Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010877
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824010877.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 17. februára 2025 v konaní pred samosudcom
JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. A. F. XXX/XX
j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 2004 do presne nezisteného obdobia roku
2022, pravdepodobne do augusta 2022, v byte č. X na G. E. A. XXX/XX B. D. a na chalupe č. XXX v H.,
okres I. I., sa k svojej manželke, a od 24.05.2022 bývalej manželke, poškodenej J. B.
správal ponižujúco, opakovane jej hovoril, že je stará, škaredá, tučná, že jej papuľa rozkazuje viac ako
mozog, že veľa žerie a je bachratá, nadával jej,
opakovane, minimálne raz za dva týždne, pod rôznymi zámienkami po nej kričal, približoval sa k nej,
zahnal ju do kúta alebo ku stene, aby sa nemohla pohnúť a začal ju biť, dával jej facky, bil ju rukami,

päsťami, remeňom, palicou a hocičím, čo chytil do ruky, kopal ju do brucha a hlavy, hodil ju na posteľ,
kde ju fackal a bil, pričom častokrát jej spôsobil modriny na rôznych častiach tela, taktiež sa jej pritom
pravidelne rôznym spôsobom vyhrážal smrťou, najmä, že nezomrie prirodzene a že sa zobudí s niečím
studeným na krku, čo sa dialo často aj pred deťmi, s ktorými žili v spoločnej domácnosti,
opakovaneodpresnenezistenéhočasuvroku2004dopresnenezistenéhočasuvroku2008nachalupe
č. XXX v H., okres I. I., ju plieskal po nohách a rukách mokrými drevenými metličkami používanými na

potieranie chleba,
sa jej opakovane prostredníctvom SMS vyhrážal rôznym spôsobom smrťou - tým, že nezomrie
prirodzenou smrťou, raz vstane a nájde si studený nôž na krku,
dňa 29.05.2005 na dvore patriacom k chalupe č. XXX v H., okres I. I. v presne nezistenom čase po tom,
ako zistil, že si dala víno, ktoré vyrábal, ju bil päsťami po celom tele, taktiež ju bil metlou, hodil ju na zem,
kopal do nej a pri tom, ako si chránila pred kopaním hlavu, jej spôsobil zlomeninu lakťovej kosti pravej
ruky bez posunu úlomku, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie s dĺžkou narušenia obvyklého spôsobu

života po dobu štyroch týždňov,
v presne nezistenom čase pravdepodobne v roku 2005 počas cesty autom z Martina do Prievidze cez
obec Budiš, odbočil pred obcou Budiš na bližšie nezistenom mieste a zastal pri lese, kde sa jej vyhrážal
stiahnutím z kože zaživa, posypaním soľou a zahrabaním na tomto mieste, následne sa na ňu vrhol,
začal ju škrtiť a povedal jej, že čo keby to urobil aj teraz, avšak následne s týmto konaním prestal,
v presne nezistenom čase, pravdepodobne na jar roku 2007, v poobedňajších hodinách na chalupe

č. XXX v H., okres I. I., ju priviazal k stoličke, zobral kliešte s tým, že jej ide z rúk postrhávať nechty,
následne však od toho upustil, pretože by to bolo vidieť, a nezistený početkrát ju potom bil päsťami do
hlavy, pleca, čím jej spôsobil modriny na tvári a na tele,
v presne nezistenom čase, pravdepodobne v roku 2007 alebo 2008, vo večerných hodinách na chalupe
č. XXX v H., okres I. I., po predchádzajúcej hádke prišiel za ňou počas toho ako sa kúpala a asi tri
- štyrikrát jej potopil hlavu pod vodu a následne vynoril, pričom veľa kričal, vyhrážal sa jej zabitím a
vulgárne jej nadával,niekedy v roku 2007 na chalupe v H., v prítomnosti ich najmladšej dcéry K., počas hádky v izbe, ju bil,
fackal, udieral ju päsťami, následne ju odtiahol do kúpeľne, kde pokračoval, dával je facky, udieral ju
päsťami a bil ju vešiakom na prádlo, pričom jej hovoril, že ju znovu bije kvôli tomu, že predtým ju musel

zbiť pred dcérou,
od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 2014 do presne nezisteného obdobia,
najneskôr do augusta 2022, ju cca dvakrát do mesiaca po tom, ako na ňu pod rôznymi zámienkami
nakričal, chytil a vyhadzoval zo spoločného bytu č. X na G. E. A. XXX/XX B. D.,
dňa 11.04.2020 o cca 22.30 hod. v obývačke na chalupe č. XXX v H., okres I. I., pod vplyvom alkoholu

pod bližšie nezistenou zámienkou, na ňu začal kričať, priskočil ku nej na gauč, kde sedela, začal ju biť
päsťami po tvári, po rukách, po celej pravej strane tela, na čo medzi nich skočila dcéra K. B. a žiadala ho,
aby prestal, čo aj urobil a odišiel do spálne, po pár minútach sa ale vrátil s krikom a prinútil poškodenú
kľaknúť pred ním na kolená a odprosiť ho za to, že ju musel zbiť, čím jej spôsobil modriny pod pravým
okom, na pravej ruke, pravom boku a pravom stehne,
dňa 31.12.2021 v čase medzi cca 20.00 hod a 20.30 hod. v byte č. X na G. E. A. XXX/XX B. D. pod

vplyvom alkoholu priskočil ku nej, keď ležala na gauči, začal ju škrtiť, následne sa zošuchli z gauča
na zem, kde ju ďalej škrtil až tak, že sa pomočila, dával jej facky, dolámal jej okuliare, nakoniec sa jej
podarilo kopnúť ho do rozkroku, v dôsledku čoho od bolesti vyskočil a pustil ju, čo poškodená využila
a z bytu ušla,
dňa 28.05.2022 v čase asi o 16:30 hod. v byte č. X na G. E. A. XXX/XX, D., ju napadol tak, že jej dal

jedenkrát facku na ľavé líce, po čom stratila stabilitu a narazila do zrkadla na stene v chodbe bytu, pričom
jej hovoril, že mu chce zničiť život,
v presne nezistený deň v mesiaci august 2022, pravdepodobne dňa 13.08.2022, v čase o cca 16.00 hod.
na dvore patriacom k chalupe č. XXX v H., okres I. I., poškodenú počas hádky zatláčal rukami smerom
ku garáži, následne ju sotil do garáže, kde ju chcel zamknúť, v dôsledku čoho spadla, čím jej spôsobil

zlomeninu strednej časti piatej záprstnej kosti pravej nohy, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie s dĺžkou
narušenia obvyklého spôsobu života po dobu piatich týždňov,
t e d a

blízkej osobe spôsoboval psychické a fyzické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním

strachuastresu,ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,citovýmvydieranímainýmsprávaním,ktoré
ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody 7 (sedem) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému

A. B. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 30/2023 zo dňa 6.6.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č. 23To 52/2023 zo dňa 18.7.2023, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

2T/86/2024

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného A. B., znalcov E. E. E., D. L. M., svedkov K. B.,
N. E. D., N. A. B., O. P., O. M., B. E., H. P., L. H., J. B., J. B., P. B., podľa § 263 ods. 1 Trestného

poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka E. N. Q. E., podľa § 135ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 135 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď
svedkyne J. B. na čísle listu 142 - 149. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora
a obžalovaného bol oboznámený znalecký posudok E. P. O. číslo listu 280 - 315.

Podľa § 269 Trestného poriadku bol oboznámený protest prokurátora, rozhodnutie číslo listu 774 - 779,
listinné dôkazy číslo listu 780 - 785, 787 - 795, 767 - 771, SMS správy číslo listu 139, 141, 181 (z oboch
strán), 182, 183, 184, 187, 197, 201, správa ÚVTOS Ilava číslo listu 756, výpis z evidencie priestupkov
číslo listu 765, register trestov číslo listu 786.
Obžalovaný A. B. na začiatku pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, okrem iného, že
90% toho čo je tvrdené v obžalobe je lož. Záleží na tom, čo je ponižujúce sa správanie. Neklamal v tom,
že bola tučná, stále mala 100 kilogramov. Predpokladá, že poškodená je nijakou formou chorá, toto do
nej niekto tlačil. Vždy to bolo o tom istom, o klamaní. Klamstvá spôsobovali zbytočne hádky a finančné
straty. Nedokázala nežiarliť a neklamať. Facky, ktoré jej dal, boli skôr preto aby sa hanbila. Otvorenou
rukou jej dal facky. To, čo je tvrdené v druhej odrážke obžaloby vôbec nie je pravda. Je pravdou, že sa jej

vyhrážal smrťou, potreboval zistiť, aká je pravda. Chcel zistiť aké majú dlhy, aby sa to dalo do poriadku.
Nenosila domov finančné prostriedky keď podnikali. Mali exekúcie, keď vyrábali chleba pritom chleba
bolo dosť. Tento vyhadzovali do kontajnerov. Pokiaľ sa týka tretej odrážky obžaloby uviedol, že vtedy
ho poškodená udrela preglejkou po chrbte. Nespomína si však, že by ju udrel drevenými metličkami
na potieranie chleba. Pokiaľ sa týka vyhrážania sa smrťou prostredníctvom SMS správ, že nezomrie

prirodzenou smrťou, že si nájde studený nôž na krku, to je z jedného dňa, existuje aj videozáznam. Vtedy
mal veľmi vypité, bol úplne na mol a bol veľmi nešťastný, nahnevaný na ňu a preto to všetko napísal.
Poškodená sa ho však vôbec nebála. Ku skutku z 29.05.2005 v H. uviedol, že to bolo pravdepodobne o
mesiac neskôr. Čo sa týka zlomeniny ruky to spravil, nekopal ju však hlava – nehlava, ako sa tam píše.
Bol nahnevaný pretože vtedy chceli splodiť dieťa a ona požívala alkohol. Určite jej nechcel ublížiť, vtedy

rozvážala chleba a potom bola mesiac mimo. Museli zabezpečiť za ňu náhradu. Pokiaľ sa týka cesty
z Martina do Prievidze cez obec Budiš na toto si vôbec nespomína. Toto sa vôbec nestalo. Čo sa týka
skutku v H. na jar 2007 ak sa tomu verí, žiadal by k tomu urobiť rekonštrukciu. Nedokázal by to vzhľadom
na to, že mal 80 kilogramov a poškodená 100 kilogramov. Tvrdí to preto aby nemal iné ženy. Pokiaľ sa
týka skutku z roku 2007, 2008 na chalupe v H., že mal topiť poškodenú vo vani, je možné, že to urobil,

