Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322201160
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6322201160.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Petrom Dlhopolčekom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, proti žalovanej G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
A. J. K., F. XX, o zriadenie práva cesty, o odvolaniach žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č.k. 2C/37/2022-208 zo dňa 19.05.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zriadení vecného bremena (prvý výrok) a vo výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) m e n í tak, že z r i a ď u j
e vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby, ktorá je evidovaná Okresným úradom Brezno,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. L. ako rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. č.
D. XXXX, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je evidovaný Okresným úradom
Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. L. ako pozemok parc. č. D. XXXX/X (zastavaná plocha

a nádvorie) o výmere 316 m2 tak, že vecné bremeno sa zriaďuje k tej časti pozemku parc. č. D. XXXX/
X, ktorá je označená ako diel č. 1 o výmere 81 m2 prerušovanou červenou bodkočiarkovanou čiarou v
grafickej časti geometrického plánu vyhotoveného firmou M. D. M., so sídlom A. A. N. F. XXXX/X, XXX
XX L. L., pod č.p. 52295923-036/2021 pre k.ú. L., úradne overeného dňa 25.08.2021 pod číslom 547/21
s tým, že obsahom vecného bremena je právo prechodu pešo a právo prejazdu motorovými vozidlami
alebo inými dopravnými prostriedkami nevyhnutnými pre údržbu, rekonštrukciu a obhospodarovanie

rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. D. XXXX v k.ú. L., a to kedykoľvek bez
časového obmedzenia a na dobu neurčitú.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanej náhradu za
zriadenie vecného bremena (druhý výrok) m e n í tak, že žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 3.030,- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka
stavby, ktorá je evidovaná Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, okres
Brezno, obec L., k.ú. L., ako rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele C-KN č. XXXX,ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je evidovaný Okresným úradom Brezno,
katastrálnym odborom, na LV č. XXX, okres Brezno, obec L., k. ú. L., ako parcela C-KN č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2 tak, že vecné bremeno sa zriaďuje k tej časti parcely

C-KN č. XXXX/X, ktorá je označená ako diel 1 o výmere 81 m2, ktorý je označený v grafickej časti
prerušovanou červenou bodkočiarkovanou čiarou v Geometrickom pláne vyhotovenom firmou M. D.
M., M. M. A. A. N. XXXX/X, XXX XX L. L., pod č.p. 52295923-036/2021 pre k.ú. L., úradne overenom
dňa 25.08.2021 pod číslom 547/21, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia a obsahom tohto
vecného bremena je právo prechodu pešo ako aj prejazd osobnými motorovými vozidlami k rodinnému

domu súp. č. XX, postavenému na parcele C-KN č. XXXX, a to kedykoľvek bez časového obmedzenia
a na dobu neurčitú (prvý výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena v sume 454,08 €, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok),
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania (štvrtý výrok).

1.2 Podanou žalobou sa žalobkyňa v prejednávanom spore domáhala zriadenia vecného bremena in
remvprospechvlastníkastavby(rodinnéhodomu)súp.č.XXpostavenéhonapozemkuparc.č.D.XXXX
v k.ú. L. spočívajúceho v práve prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami alebo inými dopravnými
prostriedkami nevyhnutnými pre údržbu, rekonštrukciu a obhospodarovanie stavby rodinného domu cez
pozemok žalovanej parc. č. KNC č. XXXX/X v k.ú. L., a to za jednorazovú náhradu v sume 454,08 €.

1.3 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť. V podstate
argumentovala, že:
(1) žalobkyňa využíva svoje nehnuteľnosti len kvôli záhradke;
(2)nevlastnímotorovévozidlo,pretoniejepotrebnézriadiťvecnébremenospočívajúcevpráveprejazdu

osobnými motorovými vozidlami;
(3) stav podbránia na pozemku C-KN XXXX/X vylučuje možnosť prejazdu hoci aj len osobnými
motorovými vozidlami;
(4) vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu inými motorovými vozidlami by poškodilo jej
nehnuteľnosti,

(5) žalobkyňa má možnosť získať prístup k svojim nehnuteľnostiam aj inak (cez pozemky hotelovej
akadémie);
(6) navrhovaná náhrada za zriadenie vecného bremena je nízka vzhľadom na polohu pozemku.

