odovzdané. Zopakoval, že na predmetné zmenky nemožno prihliadať,
keďže sú neplatné. Neplatnosť zmeniek žalobca odvodzoval z dôvodov, na ktoré opätovne poukazoval

v priebehu celého sporu a ktoré spočívali v tom, že neboli podpísané osobami oprávnenými konať
za úpadcu, že neboli úpadcom zaúčtované, že k uznaniu pohľadávok zo zmeniek došlo bez súhlasu
dozorného správcu, že v dôsledku neprihlásenia pohľadávok zo zmeniek do reštrukturalizácie úpadcu
zaniklo právo tieto vymáhať a že na zmenkách absentuje akceptačná doložka. Žalobca zároveň
zdôraznil, že konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený len na základe zmeniek. Takisto trval na

názore, že nemožno uznať neplatný právny úkon.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, zhrnúc, že žalobca uviedol v odvolaní tie isté skutočnosti,
ako uvádzal v podanej žalobe i v neskorších písomných vyjadreniach, označil odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, pričom sa stotožnil aj s jeho odôvodnením.

14. V odvolacej replike žalobca zotrval na vyjadreniach uvedených v odvolaní. Nad rámec dovtedajších
podaní doplnil, že Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 26Cbi/2/2020-354 z 13. septembra 2022,
zamietol žalobu žalovaného o určenie popretých pohľadávok žalovaného uplatnených v konkurznom
konaní na majetok úpadcu v celkovej výške 841 829,44 eur z dotknutých zmeniek. Uvedené rozhodnutie

žalobca považoval za potvrdenie jeho stanoviska o nemožnosti plnenia vo výške 66 740,00 eur
žalovanému. Dodal, že žalovaný neodstránil pochybnosti o skutočnej existencii zmeniek a dôvodu na
ich plnenie. Pripomenul, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoju povinnosť predložiť zmenky. V príloheodvolacej repliky žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 26Cbi/2/2020-354
z 13. septembra 2022 (na č. l. 159-167 spisu).

15. V následnom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobcom uvádzaný rozsudok Okresného
súdu Košice I č. k. 26Cbi/2/2020-354 z 13.seprembra 2022 nie je, vzhľadom na podané odvolanie,
právoplatný. Zdôraznil, že dôvodom zamietnutia žaloby v označenom konaní bol záver súdu
o nevymáhateľnosti pohľadávok žalovaného z vystavených zmeniek, majúc za to, že zánikom
vymáhateľnosti pohľadávky nezaniká existencia pohľadávky, iba dochádza k zmene povahy pohľadávky

na tzv. naturálnu pohľadávku, pri ktorej má veriteľ oprávnenie žiadať od dlžníka jej splnenie, ale
nemôže ju s úspechom procesne prostredníctvom súdu vymôcť. Z toho vyvodzoval, že ak úpadca ako
dlžník uhradil časť zo zmenkovej sumy, tak predmetnú sumu plnil dobrovoľne ako naturálnu obligáciu,
a preto na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný dodal,
že v spore, sp. zn. 26Cbi/2/2020, na pojednávaní konanom 13. septembra 2022 predložil originály
predmetných zmeniek, na preukázanie ktorej skutočnosti v prílohe odvolacej dupliky predložil zápisnicu

z pojednávania konaného dňa 13. septembra 2022 vo veci, sp. zn. 26Cbi/2/2020 (na č. l. 178-180 spisu).

16. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. 4Cob/172/2022-187 z 15. júna
2023 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Michalovce zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Konštatujúc, že jednou z procesných podmienok je aj splnenie vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti
súdu prvej inštancie, odvolací súd, vychádzajúc z toho, že v prejednávanom spore bola sporná platnosť
predmetných18zmeniekanáslednéuznaniezáväzkuzostranydlžníkapretvrdenúneplatnosťzmeniek,

a teda že prejednávaný spor je sporom týkajúcim sa zmeniek, dospel k záveru, že na konanie bol
v zmysle § 22 CSP v znení účinnom v čase postúpenia spisu zo strany Okresného súdu Banská Bystrica
kauzálne príslušný Okresný súd Košice I, a nie Okresný súd Michalovce. Zistiac, že neboli splnené
procesné podmienky, odvolací súd bez meritórneho prejednania odvolania žalobcu proti rozsudku súdu
prvejinštancietentozrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.OkresnémusúdMichalovce

zároveň uložil vec postúpiť Mestskému súdu Košice ako súdu v zmysle § 23 písm. b) CSP v znení
účinnom od 1. júna 2023 kauzálne príslušnému na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov
alebo iných cenných papierov, vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov. Záverom odvolací
súd upozornil, že súd prvej inštancie nesprávne označil žalobcu ako žalobcu v 1. rade a úpadcu ako
žalobcu v 2. rade, keďže žalobcom v prejednávanom spore je iba A. B. C. ako správca podstaty úpadcu.

17. Viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, Okresný súd Michalovce listom z 22.
augusta 2023, postupujúc v zmysle § 43 ods. 1 prvá veta CSP v spojení s § 23 písm. b) CSP, postúpil
predmetnú vec (vedenú na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10Cb/23/2020) tunajšiemu súdu.
MestskémusúduKošicebolapredmetnávecspríslušnýmspisovýmmateriálomdoručenádňa6.októbra

2023.

18. Po zrušení skoršieho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie sa vo veci za
účasti právnych zástupcov strán uskutočnilo pojednávanie v dňoch 10. apríla 2024 (ktorého sa zúčastnil
aj žalobca) a 20. júna 2024.

Žalobca, respektíve jeho právna zástupkyňa v rámci ústnych prednesov zotrvala na podanej žalobe
a v nej uplatnených prostriedkoch procesného útoku. Nad rámec tvrdení obsiahnutých v písomných
podaniach žalobca poukázal na to, že úpadca síce vystavil zmenky, avšak za tieto mu nebolo poskytnuté
žiadne plnenie. Pripomenul, že záväzok zo zmeniek nebol po celý čas v účtovníctve úpadcu vykazovaný.