ak si to dcéra E. pamätá. Čo sa týka skutku z roku 2007, že mal v prítomnosti najmladšej dcéry K. biť
a udierať poškodenú, dcéra K. mala vtedy rok, aký to má zmysel to tvrdiť. Je to lož. Pokiaľ sa týka toho,
že mal poškodenú od roku 2014 najneskôr do augusta 2022 vyhadzovať zo spoločného bytu na ulici A.
v D., bolo to tak, že mu nechcela hovoriť pravdu. Nepodieľala sa na financovaní rodiny, práve naopak,
prichádzali o finančné prostriedky. Povedal jej, aby šla preč, keď sa nechce podieľať na financovaní

rodiny. Keď ju vyhodil, vždy sa vrátila späť. Nestávalo sa to tak často, ako je uvedené v obžalobe.
Skutok z 11.04.2020, v tomto prípade ju nemlátil ako žito, dostala 3 - 4 facky. V tej dobe obaja podali
žiadosť o rozvod, on bol rozhodnutý s ňou ďalej nežiť. Skutku predchádzalo ako vždy nejaké klamstvo,
žiarlivosť. Oni potom odišli domov, on išiel za nimi a normálne sa rozprávali. Poškodená sa mu vždy
ospravedlňovala. Ospravedlňovala sa z dôvodu, že bola vždy na vine. Na otázku samosudcu uviedol, že

je pravdou, že pri tomto konflikte skočila medzi nich dcéra K. a odťahovala ho. Hnevalo ho, že tieto veci
sa odohrávali 1 - 2 krát ročne pred dcérou K.. Po tomto skutku bol v mesiaci jún operovaný, poškodená
prišla za ním do nemocnice po operácii. Pritom jej povedal, aby za ním do nemocnice nechodila. V
prípade skutku z 31.12.2021 si akurát spomína, že bol veľmi pod vplyvom alkoholu, viac si nepamätá.
V tom období poškodená stále napádala jeho. Na druhý deň, keď si ukazovali modriny mal oveľa viac

modrín ako poškodená. V prípade skutku z 28.05.2022 dal poškodenej facku. Bolo to preto, že v tej dobe
bola v kúpeľoch, odišla odtiaľ na ich chalupu odkiaľ mu odohnala novú priateľku, s ktorou tam bol. Keď
prišiel po tom do bytu na ulici A. v D. poškodená tam už bola, nebola na chalupe, kde chcela byť. Keď sa
jejspýtal,žekdemábývať,povedala,ženikde.VbytebolavtedyajdcéraK.skamarátomR..Poškodená
sa oprela o zrkadlo a potom išla von. V prípade skutku z augusta 2022 poškodená za ním prišla na

chalupu, už boli rozvedení. On vtedy vybehol von do garáže, ona išla za ním, zavrel za sebou dvere.
Naháňali sa okolo lisu, ktorý tam mal, tento padol poškodenej na nohu. Nie je pravdou, že by ju sotil
do garáže a poškodená, že by spadla. Na otázku prokurátorky uviedol, že to bolo tak, že poškodená ho
provokovala, aby ju napadol, hoci poškodená vedela, čo ju čaká. Na ďalšiu otázku, ako vedel obžalovaný
vždy, že poškodená klame; uviedol, že poškodená veľakrát na začiatku niečo povedala, hádali sa, potom

po určitej dobe poškodená povedala, že to čo povedala na začiatku nepovedala. Na otázku obhajkyne,
z akého dôvodu podľa neho podala poškodená na neho trestné oznámenie uviedol, že preto, že sa
rozviedli,rozvodnechcela.Porozvodenechcel,aabymalvzťahsinouženou.Naotázku,abysavyjadrilk
povahe a hodnovernosti tvrdení poškodenej, vzťahu poškodenej k alkoholu; uviedol, že požívala alkohol,stále nachádzal fľaše. Mala dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, keď bola tehotná. Poškodená je
obrovská klamárka, strašne žiarlivá. Priznáva, že niekoľko krát do roka jej dal niekoľko faciek. Na otázku
obhajkyne uviedol, že s bývalou manželkou sa majú stále radi, bola dobrá, spolu boli 38 rokov. Motívom

toho, že jej dával facky bolo to, aby sa neopakovalo klamanie poškodenej. Na otázku prokurátorky ako si
vysvetľuje, že ich deti, svedkovia v prípravnom konaní vypovedali v jeho neprospech; uviedol, že to, že
mal poškodenú od roku 2020 biť nevidel nikto. Ona napádala jeho. Poškodená hovorila deťom, že je na
ňu zlý, že ju bije. Deti boli klamané poškodenou. Spravila si sama modriny a hodila to na neho. Na otázku
prokurátorky uviedol, že vždy sa správal k deťom dobre. Na otázku samosudcu uviedol, že popiera, že

by niekedy poškodenú udieral päsťou, facky priznáva. Nie je pravdou, čo je uvádzané v obžalobe, že
by poškodenú udieral päsťou. Keď ju fyzicky napádal, nechcel, aby klamala. On pritom trpel viac ako
poškodená. Na otázku samosudcu uviedol, že vo väčšine prípadov, ktoré sú uvedené v obžalobe bol v
triezvom stave. Akurát v prípade SMS správ mal vypité.
Znalkyňa E. E. E., okrem iného uviedla, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku, u obžalovaného
nezistila duševnú poruchu v pravom slova zmysle. Aj skutočnosti, ktoré uviedol v rámci svojej výpovede

pred súdom zapadajú do rámca záverov znaleckého posudku. Osobnosť obžalovaného je nastavená
egocentricky, málo empatická, ktorá vidí situácie takzvane po svojom. Má nízku autoreflexiu s kritikou
viacsvojhookoliaakosebasamého.Neznášakritiku,jetoosobnosťnepoučiteľnázvlastnéhosprávania,
nepripúšťajúca si vlastné pochybenia. Paranoidné črty osobnosti sa podpisujú pod to, že obžalovaný je
presvedčený, že niekto druhý mu chce určitým spôsobom ublížiť. Zneužíva požívanie alkoholu, ale nie

do miery závislosti. V čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a
mal možnosť svoje správanie ovládať. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie
nebezpečný. V súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania. Nie je potrebné obžalovanému ukladať
žiadnu ochrannú liečbu. Na otázku obhajkyne uviedla, že obžalovaný bol vyšetrený aj psychológom,
obžalovaného neboli zistené sklony ku konfabuláciám. Obžalovaný videl situáciu tak povediac svojimi

očami, mohlo dôjsť ku skresľovaniu skutočnosti, obžalovaný bol presvedčený, že správanie toho
druhého je taký aký popisuje on. Je presvedčený o svojej pravde, ale nie až do takej miery, že by to
malo črty choromyseľnosti. Je to povahové videnie skutočnosti. Je presvedčený, že ten druhý sa voči
nemu správa poškodzujúcim spôsobom. K výpovedi znalkyne obžalovaný uviedol, že je stopercentne
pravda to čo hovoril.

Svedkyňa K. B., okrem iného uviedla, že čo si pamätá odkedy začala vnímať situáciu v rodine bolo to
tak, že obžalovaný - otec poškodenú - matku bil. Kričal po nej, vyhrážal sa jej a podobne. Keď bola
malá brala to ako bežnú vec, bála sa, vnímala to ako niečo čo nie je v poriadku. Bitky boli fackami,
päsťami, kopancami, ťahaním za vlasy. Častokrát obžalovaný len zdvihol hlas, už mala obavu, že bude
bitka. Vždy sa snažila nejakým spôsobom matku chrániť. Mala obavu, keď zaspávala, mala obavu o jej

život, častokrát sa bála keď ju obžalovaný vyhadzoval z domu. Mala obavu, že nájde matku ráno mŕtvu.
Zle to na ňu vplývalo, mala zakázané hovoriť o tom. Zakazoval jej to obžalovaný a aj matka. Matka
predpokladala ešte horšie následky keď sa niekto o tom dozvie. Pokiaľ sa týka jej osoby obžalovaný ju
nejako nebil, možno niekedy jej dal facku. Bolo to skôr psychické násilie, že zažívala všetky tie bitky.
Neskôr už spolu s matkou utekala z domu. Je pravdou, že obžalovaný sa jej častokrát vyhrážal bitkou,

možno jeden krát sa jej vyhrážal zabitím, to už bolo neskôr, keď sa už nestretávali. Takýto celoživotný
stres vyvolal u nej úzkosti a stres, potom sa určitú dobu liečila na psychiatrii. Bolo jej povedané, že pokiaľ
neodíde z toho prostredia, nemá šancu sa z toho dostať. Na odporúčanie psychiatra a psychológa odišla
preč a odvtedy je jej lepšie. Obžalovaný určite povie, že to čo povedala vo výpovedi v prípravnom konaní
nie je pravda, on si ale často vyfabuloval niečo, aby mal dôvod matku zbiť. Častokrát bolo dôvodom

konania obžalovaného aj to, že mal zlú náladu, stačilo, že matka ho v niečom neposlúchla, alebo mu
v niečom protirečila, nesúhlasila. Pokiaľ si pamätá posledné roky bolo to aj kvôli sestre E., obžalovaný
mal s ňou problémy, hádali sa, potom sa spolu nebavili. Keď si ju matka zastala, tak ju zbil. Častokrát
konflikty vznikali, keď sa vyťahovali problémy z minulosti, keď mali pekáreň. Matka ani nemusela nič
povedať, ale obžalovaný ju kvôli tomu opakovane trestal. Spomína si, že obžalovaný žiadal matku aby

umylaumývadlo,varila,pourčitejdobe,keďtonestihlaurobiťobžalovanýprišielazačaljuškrtiť.Bývalito
vyvolané hádky, plné agresie, keď matka povedala niečo, čo sa obžalovanému nepáčilo, bola drzá podľa
obžalovaného. Obžalovaný celý život hovoril, že matku vychováva. Na otázku prokurátorky uviedla, že
v niektorých prípadoch bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, v niektorých prípadoch nie. V správaní
sa obžalovaného voči matke alkohol nehral až tak dôležitú úlohu. Na otázku prokurátorky uviedla, že

súrodenci vedeli o správaní sa obžalovaného voči matke viac menej z jej rozprávania, najviac sestra E..
Vzhľadom na vekový rozdiel súrodenci už s nimi nežili. Snažili sa dištancovať od nich, študovali, brat
hrával basketbal a málokedy bol doma. Sestra už mala vlastné bývanie, súrodenci už nemali záujem
zapájať sa do toho čo sa dialo doma. Súrodenci sa začali do toho zapájať až neskôr, hlavne sestra.Taktiež brat A., keď skončil hrať basketbal sa začal o to zaujímať, hlavne o ňu. Sestre často písala cez
sociálne siete čo sa deje, aby bola v obraze. Neskôr ku sestre odišla bývať. Na otázku prokurátorky
uviedla, že matka ju nenahovárala akým spôsobom má vypovedať. To, čo vypovedala vychádzal z toho,

