Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoZm/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383749
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120383749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Ing. Viliama Lafka, správcu konkurznej
podstaty úpadcu SABAR, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 191 621, so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21
Markušovce, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Lenkou
Jamnickou, advokátkou, so sídlom Mnoheľova 14, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Kamatech Trade
s.r.o., IČO: 51 921 430, so sídlom Senné 232, 072 13 Senné, právne zastúpenému JUDr. Rastislavom
Stanekom, advokátom, so sídlom Mukačevská 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 66.740,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 88CbZm/1/2023-354

zo dňa 20. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 88CbZm/1/2023-354 zo dňa 20.
júna 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 88CbZm/1/2023-354 zo dňa 20. júna
2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 66.740,00 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu žalovaného
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka – spoločnosti SABAR, s.r.o., (ďalej v rozhodnutí aj len

"úpadca") – bol uznesením Okresného súdu Košice I z 18. novembra 2019, sp. zn. 31K/21/2019,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 226/2019 dňa 22. novembra 2019, na majetok úpadcu vyhlásený
konkurz a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu podstaty. Žalobca uviedol, že dôvodom vzniku
žalobou uplatnenej pohľadávky je vystavenie 18 kusov vlastných zmeniek zo strany úpadcu dňa 20.
septembra 2005 v Michalovciach, ktorými sa mal úpadca zaviazať zaplatiť A. B. C., narodenému XX.
XXXXXXXX XXXX, bytom D. X, XXX XX B., zmenkovú sumu uvedenú v predmetných zmenkách a
ktorými žalovaný odôvodnil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Tieto zmenky

boli pri ich vystavení opatrené doložkou ,,bez protestu“ a doložkou ,,predložiť na platenie do pätnásť
(15) rokov od dátumu vystavenia“. Žalobca v konkurznom konaní, sp. zn. 31K/21/2019, dňa 6. februára
2020 poprel pohľadávky č. 1 - 16 žalovaného ako veriteľa zapísané v zozname pohľadávok dňa 7.
januára 2020 pod poradovými číslami 106 až 121. Dôvodom popretia bolo, že predmetné zmenky nebolipodpísané osobami oprávnenými konať za úpadcu. Vysvetlil, že uvedené zmenky za úpadcu podpísal
dňa 20. septembra 2005 A. E. F. v deklarovanom postavení konateľa úpadcu, pričom v zmysle výpisu
z obchodného registra bol A. E. F. konateľom úpadcu do 20. septembra 2005, rovnako A. G. H. bol

konateľom úpadcu do 20. septembra 2005 a od 20. septembra 2005 sa konateľom úpadcu stal A. I. J..
Zároveň, v období od 2. júla 2003 do 11. novembra 2005 bol v obchodnom registri zapísaný taký spôsob
konania úpadcu, v zmysle ktorého konajú v jeho mene vždy dvaja konatelia spoločne. Konštatujúc,
že nie je zrejmé, kedy dňa 20. septembra 2005 došlo zo strany A. E. F. k podpisu zmeniek, žalobca
prezentoval názor, že k nemu mohlo dôjsť buď pred rozhodnutím jediného spoločníka úpadcu o odvolaní

pôvodných konateľov úpadcu (A. E. F. a A. G. H.), kedy by sa pre platnosť zmeniek vyžadoval podpis
oboch konateľov, alebo po rozhodnutí jediného spoločníka úpadcu o odvolaní pôvodných konateľov
úpadcu a ustanovení nového konateľa (A. I. J.), kedy by bol tiež (vzhľadom na spôsob konania zapísaný
do 11. novembra 2005) nevyhnutný podpis oboma konateľmi, vrátane podpisu A. I. J.. Mal za to, že
nedostatok spôsobu konania úpadcu bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť právneho úkonu úpadcu.

3. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že dňa 22. júla 2019 uskutočnil úpadca uznanie záväzku
z titulu 18 zmeniek v celkovej hodnote 1.080.000,00 USD, údajne predložených na platenie dňa
20. júna 2019, z ktorého však podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých podkladov úpadca
uznal záväzok, pričom predmetné podklady absentovali aj v prihláškach pohľadávok, neboli ani v
prílohách k predmetným prihláškam pohľadávok, a teda boli neúplné. Súčasne dodal, že nadobudnutím

účinnostireštrukturalizačnéhoplánubolavočiúpadcovizavedenádozornáspráva.VzmysleOznámenia
o zavedení dozornej správy, zverejneného dňa 7. júna 2018 v Obchodnom vestníku č. 109/2018,
podliehalo súhlasu dozorného správcu aj uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník (úpadca) zaviaže na
plnenie s hodnotou nad 50.000,00 eur, či akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka (úpadcu) alebo
viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka vo výške presahujúcej

sumu 50.000,00 eur. Žalobca poukázal na to, že v čase zavedenej dozornej správy súhlas k uznaniu
záväzku neudelil.

4. Žalobca uviedol, že pohľadávky zo zmeniek neboli v zákonnej prihlasovacej lehote prihlásené
do reštrukturalizácie úpadcu, povolenej uznesením Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2017,

sp. zn. 4CoKR/10/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13. júna 2017, a
skončenej (potvrdením reštrukturalizačného plánu úpadcu) uznesením Krajského súdu v Košiciach č.
k. 3CoKR/6/2018-260 z 18. apríla 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 103/2018 dňa 30. mája
2018, hoci v čase začatia reštrukturalizačného konania úpadcu (uznesením Okresného súdu Košice
I z 20. februára 2017, sp. zn. 30R/1/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2017 dňa 27.

