Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010199
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524010199.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona
a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 8T/38/2024 zo dňa 07.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obž. A. B., nar. X.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, F.
C. D., trestne stíhaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1 Tr. zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- ako štatutárny zástupca, starosta obce E., okres C. D. po tom, ako obec E. uzatvorila s G.
samosprávnymkrajomZmluvučísloXXX/XXXX/XXXoposkytnutídotáciezrozpočtuG.samosprávneho
kraja na opravu kuchyne kultúrneho domu obce E. vo výške 5.000,- eur so spolufinancovaním obce
vo výške najmenej 20 % (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola podpísaná dňa 27.5.2022 v obci E. A. B. ako

štatutárnym zástupcom, starostom obce E. a dňa 29.6.2022 v Prešove predsedom G. samosprávneho
kraja G. A. A. G., kde ku zverejneniu Zmluvy v Centrálnom registri zmlúv došlo dňa 08.07.2022 a
Zmluva nadobudla účinnosť dňa 09.07.2022, pričom termín realizácie podpornej činnosti bol stanovený
na obdobie od 01.01.2022 do 31.10.2022, termín na predloženie vyúčtovania dotácie bol stanovený
do 15 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy v prípade, ak projekt bol zrealizovaný
pred uzatvorením zmluvy, respektíve do 30 kalendárnych dní od posledného dňa ukončenia realizácie

podporenej činnosti, ak došlo k uzatvoreniu zmluvy pred termínom realizácie podporenej činnosti,
najneskôr však do 30.11.2022 a spôsob poskytnutia dotácie bol určený jednorazovo formou refundácie,
pričom počas zmluvne stanovenej doby trvania podpornej činnosti neboli vykonané rekonštrukčné
práce a nedošlo k oprave kuchyne kultúrneho domu obce E. a A. B., ako štatutárny zástupca obce
E., a na jeho pokyn ním poverené osoby, v období od 30.11.2022 do 16.12.2022 predložili Úradu G.
samosprávneho kraja vyúčtovanie dotácie, ktoré obsahovalo nepravdivé, fiktívne listinné podklady a

neexistujúce výdavky na opravu kuchyne kultúrneho domu obce E. vo výške 6.000,01 eur, ktoré boli
20.12.2022 na bankový účet obce E. číslo IBAN C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo
H. I. J., K., refundované G. samosprávnym krajom vo výške 5.000,- eur, čím A. B. ako štatutárny
zástupca obce E., okres C. D., konal úmyselne v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zákona číslo
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a v rozpore so 7. bodom VI. článku a 2. bodom X. článku Všeobecne
záväzného nariadenia G. samosprávneho kraja číslo 78/2019 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov

G. samosprávneho kraja v znení účinnom v čase realizácie podporenej činnosti a týmto svojím konaním
spôsobil G. samosprávnemu kraju, L. A. XXXX/X, XXX XX G. majetkovú škodu vo výške 5 000,- eur,

p o s t u p u j e Okresnému úradu C. D., ktorý by ju mal prejednať ako priestupok.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.

a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

akoštatutárnyzástupca,starostaobceE.,okresC.D.potom,akoobecE.uzatvorilasG.samosprávnym
krajom Zmluvu číslo XXX/XXXX/XXX o poskytnutí dotácie z rozpočtu G. samosprávneho kraja na
opravu kuchyne kultúrneho domu obce E. vo výške 5.000,- eur so spolufinancovaním obce vo výške
najmenej 20 % (ďalej len „Zmluva”), ktorá bola podpísaná dňa 27.5.2022 v obci E. A. B. ako štatutárnym

zástupcom, starostom obce E. a dňa 29.6.2022 v G. predsedom G. samosprávneho kraja G. A. A.
G., kde ku zverejneniu Zmluvy v Centrálnom registri zmlúv došlo dňa 08.07.2022 a Zmluva nadobudla
účinnosť dňa 09.07.2022, pričom termín realizácie podporenej činnosti bol stanovený na obdobie od
01.01.2022do31.10.2022,termínnapredloženievyúčtovaniadotáciebolstanovenýdo15kalendárnych
dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy v prípade, ak projekt bol zrealizovaný pred uzatvorením zmluvy,

respektíve do 30 kalendárnych dní od posledného dňa ukončenia realizácie podporenej činnosti, ak
došlo k uzatvoreniu zmluvy pred termínom realizácie podporenej činnosti, najneskôr však do 30.11.2022
a spôsob poskytnutia dotácie bol určený jednorazovo formou refundácie, pričom počas zmluvne
stanovenej doby trvania podporenej činnosti neboli vykonané rekonštrukčné práce a nedošlo k oprave
kuchyne kultúrneho domu obce E. a A. B., ako štatutárny zástupca obce E., a na jeho pokyn ním

poverené osoby, v období od 30.11.2022 do 16.12.2022 predložili Úradu G. samosprávneho kraja
vyúčtovanie dotácie, ktoré obsahovalo nepravdivé, fiktívne listinné podklady a neexistujúce výdavky na
opravu kuchyne kultúrneho domu obce E. vo výške 6.000,01 eur, ktoré boli 20.12.2022 na bankový
účet obce E. číslo IBAN C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo H. I. J. a.s. refundované
G. samosprávnym krajom vo výške 5.000,- eur, čím A. B. ako štatutárny zástupca obce E., okres

C. D. konal úmyselne v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, a v rozpore so 7. bodom VI. článku a 2. bodom X. článku Všeobecne záväzného nariadenia
G. samosprávneho kraja číslo 78/2019 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov G. samosprávneho
kraja v znení účinnom v čase realizácie podporenej činnosti, a týmto svojím konaním spôsobil G.
samosprávnemu kraju, L. A. XXXX/X, XXX XX G. majetkovú škodu vo výške 5.000,- eur.

Za to mu bol podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1 a § 38
ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný peňažný trest vo výške 3.500,- eur. Pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovený aj
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému G.
samosprávnemu kraju škodu vo výške 5.000,- eur.

Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolanie obžalovaný proti všetkým jeho výrokom

a prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie odôvodnil tak, že rozsudok napáda v celom
rozsahu, pričom uplatňuje odvolacie dôvody spočívajúce v nejasnosti a neúplnosti deklarovaných
skutkových zistení, ako aj skutočnosti, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre jeho rozhodnutie [§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], a tiež v tom, že
napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona [§ 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku]. K uplatneným odvolacím dôvodom ďalej uviedol:

„Namietaná nejasnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových zistení, ako aj skutočnosti, že sa súd I.

stupňa v napadnutom rozsudku presvedčivým a preskúmateľným spôsobom nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, postihuje tzv. ťažiskové skutkové okolnosti, tvoriace
konštrukciu skutku (skutkovej vety napadnutého rozsudku), ktorý je mi kladený za vinu v napadnutom
rozsudku, predovšetkým vo vzťahu skutočnosti, že ako štatutárny zástupca obce E., resp. na môj
pokyn, mnou poverené osoby predložili Úradu G. samosprávneho kraja (ďalej len ako „G.“) vyúčtovanie

dotácie, ktoré obsahovalo nepravdivé, fiktívne listinné podklady a neexistujúce výdavky na opravukuchyne kultúrneho domu obce E., vo výške 6.000 EUR, ktoré boli následne refundované G., vo
výške 5.000 EUR. Ide teda o základné vecné a časopriestorové charakteristiky predmetného skutku,
ktoré zabezpečujú nezameniteľnosť (totožnosť) predmetného skutku. Z napadnutého rozsudku pritom

vyplýva, že súd I. stupňa, skutkovo ustálil, že som mal vedomosť o komunikácii realizovanej poverenými
zamestnankyňami Obecného úradu obce E. s G. v súvislosti s vyúčtovaním poskytnutej dotácie a
zároveň dospel k zisteniu, že predmetná komunikácia sa diala s mojím vedomím, resp. na môj
príkaz. K deklarovanému skutkovému zisteniu súd I. stupňa dospel predovšetkým na základe výpovedi
pracovníčok obecného úradu, z ktorých vyplýva, že tieto vykonávali úkony spojené s ukončením

projektu s mojím vedomím, resp. na môj príkaz. V tejto súvislosti súd I. stupňa osobitne akcentuje,
že je vylúčené, aby som ako starosta obce, vzhľadom na početnosť e-mailovej komunikácie medzi
obcou E. a G., ohľadne vyúčtovania dotácie o tom nemal vedomosť. S prezentovaným skutkovým
zistením súdu I. stupňa sa nemožno stotožniť. Predovšetkým je potrebné dôsledne odlišovať moju
vedomosť o tom, že poverené zamestnankyne Obecného úradu obce E. v súvislosti s vyúčtovaním
predmetnej dotácie predkladali G. potrebné podklady, od mojej vedomosti o obsahu predkladanej

dokumentácie, osobitne od mojej vedomosti o tom, že predkladaná dokumentácia obsahuje nepravdivé,
fiktívne listinné podklady a neexistujúce výdavky. V tejto súvislosti sa žiada osobitne akcentovať, že
z obsahu mojej výpovede, ako aj mojich vyjadrení v priebehu hlavného pojednávania a v konečnom
dôsledku aj z obsahu písomného „Príkazu starostu obce - A. B. na všetky úkony týkajúce sa projektu
- oprava kuchyne kultúrneho domu č. žiadosti: DPO/22/785“ vyplýva, že ako starosta obce som dal

príkaz pre osoby: M. B., A. N. a O. P. na všetky úkony týkajúce sa predmetného projektu. Z obsahu
označených dôkazov (vrátane svedeckých výpovedí zamestnankýň Obecného úradu obce E.) však
nemožnovyvodiťzáver,žesommalvedomosťotom,žepredkladané(zasielané)podkladyG.vsúvislosti
s vyúčtovaním predmetnej dotácie, obsahujú nejaké nepravdivé, fiktívne podklady a neexistujúce
podklady. Súd I. stupňa v tejto súvislosti nedôvodne abstrahuje (od samotnej podstaty) a generalizuje

vyjadrenie svedkyne N., resp. A. P., že som mal vedomosť o tom, že tieto realizujú úkony (zasielajú
podklady) súvisiace s vyúčtovaním poskytnutej dotácie G., aj na moju vedomosť o tom, že tieto zasielané
podklady obsahujú nepravdivé, fiktívne a neexistujúce výdavky, čím neprípustným spôsobom dotvára
skutkovýdej(okolnosti)spôsobom,ktorýnemáoporuvobsahuprodukovanýchdôkazov.Inakpovedané,
súd I. stupňa, účelovou dezinterpretáciou obsahu označených dôkazov v môj neprospech, prisudzuje

produkovaným dôkazom význam, ktorý explicitne nevyplýva z ich obsahu. Jednoducho z obsahu
označených dôkazov nevyplýva, aby som zamestnankyne obecného úradu nezákonným spôsobom
usmerňoval pri príprave, spracovaní a zasielaní administratívnej dokumentácie súvisiacej s realizáciou
a vyúčtovaním predmetnej dotácie, resp. aby som mal vedomosť o tom, že tieto zasielajú G. nepravdivé,
fiktívne, resp. neexistujúce výdavky. Naopak, z obsahu označených svedeckých výpovedí (N., A. P.)

