Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124217774
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124217774.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek
senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov - matky C. A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v F., G. XXXX/XX, t.č. bytom v F. na neznámom mieste a otca H. G. B., nar. XX.XX.XXXXX, trvale

bytom ako matka, v konaní zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou,
so sídlom v F., I. J. A. XXXX/XXX, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č.k. 34P/173/2024-144 zo dňa 10. februára 2025 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín 34P/173/2024-153 zo dňa 18. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením (ďalej len „uznesenie“) Okresný súd
Trenčín potom, čo zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, maloletú A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, formou neodkladného opatrenia dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov so striedaním tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A.

od nedele v nepárnom týždni v roku od 18:00 hod. do nedele v párnom týždni v roku do 18:00 hod. a
otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od nedele v párnom týždni v roku od 18:00
hod. do nedele v nepárnom týždni v roku do 18:00 hod.. Rodič, ktorý vykonával osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa, je povinný maloleté dieťaťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi. Otec dieťaťa je
povinný po ukončení jeho osobnej starostlivosti o dieťa, odovzdať maloleté dieťa matke na realizáciu
výkonu jej osobnej starostlivosti v stanovenom čase pod schodmi budovy Trnavského samosprávneho

kraja,J.K.XXXX/XX,F.amatkajepovinnápoukončeníjejosobnejstarostlivostiodieťa,odovzdaťotcovi
maloletú v stanovenom čase pred hlavným vchodom do Obchodného centra C. L. F.. Toto neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej A., ktoré je vedené Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 34P/54/2023 alebo do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva rodičov a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode, vedené pod sp.zn. 34P/9/2024, podľa toho, ktoré

konanie skôr skončí. Týmto súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením tamojšieho súdu zo
dňa 18.07.2023 č.k. 34P/54/2023-104 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2023
sp.zn. 15CoP/100/2023.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2 CMP v spojení s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
CSP, keď konštatoval, že medzi účastníkmi je potrebné dočasne upraviť pomery formou okamžitého
zásahu, keďže matka sa odsťahovala s maloletou dcérou na neznáme miesto do F., M. oznámiť adresu

otcovi ako i súdu, pričom medzi účastníkmi prebieha jednak konanie o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu, ako i konanie o rozvod manželstva. Tieto konania doposiaľnie sú ukončené, keďže vo veci je nariadené znalecké dokazovanie. Vzhľadom na komplexnú zmenu
celkového skutkového stavu zapríčinenú jednostranným konaním matky popierajúcu aj rodičovské
práva otca dieťaťa mal súd za to, že v záujme dieťaťa je dôvodný návrh otca dieťaťa, aby maloletá

bola odovzdaná do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čím sa zabezpečí maloletej
rovnocenný kontakt s obidvomi rodičmi, ku ktorým obidvom má maloletá vybudovanú silnú citovú väzbu
a eliminuje sa tak aj časté náročné cestovanie dieťaťa za otcom, na ktorú náročnosť a nevhodnosť pre
dieťa poukazovala aj matka dieťaťa. Po presťahovaní sa matky dieťaťa je aktuálna vzdialenosť medzi
bydliskami rodičov cca 85 km a vzhľadom na túto vzdialenosť je už ťažko realizovateľná doterajšia

úprava styku, bez ohľadu na to, či by dieťa cestovalo za otcom alebo otec za dieťaťom. Je zrejmé, že
maloletá od malička má vybudovaný vzťah k obidvom rodičom, keďže otec sa o ňu odmalička staral
a vždy sa jej venoval. Uvedené vyplynulo už zo samotného prvotného návrhu matky vo veci samej,
kde ona uvádzala, že odišla zo spoločnej domácnosti, aby si ona obnovila väzbu s dieťaťom, keďže
ju vraj otec predtým vylučoval zo starostlivosti o dieťa, teda sa staral on. Podľa názoru súdu prvej
inštancie bolo necitlivé zo strany matky voči dieťaťu potom po jej odchode neumožniť maloletej vôbec

žiaden kontakt so svojim otcom počas celých 6 týždňov od odchodu len za účelom, aby si ona obnovila
väzbu s dieťaťom. Aj po nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou matka
tento najprv nerešpektovala a dodržiavať ho začala až po podanom návrhu na výkon rozhodnutia a
po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Obdobne matka nerešpektovala ani ďalšie neodkladné
opatrenie upravujúce styk otca s maloletou počas letných prázdnin, dokonca sa domáhala aj zúženia

styku otca s maloletou. Aj v súčasnej dobe nerešpektuje rodičovské práva otca dieťaťa, odmieta mu
oznámiť adresu bydliska, bez jeho súhlasu a bez jeho vedomia sa presťahovala z F. N. F., o čom
ho neinformovala. Až paradoxne, podľa názoru súdu prvej inštancie, vyznieva vyjadrenie matky pred
kolíznym opatrovníkom, v zmysle ktorého ona musí dieťa vodiť z F. N. F., pričom otec ani nenavrhol,
že by pre dcéru prišiel, v situácii, keď práve ona odmieta oznámiť bydlisko nielen otcovi, ale aj súdu.

