Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423209234
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423209234.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: Michal Bies, nar.

15.11.1949, trvale bytom Bilíkova 1866/14, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom Spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11
Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonných rozhodnutí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 04.06.2008, z titulu nezákonného rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.05.2015, z titulu nezákonného rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.05.2016 z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu o nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 9Co/31/2012-133 zo dňa 29.12.2022 z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z titulu
nezákonných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 04.06.2008, č.k.

14Co/374/2012-55 zo dňa 26.05.2015, č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.05.2016 a č.k. 9Co/31/2012-133
zo dňa 29.12.2022. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v
konaní č.j. 10 Co 10/2008- 164 posúdil vzájomne pohľadávky dvoch subjektov, pričom nerešpektovaním
§-u 580 zák. 47/92, prekročil svoje kompetencie a urobil zásah do práv právom chránených záujmov
fyzických osôb, spôsobil finančnú škodu. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že išlo o rozhodnutie
druhostupňového súdu, nebolo možné proti tomuto právoplatnému, ale nezákonnému rozhodnutiu (v
rozpore s § 580 zák. 47/92) podať riadny opravný prostriedok, ako to ustanovuje § 6 ods. 2 zák. 514/2003

v prípade náhrady škody, ani mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, pre nedostatočnú výšku
škody (príslušenstvo štyrikrát prevyšujúce žalovanú istinu sa nepočítalo do škody spôsobenej orgánom
verejnej moci), ani žiadať obnovu konania pre absenciu nových skutočností. Ďalej uviedol, že Generálna
prokuratúra SR v rozpore s § 243 f pís. b) zák. 99/63 v rozpore s § 3 zák. 153/2001 (o prokuratúre)
odložila podnet na mimoriadne dovolanie, ako údajne neodôvodnený a v následnom súdnom spore
o náhradu škody sa Krajský súd v Bratislave, v konaní pod č.k. 14 Co 374 /2012 -55 stotožnil s
nezákonnou formuláciou §-u 6 ods. l zák. 514/2003 prvostupňového súdu OS BA I č.j. 8C 27/2011

„Zodpovednosť štátu vznikne len z rozhodnutiu, ktoré je nezákonné u pre túto nezákonnosť bolo zrušené
alebo zmenené príslušným súdom“, pričom v skutočnosti tento právny predpis znie: „Ak tento zákon
neustanovuje inak, tak právo na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škodu spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.“Mal za to, že zákon 514/2003 v § 6 ods. 2) a ods. 4) ustanovuje inak a neobsahuje podmienku zrušenia
nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Dôvodil, že na uplatnenie §-
u 6 ods. l zák. 514/2003 prvostupňovým súdom v tomto spore neboli splnene zákonom predpísané

podmienky ustanovené v § 6 ods. l zák. 514/2003, neexistuje príslušný orgán, na ktorý by sa poškodený
mohol obrátiť s riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a preto prípad spĺňa
všetky znaky prípadu osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 zák. 514/2003. Uviedol, že v následnom
odvolacom konaní KS BA č.k. 14 Co 374/2012 -55 tento súd bez pojednávania potvrdil nezákonné
rozhodnutie OS BA 1 (v rozpore s ustanoveniami § 1 až § 3 vtedy platného zák. 99/63 ako aj v rozpore

s § 6 zák. 514/2003) ako právoplatné a neprekážala mu ani absencia rozhodnutia „príslušného orgánu“
podľa§6ods.lzák.514/2003.Ďalejuviedol,žeNajvyššísúdSRzamietoldovolanieakoneopodstatnené
v rozpore s ustanoveniami § 1 až § 3; a § 237 zák. 99/63 vtedy platného, ako aj v rozpore s § 6
zák. 514/2003, a preto podal novú žalobu o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia KS
BA č.k. 14 Co 374 /2012 -55, pričom v tomto konaní KS BA č.j. 9Co/31/2022-133 ako odvolací súd
opäť bez pojednávania zamietol náhradu škody zo zdôvodnením: „nezákonnosť rozhodnutia musí byť v

dobe rozhodovania o nároku na úhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím už konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť, či zmeniť nezákonné
rozhodnutie pre jeho nezákonnosť“. Mal za to, že toto tvrdenie Krajského súdu Bratislava je opäť v
rozpore so zo základnými princípmi platného zák. 160/2015, najmä čl. 3 tohto zákona, ako aj v rozpore
s zák. 514/2003, pre absenciu takéhoto „príslušného“ orgánu v právnom systéme SR, čo potvrdilo