1.4 Súd prvej inštancie mal preukázané, že:

(1) žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. D. XXXX, ku
ktorému nemá zabezpečený prístup motorovými vozidlami;
(2) navrhovaná trasa vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu č.
52295923-036/2021asnímkykatastrálnejmapyvediezpozemkuparc.č.D.XXXXvk.ú.L.cezpozemok
parc. č. D. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne, cez pozemok parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L. vo vlastníctve

žalovanej a cez pozemok parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L. v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
žalovanej s manželom; pozemok parc. č. D. XXXX/X bezprostredne susedí s verejnou komunikáciou na
ulici F. a tvorí podbránie polyfunkčného domu súp. č. XX postaveného na pozemkoch parc. č. D. XXXX/
X, KNC XXXX a KNC XXXX/X vo vlastníctve žalovanej s manželom v režime BSM;
(3) medzi stranami nebol sporný stav podbránia, ktorý je od ulice F. oddelený vstupnom bránou; v

priebehu konania bolo na vodovodnej šachte nachádzajúcej sa v podbrání zamenené jej prekrytie, keď
pôvodná platňa z drevotriesky bola nahradená oceľovým poklopom;
(4) prejazd osobnými motorovými vozidlami cez podbránie je možný, pretože podbránie nie je tak
poškodené, aby ním nemohli prechádzať osobné motorové vozidlá;
(5) žalovaná nadobudla sporný pozemok v roku 1991; žalobkyňa nadobudla rodinný dom súp. č. XX

po svojich predkoch titulom dedenia; na prístup k rodinnému domu žalobkyne sa vždy využíval sporný
pozemok žalovanej so vstupom cez podbránie (pozemok parc. č. D. XXXX/X).

1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienok na zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníka rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. D. XXXX cez priľahlý sporný

pozemok parc. č. D. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 52295923-036/2021 pre
k.ú. L., a to ako právo prechodu pešo a právo prejazdu osobnými motorovými vozidlami. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že z verejnej komunikácie na ulici F. sa na sporný pozemok možno dostať len
prechodom cez podbránie na pozemku parc. č. D. XXXX/X, ktoré je v podielovom spoluvlastníctvežalobkyne a žalovanej s manželom, pričom zaťaženie pozemku parc. č. D. XXXX/X vecným bremenom
nebolo predmetom konania, pretože žalobkyňa rovnako ako žalovaná má právo užívať predmet
spoluvlastníctva (t.j. podbránie). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nie je vlastníčkou

priľahlého pozemku (parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L.) a prístup k jej stavbe (súp. č. XX na pozemku parc.
č. D. XXXX v k.ú. L.) nemožno zabezpečiť inak.

1.6 Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pokiaľ išlo o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu inými než osobnými motorovými vozidlami v podstate s odôvodnením,

že:
(1) prejazdom takýchto vozidiel (ťažkých nákladných áut a stavebných mechanizmov) hrozí poškodenie
pozemku žalovanej, na ktorom nie je záťažová dlažba (len bežná dlažba);
(2) prejazdom takýchto vozidiel hrozí znečistenie pozemku žalovanej (najmä v čase zrážok), zvýšená
prašnosť a hluk, ktoré bude obmedzovať klientov a nájomcov žalovanej v jej polyfunkčnej budove.

1.7 Za zriadenie vecného bremena uložil súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 454,08 €
stanovenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na v zásade rovnaký úspech strán nepriznal náhradu trov
konania žiadnej z nich. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 151n ods. 1, 2 a 3,
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 29.05.2023 (č.l. 227-235 spisu). Rozsudok napadla v rozsahu výrokov

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) a o trovách konania (štvrtý výrok). Namietala
nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávne
právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V podstate argumentovala, že:
(1) súd prvej inštancie jej zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti znemožnil plniť povinnosti vlastníka
stavby spočívajúce v udržiavaní stavby v dobrom technickom stave;

(2) poukázala aj na skutočnosť, že cez podbránie sa nedostanú ťažké nákladné autá a stavebné
mechanizmy, ktoré by mohli poškodiť dlažbu na pozemku žalovanej;
(3) zvýšená prašnosť a hlučnosť je bežnou súčasťou stavebnej činnosti a ako taká nemôže byť dôvodom
pre nezriadenie práva cesty; súčasne stavebná činnosť má len dočasný charakter a nebolo preukázané,
že by mala za následok neprenajímanie priestorov žalovanej; opravená stavba v konečnom dôsledku

kultivuje prostredie, v ktorom sa nachádza;
(4) žalobkyňa preto navrhla zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v celom rozsahu.