februára 2017), mali tieto pohľadávky voči úpadcovi už existovať. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca
mal za to, že v zmysle § 120 ods. 1 ZKR v spojení s § 160 a § 161 ZKR došlo k zániku práva
majiteľov zmeniek pohľadávky zo zmeniek voči úpadcovi vymáhať. Žalobca zhrnul, že uznanie záväzku
úpadcu zo zmeniek zakladalo predpoklad existencie tohto záväzku, avšak nie je spôsobilé konvalidovať
nedostatok podpisu úpadcu na zmenkách ani nezakladá opätovné oprávnenie majiteľov zmeniek

domáhať sa ich zaplatenia od úpadcu. Vychádzal z toho, že zmenka (s výnimkou blankozmenky) musí
byť perfektná už pri jej vystavení a že uznanie záväzku spôsobuje opätovné plynutie premlčacej doby,
avšaknevediekobnoveniuvymáhateľnostipohľadávok,ktorýchvymáhateľnosťzaniklazinýchdôvodov,
ako je premlčanie. Žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 66.740,00 eur sa žalobca
domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z absolútne neplatných zmeniek, ku

ktorému malo na strane žalovaného dôjsť v dôsledku prijatia úhrad uskutočnených úpadcom v prospech
účtužalovanéhodňa16.augusta2019vovýške11.600,00eur,dňa16.augusta2019vovýške39.850,00
eur, dňa 18. augusta 2019 vo výške 5.500,00 eur, dňa 23. augusta 2019 vo výške 3.390,00 eur, dňa 29.
augusta 2019 vo výške 5.000,00 eur, dňa 4. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 9. septembra
2019 vo výške 700,00 eur, dňa 10. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 20. septembra 2019 vo

výške 700,00 eur, dňa 21. septembra 2019 vo výške 700,00 eur, dňa 21. septembra 2019 vo výške
700,00 eur, teda v celkovej výške 69.540,00 eur, pričom žalovaný vrátil úpadcovi späť dve platby (vo
výške 2.100,00 eur a 700,00 eur) spolu vo výške 2.800,00 eur.

5. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný, namietal žalobou uplatnený nárok v celom

rozsahu ako nedôvodný. Rozporované zmenky považoval za platné. Poukázal na právne účinky uznania
záväzku zo strany úpadcu v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno týkajúce sa
existencie a trvania záväzku je na úpadcovi. Nedostatky v účtovnej a inej evidencii úpadcu nemôžu
ísť na ťarchu žalovaného. Zároveň poukázal na to, že zápis v obchodnom registri, na ktorý žalobcaodkazuje, nekorešponduje s príslušným znením spoločenskej zmluvy o spôsobe konania menom
spoločnosti úpadcu a pre určenie spôsobu konania menom spoločnosti je prvoradá spoločenská zmluva.
K námietke žalobcu týkajúcej sa zániku práva vymáhať pohľadávky uviedol, že ustanovenie § 120

ods. 1 ZKR výslovne uvádza len jeden aspekt existencie pohľadávky, a to možnosť jej vymáhania,
pričom sa netýka samotnej existencie pohľadávky ako takej a jej možného následného uspokojenia.
Dôvodil, že zánikom vymáhateľnosti pohľadávky nezaniká existencia pohľadávky, a teda nezaniká ani
zákonná možnosť takúto pohľadávku uhradiť. Považujúc zmenky za platné, žalovaný trval na tom, že
prijatím žalovanej sumy sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaný poukázal, že na

Okresnom súde Košice I prebieha pod sp. zn. 26Cbi/2/2020 incidenčné konanie o určenie právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia prihlásených pohľadávok v celkovej výške 841.829,44 eura z
dotknutých zmeniek, ktoré ku dňu podania odporu nebolo ukončené. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

6. Žalobca zdôraznil, že tak, ako to uviedol žalovaný, predmetom konania, ktoré je vedené na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/2/2020, je určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
prihlásených pohľadávok v celkovej výške 841.829,44 eur, kým v tomto konaní si žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie 66.740,00 eur zo zmeniek. Zopakoval, že zmenky považuje za neplatné, a to z
dôvodov uvedených v žalobe, ktoré sa týkali podpisu dvoch konateľov, neevidovania v účtovníctve a
nedokladovania plnenia za zmenky. K právnym účinkom uznania záväzku uviedol, že nemožno uznať

záväzok, ktorý nevznikol a nemožno konať nad rámec oprávnenia, majúc za to, že dostatočne preukázal
neexistenciu dlhu. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému rozporu medzi úpravou spôsobu konania menom
spoločnosti úpadcu v spoločenskej zmluve a jeho zápisom v obchodnom registri žalobca konštatoval, že
v spoločenskej zmluve je uvedený rovnaký spôsob konania menom spoločnosti, aký vyplýva aj z výpisu
z obchodného registra. Žalobca opätovne poukázal na zákonom predvídané následky neprihlásenia

pohľadávok zo zmeniek do reštrukturalizácie úpadcu v zákonnej prihlasovacej lehote, ako aj na dozornú
správu zavedenú v čase úhrady sumy 66.740,00 eur, ktorú konateľ úpadcu bez súhlasu dozorného
správcu nebol oprávnený zrealizovať. Žalobca upozornil aj na spôsob účtovania zmeniek v účtovníctve
a poukázal na výročnú správu z 31. mája 2005 s riadnou účtovnou závierkou úpadcu, v ktorej sa
nenachádza poznámka o zaúčtovaní zmeniek.

7. Poukazujúc na ustanovenia § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z. Zákon zmenkový a
šekový,považovalžalobcazanevyhnutnéuviesť,žepredmetnézmenkynebolizmenečníkovi(úpadcovi)
predložené na prijatie, čím sa zmenka stáva neperfektnou, t.j. nedokonalou.

8. Žalovaný následne vo vyjadrení doplnil, že práva zo zmeniek nadobudol od ich pôvodného vlastníka
B. C., majúc za to, že to, že je ich vlastníkom a že úpadca je z titulu týchto zmeniek jeho dlžníkom,
potvrdil úpadca uznaním záväzku z 22. júla 2019. Žalovaný uviedol, že mu nemôže byť na ťarchu,
či zmenky, ktoré zákonným spôsobom nadobudol od ich predchádzajúceho majiteľa, boli podpísané
oboma konateľmi alebo jedným konateľom alebo či ich mal úpadca zaúčtované vo svojom účtovníctve.