Dodal, že pred vyhlásením konkurzu A. H. I. zomrel, a teda nie je možné verifikovať okolnosti,
za akých boli zmenky podpísané. Zdôraznil tiež, že konkurzný súd v rámci rozhodovania vo veci
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (úpadcu) neskúmal platnosť, respektíve neplatnosť právnych
úkonov, z ktorých mali vzniknúť záväzky, na základe ktorých došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
dlžníka (úpadcu). Zároveň, vo vzťahu k uznaniu záväzku zo strany úpadcu uviedol, že tento úkon

považuje za účelový, vyplývajúci z toho, že spoločnosti úpadcu a žalovaného sú personálne prepojené,
o čom podľa žalobcu svedčí aj skutočnosť, že úpadca sa voči vyhláseniu konkurzu nebránil, keď sa
nariadeného pojednávania nezúčastnil, napriek tomu, že predtým uviedol, že časť sumy zodpovedajúcej
nároku veriteľa (žalovaného v tomto konaní) uhradil. Na pojednávaní uskutočnenom 10. apríla 2024žalobca navrhol doplnenie dokazovania pripojením listín zo spisu tunajšieho súdu, vedeného pod sp. zn.
31K/21/2019, a to v rozsahu od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (úpadcu)
do vyhlásenia konkurzu, vrátane osvedčených fotokópií zmeniek, ktoré sú aj predmetom tohto konania.

Uvedenému návrhu žalobcu súd vyhovel vyhotovením fotokópií č. l. 1-18, 45, 47-49, 51, 52, 55-88,
90-97, 99-137 a 140-146 zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 31K/21/2019 a ich založením
do spisu vedeného v prejednávanom spore (na č. l. 230-348 spisu).

Rovnako žalovaný, respektíve jeho právny zástupca v rámci svojich ústnych prednesov v plnom rozsahu

odkázal na písomné podania predložené v konaní. Opakovane zdôrazňoval, že konkurzný súd sa týmito
pohľadávkami už zaoberal a aj na základe návrhu žalovanej strany vyhlásil na majetok úpadcu konkurz,
ako na to v bode 25. odôvodnenia rozsudku poukázal aj Okresný súd Michalovce, s ktorým sa žalovaný
v plnom rozsahu stotožnil. Domnieval sa, že pokiaľ konkurzný súd vyhlásil na základe návrhu veriteľa
(žalovaného) konkurz na majetok dlžníka (úpadcu), nemohol mať pochybnosti o pohľadávke veriteľa
(žalovaného), z titulu ktorej bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný. Zdôrazniac, že odvolací súd zrušil

predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie len z dôvodu nedostatku kauzálnej príslušnosti, a teda bez toho, aby spochybnil správnosť
predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie z vecného hľadiska, považoval žalovaný predmetné
skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, za vecne správne a zákonné.

19. Podaním z 11. apríla 2024 žalovaný oznámil súdu, že netrvá na pripojení žiadnych listín zo spisového
materiálu z konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26Cbi/2/2020, a zároveň, že nemá
ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

20. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych

vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

21. V zmysle Úplného znenia Zakladateľskej listiny spoločnosti SABAR s.r.o. (terajšieho úpadcu) zo 6.

septembra 2004 (na č. l. 45-48 spisu) je jej spoločníkom obchodná spoločnosť BARMIN, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 2, Košice, 040 01, IČO: 36 569 160, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice
I, oddiel: Sro, vložka číslo: 17394/V (článok 1), pričom v zmysle článku 10 ju (spoločnosť terajšieho
úpadcu) zastupujú a v jej mene konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Písomnosti zakladajúce práva
a povinnosti za spoločnosť podpisujú konatelia tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu

spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy.

22. Z listiny vyhotovenej 20. septembra 2005 a označenej ako „Rozhodnutie jediného spoločníka
v spoločnosti SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621, ktorým
je spoločnosť BARMIN, s.r.o., zapísaná v OR OS Košice I, v Oddiele: Sro, Vložka číslo: 13794/V,

zastúpená konateľom Ing. Antonom Sabom“ (ďalej len "Rozhodnutie jediného spoločníka") (na č. l.
39-40 spisu), súd zistil, že MVZ spoločnosti BARMIN, s.r.o., majúcej postavenie jediného spoločníka
spoločnosti SABAR, s.r.o. (úpadcu), uznesením č. 2 odvolalo A. H. I., r. č.: XXXXXX/XXXX, narodeného
1. decembra 1964, bytom D. XXX, XXX XX D., a A. J. K., r. č.: 590423/70758, narodeného XX. XXXXXX
XXXX, bytom XXX XX M. XXX, z funkcie konateľov spoločnosti SABAR, s.r.o. (úpadcu); následne

uznesením č. 3 menovalo A. B. L., r. č.: XXXXXX/XXXX, narodeného X. XXXXXXXX XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX D., do funkcie konateľa spoločnosti SABAR, s.r.o.; a napokon, uznesením č. 5
zmenilo zakladateľskú listinu spoločnosti SABAR, s.r.o. okrem iného aj v čl. 10 tak, že tento nanovo znel:
„Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne, a to tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému
menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.“ Odvolanie aj menovanie bolo s účinnosťou ku

dňu konania MVZ 20. septembra 2005, ktorý bol zároveň dňom zániku, respektíve vzniku funkcie.
Rozhodnutie jediného spoločníka korešponduje s obsahom Zápisnice z rokovania mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti BARMIN, s.r.o. z 20. septembra 2005 (na č. l. 43-44 spisu), ktorého
sa ako spoločníci zúčastnili A. H. I., zvolený za predsedu MVZ, a D. O.. V zhode s obsahom Rozhodnutia
jediného spoločníka bola vyhotovená Listina o odvolaní a menovaní konateľa spoločnosti SABAR, s.r.o.

a podpisový vzor (na č. l. 41-42 spisu), v ktorej A. H. I. a A. J. K., odvolaní z funkcie konateľov spoločnosti
SABAR, s.r.o., svojimi podpismi osvedčili, že odvolanie z funkcie konateľa zobrali na vedomie, a A. B.
L. podpisom osvedčil, že zobral na vedomie menovanie do funkcie konateľa.23. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3CoKR/6/2018-260 z 18. apríla 2018, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 103/2018 dňa 30. mája 2018 pod značkou K037305 (na č. l. 11 p.v. spisu),
súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka SABAR, s.r.o., IČO: 36 191 621, so sídlom Pod Stožkami 10,