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalovaná včas odvolanie zo dňa 02.06.2023 (č.l.
246-249 spisu). Rozsudok napadla v rozsahu výrokov o vyhovení žalobe (prvý výrok) a o náhrade za

zriadenie vecného bremena (druhý výrok). Namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov (§ 365 ods. 1
písm. e/ C.s.p.), nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V podstate argumentovala, že:
(1) zriadenie vecného bremena nie je povinnosťou súdu; pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena je
nevyhnutnézohľadniťpotrebusúčasnejvlastníčkystavby(žalobkyne)vaktuálnomčase;žalobkyňabýva

v Košiciach, do rodinného domu chodí len minimálne, keď je v Brezne býva v byte; nevlastní motorové
vozidlo; pokiaľ sa do domu žalobkyne v minulosti chodilo aj motorovým vozidlom, došlo k trvalej zmene
v užívaní nehnuteľnosti a už v roku 1991 sa do nej chodilo len pešo; žalobkyni preto postačuje prechod
len pešo vzhľadom na spôsob využívania domu;
(2) prejazd motorovými vozidlami nie je ani technicky možný bez poškodenia podvozku vzhľadom na

technický stav podbránia na pozemku parc. č. D. XXXX/X a nerovnosť terénu (úrovňový rozdiel 25 cm
až 40 cm); súd prvej inštancie nesprávne uveril svedkovi O. H. C.; súd prvej inštancie neprihliadol na
predložené odborné vyjadrenia o nespôsobilosti podbránia na prejazd motorových vozidiel;
(3) súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz znalcom z odboru stavebníctva odvetvie statika
stavieb;

(4) náhrada za zriadenie vecného bremena je nízka, pričom v tomto smere tiež navrhovala nariadenie
znaleckého dokazovania;
(5) žalobkyňa nepreukázala, že nemá možnosť zriadiť cestu aj inou trasou (cez pozemok hotelovej
akadémie); v tomto smere sa súd prvej inštancie jej obranou nezaoberal;(6) na základe uvedeného navrhla zmenu rozsudku a zamietnutie žaloby alebo zrušenie rozsudku
a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.3 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.06.2023 (č.l. 256-263 spisu) k odvolaniu žalovanej
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že:
(1) jej bydlisko v Košiciach nie je prekážkou zriadenia vecného bremena;
(2) na svoje pozemky chodí pešo, pretože neexistuje právo, ktoré by ju oprávňovalo na prejazd, čo bolo
aj dôvodom na podanie žaloby;

(3) zriadenie práva prechodu a prejazdu je nevyhnutné aj vzhľadom na zlý technický stav jej stavby,
pri údržbe a rekonštrukcii ktorej bude nutné použiť aj nákladné motorové vozidlá najmä na prevoz
stavebného materiálu;
(3) pre zriadenie práva cesty nie sú rozhodujúce potreby súčasného vlastníka a aktuálny stav, pretože
v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vecné bremeno zriaďuje in rem do budúcna bez
ohľadu na konkrétneho vlastníka stavby;

(4) pri zriadení práva cesty je potrebné prihliadnuť aj na verejný záujem na udržiavaní stavieb v dobrom
technickom stave;
(5) žalovaná nesprávne spochybňuje výpoveď svedka O. H. C., ktorý do domu žalobkyne chodil od
detstva, t.j. pred nadobudnutím nehnuteľností žalovanou v roku 1991;
(6) nebol dôvod skúmať spôsobilosť prechodu motorovými vozidlami cez podbránie na pozemku parc.

č. D. XXXX/X, pretože prechod cez tento pozemok nebol predmetom konania; predložené odborné
vyjadrenia o nevhodnosti podbránia na prejazd motorových vozidiel nie sú preskúmateľné, pretože
neuvádzajú podklady, na základe ktorých dospeli ku svojim záverom;
(7) náhrada za zriadenie vecného bremena bola stanovená v správnej výške, pričom najmä nemožno
prihliadať na tvrdenia žalovanej ohľadne výška nájmov porovnateľných pozemkov, pretože na rozdiel od

nájmu v prípade vecného bremena nie je vlastník pozemku zbavený práva užívať svoj pozemok;
(8) navrhovaný pozemok hotelovej akadémie nie je vhodný na zriadenie práva cesty;
(9) na základe uvedeného navrhla potvrdenie žalovanou napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej
inštancie.