Ministerstvo spravodlivosti SR listom č.j. 06437/2023/141 z 10.05.2023. Poukázal na to, že v konaní pod
č.j. KS BA č.j. 5Co/l24/2015-70 proti GP SR súd nelogickým presúvaním začiatku plynutia premlčacej
doby ako aj nepodstatným argumentom o nedostatku pasívnej identifikácie len zakrýval jednoznačné
zlyhanie Generálnej prokuratúry SR v ochrane a oprave porušených práv, toto rozhodnutie KS BA je
jednoznačne v rozpore s čl. 2) a 3) zákona 160/2015. Uviedol, že nárok na náhradu škody si v tomto

spore uplatňuje v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, základných princípov zák. 160/2003 a v súlade s
§ 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že právoplatným ale nezákonným rozhodnutím KS BA č.k
14Co/374/2012, KS BA č.j. 5Co/l 24/2015-70 a KS BA č.j. 9Co/31/2022-133 mu bola zamietnutá náhrada
škody spôsobená orgánom verejnej moci v konaní KS BA č.j. 10 Co 10/2008-164. Poukázal na to, že i
tento nárok sa opäť snažil predbežne prerokovať s Ministerstvom spravodlivosti SR, a to podaním zo dňa

30.05.2023, keďže však príslušný orgán nereagoval na jeho žiadosť, podáva novú žalobu a navrhuje,
aby bol v tomto konaní vyrieknutý nasledovný rozsudok: Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi škodu
vo výške 1459,84 € istiny a poplatok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zák. 40/1964 a Nariadenia vlády č.
87/1995 § 4 vo výške 0,5%o za deň zo sumy 756 € od 17.02.2011 až do doby zaplatenia tejto náhrady
škody žalobcovi (predbežne cca 4380 dní) čo je predbežne 1656 €. K žalobe pripojil nasledovný výpočet

výšky náhrady škody:
pôvodná výška škody spôsobená
nezákonným rozhodnutím Ks v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 756 €

poplatok za právne služby advokáta 50€

súdny poplatok za konanie pod č.k. 8C 27/2011-371111205337 20€
súdny poplatok za konanie pod č.k 14Co/374/2012-55 1111205337 20 €
poplatok za zastupovanie advokátom pri dovolaní 132 €
súdny poplatok za konanie pod č.k. 2Cdo 1286/2015 40 €

súdny poplatok za konanie pod č.k. 12C 185/2012-551112232756 20 €
súdny poplatok za konanie pod č.k. 5Co/124/2015-70 1112232756 20 €
poplatok za zastupovanie advokátom pri dovolaní 132 €
súdny poplatok za konanie pod č.k. 5Cdo 25/2017 40 €

poplatok za zastupovanie advokátom pri ústavnej sťažnosti
a poplatok za ústavnú sťažnosť 229,84 €
spolu 1459,84 € poplatok z omeškania 1656,00 €
spolu celkom 3115,00 €.

2. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok je čiastočne, a to v časti, v ktorej je za
právny titul uplatneného nároku označený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 6. 2008,
č. k. 10Co/10/2008-164, v časti, v ktorej je za právny titul uplatneného nároku označený rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 5. 2015, č. k. 14Co/374/2012-55 a v časti, v ktorej je za právnytitul uplatneného nároku označený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 5. 2016, č. k.
5Co/124/2015-70 nárokom, o ktorom už bolo právoplatne súdom rozhodnuté, a to v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/11/2018 – rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa

28. 9. 2021, sp. zn. 14C/11/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 12. 2022,
č. k. 9Co/31/2022-133, pričom žaloba žalobcu bola v uvedenom konaní právoplatne zamietnutá a táto
vo vyššie zmienených častiach vychádzala z nesprávneho záveru žalobcu o nezákonnosti dotknutých
rozhodnutí súdov. Mal za to, že vo zvyšnej časti (resp. v celom rozsahu – v prípade neexistencie
právoplatne rozhodnutej veci) je nárok žalobcu jednoznačne nedôvodný, keďže žalobca (naďalej)

nepreukázal, že by ktorékoľvek z ním citovaných rozhodnutí súdov bolo zrušené alebo zmenené pre
jeho nezákonnosť príslušným orgánom, naopak, všetky žalobcom označené rozhodnutia, ktoré majú
byť príčinami vzniku ním deklarovanej škody, sú ku dnešnému dňu právoplatné, resp. k ich zrušeniu
či zmene príslušným orgánom nikdy nedošlo. Poukázal na to, že žalobca si nárok na náhradu škody
údajne spôsobenej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 6. 2008, č. k. 10Co/10/2008-164,
voči tej istej žalovanej, t. j. Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, uplatňuje

opakovane, pričom pôvodne bolo o tomto nároku právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/27/2011, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 19. 4. 2012, č. k. 8C/27/2011-37, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.
5. 2015, č. k. 14Co/374/2012-55. Konanie bolo skončené právoplatným zamietnutím žaloby, pričom
právoplatnosť uvedených rozhodnutí nastala ku dňu 26. 8. 2015. Následne žalobca voči žalovanej

inicioval už spomenuté súdne konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 14C/11/2018,
ktoré opätovne skončilo plným procesným neúspechom žalobcu, a teda právoplatným zamietnutím
jeho žaloby. Mal za to, že s poukazom na citované ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku
o časti nároku žalobcu vyplývajúcej z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave (i) zo dňa 4. 6. 2008, č.
k. 10Co/10/2008-164, (ii) zo dňa 26. 5. 2015, č. k. 14Co/374/2012 55 a (iii) zo dňa 31. 5. 2016, č. k.

5Co/124/2015-70, už nemožno konať a rozhodnúť v tomto konaní z dôvodu prekážky res iudicata. Čo
sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 12. 2022, č. k. 9Co/31/2022-133, ktorý žalobca
taktiež označuje za nezákonné rozhodnutie, uviedol, že tento v zmysle právnej úpravy nezákonného
rozhodnutianaúčelynáhradyškody,t.j.vzmysleustanovenia§6zákonač.514/2003Z.z.,jednoznačne
nenapĺňa definičné znaky nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 29. 12. 2022, č. k. 9Co/31/2022-133, bol vydaný vo vyššie uvedenom súdnom konaní
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 14C/11/2018, ktoré pre toto konanie zakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 4. 2023. Argumentoval, že z
uvedeného je zrejmý záver, že žalobca žalobou vyjadruje svoj nesúhlas s výsledkom konaní o náhradu
škody vedených pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8C/27/2011 a pod sp. zn. 14C/11/2018,

pričom v skutočnosti nedisponuje jediným relevantným právnym titulom, v súvislosti s ktorým by
žalobcovi mohla vzniknúť škoda podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že obdobne je tomu aj čo
satýkarozsudkuKrajskéhosúduvBratislavezodňa31.5.2016,č.k.5Co/124/2015-70,resp.uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 9. 2017, sp. zn. 5Cdo/25/2017 a hoci žalovaná, resp.
Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo procesným subjektom tohto konania, vedeného v prvej inštancii

pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 12C/185/2012, z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. 9. 2017, sp. zn. 5Cdo/25/20171 nesporne vyplýva, že v predmetnom
konaní sa žalobca domáhal náhrady škody voči Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, pričom
jeho žaloba bola právoplatne zamietnutá a dovolanie žalobcu bolo odmietnuté. Poukázal na to, že
uvedenésúdnekonaniejetaktiežprávoplatneskončené,aneexistuježiadnerozhodnutievydanévrámci

tohto konania, ktoré by napĺňalo definičné znaky nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Zhrnul, že žalobca jednoznačne nepreukázal existenciu právneho titulu v podobe nezákonných
rozhodnutí, v dôsledku čoho nie je preukázaný vznik ním deklarovaného nároku na náhradu škody.
Odhliadnuc od uvedeného zdôraznil, že žalobca dostatočne skutkovo neodôvodnil a v nadväznosti na
to ani nepreukázal ním deklarovanú škodu, pričom žalobcovi žiadna škoda uplatniteľná voči žalovanej

ani vzniknúť nemohla, pretože v jeho prípade jednoznačne nedošlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí
tak, ako deklaruje v žalobe.