Zdôraznil, že čiastočná úhrada týchto zmeniek nastala až po uznaní záväzku. Poukázal na to, že
skutočnosť, že z titulu vystavených zmeniek je vlastníkom pohľadávky voči úpadcovi, uznal aj konkurzný
súd(OkresnýsúdKošiceI),keďnazákladejehonávrhuakoveriteľavyhlásilkonkurznamajetokúpadcu.
Vreakciinanámietkužalobcu,žeúhradačastizmenieksavykonalavčase,kedybolazavedenádozorná
správa, a teda úhrada zmeniek podliehala súhlasu dozorného správcu, ktorým bol žalobca, žalovaný

odkázal na ustanovenie § 163 ods. 3 druhej vety ZKR. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný s odkazom
na ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR, § 57 ods. 2 ZKR konštatoval, že konkurz na majetok úpadcu bol
vyhlásený 18. novembra 2019, pričom oznámenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 226/2019 dňa 22. novembra 2019, a teda správca ako aktívne legitimovaný subjekt na
podanie takejto žaloby mohol podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu najneskôr do 22.

novembra 2020. Keďže žalobca takúto žalobu nepodal v zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehote, po
uplynutí tejto lehoty jeho právo odporovať právnemu úkonu zaniklo, pričom žalovaný sa domnieval, že
až po prípadnom určení neúčinnosti právneho úkonu súdom sa správca alebo konkurzný veriteľ mohol
domáhať nárokov z takéhoto neúčinného právneho úkonu v prospech podstaty. Na margo námietky
žalobcu týkajúcej sa iných zmenkových náležitostí žalovaný uviedol, že v danom prípade nebol zákonný

dôvod vykonať úkon prijatia (akceptácie) zmeniek podľa § 25 Zákona zmenkového a šekového. Vysvetlil,
že k plneniu zo zmeniek došlo na základe vlastných zmeniek podľa § 75 a nasl. Zákona zmenkového a
šekového, pričom ustanovenie § 77 Zákona zmenkového a šekového žiadnym spôsobom neuvádza ako
možnosť použiť pre vlastnú zmenku ustanovenia o prijatí zmenky, t.j. § 21 až § 29 Zákona zmenkovéhoa šekového. Ustanovenia § 21 až § 29 Zákona zmenkového a šekového o prijatí zmenky sa vzťahujú
výlučne na cudziu zmenku.

9. Žalobca pripustil platnosť tvrdenia žalovaného, že ako zmenkový veriteľ nemá okrem povinnosti
predložiťzmenkužiadneinédokazovaciepovinnosti,avšaklenvprípade,akbyžalovanýpredložilplatnú
zmenku, trvajúc na tom, že to sa v predmetnom konaní nestalo. Na margo čiastočnej úhrady zmeniek
dodal, že ide o zjavný odporovací úkon, keďže úhradou došlo k uprednostneniu veriteľa. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu konkurzný súd uznal, že

žalovaný je vlastníkom pohľadávky z titulu vystavených zmeniek, poukazom na to, že konkurz bol na
majetok úpadcu vyhlásený na základe toho, že spoločnosť SABAR, s.r.o. bola predĺžená, v úpadku, mala
viacerých veriteľov a v omeškaní s úhradou záväzkov v celkovej sume 1.616.488,10 eura. V nadväznosti
na tvrdenie žalovaného, že žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt nepodal v zákonnej lehote žalobu
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, žalobca uviedol, že v zmysle ZKR podal na príslušný súd v
zákonnej lehote žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

10. Okresný súd Michalovce vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/23/2020- 135 z 20. júna
2022,ktorýmžalobuzamietol(výrokI.)ažalovanémupriznalvočižalobcoviv1.rade(A.I.K.)ažalobcovi
v 2. rade (spoločnosti SABAR, s.r.o.) 100 % náhradu trov konania (výrok II.).

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP.

12. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. 4Cob/172/2022-187 z 15. júna

2023 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Michalovce zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatujúc, že jednou z procesných podmienok je aj splnenie
vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti súdu prvej inštancie, odvolací súd, vychádzajúc z toho, že v
prejednávanom spore bola sporná platnosť predmetných 18 zmeniek a následné uznanie záväzku zo
strany dlžníka pre tvrdenú neplatnosť zmeniek, a teda že prejednávaný spor je sporom týkajúcim sa

zmeniek,dospelkzáveru,ženakonaniebolvzmysle§22CSPvzneníúčinnomvčasepostúpeniaspisu
zo strany Okresného súdu Banská Bystrica kauzálne príslušný Okresný súd Košice I, a nie Okresný súd
Michalovce. Zistiac, že neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd bez meritórneho prejednania
odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Okresnému súd Michalovce zároveň uložil vec postúpiť Mestskému súdu Košice ako

súdu kauzálne príslušnému na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných
papierov, vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov. Zároveň odvolací súd vytkol Okresnému
súdu Michalovce nesprávne označenie žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade keď žalobca bol len jeden
a to Ing. Viliam Lafko, správca konkurznej podstaty úpadcu SABAR, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 191 621,
so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice.

13. Viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, Okresný súd Michalovce, postúpil
predmetnú vec (vedenú na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10Cb/23/2020) tunajšiemu súdu.
MestskémusúduKošicebolapredmetnávecspríslušnýmspisovýmmateriálomdoručenádňa6.októbra
2023.

14. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je po
právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom v čase realizácie úhrad úpadcom (august - september 2019), t.j. do 30.
novembra 2019 (ďalej len „Občiansky zákonník“), o bezdôvodnom obohatení. S ohľadom na prostriedky

procesného útoku uplatnené žalobcom a spočívajúce v tvrdení, že k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného došlo plnením z neplatných zmeniek, súd prvej inštancie na daný spor aplikoval
aj príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom ku
dňu vystavenia 14 dotknutých zmeniek (k 20. septembru 2005), t.j. do 31. decembra 2007 (ďalej len
„Zákon zmenkový a šekový“), v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení účinnom ku dňu vystavenia dotknutých zmeniek (k 20. septembru 2005), t.j. do 31.
marca 2006 (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 2006“) a zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vystavenia dotknutých zmeniek (k 20. septembru
2005), t.j. do 31. januára 2007 (ďalej len „Obchodný zákonník v znení účinnom do 31. januára 2007“),o konaní právnickej osoby, respektíve podnikateľa. Keďže procesná obrana žalovaného bola založená
predovšetkým na zdôrazňovaní toho, že k plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného došlo až
po uznaní záväzku a na jeho základe, aplikoval súd na prejednávanú vec aj ustanovenia § 323 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vyhotovenia uznania záväzku (k 22.
júla 2019), t.j. do 20. júla 2020 (ďalej len „Obchodný zákonník“), o uznaní záväzku.

15. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení uzavrel, že nárok žalobcu je
dôvodný a preukázaný. V konaní bolo ako nesporné ustálené, že dňa 20. septembra 2005 bolo A. E. F.

ako konateľom úpadcu podpísaných 18 kusov vlastných zmeniek. Z týchto zmeniek vyplývajúci záväzok
v celkovej výške 1.080.000,00 USD úpadca dňa 22. júla 2019 voči žalovanému uznal, v nadväznosti na
čo uskutočnil v prospech účtu žalovaného v období od 16. augusta 2019 do 21. septembra 2019 úhrady
v celkovej výške 69.540,00 eur, z ktorých žalovaný následne úpadcovi vrátil v dvoch platbách sumu
vo výške 2.800,00 eur. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporná medzi

nimi bola otázka platnosti predmetných zmeniek, vyplývajúca zo sporu o súlad zápisu spôsobu konania
úpadcu v obchodnom registri so skutočným stavom vyplývajúcim z obsahu zakladateľskej listiny úpadcu
a zo sporu o dodržanie spôsobu konania štatutárneho orgánu úpadcu určeného v zakladateľskej listine.
Strany sa nezhodli ani na tom, aké následky spôsobilo nevykonanie úkonu akceptácie predmetných
zmeniek zo strany úpadcu, neudelenie súhlasu žalobcu ako dozorného správcu s uznaním záväzku

a s realizáciou platieb na účet žalovaného, či nezaúčtovanie dotknutých zmeniek úpadcom a ich
neevidovanie v audítorskej správe úpadcu. Sporná medzi nimi ostala i otázka platnosti, respektíve
účinkov uznania záväzku.

16. Súd prvej inštancie s ohľadom na to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany opakovane

zdôrazňoval, že k úhradám úpadcu z titulu zmeniek v prospech žalovaného došlo až po uznaní z nich
vyplývajúcich záväzkov uznaním záväzku z 22. júla 2019, považoval za potrebné sa v posudzovanej
veci primárne zaoberať otázkou relevancie a účinkov uznania záväzku, uskutočneného dňa 22. júla
2019 úpadcom. V tejto súvislosti poukazuje na § 323 Obchodného zákonníka a vymedzenie uznania
záväzku, ktorý je zabezpečovacím inštitútom, zlepšujúcim procesné postavenie veriteľa tým, že mu

uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky. Uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným
zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval.
Uznaný záväzok veriteľovi uľahčuje procesné postavenie a utvrdzuje, že v čase uznania záväzok trval.
Z procesného hľadiska sa dôkazné bremeno presúva z veriteľa na dlžníka. Uznanie záväzku však
nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom a ani jeho zmenu. Z

hľadiska náležitostí uznania záväzku je jeho esenciálnou obsahovou náležitosťou prejav vôle dlžníka, z
ktorého je jednoznačné, že dlžník uznáva svoj určitý záväzok. Z akcesorickej povahy uznania záväzku
ako zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že uznať možno len existujúci záväzok, teda taký, ktorý v
čase uznania existuje. Keďže následkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že
záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá, dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok

nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno teda prechádza na dlžníka. Tým
je v prejednávanej veci žalobca, pričom súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca v spore
predloženými a označenými dôkazmi preukázal, že záväzok, ktorý je predmetom uznania záväzku a mal
voči úpadcovi vzniknúť na základe 18 zmeniek, od počiatku neexistoval. Z tohto dôvodu ani nemohol
byť predmetom uznania záväzku zo strany úpadcu.

17. Súd prvej inštancie uzavrel, že v deň vystavenia predmetných zmeniek (t.j. 20. septembra 2005)
došlo k zmene v osobe štatutárneho orgánu vystaviteľa zmeniek (terajšieho úpadcu), keď z vôle
jeho jediného spoločníka (spoločnosti BARMIN, s.r.o.) zaniklo konateľské oprávnenie dovtedajším
konateľom A. E. F. a A. G. H., následne vzniklo novému konateľovi A. I. J. a napokon došlo aj k

zmene určeného spôsobu konania menom spoločnosti. A. E. F., ktorý v postavení konateľa vystaviteľa
dotknutých zmeniek (terajšieho úpadcu) tieto podpísal, sa pritom o zmenách v zložení štatutárneho
orgánu vystaviteľa týchto zmeniek (terajšieho úpadcu) preukázateľne dozvedel bezprostredne po
prijatí príslušného rozhodnutia jediného spoločníka (spoločnosti BARMIN, s.r.o.) vystaviteľa zmeniek
(terajšieho úpadcu), respektíve sa na jeho prijímaní sám aktívne podieľal, keďže ako jeden zo

spoločníkov a súčasne konateľ spoločnosti BARMIN, s.r.o., teda spoločnosti, ktorá bola v rozhodnom
čase (a dodnes je) jediným spoločníkom vystaviteľa zmeniek, t.j. spoločnosti SABAR, s.r.o. (terajšieho
úpadcu), sa dňa 20. septembra 2005 zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti
BARMIN, s.r.o., na ktorom došlo k prijatiu vyššie popísaných zmien v zložení štatutárneho orgánuvystaviteľa zmeniek (terajšieho úpadcu), ako aj zmeny určeného spôsobu konania menom spoločnosti.
Zároveň to bol práve on, ktorý z pozície konateľa spoločnosti BARMIN, s.r.o. následne (v rovnaký deň)
písomne vyhotovil rozhodnutie jediného spoločníka a svojím podpisom na listine o odvolaní a menovaní

konateľa spoločnosti SABAR, s.r.o. osvedčil, že odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti SABAR, s.r.o.
zobral na vedomie. Do prijatia rozhodnutia jediného spoločníka o zmene určeného spôsobu konania
menom spoločnosti SABAR, s.r.o. článok 10 úplného znenia Zakladateľskej listiny spoločnosti SABAR
s.r.o. (terajšieho úpadcu) vyžadoval, aby v mene spoločnosti konali vždy dvaja konatelia spoločne.
Rovnaký spôsob konania menom spoločnosti bol v rozhodnom čase (ku dňu podpísania zmeniek)

zapísaný aj v obchodnom registri.