vyplýva iba to, že tieto konali autonómne, na základe všeobecného mandátu vyplývajúceho z obsahu
písomného Príkazu starostu obce na všetky úkony súvisiace s projektom - oprava kuchyne kultúrneho
domu zo dňa 30.11.2022. Pokiaľ súd I. stupňa v napadnutom rozsudku skutkovo uzatvára, že o mojej
vedomosti o tom, že zamestnankyne obecného úradu predkladali G. nepravdivé a fiktívne podklady,
svedčí aj môj vlastnoručný podpis na Správe o vyhodnotení projektu, žiada sa poznamenať, že sudca

konajúceho súdu nie je kompetentnou odbornou autoritou (z odboru grafickej diagnostiky), ktorá bola
oprávnená jednoduchou komparáciou podpisovej pečiatky (faximille podpisu) a môjho vlastnoručného
podpisu kvalifikovaným spôsobom odborne posúdiť, či Správa o vyhodnotení projektu je opatrená
mojím vlastnoručným podpisom alebo iba mojou pečiatkou. Trestný poriadok pre tento prípad stanovuje
predpísaný procesný postup indikovaný v ust. § 142 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa názoru súdu I. stupňa

o existencii mojej vedomosti o tom, že bolo potrebné dopĺňať podklady na vyúčtovanie poskytnutej
dotácie, svedčí aj skutočnosť, že som mal telefonicky komunikovať ohľadne projektu so svedkyňou Q.
A. a následne označená svedkyňa komunikovala aj s ďalšími osobami, ktoré som poveril vyhotovením
tej ktorej požiadavky zo strany G.. V tejto súvislosti sa žiada opätovne osobitne akcentovať a „uviesť
veci na pravú mieru“, že súd I. stupňa si nedôvodne a zrejme len nedopatrením zamieňa moju vedomosť

o tom, že poverené zamestnankyne obecného úradu komunikovali a predkladali G. podklady súvisiace
s administráciou priebehu a vyúčtovania poskytnutej dotácie, s mojou vedomosťou o tom, že tieto
zamestnankyne prípadne predkladali / zasielali G. nepravdivé, fiktívne, teda modifikované podklady.
Ide o významovo rozdielne skutkové okolnosti. Vo vzťahu k telefonickej komunikácii s Q. A. súd I.
stupňa dospel k skutkovému zisteniu, že zo svedeckej výpovede Q. A. vyplýva, že som s ňou mal

viacero telefonátov, na základe čoho súd I. stupňa uzatvára, že označenou svedeckou výpoveďou
je vyvrátená moja obrana a snaha prekrúcať okolnosti prípadu vo svoj prospech, že som s Q. A.
telefonoval iba raz. V tejto súvislosti som toho názoru, že súd I. stupňa prisudzuje svedeckej výpovedi
Q. A. význam, ktorý je v rozpore s jej obsahom. Konkrétne Q. A. sa k telefonickej komunikácii somnou vyjadrovala v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2024, keď na
otázku obhajcu: „Uveďte, či okrem Vami spomínanej e-mailovej komunikácii s prijímateľom dotácie sa
realizovala aj komunikácia telefonická, prípadne osobná. Ak áno, tak či bola táto komunikácia Vami

zdokumentovaná formou úradného záznamu“, svedkyňa uvádza: „Bola telefonická komunikácia aj s
p. starostom, aj prípadne s inými osobami, ktorým p. starosta posunul túto komunikáciu, ako napr.
technik a podobne ... Osobná komunikácia nebola“ (s. 12 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
20.11.2024). Rovnako svedkyňa Q. A. sa k telefonickej komunikácii vyjadrovala aj v rámci jej reakcie
na otázku prokurátora: „Kontaktoval Vás niekedy telefonicky prítomný obžalovaný ohľadom dotácie,

ktorá je predmetom obžaloby, či už pred podaním žiadosti, po jej podaní, pred začatím alebo po začatí
trestného stíhania? Ak áno uveďte, tak koľkokrát to bolo a čo bolo obsahom týchto rozhovorov, ak
boli realizované?“ svedkyňa uvádza: „Pamätám si iba jednu situáciu, keď ma kontaktoval obžalovaný
a zisťoval informácie ohľadne termínu projektu a termínu na jeho vyúčtovanie, pričom ako každému
som odpovedala v zmysle Zmluvy, teda kedy je termín ukončenia projektu a dokedy je potrebné
predložiť vyúčtovanie (s. 13, zápisnice o hlavnom pojednávaní, zo dňa 20.11.2024). Na rozdiel od

záveru prezentovaného súdom I. stupňa som toho názoru, že moja obrana (tvrdenie), že v súvislosti
s realizáciou a vyúčtovaním predmetnej dotácie som komunikoval s Q. A. iba raz, aj to v súvislosti
s termínom vyúčtovania projektu, bola v celom rozsahu potvrdená a nie vyvrátená a už vôbec z
obsahu referovanej telefonickej komunikácie nevyplýva, aby jej obsahom bola potreba modifikácie,
či doplnenia zasielaných podkladov k predmetnej dotácii. V uvedenom smere napadnutý rozsudok

vyznieva nepresvedčivo, nepreskúmateľne a svojvoľne, nakoľko deklarované skutkové zistenia nemajú
oporu v obsahu produkovaných dôkazov, resp. sú dokonca v diametrálnom rozpore s ich obsahom. V
neposlednom rade súd I. stupňa v napadnutom rozsudku dospel k zisteniu, že som, po podaní žiadosti o
poskytnutie dotácie, na výzvy G. opakovane e-mailom zaslal G. výpočet prác, na ktoré sa žiada dotácia,
pričom išlo čisto iba o stavebné činnosti, s výslovným dodatkom, že ide o bežné výdavky, pri ktorých

je možné sa dôvodne domnievať, že som ich posielal priamo ja. K deklarovanému skutkovému zisteniu
sa žiada predovšetkým poznamenať, že relevantné skutkové zistenia musia mať svoj základ v obsahu
produkovaných dôkazov a nemôžu byť vecou domnienok konajúceho súdu, nakoľko takýto procesný
postup súdu je celkom evidentne v rozpore s procesnými pravidlami hodnotenia dôkazov (zásadou
zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností) normatívne ukotvenými v ust. § 2 ods. 12

Tr. poriadku. Inak povedané domnienky nadobúdajú výlučne operatívny, nie však procesný význam.
Prezentovanú domnienku neodôvodňuje ani skutočnosť, že som mal potenciálne prístup k „obecnému“
e-mailovému kontu, nakoľko na úradnú komunikáciu som používal výlučne osobné e-mailové konto: A..
Spoločné - „obecné“ e-mailové konto používali na úradnú komunikáciu výlučne poverení zamestnanci
obecného úradu. Tak to bolo aj v prípade e-mailovej komunikácie s G. v súvislosti s realizáciou a

vyúčtovaním predmetnej dotácie. Navyše z obsahu svedeckých výpovedí M. B., A. N. a Q. P. pritom
vyplýva, že predmetné listiny, súvisiace s administráciou realizácie a vyúčtovania poskytnutej dotácie,
vyhotovili, pripravili a odoslali G. na základe predchádzajúcej komunikácie - usmernenia svedkyne Q. A.
z G. a samozrejme na základe všeobecného mandátu na realizáciu týchto úkonov formalizovaného vo
forme písomného Príkazu starostu obce zo dňa 30.11.2022. Uvedené možno vzťahovať aj na telefonickú

či e-mailovú komunikáciu prijímateľa s poskytovateľom dotácie, keď z obsahu označených svedeckých
výpovedí vyplýva, že predmetná komunikácia bola realizovaná zamestnankyňami Obecnému úradu E.
prostredníctvom „obecného“ e-mailového konta, ku ktorému mali neobmedzený prístup. Rovnako na
základe obsahu svedeckej výpovede Q. N. možno spoľahlivo skutkovo ustáliť, že Súpis prác, ktorý bol
poskytovatel’ovi predložený dodatočne, po podaní Žiadosti o dotáciu, na základe výzvy G. na opravu,

resp. doplnenie podanej „žiadosti“ tento spracoval samostatne, a rovnako samostatne spracoval aj
Súpis vykonaných prác v rámci vyúčtovania dotácie, ktorý e-mailom poslal G. - pani Q. A.. V konečnom
dôsledku nemožno prisvedčiť správnosti ani skutkovému zisteniu deklarovaného súdom I. stupňa, že
elektrická pec, ako oprávnený výdavok poskytnutej dotácie, nebola spomínaná v Žiadosti o dotáciu a jej
doplneniach a ani vo vyúčtovaní prác na projekte, nakoľko samotná žiadosť o poskytnutie dotácie a ani

jej príloha označená ako „Rozpočet akcie“ neobsahuje položkovite štruktúrovaný výpočet - jednotlivých
refundovaných výdavkov, namiesto toho obsahuje, podľa predtlače prílohy, sumarizačnú položku č. 6
predpokladaných nákladov na predmetný projekt, marginálne označenú ako „ostatné bežné výdavky“,
s celkovým rozpočtom vo výške 10.000 EUR. V tejto súvislosti z obsahu „Krycieho listu rozpočtu“
predmetnéhoprojektuvyplývapoložkovitýrozpočetakcie,kdepodpoložkou61sauvádzaelektrickárúra