3. Žalobca v reakcii na uvedené poukázal na to, že je potrebné rozlišovať pojmy „právoplatný“ a
„zákonný“, právoplatné rozhodnutie sa napriek jeho nezákonnosti musí rešpektovať, čím môžu vzniknúť

škody a náhrady týchto škôd sa vykonávajú podľa zák. 514/2003, ktorý opäť rozlišuje pojmy právoplatný
a zákonný. Uviedol, že na jeho názor na zákonnosť rozhodnutia K.s.Ba č.k. 10Co/10/2008-164,
ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, je uvedený v žalobe, pričom sa opiera aj o
vyjadrenie samotného aktéra tejto škody, t.j. Krajský súd Bratislava, ktorý vo svojom rozhodnutí - č.j.9Co/31/2022-133 na str. 6 v ods. označenom 8 „informuje“, „definuje“, „vysvetľuje“ čo je nezákonné
rozhodnutie. Dôvodil, že keďže rozhodnutie K.s.Ba č.k. 10Co/10/2008-164 odporuje § 580 zák. 40/64
(O.z.) je v tomto zmysle nezákonné, súčasne právoplatné a musí sa rešpektovať, čím vznikla občanovi

SR škoda na majetku a ten mal, podľa Ústavy SR, právo na jej náhradu. Mal tiež za to, že argumentácia
§-om 230 C.s.p. odporuje čl. 16 C.s.p. Uviedol, že žaloba o náhradu škody, podaná proti rozhodnutiu
K.s.Bač.k.10Co/10/2008-164-prerozportohtorozhodnutias§580 zák.40/64(O.z.)bolaprejednávaná
v procese K.s.Ba č.j 14 Co/374/2012, žaloba o náhradu škody, podaná proti rozhodnutiu K.s.Ba č.j. 14
Co/374/2012 - pre rozpor tohto rozhodnutia s § 6 zák. 514/2003 (O.z.). v zmysle § 221 ods. f) a h) zák.

99/63 a bola prejednávaná v procese K.s.Ba č.j 9 Co/31/2022, žaloba podaná proti rozhodnutiu K.s.Ba
č.j 9Co/31/2022 pre rozpor s čl. 2.3 a čl. 3 zák. 160/2015 sa taktiež nemohla prejednávať ~ v konaní
K.s.Ba č.j 14 Co/374/2012. Uviedol, že každé konanie Krajského súdu Ba použilo iný nezákonný dôvod
ako sa zbaviť zodpovednosti a zabrániť náhrade škody, každá žaloba sa týka iného porušenia zákonov a
navyše sa Krajský súd nikdy neobťažoval pojednávaním. Mal za to, že nezákonné rozhodnutie sa nedá
opraviť iným nezákonným rozhodnutím, len konečný cieľ všetkých žalôb je rovnaký, a to náhrada škody

spôsobená orgánom verejnej moci v konaní K.s.Ba. č.k. 10Co/10/2008-164. Uviedol, že prvostupňový
súd v konaní O.s. 14C/11/2012, v rozpore zo základnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 ako aj §
152 ods. 2 tohto zák., neposudzoval príčinu vzniku škody - t.j. porušenie § 580 Občianskeho zákonníka
Krajským súdom Ba v konaní č.j. 10 Co/10/2008-164, ale zamietol žalobu z dôvodu: „Zodpovednosť
štátu vznikne len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné a pre túto nezákonnosť bolo zrušené alebo zmenené

príslušným súdom“ ... „Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu však nebolo žiadnym príslušným
súdom zmenené ani zrušené vôbec, pretože navrhovateľ sa žiadnym právnym spôsobom (napr.
dovolaním, podnetom na príslušnú prokuratúru, návrhom na obnovu konania) nedomáhal preskúmania
správnosti a zákonnosti tohto odvolacieho rozhodnutia“ ... „Argumentácia odporcu o tom. že napádané
rozhodnutia nie je nezákonným rozhodnutím, pretože nebolo pre nezákonnosť žiadnym príslušným