2.4 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.06.2023 (č.l. 267-268 spisu) k odvolaniu žalobkyne uviedla, že:
(1) žalobkyňa nepreukázala, že si prístup k svojej stavbe nemôže zabezpečiť inak (cez pozemok
hotelovej akadémie), hoci ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka to vyžaduje;
(2) dom žalobkyne je v zlom technickom stave a potrebuje rekonštrukciu, ktorá sa nezaobíde bez
ťažkých stavebných mechanizmov, ktoré sa však nedostanú cez podbránie na pozemku parc. č. D.

XXXX/X; v tomto smere aj navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie technického stavu
uvedeného podbránia;
(3) stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
zamietnutia žaloby žalobkyne (bod 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

2.5 Žalovaná v odvolacej replike zo dňa 21.07.2023 (č.l. 281 spisu) v podstate zotrvala na svojej
odvolacej argumentácii a odvolacom návrhu.

2.6 Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 27.07.2023 (č.l. 284-288 spisu) ako aj v odvolacej duplike zo
dňa 01.08.2023 (č.l. 305-308 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podstate zotrvala na

svojej odvolacej argumentácii.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 Odvolací súd na základe návrhu žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne hodnoty

náhrady za zriadenie vecného bremena predneseného na pojednávaní dňa 21.04.2023 (č.l. 205 spisu),
ktoré súd prvej inštancie nenariadil (čo žalovaná namietla aj v podanom odvolaní) doplnil dokazovanie
v zmysle § 384 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

3.2 Odvolací súd uznesením č.k. 17Co/88/2023-335 zo dňa 02.10.2024 nariadil podanie odborného
vyjadrenia podľa § 206 C.s.p. ustanoveným znalcom (O. A. P.), ktorého úlohou bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku parc. č. D.
XXXX/X v k.ú. L. označenú ako diel 1 o výmere 81 m2, ktorý je označený v grafickej časti prerušovanoučervenou bodkočiarkovanou čiarou v Geometrickom pláne vyhotovenom firmou M. D. M., M. M. A. A.
N. XXXX/X, XXX XX L. L., pod č.p. 52295923-036/2021 pre k.ú. L., úradne overenom dňa 25.08.2021
pod číslom 547/21.

3.3 Podľa odborného vyjadrenia znalca O. A. P. č. 13/2024 zo dňa 29.11.2024 odplata za zriadenie
vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok žalovanej predstavuje sumu
3.030,- € (č.l. 356-384 spisu).

3.4 Odborné vyjadrenie č. 13/2024 zo dňa 29.11.2024 doručil odvolací súd právnemu zástupcovi
žalobkyne dňa 05.01.2025 (č.l. 391 spisu) a žalovanej dňa 30.12.2024 (č.l. 390 spisu). Žalobkyňa vo
vyjadrení zo dňa 13.01.2025 (č.l. 397-398 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že
všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 3.030,- € nenamieta a je ochotná
túto žalovanej zaplatiť. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.01.2025 (č.l. 393 spisu) uviedla, že všeobecnú
hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena v sume 3.030,- € považuje za primeranejšiu „vzhľadom

kcenámnehnuteľnostívBrezne,nievšakcelkomprimeranúvsúladesjejprávomchránenýmizáujmami,
pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že cena za 1 m2 obdobného pozemku v L. sa pohybuje od
150,- € do 200,- € za 1 m2 s akcentom na umiestnenie pozemku a jeho celkovú atraktivitu, občiansku
vybavenosť, či povrchovú úpravu“; ďalej uviedla, že na základe odborného vyjadrenia je zrejmé, že jej
odvolanie bolo dôvodné a súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci.