(č. l. 35 vyšetrovacieho spisu). Predmetný krycí list rozpočtu nie je súčasťou podanej Žiadosti o dotáciu
ako jeho príloha a nie je opatrený ani pečiatkou žiadateľa, ale tvorí súčasť administratívneho spisu
G. k predmetnej dotácii. Navyše súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj súbor listinných dôkazov, ktoré
som predložil v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní, vzťahujúcich sa k nákupu elektrickej pece,elektroinštalačného a vodoinštalačného materiálu spoločnosťou C. E., s.r.o., r.s.p., ako dodávateľa diela
- „Rekonštrukcia kuchyne v Obecnom dome obce E.“ od jeho jednotlivých subdodávateľov. Osobitne
sa v tejto súvislosti žiada akcentovať faktúra: R. zo dňa 29.07.2022 vystavená spoločnosťou S., C.

(ako dodávateľ) spoločnosti C. E., s.r.o., r.s.p., predmetom ktorej je fakturácia dodávky elektrickej pece
dvojrúrovej PCE-920-SC v cene 4.074,00 EUR s DPH. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je pritom aj
faktúra: R. XXXXXX zo dňa 31.04.2022 vystavená spoločnosťou C. E., s.r.o., r.s.p., obci E., predmetom
ktorej je fakturácia dodávky identickej elektrickej pece za cenu 3.789,97 EUR s DPH. V konečnom
dôsledku súd I. stupňa v napadnutom rozsudku síce správne skutkovo ustálil, že fotodokumentáciu

rekonštrukcie kuchyne v obci T. vyhotovil Q. N. a zároveň expresívne k uvedenému dodáva, že obhajoba
„pozabudla“ v záverečnej reči spomenúť aj tú časť svedeckej výpovede Q. N., že predmetné „fotky“
som poslal ja urobiť do T. označeného svedka, na základe čoho súd I. stupňa uzatvára, že som už
vedel, v čase keď som ho posielal „fotky“ vyhotoviť, na čo ich využijem. S prezentovaným skutkovým
zistením sa nemožno stotožniť a použijúc rovnaký expresívny výraz ako súd I. stupňa, zrejme súd I.
stupňa len nedopatrením opomenul zreferovať a osobitne vyhodnotiť aj tú časť označenej svedeckej

výpovede Q. N., v ktorej sa vyjadruje k účelu, na ktorý som ho poslal vyhotoviť predmetné fotografie
do obce T. a síce len za účelom, aby sme mali túto rekonštrukciu ako vzor, aby bolo možné čo
najlepšie prerobiť našu kuchyňu v obci E.. Jednoducho súd I. stupňa označenú svedeckú výpoveď
referuje fragmentárne (neúplne) a navyše v rozpore s jej obsahom, v dôsledku čoho vyvodzuje aj
nesprávne skutkové zistenia. V uvedenom smere považujem napadnutý rozsudok za nepresvedčivý,

nepreskúmateľný, ale predovšetkým za svojvoľný. Sumarizačne potom možno namietať, že z obsahu
žiadneho vo veci produkovaného dôkazu nemožno spoľahlivo a bez dôvodných pochybností skutkovo
ustáliť, aby som akýmkoľvek spôsobom participoval na príprave vyhotovení či odosielaní jednotlivých
listinných podkladov G. súvisiacich s administráciou realizácie a vyúčtovania poskytnutej dotácie, a
rovnako ani to, aby som sa oboznámil s ich obsahom pred ich odoslaním G. zamestnankyňami

Obecného úradu obce E. a v konečnom dôsledku ani to, aby som zamestnankyniam Obecného
úradu obce E. akýmkoľvek nezákonným spôsobom usmerňoval pri príprave, spracovaní či zasielaní
predmetných listinných podkladov G.. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať a poznamenať, že na
základe obsahu vo veci produkovaných dôkazov vykonaných na hlavom pojednávaní možno spoľahlivo
a bez dôvodných pochybností skutkovo ustáliť, že som spomedzi referovaných listinných dôkazov

súvisiacich s predmetnou projektovou (dotačnou) dokumentáciou vlastnoručne podpísal a pred ich
podpisom sa oboznámil aj s ich obsahom výlučne v prípade žiadosti o poskytnutie predmetnej dotácie,
vrátane jej neoddeliteľných príloh k tejto „žiadosti“ tvoriacich jej súčasť, ako aj samotnú Zmluvu o
poskytnutí dotácie č. XXX/XXXX/XXX zo dňa 27.05.2022 a rovnako tak písomný Príkaz starostu na
všetky úkony týkajúce sa projektu - opravy kuchyne kultúrneho domu č. Žiadosti: B.. Vo vzťahu k

ostatným listinám tvoriacim súčasť projektovej dokumentácie sa žiada osobitne akcentovať, že tieto boli
opatrené výlučne faximile môjho podpisu (resp. tieto som osobne - vlastnoručne nepodpisoval), ktorým
disponovali poverené zamestnankyne Obecného úradu Obce E..

Vzhľadom na namietanú nesprávnosť súdom I. stupňa deklarovaných skutkových zistení neobstoja

potom ani súdom I. stupňa vyvodené právne závery, že konaním, ktoré je mi kladené za vinu, som naplnil
všetky ustanovené obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu (prečinu) subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., resp. trestného činu (prečinu) zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Jednoducho medzi obsahom vo veci produkovaných
dôkazov a na ich základe vyvodených skutkových zistení na strane jednej a na ich základe vyvodených

právnych záverov na strane druhej, musí existovať kauzalita. Inak povedané deklarované naplnenie
pojmových znakov predmetných skutkových podstát musí mať svoj základ v relevantných skutkových
zisteniach. V danom prípade to tak nie je. Pri trestnom čine subvenčného podvodu podľa § 225 ods.
1 Tr. zák. objektívna stránka spočíva vo vylákaní dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia
zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho

územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich
splnenia. Subvenciou je finančný príspevok vlády alebo verejno - právnej inštitúcie predstavujúci pre
daný subjekt určitú výhodu. Dotáciou sa rozumie peňažný príspevok, podpora poskytovaná vládou alebo
verejnoprávnou inštitúciou na činnosť, ktorá je vo verejnom záujme. Uvedením do omylu je konanie,

ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Podľa skutkovej
vety napadnutého rozsudku protiprávnosť môjho konania spočíva v tom, že:
- som počas zmluvne stanovenej doby trvania podpornej činnosti nevykonal rekonštrukčné práce a
zároveň nedošlo k oprave kuchyne kultúrneho domu obce E.,- na môj pokyn mnou poverené osoby predložili úradu G. vyúčtovanie dotácie, ktoré obsahovalo
nepravdivé, fiktívne listinné podklady a neexistujúce výdavky na opravu kuchyne kultúrneho domu obce
E., vo výške 6.000 EUR, čím obžalovaný mal porušiť ust. § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení, ako aj čl. VI bod 7, čl. X bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia G. č. 78/2019 o poskytovaní
dotácií z vlastných príjmov G..
Predovšetkým som toho názoru, že skutok, z ktorého som bol uznaný za vinného, musí byť precizovaný
(vymedzený) tak, aby z jeho konštrukcie bolo možné bez ďalšieho vyvodiť existenciu (naplnenie)
všetkých ustanovených obligatórnych pojmových znakov príslušnej skutkovej podstaty, nakoľko podľa

§ 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. V
danomprípadetomutaknieje,nakoľkozkonštrukcieskutkovejvetynapadnutéhorozsudkuniejezrejmé
v čom konkrétne spočívala nepravdivosť a fiktívnosť podkladov a neexistujúcich výdavkov predložených
Úradu G. samosprávneho kraja v súvislosti s vyúčtovaním poskytnutej dotácie formou refundácie
vynaložených výdavkov na rekonštrukciu kuchyne kultúrneho domu v obci E.. Absencia označených
skutkových okolností neumožňuje bez ďalšieho vyvodiť právny záver o existencii obligatórnych

pojmových znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty spočívajúcich v „uvedení do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie dotácie“, teda na vyvodenie právneho záveru, či konanie
páchateľa(obvineného)vykazujesygnifikantnéznakypodvodnéhokonania,ktorébolospôsobilévyvolať
u poskytovateľa dotácie omyl pri jej poskytnutí žiadateľovi (pri majetkovej dispozícii poskytovateľa
súvisiacej s poskytnutím predmetnej dotácie). Inak povedané z konštrukcie skutkovej vety napadnutého

rozsudku nevyplýva, ktoré z predložených podkladov vykazovali (obsahovali) nepravdivé a fiktívne údaje
a v čom konkrétne spočívala ich nepravdivosť, či fiktívnosť. Uvedené možno bez ďalšieho vzťahovať aj
na deklarované neexistujúce výdavky. Jednoducho označené (absentujúce) skutkové okolnosti nemôžu
byťvecoudedukcie,nakoľkoideotzv.ťažiskovéskutkovéokolnostiodôvodňujúceexistenciu(naplnenie)
ustanovených obligatórnych pojmových znakov predmetnej skutkovej podstaty. Navyše súdom I. stupňa