053 21 Markušovce (výrok III.) a skončil jeho reštrukturalizáciu (výrok IV.). Následne, dňa 7. júna
2018 bolo pod značkou K040152 v Obchodnom vestníku č. 109/2018 reštrukturalizačným správcom
zverejnené Oznámenie o zavedení dozornej správy nad dlžníkom SABAR, s.r.o., IČO: 36 191 621,
so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce (na č. l. 12 spisu), súčasťou ktorého bolo oznámenie
osoby podliehajúcej správe (úpadca), oznámenie dozorného správcu (žalobca) a oznámenie rozsahu

právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu, a to medzi inými aj uzatvorenie zmluvy,
ktorou sa dlžník zaviaže na plnenie s hodnotou nad 50 000,00 eur, ako aj akékoľvek peňažné plnenie
zo strany dlžníka alebo viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka
vo výške presahujúcej sumu 50 000,00 eur, ak nejde o plnenia vyplývajúce z právnych úkonov
dlžníka schválených dozorným správcom alebo plnení voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam
a Finančnej správe Slovenskej republiky.

24. Výzvou na úhradu záväzkov z 20. júna 2019 (na č. l. 14 p.v. spisu) žalovaný, oznámiac, že je
majiteľom 18 kusov vlastných zmeniek vystavených úpadcom ako dlžníkom, celkový záväzok z ktorých
predstavuje sumu 1 080 000,00 USD, ako zmenkový veriteľ vyzval úpadcu na úhradu tohto záväzku.

25. Listom z 22. júla 2019, vystaveným terajším úpadcom a označeným ako „Uznanie záväzku veriteľovi
Kamatech Trade s.r.o. v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník“ (ďalej len "Uznanie
záväzku") (na č. l. 13-14 spisu), terajší úpadca bezpodmienečne, nevypovedateľne a neodvolateľne
uznal žalovanému (veriteľovi Kamatech Trade, s.r.o.) svoj záväzok v celkovej výške 1 080 000,00
USD vyplývajúci z existencie 18 kusov vlastných zmeniek vystavených terajším úpadcom, ktoré boli

predložené na platenie dňa 20. júna 2019.

26. Z Prehľadu pohybov na účte úpadcu za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (na č.
l. 15 p.v. – 16 p.v. spisu) vyplýva, že úpadca previedol na účet žalovaného dňa 16. augusta 2019 sumu
11 600,00 eur a sumu 39 850,00 eur, dňa 18. augusta 2019 sumu 5 500,00 eur, dňa 23. augusta 2019

sumu 3 390,00 eur, dňa 29. augusta 2019 sumu 5 000,00 eur, dňa 4. septembra 2019 sumu 700,00 eur,
dňa 9. septembra 2019 sumu 700,00 eur, dňa 10. septembra 2019 sumu 700,00 eur, dňa 20. septembra
2019 sumu 700,00 eur, dňa 21. septembra 2019 sumu 700,00 eur a dňa 22. septembra 2019 sumu
700,00 eur, pričom následne mu z účtu žalovaného boli dňa 24. septembra 2019 vrátené platby vo výške
2 100,00 eur a 700,00 eur.

27. Z fotokópií listín nachádzajúcich sa na č. l. 1-18, č. l. 45, č. l. 47-49, č. l. 51, č. l. XX, č. l.
55-88, č. l. 90-97, č. l. 99-137 a č. l. 140-146 spisu Mestského súdu Košice vedeného pod sp. zn.
31K/21/2019 (založených na č. l. 230-348 spisu v prejednávanej veci) vyplýva, že dňa 25. júla 2019 bol
na Okresnom súde Košice I podaný návrh žalovaného ako veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka – spoločnosti SABAR, s.r.o. (terajšieho úpadcu), ktorý odôvodnil tým, že je majiteľom 18 kusov
vlastných zmeniek vystavených dlžníkom dňa 20. septembra 2005 na sumu päťkrát po 100 000,00 USD,
desaťkrát po 50 000,00 USD, dvakrát po 30 000,00 USD a raz na 20 000,00 USD v prospech a na rad
prvého majiteľa A. D. F., každá splatná do 15 rokov od dátumu vystavenia, s doložkou „bez protestu“
a opatrená blankoindosamentom. Tieto boli dlžníkovi predložené na platenie 20. júna 2019 s písomnou

výzvou na úhradu dlhu. Dlžník svoje záväzky zo zmeniek uznal, avšak žiadnu zo zmeniek neuhradil
ani len čiastočne. Celkový dlh dlžníka z predmetných zmeniek voči veriteľovi tak v zmysle návrhu činil
1 080 000,00 USD, po prepočte 966 615,95 eur. Veriteľ v návrhu označil ďalších troch veriteľov dlžníka.
K návrhu žalovaný pripojil potvrdenie o úhrade preddavku z 24. júla 2019, výpis z obchodného registra
dlžníka.

Uznesením z 8. augusta 2019 súd vyzval žalovaného ako veriteľa a navrhovateľa na odstránenie
nedostatkov návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to doložením príloh návrhu na vyhlásenie konkurzu vo
forme originálov so zaručenou konverziou. Predmetné uznesenie bolo navrhovateľovi (žalovanému)
doručené 9. augusta 2019, v Obchodnom vestníku publikované 14. augusta 2019 a právoplatnosť
nadobudlo 15. augusta 2019. Dňa 19. augusta 2019 žalovaný doručil súdu podanie, ktorým odstránil

súdom vytýkané nedostatky návrhu a tomuto predložil overené kópie 18 kusov vlastných zmeniek
vystavených dlžníkom dňa 20. septembra 2005, overenú kópiu Výzvy žalovaného na úhradu
záväzkov z 20. júna 2019, originál a osvedčenú kópiu Uznania záväzku dlžníkom z 22. júla 2019aoriginályZoznamovdlžníkovSociálnejpoisťovne,VšeobecnejzdravotnejpoisťovneaUnionzdravotnej
poisťovne, a.s.
Z overených fotokópií zmeniek vyplýva, že boli vystavené dňa 20. septembra 2005 v Michalovciach s

