Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 26, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32Odi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202437
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124202437.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Nitra bola dňa 29.02.2024 doručená žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ

žalovaného domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný
nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal
dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možnousudzovať,žeúmyselnenaplnilformálneznakyplatobnejneschopnosti,abyboloprávnenýpodať
návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností.

Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady
„nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu) § 166g ods. 2 písm. f) ZKR
(dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa)
a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR.

Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu
splácal pohľadávku žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v rozsahu 10 eur. Žalovaný bol v
čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu
pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov. Zo svojho príjmu mohol v malých mesačných
dávkach vo výške 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť
úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút
oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.

Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok žalobca navrhuje vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovanéhoa jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z predmetného listinného dôkazu sa preukážu skutočnosti
proklamované žalobcom a to, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov
voči svojim veriteľom, teda, že žalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov

a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy
žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Ďalej žalobca na preukázanie svojich
tvrdení navrhuje, aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia
informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i informácie, či žalovaný v čase pred podaním návrhu
nepreviedol svoje nehnuteľnosti alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké nehnuteľnosti. Žalobca

navrhuje, aby súd vykonal dopyt na predmetný úrad za obdobie 4 roky pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhuje
vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či
žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy
došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Centrálny
register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na meno žalovaného, po

ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný
osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe
ktorého dôkazu bude preukázaný poctivý/nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a
majetková situácia. Žalobca navrhuje pripojenie celého konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa

so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami.

Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti Žalovaného. Zákon definuje platobnú
neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň
jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú

neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka,
že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska
naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie
týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď
skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len

na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné
preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav
platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje
dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho

rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva.
Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a
rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za
poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,

nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu.

Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré
vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so

stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti,
naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§
168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri
tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukazujeme na
to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového

kalendára. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie,
kedy dlžník poctivý zámer nemá. V zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR „Dlžník má poctivý zámer, ak
z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie

nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie
sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Je zrejmé, že predpokladom poctivého
zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlhv rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené
podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca
predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na

zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe
tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú
opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z
tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli
ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť

svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu
dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne
a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ
nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či
dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie
konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by

pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím
inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie. Žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie
a poskytnutia informácie o príjme žalovaného za obdobie pol roka po vydaní rozhodnutia o oddlžení

žalovaného a výsluch žalovaného.

Žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: Okresný súd Nitra zrušuje oddlženie žalovaného:
Žalovaný: A. A., trvale bytom B. XXX, XXX XX B., rodné číslo: XXXXXXXXXX, štátny občan SR,
na základe uznesenia sp. zn.: 31OdK/188/2023, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v

rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
súdneho konania v celom rozsahu, teda 100%.

3. Ako dôkaz pripojil k žalobe tieto listiny: Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru VÚB, a.s., z 16. 01.
2009, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., výpis z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok

– Bernard Bako, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 uzatvorená medzi VÚB, a.s.,
a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 uzatvorená
medzi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., a žalobcom, Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a
komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať a zrušenia
oddlženia z 13. 11. 2023, prehľad splátok, Dôvodová správa k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii

z 21. 09. 2016, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 z 6. novembra 2019,
RozsudokKrajskéhosúduBratislavasp.zn.3CoKR/23/2020z 4.decembra2020,RozsudokOkresného
súdu Prešov č. k. 2Odi/2/2021-77 z 7. októbra 2021, právoplatný 31. decembra 2021 s doložkou
právoplatnosti, plnomocenstvo zo dňa 02.02.2022, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
4. Súdu sa nepodarilo žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa § 116 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, preto súd zverejnil podľa § 116 ods. 2 oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú a to aj vtedy , ak sa adresát o tom nedozvie (§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ostatné písomnosti súd doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Žalovaný sa k podanej
žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.08.2024.
6. Zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.08.2024 doručenom súdu dňa 20.08.2024
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril sa vo veci samej. Uviedol, že Žalobca v celom
rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko zastáva názor, že žaloba je dôvodná a opodstatnená.
Podľa názoru žalobcu žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok

platobne neschopný, nakoľko bol riadne zamestnaný a mal pravidelný príjem, z ktorého mohol aj naďalej
čiastočne uhrádzať jeho dlhy. Žalovaný však neprejavil žiadnu snahu o vyriešenie jeho dlhov a namiesto
toho si zvolil oddlženie. Žalobca v prvom rade uvádza, že na platobnú neschopnosť nie je možné nazerať
len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnostiv zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto znakov si môže dlžník sám svojím možným
účelovým konaním spôsobiť tým, že prestane splácať svoje záväzky, aby naplnil zákonom požadovanú
lehotu omeškania po dobe splatnosti, ako i vedenie exekučného konania. Žalobca nepopiera inštitút

oddlženia, ale tento má slúžiť tým dlžníkom, ktorí sa bez svojej viny ocitli v situácií, kedy nevedia a nie je
v ich objektívnych možnostiach si zabezpečiť ani len základné životné potreby. Ak však dlžník disponuje
príjmom, z ktorého vie zabezpečiť svoje základné životné potreby a ešte mu ostávajú nejaké finančné
prostriedky, takýto dlžník má svoju povinnosť postarať sa aj o uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov
v zmysle zásady pacta sund servanda. V zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov (Trnava, Košice,

Nitra, Bratislava ako i Banská Bystrica) sa súdy zjednotili v tom, že ak je dlžník riadne zamestnaný a
dosahuje pravidelný príjem je jeho prvoradou úlohou zabezpečiť úhradu jeho záväzkov a plniť si svoje
dlhy. V opačnom prípade sa jedná i zneužitie inštitútu oddlženia a nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca
poukazuje, že od novely zákona o konkurze a reštrukturalizácií neúmerne vzrástol počet oddlžení a
oddlžení sú aj tí dlžníci, ktorí dosahujú nemalé príjmy a mzdy a ktorí majú majetkové možnosti a
schopnosti naďalej čiastočne uspokojovať svoje záväzky. Dlžníci len musia osloviť svojich veriteľov a

dohodnúť sa s nimi na novom splácaní, teda prejaviť svoju snahu vyriešiť svoje dlhy. Totiž je možné, že
akbydlžníknapríkladrozdelilsumuvovýške200Eurmesačnealeboajmenejmedzisvojichveriteľov,že
by jednému platil 30 Eur, druhému 20 Eur a podobne, takýto dlžník by mohol splatiť svoje záväzky buď v
polovicialebovcelostidopárrokovapretotakéhotodlžníkanemožnooznačiťzaplatobneneschopného,
ale za dlžníka, ktorý prejavil snahu o vyriešenie jeho dlhov. Na základe preukázania príjmu a výdavkov