čo videla a zažila. Poriadne sa o tom ani s matkou nerozprávala, povedali si, že každá má vlastné
zážitky. Pokiaľ sa týka vlastných zážitkov, k tým vyhrážkam si spomína, že taká najbrutálnejšia bola,
že matku stiahne z kože a osolí. Bolo to vtedy, keď ešte bola malá, niekedy ešte spala s rodičmi v izbe,
mohla mať takých 7 rokov. Boli u nich kamaráti ich rodičov, bolo už neskoro, išla už spať a zobudila
sa ako ležala v spálni, obžalovaný s matkou boli v kuchyni. Obžalovaný na ňu kričal čo narozprávala

pred tými kamarátmi. Obžalovaný jej dával facky, ona vtedy vstala a počula po tom ako sa obžalovaný
matke vyhrážal smrťou. Že ju stiahne z kože a osolí. Obžalovaný potom prišiel k nej, myslel si, že spí a
objímal ju, bolo jej to nepríjemné, preto si to pamätá. Ďalší prípad sa stal počas covidu, boli na H., už
bol večer, zasa sa začali hádať kvôli sestre Mirke. Vtedy obžalovaný vyletel a začal matku biť, sedela na
pohovke a vtedy ju začal biť päsťami. Aj v tomto prípade urobil to, čo robil často, že sa ukľudnil, odišiel
preč a potom sa vrátil. Znovu kričal po matke, ona tam stála celý čas, obžalovaného držala za tričko

a prosila ho, aby prestal. Keď poškodenú bránila v iných prípadoch, obžalovaný ju zbil z dôvodu, že
klamala a že ja plačem. V tomto konkrétnom prípade žiadal poškodenú, aby si kľakla a odprosila ho.
Obžalovaný išiel spať a vtedy sa rozhodli s matkou, že odídu preč. Zobrali si nejaké osobné veci, psa a
autom odišli do Prievidze. Na hranici okresu boli policajti, porozprávali im čo sa stalo. Títo ich nakoniec
pustili. Na otázku prokurátorky, že obžalovaný sa bráni, že matka bola žiarlivá, že ona prvá napádala

obžalovaného; svedkyňa uviedla, že čo sa týka žiarlivosti matka žiarlivá je, stávalo sa, že mohla začať
nejakú hádku. Obžalovaný je taký, že si pamätá, že cápal jej sesternicu. Osobne sa nečuduje matke, že
bola žiarlivá. Keď boli na kúpalisku, očumoval iné ženy. Matku často krát porovnával s inými ženami, keď
pozerali televízor hovoril, že ako by "pretiahol" ženy v televízii. Matke hovorieval, ak je škaredá a tučná.
Čo sa týka hádok, toto by nedávala za vinu matke. Bývali to konflikty vyvolané oboma stranami. Ak aj

niečo vyvolala matka nemuselo sa to riešiť ešte väčšou hádkou a fyzickým napadnutím matky. Je dosť
ťažké pochopiť situáciu, v ktorej žili, často krát tam bol stres, strach, nevedeli čo čakať. Často žili pod
veľkým stresom, hlavne ona. Je pravdou, že boli aj chvíle, keď bola pohoda, keď sa nič nedialo. Matka
bola pod vplyvom obžalovaného, bolo to zmanipulované, že nikdy nič nedokáže, že skončí pod mostom.
Boli tam vyhrážky, že keď sa s ním rozvedie, alebo ho dá na políciu, tak ju zabije. Pre matku bolo ťažké

odísť od neho, celý život mala len jeho a deti. Keď bola malá nepociťovala podporu od súrodencov, mala
len matku. Na otázku prokurátorky uviedla, že bolo veľa takých situácií, že matka nemohla byť doma,
musela byť v aute. Bolo jedno, či matka bola v pyžame, po hádke, prípadne bitke matku vyhodil z domu
buď v Prievidzi alebo v H.. Strávila noc na schodišti, prípadne v pivnici. Matka, keď videla, že obžalovaný
má zlú náladu, už mala pripravenú tašku s osobnými vecami. Brával si aj kľúče od auta už neskôr aby

mohla prespať buď v aute alebo ísť do H.. Niekedy si potajomky overovala, či matka sa nachádza na
schodišti mimo bytu. Neskôr, keď už mala vlastný telefón, potajomky telefonovala v takýchto prípadoch
s matkou, či je v poriadku. Na otázku prokurátorky uviedla, že veľmi dobre si spomína na situáciu, keď
bola na Silvestra s partiou na chalupe v H., všetko prebiehalo v poriadku, ráno jej telefonovala matka,
že stojí na zákrute v M., či môže prísť. Keď prišla, bola pomočená, povedala jej čo sa stalo, vtedy už

partia odchádzala. Potom tam strávili s matkou nejaký čas, povedala jej, že obžalovaný vtedy pil, nevie
prečo došlo ku konfliktu, možno kvôli sestre, mal ju začať biť. Skočil na ňu, začal ju biť a vyhrážať sa
jej. Škrtil ju, ukazovala jej akým spôsobom to robil. Pomočila sa a povedala jej, že vtedy videla prvýkrát
smrť pred očami. Bránila sa, nakoniec kopla obžalovaného do rozkroku, podarilo sa jej ujsť, noc strávila
na parkovisku pri Kauflande. Mala trochu vypité, nechcela šoférovať až potom ráno prišla za nimi na

chalupu. Na otázku prokurátorky uviedla, že v prípade skutku v byte v Prievidzi, kde bola s priateľom
R., poškodená jej povedala, že chce ísť na chalupu v H.. S obžalovaným mali dohodu, že keď tam nie
je môže tam ísť, bolo to už po rozvode. Mysleli si, že obžalovaný tam nie je, že je u rodičov. Potom
bol obžalovaný, že bol na chalupe s priateľkou a, že sa niečo stalo. Ak si dobre spomína obžalovaný
chcel prísť s priateľkou k nim do bytu. Ona potom poprosila matku, aby sa vrátila domov. Keď prišla

domov rozprávala im čo sa udialo na chalupe, ešte si uťahovala z toho čo by sa stalo keby obžalovaný
prišiel, tento aj prišiel začal kričať, že mu to matka pokazila. Že mu pokazila život, ešte si niečo hovorili
na chodbe, vtedy jej dal obžalovaný facku. Ona videla obžalovaného zo svojej izby ako dal matke facku.
Keď tam prišla matka sa zatackala, udrela sa o zrkadlo a vybehla von z bytu. Obžalovaný jej zakázal ísť
za matkou. Jej priateľ išiel za matkou a vtedy tam prišiel aj sused. Potom tam následne prišli aj policajti.

Na otázku obhajkyne uviedla, že bola svedkom takej situácie, že matka napadla obžalovaného, bolo to
však neskôr, bolo to až v období po rozvode. Často hovorila predtým, z akého dôvodu sa nebráni pred
obžalovaným, málokedy sa bránila. V období po rozvode, už bolo medzi nimi veľké napätie. Na otázku
samosudcu uviedla, že po tom, čo bol obžalovaný prepustení z výkonu trestu bola s ním v kontakte lenprostredníctvom SMS správ. Snažila sa na ne nereagovať. SMS správy sa týkali matky, často krát tam
boli aj vyhrážky voči nej. Telefónne číslo je zablokované teraz. Na ďalšiu otázku uviedla, že keď sa pýtal
matky prípadne jej bolo vedené tak že obžalovaný vedel dopredu, čo chce od nich počuť, nevedeli sa

častokrát vyhnúť tomu čo chcel počuť. Obžalovanému častokrát povedali pravdu, on to ale považoval
za klamstvo. Na ďalšiu otázku uviedla, že z počutia od brata má vedomosť, že obžalovaný pred očami
matky zabil malé mačiatka, matka mala rada zvieratá. Z počutia od matky tiež vie, že keď sa sťahovali
do Prievidze obžalovaný zabil sekerou psa. Taktiež sa pokúsil opiť jej psa. Vtedy mala 15 - 16 rokov.
Na otázku samosudcu uviedla, že matka určite nepožívala alkohol nad normu. Má vedomosť, že matka

potajomky požívala alkohol, nepila však veľa. Pred ňou nepožívala alkohol, aj keď obžalovaný jej to
zvykol vyčítať. Vždy to bol obžalovaný, ktorý vypil viac. Na otázku samosudcu, prečo sa matka nebránila
pred útokmi obžalovaného, uviedla, že podľa jej názoru to už brala ako rutinu, že sa jej neoplatí brániť.
Vedela, že keby sa bránila, obžalovaného by to ešte viac nahnevalo. Pripadá je to tak, že matka si
veľakrát hovorila, že si to aj zaslúži. Ako keby si myslela, že to nemôže byť inak. Na otázku samosudcu,
či si svedkyňa myslí že matka je po psychickej stránke na tom inak keď nie je v kontakte s obžalovaným,

ktorý bol vo výkone trestu a teraz je vo väzbe; svedkyňa uviedla, že matke teraz úplne iná. Je na tom
oveľa lepšie, tak isto aj ona. Ona už nemáva depresie a matka si žije úplne iný život. Už vôbec nie je
nahnevaná, nervózna ako bývalá predtým. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že je to strašne
zveličené. Na otázky obžalovaného, okrem iného, uviedla, že keď obžalovaný matku fyzicky napadol
mala po tele modriny, prípadne opuchliny na hlave. Potom sa to ale vždy vrátilo do starých koľají. Na

otázku samosudcu uviedla, že pokiaľ sa týka zlomeniny pravej nohy matky nebola toho svedkom. Matke
potom povedala, že sa hádali kvôli nejakej žene, ona na neho nejako zatlačila, potom ju obžalovaný
strčil do garáže, spadla tam a zlomila si nohu.
Svedkyňa N. E. D., okrem iného uviedla, že pokiaľ sa týka času skutku od roku 2004 do roku 2022 v
tom období už nežila v spoločnej domácnosti s rodičmi. Približne v roku 2004 odišli bývať na chalupu v

H.. Osobné skúsenosti má z predchádzajúceho obdobia, keď bola malá, neskôr už potom išla študovať
na vysokú školu. Okolo roku 2004 sa stretávali málo, oni bývali na chalupe, ona v byte a stretávali sa
len cez víkendy. Má skúsenosť, že mávali osobné spory. Podľa jej názoru obžalovaný týral matku nie
od roku 2004, ale aj predtým. V roku 2004 študovala v treťom ročníku na gymnáziu v C. a bývala doma
v Prievidzi. Keď sa stretávali ako rodina cítila, že je medzi nimi napätie. Videla, že matka má modrinu.