18. Žalobca vyvodzoval absolútnu neplatnosť zmeniek z nedostatku podpisu úpadcu, konkrétne z
toho, že uvedené zmenky neboli podpísané osobami oprávnenými konať za úpadcu s čím sa súd
prvej inštancie stotožnil. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ zmenky podpísal A. E. F. ako konateľ
a vystaviteľ zmeniek, ako to vyplýva z textu samotných zmeniek, musel tak urobiť len pred jeho

odvolaním z tejto funkcie, a teda aj pred prijatím rozhodnutia jediného spoločníka vystaviteľa zmeniek
o zmene určeného spôsobu konania menom vystaviteľa zmeniek. Zmenky boli podpísané iba jedným z
dvoch konateľov, ktorých výlučne spoločné konanie bolo v danom čase konaním vystaviteľa zmeniek.
Vôľa vystaviteľa zmeniek (úpadcu) teda nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, čo
znamená, že hoci sa na zmenkách nachádza podpis konajúcej osoby a tento je formálne platný, nie

je podpisom (kolektívneho) štatutárneho orgánu vystaviteľa zmeniek. Vzhľadom na to, že zmenky boli
podpísané len jedným z dvoch konateľov (aj keď pri podpise vyznačil, že koná v pozícii konateľa),
tieto právne úkony nevykonal štatutárny orgán spoločnosti SABAR, s.r.o., a preto z nich nemôže byť
zaviazaná, teda jej z nich nemohol vzniknúť žiaden záväzok.

19. Zároveň uviedol súd prvej inštancie, že na danú situáciu nie je možné aplikovať ani úpravu čl. I
§ 8 v spojení s čl. I § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, venujúcu sa excesu osoby, ktorá
sa ho dopustila v pozícii zástupcu právnickej osoby, keďže A. E. F. ako konateľ vystaviteľa zmeniek
nevystupoval pri podpisovaní zmeniek v pozícii zástupcu, ale ako člen (kolektívneho) štatutárneho
orgánu, pričom konanie štatutárneho orgánu nie je chápané ako zastúpenie, nie je zo zmeniek osobne

zaviazaný ani A. E. F. ako konajúci člen štatutárneho orgánu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
dospel k záveru, že z predmetných zmeniek, hoci (vzhľadom na dodržanie esenciálnych náležitostí)
formálne platných, nevznikol žiaden záväzok, a to ani vystaviteľovi zmeniek (terajšiemu úpadcovi) ani
osobe podpisovateľa.

20. Súd prvej inštancie sa po závere o zistení bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu
neplatnosti zmeniek, ktoré boli podpísané len jedným z dvoch konateľov, a tieto právne úkony nevykonal
štatutárny orgán spoločnosti SABAR, s.r.o., už nezaoberal ďalšími žalobcom tvrdenými dôvodmi
neplatnosti zmeniek, ktorých prípadná existencia by neprivodila v spore iné rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458
o bezdôvodnom obohatení a § 20 ods.1 o právnych úkonoch právnických osôb Občianskeho zákonníka,
§ 13 ods.1 a 2 o konaní právnickej osoby, § 133 ods.1 o štatutárnych orgánoch spoločnosti a ich konaní,
§ 323 ods.1 o uznaní záväzku, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a podľa § 2
Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., § 75, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 a 3, podľa čl. I. § 8, čl. III. § 3 ods.

1, 2 a 3, zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, § 2
ods. 1 a 2 písm. i) a § 13 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti obom výrokom rozsudku,
ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne.

23.1 Žalovaný v odvolaní uviedol, že Okresný súd Michalovce a Mestský súd Košice o žalobnom nároku
žalobcu rozhodli rozdielne majúc na vec iný právny názor a v skoršom odvolacom konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach sp.zn. 4Cob/172/2022 sa meritom odvolania podaného žalobcom odvolací
súd vôbec nezaoberal, a preto podáva odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Košice, aby odvolacísúd v merite veci preskúmal odvolacie námietky žalovaného, ktoré sú totožné s prostriedkami procesnej
obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňoval. Žalovaný zotrval na svojom názore, že
žaloba je nedôvodná a nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane prijatím sumy

66.740,00 eur, keďže úpadca plnil na základe zmeniek (právneho titulu). K čiastočnej úhrade zmeniek v
sume 66.740,00 eur došlo v rozpätí od 16.8.2019 do 9.9.2019, po uznaní záväzku úpadcu proti úpadcovi
z titulu zmeniek, ktoré nadobudol od ich predchádzajúceho majiteľa. Žalovaný nadobudol práva zo
zmeniek od ich pôvodného vlastníka B. C. a to, že je ich vlastníkom a že úpadca je dlžníkom voči
žalovanému z titulu týchto zmeniek vo výške 1.080.000,00 USD potvrdil úpadca uznaním záväzku zo

dňa 22.7.2019. Žalovanému nemá byť na ťarchu skutočnosť, či zmenky, ktoré zákonným spôsobom
nadobudolodichpredchádzajúcehomajiteľa,bolipodpísanéobomakonateľmialebojednýmkonateľom,
alebo či mal úpadca ich zaúčtované v svojom účtovníctve. Žalovaný ako zmenkový veriteľ nemá okrem
povinnosti predložiť zmenku žiadne iné dokazovacie povinnosti v súdnom spore. To, že žalovaný je
vlastníkom pohľadávky voči úpadcovi z titulu vystavených zmeniek mal podľa žalovaného uznať aj
konkurzný súd – Okresný súd Košice I, keď na základe návrhu žalovaného ako veriteľa vyhlásil konkurz

na majetok úpadcu, ktorého je žalobca správcom. Bolo potvrdené, že návrh žalovaného na vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu spĺňal zákonné náležitosti vrátane tej, ktorá je uvedená v § 12 ods. 2 písm.
a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Žalovaný uviedol, že v incidenčnom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 26Cbi/2/2020 tento súd žalobu o určenie popretej
pohľadávky (išlo o 16 jednotlivých pohľadávok z titulu vystavených zmeniek úpadcom spolu v sume

