Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3518200004.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. G. XXXX, štátny občan SR, zastúpený všeobecným zástupcom
JUDr. Jaroslavom Šášikom, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – H. I., štátny občan SR; 3/ J. D., K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. G. XXXX, štátny občan SR; 4/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, L. M., G.
K., štátny občan ČR; 5/ E. F., K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XXX, B., G. K.; 6/ N. I., K. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomG.XX,G.K.,štátnyobčanČR;7/E.B.,K.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomul.P.XX/XX,
C. D., štátny občan SR; 8/ C. B., K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX, P., štátny občan SR; 9/ A. I.,
K.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.G.XXX,P.,štátnyobčanSR;10/Q.N.,K.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

M. G. XXX, P., štátny občan SR, žalobcovia 5/-10/ právne zastúpení AK Horanský & Partners s.r.o., so
sídlom Piešťany, Staničná 2308/1; proti žalovanému: 2/ Slovenská republika - zastúpená Slovenským
pozemkovýmfondom,sosídlomBúdková36,81715Bratislava,IČO:17335345,ourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že J. B., K. O., narodená dňa XX.XX.XXXX a zosnulá dňa 09.03.1967, bola ku dňu
svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra „C“ parcela č. XXXX – orná pôda o výmere
2.528 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E., okres R. I. R. B., a to v podiele 1-ica.

II. U r č u j e s a, že I. B., narodený dňa XX.XX.XXXX a zosnulý dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej
smrti podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „C“ parcela č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528
m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E., N. R. I. R. B., a to v podiele 1-ica.

III. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 02.01.2018 sa pôvodní žalobcovia 1/ A. B. a žalobkyňa 2/ A. B. domáhali
voči žalovanému 1/ Slovenskému pozemkovému fondu určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

parcely č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E..

2. V čase podania žaloby bol na LV č. XXXX pre k.ú. M. C. ako výlučný vlastník spornej C-KN parcely
č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2 nesprávne evidovaný „Slovenský pozemkový fond Bratislava,
Búdkova 36, Bratislava 11, PSČ: 817 47“, čo vyplýva z listu vlastníctva pripojeného k žalobe. V priebehu
konania, koncom roka 2019, došlo k zmene resp. oprave zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností
k spornému pozemku tak, že ako vlastník bola zapísaná Slovenská republika. Súd na základe návrhu

žalobcu, uznesením č.k. 4C/1/2018-118 zo dňa 19.08.2020, pripustil do konania ako žalovanú 2/
Slovenskú republiku – zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom.3. Podaním zo dňa 18.09.2020 žalobcovia 1/, 2/ navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhali určenia, že
J. B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a I. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi
parcely č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2, ktorá sa nachádza v k.ú. M. C., obec C. D. E. a je

v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX. Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 23.09.2020.

4. Žalobcovia 1/, 2/ žalobu odôvodnili tým, že predmetný C-KN pozemok parc. č. XXXX – orná pôda o
výmere 2.528 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., právni predchodcovia žalobcu 1/ v minulosti
vydržali. Po vojne, v roku 1947 predmetný pozemok poskytla katolícka cirkev rodičom žalobcu 1/ - I.

B. a jeho žene J. B. pre ich mnohopočetnú rodinu, aby na nej mohli hospodáriť a postaviť si rodinný
dom. Listina, ktorá by to osvedčovala sa však z tých čias nedochovala. V skutočnosti J. a I. B. tento
pozemok od roku 1947 nepretržite a nerušene desiatky rokov obhospodarovali a obrábali. J. B. zomrela
XX.XX.XXXX. Po jej smrti tento pozemok s pomocou rodiny obhospodaroval ovdovelý I. B. až do roku
cca 1980, kedy ho prenechal svojmu synovi a jeho manželke (žalobcovia 1/, 2/), aby sa o tento pozemok
ďalej starali, prípadne si na ňom postavili dom. Žalobcovia 1/, 2/ tento pozemok od toho času t.j. desiatky

rokov dobromyseľne a nerušene využívali na poľnohospodárske účely a obci C. D. E. odvádzali za tento
pozemok daň z nehnuteľností, čo preukazuje aj evidenčný list č. 1070. I. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Na jeseň roku 2017 vlastníčka susednej nehnuteľnosti písomne vyzvala žalobcov 1/ a 2/, aby si zobrali
úrodu zo sporného pozemku, pozemok opustili a prestali na ňom hospodáriť z dôvodu, že ona má so
žalovaným 1/ na tento pozemok uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. Žalobcovia 1/, 2/ následne zistili,

