Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19Csp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203101
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124203101.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v právnom spore žalobkyne: D. E., bydliskom: F. XXXX/XX, G.,

nar. X.X.XXXX, právne zast. A. E. E., advokátkou, so sídlom: H. XXXX/X, XXX XX G., č. SAK 3859, proti
žalovaným: 1/ D. G. I., I., so sídlom: C. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zast. K. L. M., I., so sídlom:
C. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX a 2/ B. N. O. G., so sídlom: Tr. I. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou a P.
Q. J., K.; skrátený názov: P., K., so sídlom: E. O. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX v bode 22 Žiadosti
o poskytnutie J. R. zo dňa 27.11.2012 j e n e p l a t n á.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému v 1. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalobkyňa n e m á voči žalovanému v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2024 domáhala voči žalovanému v 1. rade určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a P. Q. J. K.
ako právnym predchodcom žalovaného v bode 22 žiadosti o poskytnutie J. R. zo dňa 27.11.2012.
Zároveň sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným voči žalovanému v 1. a 2. rade

domáhala, aby konajúci súd žalovanému v 1. rade ako veriteľovi žalobkyne a žalovanému v 2. rade
ako tretej strane – zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a P. Q. J. K. v bode 22 žiadosti o poskytnutie
J. R. zo dňa 27.11.2012, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Svoj návrh odôvodnila tým, že s P. J. uzatvorila dňa 27.11.2012 žiadosť o aktiváciu J. R., na
základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec, pričom súčasťou tlačiva v bode 22 je dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá obsahuje predtlačené vyhlásenie. Spolu s podpisom žiadosti o poskytnutie J. R. S.

žalobkyňa podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli
vykonávané zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky k v tom čase neexistujúcemu možnému
dlhu v budúcnosti a zároveň súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohoda predložiť zamestnávateľovi
kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Podotkla, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného
veriteľa – P. J., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.8.2023. Uviedla, že samotná
zmluva o úvere je typickou spotrebiteľskou formulárovou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ a tiež v zmysle
lex specialis zákona č. 258/2001 Z. z. Poukázala na potrebu aplikácie § 37 ods. 1 a § 39 OZ, nakoľko

podľa jej názoru je tu zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s Dohodou o zrážkach
zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na § 551 OZ, ale obsah tohto § v dohode chýba, taktiež poukázala na
to, že veľkosť písma v zmluve je tak malá, že nepochybne odrádza a vôbec znemožňuje preštudovanie
zmluvy, uviedla, že pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá sa pri poskytovaníslužieb spotrebiteľovi očakáva a jeho praktiky je možné považovať za nekalé podľa smernice Rady
č. 93/13/EHS, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ, nemôže preto požívať právnu ochranu, uviedla ďalej, že
v dojednanej dohode chýbajú označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výška dohodnutých

zrážok, neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej
vzniku, vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému
vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni,
ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov je neurčité a preto neplatná. Podľa
názoru žalobkyne v čase uzatvorenia dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne

konkretizovaná. Uviedla, že dohoda je formulárovou zmluvou, nie individuálne dojednanou a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, dlžník, teda žalobkyňa
nebola pri jej uzatváraní nijakým spôsobom poučená o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo
mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedla, že
napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, majú jej
byť vykonávané zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť, veriteľ výšku dlhu sám

diktuje a to bez akéhokoľvek súhlasu súdu. Pri výkone zrážok zo mzdy teda chýba súdna kontrola, táto
situácia vykazuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ
jeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohoduozrážkachzomzdy,tentoinštitútumožňuje
obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve, čiže zamestnávateľ vykoná zrážky zo mzdy – mimosúdny zásah do majetku

žalobcu, hoci existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy uhradí plnenie
z neprijateľných zmluvných podmienok. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ako v tomto prípade je
predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, a preto
ho nemožno za žiadnych okolností podľa názoru žalobkyne považovať za náležitý a individuálny prejav
vôle spotrebiteľa, preto je podľa jej názoru táto dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou, a preto

neplatnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 OZ z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ
bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť typovej úverovej zmluvy, a tým sa
podrobiť vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by zo strany veriteľa
boli uplatnené z premlčaného nároku a neprijateľných zmluvných podmienok. K potrebe posúdenia
tejto dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky žalobkyňa uviedla, že síce mala možnosť s touto

podmienkou oboznámiť pri podpise zmluvy, avšak reálne nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto
ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa ďalej na podporu tejto argumentácie
uviedla, že pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník musí vedieť, akú pohľadávku dohoda
zabezpečuje a v akej výške, dojednanie týkajúce sa výšky splátok je neurčité, predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku

mesačnej splátky, pričom neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje
obchádzanie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, a to výšku mesačnej splátky úveru. Záverom
k aplikovateľnej hmotnoprávnej úprave žalobkyňa poukázala na znenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane spotrebiteľa. K procesnej prípustnosti žaloby poukázala na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z., § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorých podľa jej názoru je

oprávnená domáhať sa určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok aj bez preukázania
naliehavého právneho záujmu, nakoľko prípustnosť takejto žaloby vyplýva priamo zo zákona, preto je
prípustná podľa § 137 písm. d) CSP.