841.829,44 eur), kde žalovaný vystupoval ako žalobca a žalobca ako žalovaný, zamietol (toho času
nie je stále ešte rozsudok právoplatný z dôvodu podaného odvolania zo strany Kamatech Trade s.r.o.).
Dôvodil, že aj keď by bol rozsudok potvrdený odvolacím súdom tak zánikom vymáhateľnosti nezaniká
existencia pohľadávky. Pohľadávka spoločnosti Kamatech Trade s.r.o. voči dlžníkovi SABAR s.r.o. by
mala v takom prípade povahu tzv. naturálnej pohľadávky, pri ktorej veriteľ má oprávnenie žiadať od

dlžníka jej splnenie, avšak nemôže ju s úspechom procesne prostredníctvom súdu vymôcť.
23.2 Ďalej v odvolaní uviedol, že ak spoločnosť SABAR s.r.o. ako dlžník uhradila časť zo zmenkovej
sumy 66.740,00 eur tak plnila dobrovoľne túto sumu ako naturálnu obligáciu podľa práva (plnil
tento dlžník svoj existujúci dlh, ktorý pred jeho úhradou výslovne aj písomne uznal). Preto na strane
veriteľa spoločnosti Kamatech Trade s.r.o. nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný

považuje zmenky, z ktorých časť mu úpadca v sume 66.740,00 eur aj plnil za správne a platné s
plnými účinkami voči úpadcovi – spoločnosti SABAR, s.r.o. Poukázal na právne účinky uznania záväzku
úpadcom v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Ani prípadná neplatnosť zmenky, resp. zmeniek
nezakladá bez všetkého pravdivosť tvrdenia, že záväzok úpadcu SABAR, s.r.o. voči zmenkovému
veriteľovi nevznikol.

23.3 Ak žalobca v spore tiež namietal, že úhrada sčasti zmeniek sa vykonala v čase, kedy bola
zavedená dozorná správa a teda úhrada zmeniek podliehala súhlasu dozorného správcu, ktorým
bol žalobca, tu poukázal na § 163 ods. 3 druhej vety ZKR v platnom znení, ak osoba podliehajúca
dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým
nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu

bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz. Právo odporovať právnemu
úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie
súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý
odporoval právnemu úkonu. V zmysle § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne,

ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo
odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto
právo písomne uznala. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurzným súdom dňa 18.11.2019
a oznámenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 226/2019 dňa 22.11.2019.
Správca ako aktívne legitimovaný subjekt na podanie takejto žaloby mohol takúto žalobu o určenie

neúčinnosti právneho úkonu podať najneskôr do 22.11.2020. V spore žalobca uvádzal, že takúto žalobu
a v zákonnej lehote podal na príslušný súd, avšak žalobca neoznámil súdu, či vo veci bol vydaný
rozsudok a nie je o tom zmienka ani v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancii, voči ktorému je
podané toto odvolanie. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení ZKR sa mal
správca konkurznej podstaty (žalobca) najprv domáhať iba určenia neúčinnosti právneho úkonu a až po

prípadnom určení neúčinnosti právneho úkonu súdom sa mohol žalobca domáhať nárokov z takéhoto
neúčinného právneho úkonu v prospech podstaty. Prípadne ak by podal obe žaloby súčasne, tak mal
požiadať o prerušenie konania o zaplatenie sumy 66.740,00 eur s prísl. do času, kedy by súd rozhodol
o neúčinnosti právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení ZKR.24. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a
riadne odôvodnený. Poukázal najmä na to, že argument žalovaného, že Okresný súd Michalovce a

Mestský súd Košice o žalobnom nároku žalobcu rozhodli rozdielne majúc na vec iný právny názor a v
skoršom odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 4Cob/172/2022 sa meritom
odvolania podaného žalobcom tento súd vôbec nezaoberal, je na mieste podať odvolanie voči rozsudku
Mestského súdu Košice, aby odvolací súd v merite veci preskúmal odvolacie námietky žalovaného, ktoré
uplatnil aj pred súdom prvej inštancie je nesprávny.

24.1 Ak žalovaný argumentoval tým, že došlo k uznaniu pohľadávky a následne k čiastočnej úhrade
a preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, keď žalovaný po tomto uznaní záväzku
nemal pochybnosti o svojej pohľadávke voči úpadcovi z titulu zmeniek, ktoré nadobudol od ich
predchádzajúceho majiteľa. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie jednoznačne zdôvodnil, že
nemožno uznať neexistujúci záväzok a žalobca sa prikláňa k odôvodneniu Mestského súdu Košice a
v plnom rozsahu s ním súhlasí.