doložkou „bez protestu“. Za zmenky malo byť zaplatené v Michalovciach, na Námestí osloboditeľov 70,
Ing. Martinovi Babiarovi, narodenému XX. XXXXXXXX XXXX, bytom G. X, XXX XX D., na jeho rad.
Zmenky mali byť predložené na zaplatenie do 15 rokov od dátumu vystavenia. Ako vystaviteľ je uvedená
spoločnosť SABAR, s.r.o., IČO: 36 191 621, so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, konajúca
A. H. I., konateľom. Na zmenkách je nečitateľný podpis. Na rubopise sa nachádza nečitateľný podpis

indosanta. V prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu boli súdu predložené zmenky vystavené na sumy:
jedna na sumu 20 000,00 USD, dve na sumu 30 000,00 USD, desať na sumu 50 000,00 USD a päť
na sumu 100 000,00 USD.
Zo Zoznamov dlžníkov Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Union zdravotnej
poisťovne, a.s. vyplýva, že spoločnosť SABAR, s.r.o. figurovala k 23. júlu 2019 medzi dlžníkmi Sociálnej
poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne i Union zdravotnej poisťovne, a.s.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31K/21/2019-84 zo 4. septembra 2019, právoplatným 11.
septembra 2019, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi SABAR, s.r.o. Uvedené uznesenie bolo dňa
9. septembra 2019 doručené dlžníkovi, dňa 10. septembra 2019 navrhovateľovi (ktorým je žalovaný
v tomto konaní) a dňa 10. septembra 2019 zverejnené v Obchodnom vestníku. Následne, uznesením
č. k. 31K/21/2019-93 zo 16. septembra 2019, právoplatným 21. septembra 2019, súd uložil dlžníkovi,

aby sa v lehote 20 dní vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť
a predložil v uznesení špecifikované listiny. Súd zároveň vytýčil termín pojednávania na 12. novembra
2019, na ktoré predvolal dlžníka a o ktorom upovedomil navrhovateľa a v návrhu označených veriteľov.
Uznesenie súdu zo 16. septembra 2019, ako aj predvolanie na pojednávanie a upovedomenie
o pojednávaní boli dňa 20. septembra 2019 publikované v Obchodnom vestníku. Dňa 10. októbra 2019

bolo konkurznému súdu doručené Vyjadrenie dlžníka SABAR, s.r.o. k návrhu na vyhlásenie konkurzu,
v ktorom dlžník uviedol, že v dňoch od 16. augusta 2019 do 9. septembra 2019 v snahe zamedziť začatiu
konkurzného konania uhradil navrhovateľovi (t.j. žalovanému v tomto konaní) časť zo zmenkových
záväzkov v sume 66 740,00 eur. Dlžník ďalej uviedol, že z pripojených Zoznamov záväzkov vyplýva,
že výška záväzkov dlžníka z obchodného styku, s ktorými je ku dňu začatia konkurzného konania

v omeškaní 30 dní, je 366 218,56 eur a výška jeho záväzkov mimo obchodného styku, s ktorými je
ku dňu začatia konkurzného konania v omeškaní 30 dní, je 1 250 269,54 eur. Doplnil, že celkový
zostatok na účtoch bol v deň začatia konkurzného konania 23 863,86 eur a že predpokladaná suma
pohľadávok, ktoré budú uhradené do 30 dní po začatí konkurzného konania, je 23 206,32 eur. V prílohe
vyjadrenia dlžník predložil Výpis z účtu za obdobie od 16. augusta 2019 do 9. septembra 2019, Zoznam

záväzkov z obchodného styku 30 dní po splatnosti, Zoznam záväzkov mimo obchodného styku 30 dní
po splatnosti, v ktorom bol medzi tzv. ostatnými záväzkami uvedený aj záväzok voči žalovanému z titulu
zostatku zmeniek vo výške 888 420,52 eur, Zoznam bankových účtov a zostatok pokladne, Zoznam
pohľadávok, ktoré budú uhradené najneskôr do 30 dní od začiatku konkurzného konania.
Dňa 11. novembra 2019 bol konkurznému súdu doručený súhlas dlžníka s rozhodnutím súdu bez

nariadenia pojednávania, súčasťou ktorého bolo aj ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ako
aj oznámenie, že dlžník nie je do termínu pojednávania spôsobilý zabezpečiť skutočnosti a dôkazy
svedčiace o jeho platobnej schopnosti. Zo zápisnice o pojednávaní z 12. novembra 2019 vyplýva, že na
nariadené pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ani dlžník, ani navrhovateľom označení veritelia,
z ktorého dôvodu súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení obsahu spisu

vyhlásil dokazovanie týkajúce sa osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka za skončené. Následne
Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31K/21/2019-127 z 18. novembra 2019 vyhlásil na majetok dlžníka
konkurz, tento uznal za hlavné insolvenčné konanie a za správcu podstaty ustanovil žalobcu v tomto
konaní. Predmetné uznesenie bolo dňa 21. novembra 2019 doručené dlžníkovi, dňa 28. novembra 2019
navrhovateľovi, dňa 22. novembra 2019 bolo publikované v Obchodnom vestníku a dňa 10. decembra

2019 nadobudlo právoplatnosť.

28. Predžalobnou výzvou na vrátenie plnenia zo 6. augusta 2020 (na č. l. 17-19 spisu) žalobca, majúc
za to, že žalovaný prijal plnenie v celkovej výške 66 740,00 eur z neplatného právneho úkonu, čím došlo
k jeho bezdôvodnému obohateniu, vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní vrátil na účet úpadcu plnenie

vo výške 66 740,00 eur.29. Z dokumentu označeného ako Doručenka k "SABAR/Lafko - KAMATECH – Žaloba o
odporovateľnosť právneho úkonu" (na č. l. 98 spisu) vyplýva, že dňa 18. novembra 2020 o 13:22 hod.
bola podaná žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu.