2. K podanej žalobe ako prílohy pripojila žiadosť o aktiváciu J. R. zo dňa 27.11.2012 a žiadosť

o vykonávanie zrážok zo dňa 12.1.2024.

3. Konajúci súd uznesením zo dňa 21.2.2024 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanému
žalobkyňou vyhovel a rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne žalovaným v 2. rade, ktorý výkon zrážok realizuje na

základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov včlenenej do čl. V ods. 22 žiadosti o aktiváciu J.
R. uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade – P. Q. J., K.; skrátený
názov: P., K., so sídlom: E. O. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX dňa 27.11.2012, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo
mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov včlenenej do čl.

V ods. 22 žiadosti o aktiváciu J. R. uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
v 1. rade – P. Q. J., K.; skrátený názov: P., K., so sídlom: E. O. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX dňa
27.11.2012, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.4. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2024 a vykonateľnosť dňa 27.2.2024.

5.Žalovanýv1.radesakvecivyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa25.4.2024,vktoromspoukazomna

§ 551 ods. 1 a 2 OZ uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje dobrovoľné vykonávanie zrážok
na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom, ide o zabezpečovací inštitút so súčasnou
uhradzovacou funkciou v prospech veriteľa, táto dohoda musí mať písomnú formu a jej podstatným
znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy, táto dohoda je účinná až po tom, čo sa
pohľadávka veriteľa stane zročnou a veriteľ predloží túto dohodu platiteľovi mzdy dlžníka. Uviedol,

že v zmysle citovanej právnej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou tejto dohody samostatnosť na
osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudol účinnosť až dňa
1.5.2014. Ďalej uviedol, že v čase podpisu spornej zmluvy nebola účinná žiadna právna úprava ohľadne
veľkosti písma spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto úprava bola prijatá až s účinnosťou od 1.1.2015
nariadením vlády SR č. 141/2014 Z. z., pričom má za to, že veľkosť písma v zmluve je dostatočná.
Poukázal na to, že pri aplikácii § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. platí nepravá retroaktivita,

že jeho právny predchodca v čase uzatvárania tejto dohody splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle
platných právnych noriem a sporná dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné
pre jej platnosť. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa túto dohodu v rámci zmluvy vlastnoručne
podpísala, vyjadrila teda súhlas so zrážkami, taktiež v konaní nepoprela, že sa s plnením voči veriteľovi
dostala do omeškania. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že ustanovenia dohody neboli individuálne

dojednané a že nemala možnosť ich odmietnuť sú účelové a nepreukázané, žalobkyňa neuviedla jedinú
výhradu k obsahu zmluvy, či dohody v čase podpisu, žalovaný má za to, že dohoda predstavuje jeden
z prípustných spôsobov zabezpečenia poskytnutého úveru a tento inštitút je zákonom aprobovaný aj
keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ, o to viac v čase podpisu zmluvy. Uviedol, že zabezpečenie bolo
osobitným bodom zmluvy, zreteľne označené v zornom poli čitateľa, teda pre priemerne obozretného

čitateľa nebolo možné ho prehliadnuť, čo potvrdzuje aj fakt, že nižšie pod daným ustanovením zmluvy
je ustanovenie týkajúce sa poistenia, kde žalobkyňa aktívne zaškrtla, že odmieta poistenie, ktoré bolo
rovnakým písmom, kde už problém s pochopením nebol. Poukázal na to, že vždy jedna zmluvná strana
musí zmluvu pripraviť, hoci druhá strana na tom neparticipuje, uviedol, že v spotrebiteľskom práve sa
uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, pričom poukázal na to, že žalobkyňa mala v čase podpisu

zmluvy XX rokov a vysokoškolský titul Mgr., preto žalobkyňa mala a mohla vedieť, čo je obsahom
zmluvy, ktorú po prečítaní vedome podpisuje. Žalovaný poprel, že by znenie dohody o zrážkach zo
mzdy bolo neurčité, taktiež uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že nebola oboznámená s formou tohto
zabezpečenia sú účelové, nakoľko prichádzajú po 12 rokoch of podpisu zmluvy a dovtedy nikomu
neprekážali, uviedol s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23Cdo/1201/2009, že

ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti spotrebiteľa.
Uviedol, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky náležitosti
kladné na ňu zákonom o spotrebiteľských úveroch, žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že obsahu
zmluvy aj dohody o zrážkach zo mzdy porozumela, a táto dohoda neobsahuje žiadne zložité, či
zavádzajúce právne formulácie. Uviedol, že je nutné aplikovať právnu úpravu v čase uzatvorenia zmluvy,

retroaktivita sa nepripúšťa a spotrebiteľka mala možnosť podpis zmluvy odmietnuť. Poukázal aj na
názor Súdneho dvora EÚ vyjadrený v rozhodnutí Kušionová proti SMART CAPITAL. Záverom žalovaný
zhrnul, že nepovažuje za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach žalobkyne a žalovaného a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá by bola neplatná, neobstojí ani tvrdenie o neurčitosti dohody pre neuvedenie výšky pohľadávky,

nakoľkopodľa § 551 OZ postačuje, ak je v nejoznačená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje, ak je
identifikovanýjejprávnyzáklad,listina,vktorejjeobsiahnutá,účastnícizmluvyapod.,pričomvšetkytieto
údaje zmluva preukázateľne obsahuje. Taktiež poukázal na doktrínu priority platnosti právneho úkonu
oproti neplatnosti, teda neplatnosť právneho úkonu by mala byť skôr výnimka, na čom nič nemení ani
spotrebiteľský charakter sporu. Preto navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú a uplatnil

si nárok na náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu pripojil okrem žiadosti o aktiváciu J. R. zo dňa 27.11.2012 aj tlačivo – štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere – J. R..

7. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila replikou doručenou súdu dňa 16.5.2024, v ktorej uviedla, že sporná
dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení veriteľa a spotrebiteľa, nakoľko dlžník – spotrebiteľ
je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej bez súdnej kontroly, ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, pričom žalobkyňa bola užv čase podpisu zmluvy nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach. Uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstva, táto síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými

podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Ďalej uviedla, že spotrebiteľ nedokáže tieto zrážky priamo voči zamestnávateľovi zastaviť
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, takáto situácia
teda umožňuje veriteľovi postihovať majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných

podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Uviedla, že vôbec nevedela,
že jej je predložená na podpis dohoda o zrážkach zo mzdy, nebola teda urobená slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Uviedla, že nie je možné poskytnúť právnu ochranu takému konaniu žalovaného,
ktoré smeruje k porušovaniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu k dodávateľovi. Okrem
už uvádzaných tvrdení o neplatnosti dohody uviedla, že pokiaľ by dohoda mala byť platná, musela
by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, čo si vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými možnosťami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, ako to vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/9/2012, táto dohoda nebola dojednaná individuálne,
pretože kvalifikačným znakom individuálnosti nie je, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Táto dohoda bola zahrnutá do zmluvy,
a bola žalobkyni vnútená, zvýhodňujúc veriteľa ako príjemcu plnenia, čím bola spôsobená nerovnováha

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

8. V duplike doručenej súdu dňa 22.7.2024 žalovaný v 1. rade uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalobkyne, že akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko

takouto optikou by nikdy oprávnený nemohol uzatvoriť so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo
mzdy, čo je výklad, ktorý nekorešponduje so znením, zmyslom a účelom zákona, nakoľko ak by
zákonodarca zamýšľal úplne odstrániť tento typ zabezpečenia záväzku v zmluvných vzťahoch so
spotrebiteľom, celkom jednoznačne by tento záver pretavil do ustanovenia zákona ako je tomu napr. pri
zabezpečovacom prevode práva, zmenka alebo šeku ako vyplýva z ust. § 53 ods. 7 OZ, k čomu však

z jeho strany nedošlo. Ďalej uviedol, že žalobkyňa, ktorá argumentuje tým, že v prípade výkonu zrážok
môže dôjsť k ich výkonu z eventuálne neprijateľných zmluvných podmienok neuviedla a nepomenovala
žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienky, preto nie je zrejmé, do akej miery argumentuje hypoteticky a do
akej miery tvrdí a preukazuje existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú mať vplyv
na vymáhaný nárok, nakoľko obyčajné všeobecné tvrdenie ohľadom údajnej existencie neprijateľných

zmluvných podmienok neobstojí a nie je v tomto prípade úlohou súdu ani žalovaného, aby domýšľal za
žalobkyňu, preto má za to, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia v tejto otázke, ktorá je zásadná.
Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že nevedela, že veriteľ jej na podpis predložil aj dohodu o zrážkach
zo mzdy, žalovaný uvádza, že toto tvrdenie prichádza po 12 rokoch od uzatvorenia zmluvy, pričom
v zmluve žalobkyňa vyhlásila, že si túto v celosti prečítala, jej obsahu porozumela a vyjadrila slobodnú