že žalovaný 1/ - Slovenský pozemkový fond je zapísaný a liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. M. C.
ako vlastník pozemku parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2, pričom k zápisu vlastníckeho
práva žalovaného k predmetnej parcele došlo v roku 2003 na podklade pozemnoknižnej vložky č. XXXX.
Po 70-tich rokoch nepretržitého, pokojného držania a užívania pozemku rodinou žalobcov ich začal
súčasný nájomca pozemku z neho nevyberaným spôsobom vyháňať a vyhrážať sa im, že ak z neho

dobrovoľne neodídu, tak sa pozemku aj proti ich vôli zmocní, odstráni z neho oplotenie i úrodu, ktorá
sa tam nachádzala. Podľa názoru žalobcov však v minulosti došlo k vydržaniu predmetného pozemku
právnymipredchodcamižalobcu1/I.aJ.B..PodľapravidielobyčajovéhoprávaplatnéhonaSlovenskom
území do 31.12.1950, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania v pozemkovej knihe
ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom

mene a nie v mene iného, a to ani ako nájomník (podľa vtedy platných predpisov), ani ako používateľ,
ani užívateľ. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, t.j. ten, kto
už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil
bez právneho dôvodu. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá, pričom opak sa
musel preukázať (Cpj 68/83 NS SSR). O takúto legitímnu a poctivú držbu predmetnej nehnuteľnosti

išlo aj u právnych predchodcov žalobcu 1/, ktorí sa tejto nehnuteľnosti nezmocnili neoprávneným
spôsobom, ale ju nadobudli po práve od katolíckej cirkvi. Neskôr prijatý Občiansky zákonník z roku
1950, zaviedol inštitút oprávnenej držby v podstate v rovnakej podobe, aká platí dnes a pre vydržanie
nehnuteľnosti stanovoval lehotu 10 rokov. Pokiaľ vydržanie začalo plynúť pred nadobudnutím jeho
účinnosti, t.j. 01.01.1950, tak beh vydržacej doby skončil uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však

31.12.1960(§566OZ/1950,tiežrozhodnutieR65/1972).Spoukazomnavšetkytietoskutočnosti,právni
predchodcovia žalobcu 1/ po uplynutí vydržacej doby, najneskôr dňom 31.12.1960, spornú nehnuteľnosť
vydržali a stali sa tak jej zákonnými podielovými spoluvlastníkmi.

5. Žalovaný 1/ (Slovenský pozemkový fond) namietal predovšetkým nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie na jeho strane, nakoľko spornú nehnuteľnosť nevlastní, ale ju len spravuje a za štát
a neznámych vlastníkov koná pred súdom v zmysle § 34 ods. 3, ods. 14, zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkový spoločenstvách. Rovnako namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcov 1/, 2/ z dôvodu, že účastníkmi tohto konania musia byť všetci právni nástupcovia

označených pôvodných vlastníkov.

6. Žalovaná 2/ (Slovenská republika) namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcov 1/, 2/ z dôvodu, že účastníkmi tohto konania majú byť všetci právni nástupcovia označených
pôvodných vlastníkov. Ďalej namietala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, keďže sa žalobcovia snažia fakticky zneistiť právne postavenie aktuálne zapísaného vlastníka,
pričom neodstránia jestvujúcu spornosť právnych pomerov. Poukázala na vady žalobného petitu, ktorý
neobsahuje označenie registra katastra nehnuteľností a pri označení výmery nie je uvedená jednotka
rozlohy. Ďalej namietala, že žalobcovia nepredložili a nepreukázali žiadny hodnoverný titul, ktorýmprávni predchodcovia žalobcu ako dobromyseľní užívatelia vstupovali do užívania predmetnej veci. Na
preukázanie svojich tvrdení žalovaní 1/, 2/ navrhli súdu vyžiadať dedičské rozhodnutia po I. B. a J. B..

7. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2022 k námietke nedostatku hodnoverného titulu
na základe ktorého dobromyseľný užívateľ vstupoval do užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia
uviedli, že nekorešponduje s pravidlami vydržania podľa platného občianskeho zákonníka, ale ani
s pravidlami vydržania podľa obyčajového práva. Právna prax v zásade nevyžaduje, aby sa oprávnená
držba opierala o titul. Nemusí teda existovať právny dôvod spôsobilý k nadobudnutiu práva, je však

treba, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Oprávnená držba
sa teda nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod. Postačuje, aby tu bol domnelý právny
titul. Žalobca neopiera vydržanie poručiteľov o súčasnú právnu úpravu, ale o obyčajové právo platné
na Slovensku do 31.12.1950. Aplikácie týchto pravidiel obyčajového práva sa domáhajú aj v prípade
držby a vydržania zo strany poručiteľov, i s ohľadom na skutočnosť, že k držbe nehnuteľnosti došlo ešte
za účinnosti Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý poznal držbu riadnu a poctivú.

Rozdiel medzi nimi bol v tom, že riadna držba vyžadovala riadny právny dôvod a v prípade držby
poctivej, takýto dôvod nebol potrebný. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá,
pričom opak sa musel preukázať. Pokiaľ vydržacia doba začala plynúť pred 01.01.1951, kedy nadobudol
účinnosť nový Občiansky zákonník, skončil beh vydržacej lehoty uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr
však dňom 31.12.1960 (§ 560 OZ 1950, tiež R 65/1972). Rodičia žalobcu boli poctivými držiteľmi, pričom

od vojny kedy túto nehnuteľnosť získali a držali pre seba, toto nikto a nikdy, vlastne po celý ich život
nespochybnil. Preto v zmysle obyčajového práva vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržali
formou mimoriadneho vydržania. Žalobcovia zároveň namietli správnosť postupu pri vykonaní zmeny
vlastníka spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Zmena zapísaného vlastníka nie jej chybou
technickej povahy, preto ju nebolo možné riešiť opravou chyby v katastrálnom operáte. Oprava údajov

v katastri nehnuteľností nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Zároveň žalobkyňa 2/
navrhla, aby súd podľa § 80 CSP pripustil jej vystúpenie z tohto konania.