súdom zmenené ani zrušené, je dôvodná a súd sa s ňou stotožnil.“ Mal za to, že keďže aplikáciu
§ 6.1 zák. 514/2003 podmieňuje § 6.2 len v prípade uplatnenia riadneho opravného prostriedku na
príslušnom orgáne, ktorý ale v danom prípade nebolo možné uplatniť, mal odvolací súd v konaní K.s.
Ba č.k. 14 Co 374/2012 -55 v zmysle základných ustanovení zákona 99/1963 zmeniť rozhodnutie
prvostupňovému súdu, alebo mu ho vrátiť z dôvodu uplatnenia nesprávneho právneho predpisu v

posudzovaní žaloby, pretože nezákonnosť rozhodnutia K.s. Ba č.j. 10 Co 10/2008- 164 sa rozhodnutím
O.s. č.k. 14 Co 374/2012 -55 nezmenila a poškodený zostal poškodený, čo je v rozpore s Ústavou
SR. Zopakoval, že zamietnutie žaloby v konaní K.s. Ba. č.j 14 Co 374 /2012 -55 z tam uvedeného
dôvodu je právoplatné nezákonné rozhodnutie, pretože v danom prípade neexistuje príslušný orgán,
ktorý má kompetenciu meniť, či rušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a v žiadnom procesnom predpise

nie je uvedená povinnosť občana SR, poškodeného nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci,
brániť svoje ústavné a zákonné práva drahými mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Ďalej uviedol, že
rozhodnutie K.s.Ba č.j. 560/124/2015-70 je nezákonné preto, že zamieta žalobu pre údajnú nesprávnu
pasívnu identifikáciu, pričom Generálna prokuratúra SR je uvedená v §4.e) zák. 514/2003 ako orgán
konajúci v mene štátu a uvedený dôvod je v rozpore s § 1 zák. 99/63, vo veci premlčacej doby

súd nezohľadnil zákonné zastavenie plynutia tejto doby po podaní písomného prerokovania náhrady
škody na GP SR. Uviedol tiež, že rozhodnutie K.s. Ba č.j. 9Co/31/2022-133 opäť napĺňa definičné
znaky nezákonného rozhodnutia, pretože zamieta náhradu škody z dôvodu : „Nezákonnosť rozhodnutia
musí byť v dobe rozhodovania o nároku o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím už
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť (eventuálne

zmeniť) nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť.“ Mal za to, že ide o jednoznačný rozpor s čl.3;
čl.4, čl.12 zák. 160/2015.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

5.1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008 bol v napadnutej
časti zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 54/2003-142 zo dňa 6.11.2007 s tým,
že žalovaným 1 (žalobca v tomto konaní) a 2 bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 6960,- Sk, 16,5 % úrok z omeškania ročne od 25.7.2002 do zaplatenia a trovy konania.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

5.2. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/27/2011-37 zo dňa 19.4.2012, ktorým bola zamietnutá
žaloba žalobcu (totožného v tomto konaní) proti žalovanému (totožnému v tomto konaní) o náhraduškody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 756 eur.

5.3. Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 1286/2015 zo dňa 20.12.2016 bolo dovolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015 odmietnuté.

5.4. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.5.2016 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/185/2012-55 zo dňa 14.01.2015, ktorým bola zamietnutá

žaloba žalobcu (totožného v tomto konaní) proti žalovanému (Generálnej prokuratúre SR) o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v odložení
podnetu žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008.

5.5. Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/25/2017 zo dňa 25.09.2017 bolo dovolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.5.2016 odmietnuté.

5.6. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/11/2018-110 zo dňa 28.9.2021, ktorým bola zamietnutá
žaloba žalobcu (totožného v tomto konaní) proti žalovanému (totožnému v tomto konaní) o náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k.
10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015 a č.k. 5Co/124/2015-70
zo dňa 31.5.2016, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 1.459,84 eura (teda v rovnakej výške ako v tomto
konaní).

5.7. Žalobca listom zo dňa 30.05.2023 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorú uplatňuje v tomto konaní, žalovaný však jeho žiadosti nevyhovel.

5.8. Listom zo dňa 10.05.2023 žalovaný reagoval na list žalobcu zo dňa 17.04.2023 o určenie
príslušného orgánu verejnej moci kompetentného zmeniť alebo zrušiť nezákonné rozhodnutie súdu.

5.9. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný (žalovaný ho nerozporoval), pričom vyplýval
aj z vykonaných dôkazov (vyššie označených rozsudkov a listu žalovaného zo dňa 10.05.2023).