označené ustanovenia čl. VI bod 7 a čl. X bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia G. samosprávneho
kraja číslo 78/2019 o poskytnutí dotácie z vlastných príjmov G. samosprávneho kraja, v kontexte s
namietanou absenciou relevantných skutkových okolností vzťahujúcich sa k deklarovanej nepravdivosti
a fiktívnosti predkladaných podkladov v rámci vyúčtovania poskytnutej dotácie, neumožňujú bez
ďalšieho vyvodiť právny záver o existencii (naplnení) pojmového znaku objektívnej stránky predmetnej

skutkovej podstaty, spočívajúceho v „absencii podmienok na poskytnutie dotácie“, nakoľko podľa čl.
VI bod 7 cit. VZN G. č. 78/2019 „prijímateľ sa zväzuje zrealizovať podporovanú činnosť vopred
z vlastných zdrojov a na svoju vlastnú zodpovednosť (systém refundácie)“ a zároveň podľa čl. X
bod 2 cit. VZN G. č. 752019 „prijímateľ je povinný v rámci vyúčtovania projektu preukázať G.
samosprávnemu kraju, že výdavky vynaložené na projekt sú jednoznačne a preukázateľne použité

v priamej súvislosti s podporovanou činnosťou“. Z uvedeného potom rezultuje právny záver, že vo
vzťahu k naplneniu obligatórneho pojmového znaku objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty
spočívajúceho „v uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie dotácie“ sa javí
podstatným (rozhodujúcim), či vynaložené výdavky na zakúpenie pece (resp. elektroinštalačného a
vodoinštalačného materiálu) boli vynaložené v rozhodnom období (od 01.01.2022 do 31.10.2022) a

či tieto kauzálne súviseli s realizovanou rekonštrukciou kuchyne obecného domu v E.. Z obsahu
jednotlivých dokladov o zakúpení (obstaraní) predmetných tovarov pritom vyplýva, že tieto boli
dodávateľom (zhotoviteľom) predmetného diela obstarané v rozhodnom období (od 01.01.2022 do
31.10.2022) a že tieto boli následne použité pri rekonštrukčných prácach na kuchyni, resp. tvoria jej
príslušenstvo (v prípade obstaranej pece). Je teda právne irelevantné, kedy boli začaté a ukončené

vlastné rekonštrukčné práce na kuchyni, nakoľko tieto neboli predmetom refundácie vynaložených
výdavkov žiadateľom. Rovnako som toho názoru, že v súvislosti s poskytnutím predmetnej dotácie
formou refundácie vynaložených výdavkov som neporušil ani žiadnu obligačnú povinnosť, na ktorú
som sa zaviazal podľa uzatvorenej Zmluvy č. XXX/XXXX/XXX o poskytnutí dotácie zo dňa 09.07.2022.
Konkrétne, podľa čl. II bod 8.1. a) b) cit. Zmluvy „z vecného hľadiska sa za oprávnené výdavky

považujú preukázateľne výdavky súvisiace s realizáciou podporovanej činnosti na obstaranie tovarov,
služieb a stavebných prác súvisiacich s cieľom daného projektu v rámci výzvy a jeho oprávnených
aktivít“, „z časového hľadiska sa za oprávnené výdavky považujú výdavky prijímateľa, ktoré vznikli
v lehote súvisiacej s termínom realizácie podporovanej činnosti uvedenej v Zmluve o poskytnutí
dotácie“. Nad rámec uvedeného napriek tomu, že takéto skutkové tvrdenie nie je súčasťou konštrukcie

skutkovej vety napadnutého rozsudku, z opatrnosti a v záujme právnej istoty namietam, že dôvodom,
pre ktorý by nebolo možné uznať ako oprávnený refundovaný výdavok nákup elektrickej pece nie je
ani skutočnosť, že tento výdavok nebol expressis verbis uvedený v samotnej Žiadosti o poskytnutie
dotácie, resp. v obsahu jej povinných príloh, nakoľko samotná žiadosť o poskytnutie dotácie a ani jejpríloha označená ako „Rozpočet akcie“ neobsahuje položkovite štruktúrovaný výpočet - jednotlivých
refundovaných výdavkov, namiesto toho obsahuje podľa predtlače prílohy sumarizačnú položku č. 6
predpokladaných nákladov na predmetný projekt, marginálne označenú ako „ostatné bežné výdavky“

s celkovým rozpočtom vo výške 10.000 EUR. Nič na veci nemení skutočnosť, že nákup predmetnej
elektrickej pece mohol byť formálne začlenený aj pod položku č. 5 predmetného rozpočtu. Ide o otázku
interpretácie povahy - charakteru obstaranej elektrickej pece, pričom podľa môjho názoru predmetná
elektrická pec má charakter príslušenstva predmetnej kuchyne podľa § 121 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko táto bola určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou, ktorou je predmetná kuchyňa.

Inak povedané predmetnú elektrickú pec spája s predmetnou kuchyňou spoločný účel ich užívania.
V prípade obstaraného elektroinštalačného a vodoinštalačného materiálu použitého pri rekonštrukcii
predmetnej kuchyne ide o súčasť predmetnej kuchyne podľa § 120 ods. 1 Obč. zákonníka. V tejto
súvislosti som toho názoru, že aj v prípade uplatnenia reštriktívneho výkladu, pokiaľ ide o systémové
- formálne začlenenie predmetných refundačných výdavkov v rámci jednotlivých položiek rozpočtu
akcie nemožno prípadnú diskrepanciu interpretovať inak ako administratívne pochybenie, ktoré však

nemožno pri rozhodovaní o vine interpretovať v môj neprospech, nakoľko takýto postup by celkom
zjavne odporoval zásade nullum crimen sine lege, ako aj zásade prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce
procesného pravidla in dubio pro reo, ktoré je potrebné dôsledne uplatňovať v procesnej situácii,
keď existujú viaceré skutkové eventuality. Zjednodušene povedané, prípadne formálne administratívne
pochybenia pri tzv. natipovaní jednotlivých položiek Rozpočtu akcie nemožno interpretovať v môj

neprospech,atotak,ženákuppredmetnejelektrickejpecenetvorísúčasťpodanejŽiadostioposkytnutie
dotácie formou refundácie výdavkov. Rovnako z opatrnosti a v záujme právnej istoty namietam, že
dôvodom, pre ktorý by nebolo možné uznať ako oprávnený refundačný výdavok nákup predmetnej
elektrickej pece nie je ani skutočnosť, že podľa právneho názoru prezentovaného v rámci svedeckej
výpovede Q. A. obstarná elektrická pec nemá povahu bežných, ale kapitálových výdavkov, nakoľko

jej obstarávacia cena prevyšuje sumu 1.700 EUR. K uvedenému sa žiada poznamenať, že v obsahu
tzv. „dotačných dokumentov“, t. z. v obsahu VZN G. č. 79/2019, ale rovnako tak ani v obsahu
uzatvorenej Zmluvy č. XXX/XXXX/XXX o poskytnutí dotácie, nie je obsiahnuté definičné vymedzene
bežných a kapitálových dotačných výdavkov a zároveň označené dokumenty neobsahujú ani blanketné
ustanovenie,ktorébypridefiničnomvymedzeníbežnýchakapitálovýchdotačnýchvýdavkovodkazovalo

na ich definičné vymedzenie v inom dotačnom dokumente, či všeobecne záväznom právnom predpise
(napr. na zákon o dani príjmov, či na zákon o účtovníctve). V tejto súvislosti som toho názoru, že
pokiaľ povaha (charakter) dotačného výdavku, teda či ide o bežný alebo kapitálový výdavok, má
význam pre vyvodenie právnych záverov o existencii - naplnení obligatórnych pojmových znakov
príslušnej skutkovej podstaty, v danom prípade pre naplnenie pojmového znaku spočívajúceho v

„uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie dotácie“, potom naplnenie označeného
znaku nemôže byť založené na domnienkach, ktoré nemajú oporu v obsahu produkovaných dôkazov,
či uplatnení extenzívneho výkladu, resp. uplatnení inštitútu analógie iuris (pokiaľ ide o uplatnenie
jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov či zákona o účtovníctve), nakoľko takýto postup by
aj v tomto prípade bol celkom zjavne v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege a znamenal

by vo svojich dôsledkoch rozširovanie podmienok trestnoprávnej zodpovednosti. Z obsahu doposiaľ
zabezpečených listinných dôkazov možno spoľahlivo a bez dôvodných pochybností skutkovo ustáliť,
že predmetné tovary boli obstarané v lehote súvisiacej s termínom realizácie podporovanej činnosti
a že vynaložené výdavky na obstaranie týchto tovarov kauzálne súviseli s realizáciou dotovanej
podporovanej činnosti. Na základe uvedeného potom možno vyvodiť právny záver, že v mojom konaní

absentuje obligatórny pojmový znak objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, spočívajúci
v „uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie dotácie“. Z dôvodu absencie
podvodnostikonania,akoajabsencieomylunastranepoškodeného,absentujepotomajkauzalitamedzi
konaním, ktoré je mi kladené za vinu v napadnutom rozsudku a majetkovou dispozíciou poškodeného.
Vzhľadom na namietanú absenciu rozhodujúcich pojmových znakov objektívnej stránky predmetnej

skutkovej podstaty objektívne neprichádza do úvahy ani existencia pojmových znakov subjektívnej
stránky v zákonom ustanovenej forme úmyselného zavinenia. V tejto súvislosti si dovoľujem osobitne
akcentovať, že v našom Trestnom zákone je trestnoprávna zodpovednosť páchateľa koncipovaná ako
individuálna zodpovednosť, teda zodpovednosť za zavinenie. Z uvedeného potom rezultuje záver, že
každý jednotlivý pojmový znak príslušnej skutkovej podstaty musí byť pokrytý zavinením v zákonom

ustanovenejforme,vdanomprípadevoformeúmyselnéhozavineniapodľa§15Tr.zákona.Jednoducho
na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa v danom prípade nepostačuje, aby predkladal
nepravdivé údaje - doklady (čo dôrazne popieram), ale rovnako sa vyžaduje, aby vedel, resp. aby
bol aspoň uzrozumený s tým, že predkladá doklady, ktoré sú nepravdivé. V danom prípade z obsahuprodukovaných dôkazov pritom vyplýva, že som vlastnoručne podpísal a predložil poskytovateľovi
dotácie predmetnú žiadosť o poskytnutie dotácie, vrátane jej neoddeliteľných príloh, ako aj vlastnú
Zmluvu o poskytnutí dotácie, avšak ďalšiu administratívnu dokumentáciu súvisiacu s doplnením podanej