dlžníka je možné posúdiť jeho platobnú schopnosť, na ktorú skutočnosť sa snaží žalobca ako veriteľ
poukázať. Nakoľko zo strany dlžníkov dochádza k zneužitiu inštitútu oddlženia a celkového zbavenia sa
dlhov, napriek tomu, že dlžníci sú reálne platobne schopní. Vzhľadom k tomu, že nie je v objektívnych
možnostiach žalobcu relevantne preukázať, aký príjem žalovaný dosahoval v čase pre podaním a v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, žalobca zotrváva na svojom návrhu

na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie
o vymeriavacom základe žalovaného za obdobie od 04/2023 do 04/2024. Vykonaním predmetného
dôkazu bude preukázaná majetková situácia žalovaného a jeho platobná schopnosť/neschopnosť.
Podľa názoru žalobcu bolo v majetkových možnostiach žalovaného čiastočne uspokojovať pohľadávky
svojich veriteľov, len by musel žalovaný prejaviť snahu o vyriešenie jeho dlhov, ktorú snahu žalovaný

neuskutočnil a túto ani nedeklaruje vo svojom vyjadrení, len očierňuje postup a konanie žalobcu. V tomto
smere si žalobca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2016. Žalobca v tomto
smere poukazuje na závery rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/4/2022 zo dňa 23.11.2022.
Žalobca poukazuje aj na závery rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022 zo
dňa 13.12.2023. Na základe citovaných rozsudkov žalobca poukazuje, že žalovaný neprejavil snahu o

vyriešenie jeho dlhov, napriek tomu, že mal príjem, z ktorého mohol čiastočne uspokojovať pohľadávky
jeho veriteľov. Žalovaný sa ani nepokúsil svojich veriteľov osloviť za účelom zmeny spôsobu úhrady
jeho záväzkov. Ďalej žalobca poukazuje na závery rozhodnutí nasledujúcich súdov, kedy súdy zrušili
oddlženie pre nepoctivý zámer dlžníka: rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/5/2022, rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/5/2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/2/2022,

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Odi/6/2022, rozsudok Okresného súdu Košice I
sp. zn. 30Odi/7/2022, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Odi/1/2022, rozsudok Okresného súdu
Košice sp. zn. 33Odi/1/2022,pričom sa jedná len o rozsudky pre platobnú schopnosť dlžníka a jeho
správaniesapredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzunajehomajetok,ostatnédôvodynepoctivého
zámeru žalobca neuvádza, nakoľko skutkový stav je iný ako v prejednávanom prípade. Pri posudzovaní

nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie
sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce
je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa žalovaného dlžníka - v
žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania sa dlžníka je potrebné
zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti,

prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne), či neuhradenie záväzku veriteľa
nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa), teda z akých dôvodov neuhradil
veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho ekonomického správania bola
úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich zárobkových možností (napr.
zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa nezbavoval účelovo svojho

majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre vedenie vlastného súkromného
života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či nerozširoval bez rozvahy svoje
dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie dlžníka možno vyhodnotiť
tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene vyvolal svoju nemajetnosť alebo siz nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol. V neposlednom
rade žalobca podotýka, že žalovaný je pasívny a nevyjadril sa k podanej žalobe, dokonca si podanú
žalobu ani neprevzal, na základe ktorej skutočnosti možno odvodiť zámer žalovaného. V tomto kontexte

žalobca poukazuje na závery súdov, ktoré zrušili oddlženia dlžníka z dôvodu jeho pasivity, nakoľko
dlžník neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal opak tvrdení žalobcom. Jedná sa o rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Odi/14/2022, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2Odi/7/2019, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Odi/4/2023, rozsudok Mestského súdu Košice
sp. zn. 91Odi/9/2023 a rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022. Žalobca žiada,

aby súd zrušil oddlženie žalovaného aj pre jeho pasivitu, ktorá svedčí o jeho neúprimnej, či žiadnej snahe
riešiť jeho dlhy. Žalobca zároveň uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaný sa ani nevyjadril k podanej
žalobe, nepoprel žiadne skutočnosti deklarované žalobcom, na základe ktorej skutočnosti je nesporný
žalobný nárok a nesporné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného účinne popreté.
7. Súd vo veci pojednával dňa 26.08.2024. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná sa na
pojednávanie nedostavili. Podľa § 180 CSP súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu,

zástupcu žalobcu a žalovanej. Rozhodol tak na základe toho, že zástupca žalobcu v písomnom podaní
zo dňa 20.08.2024 doručenom súdu dňa 20.08.2024 požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalobcu
i zástupcu žalobcu a aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby na základe listinných
dôkazov súd rozhodol vo veci. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol súd na základe toho, že žalovaný má
predvolanie na pojednávanie doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi

a nepožiadal ani o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, a to najmä oboznámením s listinami založenými v súdnom
spise.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením č. k.
31OdK/188/2023 – 28 zo dňa 26.09.2023 oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré

môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia.
10. Súd ďalej zistil, že žalovaný uzatvoril dňa 16.01.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru
so spoločnosťou VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 3.300,- eur, pričom táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.12.2015, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných
v Prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Výpis z tejto prílohy žalobca pripojil
k podanej žalobe, súd tak mal za to, že v prípade žalobcu ide o veriteľa žalovaného, ktorý bol dotknutý
oddlžením.
11. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

12. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „ZoKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
13. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.
14. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

15. Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.
16. Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
17. Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.
18. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní

po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je
platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť

uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
19. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky z 20.12.2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti
a predlženia, na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má
viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné

záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo
v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s

výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno

s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.20. Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú
vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
21. Na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie

dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a
veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.
22. Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej
cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume
sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou

centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 1) Ak Európska centrálna banka ani Národná
banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa
urobí s odbornou starostlivosťou.
23. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
24. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
25.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
27. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

29. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
30. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
31. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
32.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
33. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
34. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd.
35. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.
36. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej

obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
38. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
39. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
40. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku

rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
41. Súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj pripojených dokumentov dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.
42. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného,

o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra č.k. č. k. 31OdK/188/2023 – 28 zo dňa
26.09.2023. Súd v danom prípade vychádzal z vyjadrení žalobcu a z predložených listinných dôkazov.
Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali a z ktorých by bolo zrejmé, že
žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolupoctivéhozámeružalovanéhovoddlžovacomkonaníanezistiltakéskutočnosti,prektorébybolisplnené
podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
43. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol

v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených
v § 166g ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. h) ZoKR, teda z dôvodov, že: c) dlžník v návrhu alebo v
prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel, alebo s prihliadnutím

na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
44. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tým, že by boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia podľa §
166g ods. 1 ZoKR, podľa ktorého dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
45. Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia
oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by
bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení.
46. Z obsahu spisu má súd ďalej za to, že nebolo preukázané, že v čase podania návrhu žalovaný nebol
platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR). Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani neoznačil

hodnotu záväzkov dlžníka, čo je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti,
resp. neschopnosti dlžníka. Žalobca nepreukázal, a ani len netvrdil, koľko záväzkov mal žalovaný, a teda
či mal záväzok len voči žalobcovi alebo aj voči iným veriteľom a v akej výške. Na posúdenie platobnej
neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR je potrebné vziať do úvahy všetky záväzky žalovaného ako dlžníka.
Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať nepoctivý zámer žalovaného (dlžníka). Žalobca tvrdil,