Keďže súd vyhovel návrhu otca a maloletú dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, zamietol návrh matky na ňou navrhovanú úpravu styku formou neodkladného opatrenia
a zároveň zrušil neodkladné opatrenie tamojšieho súdu zo dňa 18.07.2023 č.k. 34P/54/2023-104 v
spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2023 sp.zn. 15CoP/100/2023
a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 52 CMP).

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa.
Žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť a zrušiť všetky výroky, týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť v súčasnej dobe nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Poukazovala na to, že otec dieťaťa sa ju už v minulosti snažil účelovo odtŕhať od maloletej dcéry, popieral
jej existenciu a keď sa ho pýtala, prečo zastáva úlohu matky, ktorú chce plniť ona, odpovedal, že to
musí robiť, lebo dcéra matku nemá. Nedovolil jej ani dcéru uspávať a dehonestoval jej rolu matky aj
pred maloletou dcérou. Tvrdil, že je zlá matka, a preto musí maloletú A. pred ňou chrániť. Verbálne ju
neustále ponižoval, označoval ju za psychicky chorú a podobne. Maloletá z toho všetkého bola zmätená,

preto vyhľadala aj odbornú pomoc u C. C. C. a napokon to viedlo aj k odchodu zo spoločnej domácnosti.
Sudkyňa nariadila striedavú osobnú starostlivosť pre trojročné dievčatko a vôbec nebrala do úvahy
psychiatrický stav otca dieťaťa, t.j. nebrala do úvahy záver znaleckého šetrenia, ktorý sama nariadila,
nečakala ani na záver ďalších vyšetrení, ktoré rovnako sama nariadila. V správe, ktorú predložil otec
dieťaťa, že dcéra chce byť radšej u tatina ako u maminy, zabudol dodať, že ďalej uviedla, lebo „mi

viac dovolí“. Súd vo veci prakticky nekoná, robí prieťahy v súdnom konaní, pričom už dávno mohol
nariadiťpsychológaanereagujetaknapotrebymaloletéhodieťaťa.Jezrejmé,ženávrhotcanastriedavú
starostlivosť v súčasnej dobe nie je dôvodný, keďže náročné cestovanie dieťaťa je možné eliminovať tak,
že otec by cestoval za dieťaťom, pričom má k tomu všetky prostriedky, finančné i materiálne, aby si to
mohol zabezpečiť. Vzdialenosť cca 85 km absolútne nie je ťažko pre otca zrealizovateľná, ak to zvládne

dieťa, zvládne to aj jeho otec. Pokiaľ išlo o starostlivosť otca dieťaťa od jeho narodenia, toto považovala
za nie v poriadku, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Ako
matka v spoločnej domácnosti nemohla dieťa utešovať a robiť všetko to, čo robia mamy, nemohla byť
mamou práve pre správanie otca, a preto aj sudkyňa vo svojom rozhodnutí jej nesprávne vytýka, že
vzala dieťa zo spoločnej domácnosti, aj keď prakticky takýmto postupom chránila zdravý vývoj dieťaťa.

3. Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancieakovecnesprávnepotvrdiť.Odvolaniematky,podľajehonázoru,jeplnéosobnýchinvektívvoči
nemu ako aj zákonnej sudkyni, keď uvádza, že „sudkyňa sa správa ako Boh!“. Je absurdné, ak matkav odvolaní argumentuje tým, že otec dieťaťa sa ju snažil účelovo odtrhávať od dieťaťa, keď ona zmarila
a neustále marí styk otca s maloletou dcérou. Úplne zmarila týždeň v mesiac júl a týždeň v mesiaci
august 2024 v zmysle neodkladného opatrenia, kde si vymyslela chorobnosť dieťaťa a neposkytla ani

náhradné termíny. Zamedzila akýkoľvek kontakt otca s maloletou od 09.02.2025 do 09.03.2025, t.j.
celý kalendárny mesiac a nikdy nedodržiavala postupne viaceré Okresným súdom Trenčín vydané
vykonateľné neodkladné opatrenia. Trauma bola dcére spôsobená až jej nedobrovoľným násilným
odchodom z domácnosti a napriek tomu, že už dva roky má s manželkou len minimálny písomný kontakt,
opakovane táto uvádza, že dieťaťu vytvorila stabilné prostredie v F. po všetkom tom, čím si musela

s dcérou prejsť až po úteku od manžela. Rozhodne nesúhlasil s opisom situácie v spoločnej domácnosti
predodchodommanželkyapokiaľnejakéskutočnostimaladosvedčiťpaniE.,tátonikdyvichdomácnosti
nebola a on ako otec sa s ňou stretol iba raz v marci 2022 v Centre pre rodinu v F.. Väzba matky
sdieťaťomjenarušená,aleniezdôvodov,ktoréuvádzamatka(odtrhávaniedieťaťa,dehonestáciamatky
a podobne) a najvýraznejší dôkaz správnosti rozhodnutia o dočasnej striedavej starostlivosti považoval
samotné správanie dcéry počas jediného realizovaného výkonu v čase od 09.03.2025 do 16.03.2025,

napriek tomu, že išlo o stretnutie po mesačnej odluke, dcéra za ním prišla s radosťou a spontánne bežala
už z diaľky. Počas celého týždňa bola spokojná, veselá, neprejavovala žiadne známky úzkosti ani plaču,
ani raz sa nepýtala na matku. Naopak, viackrát, keď sa dozvedela, že ostáva doma, prejavila radosť,
práve keď ju odovzdával späť matke, tak plakala.