Spomína si, že v jednom prípade keď bola na H. sa medzi nimi strhla hádka, fyzicky jej, ale neubližoval.
Keďže sa stretávali sporadicky, snažili sa budiť dojem, že je to medzi nimi dobré. Nestretávala sa s nimi
rada, bolo to kvôli napätiu medzi ňou a obžalovaným. Keď sa dozvedeli že matka je tehotná, zhodli sa
s bratom, že ju čaká hrozný život. Keď sa napríklad stretli na Vianoce, matka bola dobitá. V tej dobe už
bola K. na svete. Matka mala modriny na tvári. Keď už bola K. staršia, hovorila jej, že, ak je to na ňu veľa,

že môže ísť kľudne bývať k nim. Vedela, že môže kľudne zavolať, ozvať sa. Pokiaľ sa týka konkrétnych
spomienok, spomína si na jeseň roku 2020, po rozvode prišla matka mala facku na tvári, bola udretá.
Nahnevalo ju to, po tých rokoch týrania, keď jej vysvetľovali, že to nie je v poriadku, že by to mala
riešiť, nastalo znovu ten istý kolobeh. Kolobeh v tom smere, že niečo sa stalo, potom sa znovu udobrili.
Spomína si na správy, ktoré jej dala čítať matka a sestra, kde sa obžalovaný vyhrážal. Obžalovaný

nepopieral čo urobil, tvrdil ale, že má na to dôvod. Hovoril o tom ako matku vychováva, nemá na výber,
takto zachraňuje rodinu. Robil to preto aby zachraňoval rodinu, aby mohli študovať. Obžalovaný si je
vedomý podľa jej názoru čo urobil, podľa neho je to ale v poriadku. Matka podľa toho ako sa správala si
to zaslúžila. Vždy používal argument, že matku vždy zbil keď klamala. To tiež nie je pravda. Obžalovaný
bil matku nielen, keď klamala. Na otázku prokurátorky uviedla, že pokiaľ sa týka prípadov popísaných v

obžalobe, má vedomosť o tom prípade keď jej zlomil ruku. Sám hovoril o tom, že matku kopol do ruky.
Matka doteraz nemôže požívať tú ruku tak, ako by potrebovala. Rozprávala jej že, keď bola tehotná
musela chodiť po povalách, lebo sa bála obžalovaného. Tiež jej spomínala, že musela utekať spolu
so K. v pyžamách, keď ich naháňal po H.. Bolo to počas covidu. Čítala si tiež správy, v ktorých sa im
obžalovaný vyhrážal. Obžalovaný v tých správach sa netajil tým, že dal poškodenej zaucho, lebo ho

mala oklamať. Ešte má vedomosť o Silvestri, vtedy mal obžalovaný poškodenú škrtiť a mala sa pomočiť.
Na otázku prokurátorky uviedla, že viac informácií o konaní obžalovaného voči poškodenej mala od
K. ako od poškodenej. Poškodená o tom nerozprávala rada. Vôbec si neuvedomovala do roku 2004 a
potom aj neskôr, že je jej ubližované. Obviňovala sa, že si môže za to sama. Keď chodila do školy v
Bratislave, chodievala domov na víkend raz za dva mesiace. Boli to návštevy len z povinnosti. V tej dobe,

keď bola doma sa snažili nehádať. Na matke bolo vtedy vidieť, že má modriny. Keď chodievali deti na
návštevystarýchrodičov,poškodenánechodievalasnimi,neviečinechcela,alebotomalazakázané.Na
otázku prokurátorky, či sa nepýtala matky prečo to nerieši, prečo neodíde od obžalovaného, svedkyňa
uviedla, že v roku 2005 sa dosť pohádali, obžalovaný hovoril, že končí s podnikaním, že odchádzaod poškodenej. Potom sa to nejako ututlalo a vrátili sa k sebe. Nerozumela tomu z akých dôvodov
si takto komplikujú život. Bolo to hrozné, to ich spolužitie. Vtedy presvedčovala starú matku, aby ich
prehovorila, aby šli od seba. Poškodená to odmietla. Podľa jej názoru mala problém priznať si čo sa

deje. Na otázku samosudcu, ako si vysvetľuje tú skutočnosť, že poškodená sa nakoniec rozhodla
odísť od obžalovaného; svedkyňa uviedla, že to vníma tak, že útoky sa opakovali, celý život sa to
opakovalo, intenzita útokov narastala, bolo to stále nechutnejšie, deti už mali samostatné životy, boli
dospelé, snažili sa rozhovormi ju presvedčiť, že ona je obeť. Poškodená ako boli deti dospelejšie,
začala to nejako vnímať. Zrejme v jednom momente pretiekol pohár trpezlivosti a deti dali najavo, že

stoja za ňou. Je možné, že predtým pochybovala o ich podpore. Na otázku prokurátorky uviedla, že
poškodená, matka ju nenahovárala, aby takto vypovedala. Spomína si, že v tom prvom prípade, keď
bol obžalovaný vo väzbe pre nebezpečné vyhrážanie, poškodená išla na políciu vypovedať, hovorili,
aby sa nebála, že stoja pri nej. Skutočnosti, ktoré uviedla poškodená a sestra K. považuje za pravdivé.
Na otázku obhajkyne, z akého dôvodu bolo podané trestné oznámenie s takým odstupom času od
posledného čiastkového skutku uviedla, že poškodená si uvedomila po trestnom stíhaní obžalovaného

za nebezpečné vyhrážanie, že bola celý život obžalovaným týraná. Obžalovaný niekoľko dní po tom,
ako bol prepustený na slobodu začal opäť poškodenej strpčovať život, vypisoval jej. Vyzeralo to, že
sa to všetko vracia do rovnakého stavu ako predtým. Poškodená si konečne uvedomila, že ona je
obeť. Zároveň cítila strach o svoju bezpečnosť. Na ďalšiu otázku uviedla, že je pravdou, že v minulosti
bola poškodená žiarlivá na obžalovaného, o tomto období už ale nie. Na otázku obhajkyne uviedla, že

má z minulosti skúsenosť, že matka klamala. Bolo to zo strachu, keď sa bála. Keď mala obavu, že ju
obžalovanýzmláti,zostrachuklamala.Vposlednomobdobísinepamätá,žebymalapoškodenápotrebu
klamať. Má sprostredkované informácie o tom, že poškodená počas spolužitia s obžalovaným požívala
alkohol. Celé je to teraz už zapadá do seba, keby ona žila s obžalovaným tiež by "chľastala". Nespomína
si v minulosti, že by poškodená prvá napadla obžalovaného, určite by to schytala. V poslednom období

spomínal obžalovaný, prípadne poškodená, prípadne K., že poškodená mala napadnúť obžalovaného.
Mohlo sa jednať o niekoľko prípadov. Nešlo o žiadne týranie. Na otázku samosudcu uviedla, že jej brat,
ktorý bude teraz vypovedať, odišiel od rodiny ešte skôr ako ona. Na ďalšiu otázku, či musela vrátiť
obžalovanému náklady na školu, uviedla, že to mali takú epizódu. Obžalovaný ju celý život vychovával v
tom, že vzdelanie je dôležité, že je super. Bola k tomu vedená, išla na gymnázium, vysokú školu. Nikdy

nepadlazmienkaotom,žebymalaobžalovanémuvracaťpeniaze,nákladynaškolu.Ukončenímvysokej
školy sa jej uľavilo, že už ju obžalovaný nemohol držať nakrátko. Bola zodpovedná sama za seba,
nemohol sa jej vyhrážať, vydierať ju. Niekoľko rokov po skončení vysokej školy mala s obžalovaným
konflikt, obžalovaný sa opil, ona šoférovala auto, vtedy mala K. 10 rokov, mala narodeniny. Potom
konflikte v aute napísala obžalovanému list, kde uviedla, že s ním končí. Obžalovaný potom reagoval

listom, že mu má platiť 400 eur mesačne, vyrátal to nejakým koeficientom. Nakoniec mu zaplatila 8.000
eur. Na otázku samosudcu uviedla, že podľa jej názoru jej matka, poškodená je v súčasnej dobe v
dobrom psychickom stave. Majú dobré, korektné vzťahy. Samozrejme, vidno na nej 35 rokov týrania.
Má slabé sebavedomie, za veľa vecí sa hanbí. Na otázku obžalovaného uviedla, že čo sa týka zlomenej
ruky matky, poškodenej už si nespomína, či bola dobitá.

Svedok N. A. B., syn obžalovaného, okrem iného uviedol, že nevie či si úplne presne pamätá jednotlivé
dátumy, v roku 2004 mal 16 rokov. Spomína si, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzal
incident so zlomenou rukou poškodenej. Nebol pritom priamo prítomný, stretol však matku - poškodenú,
rozprával sa tiež chvíľu s obžalovaným. Toto je taký jediný väčší incident po roku 2004, ktorý zažil.
Boli tam hádky, tiež sa riešili nejaké finančné problémy. Boli tam nejaké facky, škrtenie. Avšak tým,