vôľu byť ňou viazaná, pričom netvrdí ani nepreukazuje, že podpis na zmluve jej nepatrí, že bola
nútená zmluvu podpísať, že by bola pod nátlakom ani nič podobné. Žalovaný ďalej opätovne zdôraznil
potrebu aplikácie doktríny priority výkladu vedúceho k platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou
s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. Ďalej poukázal na to, tvrdenia žalobkyne po
12 rokov trvajúcom zmluvnou vzťahu, obojstranne benefitujúcom nemôžu byť na škodu veriteľa, nakoľko

by to bolo neprimeranou ochranou dlžníka, ktorý by sa takto mohol ľahko zbaviť svojich záväzkov,
čo by narušilo princíp legitímneho očakávania a právnej istoty veriteľa v širšom rozsahu. Žalovaný
opätovne zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne, že ustanovenia dohody neboli individuálne dojednané
a nemal možnosť ich odmietnuť sú podľa jeho názoru nepreukázané a účelové, žalobca neuviedol jedinú
výhradu k obsahu zmluvy či dohody v čase podpisu, žalovaný má za to, že dohoda predstavuje jednu

z foriem zabezpečenia poskytnutého úveru, pričom zabezpečenie pohľadávky je zákonom aprobovaný
inštitút aj keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ, zabezpečenie bolo v samostatnom bode zmluvy, zreteľne
označenévzornompoličitateľa,nebolomožnéhoprehliadnuť,čopotvrdzujeajfakt,ženižšiepoddaným
ustanovením je ustanovenie o poistení, kde žalobkyňa aktívne začiarkla, že odmieta poistenie, uvedené
rovnakým písmom, pričom požiadavka dohody na samostatnej listine v danom čase neexistovala,

k porušeniu právnej normy nemohlo dôjsť, ak v danom čase neexistovala. Žalovaný opätovne uviedol, že
popiera aj tvrdenie žalobkyne o tom, že by dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo neurčité, popiera
aj to, že by dohoda neobsahovala podstatné náležitosti a v ďalšom zopakoval svoje predchádzajúce
skutkové tvrdenia.9. Žalobkyňa sa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2024 vyjadrila k procesnej prípustnosti
podanej žaloby s tým, že podľa jej názoru je žaloba prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, uviedla,

že dohoda o zrážkach zo mzdy bola prípustná ako forma zabezpečenia záväzky zo zmluvy o úvere
so spotrebiteľom, avšak prijateľná je za predpokladu jej individuálneho dojednania a po dôslednom
poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzatvorenia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť, čo
v danom prípade splnené nebolo, nakoľko táto dohoda bola priamo inkorporovaná do zmluvy, ktorej
obsah žalobkyňa nemohla meniť a uvedené ustanovenie neobsahovalo možnosť napr. s označením

súhlasím/nesúhlasím túto dohodu odmietnuť. Poukázala na to, že hoci právne normy pojednávajúce
o osobitných podmienkach dohody o zrážkach zo mzdy, či veľkosti písma síce v čase podpisu dohody
ešte neboli platné a účinné, avšak je nutné konštatovať, že rubová strana dohody je nečitateľná, nebola
upozornená na existenciu dohody o zrážkach zo mzdy, ide o prekvapivé dojednanie, doložku v zmluve,
dojednané malým, takmer nečitateľným písmom, vyvolávajúcim zdanie nepodstatného obsahu a je
v rozpore s požiadavkou transparentnosti zmluvných podmienok, poukázala tiež na rozor s dobrými

mravmi podľa § 3 OZ. Zároveň poukázala na rozhodovaciu prax súdov, týkajúcu sa posudzovania dohôd
o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách.

10. Žalovaný v 1. rade sa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.10.2024 vyjadril, že súd nie je oprávnený
rozhodnúť o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto má byť posúdená podľa § 137 písm.

d) CSP, pričom žiadny právny predpis neumožňuje podanie takejto žaloby, v ďalšom teda žalobu je
nutné posúdiť podľa § 137 písm. c) CSP a skúmať naliehavý právny záujem, ktorý žalobkyňa podľa jeho
názoru nemá, nakoľko právne postavenie žalobkyne nie je neisté a táto žaloba nie je vhodne zvolený
procesný nástroj právnej ochrany žalobkyne.

11. Konajúci súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Zo Žiadosti o aktiváciu J. R. uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1.
rade zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že žalobkyňa požiadala právneho predchodcu žalovaného v 1. rade

o vydanie kreditnej karty s predschváleným úverovým rámcom vo výške 2 400,- Eur, so štandardnou
mesačnousplátkouvovýške80,-Euravčl.Vods.22vyslovilasúhlasstým,ževprípade,aknesplnísvoj
záväzok splácať povinné splátky v stanovenej lehote splatnosti podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená
požadovať od jej zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného
splatenia pohľadávky banky voči nej.