8. S prihliadnutím k tomu, že ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, súd primárne skúmal,
či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalujúca strana kvalifikovane tvrdila, že

v minulosti ich právni predchodcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornému k C-KN pozemku
parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2 v k.ú. M. C. vydržaním. Keďže v katastri nehnuteľností
je ako vlastník uvedenej parcely aktuálne evidovaná Slovenská republika, má žalobca 1/ nepochybne
naliehavýprávnyzáujemnaurčení,žepodielovýmispoluvlastníkmispornéhopozemkubolikudňusvojej
smrti jeho rodičia J. a I. B.. V prospech existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu 1/

svedčí aj to, že v roku 2017 došlo k narušeniu dlhoročného pokojného a nerušeného užívania sporného
pozemku treťou osobou, s ktorou zapísaný vlastník uzatvoril na predmetný pozemok nájomnú zmluvu.

9. Tunajší súd ako súd 1. inštancie vo veci po prvý raz rozhodol rozsudkom č.k. NM-4C/1/2018-258
zo dňa 17.10.2023 takto: výrokom I. určil, že J. B., K. O., narodená dňa XX.XX.XXXX a zosnulá dňa

XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra „C“ parcela č.
XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E.,
okres R. I. R. B., a to v podiele 1-ica; výrokom II. určil, že I. B., narodený dňa XX.XX.XXXX a zosnulý
dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „C“ parcela
č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E.,

N. R. I. R. B., a to v podiele 1-ica; výrokom III. žalobu voči žalovanému 1/ zamietol; výrokom IV.
konanie o žalobe žalobkyne 2/ zastavil; výrokom V. zamietol návrh žalobkyne 2/ na vystúpenie z konania
a výrokom VI. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o okruh účastníkov konania,
tunajší súd dospel k záveru, že žalobca 1/ je sám aktívne vecne legitimovaný k podaniu takejto určovacej
žaloby, nakoľko predmetom tohto konania totiž ešte nebolo dedičské právo k spoluvlastníckemu podielu

pripadajúcemu na zosnulého manžela, ale bol ním iba majetok, ktorý sa potenciálne mohol stať
predmetom dedenia. Týmto konaním tak žiadnym spôsobom nemôže dôjsť k ujme na právach ostatných
dedičov, teda niet dôvodu trvať na ich účastníctve v tomto konaní. Všetky svoje práva si totiž budú môcť
v plnej miere uplatniť v prípadnom následnom dedičskom konaní.

10. Na základe odvolania podaného žalovanou 2/, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením
č.k. 17Co/109/2023-291 zo dňa 31.01.2024, uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej
časti, t.j. vo výroku I., vo výroku II. a v časti výroku VI. o trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným
2/avecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vodôvodnenípoukázalnato,žesúdprvejinštancienesprávne vyriešil otázku vecnej legitimácie žalobcu 1/, pričom poukázal na závery rozhodnutia NS SR,
sp zn. 8Cdo/94/2018 zo dňa 16.05.2019. V ňom Najvyšší súd SR uviedol, že v konaní o určenie, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi (čo je prakticky totožná obdoba určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti

vlastníkom) možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú
všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore títo majú postavenie tzv.
nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.

11. Z pôvodného okruhu účastníkov súd 1. inštancie v ďalšom konaní pokračoval len so žalobcom 1/
a žalovanou 2/, pretože žaloba bola vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ právoplatne zamietnutá a vo
vzťahu k žalobkyni 2/ došlo k právoplatnému zastaveniu konania.

12. Súd 1. inštancie následne uznesením č.k. NM-4C/1/2018-325 zo dňa 25.10.2024 na základe návrhu
žalobcu pripustil, aby do konania na strane žalujúcej pristúpili žalobcovia 3/-10/ uvedení v záhlaví tohto

rozsudku.

13. Tí podľa predložených dedičských rozhodnutí aktuálne tvoria okruh všetkých dedičov po zosnulej
J. B. a I. B., pretože dedičmi po nebohej J. B., K. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, boli: 1/
manžel I. B., nar. XX.XX.XXXX; 2/ syn I. B., nar. XX.XX.XXXX; 3/ syn E. B., nar. XX.XX.XXXX; 4/ dcéra

E. F. K. B., nar. XX.XX.XXXX; 5/ dcéra N. B., nar. XX.XX.XXXX; 6/ syn A. B., nar. XX.XX.XXXX; 7/ syn
I. B., nar. XX.XX.XXXX; 8/ maloletá dcéra J. B., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 193). Dedičmi po nebohom I.
B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, boli deti: 1/ syn I. B., nar. XX.XX.XXXX; 2/ syn E. B., nar.
XX.XX.XXXX; 3/ dcéra E. F. K. B., nar. XX.XX.XXXX; 4/ dcéra N. I., K. B., nar. XX.XX.XXXX; 5/ syn A.
B., nar. XX.XX.XXXX; 6/ syn I. B., nar. XX.XX.XXXX; 7/ maloletá dcéra J. D. (K. B.), nar. XX.XX.XXXX

(č.l. 192).

14. Z uvedeného okruhu dedičov neskôr zomreli: syn I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
dedičmi ktorého sa stala manželka E. B., K. O. (č.l. 303-304) a syn I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, dedičmi ktorého sa stali: 1/ manželka C. B., K. O., nar. XX.XX.XXXX; 2/ dcéra A. I., K. B.,

nar. XX.XX.XXXX;, 3/ dcéra Q. N., K. B., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 305).