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

6.1. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6.2. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

6.3. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

6.4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

6.5. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

6.6.Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.6.7. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

6.8. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

6.9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

6.10. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

6.11. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

6.12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

6.13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

6.14. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

6.15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a).

7. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu
nezákonných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 04.06.2008, č.k.
14Co/374/2012-55 zo dňa 26.05.2015, č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.05.2016 a č.k. 9Co/31/2012-133
zodňa29.12.2022(akotoajvýslovneuviedolnaotázkusúdunapojednávaníkonanomdňa21.11.2024).

8. O nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 04.06.2008 však už bolo rozhodnuté
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/27/2011-37 zo dňa 19.4.2012 (ktorým bola zamietnutá
žaloba totožného žalobcu proti totožnému žalovanému o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

z titulu nezákonného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008,
ktorú si žalobca uplatnil vo výške 756 eur, teda v rovnakej výške, ako ju špecifikoval aj v tomto konaní
z titulu uvedeného rozsudku krajského súdu).9. O nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015 a č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa
31.5.2016užbolorovnakorazrozhodnutérozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.9Co/31/2022-133

zo dňa 29.12.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/11/2018-110
zo dňa 28.9.2021 (ktorým bola zamietnutá žaloba totožného žalobcu proti totožnému žalovanému
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonných rozsudkov Krajského súdu v
Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 4.6.2008, č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.5.2015 a č.k.
5Co/124/2015-70 zo dňa 31.5.2016, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 1.459,84 eura, teda v rovnakej

výške ako ju špecifikoval v tomto konaní z titulu uvedených rozsudkov krajského súdu).

10. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova, čím je vyjadrená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata),
ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedúci nevyhnutne k zastaveniu
konania (§ 161 ods. 1, 2 C.s.p.). Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten
istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie je významné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,
kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v
pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak) – porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 111/2015 zo dňa 26.05.2016.

11. Keďže v posudzovanej veci o nároku žalobcu na náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
z titulu nezákonných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 10/2008-164 zo dňa 04.06.2008,
č.k. 14Co/374/2012-55 zo dňa 26.05.2015 a č.k. 5Co/124/2015-70 zo dňa 31.05.2016 už raz bolo
právoplatne rozhodnuté (ako to vyplýva z bodu 9. a 10. odôvodnenia tohto rozsudku), neostávalo súdu
iné ako konanie v tejto časti z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky (res iudicata) s poukazom

na § 161 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 230 C.s.p. zastaviť.

12. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/11/2018-110 zo dňa 28.9.2021, o tomto nároku ešte

nebolo právoplatne rozhodnuté iným súdom, preto súd tento nárok vecne prejednal.

13. Pre vznik (objektívnej) zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia
byť kumulatívne splnené predpoklady stanovené predmetným zákonom, a to v prípade tvrdeného
nezákonného rozhodnutia - a) samotné nezákonné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, b)

vznik škody resp. nemajetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou
resp. nemajetkovou ujmou.

14. Pokiaľ ide o prvý predpoklad v podobe nezákonného rozhodnutia, zákon č. 514/2003 Z.z.
v ustanovení § 6 ods. 1 vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Keďže žalobcom označené rozhodnutie
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022) nebolo zrušené ani
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nebol splnený už prvý predpoklad zodpovednosti štátu
za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v dôsledku čoho bez potreby (ako nadbytočnej) skúmania
splnenia ďalších dvoch predpokladov (ktoré však rovnako neboli splnené) možno konštatovať, že žaloba

žalobcu nemohla byť úspešná a súd ju musel ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Čo sa týka poukazu žalobcu na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho argumentácie,
že nakoľko proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022 akoodvolacieho súdu nebolo možné podať riadny opravný prostriedok, jedná sa o prípad hodný osobitného
zreteľa, kedy sa nevyžaduje, aby proti nezákonnému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok, súd
uvádza, že aj vtedy, keď sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy zákon nevyžaduje podanie

riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu podľa osobitných predpisov, nemá to
žiadny vplyv na (ne)splnenie základnej podmienky uvedenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v podobe zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom
(porov. tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 159/2012 zo dňa 03.07.2012,
v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval, že „... zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie sa ex

lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na použitie riadnych opravných
prostriedkov“). Dosiahnuť zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci (tu
rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu) príslušným orgánom je totiž možné aj na základe
iných ako riadnych opravných prostriedkov. Nie je pritom úlohou súdu poskytovať stranám sporu právne
poradenstvo o tom, ako majú v konkrétnej veci postupovať, aby boli úspešné, v záujme predchádzania
prípadným ďalším neúčelným a nehospodárnym sporom však súd vo všeobecnosti poukazuje na to,