že žalovaný nepreukázal svoj poctivý zámer pri oddlžení, keďže sa k podanej žalobe nevyjadril, v konaní
bol pasívny. K uvedenému súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že by si žalovaný prevzal žalobu, tak nebol
povinný preukazovať svoj poctivý zámer pri oddlžení na základe ničím nepodložených tvrdení a záverov
žalobcu. Nepoctivý zámer dlžníka v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia preukazuje žalobca. Dlžník
má možnosť skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, čo však nie je možné vykladať tak, že žalobca

uvedie ničím nepodložené závery tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho sa následne mal
dlžník „vyviniť“ a preukázať svoj poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu.
47. Jedinou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal bolo, že žalovaný je zamestnanou osobou a
zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných
veriteľov. V danom prípade nejde o deklarovanie skutočností, z ktorých by bolo možné konštatovať

platobnú schopnosť žalovaného v čase podania návrhu. Ide iba o všeobecné vyjadrenie pochybností
žalobcu, či žalovaný v čase podania návrhu bol alebo nebol platobne neschopný a jeho presvedčenie,
že pokiaľ bol zamestnaný, mohol splácať mesačne nejaké sumy žalobcovi, a teda ide o prejav platobnej
schopnosti. Vyjadrenie presvedčenia však nemôže nahradiť uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré
mal žalobca deklarovať, pokiaľ chcel odôvodniť aplikáciu zákonných dôvodov, ktorých sa domáhal. Iba

poukaz na všeobecné vymedzenie zákonných dôvodov nemôže postačovať v sporovom konaní, ktorým
je konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Za uvedenie konkrétnych skutočností,
ktoré by mohli byť následne predmetom dokazovania rozhodne nie je možné považovať všeobecnú
informáciu žalobcu, že žalovaný bol zamestnaný a mal nemalý príjem. Samotná skutočnosť, že žalovaný
je zamestnaný, nebráni tomu, aby bol žalovaný oddlžený, keďže relevantným je, či žalovaný bol alebo

nebol platobne schopný. Definícia platobnej schopnosti pritom nie je závislá od toho, či dlžník je, alebo
nie je zamestnaný. Vo vzťahu k uvedenému tak samotné tvrdenie o tom, že žalovaný bol zamestnaný,
samo o sebe nepostačovalo na prijatie záveru, že je platobne schopný. Fyzická osoba je v zmysle §
3 ods. 2 ZoKR platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažný záväzok. Žalobca ako veriteľ nepredložil tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný

bol zo svojho majetku, resp. zo svojho príjmu schopný plniť tie záväzky, ktoré nemal splnené v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aspoň 180 dní po lehote splatnosti. Naopak zo skutočnosti,
že na žalovaného prebiehala exekúcia, ktorá nebola ukončená, znamená, že žalovaný nebol schopný
uhradiť tie záväzky, ktoré mu voči jeho veriteľom vznikli, a to ani v procese exekúcie. Ani jeho pravidelný
príjem nepostačoval na to, aby v konkrétnom čase (podanie návrhu na oddlženie) disponoval takým

majetkom (zloženým z ním vlastnených vecí a príjmu), aby bol schopný uhradiť svoje záväzky.
48. Žalobca deklaroval ustanovenia zákona, na základe ktorých sa domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného (§ 166g ods. 2 písm. c/ a písm. h/ ZoKR), avšak neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, z
ktorých by vyplývalo naplnenie podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach. Žalobca neuviedolkonkrétnu nepravdivú informáciu, ktorú mal žalovaný uviesť v návrhu alebo v prílohe návrhu, resp.
o ktorej vedel, že je dôležitá a neuviedol ju. Žalobca v žalobe netvrdí, že by sa dozvedel o nejakej
konkrétnej skutočnosti, ktorú dlžník v návrhu neuviedol, resp. uviedol nepravdivú informáciu. Takisto

tvrdenie žalobcu o naplnení dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR je len všeobecné, bez
konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa.
49. Rovnako nebola preukázaná ani tvrdená existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR.
Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť to, že žalovaný má príjem zo zamestnania (nakoľko žalovaný
uvedené tvrdenie žalobcu nevyvrátil), avšak súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámere

žalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a
mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Nepoctivý zámer neplnením záväzku žalobcu
po vyhlásení konkurzu a po oddlžení nie je možné bez ďalšieho konštatovať, keďže zákon v § 166c
ZoKR taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje,
t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka, ktorou žalobca disponuje, nie je nedotknutou
pohľadávkou, ale je pohľadávkou, ktorá sa uspokojuje konkurzom. Od dlžníka nemožno očakávať,

že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže
samotnýdlžníkaninahrádzaťfunkciusprávcukonkurznejpodstatyavlastnýmvýpočtomzistiť,akomôže
aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať.
Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na
správcu konkurznej podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a

to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu
zodpovednosť.
50. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu
posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak
bolo, inštitút oddlženia ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1

ZoKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať
v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem
a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno
posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže

takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu
nemôže byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.
51. Žalobca ďalej nepoctivý zámer žalovaného videl v tom, že žalovaný nevyužil oddlženie splátkovým
kalendárom, hoci mal a má stabilný príjem. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu oddlženia
fyzických osôb účinnú od 01. 03. 2017, ktorá neukladá povinnosť využiť oddlženie formou splátkového

kalendára v prípade, ak dlžník má príjem. Výber formy oddlženia je ponechaný na dlžníkovi. Žalovaný
v tomto prípade podľa súdu využil zákonný inštitút zákonným spôsobom a nie je možné takéto jeho
konanie sankcionovať zrušením oddlženia.
52. Žalobca na preukázanie toho, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný
navrhol, aby súd vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu ohľadom výšky príjmu žalovaného za polroka

pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a za polroka po rozhodnutí o oddlžení. Súd tento dôkaz
nevykonal, nakoľko Sociálna poisťovňa nemá žiadne možnosti preukazovať platobnú schopnosť alebo
neschopnosť žalovaného. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne by bolo možné zistiť iba príjem žalovaného
a nie aj hodnotu záväzkov dlžníka, ktoré v tom čase mal.
53. Súd nevykonal ani dopyt na inštitúcie evidujúce hnuteľný a nehnuteľný majetok (Úrad geodézie,

kartografie a katastra, Dopravný inšpektorát, Centrálny register účtov, bankové inštitúcie), a to za
obdobie niekoľko rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a niekoľko rokov po oddlžení
žalovaného, nakoľko v konaní o zrušenie oddlženia nie je úlohou súdu preskúmavať a dodatočne
preverovať skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu za účelom preukázania

konkrétnych tvrdení, t.j. konkrétnych rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu. Takéto konkrétne
tvrdenia však v návrhu žalobcu absentovali. Súdu sa javí, že úmyslom žalobcu bolo produkovanie
ďalšíchtvrdeníonepoctivomzámerežalovanéhovzávislostiodvýsledkutýchtošetrení.Súdzdôrazňuje,
že skúmanie majetkových pomerov dlžníka vo všeobecnosti je možné len v samotnom konkurznom
konaní vedenom na majetok dlžníka, a to aj na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy

šetrení v zmysle § 166i ods. 1 a ods. 2 ZoKR. Žalobca ako veriteľ bol oprávnený domáhať sa šetrenia
majetkových pomerov dlžníka, avšak v rámci konania o oddlženie, pokiaľ by v zmysle § 166i ods. 2
ZoKRvyzvalsprávcukonkurznejpodstatynavykonanieďalšíchšetrenívrátanešetrenípomerovdlžníka,
ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru. Takéto šetrenie sa uskutočňuje správcomkonkurznej podstaty na náklady veriteľa. Keďže zákonodarca upravil oprávnenie veriteľa domáhať sa
šetrenia priamo v procese oddlženia dlžníka pri konkurze, ktorý je na ňom vyhlásený, umožnil mu
tak zabezpečiť si dostatočnú procesnú pozíciu, kedy by získaním dôkazov vedel v konaní o zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy na svoje tvrdenia. Pokiaľ veriteľ
tento postup nevyužil, vedome sa vystavil riziku, že v prípadnom konaní o zrušenie oddlženia nebude
môcť produkovať ani skutkové tvrdenia, ani dôkazy.
54. Žalobca ďalej navrhol, aby súd pripojil celý konkurzný spis za účelom oboznámenia sa so všetkými
relevantnými skutkovými okolnosťami. Súd uvedený dôkaz nevykonal, nakoľko sporová strana nemôže

preniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy na súd za predpokladu, že je sama schopná navrhovaný
dôkaz zabezpečiť. Žalobca je v rámci konkurzu vyhláseného na žalovaného veriteľom žalovaného a
ako taký má právo nahliadnuť do konkurzného spisu, má právo komunikovať so správcom konkurznej
podstaty, dokonca ako bolo vyššie uvedené, má právo žiadať prešetrenie majetkových pomerov dlžníka
v rámci konkurzu. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že všetky informácie, ktoré sú v konkurznom spise
uvedené, mohol žalobca zabezpečiť a predložiť spolu so žalobou v konaní o zrušenie oddlženia

žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému preto nebol dôvod, aby súd suploval procesnú aktivitu žalobcu
a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým, že by sa sám
rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má, alebo nemá byť predmetom
dokazovania v konaní o oddlženie.
55. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZoKR obsahuje negatívne vymedzenie poctivého zámeru, naopak §

166g ods. 1 ZoKR vyjadruje pozitívne vymedzenie poctivého zámeru. Uvedené ustanovenie nerieši
otázku procesného postupu pri spore, ktorý v prípade návrhu na zrušenie oddlženia vznikne. Procesne
sa postupuje podľa pravidiel Civilného sporového poriadku, kedy žalobca uvádza skutkové tvrdenia
ako prostriedky procesného útoku a tieto skutkové tvrdenia je zároveň povinný preukázať konkrétnymi
dôkazmi. Preto pokiaľ žalobca podá žalobu, v ktorej tvrdí (uvedie skutkové tvrdenie), že dlžník bol v čase

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne schopný, musí k uvedenému tvrdeniu predložiť také
skutkové tvrdenia, z ktorých tento záver vyplýva a zároveň predložiť dôkazy. Prezumpcia nepoctivého
zámeru nevyplýva ani zo zákona konkurzného a nie je ani v súlade s pravidlami dokazovania v zmysle
Civilného sporového poriadku. Iba za predpokladu, že zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že boli
splnené niektoré podmienky § 166g ods. 2 ZoKR, v takom prípade má dlžník možnosť uvedené skutkové

tvrdenie vyvrátiť a vtedy sa prenáša dôkazné bremeno na dlžníka, ktorý vyvracia tvrdenia navrhovateľa.
Súdnemalpreukazovaťtvrdeniažalobcu,keďtenanilennetvrdilpríjemžalovaného,jehovýdavky,počet
veriteľov a výšku záväzkov.
56. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval, súd uvádza, že išlo najmä o rozhodnutia
prvoinštančných okresných súdov. Obsahom princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku (čl.

2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný
súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto skupiny nepatria okresné súdy
konajúce v prvej inštancii. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany
legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2

CSP. Preto ani v prípade, ak okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru v porovnaní s iným
rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak,
ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 a
3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov
prvejinštancieustálenásúdnaprax,keďvskutkovoobdobnýchveciach,nežnaaképoukazovalžalobca,

boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2Odi/17/2022 z 29.03.2023 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/1/2021 z
05.08.2022).
57. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal

zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c/, písm. f/ a písm. h/
ZoKR a § 166g ods. 1 ZoKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný.
Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý
ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal v
konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZoKR, keďže dôkazné bremeno

vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.
58. K pasivite žalovaného, na ktorú poukázal žalobca, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4CoKR/19/2022 – 64 z 26.01.2023, v ktorom Krajský súd v Bratislave skonštatoval,že samotná pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2
CSP) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo
zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal

svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP- procesné povinnosti a procesné bremená).
59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
62.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmysle§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuv
spojení s § 262 ods. 1 CSP, a to tak, že síce procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi, avšak z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný bol v konaní nečinný
a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd žalovanému nepriznal voči procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Odôvodnenie

63. Okresnému súdu Nitra bola dňa 29.02.2024 doručená žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ
žalovaného domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
64. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný
nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal

dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možnousudzovať,žeúmyselnenaplnilformálneznakyplatobnejneschopnosti,abyboloprávnenýpodať
návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností.
Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady

„nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR (neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu) § 166g ods. 2 písm. f) ZKR
(dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa)
a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR.

Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu
splácal pohľadávku žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v rozsahu 10 eur. Žalovaný bol v
čase vyhlásenia konkurzu zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu
pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov. Zo svojho príjmu mohol v malých mesačných

dávkach vo výške 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť
úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút
oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.

Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na

jeho majetok žalobca navrhuje vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného
a jeho platobná schopnosť/neschopnosť. Z predmetného listinného dôkazu sa preukážu skutočnosti
proklamované žalobcom a to, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov
voči svojim veriteľom, teda, že žalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov

a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy
žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Ďalej žalobca na preukázanie svojich
tvrdení navrhuje, aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia
informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i informácie, či žalovaný v čase pred podaním návrhu
nepreviedol svoje nehnuteľnosti alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké nehnuteľnosti. Žalobca

navrhuje, aby súd vykonal dopyt na predmetný úrad za obdobie 4 roky pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhuje
vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či
žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedydošlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie. Žalobca navrhuje vykonať dopyt aj na Centrálny
register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na meno žalovaného, po
ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých má žalovaný evidovaný

osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie rok pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe
ktorého dôkazu bude preukázaný poctivý/nepoctivý zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a
majetková situácia. Žalobca navrhuje pripojenie celého konkurzného spisu za účelom oboznámenia sa
so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami.

Žalobca má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti Žalovaného. Zákon definuje platobnú
neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň
jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú
neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka,
že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska

naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie
týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď
skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len
na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné
preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav
platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje
dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva.
Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a

rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za
poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu.

Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré
vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so
stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti,
naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§

168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri
tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukazujeme na
to, že žalovaný má a mal pravidelný príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového
kalendára. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie,
kedy dlžník poctivý zámer nemá. V zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR „Dlžník má poctivý zámer, ak

z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie

sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Je zrejmé, že predpokladom poctivého
zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh
v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené
podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca
predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na

zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe
tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú
opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z
tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli
ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť

svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu
dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne
a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľnemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či
dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie
konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by

pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím
inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť
svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to
žalobca preukázal vyššie. Žalobca navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie
a poskytnutia informácie o príjme žalovaného za obdobie pol roka po vydaní rozhodnutia o oddlžení
žalovaného a výsluch žalovaného.

Žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: Okresný súd Nitra zrušuje oddlženie žalovaného:
Žalovaný: A. A., trvale bytom B. XXX, XXX XX B., rodné číslo: XXXXXXXXXX, štátny občan SR,
na základe uznesenia sp. zn.: 31OdK/188/2023, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v
rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov

súdneho konania v celom rozsahu, teda 100%.

65. Ako dôkaz pripojil k žalobe tieto listiny: Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru VÚB, a.s., z
16. 01. 2009, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., výpis z Prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok – Bernard Bako, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 uzatvorená medzi

VÚB, a.s., a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015
uzatvorená medzi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., a žalobcom, Žiadosť o preukázanie poctivého
zámeru a komunikáciu s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať
a zrušenia oddlženia z 13. 11. 2023, prehľad splátok, Dôvodová správa k Zákonu o konkurze a
reštrukturalizácii z 21. 09. 2016, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/1/2019-79 z 6. novembra

2019, Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/23/2020 z 4. decembra 2020, Rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 2Odi/2/2021-77 z 7. októbra 2021, právoplatný 31. decembra 2021 s
doložkou právoplatnosti, plnomocenstvo zo dňa 02.02.2022, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty.
66. Súdu sa nepodarilo žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa § 116 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, preto súd zverejnil podľa § 116 ods. 2 oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú a to aj vtedy , ak sa adresát o tom nedozvie (§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ostatné písomnosti súd doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Žalovaný sa k podanej
žalobe nevyjadril.

67. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.08.2024.
68. Zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.08.2024 doručenom súdu dňa 20.08.2024
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril sa vo veci samej. Uviedol, že Žalobca v celom
rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko zastáva názor, že žaloba je dôvodná a opodstatnená.
Podľa názoru žalobcu žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok

platobne neschopný, nakoľko bol riadne zamestnaný a mal pravidelný príjem, z ktorého mohol aj naďalej
čiastočne uhrádzať jeho dlhy. Žalovaný však neprejavil žiadnu snahu o vyriešenie jeho dlhov a namiesto
toho si zvolil oddlženie. Žalobca v prvom rade uvádza, že na platobnú neschopnosť nie je možné nazerať
len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti
v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto znakov si môže dlžník sám svojím možným

účelovým konaním spôsobiť tým, že prestane splácať svoje záväzky, aby naplnil zákonom požadovanú
lehotu omeškania po dobe splatnosti, ako i vedenie exekučného konania. Žalobca nepopiera inštitút
oddlženia, ale tento má slúžiť tým dlžníkom, ktorí sa bez svojej viny ocitli v situácií, kedy nevedia a nie je
v ich objektívnych možnostiach si zabezpečiť ani len základné životné potreby. Ak však dlžník disponuje
príjmom, z ktorého vie zabezpečiť svoje základné životné potreby a ešte mu ostávajú nejaké finančné

prostriedky, takýto dlžník má svoju povinnosť postarať sa aj o uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov
v zmysle zásady pacta sund servanda. V zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov (Trnava, Košice,
Nitra, Bratislava ako i Banská Bystrica) sa súdy zjednotili v tom, že ak je dlžník riadne zamestnaný a
dosahuje pravidelný príjem je jeho prvoradou úlohou zabezpečiť úhradu jeho záväzkov a plniť si svojedlhy. V opačnom prípade sa jedná i zneužitie inštitútu oddlženia a nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca
poukazuje, že od novely zákona o konkurze a reštrukturalizácií neúmerne vzrástol počet oddlžení a
oddlžení sú aj tí dlžníci, ktorí dosahujú nemalé príjmy a mzdy a ktorí majú majetkové možnosti a

schopnosti naďalej čiastočne uspokojovať svoje záväzky. Dlžníci len musia osloviť svojich veriteľov a
dohodnúť sa s nimi na novom splácaní, teda prejaviť svoju snahu vyriešiť svoje dlhy. Totiž je možné, že
akbydlžníknapríkladrozdelilsumuvovýške200Eurmesačnealeboajmenejmedzisvojichveriteľov,že
by jednému platil 30 Eur, druhému 20 Eur a podobne, takýto dlžník by mohol splatiť svoje záväzky buď v
polovicialebovcelostidopárrokovapretotakéhotodlžníkanemožnooznačiťzaplatobneneschopného,