15. Po ustálení okruhu dedičov súd vykonal dokazovanie oboznámením: listu vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. M. C.; pozemno-knižnou vložkou č. X J. G. XXXX pre k.ú. M. C., rozhodnutím Odboru
poľnohospodárstva ONV v Trenčíne č. D./XXXX zo dňa 06.07.1961; uznesením Okresného súdu

v Trenčíne čd. 1212/61 zo dňa 10.08.1961; vyjadrením Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor zo dňa 05.05.2022; úmrtných listov I. B. a J. B.; dedičským rozhodnutím po I. B.
vydaným Štátnym notárstvom v Trenčíne č.k XX/XXX/XX zo dňa 09.06.1986; dedičským rozhodnutím
po J. B., K. O., vydaným Štátnym notárstvom v Trenčíne č.k A.-13 zo dňa 21.04.1967; dedičskými
rozhodnutiami po I. B. (synovi) vydanými Štátnym notárstvom v Prievidzi sp. zn. A. XXXX/XX zo dňa

12.12.1989 a notárkou JUDr. Dagmar Gajdošovou - osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXX/XXX/XXXX-
XX zo dňa 04.06.2004; dedičským rozhodnutím po I. B. vydaným Okresným súdom Nové Mesto nad
Váhom č.k. XX/XXX/XXXX zo dňa 06.09.2017; kópiou časti nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-
XXXXXX/XX.XX uzatvorenej žalovaným 1/ ako prenajímateľom a I. C. a E. C. S.; kópiou listu rodine B.,
evidenčným listom č. XXXX, oboznámením čestných prehlásení J. D. a K. I., výsluchom účastníkov aj

svedkov, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

16. Sporná parcela bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. X pre k.ú. M. C., v časti „A.
Majetková podstata“ pod radovým č. 6, parcelné číslo XXXX – lúka M., s výmerou 2.528 m2. V časti
„B. Vlastníctvo“ bola pôvodne vedená pod B1 na vlastníka A. rímsko katolícky kostol (J. róm.kath.

egyház), pričom dňom 08.03.1949 bol pod čd. XXXX zaevidovaný odpis parcely č. XXXX do vl. č. XXXX
pozemkovej knihy na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.05.1949. (č.l. 84).

17. Predmetná parcela bola následne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. M. C., v časti
„A.Majetkovápodstata“podradovým č.1,parcelnéčísloXXXX–lúkaM.,svýmerou25a28m2(č.l.83).

17.1 V časti „B. Vlastníctvo“ bol dňom 08.03.1949 pod č. 1252 zaevidovaný zápis Kúpnopredajnej
zmluvy, vystavenej v A. C. dňa 02.05.1949, na základe ktorej bola nehnuteľnosť parč. č. XXXX odpísaná
z vl. č. 2 a vlastnícke právo bolo vložené pre Svojdom stavebné družstvo s.r.o. v A. C.. Rovnakého
dňa a pod rovnakým číslom bolo v časti „C. Ťarchy“ zároveň zapísané aj záložné právo pre pohľadávkuRímskokatolíckej cirkvi vo výške 371.220 Kčs s 5% úrokmi od 01.10.1949 a 20.000 Kčs záruky trov, a to
podľa bodu 6. Kúpnopredajnej zmluvy.
17.2 Neskôr, dňa 02.08.1961 bolo pod čd. 1212 v časti „B. Vlastníctvo“ vložené vlastnícke právo

pre Československý štát – v správe ONV – Pôdohospodárskeho odboru v Trenčíne v celosti, na
základe rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva ONV v Trenčíne zo dňa 06.07.1961 č. Pôd XXXX/XXXX
o výkupe pôdy. V časti „C. Ťarchy bolo následne dňom 25.11.1961 pod čd. 2027 vložené právo trvalého
a bezodplatného užívania pre E. K. A. C. D. E., na základe rozhodnutia Odboru pôdohospodársva ONV
v Trenčíne zo dňa 22.11.1961 č. Pôd XXX/XXXX.

18. Podľa vyjadrenia katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pôvodná parcela
č. XXXX bola identická s parcelou registra CKN č. XXXX, preto sa so zápisom ROEP zapísala do listu
vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra CKN parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2.528 m2 v prospech
vlastníka Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu v podiele 1/1 v zmysle § 14
ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (č.l. 165).

19. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva ONV v Trenčíne č. D./XXXX zo dňa 06.07.1961,
právoplatného dňa 21.07.1961, vyplýva, že šetrením zistili, že „Svojdom“ stavebné družstvo s.r.o., A.
C. je dosiaľ ako právnická osoba pozemnoknižným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovej
knihe pre k.ú. M. C., vo vložke č. XXXX. Jedná sa o poľnohospodársku pôdu, na ktorej ako vlastník trvale

sám nepracuje a tiež v danom prípade ide o pôdu vo vlastníctve právnickej osoby, na ktorú sa nevzťahuje
výnimka uvedená v § 2 zákona č. 46/1948. Na základe ustanovenia § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. preto
rozhodol o výkupe nehnuteľnosti písanej v pozemkovej knihe pre k.ú. M. C. vo vložke č. XXXX – parcela
č. XXXX pre Československý štát (č.l. 81).

