Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322203122
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5322203122.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom C. XXXX,
XXX XX C., proti účastníkom konania: 1/ D. E., 2/ F. E., 3/ A. E., 4/ G. E., 5/ E. G., 6/ D. C., 7/ H. I.,
účastníci konania v rade 1/ až 7/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36,

817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 8/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 10/ D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., 11/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX
C., 12/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX H., 13/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX, XXX XX C., 14/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 15/ D. J., nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., 17/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., 18/ F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 19/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., 20/

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO 36
038 351, 21/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o
potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca
č. k. 12Vyd/2/2022-95 zo dňa 20.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 12Vyd/2/2022-95 zo dňa 20.04.2023 zrušuje a vec vracia súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania (výrok
I.). O trovách konania rozhodol tak, že a žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 16.12.2022 sa
navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia podľa ust. § 359b zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor na listoch vlastníctva
č. XXXX a č. XXXX, nachádzajúcim sa
v katastrálnom území C. ako parcela registra „C“ parcelné číslo 1665, výmera 506 m2, druh pozemku
orná pôda, parcele registra „C“ parcelné číslo 1661, výmera 462 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý
porast.

3. Po zistení, že v návrhu označení účastníci v rade 9/ G. O., nar. XX.XX.XXXX a v rade 16/ D. P., nar.
XX.XX.XXXX zomreli pred jeho podaním na súd, súd prvej inštancie oznámil túto skutočnosť právnemu
zástupcovi navrhovateľa a uviedol, že nebude pokračovať v tomto konaní s právnymi nástupcami po
týchto účastníkoch. Navrhovateľ vo svojej reakcii na toto oznámenie konajúceho súdu uviedol,
že bez ohľadu na právnu neistotu pri uplatňovaní jeho práv, aj keď súd zistil, že dvaja účastníci nemali

v čase začatia konania spôsobilosť na práva a povinnosti z dôvodu ich úmrtia, to ešte nezakladá dôvod
na zastavenie konania v celosti. Podľa názoru odvolateľa táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod naspäťvzatie návrhu z jeho strany, ale je len dôvodom na zastavenie konania voči účastníkom v rade 9/
a16/stým,žesúdmápokračovaťvkonaníprotiostávajúcimúčastníkomoznačenýmvnávrhu.Následne
súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 12Vyd/2/2022-93 zo dňa 07.03.2023 a voči

neb. G. O. a neb. D. P. konanie zastavil.

4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu konania o vydržaní v ust. § 359a až 359k CMP a
tiež ust. § 130 a § 151o zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“). Následne citoval ust. §
359c ods. 1 a 2 CMP a dospel k záveru, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania neustálil

okruh účastníkov konania a nesplnil tak procesnú podmienku v zmysle ust. § 359c ods. 2 písm. d) v
spojení s ust. § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia. V dôsledku toho okresný súd rozhodol
o zamietnutí jeho návrhu na začatie konania. V podrobnostiach uviedol, návrh navrhovateľa
neobsahuje kogentne vymedzený okruh účastníkov konania (žijúcich, resp. právnych nástupcov po
zomrelýchžalovanýchvrade9/a16/),ktorívňommusiabyťuvedeníamusiasazúčastniťtohtokonania,
nakoľko títo tvoria nerozlučné spoločenstvo. Súd nemohol v tomto konaní pokračovať s osobami, ktoré

nemajú procesnú spôsobilosť, keďže táto zanikla ich smrťou. Podľa názoru súdu prvej inštancie musí
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania obsahovať nerozlučný okruh účastníkov konania, ktorý
musí byť zhodný nielen s okruhom spoluvlastníkov uvedených v danom prípade na listoch vlastníctva č.
XXXX a č. XXXX, ale aj s okruhom vymedzeným ust. § 359c ods. 2 CMP, v zmysle ktorého je
účastníkom konania jednak navrhovateľ, ďalej ten, komu v čase začatia konania svedčí vlastnícke právo