že v podstate od pätnástich rokov býval mimo domu, nemá k tomu priamo čo povedať. Spomína si
na prípad, že boli na návšteve s manželkou, bola tam aj sestra E. s manželom. Vie, že vtedy vyhodil
obžalovanýpoškodenúvonzdomu,nachodbu.Ostatnékonfliktyvnímalviacmenejsprostredkovane,zo
sprostredkovaných informácií. Keď bol prítomný pri konfliktoch, jednalo sa väčšine o verbálne konflikty,
hádky. Na otázku prokurátorky, či sa matka nesťažovala na správanie obžalovaného, uviedol, že to

nebolo zvykom. Neskôr sa potom s ňou o tomto dosť rozprávali. Dosť málo býval doma, žil v Bratislave,
potom v Nitre. Cez víkendy mával zápasy. Keď prišiel domov nálada bola napätá, cítili, že sa niečo
stalo. Na matke občas videl nejaké modriny. Domnieval sa z čoho tieto modriny môžu pochádzať. Na
otázku prokurátorky, aby sa vyjadril k sprostredkovaným informáciám od sestier, čo malo byť dôvodom
útokov obžalovaného na poškodenú; uviedol, že sa niečo dozvedel cez telefón, cez SMS správy. Už

bol celkom rezignovaný vzhľadom na postoj matky, ktorá v tom žila celý život. Povedal jej, že sa musí
rozhodnúť, že to chce riešiť. Nakoniec sa to rozhodla riešiť, sestra K. už v tej dobe bola väčšia. Sestra
začala v tej dobe mať psychické problémy, častejšie telefonáty od matky nasvedčovali tomu, že sa
to už nemôže nechať len tak. Keď bol doma nevšimol si, že by rodičia vo zvýšenej miere požívalialkohol. Na otázku prokurátorky, ako si vysvetľuje, prečo sa obžalovaný správal tak, ako sa správal
voči matke; uviedol, že to je ťažká otázka. Z jeho pohľadu nie je nič také čo by mohlo vyprovokovať
k fyzickému útoku jednej osoby na druhú. Podľa jeho názoru tam bola žiarlivosť, finančné problémy,

niečo sa pokazilo, rozbilo, odvrávanie, nesúhlas. Podľa jeho názoru obžalovaný videl v poškodenej aj
svoj neúspech. Na otázku prokurátorky uviedol, že keď boli deti tiež boli trestaní, bití, nesprával sa inak.
Vychovával ich bitkami. Často tam boli nadávky, kričanie. Na otázku samosudcu uviedol, že naposledy
dostal bitku od obžalovaného v šestnástich rokoch, keď si zlomil ruku. Na otázku obhajkyne, či má
nejakú vedomosť, že by obžalovaný bol napadnutý poškodenou; uviedol, že si nepamätá na nič také. Na

ďalšiu otázku, prečo podala poškodená trestné oznámenie až s odstupom jedného roku od posledného
čiastkového skutku; uviedol, že v tej dobe bol obžalovaný 8 mesiacov vo väzbe, rozviedli sa, mali nejaké
problémy, malo to určitú postupnosť. Po prepustení z väzby dochádzalo zo strany obžalovaného k
ovplyvňovaniam, manipuláciám, vyhrážkam. To viedlo poškodenú k tomu, že podala trestné oznámenie.
Na otázku prokurátorky, že predtým svedok uviedol, že matka klamala, nech sa vyjadrí z akého dôvodu
tomu tak bolo; uviedol, že to bolo hlavne zo strachu. Poškodená sa bála povedať pravdu. Bolo to

zo strachu pred obžalovaným. Na otázku samosudcu, aby sa vyjadril k Silvestru 2021; uviedol, že o
tomto má sprostredkované informácie buď od poškodenej alebo sestry K.. Mali byť na chalupe, došlo k
nejakému incidentu, obžalovaný škrtil matku. Táto sa mala pomočiť. Takto si to pamätá. Na ďalšiu otázku
uviedol, že má vedomosť o tom, že staršia sestra E. musela vrátiť obžalovanému finančné prostriedky
za štúdium. Je pravdou, že obžalovaný mu potom poslal nejaké peniaze. Obžalovaný to prezentoval,

že každému dieťaťu chce dať rovnaké peniaze. Nepožadoval po ňom žiadne finančné prostriedky, bol z
toho prekvapený. Pokiaľ sa týka podnikania, pečenia chleba predovšetkým si myslím, že vôbec nemali
začať podnikať. Nakoniec sa dostali do finančných problémov a museli to zavrieť. Podľa jeho názoru
otvorenie pekárne bola aktivita obžalovaného. V tom období navštevoval rodičov asi raz mesačne. V
súčasnosti sa už stretáva s matkou častejšie ako predtým. Jej psychický stav aktuálne vníma ako lepší

v porovnaní s minulosťou. Nie je v kontakte s obžalovaným, nemá na ňu vplyv, nemá z neho strach. Na
otázku obžalovaného uviedol, že má vedomosť o určitom konflikte na H., napísal mu o tom obžalovaný,
že poškodená prišla tam a obžalovaný tam mal nejakú ženu. Mala na neho zaútočiť zo žiarlivosti. Pri
konflikte si mala zlomiť členok, túto informáciu má ale od obžalovaného. Na ďalšiu otázku prečo svedok
nezisťoval dôvod, pre ktorý obžalovaný vyhodil pri ich návšteve matku za dvere; uviedol, že to bolo preto,

lebo by to bolo jednostranné z jeho strany, matka nemala možnosť brániť sa. Vtedy bol odovzdaný, pred
manželkou nemal žiadnu snahu tieto ich problémy riešiť.
Svedkyňa O. P., okrem iného uviedla, že ona už dlhé roky nemala nič spoločné s rodinou obžalovaného
a poškodenej, manžel je už 9 rokov mŕtvy. Väčšinou navštevovali ich svokru, bývali v jednej dedine.
Spomínam si, keď mala poškodená zlomenú ruku, volala im, že jej zlomil ruku. Neboli pri tom prítomní,

odišli predtým, vrátili sa a boli s ňou na ošetrení. Keď ju viezli povedala im, že ju zbil a že má zlomenú
ruku. Následne jej asi týždeň pomáhali, mali vtedy pekáreň. Na otázku prokurátorky uviedla, že o
ich spolužití sa hovorilo, že sa hádajú. Na otázku obhajkyne, či videla na poškodenej keď ju viezli na
ošetrenie viditeľné stopy zranenia, uviedla, že si už nepamätá. Na ďalšiu otázku uviedla, že raz mali
posedenie na chalupe, vtedy obžalovaný prevrátil stôl. Urobil tak v zúrivosti. Poškodená niekam odišla

a oni sa zobrali preč. Nevie uviesť dôvod, prečo obžalovaný prevrátil stôl. Na otázku obžalovaného,
či poškodená povedala, keď mala zlomenú ruku, že ju dokopal; svedkyňa uviedla, že si to nepamätá.
Nespomína si v prípade tej zlomenej ruky situáciu, keď mal obžalovaný plakať.
Svedkyňa O. M., okrem iného uviedla, že poškodená nehovorila nič, bola ticho len prestala komunikovať.
V podstate prestali komunikovať, keď začali prevádzkovať pekáreň. Potom sa vrátila do Nestlé. Za pol

roka schudla toľko, že to bol úplne iný človek. V jednom prípade prišla k nim poškodená večer, povedala,
že odišla z domu. Nemala so sebou žiadne veci, išla do nočnej služby. Na otázku prokurátorky uviedla,
že musela ujsť z domu, že ju bil manžel. Mala byť zbitá na takých miestach, aby to nebolo vidieť. Na
otázku v akom psychickom stave bola, svedkyňa uviedla, že poškodená ako keby nechcela zaťahovať
iných do svojich problémov. Ten večer, keď k nim prišla bola ustarostená. Nezvykla sa sťažovať, až

potom neskôr po rozvode. Hovorila tiež o správach, SMS správach, ktoré jej posiela. Nechcela k nej
ani chodievať, mala obavu, že obžalovaný ju sleduje, vedel, kde býva. Na otázku samosudcu uviedla,
že poškodenú ničil dosť psychicky obžalovaný. Nikdy sa nestretla s obžalovaným osobne, teraz ho vidí
prvýkrát. Pokiaľ sa týka tých SMS správ, nevidela ich, poškodená hovorila, že jej posiela aj 20 takýchto
správ, že si ju nájde, nedal jej pokoj. V tej dobe už boli po rozvode. Poškodená aj v súčasnej dobe pracuje

v Nestlé, stretávajú sa len na šatni. Oproti tomu večeru čo k nim prišla vidieť na nej zmenu, nie je taká
utrápená, je viac usmiata. Keď sa vrátila potom do Nestlé keď skončili s podnikaním, vážila podľa nej o
30 kilogramov menej ako predtým. Povedala, len že nejedáva, nepovedala prečo. Obžalovaný uviedol,
že schudla v roku 2022, bolo to, pretože sa bála, že ju chce opustiť.Svedkyňa B. E., okrem iného uviedla, že poškodená jej niekedy volala do práce, že nemôže prísť, aby ju
ospravedlnila. Povedala, že je zbitá, modrá. V jednom prípade ju aj videla, že mala modriny. Neskôr jej
niekedy aj povedala, čo sa stalo. Povedala, že jej to urobil manžel, že ju zbil. Poškodená o tom nechcela

veľmi rozprávať. Hovorila tiež, že obžalovaný písal SMS správy, aj telefonoval keď bol vo väzení. Bolo
to ešte niekedy minulý rok. Poškodená bola šikovná pracovníčka, poslali ju aj na zaučenie do Nemecka.
Bolo to niekedy v roku 2019, 2020. Chodievalo sa tam na opakované týždňové zaučovanie. Na otázku
obžalovaného uviedla, že si presne nepamätá kedy bola poškodená zbitá, možno pred dvomi - tromi
rokmi.

Svedok H. P., okrem iného uviedol, že keď si obžalovaný bral jeho sestru - poškodenú, obžalovaného si
bral čiastočne za vzor. Bol pracovitý, vedel si poradiť. Myslel si vtedy, že mu záleží na rodine. Dlho mu
trvalo, kým si všimol na sestre rôzne príznaky. Keď sa jej spýtal, odôvodnila to tým že sa buchla. Boli
to modrinky, modrina. Bola utrápená, zo začiatku jej veril, život prináša rôzne problémy. Možno sa bál
povedať pravdu zo strachu. Neskôr sa mu prihodila určitá vec, prestali sa častejšie stýkať so sestrou.
Keď sa zotavil, začali sa znovu stretávať. Keď sa ale začalo chytať za slovíčka, radšej s manželkou

odišiel aby sa vyhol konfliktom. Nemôže povedať, že by obžalovaný pred ním sestru udrel. Považuje
však za hyenizmus udrieť ženu, dieťa. To dokáže chorý človek. Veľakrát sa pýtal sestry, prečo sa
nerozvedie. Pripúšťa, že obžalovaný mohol tiež hovoriť, že sa rozvedú. Nepamätá sa však na to. Sestra
sa nerozviedla preto, lebo ho milovala. Nikdy si nemyslel, že človek môže vo vnútri tak trpieť a nepovedať
to. Zo začiatku neveril, že by jej mohol tak ubližovať. Na otázku samosudcu, či podľa jeho názoru bol

obžalovaný schopný prijať iný názor, alebo za pravdivý považoval len ten svoj; svedok uviedol, že ľudia
sa vyvíjajú. Na otázku obžalovaného z akého dôvodu sa hádali, keď prevádzkovali pekáreň, svedok
uviedol, že sestra mala údajne vyhadzovať nejaké chleby. Keď sa jej spýtal, povedala, že to robí preto
aby ju obžalovaný nezmlátil. Bála sa priznať, že prišla o 10 - 12 chlebov.
Svedkyňa L. H., okrem iného uviedla, že je družka obžalovaného. V partnerskom vzťahu s obžalovaným