20. V nadväznosti na toto rozhodnutie potom Okresný súd v Trenčíne uznesením čd. 1212/61 zo
dňa 10.08.1961 o.i. povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia M. C. vo vložke č. XXXX zápis
vlastníckehoprávapreČeskoslovenskýštátvspráveONVpôdohospodárskehoodborunanehnuteľnosť
pod A + r.č. 1 parcelné číslo XXXX t.j lúku M. o výmere 25 a 28 m2 v celosti (č.l. 82)..

21. Z čestného prehlásenia dnes už nebohého K. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C. D. E., F.
XXXX vyplynulo, že potom ako sa prisťahoval do F. najskôr býval v družstvom pridelenom dome
nachádzajúcom sa v blízkosti tejto parcely a neskôr, cca v roku 1969-1970, si postavil rodinný dom
na pozemku susediacom so spornou parcelou č. XXXX. Zo svojho pôsobenia v družstve v C. vie, že
uvedenú parcelu nadobudol I. B. s manželkou od cirkvi hneď po vojne pre svoju mnohopočetnú rodinu,

aby na nej hospodáril a postavil si tam dom. I. B. aj s rodinou túto parcelu dlhé roky obhospodarovali,
pestovali tam zeleninu a poľnohospodárske plodiny pre dobytok, ktorý chovali. I. B. predmetnú parcelu
užíval a obhospodaroval takmer do svojej smrti a po ňom sa jej ujal jeho syn A. B. s manželkou. Môže
potvrdiť, že predmetná parcela bola po desaťročia, nepretržite, nerušene a pokojne užívaná rodinou B.,
pričom existujúci stav rešpektovalo aj poľnohospodárske družstvo v C., ktoré obhospodarovalo vedľajšie

pozemky. Pokojný stav trval až do jesene 2017, kedy sa dozvedel, že si na predmetný pozemok nárokuje
Slovenský pozemkový fond (SPF). Bol osobne prítomný na stretnutí zvolanom zástupcami SPF, kde
im povedal, že od nepamäti túto nehnuteľnosť užíval I. B. s rodinou a nik iný. Podľa jeho vedomia SPF
predmetný pozemok nikdy reálne nemal a ani nikdy s ním nedisponoval.

22. Z evidenčného listu č. XXXX /ktorý však nie je žiadnym relevantným spôsobom verifikovaný/,
vyplýva, že k dátumu 25.02.1992 mali žalobcovia na seba evidovanú parcelu č. XXXX – orná
pôda výmere 2.528 m2 (s rukou písanou poznámkou pri výmere: 1800 – ostatné užíva PD).

23. Z potvrdenia N. C. D. E. zo dňa 28.02.2018 vyplynulo, že A. B. (žalobca 1/) má v daňovom priznaní

k dani z nehnuteľností priznanú parcelu č. XXXX v k.ú. M. C., ktorej je vlastníkom a od roku 2005 až do
roku 2017 má riadne platenú daň za horeuvedenú parcelu.

24. Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že pochádza z rodiny, kde bolo 8 detí, najstarší sa narodil v roku
1932 a najmladší v roku 1949. Otec previedol svoje deti z evanjelickej cirkvi do katolíckej, pričom on, ako

5. dieťa v poradí, bol prvý krstený v katolíckom kostole. Katolícka cirkev potom otcovi poskytla spornú
roľu na to, aby uživil svoju rodinu. Táto roľa sa nachádza v F., v časti N.. Nemá vedomosť, že by existoval
resp. sa zachoval o odovzdaní pozemku do užívania nejaký doklad. Rodičom niekedy počas vojny
vyhorel dom. Predmetná roľa je v súčasnej dobe medzi dvoma domami, zdola je dom susedy, ktorápozemok teraz užíva a zhora býval pán I.. Po celý jeho život bola táto roľa neustále obrábaná, nakoľko
nemali peniaze na to, aby si tam niekto postavil dom. Počas socializmu táto roľa nebola obrábaná ani
družstvom, ale siali si tam oni. Bolo to brané ako súkromný pozemok. Tak to bolo až dokedy asi pred 3

rokmi im pani suseda C. povedala, že túto rolu musia opustiť, lebo roľa je jej. Oni po celý čas až doposiaľ
za túto roľu platili daň. Uvedený pozemok neobhospodarujú odkedy sa oň začala zaujímať pani C..

25. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne 2/ vyplynulo, že so žalobcom 1/ sú manželmi od roku 1969. Do F.
sa prisťahovala z I. v roku 1966 ku svojej sestre, ktorá tam bývala cca od roku 1960. Pamätá si ešte

manželovu mamu J. B., ako zhrbená s ,,noškou“ na chrbte chodievala obrábať spornú roľu. Neskôr
tam chodievala pomáhať aj ona. Svokor I. B. roľu ručne kosil, oni pozberovali, sadilo sa to, čo rodina
potrebovala. Svokra J. B. zomrela cca v roku 1968. Po jej smrti rolu obrábal a užíval svokor I. B., ktorý
však časom prestal vládať. Po svadbe im svokor povedal, že on ten pozemok dostal od cirkvi, aby si
ho zobrali a postavili na ňom dom pre svoju rodinu. Keďže však na stavbu domu nikdy nemali peniaze,
dom sa nepostavil. Pozemok sa len obrábal, pričom sa tam sadila zelenina a všetko, čo potrebovali.