k nehnuteľnosti na liste vlastníctva (podieloví spoluvlastníci), správca lesného pozemku (pričom tu súd
poznamenal, že nebolo preukázané, či v danom prípade by išlo o lesný pozemok a na pozemky žiadané
navrhovateľom sa správa lesov nevzťahuje), ako aj Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ
pôvodná účastníčka v rade 9/ zomrela v roku XXXX a pôvodná účastníčka v rade 16/ zomrela v roku
XXXX, právny zástupca navrhovateľa navrhoval, aby súd pokračoval v konaní so zvyšnými účastníkmi,

no nedoplnil podaný návrh o právnych nástupcov po nebohých účastníkoch. Súd prvej inštancie tak
dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nemohol konštatovať, že táto základná procesná
podmienka okruhu účastníkov konania je splnená. Nakoľko v tomto konaní nebola splnená procesná
podmienka nerozlučného okruhu účastníkov konania, súd v ňom nemôže pokračovať so
zomrelými osobami. Súčasne v tomto konaní nebol daný ani dôvod na konanie súdu ex

offo, keďže sa jedná o návrhové konanie. Z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti konania sa
konajúci súd už nezaoberal doplnenými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa a pripojenými
listinnými dôkazmi, pretože to považoval to za nadbytočné.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CMP.

6. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Navrhovateľ vymedzil odvolacie dôvody s odkazom na znenie ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a

h) CSP. Vo svojom opravnom prostriedku namietal, že v posudzovanom prípade okresný súd nesprávne
aplikoval ust. § 359c ods. 2 písm. b) CMP, keď vychádzal z toho, že
účastníkom tohto konania je ten, komu v čase začatia konania svedčí vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na liste vlastníctva. Právna norma však vychádza z existencie zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a nie zo skutočnosti, či niekomu svedčí k nej vlastnícke právo. Pokiaľ súd prvej

inštancie, považuje za účastníka konania aj osobu, ktorej v čase podania návrhu svedčí vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, jedná sa z jeho strany o nesprávnu aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.
Odvolateľ namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v ňom
neuvádza, čo znamená skutočnosť, že „niekomu svedčí vlastnícke právo.“ Táto nepreskúmateľnosť je
zvýraznená aj tým, že okruh účastníkov konania je uvedený v ust. § 359c

CMP je núteným procesným spoločenstvom. Toto zákonné ustanovenie však nepovažuje za účastníka
konania toho, komu v čase podania návrhu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale nemá takéto
vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva v čase podania návrhu. Podľa názoru navrhovateľa je
právne irelevantné, či v čase podania návrhu na súd existuje osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, prípadne niekto, kto môže byť považovaný za vlastníka, hoci aj z titulu dedičského

práva, ak nemá toto vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva. Podmienku, kedy sa za účastníka
konania považuje aj osoba, ktorá nemá zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na liste vlastníctva, upravuje hypotéza právnej normy v ust. § 359c ods. 3 CMP, keď ním môže byť
každý, kto po vydaní vyzývacieho uznesenia podal námietky podľa ust. § 359h ods. 1 CMP, čo môžeto byť aj osoba, ktorej môže svedčiť vlastnícke právo, hoci ho nemá zapísané na liste vlastníctva,
prípadne, kto sa považuje za vlastníka, alebo právny nástupca (dedič) osoby, ktorá je zapísaná na
liste vlastníctva, ale v čase podania návrhu už bola mŕtva. V takomto druhu konania sú podľa názoru

odvolateľa práva osôb, ktoré nemajú zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti na liste vlastníctva,
chránené zverejnením vyzývacieho uznesenia, v ktorom súd tieto osoby vyzve na uplatnenie námietok
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania počas zákonnej lehoty na podanie námietok. V danej
súvislosti navrhovateľ poukázal na zásadu, že „právo chráni bdelých,“ keď podľa neho platí, že takéto
osoby si svoje právo môžu uplatniť prostredníctvom podania námietky proti vyzývaciemu uzneseniu.