30. V zmysle zápisnice z pojednávania konaného dňa 13. septembra 2022 v spore žalovaného
(majúceho v konaní, sp. zn. 26Cbi/2/2020, postavenie žalobcu) proti žalobcovi (majúcemu v konaní,
sp. zn. 26Cbi/2/2020, postavenie žalovaného) o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a
poradia prihlášky, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26Cbi/2/2020 (na č. l. 178-180 spisu),

žalovaný (v konaní, sp. zn. 26Cbi/2/2020, v postavení žalobcu) prostredníctvom právneho zástupcu
predložil na pojednávaní k nahliadnutiu súdu i protistrane originály zmeniek, v nadväznosti na čo súd
konštatoval, že tieto sa zhodujú s kópiami zmeniek založenými v spise. Z písomného vyhotovenia
rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 26Cbi/2/2020-354 z 13. septembra 2022 (na č. l. 159-167 spisu)
súd zistil, že žaloba, ktorou sa žalovaný (v konaní, sp. zn. 26Cbi/2/2020, majúci postavenie žalobcu)
domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia prihlásených pohľadávok v celkovej

výške 841 829,44 eur, bola zamietnutá. Označený rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je po
právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom v čase realizácie úhrad úpadcom (august - september 2019), t.j. do 30.

novembra 2019 (ďalej len "Občiansky zákonník"), o bezdôvodnom obohatení. S ohľadom na prostriedky
procesného útoku uplatnené žalobcom a spočívajúce v tvrdení, že k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného došlo plnením z neplatných zmeniek, súd na daný spor aplikoval aj príslušné
ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového v znení účinnom ku dňu
vystavenie dotknutých zmeniek (k 20. septembru 2005), t.j. do 31. decembra 2007 (ďalej len "zákon

zmenkový a šekový"), v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení účinnom ku dňu vystavenie dotknutých zmeniek (k 20. septembru 2005), t.j. do 31. marca
2006 (ďalej len "Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 2006") a zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vystavenie dotknutých zmeniek (k 20. septembru
2005), t.j. do 31. januára 2007 (ďalej len "Obchodný zákonník v znení účinnom do 31. januára 2007"),

o konaní právnickej osoby, respektíve podnikateľa. Keďže procesná obrana žalovaného bola založená
predovšetkým na zdôrazňovaní toho, že k plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného došlo až
po uznaní záväzku a na jeho základe, aplikoval súd na prejednávanú vec aj ustanovenia § 323 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vyhotovenia Uznania záväzku (k 22.
júla 2019), t.j. do 20. júla 2020 (ďalej len "Obchodný zákonník"), o uznaní záväzku.

32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456, prvá veta, Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

35. Podľa § 458, prvá veta, Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

36. Podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide

o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

37. Podľa čl. I § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť
uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov
uvedených v nasledujúcich odsekoch.38.Podľačl.I§77ods.1zákonazmenkovéhoašekovéhopokiaľtoneodporujepovahevlastnejzmenky,
platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až
37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až

63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

39. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia
o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a

27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

40. Podľa čl. I § 77 ods. 3 zákona zmenkového a šekového rovnako platia pre vlastnú zmenku
ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie,

ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

41. Podľa čl. I § 8 zákona zmenkového a šekového kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby,
za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by
mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho

oprávnenia.

42. Podľa čl. III § 3 ods. 1 zákona zmenkového a šekového neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy
urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno
a pripojiť údaj, za koho podpisuje.

43. Podľa čl. III § 3 ods. 2 zákona zmenkového a šekového zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku
musí byť písomné. V prípadoch uvedených v § 2 je na platnosť zmocnenia potrebná notárska alebo
súdna zápisnica.

44. Podľa čl. III § 3 ods. 3 zákona zmenkového a šekového tým nie sú dotknuté zákonné ustanovenia
o podpisoch za podnik, ako aj o forme zmocnenia na tieto podpisy.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení v znení účinnom ku dňu vystavenie

dotknutých zmeniek (k 20. septembru 2005), t.j. do 31. decembra 2005 (ďalej len "zákon o cenných
papieroch"),cennýpapierjepeniazmioceniteľnýzápisvzákonomustanovenejpodobeaforme,sktorým
sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov [napríklad zákona zmenkového
a šekového podľa odkazu 1) pod čiarou – pozn. súdu], najmä oprávnenie požadovať určité majetkové
plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

46. Podľa § 2 ods. 2 písm. i) zákona o cenných papieroch sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy
cenných papierov: (okrem iných – pozn. súdu) zmenky.

47. Podľa § 13 ods. 1 zákona o cenných papieroch cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky

náležitosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom a keď sa zákonom ustanoveným
spôsobom stane majetkom prvého majiteľa.

48. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. marca 2006 právne úkony
právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej

osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

49. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2007 ak je podnikateľ
fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca.

50. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2007 ustanovenia tohto
zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie
je konaním podnikateľa.51. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2007 štatutárnym
orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene

spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

52. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

53. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

54. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie") výška
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur
jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

55. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

56. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

57. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

59. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

60. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný
a preukázaný. Vychádzal pritom z toho, že v konaní bolo ako nesporné ustálené, že dňa 20. septembra
2005 bolo A. H. I. ako konateľom úpadcu podpísaných 18 kusov vlastných zmeniek. Z týchto zmeniek

vyplývajúci záväzok v celkovej výške 1 080 000,00 USD úpadca dňa 22. júla 2019 voči žalovanému
uznal, v nadväznosti na čo uskutočnil v prospech účtu žalovaného v období od 16. augusta 2019 do
21. septembra 2019 úhrady v celkovej výške 69 540,00 eur, z ktorých žalovaný následne úpadcovi
vrátil v dvoch platbách sumu vo výške 2 800,00 eur. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov
procesnéhoútokuaprostriedkovprocesnejobrany,uplatnenýchvpriebehukonaniasporovýmistranami,

vyplynulo, že sporná medzi nimi bola otázka platnosti predmetných zmeniek, vyplývajúca zo sporu
o súlad zápisu spôsobu konania úpadcu v obchodnom registri so skutočným stavom vyplývajúcim
z obsahu zakladateľskej listiny úpadcu a zo sporu o dodržanie spôsobu konania štatutárneho orgánu
úpadcu určeného v zakladateľskej listine. Strany sa nezhodli ani na tom, aké následky spôsobilo
nevykonanie úkonu akceptácie predmetných zmeniek zo strany úpadcu, neudelenie súhlasu žalobcu

ako dozorného správcu s Uznaním záväzku a s realizáciou platieb na účet žalovaného, či nezaúčtovanie
dotknutých zmeniek úpadcom a ich neevidovanie v audítorskej správe úpadcu. V nadväznosti na to
sporná medzi nimi ostala i otázka platnosti, respektíve účinkov Uznania záväzku.