Časom im chodili na roľu pomáhať aj ich deti. Takto to fungovalo, až dokedy im suseda pani C. nenechala
v schránke list, že majú roľu opustiť. Takýmto spôsobom to užívali aj počas socializmu. Družstvo sa
o tento pozemok nikdy nezaujímalo. Vždy bol vnímaný ako ich.

26. Z výsluchu žalobkyne 3/ J. D. vyplynulo, že je dcérou I. B. a J. B. a sestrou žalobcu 1/. Narodila sa

v F.. Boli mnohopočetná rodina bývajúca v takej starej chalúpke o 1 miestnosti s pitvorom. Starý dom
im vyhorel, nevie presne, v ktorom roku, ale bola vtedy malinká. Zrejme ešte pred jej narodením dostala
ich rodina od cirkvi pozemok na to, aby si tam postavili vlastný dom, čo sa však nikdy nestalo, lebo boli
veľmi chudobní. Tento pozemok bol v rovnakej obci, cesta od ich domu k nemu mohla trvať cca 10 minút.
Ako deti tam chodievali rodičom pomáhať. Konča tohto sporného pozemku smerom k potoku bola časť

s kamenistou, neúrodnou pôdou, ktorú otec niekedy okolo roku 1960 vypustil a bola obhospodarovaná
družstvom. Akú veľkú časť pozemku obhospodarovalo družstvo, povedať nevie. Na roli v tom smere
bývala zasadená ďatelina, takže na ten koniec ani veľmi nechodili, preto nevie, o aký široký pás mohlo
ísť. Po smrti mamy v roku 1967 ona zostala bývať s otcom a štyrmi súrodencami v starom dome. V roku
1973 sa vydala a odsťahovala sa do I. P., avšak aj po svadbe chodievali otcovi pomáhať s obrábaním

spornej parcely, a to až do roku 1980. Otec vtedy už nevládal, preto sa dohodli, že uvedenú roľu bude
užívať brat A., t.j. žalobca 1/. Vedelo o tom aj družstvo (JRD), aj Obecný úrad, pričom takto to fungovalo
až do momentu, kedy pozemok chcela začať užívať suseda, ktorá si postavila dom vedľa tohto pozemku.
Bolo to asi v roku 2019, ak si dobre pamätá. Ich rodina iné pozemky okrem tohto jedného nemala, takí
boli chudobní. Bolo ich 8 detí, ale jeden brat zomrel ako malý. Cirkev to v tých časoch tak robila, že pokiaľ

zomreli bezdetní starí ľudia, tieto pozemky dávali cirkvi, ktorá ich potom poskytovala mnohopočetným
rodinám, rovnako ako aj byty. Mama bola evanjelička, otec bol katolík. Prvé deti boli pokrstené ako
evanjelici a zostávajúce ako katolíci s tým, že neskôr sa nechal prekrstiť aj druhý najstarší brat. Len
najstarší brat zostal evanjelikom. O okolnostiach, ktoré otca viedli ku zmene vierovyznania u detí nevie
nič bližšie. Nebolo im čudné, že sa nededila predmetná roľa ani po smrti mamy, ani po smrti otca, ani

im to nenapadlo.

27.ZvýsluchusvedkyneR.T.vyplynulo,žesožalobcamisapoznajúodmalička,ideoznámychzdediny,
nemajú však bližšie vzťahy. Pokiaľ ide o spornú parcelu č. XXXX v k.ú. M. C., zapísanú na LV č. XXXX,
vieotom,žetútoparceluvminulostidostalodRímskokatolíckehofarára,resp.cirkvip.I.B.smanželkou,

aby si tam sadili, lebo mali veľa detí. Spomínala to aj jej babička, že niekedy po vojne pán farár dával
v týchto častiach pozemky ľuďom. Neskôr starostlivosť o túto parcelu prevzal pán A. B.. Oni bývajú
v blízkosti tejto parcely od roku 1987, keď sa tam presťahovali po smrti jej svokry. Oni tiež majú v tejto
časti parcelu, pričom z počutia vie, že išlo o viacero cirkevných pozemkov v tejto časti. Nevie povedať,
ktorý pán farár B. dal parcelu do užívania. B. vždy mali svoj pozemok odčlenený a obhospodarovali si ho

sami. Ich parcela sa nachádza medzi dvoma rodinnými domami, preto ju neobhospodarovalo družstvo.

28. Z úmrtných listov súd zistil, že J. B., K. O. sa narodila XX.XX.XXXX a zomrela XX.XX.XXXX a I. B.
sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX.