Obdobne podľa platí táto zásada aj pre právnych nástupcov osoby, ktorá je mŕtva v tom smere, aby si po
nej dali zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti na list vlastníctva, a tým chránili svoje vlastnícke právo.
8. Zároveň navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku poukázal aj na súdnu prax pri
rozhodovaní v danom druhu konania, ktorá je podľa neho taká, že v prípade smrti účastníkov konania
po podaní návrhu súdy nekonajú s ich právnymi nástupcami z dôvodu, že v zmysle ust. § 359c
ods. 2 písm. b) CMP takéto osoby nie sú považované za účastníkov konania, pretože nemali zapísané

vlastnícke právo k nehnuteľnosti na liste vlastníctva v čase podania návrhu. Nie je povinnosťou súdu ani
navrhovateľa nahradiť pôvodného účastníka konania jeho právnym nástupcom v prípade, keď účastník
zomrie,pretožeúčastníctvo vtomtokonaníjeurčenézákonombezohľadunato,čiosoba,ktorá
má zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti na liste vlastníctva, zomrie pred, či po podaní návrhu na
súd.Ďalejodvolateľuviedol,ženemáoprávnenie,ktorébymuumožniloprístupkúdajomoosobách,ako

ich má súd, ktorý z registra evidencie obyvateľov zistil, že dvaja účastníci konania zomreli, kedy zomreli
a kto sú ich právni nástupcovia. Na základe ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam má navrhovateľ právo vychádzať
z hodnovernosti a záväznosti zápisov osôb ako vlastníkov nehnuteľností na liste vlastníctva, pokiaľ sa
nepreukáže opak. Aj z uvedeného dôvodu by nezodpovedalo princípu ochrany právnej

istoty a riadnemu súdnemu procesu, pokiaľ by súd preniesol na navrhovateľa zodpovednosť za to, že
neoznačil za účastníka konania právneho nástupcu osoby, ktorá bola v čase podania jeho
návrhu na súd mŕtva. V tomto konaní súd nemá povinnosť vyzvať navrhovateľa, aby svoj návrh opravil
z dôvodu úmrtia účastníka konania pred podaním návrhu na súd. Aplikácia ust. § 359c ods. 2 písm. b)
CMP konajúcim súdom je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s princípom materiálnej ochrany jeho

práv. Okresný súd totiž rozšíril povinnosť navrhovateľa označiť za účastníkov konania podľa ust.
§ 359c ods. 2 písm. b) CMP aj na osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, hoci právna
norma vychádza iba z existencie zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na liste vlastníctva. V tomto
konaní zákon totiž neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť za účastníkov konania osobu, ktorá je v
čase podania návrhu právnym nástupcom osoby, ktorá má zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na liste vlastníctva, ale v tom čase je už mŕtva. Za nesprávny a nepreskúmateľný odvolateľ označil aj
právny názor prvoinštančného súdu o tom, že navrhovateľ v tomto konaní neustálil okruh účastníkov
konania,pretožeopakjepravdou–navrhovateľichvšetkýchoznačilvsúladesozákonom.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia súd totiž neuvádza a nedá sa z neho vôbec zistiť, prečo
považoval okruh účastníkov tohto konania za neustálený a ktorých účastníkov navrhovateľ neoznačil,

ale ich označiť mal a z akého dôvodu. Navrhovateľ označil vo svojom návrhu ako účastníka i LESY
SR, štátny podnik, ako správcu lesov z dôvodu odstránenia právnej neistoty pri aplikácii práva, aby
v prípade jeho neoznačenia za účastníka konania konajúci súd nepovažoval jeho návrh za vadný.
Navrhovateľ tak učinil len z dôvodu, ak by okresný súd vychádzal z právneho názoru, že tento subjekt
má byť v návrhu na začatie konania obligatórne označený, aj keď zákon výslovne neupravuje, že má

byť označený iba v prípade, ak je predmetom konania lesný pozemok. Ak tento subjekt
nemal byť označený za účastníka konania, nejde o vadu, ktorá by mala byť dôvodom
zamietnutia návrhu, prípadne iba na zamietnutie návrhu voči tomuto účastníkovi. Obdobne to platí aj v
prípade osôb, ktoré stratili procesnú subjektivitu smrťou, pretože povinnosť splniť procesnú podmienku
označenia nerozlučného okruhu účastníkov konania, resp. zodpovednosť za nesplnenie tejto povinnosti

platí medzi živými, resp. existujúcimi osobami, no nie ak sú mŕtvi, resp. ak neexistujú.