13. Z listiny zo dňa 12.1.2024 doručenej žalovanému v 2. rade dňa 22.1.2024 vyplýva, že žalovaný v 1.
rade oznámil žalovanému v 2. rade, že sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stal veriteľom
žalobkyne a v súlade s § 551 OZ ho vyzval, aby na základe predloženia dohody realizoval zrážky zo
mzdy a iného príjmu žalobkyne ako jeho zamestnankyne vo výške ku dňu 12.1.2024 spolu 5 965,13 Eur.

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

15. Podľa ust. § 551 ods. 1 OZ platí, že uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa ust. § 551 ods. 2 OZ platí, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

17. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od
1.5.2014 platí, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 27.11.2012, t.j. v čase od 01.03.2012 - 30.09.2013 platilo, že spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 27.11.2012, t.j. v čase od 01.03.2012 - 30.09.2013 platilo, že za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 27.11.2012, t.j. v čase od 01.03.2012 - 30.09.2013 platilo, že ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

21. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 27.11.2012, t.j. v čase od 01.03.2012 - 30.09.2013 platilo, že neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 27.11.2012, t.j. v čase od 01.03.2012 - 30.09.2013 platilo, že ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP platí, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského

sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP platí, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.

27. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ platí, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné.

29. Aplikujúc uvedené právne normy na zistený skutkový stav súd vec posúdil nasledovne.30. Konajúci súd sa v súlade s povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie v konaní v prvom rade
zaoberal otázkou existencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu v konaní.

31. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít platí, že vecnou legitimáciou je stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník
na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne

legitimovaný) (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS
517/2011-9).

32. Žalobkyňa v konaní v rámci podanej žaloby tvrdila a predloženými dôkazmi, zmluvou o úvere
a oznámením žalovaného preukázala, že má postavenie spotrebiteľky zo zmluvy o úvere zo dňa
27.11.2012 a dochádza k porušovaniu jej práv uplatňovaným práv zo spornej dohody o zrážkach zo

mzdy a zároveň, že k porušovaniu jej práv a právnej ochrany sa domáha proti žalovanému v 1. rade, ako
subjektu, na ktorý na základe postúpenia pohľadávky prešli práva zo zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2012.

33. Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je postupníkom vo vzťahu k žalobkyni,
a teda nie jej pôvodným veriteľom, prihliadol na ust. § 524 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva, že so

zabezpečenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka všetky zabezpečovacie práva, bez ohľadu na
ich druh alebo skutočnosť, či boli poskytnuté dlžníkom alebo treťou osobou, vrátane práva z dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Na základe uvedeného teda dospel k záveru, že žalovaný
v 1. rade je pasívne vecne legitimovaným v predmetnom konaní, nakoľko sa postúpením pohľadávky
z hlavného spotrebiteľského vzťahu – zmluvy o spotrebiteľskom úvere stal veriteľom žalobkyne vo

vzťahu k hlavnému vzťahu, aj vedľajšiemu, zabezpečovaciemu vzťahu, dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov uzatvorenej ako zmluvná podmienka tejto zmluvy.

34. V konaní teda vecná legitimácia strán sporu nebola sporná, a zároveň bola preukázaná dôkazmi
predloženými zo strany žalobkyne. Na základe uvedeného súd vychádzal z toho, že aktívna aj pasívna

vecná legitimácia strán sporu je v konaní daná.

35. Súd sa v predmetnej veci musel ďalej zaoberať procesným aspektom podanej žaloby, teda, či žaloba
vo veci samej podaná žalobkyňou je prípustná z procesného hľadiska.

36. Žalobkyňa poskytla súdu argumentáciu o prípustnosti žaloby vo veci samej ako určovacej žaloby,
s odkazom na ust. § 137 písm. d) CSP, podporne aplikujúc ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.
o možnosti domáhať sa neplatnosti a bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka o tom, že neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné a ust.
§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

37. Žalovaný v 1. rade vo veci argumentoval tým, že žaloba prípustná nie je, nakoľko pre aplikáciu ust.
§ 137 písm. d) CSP neexistuje osobitný právny predpis, ktorý by umožňoval prípustnosť takto podanej
žaloby a pre aplikáciu ust. § 137 písm. c) CSP zase absentuje naliehavý právny záujem na žalobkyňou
požadovanom určení.