je od augusta 2023. V súčasnosti, keď je vo väzbe a pošle jej navštívenku, navštevuje ho. Na otázku
obhajkyne aby charakterizovala povahové vlastnosti obžalovaného uviedla, že nemala s ním problémy,
jevovšetkomústretový.Nemôžeoňompovedaťničzlé,pomáhaljejvovšetkom.Jeférový,čopovedalto
splnil. To čo počula teraz v obžalobe, normálne sa jej zastavoval rozum. Ona je skôr temperamentnejšia,
ako východniarka. Voči nej bol vždy milý. V partnerskom vzťahu je všetko v poriadku. Nebola ani

svedkom toho, že by voči inej osobe sa prejavoval násilne. Na otázku obhajkyne, či je jej niečo známe o
predmete obžaloby, uviedla, že niečo jej hovoril, podľa jej názoru sú to jednoznačne výmysly. Poškodená
podáva trestné oznámenia vtedy, keď sa obžalovaný zoznámi s inou ženou. Podľa jej názoru je to
obyčajná žiarlivosť. Na otázku prokurátorky uviedla, že čo sa týka detí obžalovaného, stretla sa len
so synom A.. Stretli sa asi trikrát. Bolo to v čase, keď bol obžalovaný vo väzbe. Vtedy sa opravovala

chalupa, podľa jej názoru chceli zistiť, aká je. Je v kontakte s rodičmi obžalovaného. Spolu s ňou býva
15 ročná dcéra, táto je, ale na internáte. Okrem toho má 2 dospelé deti, tieto, ale majú vlastný život. V
jednom prípade sa stretla s poškodenou, bolo to vtedy keď tam bol A., syn obžalovaného. Nehovorila s
ňou, A. povedal, že by to nebol dobrý nápad. Podľa susedov poškodená bola extrémne žiarlivá. Do H.
sa presťahovala v apríli 2024, predtým bývala v E.. Presťahovala sa preto aby mohla žiť s obžalovaným.

Na otázku prokurátorky uviedla, že obžalovaný jej postupne po tom čo sa zoznámili porozprával čosi
na neho poškodená povymýšľala. Povedal jej tiež, že bol odsúdený na niekoľko mesiacov. Neverí, že
obžalovaný sa dopustil toho, čo mu je kladené za vinu, poškodená bola stále opitá. Od obžalovaného
počula o tom by vrátenom lise čo spadol poškodenej na nohu. Obžalovaný jej povedal, že poškodená si
zhodila ten lis na nohu. Bola opitá. Tiež vedela o tých scénach, keď mala vypité. Na otázku samosudcu

uviedla, že s obžalovaným sa pohádala len jeden krát, keď upozornila na syna. Rešpektoval čo som
povedala.
Znalec D. L. M., okrem iného uviedol, že vyšetroval v tejto veci poškodenú. Poškodenú psychologicky
vyšetril, po tom čo bol pribratý vyšetrovateľom polície. Boli mu položené otázky vyšetrovateľom,
mal k dispozícii listiny a doklady, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu. Taktiež mal k dispozícii

zdravotnú dokumentáciu poškodenej. Taktiež mal k dispozícii fotografiu, ktorú priniesla na vyšetrenie
poškodená. Na tejto fotografii mala modrinu v tvárovej oblasti. Toto spájala s tým, že jej to bolo
spôsobené páchateľom. Bola vyšetrená 22.12.2023, s poškodenou bol vykonaný rozhovor, rozhovor bol
uskutočnený aj k tým otázkam, ktoré sa týkali spolužitia s páchateľom. Boli použité testové metódy, tieto
slúžili k tomu, aby mohli byť zodpovedané otázky, bol použitý inteligenčný test, osobnostný test, testy boli

aj s klinickými metódami vyhodnotené a uvedené v zhrnutí. Poškodená je osoba inteligenčnom pásme
priemeru, forenzne to nemá význam, teda je po stránke kognitívnej schopná správne vnímať, zapamätať
si a následne reprodukovať udalosti, nemá problém pamäťový, nemá poruchy myslenia, vnímania.
Kognitívneschopnostisúzachované.Jetonatakejúrovni,abybolaschopnávypovedaťotomčoprežila.Osobnosť poškodenej je na hraničnej štruktúre, to znamená, že sa jedná o osobnosť emočne nestabilnú,
v čase vyšetrenia bola neuroticky dekompenzovaná, teda bola emocionálne labilná, bola úzkostná,
depresívna. Bola dlhodobejšie problémy v seba prijatí, je senzitívnejšia. Reaguje aj impulzívnejšie, na

túto osobnosť však nasadli reaktívne faktory, tieto s veľkou pravdepodobnosťou vyplývali so spolužitím s
páchateľom. Jej osobnosť bola vystavovaná rôznym situáciám strachu, stresu, tieto situácie u nej viedli
k tomu, že sa psychicky ešte viac rozpadala. Bývala depresívna, úzkostná, zároveň bola v starostlivosti
psychiatra. To nasvedčovalo tomu, že zažila situácie vo svojom okolí, ktorej ju dekompenzovali.
Následkom toho sa emocionálne, ale aj osobnostne psychicky dekompenzovala. Je depresívna,

úzkostná. Ten stres a strach bol vo veľkej miere dlhodobý, nejedná sa o krátkodobú udalosť, tomto
prípade sa dá povedať o veľmi dlhej dobe. Jednalo sa o viacročné negatívne vplývanie od roku 2004, z
jej pohľadu ako to opisovala. Samozrejme, poškodená v tých osobnostných vzťahoch nie vždy dokázala
byť nad vecou. Nedokázala byť racionálne zvažujúca, mohli sa u nej prejaviť prejavy impulzivity,
bola žiarlivá. Zo strany páchateľa mohla zažívať opakujúce fyzické aj psychické zastrašovanie, aj
reálne fyzické útoky. Tieto viedli k tomu, že sa psychicky dekompenzovala. Bola použitá aj škála podľa

Šípkovej, táto posudzuje osoby so syndrómom týranej osoby, v tých štyroch kategóriách boli prítomné
symptómy v troch kategóriách, čiastočne aj vo štvrtej kategórii. Boli preukázané zmeny v emocionálnych
reakciách, strach, stres, zmeny v hodnotení vlastnej osoby, seba obviňovanie. Poškodená dokonca
mala aj suiciálne tendencie, je tam problém v seba prijatí. S psychiatrom boli potvrdené distresy. Bolo
to v podobe adaptačnej poruchy. Bola potvrdená znížená schopnosť akcieschopnosti. Za dlhé roky sa

prispôsobila na toto konanie, jednalo sa aj o problém spoločného bývania. Poškodená nie vždy robila
racionálne rozhodnutia. Vyšetrením poškodenej nezistil nejaké tendencie niečo zakrývať. Prípadne
manipulovať s nejakými faktami. Poškodená podľa jeho názoru bola dostatočne kritická, v dotazníkovej
časti bolavyhodnotenáakosebakritická.Nemalatendenciuskresľovať,aleboniečovymýšľať.Dlhodobo
minimalizovala závažnosť toho konania páchateľa, neraz pripisovala aj sebe samej zavinenie. To je

častokrát znak týraných osôb. Toto viedlo k odkláňaniu akcieschopnosti, ku strate dôvery detí voči nej.
Z psychologického pohľadu sa dá uvažovať, že to čo uvádzala poškodená v súvislosti s incidentmi
fyzického aj psychického násilia voči jej osobe sa mohli udiať. Sú prítomné prejavy psychického
prežívania. Nie sú len výsledkom jej osobnostnej štruktúry. Sú tam zmeny súvisiace so stresovými,
strachovými faktormi. Tieto sa častokrát spájajú s prejavmi fyzického a psychického násilia. Častokrát

sa poškodená zrejme vyhýbala násilím aj tým, že unikala zo spoločných priestorov s páchateľom.
Je to zaujímavý prípad aj z toho hľadiska, že poškodená dlhé roky prechádzala ospravedlňovaním
konania páchateľa. Zľahčovala jeho konanie. Bola tam taká naučená bezmocnosť poškodenej. Chýbala
jej nejaká akcieschopnosť, ako keby konanie páchateľa považovala za niečo normálne. Až po nejakej
dobe, predpokladá, že to súvisí s deťmi, tam vznikli určité faktory, ktoré sa stali významnejšie poškodená

sa rozhodla nakoniec niečo s tým robiť. Zrejme to bolo spojené s najmladšou dcérou, poškodená si
začala uvedomovať, že takto to asi nejde. Že prichádza o deti a najmladšia dcéra je umiestnená na
psychiatrii. Začala potom chcieť niečo s tým robiť. Slabinou osobnosti poškodenej súvislosti s týraním
sú jej osobnostné charakteristiky. Je osobnosťou neraz aj impulzívnejšou, je nestálejšou v prežívaní.
To nie je rozhodujúce v súvislosti s konaním páchateľa. Na otázku prokurátorky aké psychické následky

spôsobilo údajné konanie obžalovaného na poškodenej uviedol, že bola úzkostná, depresívna, mala
narušený seba obraz, seba prijatie, bola emočne rozladená. Vykazovala aj dotazníkoch depresívnu
poruchu, nálady, zasiahlo to psychický stav poškodenej. Následky na psychike nie sú výsledkom
jej osobnostnej štruktúry. U poškodenej bol dobre rozvinutý syndróm týranej osoby, mala naučenú
bezmocnosť to znamená ako keby začala strácať postupne schopnosť riešiť tieto veci. Poškodená ako

kebysapostupneadaptovalanamieruutrpeniaodpáchateľa.Nebolaschopnásabrániť,vykonaťnejakú
akciu voči tomu. To vedie k nelogickým rozhodnutiam ako je zotrvávanie v dome, s agresorom. Deti
však postupne oveľa skôr prišli k určitému názoru, skôr ako poškodená. Zistil u poškodenej príznaky
takzvaného štokholmského syndrómu, poškodená najmä pri konfrontovaní sa s deťmi bola ako keby
ochranca, obhajca manžela - partnera, stále ho ochraňovala, obhajovala. Konanie obžalovaného u

poškodenej spôsoboval psychické utrpenie, táto vykazovala príznaky syndrómu týranej osoby. Je to
komplex viacerých zmien, ktoré môžu u niektorých osôb viesť k posttraumatickej stresovej poruche.
Poškodená sa liečila na adaptačnú poruchu u psychiatričky. Je to stresom vyvolaná porucha, odozva
organizmu na dlhšie trvajúcu záťaž. Kombinuje sa s depresívnymi, úzkostnými stavmi. Na otázku
samosudcu,abysavyjadrilkotázkečíslo11znaleckéhoposudku,kvierohodnostivýpovedepoškodenej;