9. Ďalšie podania účastníkov neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že

odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP), subjektom na to oprávneným (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP -
navrhovateľom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho návrh zamietol)
a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 59 ods. 1 CMPa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu podľa ust. § 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 359d ods. 1 CMP, t. j. v celom
rozsahu s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a uznesenie súdu prvej inštancie,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP), konštatujúc
dôvodnosť odvolania navrhovateľa podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP
vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania podaného navrhovateľom.

12. Podľa ust. § 359d ods. 2 CMP musí návrh na začatie konania o potvrdení vydržania obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ
splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (osobitné náležitosti návrhu na začatie konania o
potvrdení vydržania). Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Všeobecné náležitosti
podania upravuje ust. § 127 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na
konanie o potvrdení vydržania podľa ust. § 359a a nasl. CMP. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP v podaní sa

uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

13. Z doposiaľ uvedeného tak vyplýva, že návrh podľa ust. § 359d CMP nemusí obsahovať uvedenie
všetkých účastníkov konania podľa ust. § 359c ods. 2 CMP. V zmysle ust. § 127 ods. 1 písm. b) CSP
musí obsahovať len označenie navrhovateľa [§ 359c ods. 2 písm. a) CMP]. Ak potom návrh na začatie

konania podľa ust. § 359a CMP obsahuje úplné uvedenie všeobecných náležitostí podania podľa ust.
§ 127 ods. 1 CSP a osobitných náležitostí podľa ust. § 359d ods. 2 CMP, nemožno takýto návrh bez
ďalšieho len z formálnych dôvodov odmietnuť alebo zamietnuť. Tento záver korešponduje tak so znením
ust. § 7 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého je účastníkom konania ten, koho tento zákon za účastníka
označuje. V prípade konania o potvrdení vydržania sú účastníkmi subjekty taxatívne

uvedené v ust. § 359c ods. 2 CMP. Ich účastníctvo v konaní tak vyplýva priamo zo zákona
a procesný súd tak koná s týmito osobami bez ďalšieho. Týmito osobami sú a) navrhovateľ, b) ten,
kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania
týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Procesný súd tak v

zmysle vyššie uvedeného je v súlade s ust. § 7 ods. 1 CMP povinný v civilnom mimosporovom procese
povinný konať so všetkými účastníkmi, ktorých zákon za účastníka označuje.

14. Uvedené skutočnosti ovplyvňujú to, že v konaniach, kde súd začne konať ex offo (napr. na základe
podnetu), ale aj na návrh a ide o konanie, ktoré nie je obligatórne návrhové, nemusí byť od začiatku

zjavné, kto má mať postavenie účastníka konania, resp. kto okrem navrhovateľa má mať postavenie
účastníka konania. Súd je povinný v týchto konaniach obligatórne zisťovať okruh účastníkov konania,
aby nedošlo k naplneniu zásady denegatio iustitiae (SMYČKOVÁ, Romana. § 10 [Pribratie do konania].
In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek, KOTRECOVÁ, Alexandra a kol.
Civilný mimosporový poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 78, marg. č. 2.).

15. Súd prvej inštancie tak v danej veci nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces [denegatio iustitiae; § 365 ods. 1 písm. b) CSP]. Preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma dôkazy produkované navrhovateľom a posúdi otázku,
či navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej
nehnuteľnosti vydržaním. V nadväznosti na toto posúdenie súd prvej inštancie rozhodne či už v zmysle
ust. § 359f ods. 1 CMP alebo ust. § 359e ods. 2 CMP. Súd prvej inštancie zamietne návrh na začatie

konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP v spojení s ust. § 359f ods. 1 CMP
a contrario vtedy, ak navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Ak súd
prvej inštancie zistí, že navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho právak nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, ustáli podľa ust. § 359c
CMP v spojení s § 7 a nasl. CMP okruh účastníkov konania, vydá vyzývacie uznesenie v zmysle ust.
§ 359f CMP, doručí vyzývacie uznesenie podľa ust. § 359g CMP a vo vyzývacom uznesení vyzve na

uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).