Žiadosti o poskytnutie dotácie či realizáciou a vyúčtovaním poskytnutej dotácie som nepripravoval,
nespracoval, vlastnoručne nepodpisoval a ani nebol oboznámený s jej obsahom pred jej odoslaním
poskytovatelovi a ani zodpovedných zamestnancov obecného úradu, ktorí spracovali predmetnú
agendu, nijako nezákonným spôsobom neusmerňoval. Nič na veci nemení skutočnosť, že som na
základe písomného Príkazu starostu obce zo dňa 30.11.2022 splnomocnil zodpovedných zamestnancov

obecného úradu na všetky úkony súvisiace s projektom rekonštrukcie kuchyne kultúrneho domu,
nakoľko opätovne, trestnoprávna zodpovednosť v našom Trestnom zákone nie je koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť, ale ako individuálna zodpovednosť, teda zodpovednosť za zavinenie. Z
uvedeného dôvodu v mojom konaní absentuje tak vedomostná, ako aj vôľová zložka úmyselného
zavinenia podľa § 15 Tr. zákona. Súd I. stupňa predmetný skutok právne kvalifikoval aj ako trestný
čin (prečin) zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr.

zákona.Podľa§326ods.1Tr.zák.„verejnýčiniteľ,ktorývúmyslespôsobiťinémuškodualebozadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákon“.
Objektívna stránka spočíva v konaní verejného činiteľa, ktorý vykonáva svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu. Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu predstavuje také konanie
páchateľa, ktorý aktívne (komisívne) porušuje alebo obchádza zákony alebo právne predpisy, ktoré

upravujú jeho právomoc. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou
pohnútkou (motívom) spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Som toho názoru, že z dôvodov podrobne referovaných v súvislosti s namietanou absenciou pojmového
znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu (zločinu) subvenčného podvodu podľa §
225 ods. 1 Tr. zák., spočívajúceho v „uvedení do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

dotácie“, v skratke v súvislosti s absenciou „podvodnosti“ môjho konania, ktorého skutkový základ je
identický, ako v prípade naplnenia pojmového znaku „vykonávania právomoci spôsobom odporujúcim
zákonu“, pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák.
namietame aj existenciu protiprávnosti („vykonávania právomoci spôsobom odporujúcim zákonu“) v
mojom konaní, ako elementárneho obligatórneho pojmového znaku predmetnej skutkovej podstaty.

Jednoducho konanie, ktoré je mi kladené za vinu v napadnutom rozsudku nevykazuje deklarovaný
rozpor s ust. § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, prípadne rozpor s ust. čl. VI. bod
7 a čl. X. bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia G. samosprávneho kraja č. 78/2019 o poskytovaní
dotácií z vlastných príjmov G. samosprávneho kraja. Vzhľadom na namietanú absenciu rozhodujúcich
pojmových znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty objektívne neprichádza do úvahy

ani existencia (naplnenie) pojmových znakov subjektívnej stránky v zákonom ustanovenej forme
úmyselného zavinenia, vrátane existencie špecifickej pohnútky v mojom konaní. Vo vzťahu k právnym
záverom odôvodňujúcim výrok rozsudku o vine sa žiada osobitne akcentovať, že tento musí byť výrazom
celkom jednoznačného, žiadne dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že sa práve obžalovaný
dopustil skutku uvedeného vo výroku rozsudku, že tento vykazuje znaky niektorého trestného činu,

uvedeného v osobitne časti Trestného zákona, a to v spojení so znakmi všeobecnej časti (III. ÚS 25/06,
I. ÚS 292/2020, I. ÚS 296/2022). Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a
podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a vo veci rozhodol.“

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku o treste v neprospech obžalovaného
uviedol, že „v celom rozsahu sa možno stotožniť s rozhodnutím okresného súdu o vine obžalovaného
a voči odôvodneniu okresného súdu v tomto smere nemožno mať žiadne výhrady. S rozhodnutím
okresného súdu vo vzťahu k výroku o uložení peňažného trestu sa však nemožno stotožniť, nakoľko

z pohľadu prokuratúry takto uložený trest nemôže zabezpečiť zákonom predpokladaný účel trestu
vymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Pri posudzovaní primeranosti ukladaného trestu bolo u
obžalovaného potrebné vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého je
účelomtrestuochranaspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Z hľadiska individuálnej prevencie
uložený peňažný trest z pohľadu prokuratúry nezabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a nevytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Dôvodom uvedeného
konštatovania je hodnotenie osoby samotného obžalovaného, ktorý ani napriek výsledkom vykonanéhodokazovania nepriznal vinu, svoje konanie žiadnym spôsobom neoľutoval, zo strany obžalovaného
nedošlo k absolútne žiadnej sebareflexii a naviac z jeho obhajoby je zrejmé, že zodpovednosť za
svoje konanie sa snažil preniesť na zamestnankyne Obecného úradu E.. Z hľadiska hodnotenia osoby

obžalovaného je potrebné osobitne poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane
priestupkovo postihnutý a taktiež bol v minulosti právoplatne odsúdený, čo nesporne svedčí o sklonoch
obžalovaného páchať protispoločenskú činnosť. Práve uvedené skutočnosti týkajúce sa priestupkovej
a trestno-právnej minulosti obžalovaného svedčia o potrebe uloženia trestu odňatia slobody, ktorého
výkon by bol podmienečne odložený a bola by mu uložená primeraná skúšobná doba tak, ako tomu bolo

v troch z celkovo štyroch právoplatných odsúdení. K nedostatočnosti splnenia účelu uloženého trestu
z hľadiska generálnej prevencie, t.j. ochrany spoločnosti je potrebné uviesť, že tak, ako to vyplýva z
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu je aj ochrana spoločnosti, ktorá spočíva v
tom, že uložený trest odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Uložený peňažný trest však tento účel nespĺňa, keďže pri trestnej činnosti,
aká je obžalovanému kladená za vinu, nie je uloženie peňažného trestu vo výmere uloženej okresným

súdom dostatočným pre ochranu spoločnosti a je viac ako pravdepodobné, že takto uložený trest
neodradí ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti obdobnej alebo totožnej
trestnej činnosti. Vo vzťahu k absencii generálnej prevencie uloženého trestu uvádzam, že z pohľadu
prokuratúry je viac ako pravdepodobné, že uloženie peňažného trestu obžalovanému, ktorý je starostom
obce, poslancom G. samosprávneho kraja (ďalej len „G.“) a verejne známou osobou, v žiadnom prípade

neodradí iných od páchania trestnej činnosti. Práve skutočnosť, že obžalovaný je verejnosťou vnímaný
ako verejne činná osoba, môže vo verejnosti vyvolať dojem tzv. „papalášizmu“ vo vzťahu k verejne
činným a známym osobám okresu C. D., čo v žiadnom prípade neplní účel trestu z hľadiska generálnej
prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Odhliadnuc od vyššie zdôvodneného nesúhlasu so
samotným druhom uloženého trestu nemožno súhlasiť ani s výškou uloženého peňažného trestu, keďže

zodôvodneniarozsudkunevyplývazčohookresnýsúdvychádzalpriurčenívýškyuloženéhopeňažného
trestu. Možno sa len domnievať, že okresný súd vychádzal z osobných pomerov a príjmových pomerov
obžalovaného, ktoré sú zrejme z obsahu zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, kde
obžalovaný deklaroval svoje čisté mesačné príjmy vo výške 4.300,- eur, nakoľko obžalovaný na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať. V tejto súvislosti dávam do pozornosti

skutočnosť, že z verejne dostupných zdrojov (majetkové priznanie poslanca G. A. B. za rok 2023 je
verejne dostupné na webovom sídle G.) vyplýva, že za rok 2023 mal obžalovaný z funkcie, za ktorú podal
majetkové priznanie príjem 7.870,- eur a iné príjmy 51.692,- eur, čo predstavovalo pri súčte priznaných
príjmov celkovú sumu 59.562,- eur, teda priemerný mesačný čistý príjem v roku 2023 predstavoval sumu
4.963,50 eur. Nakoľko príjmy obžalovaného v čase vyhlásenia rozsudku museli byť vyššie ako v roku

2023, možno konštatovať, že uloženie peňažného trestu vo výške 3.500,- eur, teda ani nie vo výške
obžalovaným priznaného čistého príjmu, nie je postačujúce na nápravu páchateľa a už vôbec nie je
postačujúcezhľadiskagenerálnejprevencie,osobitneakvezmemedoúvahyskutočnosť,žeobžalovaný
je verejným činiteľom a skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa mal dopustiť z titulu verejnej funkcie -
starostu obce E., ku škode verejnej inštitúcie - G. samosprávneho kraja, kde obžalovaný pôsobí ako

poslanec. V nadväznosti na uvedené možno súhrne uviesť, že vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorý
je známou osobnou vereného a spoločenského života v okrese C. D., nemožno súhlasiť tak s druhom,
ako ani výškou uloženého peňažného trestu, nakoľko okolnosti týkajúce sa skutku, ako aj okolnosti
týkajúce sa osoby obžalovaného, vytvárali priestor na to, aby okresný súd obžalovanému uložil iný druh
trestu (trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený), prípadne uložil peňažný

trest vo vyššej než uloženej výmere, nakoľko len takto uložený trest by z pohľadu prokuratúry spĺňal
účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. V neposlednom rade v súvislosti s vyššie
uvedeným poukazujem na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona a skutočnosť, že okresný súd pri
ukladaní trestu dôsledne neprihliadal na osobné, zárobkové, majetkové pomery obžalovaného, ako ani
na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako ani na možnosť nápravy

obžalovaného a správanie obžalovaného po spáchaní činu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody
navrhujem Krajskému súdu v Prešove, aby rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/38/2024
zo dňa 07.02.2025 vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody,
ktorého výkon bude podmienečne odložený a bude mu uložená primeraná skúšobná doba. V prípade,
ak sa krajský súd nestotožní s týmto návrhom, navrhujem aby krajský súd obžalovanému uložil peňažný

trest vo výške, ktorá bude spĺňať účel trestu predpokladaný ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona
a ktorý bude dosahovať aspoň výšku rovnajúcu sa príjmu obžalovaného v roku 2023, teda minimálne
vo výške 5.000,- eur.“Na podklade uvedených odvolaní krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že čiastočne dôvodné je iba

odvolanie obžalovaného.

