Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203665
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123203665.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.
Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T.,
pochádzajúcu z matky Y.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, T., a otca Y. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. X, T., zast. Y.. I. L., advokátom so sídlom Q. XX, T., v konaní o zvýšenie výživného,

o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 38P/97/2023-76 zo dňa
26.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáha voči otcovi zvýšenia výživného na mal. U. na sumu 250,- eur
mesačne.

2.OkresnýsúdPrešov akosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 30P/276/2021 zo dňa 14.03.2022 v časti výživného na
mal. U. tak, že

otec je povinný prispievať na výživu mal. U. sumou vo výške 200.-Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 19.04.2023 opakovane do budúcna,
II. d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 19.04.2023 do 30.06.2023 vo výške 165,66,- Eur je otec povinný
splatiť v splátkach po 30.- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného
došlo k zmene na strane mal. U..

4. Proti výroku I. a II. rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Má za to, že napadnutý rozsudok
vo výroku I. o určení vyživovacej povinnosti je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, ba až
absentujúce, na základe čoho je predmetné rozhodnutie nepreskúmateľné, čo následne zaťažuje aj z
tohto výroku I. vychádzajúci výrok II. o určení dlžného výživného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
nespĺňa kritériá podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnutý rozsudok je preto arbitrárnym rozhodnutím,
ktoré je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie aj matka mal. U.. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na mal. U. na sumu 250 Eur mesačne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

7. V kontexte uplatnených odvolacích námietok skúmal odvolací súd úplnosť a správnosť skutkových
zistení súdu prvej inštancie. Po učinenom prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel
odvolací súd k záveru o jeho nepreskúmateľnosti. Súd sa totižto nevyporiadal s rozhodujúcimi kritériami
určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací
súd nasledovne.

8. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

16. V zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného
sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Skúmajúc v tejto súvislosti vlastné posúdenie veci súdom prvej
inštancie, z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, aby súd zisťoval a porovnával výšku a skladbuodôvodnených potrieb mal. U.. Súd sa pri prijatí záveru o zmene pomerov na strane mal. U. obmedzil
iba na konštatovanie, že sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s prechodom na stredoškolské štúdium.
Nepochybne táto okolnosť je podstatnou pre prijatie tohto záveru, absentuje však bližšia špecifikácia

jej oprávnených potrieb, zistenie, či má, alebo nemá zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným
stavom, mimoškolskými aktivitami a pod. Od poslednej súdnej úpravy uplynula relatívne krátka doba,
preto je potrebné dbať na podrobné ustálenie zvýšenia výdavkov na mal. od poslednej súdnej úpravy
a ich vyčíslenie.

17. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).

18. Pokiaľ sa súd domnieval, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem, ktorý
odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 180 Eur mesačne, úplne v odôvodnení rozsudku absentuje

zdôvodnenie tohto záveru. V prípade, ak súd pri určení výšky výživného vychádzal z reálneho príjmu,
ktorý povinný dosahuje, ale z jeho potenciality, je nevyhnutné aplikáciu tohto zákonného ustanovenia
odôvodniť. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je zamestnaný v spoločnosti E. F., L..,
kde jeho čistý mesačný príjem dosahuje výšku minimálnej mzdy. Nie je zrejmé, na akej pracovnej pozícii
otec pracuje, aké sú jeho kvalifikačné predpoklady, dosiahnuté vzdelanie, pracovná história a dôvody

ukončenia pracovného pomeru v prípade, ak v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval vyšší príjem.
Matka v konaní navrhla doplniť dokazovanie a prešetriť príjem a zistiť príjem otca z prenájmu bytu. V
starostlivosti súdu o mal. deti je v súlade s ust. § 36 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a
vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. Súd úplne rezignoval na túto
svoju povinnosť. Je potrebné zistiť príjem otca, možnosti otca, jeho kvalifikáciu, prax, pracovnú históriu

a z nich vychádzať pri ustálení možností a schopností otca dosahovať príjem. V prípade, ak na strane
otca došlo k zníženiu príjmu bez objektívneho dôvodu, resp. si otec môže preukázateľne nájsť lepšie
ohodnotenú prácu, ktorá zodpovedá jeho pracovnej kvalifikácii a zdravotnému stavu, bude namieste
aplikácia princípu potenciality. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aby sa
súd zaoberal majetkovými pomermi otca, na existenciu ktorých poukazuje matka. Pozornosť má byť

venovaná námietkam otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý musí súd vyhodnotiť v kontexte
schopnosti otca vykonávať pracovnú činnosť. Túto povinnosť mu ukladá ust. § 62 ods. 2, tiež § 75
ods. 1 zákona o rodine, pojednávajúce o možnostiach a schopnostiach povinného rodiča. Ako vhodné
dôkazné prostriedky sa javia lustrácie v Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností, evidencii motorových
vozidiel a pod. Súd ustáli výšku príjmu otca, buď vychádzajúc z jeho reálneho príjmu, alebo ustálením

potencionálnej výšky príjmu, zohľadní príjem otca zo správny svojho majetku, ktorý dosahuje, alebo by
mohol dosahovať, zohľadní jeho majetkové pomery, vlastníctvo motorových vozidiel a pod. Následne
súd uvedie výšku takto určeného príjmu otca uvedením jej číselného vyjadrenia, z ktorej vychádzal a
zohľadniac výšku oprávnených potrieb mal. dieťaťa určí výšku výživného, ktorá zodpovedá zákonným
kritériám.

19. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutianepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie

všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

22. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS
265/05).

23. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.

ÚS 14/07).

24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací
súd k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie

dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu
ochranu.

26. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami
odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a

opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu,
uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým
zákon o rodine.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).