ale za dlžníka, ktorý prejavil snahu o vyriešenie jeho dlhov. Na základe preukázania príjmu a výdavkov
dlžníka je možné posúdiť jeho platobnú schopnosť, na ktorú skutočnosť sa snaží žalobca ako veriteľ
poukázať. Nakoľko zo strany dlžníkov dochádza k zneužitiu inštitútu oddlženia a celkového zbavenia sa
dlhov, napriek tomu, že dlžníci sú reálne platobne schopní. Vzhľadom k tomu, že nie je v objektívnych
možnostiach žalobcu relevantne preukázať, aký príjem žalovaný dosahoval v čase pre podaním a v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, žalobca zotrváva na svojom návrhu

na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie
o vymeriavacom základe žalovaného za obdobie od 04/2023 do 04/2024. Vykonaním predmetného
dôkazu bude preukázaná majetková situácia žalovaného a jeho platobná schopnosť/neschopnosť.
Podľa názoru žalobcu bolo v majetkových možnostiach žalovaného čiastočne uspokojovať pohľadávky
svojich veriteľov, len by musel žalovaný prejaviť snahu o vyriešenie jeho dlhov, ktorú snahu žalovaný

neuskutočnil a túto ani nedeklaruje vo svojom vyjadrení, len očierňuje postup a konanie žalobcu. V tomto
smere si žalobca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 570/2016. Žalobca v tomto
smere poukazuje na závery rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/4/2022 zo dňa 23.11.2022.
Žalobca poukazuje aj na závery rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022 zo
dňa 13.12.2023. Na základe citovaných rozsudkov žalobca poukazuje, že žalovaný neprejavil snahu o

vyriešenie jeho dlhov, napriek tomu, že mal príjem, z ktorého mohol čiastočne uspokojovať pohľadávky
jeho veriteľov. Žalovaný sa ani nepokúsil svojich veriteľov osloviť za účelom zmeny spôsobu úhrady
jeho záväzkov. Ďalej žalobca poukazuje na závery rozhodnutí nasledujúcich súdov, kedy súdy zrušili
oddlženie pre nepoctivý zámer dlžníka: rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/5/2022, rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/5/2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odi/2/2022,

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Odi/6/2022, rozsudok Okresného súdu Košice I
sp. zn. 30Odi/7/2022, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Odi/1/2022, rozsudok Okresného súdu
Košice sp. zn. 33Odi/1/2022,pričom sa jedná len o rozsudky pre platobnú schopnosť dlžníka a jeho
správaniesapredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzunajehomajetok,ostatnédôvodynepoctivého
zámeru žalobca neuvádza, nakoľko skutkový stav je iný ako v prejednávanom prípade. Pri posudzovaní

nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie
sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce
je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa žalovaného dlžníka - v
žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania sa dlžníka je potrebné
zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti,

prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne), či neuhradenie záväzku veriteľa
nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa), teda z akých dôvodov neuhradil
veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho ekonomického správania bola
úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich zárobkových možností (napr.
zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa nezbavoval účelovo svojho

majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre vedenie vlastného súkromného
života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či nerozširoval bez rozvahy svoje
dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie dlžníka možno vyhodnotiť
tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene vyvolal svoju nemajetnosť alebo si
z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol. V neposlednom

rade žalobca podotýka, že žalovaný je pasívny a nevyjadril sa k podanej žalobe, dokonca si podanú
žalobu ani neprevzal, na základe ktorej skutočnosti možno odvodiť zámer žalovaného. V tomto kontexte
žalobca poukazuje na závery súdov, ktoré zrušili oddlženia dlžníka z dôvodu jeho pasivity, nakoľko
dlžník neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal opak tvrdení žalobcom. Jedná sa o rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Odi/14/2022, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

2Odi/7/2019, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Odi/4/2023, rozsudok Mestského súdu Košice
sp. zn. 91Odi/9/2023 a rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022. Žalobca žiada,
aby súd zrušil oddlženie žalovaného aj pre jeho pasivitu, ktorá svedčí o jeho neúprimnej, či žiadnej snahe
riešiť jeho dlhy. Žalobca zároveň uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaný sa ani nevyjadril k podanejžalobe, nepoprel žiadne skutočnosti deklarované žalobcom, na základe ktorej skutočnosti je nesporný
žalobný nárok a nesporné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného účinne popreté.
69. Súd vo veci pojednával dňa 26.08.2024. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná sa na

pojednávanie nedostavili. Podľa § 180 CSP súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu,
zástupcu žalobcu a žalovanej. Rozhodol tak na základe toho, že zástupca žalobcu v písomnom podaní
zo dňa 20.08.2024 doručenom súdu dňa 20.08.2024 požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalobcu
i zástupcu žalobcu a aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby na základe listinných
dôkazov súd rozhodol vo veci. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol súd na základe toho, že žalovaný má

predvolanie na pojednávanie doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi
a nepožiadal ani o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti.
70.Napojednávanísúdvykonaldokazovanie,atonajmäoboznámenímslistinamizaloženýmivsúdnom
spise.
71. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením č. k.
31OdK/188/2023 – 28 zo dňa 26.09.2023 oddlžil žalovaného tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré

môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia.
72. Súd ďalej zistil, že žalovaný uzatvoril dňa 16.01.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru
so spoločnosťou VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 3.300,- eur, pričom táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.12.2015, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných
v Prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Výpis z tejto prílohy žalobca pripojil
k podanej žalobe, súd tak mal za to, že v prípade žalobcu ide o veriteľa žalovaného, ktorý bol dotknutý
oddlžením.
73. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

74. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „ZoKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
75. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.
76. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
m) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo

s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
n) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
o) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
p) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
q) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
r) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť,
s) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

t)zosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žemalsnahupoškodiťsvojhoveriteľa
alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
u) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,v) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
w) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
x) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

77. Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.
78. Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má

vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
79. Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

80. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je
platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
81. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky z 20.12.2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti
a predlženia, na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má

viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné
záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo

v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s
výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.

