Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010006
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 22. mája 2024 konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom obec D., XXX XX D., prechodne bytom E., F.
XXX/X, G. H.,

je vinný že

dňa07.05.2023časepribližneo11:40hodinebezsúhlasuvlastníkovnehnuteľnosti-rodinnéhodomuna

adrese I. XXX/XX J. G. K., ktorými sú poškodení B. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B. a taktiež s vedomosťou
o veku a zdravotnom stave poškodeného B. B. vošiel cez neuzamknutú kotolňu do jeho vnútorných
priestorov a prešiel do kuchyne, kde otvoril neuzamknutý šuflík, z ktorého vybral peňaženku a odcudzil
z nej bankovku v nominálnej hodnote 50 Eur, pričom následne túto peňaženku vložil naspäť do šuflíka,
ktorý zasunul a z rodinného domu odišiel, čím spôsobil poškodenému B. B. škodu vo výške 50 Eur,
a tohto konania sa dopustil, hoci bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Prievidza vydaného pod
č. OU- PD- OVVS- 2023/015887 dňa 19.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2023 a

vykonateľnosť dňa 22.02.2023, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.
1 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie
a zároveň sa tohto konania dopustil napriek tomu, že na základe rozsudku vydaného Okresným súdom
Partizánske pod sp. zn. 1T/50/2021 dňa 18.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 24.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín vydaným pod sp. zn. 23To/92/2021
dňa 24.01.2022 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2
písm. b) Trestného zákona, kde bolo voči nemu podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia
ďalšieho trestu, vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/1/2020 zo

dňa 09.10.2020, ktorý bol považovaný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
a tento čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe a osobe vyššieho veku, pričom zároveň

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

tým spáchal

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

odsudzuje:Podľa § 212 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m), § 36 písm. l), § 39 ods. 1 Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený B. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., I. XXX/XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku
o treste a o náhrade škody.
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámila register trestov číslo listu 86 - 88, výpis z evidencie
priestupkov číslo listu 89 - 92, rozsudky číslo listu 96 - 105, trestný rozkaz číslo listu 119.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona
v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pretože

obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený a tento čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe a osobe vyššieho veku, pričom zároveň
neoprávnene vnikol do obydlia iného. Trestná činnosť obžalovaného, okrem jeho vyhlásenia podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, kde sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a trestnú činnosť

oľutoval, je preukázaná aj ďalšími dôkazmi v prípravnom konaní, ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho
spisu. Tieto dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo aj vo svojom
súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Preto súd obžalovaného uznal vinným
zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 16 krát súdne trestaný z toho v troch prípadoch
má odsúdenie zahladené. Vo väčšine prípadov sa jedná o odsúdenie za krádeže, pričom obžalovanému
boli uložené aj nepodmienečné tresty. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č. 0T/51/2022 zo dňa 22.06.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To/43/2022 zo dňa

07.09.2022 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
pričom obžalovaný bol uložený úhrnný trest odňatia slobody 5 mesiacov nepodmienečne ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 28
mesiacov. Trest odňatia slobody vykonal dňa 09.10.2022.

Pri ukladaní trestu obžalovanému sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd zistil, že v prípade obžalovaného existuje jedna poľahčujúca

okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval), a dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal
viac trestných činov ) a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený).
Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzať z ustanovenia
§ 38 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje

sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Trestného
zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na
ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 38 ods. 8 Trestného zákona by potom obžalovanému

prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov. Uloženie trestuv rámci takejto trestnej sadzby obžalovanému, aj napriek skutočnosti, že sa jedná o mnoho krát súdne
trestaného recidivistu, považuje súd aj vzhľadom na výšku spôsobenej škody 50 eur, za neprimerane
prísny trest a preto súd pri ukladaní trestu trest mimoriadne znížil za použitia ustanovenia § 39 ods.

1 Trestného zákona, pretože má za to, že najmä vzhľadom na pomery páchateľa by bolo použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania, za ktorý považuje súd úhrnný trest
odňatia slobody 10 mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu

za úmyselnú trestnú činnosť. V súvislosti s uloženým trestom považuje súd za potrebné uviesť aj tú
skutočnosť, že v prípade predchádzajúcich odsúdení za majetkovú trestnú činnosť obžalovaného sa
vo väčšine prípadov jednalo o menej závažnú trestnú činnosť o čom svedčia aj ukladané tresty, síce
tresty odňatia slobody, ale tresty väčšinou vo výmere niekoľkých mesiacov. Súd v rámci adhézneho
konania odkázal poškodeného B. B. s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku pretože na vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a trestné stíhanie by sa predĺžilo. Je to
z toho dôvodu, že obžalovaný údajne spôsobenú škodu poškodenému uhradil čo vzhľadom na neúčasť
poškodeného na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo potvrdiť ani jednoznačne vyvrátiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.