V prvom rade krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Vykonané dôkazy súd prvého stupňa následne vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.

poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery
ustálil. Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril. Vo vzťahu ku skutkovým záverom dal odpoveď aj na

odvolacie námietky obžalovaného, ktoré sú v podstate totožné s obsahom záverečnej reči obhajcu.
V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, pričom krajský súd sa
s nimi aj v celom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na námietky obhajoby odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva na

spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si

neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/2008,
II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004).

V predmetnej veci prvostupňový súd vysvetlil, prečo si neosvojil hodnotenie vykonaných dôkazov

obhajobou. Na stranách 3 - 21 svojho odsudzujúceho rozsudku dôsledne, precízne, zrozumiteľne a
vyčerpávajúco rozobral všetky vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i v súhrne, presvedčivo
vysvetlil, prečo neuveril tvrdeniam obžalovaného o jeho neznalosti o obsahu úkonov pracovníčok
obecného úradu týkajúcich sa dotácie a vyúčtovania akcie, v čom spočívalo podvodné konanie
obžalovaného a ktoré zistené skutočnosti svedčia o jeho podvodnom úmysle, ako aj ktoré dôkazy

preukazujú jeho vinu a prečo. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu musí byť každému, aj
nestrannému pozorovateľovi, bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný ako starosta obce
od G. samosprávneho kraja z jeho rozpočtu vylákal dotáciu v sume 5.000,- eur, ktorej poskytnutie bolo
podľa všeobecne záväzného nariadenia viazané na podmienky, ktoré neboli splnené, a to tým, že G.
samosprávny kraj uviedol do omylu v otázke ich splnenia.

Aj podľa krajského súdu skutkové závery obsiahnuté vo výroku o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov,
ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú záver, že
sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že napĺňa všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že obžalovaný ako starosta obce E. uviedol G. samosprávny kraj (ďalej tiež „G.“) do omylu ohľadom
ukončenia opravy kuchyne kultúrneho domu obce E., ktoré bolo podmienkou pre poskytnutie dotácie
z rozpočtu G. formou refundácie, a predložil vyúčtovanie vynaložených nákladov predmetnej opravy
napriek tomu, že táto oprava nielenže nebola ukončená, ale sa s ňou ešte ani nezačalo. Podmienkou pre
poskytnutie dotácie refundáciou nákladov pritom podľa Všeobecne záväzného nariadenia G. č. 78/2019

bolo, že obec ako prijímateľ zrealizuje podporovanú činnosť vopred z vlastných zdrojov a na svoju
vlastnú zodpovednosť (čl. VI. bod 7.), a že v rámci vyúčtovania projektu preukáže G. samosprávnemu
kraju, že výdavky vynaložené na projekt sú jednoznačne a preukázateľne použité v priamej súvislosti
s podporovanou činnosťou (čl. X. bod 2.). Keďže v čase predloženia vyúčtovania nákladov opravy
kuchyne kultúrneho domu G. samosprávnemu kraju táto oprava nebola zrealizovaná, tak vyúčtovanie

projektu nemohlo byť ani pravdivé, ale obsahovalo (rovnako ako k nemu priložené prílohy) nepravdivé
a fiktívne údaje.O podmienkach poskytnutia dotácie obžalovaný nepochybne vedel. Tieto podmienky boli prevzaté
a skonkretizované aj v zmluve o poskytnutí dotácie č. XXX/XXXX/XXX, ktorú obžalovaný vlastnoručne
podpísal. V tejto zmluve (čl. I. bod 3., čl. II. bod 2. a 6.) bolo medzi G. a Obcou E. dohodnuté, že dotácia

vo výške 5.000,- eur bude obci poskytnutá na opravu kuchyne kultúrneho domu, ktorá bude realizovaná
v termíne 1.1.2022 – 31.10.2022. Ďalej bolo dohodnuté, že dotácia bude poskytnutá jednorazovo formou
refundácie s tým, že prijímateľ (Obec E.) sa zaväzuje zrealizovať podporený projekt vopred na vlastné
náklady a na svoju vlastnú zodpovednosť. Po ukončení projektu bol prijímateľ povinný uhradiť všetky
výdavky s projektom spojené vopred na vlastné náklady a predložiť vyúčtovanie projektu za účelom

overenia dokladov o skutočne zrealizovaných a uhradených výdavkoch rozpočtu projektu v lehote do
30 kalendárnych dní od posledného dňa ukončenia realizácie projektu, najneskôr však do 30.11.2022.

Obžalovanému bolo zo zmluvy o poskytnutí dotácie [čl. II. bod 17. písm. a), d)], ako aj zo všeobecne
záväzného nariadenia č. 78/2019 (čl. X. bod 5., čl. XI. bod 2.) známe, že G. (poskytovateľ) dotáciu
neposkytne, ak obec poruší povinnosť predložiť vyúčtovanie projektu v termíne, alebo ak sa preukáže,

že uviedla nepravdivé údaje v žiadosti o poskytnutie dotácie, v prílohách, vo vyúčtovaní skutočne
zrealizovaných výdavkov alebo v dokumentoch, ktoré sú jeho prílohami. Napriek tomu, aj keď projekt
ešte realizovaný nebol, obžalovaný listom podaným na poštovú prepravu dňa 30.11.2022 predložil
G. samosprávnemu kraju vyúčtovanie akcie a správu o vyhodnotení realizácie projektu, v ktorých
obžalovaný ako starosta obce nepravdivo tvrdil, že v obci opravovali kuchyňu kultúrneho domu, nakoľko

nespĺňala potrebné štandardy s tým, že náklady sú 6.000,- eur a z toho príspevok z G. je 5.000,-
eur. Následne na preukázanie nákladov na opravu kuchyne dal G. predložiť faktúru R. zo 14.11.2022
vystavenú za opravu kuchyne kultúrneho domu v obci E. dodávateľom C. E. s.r.o., r.s.p., ktorej je
obžalovaný jediným konateľom, v sume 6.000,01 eur, ako aj výpis z účtu o úhrade tejto sumy 30.11.2022
a ďalšie doklady. Obžalovaný dal dokonca G. zaslať fotografie o priebehu a výsledku opravy kuchyne

v obci E., ktoré v skutočnosti boli fotografiami z rekonštrukcie v obci T..

Práve na podklade takéhoto nepravdivého vyúčtovania nákladov vynaložených na opravu kuchyne,
G. samosprávny kraj poukázal obci E. dotáciu vo výške 5.000,- eur na refundáciu týchto nákladov.
Obžalovaný teda vylákal dotáciu z rozpočtu G. samosprávneho kraja vo výške 5.000,- eur tým, že

ho uviedol do omylu v otázke zrealizovania opravy kuchyne T. obce E., ktorá bola podmienkou
stanovenou všeobecne záväzným nariadením pre poskytnutie predmetnej dotácie jednorazovou
refundáciou nákladov vynaložených pri oprave kuchyne. Týmto konaním naplnil formálne znaky prečinu
subvenčnéhopodvodupodľa§225ods.1Tr.zákona.Konalpritomvpriamomúmyslepodľa§15písm.a)
Tr. zákona, pretože chcel od G. vylákať dotáciu z jeho rozpočtu, ktorej poskytnutie bolo podľa všeobecne

záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré obec E. nespĺňala, a to tým, že G. uviedol
do omylu v otázke splnenia týchto podmienok.

Uvedené skutkové zistenia správne okresný súd premietol do skutkovej vety napadnutého rozsudku.
Skutok je v skutkovej vete vymedzený v súlade s požiadavkami ust. § 163 ods. 3 Tr. poriadku tak, že

zodpovedá formálnym znakom prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona, vrátane
uvedenia miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ako aj iných skutočností potrebných na to, aby
nemohol byť zamenený s iným.

Správne sa okresný súd vysporiadal aj s námietkou obžalovaného, podľa ktorej nemožno spoľahlivo

a bez dôvodných pochybností ustáliť, aby obžalovaný akýmkoľvek spôsobom participoval na príprave,
vyhotovení či odosielaní jednotlivých listinných podkladov G. súvisiacich s administráciou realizácie
a vyúčtovania poskytnutej dotácie, a aby sa oboznámil s ich obsahom pred ich odoslaním G.
zamestnankyňami Obecného úradu obce E. a v konečnom dôsledku ani to, aby zamestnankyne
Obecného úradu obce E. akýmkoľvek nezákonným spôsobom usmerňoval pri príprave, spracovaní či

zasielaní predmetných listinných podkladov G..

V súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný bol starostom obce E., ktorý je predstaviteľom,
najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom obce, ktorý okrem iného zastupuje obec vo
vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, ako aj rozhoduje vo všetkých veciach

správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu (§ 13
ods. 1, 4, 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Bol to obžalovaný, kto ako starosta v mene
obce E. dňa 1.3.2022 písomne žiadal G. samosprávny kraj o poskytnutie dotácie na opravu kuchyne
kultúrneho domu v obci E. s termínom realizácie 1.1.2022 – 31.10.2022 a kto pripájal prílohy, vrátanerozpočtu, podľa ktorého sa žiadalo o dotáciu len na bežné náklady, nie na nákup strojov, prístrojov,
zariadenia, techniky, náradia či materiálneho vybavenia (pri týchto položkách je v rozpočte 0,- eur). Tejto
žiadosti o poskytnutie dotácie zodpovedá následná emailová komunikácia z 30.3.2022, kde na výzvu

poverenej zamestnankyne G. A. A. o spresnenie výdavkov, na ktoré sa dotácia žiada, starosta obce E.
A. B. odpovedá, že predložená žiadosť o získanie dotácie predstavuje opravu kuchyne, odstránenie jej
zlého technického stavu, pričom predmetom dotácie sú práce, ktoré nemajú kapitálový, ale bežný účel.
Zároveň spresňuje, že pôjde o búracie práce za 1.500,- eur, podlahy (cementový poter) v sume 1.000,-
eur, povrchové úpravy (obklady a dlažby) za 4.500,- eur, omietky v cene 1.000,- eur, hydroizolácie za

500,- eur a rozvody ZTI (výmena starých za nové) 1.500,- eur.

Obžalovaný potvrdil, že ako starosta obce E. dňa 27.5.2022 uzatváral s G. aj zmluvu č. 614/2022/OPR
o poskytnutí dotácie, za účelom zrealizovania podporenej činnosti popísanej v žiadosti o poskytnutie
dotácie a za podmienok dohodnutých v zmluve (čl. II. bod 1. zmluvy). Ako bolo vyššie uvedené,
v tejto zmluve (čl. I. bod 3., čl. II. bod 2. a 6.) bolo dohodnuté, že dotácia vo výške 5.000,- eur bude

obci poskytnutá na opravu kuchyne kultúrneho domu, ktorá bude realizovaná v termíne 1.1.2022 –
31.10.2022, a že bude poskytnutá jednorazovo formou refundácie s tým, že prijímateľ (Obec E.) sa
zaväzuje zrealizovať podporený projekt vopred na vlastné náklady a na svoju vlastnú zodpovednosť.
V zmysle zmluvy po ukončení projektu bol prijímateľ povinný uhradiť všetky výdavky s projektom
spojené vopred na vlastné náklady a predložiť vyúčtovanie projektu za účelom overenia dokladov

o skutočne zrealizovaných a uhradených výdavkoch rozpočtu projektu v lehote do 30 kalendárnych dní
od posledného dňa ukončenia realizácie projektu, najneskôr však do 30.11.2022.

Na základe uvedeného je nepochybné, že obžalovaný ako osoba, ktorá v mene obce žiadala
o poskytnutie dotácie a uzavrela zmluvu o jej poskytnutí, pričom vymedzoval aj náklady, na ktoré sa

dotácia poskytuje, musel nepochybne poznať všetky podmienky, za ktorých obec môže dotáciu získať.
Takýmito osobami neboli zamestnankyne obce E. – A. O. P., A. N. a M. B., ktoré sa so zmluvou detailne
neoboznamovali a konkrétne podmienky poskytnutia dotácie nepoznali. Ani krajský súd preto nemá
pochybnosti o pravdivosti výpovedí týchto svedkýň, podľa ktorých všetko, čo robili v súvislosti s dotáciou,
robili a posielali vždy podľa pokynov starostu, pričom bez jeho vedomia by nemohli urobiť nič. Tak to bolo

aj v prípade vyúčtovania akcie z 30.11.2022 a správy o vyhodnotení realizácie projektu, ako aj následnej
emailovej komunikácie, ktorej súčasťou je tiež faktúra R. či fotografie kuchyne KD obce T., ktorými sa
mala preukázať oprava predmetnej kuchyne KD obce E..

Záveru o tom, že obžalovaný konal pri uvádzaní G. do omylu za účelom vylákania dotácie, zodpovedá

aj skutočnosť, že za opravu kuchyne kultúrneho domu v obci E. dňa 14.11.2022 faktúru R. na
sumu 6.000,01 eur vystavila spoločnosť C. E., s.r.o., r.s.p., ktorej jediným konateľom bol obžalovaný.
Vystavená bola teda v čase, keď sa oprava kuchyne ešte ani nezačala. Je zrejmé, že šlo o faktúru
fiktívnu, s dátumom dodania prác 31.10.2022, čo realite nezodpovedalo, pretože s opravou kuchyne
sa začalo až v januári 2023. Práve táto faktúra bola jedným z podkladov pre preukázanie, že činnosť,

ktorá mala byť podporená dotáciou, bola zrealizovaná. Teda aj táto faktúra preukazuje, že dotácia bola
vylákaná konaním obžalovaného.

Správne okresný súd poukázal aj na to, ako obžalovaný sám aktívne komunikoval s G. vo veciach
týkajúcich sa dotácie. Nielen podľa zamestnankyne G. Q. A. A., ale aj podľa zamestnankýň obce E. -

A. O. P., A. N. a M. B., obžalovaný sám viackrát telefonicky jednal s Q. A. A. a niekedy aj emailom.
Toto zistenie nemôže spochybniť skutočnosť, že si Q. A. na hlavnom pojednávaní z viacerých hovorov
vybavila obsah jedného konkrétneho telefonického hovoru s obžalovaným.

Z uvedeného je tak nepochybné, že to bolo konanie obžalovaného, ktorým ako starosta obce vylákal

dotáciu a uviedol G. do omylu ohľadne podmienok pre poskytnutie dotácie, ktoré splnené neboli.
Pokiaľ aj niektoré úkony súvisiace s dotáciou a vyúčtovaním opravy kuchyne vykonali zamestnankyne
obce E., konali tak bez dostatočnej znalosti veci a podmienok poskytnutia dotácie, a to vždy podľa
pokynov obžalovaného ako starostu obce. Nešlo o ich prejav vôle, ale o prejav vôle obžalovaného.
Na všetkých relevantných úkonoch bol podpis obžalovaného ako starostu, či už vlastnoručný alebo vo

forme faksimile, bez ktorého by G. tieto úkony neakceptoval. Svedčí o tom aj emailová komunikácia
z 30.3.2022, ktorú musela obec zaslať G. opakovane aj s potvrdením, že ide o email od starostu
obce E. A. B.. Na závere o tom, že išlo o konanie obžalovaného, nemení nič ani tzv. „príkaz starostu
obce A. B. na všetky úkony týkajúce sa projektu – oprava kuchyne kultúrneho domu“, ktorým prikázalzamestnankyniam obce vykonať všetky formálne úkony týkajúce sa predmetného projektu. Tento príkaz
vydal obžalovaný v posledný deň lehoty na vyúčtovanie dotácie 30.11.2022, hoci takýto príkaz nevydal
predtým nikdy v žiadnom inom prípade. Svedčí tak iba o snahe obžalovaného vyhnúť sa zodpovednosti

za nepravdivé úkony týkajúce sa vyúčtovania dotácie. Správne tak okresný súd uzavrel, že tento príkaz
obžalovaného jeho trestnej zodpovednosti zbaviť nemohol.

Rovnako správne sa okresný súd vysporiadal aj s námietkami obžalovaného, podľa ktorých bol
materiál na opravu kuchyne, vrátane elektrickej pece, zakúpený už pred vykonaním opravy kuchyne

a pred vyúčtovaním podporovanej akcie. Podstata podvodného konania obžalovaného totiž spočívala
v tom, že dotáciou podporovaná akcia realizovaná v dohodnutom termíne nebola, no napriek tomu
v rozpore s podmienkami všeobecne záväzného nariadenia a zmluvy vykonal vyúčtovanie jej nákladov.
Nedôvodná je aj námietka obžalovaného, že nevedel aké náklady je obec oprávnená vyúčtovať a tak
vyúčtoval aj zakúpenú elektrickú pec. Už v žiadosti o poskytnutie dotácie a v následnej komunikácii
výslovne uviedol, na aké náklady bude žiadať dotáciu a že pôjde len o bežné a nie o kapitálové výdavky.

Išlo len o stavebné práce, nie o náklady na nákup strojov, prístrojov, zariadenia, techniky, náradia
či materiálneho vybavenia (pri týchto položkách je v rozpočte 0,- eur). S takýmto obsahom bolo G.
predložené aj vyúčtovanie akcie z 30.11.2022, ako aj faktúra R. zo 14.11.2022 a súpis vykonaných prác.
Aj tu krajský súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k zhodnému záveru ako okresný súd a teda, že konaním
obžalovaného boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona. Pri prečine sa však okrem formálnych znakov na vyvodenie trestnej
zodpovednosti vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, vyjadreného v ustanovení § 10 ods.
2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou
z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť

kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že
závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu
je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu pri prečinoch má zásadný význam pre rozhodnutie
o základnej otázke trestného konania (otázke viny). Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť
prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky

(t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade
dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu.
Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor
iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným
činom a priestupkom (rozsudok NS SR sp. zn. 3To/2/2018 z 5.9.2018).