29. Z vyjadrenia Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti sv. I. J. zo dňa 28.06.2023 vyplynulo, že z obdobia
okolo roku 1947 sa nedochovali takmer žiadne listiny, preto v archívoch Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť
C. D. E., nevedia nájsť žiadne listiny týkajúce sa parcely č. XXXX, LV XXXX.***
30. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník (ďalej i len OZ/1950), vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

31. Podľa § 116 ods. 1 OZ/1950, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§
145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

32. Podľa § 566 ods. 1 OZ/1950, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento

zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

33. Podľa § 566 ods. 2 OZ/1950, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

***

34. Obyčajové právo, ktoré na území Slovenska platilo do 31. decembra 1950, chápalo vydržanie
ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva mimo pozemkovej knihy. Vlastnícke právo vydržaním
nadobudol ten, „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe“ „Proti štátu je
potrebné k vydržaniu 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov.“ Pod vecou „ako svojou“ sa rozumelo jej
držanie vo vlastnom mene a nie v mene iného, teda nie v pozícií napríklad nájomcu alebo iného

detentora. O pokojnú držbu išlo, ak pozemnoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie
nehnuteľnosti. Podaním takejto žaloby a tiež prepisom vlastníctva nehnuteľnosti na základe odplatného
prevodu sa plynutie vydržacej doby prerušovalo, okrem prípadu, ak nový pozemnoknižný vlastník
vedel o plynutí vydržacej doby alebo o nej nevedel z vlastnej hrubej nedbanlivosti. Pre vydržanie bola
dostačujúca dobromyseľnosť len na začiatku držby. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba

právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne mimo pozemkovej knihy.
Dobromyseľnosť sa v tomto rozsahu nemusela teda viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu
v pozemkovej knihe. Vydržateľ následne mohol začať súdny spor proti tomu, kto bol v pozemkovej knihe
zapísanýzavlastníkanehnuteľnosti.Úspechvtakomtosúdnomkonanímalzanásledokzápisvydržateľa
ako vlastníka do pozemkovej knihy. Vydržateľ sa však mohol domôcť zápisu svojho vlastníctva do

pozemkovej knihy aj mimo sporu, teda bez súdneho konania. V období od 1. januára 1951 do 31. marca
1964 platil zák. č. 141/1950 Sb. - Občiansky zákonník, ktorý od 1. januára 1951 priniesol vo vzťahu
k vydržaniu zmeny týkajúce sa predmetu vydržania, vydržacie doby a dobromyseľnosti držiteľa. Za
predmet vydržania boli výslovne označené hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 116 ods. 1), pričom z vydržania
boli vyňaté veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve (§ 115). Dĺžka vydržacej doby bola

stanovená na tri roky pri hnuteľných a desať rokov pri nehnuteľných veciach. Vydržacia doba, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím
tejto doby, avšak najneskôr 1. januára 1961 (§ 566). Do oprávnenej držby vydržateľa sa naďalej
započítavala aj oprávnená držba jeho právneho predchodcu (§ 116 ods. 2). U držiteľa sa tiež vyžadovala
jeho dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby, a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam (§ 145 ods.

1). (viď C.H. Beck, Občiansky zákonník I., 2. vydanie 2019)

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne.

36. V rade prvom, v konaní nebolo sporné žalobné tvrdenie, že právni predchodcovia - rodičia

žalobcov J. a I. B. sa uchopili držby sporného pozemku v roku 1947, kedy tento pozemok dostali
ako mnohopočetná rodina do užívania od rímskokatolíckej cirkvi v C. D. E., aby na tomto pozemku
hospodárili a prípadne si postavili dom pre svoju rodinu.

37. Nebolo sporné ani to, že právni predchodcovia žalobcov tento pozemok pokojne a nerušene držali

a užívali od roku 1947 po desaťročia, J. B. do svojej smrti v roku 1967 a I. B. do roku 1980, kedy tento
pozemok prenechal k užívaniu svojmu synovi A. B. a jeho manželke. Tí ho mali v nerušenej držbe až
do roku 2017, kedy si na pozemok začala uplatňovať svoje práva z nájomnej zmluvy uzatvorenej so
Slovenským pozemkovým fondom suseda žalobcu 1/, pani E. C. S..

38. Podľa slovenského, resp. uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska do
31.12.1950, iustus titulus (právny dôvod) nebol podmienkou držby /na rozdiel od práva českého,
resp. rakúskeho/. K vydržaniu tak postačovala len 32 ročná dobromyseľná držba. V českých krajinách
podľa Obecného zákonníku občanského z roku 1811, riadne vydržanie právny titul vyžadovalo, avšakpre mimoriadne vydržanie s požiadavkou dvojnásobnej vydržacej lehoty postačovalo len faktické
dobromyseľné držanie. (viď ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015) Tento právny predpis však pre územie
Slovenska v tom čase neplatil.

39. Nebolo tak v konaní žiadnym spôsobom spochybnené, že J. a I. B. sa v roku 1947 uchopili držby
sporného pozemku dobromyseľne a tento pozemok následne pokojne a nerušene užívali ako vlastný
až do 01.01.1961, kedy uplynula zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba stanovená v § 116 ods.
1 OZ/1950, ktorý medzičasom vstúpil do platnosti.

40. Podľa § 566 OZ/1950 totiž vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 skončili ich uplynutím,
avšak v prípade ak tento nový zákon stanovoval lehotu kratšiu, čo bol prípad prejednávanej veci,
vydržacia doba uplynula najneskôr uplynutím tejto kratšej doby počítanej od 01.01.1951. V prípade J.
a I. B. tak určená vydržacia doba k spornému pozemku uplynula najneskôr dňa 01.01.1961, kedy sa
zo zákona stali podielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. XXXX - P. M. zapísanej v tom

čase v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. M. C..

41. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v roku 1949 preukázateľne rímskokatolícka cirkev (A.
rímskokatolíckykostol)predmetnýpozemokkúpnouzmluvoupreviedlana„Svojdom“stavebnédružstvo
s.v.v. v A. C.. Zo zápisu v pozemnoknižnej vložke navyše vyplýva, že na základe tejto kúpnej zmluvy bolo

zároveň zriadené v prospech rímskokatolíckej cirkvi záložné právo zabezpečujúce pohľadávku vo výške
371.220 Kčs s dohodnutým úrokom vo výške 5% od 01.10.1949 a zábezpekou na trovy vo výške 20.000
Kčs. Je tak pravdepodobné, že cirkev za predmetný pozemok nedostala uhradenú celú kúpnu cenu, čo
v roku 1949 mohlo byť spôsobené aj vtedajšou politickou a spoločenskou situáciou postupne vedúcou
k perzekúciám cirkví, kedy mohla existovať snaha aj takýmto spôsobom uchrániť majetok cirkvi.

42. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku síce platila spočiatku zásada, že zápisom
vlastníckeho práva tretej osoby v pozemkovej knihe sa vydržanie u skoršieho kupujúceho prerušilo, táto
zásada však bola neskoršie prekonaná. Súdna prax dôvodila, že ten, kto kupuje nehnuteľnosť, prípadne
ju nadobúda iným titulom na základe zmluvy, má sa presvedčiť nielen o vlastníctve prevodcu podľa

pozemkovej knihy, ale aj o skutočnom stave nehnuteľnosti, včítane jej užívania. Ak tak neurobí, nemôže
sa účinne brániť len tým, že jeho vlastnícke právo bolo v pozemkovej knihe vložené. Ak držiteľ užíval
nehnuteľnosť aj naďalej nerušene bez toho, aby sa dozvedel o tom, že vlastníctvo k nej nadobudol na
základe neskoršej zmluvy niekto iný, plynula mu ďalej vydržacia doba a jej uplynutím nadobudol k nej
vlastnícke právo vydržaním. Vydržanie sa prerušilo iba vtedy, ak držiteľ o vklade vlastníckeho práva

inej osoby vedel alebo ak sa ten, v prospech koho bolo vlastnícke právo v pozemkovej knihe vložené,
domáhal vydania nehnuteľnosti. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania ani jedno, ani
druhé nevyplýva. (viď NS SR 5Cdo/90/95)

43. Za predpokladu, že podľa § 566 OZ/1950 dňom 01.01.1961 sa podielovými spoluvlastníkmi spornej

parcely stali J. a I. B., rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva ONV v Trenčíne zo dňa 06.06.1961
č. Pôd 2242/1961, ktorým mala byť predmetná parcela vykúpená od zapísaného pozemnoknižného
vlastníka „Svojdom“ stavebné družstvo, s.r.o. podľa zákona č. 46/48 Sb., smerovalo voči subjektu,
ktorý vlastníkom sporného pozemku už niekoľko mesiacov nebol. Uvedené rozhodnutie teda nemožno
z dnešného pohľadu považovať za spôsobilé vyvolať zmenu vlastníckeho práva k predmetnej parcele

na Československý štát.

44. Podľa vykonaného dokazovania nebola rodina žalobcu 1/ od roku 1947 až do roku 2017 v pokojnom
užívaní a obhospodarovní predmetného pozemku nikým a nijak rušená, možno predpokladať, že
intabulované prevody vlastníckeho práva k tejto parcele nemali v tom čase žiadne reálne opodstatnenie,

keďže sa ani Svojdom stavebné družstvo a ani Československý štát sa o výkon svojich vlastníckych
práv k tomuto pozemku nezaujímali ani sa predmetného pozemku žiadnym spôsobom nedomáhali. To
rovnako svedčí v prospech záveru, že právni predchodcovia žalobcov boli v dobrej viere a tak právom
nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku.

45. Pokiaľ ide o prenechanie zadnej časti sporného pozemku pri potoku do užívania Jednotnému
roľníckemu družstvu niekedy okolo roku 1960 (žalobkyňa 3/ si spomína, že bola vtedy šiestačka
na základnej škole), súd dospel k záveru, že táto skutočnosť by nemala mať podstatnejší vplyv
na beh vydržacej doby vo vzťahu k tejto časti pozemku. Podľa výpovede žalobkyne 3/ danáčasť pozemku bola ich otcom prenechaná do užívania družstva preto, že išlo o kamenistú, ťažšie
obrobiteľnú a menej úrodnú pôdu. Zároveň prenechanie zadnej časti pozemku umožňovalo družstvu
jednoduchšie obhospodarovanie väčších pôdnych celkov, keďže mohli popri potoku prechádzať s

poľnohospodárskymi mechanizmami. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa právny predchodca
žalobcov – I. B. mienil týmto spôsobom vzdať definitívne svojho práva k zadnej časti pozemku. Navyše
ani nebolo spoľahlivo zistené, kedy presne k prenechaniu tohto pozemku roľníckemu družstvu malo
dôjsť.

46. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že J. B. a I. B. boli v čase svojej smrti každý
v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je zhodný s pozemkom dnes vedeným ako parcela
registra „C“ č. XXXX – orná pôda o výmere 2.528 m2, na LV č. XXXX pre k.ú. M. C., obec C. D. E.. Súd
žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže takýto záver zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov
strán sporu.

47. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal s poukazom
na § 257 CSP, pretože procesne najaktívnejší žalobcovia trovy konania ani v prípade procesného
úspechu nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.