38. Konajúci súd v predmetnom prípade hodnotil, ako po právnej stránke posúdiť spornú dohodu
o zrážkach zo mzdy, či ako samostatný právny úkon, alebo ako zmluvné dojednanie uzatvorenej
zmluvy o úvere a dospel k záveru, že vychádzajúc z celkového kontextu zmluvného vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade (resp. právnym predchodcom žalovaného v 1. rade) nie je možné

odhliadnuť od toho, že sporná dohoda bola inkorporovaná do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez
jej osobitného a zreteľného označenia, zakomponovaná do jednoliateho textu zmluvy, bez možnosti
výberu súhlasu alebo nesúhlasu s týmto zmluvným vzťahom – dohodou. Tieto skutočnosti pri hodnotení
povahytejtospornejdohodynebolomožnéprehliadnuť,napr.ajporovnanímsďalšímvedľajšímvzťahom
dojednaným v rámci tohto jedného rokovania, ktoré už prvky samostatnosti ako právneho úkonu

vykazovali (úverové poistenie, ktoré je samostatne odčlenené od textu a dáva spotrebiteľovi možnosť
ho prijať alebo neprijať).39. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ktoré je vzhľadom na práve právnym predchodcom
žalovanéhov1.radevolenýobsahzmluvy,zmluvnédojednaniaaspôsobuzatvoreniazmluvnéhovzťahu
nutné dať na ťarchu strane žalovaného v 1. rade súd v danom prípade vyhodnotil spornú dohodu

o zrážkach ako zmluvnú podmienku dojednanej spotrebiteľskej zmluvy a podanú žalobu ako žalobu
o určenie neprijateľnosti/neplatnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

40. Na tento záver následne aplikoval judikatórne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktorý
odkazovala žalobkyňa, konkrétne rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, v zmysle

ktorého v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby
patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a OZ, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a v prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem.

41. Na základe uvedeného konajúci súd uzavrel, že žaloba podaná žalobkyňou je procesne prípustnou
žalobou podľa ust. § 137 písm. d) CSP.

42.Poposúdeníexistencievecnejlegitimáciestránsporuaprocesnejprípustnostipodanejžalobysasúd
zaoberal hmotnoprávnymi aspektmi podanej žaloby, a teda tým, či sú splnené podmienky na vyslovenie

neplatnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy.

43. Zákonom č. 102/2014 Z. z. bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zakotvujúce zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
alebo iných príjmov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Táto zmena bola prijímaná s odôvodnením, že

dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov sa vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám v doterajšej praxi
ukázala ako inštitút, ktorý umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť
týchtoplatiebpriamopredávajúcemumomentom,kedymujetátodohodapredložená,pričomvšeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
predávajúceho, v dôsledku čoho sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej
úpravy v prospech spotrebiteľa, ale je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody spotrebiteľ mohol
rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť, vyžaduje sa, aby predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej
povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozornil spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. mu
poskytol jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie vo vzťahu k uzatvoreniu

dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Na základe týchto zistení boli za účelom ochrany
spotrebiteľa s účinnosťou od 1.2.2014 ustanovené do zákona č. 250/2007 Z. z. zákonné podmienky pre
platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, vyžadujúce, aby tento zabezpečovací inštitút bol
uzavretý vo forme osobitnej listiny, aby spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a aby mal
možnosť ju odmietnuť, pričom tieto podmienky sa stali od 1.2.2014 zákonnými podmienkami, ktorých

nerešpektovaním sa dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v spotrebiteľskom vzťahu považuje za
neplatnú podľa § 39 OZ, teda pre rozpor so zákonom.

44. Je pravdou, že ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť až po
uzatvorení zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, z hľadiska zákazu

retroaktivity teda súd nemôže posudzovať platnosť spornej dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor
stýmtoustanovením.Ajvčaseuzatvoreniatejtospotrebiteľskejzmluvyvšakplatilozákonnéustanovenie
týkajúce sa zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, ktoré kládlo a doposiaľ kladie na tieto
zmluvné podmienky určité kvalitatívne požiadavky, konkrétne ust. § 53 OZ. Aj v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade teda platilo, že zmluvné

dojednania v spotrebiteľských zmluvách nesmú vykazovať znaky neprijateľnosti, byť neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa v takom prípade považujú za neplatné.

45. Súd dospel k záveru, že hoci až s účinnosťou od 1.2.2014 bola do zákona explicitne zakotvená

neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, akou je aj dohoda v danom prípade (uzatvorené ako zmluvná
podmienka formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), ani pred týmto dátumom (a teda aj v čase dojednania
zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2012) nebolo vylúčené konštatovať neplatnosť takejto dohody podľa § 53
OZ z dôvodu, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzatvorená v rámci formulárovýchspotrebiteľských zmlúv nespĺňa podmienky prijateľnosti, nakoľko nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý záver práve neskoršie prijatá a precizovaná zmena právnej úpravy jednoznačne potvrdzuje.