82. Za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú

vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
83. Na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie
dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a
veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.
84. Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej

cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume
sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 1) Ak Európska centrálna banka ani Národnábanka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa
urobí s odbornou starostlivosťou.
85. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
86. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
87.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu.
88. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
89. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
90. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.
91. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

92. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
93. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

94.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
95. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
96. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
97. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.
98. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

99. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
100. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
101. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

102. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
103. Súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj pripojených dokumentov dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.
104. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,

keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného,
o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra č.k. č. k. 31OdK/188/2023 – 28 zo dňa
26.09.2023. Súd v danom prípade vychádzal z vyjadrení žalobcu a z predložených listinných dôkazov.
Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali a z ktorých by bolo zrejmé, že
žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu

poctivéhozámeružalovanéhovoddlžovacomkonaníanezistiltakéskutočnosti,prektorébybolisplnené
podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
105. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol
v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených
v § 166g ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. h) ZoKR, teda z dôvodov, že: c) dlžník v návrhu alebo v

prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel, alebo s prihliadnutímna okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
106. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tým, že by boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia podľa §

166g ods. 1 ZoKR, podľa ktorého dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
107. Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia
oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by

bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení.
108. Z obsahu spisu má súd ďalej za to, že nebolo preukázané, že v čase podania návrhu žalovaný nebol
platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f/ ZoKR). Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani neoznačil
hodnotu záväzkov dlžníka, čo je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti,
resp. neschopnosti dlžníka. Žalobca nepreukázal, a ani len netvrdil, koľko záväzkov mal žalovaný, a teda
či mal záväzok len voči žalobcovi alebo aj voči iným veriteľom a v akej výške. Na posúdenie platobnej

neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR je potrebné vziať do úvahy všetky záväzky žalovaného ako dlžníka.
Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať nepoctivý zámer žalovaného (dlžníka). Žalobca tvrdil,
že žalovaný nepreukázal svoj poctivý zámer pri oddlžení, keďže sa k podanej žalobe nevyjadril, v konaní
bol pasívny. K uvedenému súd zdôrazňuje, že aj v prípade, že by si žalovaný prevzal žalobu, tak nebol
povinný preukazovať svoj poctivý zámer pri oddlžení na základe ničím nepodložených tvrdení a záverov

žalobcu. Nepoctivý zámer dlžníka v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia preukazuje žalobca. Dlžník
má možnosť skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, čo však nie je možné vykladať tak, že žalobca
uvedie ničím nepodložené závery tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho sa následne mal
dlžník „vyviniť“ a preukázať svoj poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu.
109. Jedinou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal bolo, že žalovaný je zamestnanou osobou a

zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných
veriteľov. V danom prípade nejde o deklarovanie skutočností, z ktorých by bolo možné konštatovať
platobnú schopnosť žalovaného v čase podania návrhu. Ide iba o všeobecné vyjadrenie pochybností
žalobcu, či žalovaný v čase podania návrhu bol alebo nebol platobne neschopný a jeho presvedčenie,
že pokiaľ bol zamestnaný, mohol splácať mesačne nejaké sumy žalobcovi, a teda ide o prejav platobnej

schopnosti. Vyjadrenie presvedčenia však nemôže nahradiť uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré
mal žalobca deklarovať, pokiaľ chcel odôvodniť aplikáciu zákonných dôvodov, ktorých sa domáhal. Iba
poukaz na všeobecné vymedzenie zákonných dôvodov nemôže postačovať v sporovom konaní, ktorým
je konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Za uvedenie konkrétnych skutočností,
ktoré by mohli byť následne predmetom dokazovania rozhodne nie je možné považovať všeobecnú

informáciu žalobcu, že žalovaný bol zamestnaný a mal nemalý príjem. Samotná skutočnosť, že žalovaný
je zamestnaný, nebráni tomu, aby bol žalovaný oddlžený, keďže relevantným je, či žalovaný bol alebo
nebol platobne schopný. Definícia platobnej schopnosti pritom nie je závislá od toho, či dlžník je, alebo
nie je zamestnaný. Vo vzťahu k uvedenému tak samotné tvrdenie o tom, že žalovaný bol zamestnaný,
samo o sebe nepostačovalo na prijatie záveru, že je platobne schopný. Fyzická osoba je v zmysle §

3 ods. 2 ZoKR platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažný záväzok. Žalobca ako veriteľ nepredložil tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný
bol zo svojho majetku, resp. zo svojho príjmu schopný plniť tie záväzky, ktoré nemal splnené v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aspoň 180 dní po lehote splatnosti. Naopak zo skutočnosti,
že na žalovaného prebiehala exekúcia, ktorá nebola ukončená, znamená, že žalovaný nebol schopný

uhradiť tie záväzky, ktoré mu voči jeho veriteľom vznikli, a to ani v procese exekúcie. Ani jeho pravidelný
príjem nepostačoval na to, aby v konkrétnom čase (podanie návrhu na oddlženie) disponoval takým
majetkom (zloženým z ním vlastnených vecí a príjmu), aby bol schopný uhradiť svoje záväzky.
110. Žalobca deklaroval ustanovenia zákona, na základe ktorých sa domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného (§ 166g ods. 2 písm. c/ a písm. h/ ZoKR), avšak neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, z

ktorých by vyplývalo naplnenie podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach. Žalobca neuviedol
konkrétnu nepravdivú informáciu, ktorú mal žalovaný uviesť v návrhu alebo v prílohe návrhu, resp.
o ktorej vedel, že je dôležitá a neuviedol ju. Žalobca v žalobe netvrdí, že by sa dozvedel o nejakej
konkrétnej skutočnosti, ktorú dlžník v návrhu neuviedol, resp. uviedol nepravdivú informáciu. Takisto
tvrdenie žalobcu o naplnení dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR je len všeobecné, bez

konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa.
111. Rovnako nebola preukázaná ani tvrdená existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR.
Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť to, že žalovaný má príjem zo zamestnania (nakoľko žalovaný
uvedené tvrdenie žalobcu nevyvrátil), avšak súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámerežalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a
mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Nepoctivý zámer neplnením záväzku žalobcu
po vyhlásení konkurzu a po oddlžení nie je možné bez ďalšieho konštatovať, keďže zákon v § 166c

ZoKR taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje,
t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka, ktorou žalobca disponuje, nie je nedotknutou
pohľadávkou, ale je pohľadávkou, ktorá sa uspokojuje konkurzom. Od dlžníka nemožno očakávať,
že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže
samotnýdlžníkaninahrádzaťfunkciusprávcukonkurznejpodstatyavlastnýmvýpočtomzistiť,akomôže

aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať.
Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na
správcu konkurznej podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a
to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu
zodpovednosť.
112. Z ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu

posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak
bolo, inštitút oddlženia ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1
ZoKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať
v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem
a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice

dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno
posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže
takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu
nemôže byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.
113. Žalobca ďalej nepoctivý zámer žalovaného videl v tom, že žalovaný nevyužil oddlženie splátkovým

kalendárom, hoci mal a má stabilný príjem. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu oddlženia
fyzických osôb účinnú od 01. 03. 2017, ktorá neukladá povinnosť využiť oddlženie formou splátkového
kalendára v prípade, ak dlžník má príjem. Výber formy oddlženia je ponechaný na dlžníkovi. Žalovaný
v tomto prípade podľa súdu využil zákonný inštitút zákonným spôsobom a nie je možné takéto jeho
konanie sankcionovať zrušením oddlženia.