61. Vzhľadom na to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany opakovane zdôrazňoval, že k úhradám

úpadcu z titulu zmeniek v prospech žalovaného došlo až po uznaní z nich vyplývajúcich záväzkov
Uznaním záväzku z 22. júla 2019, považoval súd za potrebné sa v posudzovanej veci primárne
zaoberať otázkou relevancie a účinkov Uznania záväzku, uskutočneného dňa 22. júla 2019 úpadcom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznanie záväzku tak, ako ho vymedzuje ustanovenie § 323Obchodného zákonníka, je zabezpečovacím inštitútom, ktorý zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým,
že mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky. Pokladá sa pritom za zabezpečovací inštitút nižšej
intenzity, a to preto, lebo neplní uhradzovaciu funkciu. Jeho podstata spočíva v tom, že uznanie záväzku

urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v
uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým je uznaný záväzok zabezpečený tak, že veriteľovi uľahčuje
procesné postavenie a utvrdzuje, že v čase uznania záväzok trval. Z procesného hľadiska sa dôkazné
bremeno presúva z veriteľa na dlžníka Uznanie záväzku však nemá za následok zánik pôvodného
záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom a ani jeho zmenu. Z hľadiska náležitostí uznania záväzku

je jeho esenciálnou obsahovou náležitosťou prejav vôle dlžníka, z ktorého je jednoznačné, že dlžník
uznáva svoj určitý záväzok. Z akcesorickej povahy uznania záväzku ako zabezpečovacieho inštitútu
vyplýva, že uznať možno len existujúci záväzok, teda taký, ktorý v čase uznania existuje. Keďže
následkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v čase uznania
a v uznanom rozsahu trvá, dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že
v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno teda prechádza na dlžníka [viď OVEČKOVÁ, O. a kol.

Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II (§ 261 až 775). 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer
SR s.r.o., 2022, s. 308-313].

62. Tým je v prejednávanej veci žalobca, pričom súd, vyhodnotiac vykonané dokazovanie, dospel
k záveru, že žalobca v konaní predloženými a označenými dôkazmi preukázal, že záväzok, ktorý je

predmetomUznaniazáväzkuamalvočiúpadcovivzniknúťnazákladezmeniek,odpočiatkuneexistoval.
Z tohto dôvodu ani nemohol byť predmetom uznania záväzku zo strany úpadcu.

63. Žalobca vyvodzoval absolútnu neplatnosť zmeniek z nedostatku podpisu úpadcu, konkrétne z toho,
že uvedené zmenky neboli podpísané osobami oprávnenými konať za úpadcu. V zmysle čl. I § 75

zákona zmenkového a šekového je podpis vystaviteľa jednou z esenciálnych (podstatných) náležitostí
vlastnej zmenky, pri posudzovaní splnenia ktorých je potrebné postupovať s ohľadom na to, že zmenka
je vysoko formálny a abstraktný cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t.j. nie je len
dôkazom o práve, ale je právom samým osebe. Uvedená vlastnosť zmenky sa prejavuje v jej vysokej
formálnosti, s čím úzko súvisí interpretačný princíp uplatňujúci sa pri výklade náležitostí zmenky, a

to tzv. rigor cambialis (zmenková prísnosť). Pokiaľ ide o samotný podpis vystaviteľa, tento završuje
všetky podstatné (esenciálne) náležitosti zmenky na jej lícnej strane. Z povahy veci vyplýva, že
podpisom vystaviteľa musia byť kryté všetky podstatné náležitosti zmenky, t.j. musí byť umiestnený
pod zmenkovým vyhlásením, čo zároveň znamená, že musí byť umiestnený výlučne na líci zmenky.
Z hľadiska zmenkového sa rozlišuje formálna a materiálna stránka podpisu. Ak podpis na zmenke

vyhovuje formálnym predpokladom, zmenka je formálne platná, samozrejme, za predpokladu, že sú
na nej uvedené ostatné esenciálne náležitosti. Formálne platný podpis na zmenke však ešte nemusí
zaväzovať konajúcu osobu. Na posúdenie toho, či formálne platný podpis v skutočnosti aj zaväzuje
konajúcu osobu, je potrebné zaoberať sa materiálnou stránkou podpisu, a to najmä tým, či osoba
podpisovateľa je spôsobilá na právne úkony, prípadne či je oprávnená konať v mene, respektíve za

iného.Podpisjeformálneplatný,akideovlastnoručnýpodpisvystaviteľa.Vmeneprávnickejosobykoná
štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca. Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby, musí byť popri
vlastnoručnom podpise konajúcej osoby v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby.
Podpis právnickej osoby teda pozostáva z dvoch zložiek, a to z označenia právnickej osoby názvom
(prípadne jej ďalšia identifikácia prostredníctvom sídla a IČO) a z podpisu osoby oprávnenej konať.

Pri podpisovaní zmeniek právnickými osobami je nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne
vyplývalo,žeideokonanievmene(aleboza)právnickejosoby.Vmeneprávnickejosobykonáštatutárny
orgán. Je potrebné, aby pri svojom podpise zároveň uviedol názov právnickej osoby, v mene ktorej koná.
Orgán, ktorý je štatutárnym orgánom právnickej osoby, stanovuje výlučne zákon (obdobne JABLONKA,
B. Zákon zmenkový a šekový – komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017. Právny stav v ASPI

k 23. decembru 2015).

64. Pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností a družstve určuje štatutárne orgány Obchodný
zákonník, v zmysle ustanovení ktorého štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným môže
byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny

orgán (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka). Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán koná
v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V
prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť
spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania znamená určenie ako kolektívny orgán, ktorý jetvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám.
Spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra [§ 2 ods.
1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov]

a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného
zákonníka. Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený
konať každý jeden z viacerých konateľov samostatne, respektíve všetci konatelia spoločne alebo len
niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene
spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia

Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene
spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej
osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným
spôsobom konania v mene spoločnosti. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú
dvaja konatelia spoločne a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe len jedným z
dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti

nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore
s úpravou § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takýto úkon by mohol byť posúdený ako neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže takýto spôsob konania odporuje označenému
ustanoveniu Obchodného zákonníka. Určenie platnosti alebo neplatnosti takéhoto právneho úkonu bude
vecou individuálneho posúdenia konkrétneho prípadu s prihliadnutím na zverejnený spôsob konania

zapísaný v obchodnom registri a s prihliadnutím na ochranu dobrej viery tretej osoby v správnosť
zapísaných údajov v obchodnom registri (k tomu viď aj BARKOCI, S., BLAHA, M., GRAMBLIČKOVÁ,
B. § 133 [Charakteristika]. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2022, s. 648–651, marg. č. 1–3). V zhode s uvedenými poznatkami právnej náuky aj
ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít vychádza zo záverov, že pokiaľ má obchodná

spoločnosť viacčlenný štatutárny orgán a zákon, prípadne spoločenská zmluva alebo stanovy vyžadujú,
aby spoločne v mene spoločnosti konal určitý počet členov štatutárneho orgánu, musí byť dodržaný
zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby stanoveným počtom členov štatutárneho orgánu,
aby sa jednalo o konanie právnickej osoby. V opačnom prípade - teda v situácii, kedy v prípade
povinného spoločného konania viacerých členov štatutárneho orgánu, koná len jeden člen štatutárneho

orgánu - sa nejedná o prejav vôle právnickej osoby a nejde tak o právny úkon právnickej osoby. V
takejto situácii je totiž významné posúdenie, či konanie konkrétnej osoby v mene právnickej osoby
ako jej štatutárneho orgánu zodpovedá vôli spoločníkov obsiahnutej v spoločenskej zmluve a tomu
zodpovedajúcemu povinne zapisovanému údaju do obchodného registra (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 3 Obdo 65/2020, body 11.2. a 11.3.).

65. K uvedenému sa v kontexte prejednávaného sporu žiada dodať, že zákon zmenkový a šekový
predstavuje osobitnú právnu úpravu, a teda v zmysle pravidla lex specialis derogat legi generali
úprava týkajúca sa zmeniek obsiahnutá v zákone zmenkovom a šekovom platí prednostne pred
Občianskym zákonníkom ako generálnym všeobecným právnym predpisom občianskeho práva. Zákon

zmenkový a šekový pritom obsahuje samostatnú úpravu platnosti vlastnej zmenky v čl. I § 76.
Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak sú na nej uvedené podstatné
náležitosti podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového. Z vyššie citovaných ustanovení zákona
o cenných papieroch vyplýva, že emisia (vystavenie) zmenky ako cenného papiera je právny úkon
viazaný na splnenie kumulatívne stanovených podmienok, a to platnosť zmenky - cenného papiera s

náležitosťami stanovenými zákonom zmenkovým a šekovým a odovzdanie zmenky prvému majiteľovi.
Pokiaľ sú uvedené zákonné podmienky kumulatívne splnené, nie je možné konštatovať neplatnosť
právneho úkonu vystavenia zmenky pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže pri emisii cenných papierov podľa osobitnej úpravy v zákone o cenných papieroch vo väzbe
na zákon zmenkový a šekový sa uvedená skutočnosť skúmať nemôže, čo vyplýva z abstraktnosti

emisie cenných papierov. To znamená, že zmenku je možné posúdiť ako neplatnú len pre jej rozpor
s predpismi zmenkového práva, napríklad pre chýbajúcu náležitosť (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. októbra 2022, sp. zn. 5 Obdo 27/2021, zverejnený v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 16/2023).

66. V intenciách uvedených právnych východísk súd vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania
ustálený skutkový stav. V rámci neho mal za preukázané, že v deň vystavenia predmetných zmeniek
(t.j. 20. septembra 2005) došlo k zmene v osobe štatutárneho orgánu vystaviteľa zmeniek (terajšieho
úpadcu), keď z vôle jeho jediného spoločníka (spoločnosti BARMIN, s.r.o.) zaniklo konateľskéoprávnenie dovtedajším konateľom A. H. I. a A. J. K., následne vzniklo novému konateľovi A. B. L.
a napokon došlo aj k zmene určeného spôsobu konania menom spoločnosti. A. H. I., ktorý v postavení
konateľa vystaviteľa dotknutých zmeniek (terajšieho úpadcu) tieto podpísal, sa pritom o zmenách

v zložení štatutárneho orgánu vystaviteľa týchto zmeniek (terajšieho úpadcu) preukázateľne dozvedel
bezprostredne po prijatí príslušného rozhodnutia jediného spoločníka (spoločnosti BARMIN, s.r.o.)
vystaviteľa zmeniek (terajšieho úpadcu), respektíve sa na jeho prijímaní sám aktívne podieľal, keďže
ako jeden zo spoločníkov a súčasne konateľ spoločnosti BARMIN, s.r.o., teda spoločnosti, ktorá bola
v rozhodnom čase (a dodnes je) jediným spoločníkom vystaviteľa zmeniek, t.j. spoločnosti SABAR,