uviedol, že z psychologického hľadiska sa hodnotí, či sa vyjadrenia v zásade zhodujú, či je dodržaná
dejová línia. Poškodená bola pri vyšetrení dostatočne kritická, otvorená, nezistil, že by mala tendenciu
vykresľovať sa v lepšom svetle. Nezistil motívy, ktoré by mali vplyv na jej správanie v tejto trestnej veci.
Riešil tiež otázku trestného stíhania po takom časovom odstupe, tiež otázku bývania, či to nemohlibyť určité motívy, nevyhodnotil ich však ako zásadné. Skôr to spájal s tou naučenou bezmocnosťou.
Išlo o obhajovanie páchateľa pred deťmi. Nezistil u nej zníženú špecifickú vieryhodnosť výpovede z
psychologickéhohľadiska.Jetohonázoru,žejejvyjadreniabymohliodrážaťto,čosaodohralo,následky

v psychike boli prítomné. Na otázku obhajkyne uviedol, že poškodená netrpela posttraumatickou
stresovou poruchou. Na otázku samosudcu uviedol, že poškodenú v tomto prípade pre potreby
znaleckého posudku vyšetroval prvýkrát. Na otázku prokurátorky, či mohol mať vplyv na niektoré
závery znaleckého posudku odstup času od skutku po vypočutie poškodenej pre potreby znaleckého
posudku; uviedol, že áno odstup času má určite význam. Negatívne symptómy prípade takéhoto konania

môžu odoznievať, nemusia mať takú intenzitu v klinickom prejave. V takom prípade sa dá vychádzať
zo zdravotnej dokumentácie. Čo sa týka posttraumatickej stresovej poruchy táto nebola ani predtým
diagnostikovaná psychiatrom.
Svedkyňa J. B., matka obžalovaného, okrem iného uviedla, že bývalá manželka syna, poškodená
bola lenivá, veľmi klamala, podvádzala ho. Podľa nej bola papuľnatá, čo povedala to muselo byť. Keď
povedala nejaký nezmysel, tak jej zakázala, aby k nim chodila. Na otázku obhajkyne, či bola svedkom

nejakých závažných klamstiev poškodenej uviedla, že samozrejme, poškodená nosila veci jej dcéry.
Keď táto na to prišla, poprela to. Podvádzala jej syna. Keď išli prevádzkovať pekáreň, zobrali si pôžičku,
100.000, s manželom boli ručitelia. Pôžičku neplatila, z banky jej chodili pokuty. Na otázku obhajkyne
uviedla, že mala veľmi dobrý vzťah z vnúčatami syna a poškodenej. Nevie však čo sa odrazu porobilo. V
súčasnej dobe už nie je s nimi v kontakte. Je to odvtedy, čo bol prvý raz obžalovaný. Čo sa týka predmetu

obžaloby, nevie o tom nič. Poškodená sa nikdy nesťažovala. Poškodená vo väčšom množstve požívala
alkohol. Na otázku obhajkyne, či videla na synovi nejaké zranenia, uviedla, že áno v auguste, vlani alebo
predvlani keď jej doniesol nákup, vyzliekol sa a na ľadvinách a všade mal zranenia. Mala ho dobiť
poškodená. Raz ho mala naháňať, ukazoval jej to na mobile, niečo jej padlo na nohu a mala ju zlomenú.
Na otázku samosudcu uviedla, že si presne nepamätá rok kedy sa odsťahoval syn s poškodenou od

nich. Vtedy mala vnučka E. asi pol roka. Mohlo to byť v roku 1987. Následne chodievala veľmi málo k
nim na návštevy. Na chalupe v H. bola 5 - 6 krát. Málo krát bola aj v byte v D. na ulici A.. Bolo to, preto že
vychádzala zle s nevestou. Na otázku samosudcu uviedla, že syn ich chodieval navštevovať väčšinou
na sviatky, na narodeniny, meniny. Na ďalšiu otázku koľkokrát bola na chalupe a v Prievidzi na návšteve
za posledných 20 rokov uviedla, že ani nevie či vôbec bola.

Svedok J. B., otec obžalovaného, okrem iného uviedol, že o predmete obžaloby nevie nič povedať.
Nebývalsnimi.Naotázkuobhajkyne,čividelniekedynatelesyna-obžalovanéhonejakéstopyzranenia,
uviedol, že raz, keď boli nakupovať, syn sa vyzliekol a videl ako vyzeral. Bol domlátený. Bolo to na
chrbte, na rukách. Nepýtal sa ho ako sa mu to stalo. Nespomína si na skutok z 5. decembra, za ktorý
už bol odsúdený.

Svedok E. N. Q. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 31.07.2024, ktorá bola so súhlasom
prokurátora a obžalovaného prečítaná na hlavnom pojednávaní; uviedol, okrem iného, že má trvalé
bydlisko na adrese E. A. XXX/XX, D.. Na uvedenej adrese býva od roku 2014, od 01.09.2023 pracuje
v Bratislave, takže na uvedené v adrese sa zdržiava minimálne, chodí sem možno raz za mesiac na
otočku skontrolovať byt. Pokiaľ ide o A. B. a J. B., ide o jeho susedov, on býva na štvrtom poschodí a

oni o poschodie nižšie. Bývali v podstate oproti, na kríž od jeho bytu. Pozná ich iba z videnia, keď sa
aj stretli, len sa pozdravili, nejaké väčšie debaty nemali, len ich registroval ako susedov. Pred dvoma
rokmi, nevie presne kedy to bolo, bolo už teplejšie, počas dňa začul, že niekto na chodbe volá "susedia
pomoc", dva alebo tri krát, bol to ženský hlas. Otvoril vchodové dvere a išiel na chodbu, aby zistil, čo sa
deje. Šiel dole po schodoch a na treťom poschodí na prvom schode pri ich byte sedela pani B., vravela,

že sa jej muž vyhráža, že chce zavolať políciu, dcéra je ešte vnútri. Všimol si, že mala červené líce, to
mu tak utkvelo, ale ktoré to už nevie. Zavolal políciu. Pýtal sa na jej dcéru, či je v pohode, vtedy otvoril
na byte dvere jej muž, povedal mu, že sused kľud, snažil sa upokojiť situáciu. On pani B. povedal niečo v
takom zmysle, že čo robí cirkus, situáciu bagatelizoval. Už si nepamätá, či a čo mu ešte pani B. vravela.
Počkal na príchod polície následne sa vrátil do svojho bytu. Z bytu bolo počuť krik, ale čo sa potom

bližšie dialo, nevie, už to neriešil. Na otázku vyšetrovateľky, či bol niekedy svedkom nejakého konfliktu,
prípadne toho, že by A. B. fyzicky zaútočil na J. B., uviedol, že nie. Na otázku, či počul niekedy z bytu
B. nejaký krik, hádku, prípadne niečo čo by naznačovalo fyzický konflikt uviedol, že nič také nepočul.
Na otázku obhajkyne, či pri tom incidente, keď volal políciu sa mu nezdalo, že by vystupovanie pani B.
bolo skôr teatrálne, uviedol, že sa nad tým nezamýšľal, ťažko povedať, išiel jednoducho pomôcť a viac

to neriešil. Aj, keď sa potom neskôr stretol s pani B. vo výťahu, nerozprávali sa o tom, nemal potrebu
vyzvedať. Na otázku, či videl niekedy, že by bola pani B. zbitá, že by mala nejaké zranenia, uviedol, že
by bola zbitá to nevidel, raz ju videl, že mala niečo s nohou, nejakú dlahu, nevie kedy to bolo. Nepýtalsa jej na to čo sa aj stalo. Na otázku, či si spomína, že by mal A. B. pri tom incidente kričať na bývalú
manželku prečo mu už nedá pokoj, uviedol, že si na to nepamätá, naozaj nevie.
Svedok P. B., okrem iného uviedol, že kým bývali obžalovaný a poškodená na Dubovom nebol na

návšteve ani raz. Nechodil tam, keď sa zdržiavala na chalupe poškodená. Keď tam bol obžalovaný,
občas tam išiel. Nepotreboval tam chodiť, keď tam bola poškodená. S obžalovaným nikdy nerozprával o
jeho manželke, chodieval tam dať si niečo opraviť. Nevie nič povedať o prípadnom konaní obžalovaného
voči poškodenej. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedok tam bol na chalupe veľakrát keď tam
bol s poškodenou, nechce to ale povedať. Na otázku samosudcu uviedol, že na psychiatrii sa nelieči,

mal však rakovinu.

Svedkyňa, poškodená J. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14.05.2024, ktorá bola na
hlavnom pojednávaní podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 135 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná; uviedla, že s obžalovaným boli manželmi od 23.11.1985 do 24.05.2022, kedy
Okresný súd v Prievidzi ich manželstvo rozviedol. Majú spolu 3 deti, dcéru N. E. D., narodená