24.2 Žalobca sa vyjadril aj k argumentu žalovaného, že žalovaný nadobudol práva zo zmeniek od ich
pôvodného vlastníka B. C. a to, že je ich vlastníkom a že úpadca je dlžníkom voči žalovanému z titulu
týchto zmeniek vo výške 1.080.000,00 USD potvrdil úpadca uznaním záväzku zo dňa 22.7.2019 a tak
žalovanému nemôže byť na ťarchu skutočnosť, či zmenky, ktoré zákonným spôsobom nadobudol od
ich predchádzajúceho majiteľa, boli podpísané oboma konateľmi alebo jedným konateľom, alebo či mal

úpadca ich zaúčtované v svojom účtovníctve ako aj k tvrdeniu, že žalovaný ako zmenkový veriteľ nemá
okrem povinnosti predložiť zmenku žiadne iné dokazovacie povinnosti v súdnom spore. Spoločnosť (v
tomto prípade úpadca SABAR, s.r.o.) koná tak ako je to uvedené v obchodnom registri, pričom konanie
osôb, ktoré majú konať spoločne nemôže zaväzovať spoločnosť, ak konal za spoločnosť len jeden zo
štatutárneho orgánu - jedná sa o neplatný právny úkon, spoločnosť preto nemôže na základe takého

nedostatku v konaní byť zaviazaná z tohto konania.
24.3 Žalobca sa vyjadril aj k tvrdeniu žalovaného, že konkurzný súd uznal, že žalovaný je vlastníkom
pohľadávky proti úpadcovi titulom vystavených zmeniek, poukazujúc na to, že veriteľ môže podať
návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej dosiaľ príslušný orgán právoplatne
nerozhodol, nie je však povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka

veriteľa (navrhovateľa konkurzu) skutočne existuje.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z

hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

26. Žalovaný ako odvolací dôvod uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Ide o
prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny 3CoZm/3/2024 15 predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správnyprávny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,

ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

29. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil žalovaným tvrdené odvolacie dôvody v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k
správnym skutkovým zisteniam.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach.

31. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní nepovažuje za
naplnené.

32. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, v ktorom
opakuje svoju procesnú obranu, ktorú prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd
naviac uvádza:

33. Vo vzťahu k dôvodu podaného odvolania žalovaného týkajúceho sa skutočnosti, že Okresný súd
Michalovce a Mestský súd Košice rozhodli o žalobe rozdielne majúc na vec iný právny názor k tomu
odvolací súd udáva, že Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie Okresného súdu Michalovce bez
meritórneho prejednania ako miestne a vecne nepríslušného súdu. Konštatoval nesplnenie jednej
z procesných podmienok konania. Okresný súd Michalovce viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu postúpil spor Mestskému súdu Košice, ktorý po vykonanom dokazovaní v spore rozhodol ako
súd miestne a vecne príslušný. Pre rozhodnutie Mestského súdu Košice je rozhodnutie okresného
súdu irelevantné a súd prvej inštancie ani odvolací súd na toto rozhodnutie nemá a nemal dôvod
prihliadať, či posudzovať ho a preto sa odvolací súd argumentáciou žalovaného v súvislosti s opačnými
rozhodnutiami vo veci nezaoberal. Okresný súd Michalovce konal ako súd kauzálne nepríslušný na

konanievsporochtýkajúcichsazmeniek,šekovaleboinýchcennýchpapierov,vrátanesporovtýkajúcich
sa zmenkových protestov a na jeho rozhodnutie sa neprihliada a nebolo ani predmetom meritórneho
prieskumu prvého odvolacieho konania.

34. K žalovaným namietanej nemožnosti vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane, odvolací súd

udáva, súd prvej inštancie sa komplexne a správne vysporiadal s otázkou relevancie a účinkov uznania
záväzku z 22.7.2019 a to v odseku 61. napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že uznať možno len
existujúci záväzok, ktorý v čase uznania existuje. Následkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej
právnej domnienky, že záväzok v čase uznania a v rozsahu uznanom trvá, má dlžník stále možnosť
preukázať, že záväzok nevznikol alebo ak aj vznikol v čase uznania už netrval.

34.1 Žalobca predložil a označil dôkazy, ktorými preukázal, že záväzok, ktorý bol predmetom uznania
záväzku a mal vzniknúť proti úpadcovi titulom zmeniek, od začiatku neexistoval a preto nemohol byť
predmetom uznania záväzku úpadcom na základe jeho uznávacieho prejavu z 22.7.2019.

35. Odvolací súd k námietke, že žalovaný nadobudol zmenky od ich pôvodného vlastníka a nemôže

mu byť na škodu, že neboli podpísané oboma konateľmi a neboli zaúčtované plne, odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 63., kde súd prvej inštancie sa venuje formálnej
a materiálnej stránke podpisu na zmenke. Právnická osoba - spoločnosť (v tomto spore úpadca SABAR,
s.r.o.) konala tak ako je to uvedené v obchodnom registri, pričom konanie osôb, ktoré majú konať
spoločne nemôže zaväzovať spoločnosť, ak konal za spoločnosť len jeden zo štatutárneho orgánu -

jedná sa o neplatný právny úkon, spoločnosť preto nemôže na základe takého nedostatku v konaní byť
zaviazaná z tohto konania. Správne konštatoval súd prvej inštancie aj to, že v zmenkovom práve je
nutné prihliadať na striktnosť v náležitostiach zmenky - rigor cambialis (zmenková prísnosť) a samotný
podpis vystaviteľa, završuje všetky podstatné náležitosti zmenky na jej lícnej strane, čo predmetnézmenky nespĺňali (nedostatok v podpise). Podpis vystaviteľa, završuje všetky podstatné náležitosti
zmenky na jej lícnej strane. Formálne platný podpis na zmenke ešte nemusí zaväzovať konajúcu osobu.
Na posúdenie toho, či formálne platný podpis v skutočnosti aj zaväzuje konajúcu osobu, je potrebné

zaoberať sa materiálnou stránkou podpisu, a to najmä tým, či osoba podpisovateľa je spôsobilá na
právne úkony, prípadne či je oprávnená konať v mene, respektíve za iného. Podpis je formálne platný,
ak ide o vlastnoručný podpis vystaviteľa.
35.1 Odvolací súd udáva, že nemožno nič vytknúť ani záveru, keď súd prvej inštancie konštatoval, že v
mene právnickej osoby koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca a pri podpise právnickej osoby,

musí byť popri vlastnoručnom podpise konajúcej osoby v mene právnickej osoby uvedené označenie
právnickej osoby a tak podpis právnickej osoby pozostáva z dvoch zložiek, a to z označenia právnickej
osoby názvom (prípadne označenie IČO) a z podpisu oprávnenej konať za vystaviteľa. Pri podpisovaní
zmeniek právnickými osobami je nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne vyplývalo, že ide
o konanie v mene (alebo za) právnickej osoby. V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán. Orgán,
ktorý je štatutárnym orgánom stanovuje zákon.