3.5 Odvolací súd písomnou výzvou zo dňa 16.04.2025 (č.l. 438 spisu) vyzval strany na oznámenie, či
považujú za potrebné vykonanie odvolacieho pojednávania v prejednávanom spore s upovedomením,
že odvolací súd bude pri rozhodovaní o podaných odvolaniach vychádzať zo skutkového stavu veci
ako ho zistil súd prvej inštancie po zohľadnení doplnenia dokazovania odborným vyjadrením č. 13/2024

zo dňa 29.11.2024; nakoľko ide o listinný dôkaz, ktorého obsah je stranám známy a tento sa nezmení
ani jeho prečítaním a oboznámením na prípadnom odvolacom pojednávaní, nepovažuje odvolací súd
za účelné a hospodárne nariaďovať odvolacie pojednávanie; preto je potrebné odvolaciemu súdu
oznámiť, či strany súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu v prejednávanom spore bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.05.2025 (č.l. 450 spisu) prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedla, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 (č.l. 446 spisu) uviedla, že súhlasí
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

3.6 V dôsledku uvedeného postupu bol odvolací súd v odvolacom konaní viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) s výnimkou skutkových zistení ohľadne hodnoty odplaty
za zriadenie vecného bremena podľa odborného vyjadrenia č. 13/2024 zo dňa 29.11.2024 doručeného
stranám.

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobkyne a žalovanej podľa § 34
C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len
v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1

C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zriadení vecného bremena (prvý výrok), vo výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) a vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť
žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na ich potvrdenie ani na ich zrušenie.

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach v rozsahu splnenia predpokladov
pre zriadenie vecného bremena a jeho obsah a rozsah bol postačujúci skutkový stav veci, ako

ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.);
k doplneniu dokazovania zo strany odvolacieho súdu došlo len ohľadne hodnoty odplaty za zriadenie
vecného bremena, keď len v tomto smere nebol odvolací súd viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach v rozsahu splneniapredpokladov pre zriadenie vecného bremena a jeho obsah a rozsah nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.), keď odvolací súd doplnil dokazovanie len ohľadne skutkových
zistení na stanovenie hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena.

4.4 V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou na podklade ustanovenia § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka voči žalovanej domáhala zriadenia vecného bremena in rem v prospech
vlastníka stavby (rodinného domu) súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. D. XXXX v k.ú.
L. spočívajúceho v práve prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami alebo inými dopravnými

prostriedkami nevyhnutnými pre údržbu, rekonštrukciu a obhospodarovanie stavby rodinného domu cez
pozemok žalovanej parc. č. KNC č. XXXX/X v k.ú. L. v rozsahu podľa predloženého geometrického
plánu za náhradu v sume 454,08 €. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a namietala nesplnenie
zákonných podmienok pre zriadenie navrhovaného vecného bremena.

4.5 Podľa 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V
zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka môže súd na návrh zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, v prípade že vlastník stavby
nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne
splnenéhmotnoprávnepodmienky:(a)žalobcamusíbyťvlastníkomstavby,kuktorejchcezriadiťprístup,
(b) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k jeho stavbe nie
je možné zabezpečiť inak a (c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne a žalovanej ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok
na zriadenie vecného bremena, v tomto rozsahu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v tomto rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaniach a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Odvolanie žalovanej proti výroku napadnutého rozsudku o zriadení vecného bremena (prvý výrok)
nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o splnení zákonných
podmienok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby (rodinného domu) súp. č. XX
postaveného na pozemku parc. č. D. XXXX v k.ú. L. cez pozemok žalovanej parc. č. KNC č. XXXX/
X v k.ú. L.. Aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby, ku ktorej

navrhovala zriadiť prístup v podobe vecného bremena (právo prechodu a prejazdu), súčasne bolo
preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlého pozemku parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L. (vo
vlastníctve žalovanej) ako aj to, že prístup k stavbe žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala možnosť zabezpečiť prístup k stavbe na zmluvnom základe.
K zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zriadení vecného bremena (prvý výrok) v spojení

s výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (tretí výrok) došlo len ohľadne obsahu vecného
bremena na základe iného právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu, inak sa odvolací súd
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok na zriadenie požadovaného
vecného bremena k pozemku žalovanej (vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o zriadení vecného
bremena ide tak z hľadiska obsahu o potvrdzujúci rozsudok). Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu

argumentáciu žalovanej (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.) odvolací súd udáva, že:
(1) argumentácia žalovanej, že súd by mal pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka vychádzať z aktuálnych pomerov vlastníka (žalobkyne) a technického
stavu stavby nie je dôvodná; zákon žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v akom stave sa má nachádzať
stavba, ani aké pomery vlastníka sú pre zriadenie vecného bremena rozhodujúce; aj odvolací súd má

za to, že zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne je nevyhnutné pre rekonštrukciu a následné
užívanie stavby; nie je podstatné, že stavba je v súčasnosti v stave nevhodnom na riadne užívanie,
keďže žalobkyňa žiada zriadenie práva cesty práve za účelom jej rekonštrukcie a až následnéhoužívania; rovnako nie je rozhodujúce, že stavba nie je žalobkyňou užívaná, keďže možnosť žiadať
súdnou cestou zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok nie je časovo obmedzená;
(2) skutočnosť, že žalobkyňa v súčasnosti ku stavbe chodí len pešo nevylučuje zriadenia vecného

bremena aj v podobe práva prejazdu motorovým vozidlom práve za účelom možnosti prístupu k stavbe
aj takýmto spôsobom, ktorým žalobkyňa v súčasnosti nedisponuje; v konaní nebolo zistené, že by trasa
navrhovaného vecného bremena neumožňovala využitie prístupu aj motorovým vozidlom;
(3) technický stav podbránia na pozemku parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L. je pre rozhodnutie o zriadení
vecného bremena k pozemku parc. č. D. XXXX/X v k.ú. L. bez právneho významu; preto ani nebolo

potrebné na zistenie technického stavu podbránia nariaďovať žalovanou navrhnuté dokazovanie
(nepotrebný dôkaz), pretože uvedené dokazovanie by sa netýkalo predmetu konania; pozemok parc. č.
D. XXXX/X v k.ú. L. je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej s manželom, preto právo
užívať pozemok (podbránie) vyplýva zo spoluvlastníckeho vzťahu žalobkyne;
(4) pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej o možnosti žalobkyne zriadiť cestu k stavbe inou
trasou(cezpozemokhotelovejakadémie)jeajodvolacísúdnázoru,žepokiaľnavrhovanátrasavecného

bremena cez pozemok žalovanej bola historicky dlhodobo využívaná na prechod a prejazd k stavbe
žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov) bolo by nehospodárne hľadať a vybudovať novú trasu
na prístup k rodinnému domu žalobkyne. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolanie
žalovanej v tomto smere ako nedôvodné.

4.8 Odvolanie žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
(tretí výrok) je dôvodné. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pokiaľ ide o navrhovaný
obsah vecného bremena spočívajúci v práve prejazdu inými než osobnými motorovými vozidlami
a to s odôvodnením, že (a) prejazdom takýchto vozidiel (ťažkých nákladných áut a stavebných
mechanizmov) hrozí poškodenie pozemku žalovanej, na ktorom nie je záťažová dlažba (len bežná

dlažba) a (b) prejazdom takýchto vozidiel hrozí znečistenie pozemku žalovanej (najmä v čase zrážok),
zvýšená prašnosť a hluk, ktoré bude obmedzovať klientov a nájomcov žalovanej v jej polyfunkčnej
budove. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že týmto
v podstate súd prvej inštancie obmedzil žalobkyňu v možnosti vykonať potrebnú rekonštrukciu jej stavby.
Možnosť vykonania rekonštrukcie stavby je pritom aj vo verejnom záujme, pretože každý vlastník je

povinný udržiavať stavbu v dobrom technickom stave. Argumentácia súdu prvej inštancie o možnosti
poškodenia dlažby na pozemku žalovanej je špekulatívna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pretože nie je zrejmé, aké mechanizmy budú použité na cestu cez pozemok žalovanej aj vzhľadom
na obmedzené možnosti prechodu cez podbránie ako vstupu z verejnej komunikácie. Žalobkyňa je
pritom povinná počínať si tak, aby nevznikli pri rekonštrukcii škody na majetku (§ 415 Občianskeho

zákonníka). Súčasne možnosť znečistenia pozemku a zvýšená prašnosť a hlučnosť počas rekonštrukcie
nemôžu byť dôvodom pre nezriadenie navrhovaného vecného bremena, pretože majú len dočasný
charakter a predstavujú bežnú súčasť rekonštrukcie budov. Na základe uvedeného dospel odvolací súd
k záveru o dôvodnosti podaného odvolania žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby (tretí výrok) zmenil tak, že obsah vecného bremena vymedzil

ako právo prechodu pešo a právo prejazdu motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami
nevyhnutnými pre údržbu, rekonštrukciu a obhospodarovanie rodinného domu žalobkyne.