46. Je zrejmé, že aj predložením zmluvy o úvere s inkorporovanou zmluvnou podmienkou s obsahom
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalobkyňa preukázala, že táto dohoda bola uzatvorená
ako zmluvné dojednanie vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve, text celej tejto zmluvy je napísaný
drobným, takmer nečitateľným písmom, sporná dohoda je zakomponovaná do jednoliateho textu bez

jej osobitného zvýraznenia, obsah tejto dohody je označený veľmi stroho, nevysvetľujúc dôsledky jej
uzatvorenia na práva a povinnosti spotrebiteľa a v neposlednom rade neumožňuje spotrebiteľovi urobiť
voľbumedzitým,čitútodohodubezvzťahunauzatvoreniezmluvyoúvereuzatvoríalebonie,porovnajúc
túto dohodu napr. s poistnou zmluvou v tejto úverovej spotrebiteľskej zmluve, ktorá tieto atribúty spĺňa
transparentnejšie.

47. Hoci si žalovaný v 1. rade formálne splnil svoju povinnosť podľa § 53 ods. 3 OZ poskytnúť súdu
v prípade pochybnosti podklad pre preukázanie individuálnosti sporného zmluvného dojednania –
dohody o zrážkach zo mzdy a poskytol súdu skutkové tvrdenia, podľa ktorých sporná dohoda o zrážkach
zomzdybolazreteľneoznačenávtextezmluvyazreteľneoddelenáodostatnéhotextu,žežalobkyňamá
postavenie priemerného spotrebiteľa, pričom mala v čase podpisu zmluvy vek XX rokov a vysokoškolské

vzdelanie, že o predmetnej dohode musela vedieť vzhľadom na jej aktívne zaškrtnutie údajov k poisteniu
úveru a že jej námietky voči tejto dohode prichádzajú až po 12 rokoch trvania tohto zmluvného vzťahu,
pre konajúci súd tieto skutkové tvrdenia žalovaného v 1. rade o individuálnosti zmluvného dojednania
o dohode o zrážkach zo mzdy neboli dostačujúce.

48. Pre tento záver konajúci súd prihliadol aj na závery vyjadrené Najvyšším súdom SR v rozsudku
sp. zn. 1 Cdo/320/2013 zo dňa 24.11.2015 (R 2/2016), na ktoré poukazovala žalobkyňa, podľa ktorého
neprijateľné podmienky sú v ustanovení § 53 ods. 4 OZ vymedzené len príkladmo, čo znamená, že sa
nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť i iné zmluvné dojednania,
pričom zdôraznil, že neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného

dojednania spotrebiteľského záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú i tie
zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

49. Konajúci súd musel v tejto súvislosti konštatovať, že vyššie opísaný spôsob, akým bola dohoda
o zrážkach zo mzdy podpísaná, bol žalovaným v 1. rade zvolený nečestne, neslušne, netransparentne,
pre dlžníka nečitateľne (bez ohľadu na až neskoršiu účinnosť zákonného obmedzenia veľkosti písma
v spotrebiteľských zmluvách), nezrozumiteľne a zámerne bez dôkazu na túto časť zmluvy, hoci mu nič
nebránilo v tom, aby zmluvu pripravil tak, aby spotrebiteľ mal reálny prehľad o inkorporácii tejto dohody

v zmluve, o svojich právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich a možnosť túto dohodu prijať alebo
odmietnuť uzatvoriť.

50. Vychádzajúc z uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola ako zmluvná podmienka individuálne dojednaná a jej uzatvorenie vytvára značnú nerovnováhu

v právach a postavení strán sporu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, v dôsledku čoho bolo
nutné konštatovať, že toto zmluvné dojednanie je podľa § 53 OZ neprijateľné, a preto neplatné.

51. V neposlednom rade konajúci súd na podporu správnosti svojho rozhodnutia dáva do pozornosti
ust. § 53a OZ a v nadväznosti na jeho znenie aj početné právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré v konaní

citovala žalobkyňa (čl. 114 – 115).

52. Ustanovenie § 53a OZ je zakotvené v slovenskom právnom poriadku ako prostriedok na
prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čím sa má
dosiahnuť eliminovanie používania neprijateľných (nekalých) podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Ustanovenie § 53a OZ predstavuje regulatív hmotnoprávneho zákazu používania judikovaných
neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ naďalej zo strany dodávateľov, resp. ich právnych
nástupcov pri uplatňovaní postúpených práv zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov dochádza
k uplatňovaniu ustanovení už skôr judikovaných ako neprijateľné, takéto konanie nie je možné označiťinak ako nerešpektovanie právnej úpravy zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok, ale
v mimoprávnom zmysle aj ako aroganciu voči činnosti súdov ako štátnych orgánov.

53. Pokiaľ ide o ďalšie účinky § 53a ods. 1 OZ a rozhodnutie súdu podľa § 298 ods. 2 CSP, pokiaľ
dodávateľ alebo jeho právny nástupca opakovane, alebo naďalej uplatňuje na (inom) súde plnenie zo
zakázanej zmluvnej klauzuly, súd nemá dôvod na opätovnú súdnu kontrolu rovnakej zmluvnej klauzuly,
ale vychádza zo zákazu ex lege a z existencie protiprávneho stavu, ktorý bráni poskytnúť ochranu
plneniu zo zakázanej zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu sa súd pri rozhodovaní môže obmedziť

výhradne na poukázanie na skoršie rozhodnutie súdu podľa § 298 ods. 2 OSP a zákonnú povinnosť
dodávateľa alebo jeho právneho nástupcu podľa § 53a ods. 1 OZ.

54. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní uviedla rozhodnutia, v ktorých súdy v obdobných
prípadoch konštatovali neprijateľnosť zmluvného dojednania, akým je sporné dojednanie v tomto
prípade, pričom dokonca označila aj rozhodnutie (rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.

17Csp/59/2017 zo dňa 18.6.2018 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/189/2018
zo dňa 24.9.2019), ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti identického zmluvného
dojednania, akým je sporné dojednanie v tomto prípade, a to na základe jeho neprijateľnosti, súd
konštatuje, že žalovaný v 1. rade ako právny nástupca dodávateľa v zlej viere zamlčal konajúcemu
súdu skutočnosť, že voči veriteľovi, resp. jeho právnym nástupcom boli už skôr vydané rozhodnutia

podľa § 53a OZ, čo konajúcemu súdu len doplnilo tvrdenú a aj preukázanú nečestnosť konania veriteľa
a jeho právneho nástupcu voči žalobkyni ako spotrebiteľke, nie len pri dojednávaní sporného zmluvného
dojednania, ale aj pri snahe o jeho opakované, zo zákona zakázané uplatňovanie (žiadosť o výkon
zrážok zo dňa 12.1.2024 – čl. 9).

55. S ohľadom na uvedené konajúci súd žalobe podanej žalobkyňou v celom rozsahu vyhovel a rozhodol
tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní vo vzťahu k istine predmetu konania v celom rozsahu úspešná,

súd jej v súlade so zásadou úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

59.Nakoľkovkonanívystupovalidvažalovanésubjekty,atožalovanýv1.radeakostranasporuprecelé
konanie a žalovaný v 2. rade ako strana sporu výlučne pre konanie o nariadení neodkladného opatrenia,
musel sa súd pri rozhodovaní o trovách konania vysporiadať s nárokom žalobkyne ako úspešnej strany

sporu vo vzťahu k obom žalovaným.

60. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobkyňa už pri podávaní žaloby spolu s návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavysloveneuviedla,žetohtojenutnéhovnímaťakotretiuosoby,procesnústranu
len pre účely neodkladného opatrenia, bez vecnej väzby na hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou

a žalovaným v 1. rade. Ust. § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia
strane, pričom má na mysli stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prevažnej
väčšine prípadov bude touto stranou žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti
žaloba smerovať, je však nutné poukázať na to, že zákon nevylučuje možnosť nariadenie neodkladného
opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP, čo nevyhnutne platí aj pre

neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný)
a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému.

61. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná
vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, pričom nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči

navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá
procesná ochrana). Z tohto dôvodu je potrebné, aby pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
pred začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávnehovzťahu a ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe,
je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

62. Nakoľko žalobkyňa predložením listu zo dňa 12.1.2024 adresovaného žalovanému v 2. rade ako
zamestnávateľovi žalobkyne osvedčila, že žalovaný v 2. rade je jej zamestnávateľom, súd prisvedčil
argumentácii žalobkyne, že žalovaný v 2. rade síce nemá byť stranou v konaní vo veci samej, nakoľko
nie je zmluvnou stranou spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej zmluvné dojednanie o dohode o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov, ktorého neplatnosti sa týka konanie vo veci samej, ale pre poskytnutie dočasnej

súdnej ochrany žalobkyne vo vzťahu k meritu konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo nutné
poňať ho ako procesnú stranu do časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečiť
práve jeho súčinnosť ako tretej osoby, zamestnávateľa žalobkyne, a to uložením mu povinnosti zdržať
sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe predloženej spornej dohody v prospech
žalovaného v 1. rade.

63. Jediným vecne legitimovaným subjektom v hmotnoprávnom vzťahu k žalobkyni, ktorý bol
v predmetnom konaní vo vzťahu k nej neúspešným, bol žalovaný v 1. rade, ktorému logicky vzhľadom na
uvedené súd aj uložil povinnosť náhrady trov konania úspešnej žalobkyni (majúc tým na mysli tak trovy
konania vo veci samej, ako aj konania o nariadenie neodkladného opatrenia), pričom žalovaného v 2.
rade, ako subjekt, od ktorého žalobkyňa žiadal súčinnosť pre ochranu jej práv pred žalovaným v 1. rade,

nebolo možné v konaní považovať za neúspešného, preto jemu súd povinnosť náhrady trov konania
voči žalobkyni neuložil.

64. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).