35.2 Súd prvej inštancie v odseku 64. napadnutého rozsudku, správne zhodnotil spôsob konania pri
spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorý tvoria viacerí
konatelia, kde je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti, ktorý údaj je obligatórnou
náležitosťou spoločenskej zmluvy a zároveň povinne zapisovaným údajom do obchodného registra.
Spôsob konania v mene spoločnosti znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konať každý jeden

z viacerých konateľov samostatne, respektíve všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov
spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje
vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka
a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v
konečnom dôsledku viesť ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči

tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania
v mene spoločnosti. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja konatelia
spoločne a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe len jedným z dvoch konateľov,
potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená
navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore s úpravou § 133 ods.

1 Obchodného zákonníka. Takýto úkon by mohol byť posúdený ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka, keďže takýto spôsob konania odporuje označenému ustanoveniu Obchodného
zákonníka. Náležitý v tejto súvislosti bol aj odkaz súdu prvej inštancie na uznesenie NS SR z 25.11.2020,
sp. zn. 3Obdo 65/2020 odsek 11.2 a 11.3 rozhodnutia.

36. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ konkurzný súd vyhlásil na základe návrhu žalovaného (ako
veriteľa) konkurz na majetok dlžníka (úpadcu), nemohol mať súd pochybnosti o jeho pohľadávke z
vystavených zmeniek, z titulu ktorej bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, odvolací súd toto
považuje za námietku bez právneho významu. Súd prvej inštancie sa týmto argumentom zaoberal,
pričom podrobne a správne odôvodnil z akého dôvodu neprihliadal na vyjadrenie žalovaného, keď

pri vyhlásení konkurzu, konkurzný súd neskúma pravosť, resp. platnosť alebo neplatnosť pohľadávky,
nedochádza k judikovaniu pohľadávky, konkurzný súd skúma len či spoločnosť je v úpadku a či
dlžník je alebo nie je platobne neschopný. Tak ako uviedol súd prvej inštancie konkurzný súd pri
osvedčovaní platobnej schopnosti dlžníka, respektíve posudzovaní návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka neskúma existenciu pohľadávky, respektíve neuskutočňuje jej materiálny

prieskum, ale splnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu posudzuje len z formálneho hľadiska.
Veriteľ podávajúci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok svojho dlžníka v konaní o jeho návrhu
nepreukazuje dôvodnosť svojej pohľadávky, túto je povinný len označiť a dokladovať predložením
príslušných listín. Preto pokiaľ konkurzný súd jeho návrhu vyhovie, neznamená to, že judikuje jeho
pohľadávku, len že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť.

37. Žalovaný produkoval v súvislosti so zamietnutím jeho žaloby v incindenčnom konaní sp. zn.
26Cbi/2/2020 tvrdenie, že pohľadávka spoločnosti Kamatech Trade s.r.o. voči dlžníkovi SABAR s.r.o.
by mala v takom prípade povahu tzv. naturálnej pohľadávky. Ak spoločnosť SABAR s.r.o. ako dlžník
uhradila časť zo zmenkovej sumy 66.740,00 eur tak vlastne plnila dobrovoľne túto sumu ako naturálnu

obligáciu podľa práva (plnila svoj existujúci dlh, ktorý pred jeho úhradou výslovne aj písomne uznala).
Na strane veriteľa spoločnosti Kamatech Trade s.r.o. nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd udáva, že dlžník, ktorý veriteľovi plnil dobrovoľne dlh, ktorý mal podobu naturálnej obligácienemôže už požadovať toto plnenie späť avšak v predmetnej veci nejde o prípad plnenia naturálnej
obligácie.

38. Odvolací súd k tvrdeniam a námietke žalovaného, v súvislosti s tým, že žalobca poukazoval na
skutočnosť, že úhrada časti zmeniek sa vykonala v čase, kedy bola zavedená dozorná správa a teda
úhrada zmeniek mala podliehať súhlasu dozorného správcu, kedy žalovaný oponoval a poukázal
na § 163 ods. 3 druhej vety ZKR v platnom znení ako aj § 62 ods. 5 a § 57 ods. 2 ZKR súvisiace
s podaním odporovacej žaloby, o určení neúčinnosti právneho úkonu ako aj jednoročnej lehoty na

odporovanieplynúcejodvyhláseniakonkurzuažetakútožalobusprávcanepodaludáva,žetototvrdenie
súd prvej inštancie ani neposudzoval a nebolo to ani potrebné s ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby,
keď uviedol v odseku 69. napadnutého rozsudku, že po zistení existencie dôvodu pre záver o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, sa z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal
ostatnými, žalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti dotknutých zmeniek a následného uznania záväzku
zo strany úpadcu. Odvolací súhlasí so záverom, že prípadná neexistencia ďalších dôvodov podanej

žaloby by nemohla privodiť iné rozhodnutie súdu.

39. Odvolací súd v kontexte námietok žalovaného uvádza, že sa plne v tomto ohľade stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozsudku keď konštatoval, že nedodržanie spôsobu
konania v mene spoločnosti v konečnom dôsledku viedlo k neplatnosti právneho úkonu, vystavenia

zmeniek. Keďže najmä voči úpadcovi tak z dotknutých zmeniek neexistoval žiaden záväzok, nebolo ani
(existujúceho) záväzku, ktorý by úpadca uznaním záväzku z 22. júla 2019 mohol s ustanovením § 323
Obchodného zákonníka predvídanými účinkami uznať. Ak úpadca čo i len čiastočne plnil v prospech
žalovaného záväzok vyplývajúci z predmetných zmeniek, plnil z titulu neexistujúceho záväzku, a teda
bez právneho dôvodu, čím došlo k naplneniu jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnenie bez právneho dôvodu zakladá právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto takéto plnenie prijal, v posudzovanej veci voči žalovanému.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne ak vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal
na vrátenie plnenia, ktoré mu bolo zo strany úpadcu poskytnuté vo výške 66.740,00 eur bez právneho
dôvodu.

40. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení §
419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).