V predmetnej veci nie je možné prehliadnuť, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu by nedošlo, ak
by termín opravy kuchyne nebol určený do 31.10.2022, ale bol by určený do 28.2.2023, teda ak by
bol posunutý len o 4 mesiace. Oprava kuchyne kultúrneho domu obce E., na ktorú sa predmetná
dotácia žiadala, totiž bola nielen plánovaná, ale aj skutočne vykonaná, a to v priebehu mesiaca so

začiatkom v januári 2023 (podľa svedka Q. O. N. už v decembri 2022). Vykonaná bola sociálnym
podnikom obce E. – C. s.r.o., r.s.p. (teda tak, ako sa tvrdilo vo vyúčtovaní). Zo svedeckých výpovedí
je zrejmé, že obžalovaný termín realizácie kuchyne posunul z dôvodu, aby zamestnanci sociálneho
podniku počas teplého obdobia pracovali vonku a až počas chladného obdobia mohli pracovať ďalej vo
vnútri v kultúrnom dome. Pohnútkou obžalovaného teda nebolo obohatiť sa, ale zabezpečiť prácu pre

zamestnancov sociálneho podniku aj počas zimného obdobia.

Z dokazovania tiež vyplýva, že hodnota stavebných prác a materiálu, na ktoré sa dotácia žiadala,
bola vyúčtovaná 30.11.2022 v nižšej sume, než aká bola skutočná hodnota vykonaných stavebných
prác a použitého materiálu. Kým podľa vyúčtovania predloženého G. išlo o stavebné práce a materiál

v hodnote 6.000,01 eur, tak podľa znaleckého posudku ich hodnota bola v skutočnosti až 6.407,82 eur,
pričom podľa znalca pri oprave kuchyne boli práce skutočne vykonané a materiál použitý. Samotná
rekonštrukcia kuchyne bola pritom v skutočnosti vykonaná vo väčšom rozsahu, než ako bola žiadaná
dotácia (napríklad išlo aj o zakúpenie elektrickej pece).Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí Q. O. N., A. T. a ďalších zamestnancov sociálneho podniku, faktúr
a znaleckého posudku z odboru stavebníctva je pritom zrejmé, že stavebný materiál na opravu kuchyne

sa priebežne kupoval ešte v termíne určenom v zmluve o poskytnutí dotácie, pričom bol takto zakúpený
v sume 2.442,12 eur (mimo elektrickej pece, ktorá bola zakúpená za sumu 3.789,94 eur).

Je teda možné konštatovať, že prostriedky dotácie boli skutočne použité na účel, na ktorý boli určené
a že boli vynaložené na prospech obyvateľov obce E., teda k verejnému prospechu, a nie na súkromný

účel obžalovaného či inej osoby. Aj práce boli vykonané sociálnym podnikom obce E., teda ani v tomto
smere nie je možné hovoriť o prospechu obžalovaného, ale o zabezpečení práce pre zamestnancov
sociálneho podniku, ktorého jediným spoločníkom je obce E. a ktorého hlavným cieľom je dosahovať
pozitívny sociálny vplyv.

Uvedený spôsob spáchania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a pohnútka

obžalovaného, s prihliadnutím aj na relatívne nižšiu škodu spôsobenú protiprávnym konaním vo výške
5.000,- eur (nižšiu v porovnaní s inými prípadmi subvenčných podvodov, ako aj v porovnaní s hranicou
väčšej škody, ktorá je 20.000,- eur), vedú krajský súdu k záveru, že závažnosť predmetného činu
je nepatrná a že konanie obžalovaného nedosiahlo intenzitu potrebnú na konštatovanie naplnenia aj
materiálneho korektívu prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona.

Konanie obžalovaného teda síce naplnilo formálne znaky, nie však materiálny znak skutkovej podstaty
prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku skutok kvalifikoval aj ako prečin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, je potrebné konštatovať, že konanie
obžalovaného nenapĺňa ani len formálne znaky tohto prečinu.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona dopustí
verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Z ust. § 128 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie starosta,
ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci
zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa (ale aj jeho

ochranu) sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou,
postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe Ústavy SR,
ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov. Obsah pojmu
právomoc v zmysle
§ 128 ods. 1 Tr. zákona nenapĺňa každé zákonné ustanovenie určujúce verejnému činiteľovi spôsob
a hranice jeho konania. Mnohé všeobecne záväzné právne predpisy totiž upravujú právne vzťahy bez
ohľadu na to, či konkrétny subjekt má alebo nemá postavenie verejného činiteľa. Pri zisťovaní obsahu

právomoci verejného činiteľa treba vo všeobecnosti vychádzať zo všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich pôsobnosť a oprávnenia a povinnosti konkrétneho subjektu v postavení
verejného činiteľa. Bez ohľadu na spôsob a formu realizácie právomoc musí obsahovať prvok moci
(rozhodnutie musí byť vynútiteľné štátnou mocou) a prvok rozhodovania. Významný aspekt plynúci
z prvku moci spočíva v tom, že výkon právomoci realizovaný formálnym či neformálnym právnym

úkonom je vždy jednostranným úkonom nezávislým od vôle subjektu, voči ktorému smeruje alebo
ktorého sa týka, pričom verejný činiteľ je viazaný len zámerom určeným všeobecne záväznými právnymi
predpismi (NR 5Tz 5/2004).

Pod slovným spojením „vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu“ treba rozumieť také

konanie páchateľa, ktorý aktívne (komisívne) porušuje, alebo obchádza zákony alebo právne predpisy,
ktoré upravujú jeho právomoc. V každom individuálnom prípade pritom musí ísť o porušenie alebo
obchádzanie konkrétneho zákona alebo iného konkrétneho právneho predpisu vydaného na základezákona (porovnaj s: Burda, E. - Čentéš, J. - Kolesár, J. - Záhora, J. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť.
Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, str. 1073).

Základnou podmienkou na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi za konkrétny trestný čin
je identifikovanie konania, ktoré má byť posúdené ako trestné v zrozumiteľnej a primerane presnej
skutkovej vete výroku o vine odsudzujúceho rozsudku. Skutková veta alebo tiež skutok, pre ktorý
je páchateľ stíhaný, musí odzrkadľovať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý
bolo páchateľovi vznesené obvinenie, podaná obžaloba a napokon vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

Podmienkou existencie či danosti konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu je naplnenie všetkých
jej znakov. Nedostatok hoci i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa
rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej.

V predmetnej veci súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného aj (v základnej skutkovej podstate)
za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona s

konštatovaním v právnej vete, že „...vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“.

Pojem „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ treba vykladať tak, že ide o
obchádzanie konkrétneho zákona alebo iného konkrétneho právneho predpisu vydaného na základe
zákona. Právomoc niečo konať nemôže byť abstraktnou veličinou, ktorú si oprávnená osoba sama

identifikuje a prípadne jej rozsah svojvoľne rozširuje, či zužuje. Právomoc musí byť presne ohraničená
a jednoznačne konkrétne špecifikovaná zákonom alebo iným právnym predpisom vydaným na
základe zákona. Právomoc totižto umožňuje oprávnenej osobe autoritatívne rozhodovať o právach
a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo
povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a

obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Conditio sine qua non v materiálnom
právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií odvodených od právomoci orgánu verejnej moci.
Právomoc starostu v kontexte § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona musí byť výslovná, jednoznačná,
nevzbudzujúca pochybnosti o tom, čo orgán verejnej moci - v tomto prípade starosta smie. Taxatívny,
nie demonštratívny výpočet pôsobnosti je prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.

Právomoc starostu konať v medziach zákona, resp. opak vyjadrený v písm. a) § 326 ods. 1 Tr. zákona -
vykonávanie svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu nemožno odvodzovať len z ust. § 13 ods.
2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože toto ustanovenie obsahuje len sľub starostu, že
bude „riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky“, ako aj že bude

„Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy
pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“. Toto
ustanovenie teda neobsahuje konkrétnu právomoc starostu niečo konať, ale obsahuje len všeobecný
sľub starostu riadne plniť svoje povinnosti a ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky, a tiež
všeobecne odkazuje na právne predpisy, v súlade s ktorými starosta sľubuje konať. Preto je trestným

činompodľa§326ods.1písm.a)Tr.zákonaažtakékonaniestarostu,ktorýsvoju(konkrétnymzákonom)
taxatívne určenú právomoc vykonáva v rozpore s týmto konkrétnym zákonom.

Právomoc starostu neupravujú ani v skutkovej vete označené ustanovenia čl. VI. bod 7. a čl. X. bod 2.
Všeobecne záväzného nariadenia G. samosprávneho kraja č. 78/2019 o poskytovaní dotácií z vlastných

príjmov G., pretože tieto upravujú len zmluvné podmienky poskytnutia dotácie, ktoré musí dodržiavať
každá zmluvná strana v postavení prijímateľa dotácie bez ohľadu na to, či touto zmluvnou stranou je
obec či iná právnická alebo fyzická osoba. Toto všeobecne záväzné nariadenie upravuje len právomoc
orgánov G. samosprávneho kraja pri rozhodovaní o poskytovaní dotácií. Nie však starostu obce, ktorá
je v danom prípade len zmluvnou stranou nerozhodujúcou o poskytovaní dotácií.

V skutkovej vete teda chýba jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 326 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, a to objektívna stránka.

Krajský súd už vyššie uviedol, že absencia čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty

trestného činu vylučuje vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi za konkrétny skutok. Nie
každý skutok musí byť trestným činom, ale každý trestný čin musí byť skutkom presne identifikovaným
a vymedzeným hranicami právnej vety.Vzhľadom na chýbajúce znaky trestného činu konanie obžalovaného vymedzené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku nie je prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona a ani
prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ale ani iným

trestným činom.

Na strane druhej však krajský súd zistil, že obžalovaný podvodným konaním úmyselne na cudzom
majetku spôsobil škodu. Preto príslušný správny orgán by ho mohol posúdiť ako priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil a podľa § 280

ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obž. A. B. postúpil Okresnému úradu C. D., ktorý by ju mal prejednať ako
priestupok. Súčasne odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.