že okrem mimoriadnych opravných prostriedkov (napr. v prípade civilného sporového konania - žaloba
na obnovu konania, dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora) môže byť právoplatné rozhodnutie
orgánu verejnej moci zrušené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky ako príslušným orgánom
na základe ústavnej sťažnosti. Samozrejme, tak ako v prípade riadnych opravných prostriedkov, aj
podanie mimoriadnych opravných prostriedkov (a ústavnej sťažnosti) právny poriadok viaže na splnenie

zákonných podmienok, pričom ich nesplnenie v konkrétnej veci nie je možné nahrádzať (obchádzať)
podávaním stále nových žalôb (napr. o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.) napádajúcich
zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci iba preto, že s nimi účastník konania (strana
sporu)niejespokojnýanestotožňujesasnimi.Vposudzovanejvecisažalobcavpodstatedomáhal,aby
tunajší súd ako súd prvej inštancie posudzoval zákonnosť právoplatného rozsudku krajského súdu ako

odvolaciehosúdu,čojeužsamoosebeneprípustné(bezohľadunato,žesúdprvejinštancieaninemôže
zrušovať alebo meniť rozhodnutie odvolacieho súdu). Súd pritom v konaní o nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie je oprávnený skúmať ani ako predbežnú
otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Pokiaľ rozhodnutie, ktorým mala byť
spôsobená škoda, nie je príslušným orgánom zrušené, platí prezumpcia jeho správnosti. V opačnom

prípade by mohla nastať situácia, že by na jednej strane existovalo nezákonné rozhodnutie (nezrušené
príslušným orgánom) a zároveň rozhodnutie priznávajúce nárok na náhradu škody z titulu tohto
rozhodnutia, ktorého nezákonnosť by súd konštatoval iba ako predbežnú otázku v tom ktorom konaní, čo
jestavvprávnomštáteneprípustný.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenapr.narozsudokNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 250/2010 zo dňa 03.10.2011, podľa ktorého cit.: „... je nevyhnutnou

podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné
rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu (...) teda predpokladá
zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak
by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný
nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci

nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4
ods. 1 zákona), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí
sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti
štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať (§ 135 ods. 2 O.s.p.)“.
Súd už len pre úplnosť uvádza, že v posudzovanej veci sa v prípade rozsudku Krajského súdu v

Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022 nejednalo ani o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu
na právoplatnosť podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., kedy sa navyše rovnako ako vo všetkých
prípadoch uvedených vyššie (v ustanoveniach § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) vyžaduje
zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. Jediným prípadom, kedy
zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje splnenie podmienky v podobe zrušenia alebo zmeny právoplatného

rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom (a kedy teda zákon ustanovuje inak – viď uvádzacia
časť ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), je prípad uvedený v § 6 ods. 4 prvá veta
zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. keď orgán verejnej moci svojím rozhodnutím prekročil svoju právomoc.
Je tomu tak z dôvodu, že v prípade takéhoto rozhodnutia sa jedná o ničotný, nulitný akt (paakt), ktorý
nevyvoláva žiadne právne účinky, a na ktorý sa hľadí, ako keby nikdy nebol ani vydaný (a preto ani

nemusí byť zrušený príslušným orgánom). To však nie je prípad namietaného rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 9Co/31/2022-133 zo dňa 29.12.2022, keďže krajský súd v danom prípade neprekročil
svoju právomoc, ale ako odvolací súd rozhodoval vo veci, ktorá podľa zákona patrí do jeho právomoci(o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/11/2018-110 zo dňa 28.9.2021 vo veci
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.).

16. Vzhľadom na uvedené nebola argumentáciu žalobcu dôvodná a nemohla mať ani žiadny vplyv
výsledok konania v podobe nevyhovenia jeho žalobe.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov

konania, túto náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil (žiadne trovy mu zo spisu
ani nevyplývajú).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).