4. Kolízny opatrovník, ktorý v priebehu prvoinštančného konania apeloval na zachovanie rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku maloletej s obidvomi rodičmi, sa bližšie k podanému odvolaniu
nevyjadril.

5. Rodičia vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach trvali na svojich predchádzajúcich písomných

podaniach a navzájom sa obviňovali z nepravdivých tvrdení pri realizovaní svojich rodičovských práv
a povinností, najmä pokiaľ išlo o ovplyvňovanie maloletej. Matka poukazovala na nepriaznivý vplyv
striedavej osobnej starostlivosti pre maloleté dieťa, ktoré sa po návrate od otca nedokáže vhodne
adaptovať v predškolskom zariadení, keď odmieta ísť do materskej školy a dokonca sa aj vulgárne
vyjadruje na jej adresu. Predložila aj správu od materskej školy, v zmysle ktorej sa maloletá ťažšie

adaptuje a mala aj tráviace ťažkosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

7. Zákonná úprava neodkladných opatrení umožňuje súdu riešiť situácie, kedy je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie,
ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej (jeho úlohou je len dočasná úprava pomerov),
a ktoré zároveň neslúži ako prostriedok na urýchlenie súdneho konania. Pri úprave práv a povinností

k maloletým deťom bude prichádzať nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy spravidla vtedy, ak
je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne
bez akejkoľvek starostlivosti, ale aj v prípade, ak by bez okamžitého zásahu zo strany súdu mohlo
dôjsť k nenapraviteľným zásahom do psychického vývoja dieťaťa, a to i formou narušenia citových
väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda

nepostačuje len záver, že takéto rozhodnutie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, ale na
základe osvedčených skutočností by malo byť zrejmé, že záujem dieťaťa je ohrozený takým spôsobom,
že bez okamžitého zásahu by mohol byť ohrozený jeho zdravý vývoj. Na tomto mieste je potrebné
zdôrazniť (tak, ako je to už vyššie uvedené), že sa tu jedná vždy o výnimočné opatrenie, ktorým
sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo plne platí o neodkladných opatreniach nariadených

v priebehu konania, keďže pri rozhodovaní súd vychádza len z osvedčených skutočností bez vykonania
riadneho dokazovania.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu rodičov skúmal, či v prejednávanej veci je potrebné dočasne upraviť pomery formou okamžitého

zásahu pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto smere, na základe osvedčených
skutočností, vzhľadom na prebiehajúce konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností dospel
i k správnemu záveru, keď maloletú A. dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Zákonná úprava v ust. § 325 ods. 2 CSP a § 366 až § 368 CMP demonštratívnevymenováva prípady, kedy nariadenie neodkladného opatrenia prichádza najčastejšie do úvahy, pričom
súd má možnosť nariadiť i inú formu neodkladného opatrenia, ak si to vyžadujú pomery účastníkov.
Takouto formou je i dočasné zverenie maloletého dieťaťa buď jednému z rodičov, alebo do striedavej

osobnej starostlivosti, pričom sa tu nejedná o neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 367 CSP, lebo
vtakomtoprípadesúdneukladáodovzdaniedieťaťaspôsobomakotománamyslicitovanéustanovenie,
kde by súd musel konkrétnej osobe takúto povinnosť uložiť.

9. V situácii, keď obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie potrieb

maloletého dieťaťa, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že dočasné zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej je
v záujme maloletej, umožňuje obidvom rodičom podieľať sa na rozvoji osobnosti maloletej dcéry, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní je súd povinný vždy
prihliadnuť v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa (ktoré sa bez vlastnej viny ocitlo v konfliktnej
situácii medzi rodičmi), na zachovaní citových väzieb k obidvom rodičom.

10. Tak, ako je to už vyššie uvedené, neodkladným opatrením súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci
samej, a preto bude povinnosťou súdu v ďalších konaniach vyporiadať sa s tvrdeniami účastníkov, ako aj
s predloženými listinnými dôkazmi a po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností (s prihliadnutím
v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa) zvážiť, či vzhľadom na celkovú situáciu je forma striedavej
osobnej starostlivosti vhodná aj do budúcnosti v súvislosti s plnením školských povinností, vzdialenosti

bydlísk rodičov a podobne.

11. Záverom je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie súdu nemôže reagovať na každú situáciu,
ktorú rodičia vytvoria pri realizovaní svojich predstáv o plnení výkonu rodičovských práv a povinností.
Neodkladné opatrenie neslúži na riešenie každodenných povinností rodičov vyplývajúcich z ich

postavenia a práve návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia bránia súdu plynule pokračovať
v konaní a vykonať dokazovanie, potrebné pre konečné rozhodnutie vo veci samej.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).