114. Žalobca na preukázanie toho, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný
navrhol, aby súd vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu ohľadom výšky príjmu žalovaného za polroka
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a za polroka po rozhodnutí o oddlžení. Súd tento dôkaz
nevykonal, nakoľko Sociálna poisťovňa nemá žiadne možnosti preukazovať platobnú schopnosť alebo
neschopnosť žalovaného. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne by bolo možné zistiť iba príjem žalovaného

a nie aj hodnotu záväzkov dlžníka, ktoré v tom čase mal.
115. Súd nevykonal ani dopyt na inštitúcie evidujúce hnuteľný a nehnuteľný majetok (Úrad geodézie,
kartografie a katastra, Dopravný inšpektorát, Centrálny register účtov, bankové inštitúcie), a to za
obdobie niekoľko rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a niekoľko rokov po oddlžení
žalovaného, nakoľko v konaní o zrušenie oddlženia nie je úlohou súdu preskúmavať a dodatočne

preverovať skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu za účelom preukázania
konkrétnych tvrdení, t.j. konkrétnych rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu. Takéto konkrétne
tvrdenia však v návrhu žalobcu absentovali. Súdu sa javí, že úmyslom žalobcu bolo produkovanie
ďalšíchtvrdeníonepoctivomzámerežalovanéhovzávislostiodvýsledkutýchtošetrení.Súdzdôrazňuje,

že skúmanie majetkových pomerov dlžníka vo všeobecnosti je možné len v samotnom konkurznom
konaní vedenom na majetok dlžníka, a to aj na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy
šetrení v zmysle § 166i ods. 1 a ods. 2 ZoKR. Žalobca ako veriteľ bol oprávnený domáhať sa šetrenia
majetkových pomerov dlžníka, avšak v rámci konania o oddlženie, pokiaľ by v zmysle § 166i ods. 2
ZoKRvyzvalsprávcukonkurznejpodstatynavykonanieďalšíchšetrenívrátanešetrenípomerovdlžníka,

ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru. Takéto šetrenie sa uskutočňuje správcom
konkurznej podstaty na náklady veriteľa. Keďže zákonodarca upravil oprávnenie veriteľa domáhať sa
šetrenia priamo v procese oddlženia dlžníka pri konkurze, ktorý je na ňom vyhlásený, umožnil mu
tak zabezpečiť si dostatočnú procesnú pozíciu, kedy by získaním dôkazov vedel v konaní o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy na svoje tvrdenia. Pokiaľ veriteľ

tento postup nevyužil, vedome sa vystavil riziku, že v prípadnom konaní o zrušenie oddlženia nebude
môcť produkovať ani skutkové tvrdenia, ani dôkazy.
116. Žalobca ďalej navrhol, aby súd pripojil celý konkurzný spis za účelom oboznámenia sa so všetkými
relevantnými skutkovými okolnosťami. Súd uvedený dôkaz nevykonal, nakoľko sporová strana nemôžepreniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy na súd za predpokladu, že je sama schopná navrhovaný
dôkaz zabezpečiť. Žalobca je v rámci konkurzu vyhláseného na žalovaného veriteľom žalovaného a
ako taký má právo nahliadnuť do konkurzného spisu, má právo komunikovať so správcom konkurznej

podstaty, dokonca ako bolo vyššie uvedené, má právo žiadať prešetrenie majetkových pomerov dlžníka
v rámci konkurzu. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že všetky informácie, ktoré sú v konkurznom spise
uvedené, mohol žalobca zabezpečiť a predložiť spolu so žalobou v konaní o zrušenie oddlženia
žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému preto nebol dôvod, aby súd suploval procesnú aktivitu žalobcu
a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým, že by sa sám

rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má, alebo nemá byť predmetom
dokazovania v konaní o oddlženie.
117. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZoKR obsahuje negatívne vymedzenie poctivého zámeru, naopak §
166g ods. 1 ZoKR vyjadruje pozitívne vymedzenie poctivého zámeru. Uvedené ustanovenie nerieši
otázku procesného postupu pri spore, ktorý v prípade návrhu na zrušenie oddlženia vznikne. Procesne
sa postupuje podľa pravidiel Civilného sporového poriadku, kedy žalobca uvádza skutkové tvrdenia

ako prostriedky procesného útoku a tieto skutkové tvrdenia je zároveň povinný preukázať konkrétnymi
dôkazmi. Preto pokiaľ žalobca podá žalobu, v ktorej tvrdí (uvedie skutkové tvrdenie), že dlžník bol v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne schopný, musí k uvedenému tvrdeniu predložiť také
skutkové tvrdenia, z ktorých tento záver vyplýva a zároveň predložiť dôkazy. Prezumpcia nepoctivého
zámeru nevyplýva ani zo zákona konkurzného a nie je ani v súlade s pravidlami dokazovania v zmysle

Civilného sporového poriadku. Iba za predpokladu, že zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že boli
splnené niektoré podmienky § 166g ods. 2 ZoKR, v takom prípade má dlžník možnosť uvedené skutkové
tvrdenie vyvrátiť a vtedy sa prenáša dôkazné bremeno na dlžníka, ktorý vyvracia tvrdenia navrhovateľa.
Súdnemalpreukazovaťtvrdeniažalobcu,keďtenanilennetvrdilpríjemžalovaného,jehovýdavky,počet
veriteľov a výšku záväzkov.

118. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukazoval, súd uvádza, že išlo najmä o rozhodnutia
prvoinštančných okresných súdov. Obsahom princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku (čl.
2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný
súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto skupiny nepatria okresné súdy

konajúce v prvej inštancii. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany
legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2
CSP. Preto ani v prípade, ak okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru v porovnaní s iným
rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak,
ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 a

3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov
prvejinštancieustálenásúdnaprax,keďvskutkovoobdobnýchveciach,nežnaaképoukazovalžalobca,
boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2Odi/17/2022 z 29.03.2023 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/1/2021 z
05.08.2022).

119. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal
zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c/, písm. f/ a písm. h/
ZoKR a § 166g ods. 1 ZoKR, pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný.
Takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý

ho neuniesol, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal v
konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1 ZoKR, keďže dôkazné bremeno
vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej veci žalobcu. Keďže žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.
120. K pasivite žalovaného, na ktorú poukázal žalobca, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. 4CoKR/19/2022 – 64 z 26.01.2023, v ktorom Krajský súd v Bratislave skonštatoval,
že samotná pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2
CSP) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo
zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden

zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP- procesné povinnosti a procesné bremená).
121. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.122. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
123. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
124. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a to tak, že síce procesne úspešnému žalovanému vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný bol

v konaní nečinný a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd žalovanému nepriznal voči procesne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.