s.r.o. (terajšieho úpadcu), sa dňa 20. septembra 2005 zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti BARMIN, s.r.o., na ktorom došlo k prijatiu vyššie popísaných zmien v zložení štatutárneho
orgánu vystaviteľa zmeniek (terajšieho úpadcu), ako aj zmeny určeného spôsobu konania menom
spoločnosti. Zároveň to bol práve on, ktorý z pozície konateľa spoločnosti BARMIN, s.r.o. následne
(v rovnaký deň) písomne vyhotovil Rozhodnutie jediného spoločníka a svojím podpisom na Listine
o odvolaní a menovaní konateľa spoločnosti SABAR, s.r.o. osvedčil, že odvolanie z funkcie konateľa

spoločnosti SABAR, s.r.o. zobral na vedomie. Do prijatia rozhodnutia jediného spoločníka o zmene
určeného spôsobu konania menom spoločnosti SABAR, s.r.o. článok 10 Úplného znenia Zakladateľskej
listiny spoločnosti SABAR s.r.o. (terajšieho úpadcu) vyžadoval, aby v mene spoločnosti konali vždy
dvaja konatelia spoločne. Rovnaký spôsob konania menom spoločnosti bol v rozhodnom čase (ku dňu
podpísania zmeniek) zapísaný aj v obchodnom registri.

67. S ohľadom na takto ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ zmenky
podpísal Ing. Anton Sabo v deklarovanom postavení konateľa vystaviteľa zmeniek, ako to vyplýva z textu
samotných zmeniek, pričom opak (t.j. že by v čase podpisu zmeniek už nebol konateľom vystaviteľa
zmeniek) v konaní nebol preukázaný, musel tak urobiť len pred jeho odvolaním z tejto funkcie, a teda aj

pred prijatím rozhodnutia jediného spoločníka vystaviteľa zmeniek o zmene určeného spôsobu konania
menom vystaviteľa zmeniek, čo znamená, že zmenky boli podpísané iba jedným z dvoch konateľov,
ktorých výlučne spoločné konanie bolo v danom čase konaním vystaviteľa zmeniek. Vôľa vystaviteľa
zmeniek (úpadcu) teda nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, čo znamená, že hoci
sa na zmenkách nachádza podpis konajúcej osoby a tento je formálne platný, nie je podpisom

(kolektívneho) štatutárneho orgánu vystaviteľa zmeniek. Vzhľadom na to, že zmenky boli podpísané len
jedným z dvoch konateľov (aj keď pri podpise vyznačil, že koná v pozícii konateľa), tieto právne úkony
nevykonal štatutárny orgán spoločnosti SABAR, s.r.o., a preto z nich nemôže byť zaviazaná, teda jej
z nich nemohol vzniknúť žiaden záväzok. Zároveň, keďže na danú situáciu nie je možné aplikovať ani
úpravu čl. I § 8 v spojení s čl. I § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, venujúcu sa excesu osoby,

ktorá sa ho dopustila v pozícii zástupcu právnickej osoby, keďže A. H. I. ako konateľ vystaviteľa zmeniek
nevystupoval pri podpisovaní zmeniek v pozícii zástupcu, ale ako člen (kolektívneho) štatutárneho
orgánu, pričom konanie štatutárneho orgánu nie je chápané ako zastúpenie, nie je zo zmeniek osobne
zaviazaný ani A. H. I. ako konajúci člen štatutárneho orgánu. Na základe uvedeného bolo potrebné
dospieť k záveru, že z predmetných zmeniek, hoci (vzhľadom na dodržanie esenciálnych náležitostí)

formálne platných, nevznikol žiaden záväzok, a to ani vystaviteľovi zmeniek (terajšiemu úpadcovi)
ani osobe podpisovateľa. Keďže najmä voči úpadcovi tak z dotknutých zmeniek neexistoval žiaden
záväzok, nebolo ani (existujúceho) záväzku, ktorý by úpadca Uznaním záväzku z 22. júla 2019 mohol
s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka predvídanými účinkami uznať. Preto ak úpadca čo aj
len čiastočne plnil v prospech žalovaného záväzok vyplývajúci z predmetných zmeniek, plnil z titulu

neexistujúceho záväzku, a teda bez právneho dôvodu, čím došlo k naplneniu jednej zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnenie bez právneho
dôvodu zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto takéto plnenie prijal,
v posudzovanej veci voči žalovanému. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal
na vrátenie plnenia, ktoré mu bolo zo strany úpadcu poskytnuté vo výške 66 740,00 eur bez právneho

dôvodu.

68. Obranu žalovaného, založenú na domnienke, že pokiaľ konkurzný súd vyhlásil na základe jeho
návrhu (ako veriteľa) konkurz na majetok dlžníka (úpadcu), nemohol mať pochybnosti o jeho pohľadávke
z vystavených zmeniek, z titulu ktorej bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, považoval súd za

bez právneho významu. Len v krátkosti k tomu uvádza, že konkurzný súd pri osvedčovaní platobnej
schopnosti dlžníka, respektíve posudzovaní návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka neskúma existenciu pohľadávky, respektíve neuskutočňuje jej materiálny prieskum, ale splnenie
náležitostínávrhunavyhláseniekonkurzuposudzujelenzformálnehohľadiska.Veriteľpodávajúcinávrhna vyhlásenie konkurzu na majetok svojho dlžníka v konaní o jeho návrhu nepreukazuje dôvodnosť
svojej pohľadávky, túto je povinný len označiť a dokladovať predložením príslušných listín. Preto pokiaľ
súd jeho návrhu vyhovie, neznamená to, že judikuje jeho pohľadávku, len že dlžník neosvedčil svoju

platobnú schopnosť.

69. Záverom súd len pre úplnosť uvádza, že zistiac existenciu dôvodu pre záver o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, sa z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal ostatnými,
žalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti dotknutých zmeniek a následného uznania záväzku zo strany

úpadcu. Ani prípadná neexistencia ďalších dôvodov podanej žaloby by totiž nemohla privodiť iné
rozhodnutie súdu.

70. Z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku, vzniknutého prijatím plnenia
v zmysle Uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, súd žalobcovi priznal (a teda
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť) paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

v sume 40,00 eur, uplatnenú žalobcom v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 2 nariadenia.

71. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal
nároknazaplateniesumyvovýške66740,00eurajpaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 eur (výrok I.). Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie
žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil,
bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.

72. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

73. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

74. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému.
Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).