4.9 Odvolanie žalovanej proti výroku napadnutého rozsudku o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť
žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena (druhý výrok) je dôvodné. Súd prvej inštancie určil

odplatu za zriadenie vecného bremena v sume 454,08 €, keď vychádzal zo znaleckého posudku
č. 79/2021 predloženého žalobkyňou. Žalovaná s výškou odplaty nesúhlasila a navrhla nariadenie
znaleckého dokazovania. Po doplnení dokazovania v odvolacom konaní bolo z odborného vyjadrenia
č. 13/2024 zo dňa 29.11.2024 zistené, že odplata za zriadenie vecného bremena predstavuje sumu
3.030,- € (znalec vychádzal z hodnoty pozemku 105,53 € za 1 m2). Žalobkyňa s uvedenou výškou

odplaty súhlasila. Žalovaná považovala odplatu v tejto sume za primeranejšiu, súčasne však uviedla,
že hodnota porovnateľných pozemkov predstavuje 150,- € až 200,- € za 1 m2. Na preukázanie svojho
tvrdenia žalovaná nepredložila žiadne dôkazy. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal z výška
odplaty stanovenej znaleckým dokazovaním. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok o
náhrade za zriadenie vecného bremena (druhý výrok) zmenil tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 3.030,- €.

4.10 K zmene rozsudku súdu prvej inštancie napriek doplneniu dokazovania pristúpil odvolací súd
bez nariadenia pojednávania, pretože strany výslovne súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p.). Povinnosť nariadiť odvolacie pojednávanie
je prejavom priamosti a ústnosti civilného procesu za účelom ochrany práv procesných strán, preto sa
strany tohto práva môžu vo vzťahu k súdu vzdať. Obsah listinného dôkazu (odborné vyjadrenie) bol

pritom stranám známy (bol riadne doručený), mali možnosť sa k nemu vyjadriť a jeho obsah s dosahom
na zistený skutkový stav veci sa nemohol žiadnym spôsobom zmeniť tým, že bude vykonaný ako dôkaz
na pojednávaní.

4.11 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.

zmenil. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že geometrický plán, ktorým bol vymedzený rozsah vecného
bremena nepripojil k predmetnému rozsudku ako jeho fyzickú súčasť, pretože po jeho úradnom overení
zo strany katastra dňa 25.08.2021 pod číslom 547/21 pripojenie geometrického plánu nadbytočné.
Predmetný geometrický plán zostal len obsahovou súčasťou rozsudku podľa jeho označenia vo výroku
rozsudku.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa aj žalovaná podané odvolania odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalovaná okrem toho namietal
aj nevykonanie navrhnutých dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.). Odvolací súd preskúmaním veci

dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena sú správne
a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalovanej nepodarilo
spochybniť(body4.4až4.7odôvodnenia).Nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisasúdprvejinštancie
dopustil len v prípade stanovenia obsahu vecného bremena (bod 4.8 odôvodnenia). Žalovaná správne

namietala nevykonanie navrhnutého dôkazu na stanovenie hodnoty odplaty za zriadenie vecného
bremena (bod 4.9 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí; nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a
súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť
o nároku na náhradu trov celého konania (t.j. trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o
trovách odvolacieho konania); pre úplnosť odvolací súd udáva, že nebolo potrebné osobitne rozhodovať

o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok
je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods.
2 C.s.p. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal odvolací súd žalobkyni
proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). K záveru o plnom úspechu žalobkyne
dospelodvolacísúdnapriekskutočnosti,žedošlokzmenevýškyodplatyzazriadenievecnéhobremena,

pretože v tejto časti výška plnenia závisela od znaleckého posudku, inak odplatu žiadala v žalobe priznať
žalovanej aj samotná žalobkyňa, preto len z dôvodu stanovenia inej výšky odplaty nemožno hovoriť
o neúspechu žalobkyne v spore. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval
odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríkladuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.