XX.XX.XXXX, syna N. A. B., narodený XX.XX.XXXX a dcéru K. B., narodená XX.XX.XXXX. Staršie deti
sú už samostatné, majú svoje rodiny. E. býva v M. L. A. v M. M.. Najmladšia dcéra K. bola po rozvode
zverená do jej osobnej starostlivosti. K. ťažko znášala situáciu u nich doma. Navštevuje aj psychiatričku
E. S. T. a psychologičku U. V.. Mávala úzkosti. V roku 2022 sa jej stav zhoršil, dokonca bola v lete 2022
hospitalizovaná aj na psychiatrii. Síce sú s A. už rozvedení, ale naďalej fungovali v spoločnej domácnosti

v ich byte na adrese E. A. XXX/XX B. D., kde s nimi bývala aj K.. Napokon v záujme K. sa s E. a K.
aj na odporúčanie psychiatričky a psychologičky, dohodli že K. pôjde bývať k nej. Myslí si, že býva u
nej od augusta - septembra 2022, riešilo sa to aj súdom, v marci 2023 bola K. zverená E. do náhradnej
osobnej starostlivosti. Aktuálne žije ešte u nej, ale sú v pravidelnom kontakte, stretávajú sa, chodí aj ku
nej je u nej aj týždeň, striedavo je u nej alebo u E.. K. zdravotný stav sa zlepšil, odkedy nežije s otcom

v spoločnej domácnosti. Už je bez tabletiek, chodí ešte na pravidelnej kontroly k E. T., k psychologičke
nechodí, dohodli sa, že tam pôjde len v prípade potreby. Počas spolužitia s bývalým manželom bývali
prvý rok u jeho rodičov v E. F. a potom dostali byt na ulici E. A. XXX/XX B. D., ktorý majú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Víkendy a voľné dni zvykli tráviť na chalupe na H. F. XXX, Q. I. I., ktorú
majú tiež bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, túto kúpili niekedy v roku 1995 - 1996. V čase, keď

podnikali, niekedy v rokoch 2004 až 2008 tam bývali aj cez týždeň, lebo tam mali pekáreň. V spoločnej
domácnosti, v ich byte s A. žili prakticky až do 05.12.2022, kedy bol vzatý do väzby kvôli tomu, že sa jej
vyhrážal. Po rozvode pravidelne chodieval do bytu, napriek tomu, že ho žiadala, nech nechodí, ale je to
aj jeho byt, takže 3 až 4 dni trávil v byte. Keď nebol v byte bol buď na chalupe alebo v E. F., kde vlastní
dom a kde žijú jeho rodičia. O rozvod požiadala ona, pretože to už s A. nezvládala. Ubližoval jej, bil ju,

psychicky ju týral, vyhrážal sa jej, obmedzoval ju, nemohla nikde chodiť, trval na tom, že z roboty má
chodiť priamo domov. Taktiež ju chcel odstrihnúť od detí, kvôli tomu deti prestali k nim chodiť. Keď chcela
byť s nimi musela ísť k nim a keď aj tam išla, robil na ňu psychický nátlak, že čo je za matku, keď im
nevie dohovoriť, aby sa stretávali aj s ním. Prvýkrát požiadala o rozvod ešte niekedy v roku 2020, návrh
však stiahla. A. mal zdravotné problémy, našli mu nádor na mozgu, v deň rozvod bol hospitalizovaný v

nemocnici v Martine, kde ho operovali, po operácii dostal epileptický záchvat, zdravotne nebol na tom
dobre, tak nakoniec žiadosť stiahla. Keď sa jeho stav zlepšil a v ich vzťahu sa nič nezmenilo, nezmenilo
sa jeho správanie voči nej, tak opätovne požiadala o rozvod. Aj si myslela, že sa to zlepší, možno mesiac
bol pokoj kým sa dal dokopy, ale potom sa to vrátilo znova do starých koľají. Nakoniec ich teda súd v
máji 2022 rozviedol, už to bolo neúnosné, nezvládala to, to jeho správanie voči nej. Utekala k dcére do

Bojníc ktorá je sama povedala, že nemôže už ďalej takto žiť, že dokedy to bude znášať. Aj predtým,
keď ju bil zo strachu utekala buď na chalupu, prípadne k dcére do M., ale vtedy to bolo výnimočné.
Už po prvom roku manželstva dostala od A. prvú facku, vtedy bývali u svokrovcov. Potom sa to už len
stupňovalo, najskôr jej dával len facky, ale neskôr ju bil päsťami, remeňom, palicou všetkým čo mal
poruke, kopal ju. Spočiatku boli tieto bitky možno raz za pol roka, ale od roku 2004 - 2005 sa to zhoršilo,

to dostávala už pravidelne, ťažko povedať ako často, niekedy bol týždeň, že nedostala ani raz a potom
boli týždne, keď dostávala aj každý deň v týždni. Po bitkách mávala modriny po tele, aj po tvári, on
nehľadel kam trafí. Keď sa niekto pýtal, čo sa jej stalo, tak povedala, že padla, aj keď jej rodina, teda
matka a bratia neverili. A. ju ponižoval, hovoril, že je škaredá, tučná, veľakrát ju hodil na zem, kopal ju
do brucha, niekedy aj do hlavy a hovoril jej, že bachor jej rozkazuje viac ako mozog, že veľa žerie a je

bachratá, že je stará, že môže byť šťastná, že ho má, lebo inak by ju nikto nechcel. Hovoril, že sú to
ľudia bez mozgu, čo sú pevní a tuční. Nadával jej do svíň vyžratých, bez mozgu, do jebnutých, do špín a
to aj keď ju nebil. Takto jej nadával pravidelne raz do týždňa určite. Príčinami hádok, ktoré potom vyústili
do toho že ju napádal, bolo najmä to, že mala iný názor ako on, nesmela mať iný názor ako on, vždymusela s ním súhlasiť, on je ten čo má dobrý názor, ona nemôže mať vlastný názor, hlúpi ľudia nemajú
mať vlastný názor, majú počúvať múdrych. Keď si povedala svoj názor dostala bitku. Taktiež stále tvrdil,
že klame, aj keď neklamala, ale nedokázala ho presvedčiť o opaku. Viac bitky dostala za pravdu, ako

keď použila lož, tú použila, aby nedostala, ale aj tak dostala. On si myslí, že má vždy pravdu, o tejto bol
presvedčený a keďže má pravdu, môže sa správať tak ako sa ku mne správal. Je pravda, že v nejakých
veciach mu aj klamala, najmä v období, keď podnikali, mali pekáreň, alebo to zo strachu z neho. Keď
mu na začiatku povedala, že ten chlieb sa nepredá, tak dostala, lebo nebola schopná ho predať. Tak mu
postupne začala tajiť, že chlieb sa nepredal, tento nechávala potajomky vysušiť a predávala ho ako starý

alebo ho vyhodila do kontajnera. A. bol presvedčený, že klame úplne vo všetkom. Napríklad asi pol roka
predtým ako podala prvý návrh na rozvod bola doma na chalupe, volal jej, že si urobil IQ test. Prezentuje
sa totiž ako nadpriemerne inteligentný človek s vysokým IQ. Vtedy jej volal, že si robil ten test že mu
vyšlo IQ 134, že si má urobiť aj ona ten test a výsledok poslať, chcel ju týmto ponížiť. Nakoniec si ten test
urobila vyšlo jej vyššie IQ, ani mu to nechcela ukázať, lebo vedela čo bude nasledovať, ale nakoniec si
ho vytlačila. A. chcel vidieť výsledok tak ho odfotila a poslala a presne ako očakávala, začal vykrikovať,

že ho oklamala a že klame nielen jeho ale oklamala aj počítač, vraj sa dostala k jeho odpovediam a
tie odpísala. Nevie či sa potom nejako zmieril s tým, ale potom začal vykrikovať ako môže byť človek
s takým vysokým IQ taký debil. Bol veľmi manipulatívny, celý spoločný život na ňu vplýval, manipuloval
s ňou, musela s ním vo všetkom súhlasiť, nesmela mať vlastný názor, musela mu dať vždy za pravdu,
či už išlo starostlivosť o deti a domácnosť, peniaze, akúkoľvek drobnosť. E. mu vo všetkom vyhovieť

nemohla nesúhlasiť. Ak nesúhlasila chytil ho amok, začal kričať, vrieskať, aj keď bol triezvy, vyzeral ako
pod vplyvom alkoholu, približoval sa k nej, ona pred ním ustupovala, vždy ju zahnal do kúta miestnosti
k dverám, k stene, aby sa nemohla pohnúť, strašne kričal, začal ju biť rukami päsťami, hocičím čo chytil
do ruky, zo skrine vybral remeň, hodili na posteľ a tým ju zmlátil. Nesmela kričať, aby susedia nepočuli.
Povedal, aby nekričala, niekedy dával ruku na ústa, aby nekričala. To musela byť otočená k nemu. Často

pri týchto bitkách hovoril, že raz ju zabije, že aj tak skončí vo väzení. Ďalším dôvodom hádok aj bitiek
bola jej žiarlivosť. A. kľudne v jej prítomnosti pred jej očami bez akýchkoľvek výčitiek obchytkával iné
ženy. Keď mu povedala, aby to nerobil pred ňou, že je to pre ňu ponižujúce, nasledovala bitka vždy
so slovami, že ju nikdy nebude klamať, že to nebude robiť za ich chrbtom, že to bude robiť pred ňou.
Hovoril, že jej bratia sú teplí, lebo majú vlasy, on je plešatý, že ako ju vychovali, že ju nenaučili, čo je

to "alfa samec". Taktiež ju bil aj keď sa zastala ich deti, najmä pri výchove tých starších, najmä keď ich
bil po hlave. Keď mu povedal, aby to nerobil, aby ich nebil po hlave, vtedy počkal kým deti zaspia. A
keďže deti veľakrát nespali, počuli ako ju bije. Taktiež ju bil aj pred deťmi a tváril sa, že nerobí nič zlé,
že je to správna vec, že ju musí potrestať za jej správanie, napríklad za to, že mu klamala, dokonca
pritom dokázal aj plakať, aby ich presvedčil ako ho to mrzí, že mu je to ľúto, že to musí urobiť. Dva krát

ju topil aj vo vani. Prvýkrát to bolo niekedy v roku 1995 - 1996, to si myslela, že ju naozaj utopí. Boli
doma v byte v Prievidzi, vtedy si zastala dcéru E.. Učil sa s ňou matematiku, niečo nevedela pochopiť,
tak dostala po hlave, ona sa jej znovu zastala, aby to nerobil. Večer sa išla kúpať, prišiel za ňou do
kúpeľne a potopil ju, potom ju znova vynoril, potom znova potopil, urobil to možno 3 - 4 krát. Potom,
keď vyšla z kúpeľne ju zbil, dal jej facku a päste. Vyčítal jej, že mala iný názor ako on, nepáčilo sa mu,

že sa zastala E., že pred deťmi s ním nesúhlasila. Pol roka sa potom bála v jeho prítomnosti vliezť do
vane, väčšinou sa osprchovala ešte, keď nebol doma. Druhýkrát to bolo oveľa neskôr, vtedy už mali
dcéru K., ešte bola malá. Mohlo to byť možno v roku 2007 - 2008, niekedy v lete. Boli na chalupe a kvôli
niečomu sa zasa pohádali. A. odišiel, že sa už ukľudnil, ona sa išla okúpať už bol večer, on prišiel za
ňou do kúpeľne a potopil jej hlavu pod vodu, potom ju znova vynoril a znovu potopil. Takto to urobil asi

3 - 4 krát vtedy sa raz napila vody, aj sa zľakol, pritom veľa kričal, vyhrážal sa, že ju zabije nadával jej
do svíň, jebnutých. V roku 2004 začali podnikať, mali pekáreň, živnosť a všetko okolo podnikania bolo
na jej meno, prevádzku mali na H.. V tom čase väčšinu času trávili tam. Pri tomto podnikaní urobila pár
chýb, ktoré sa snažila pred ním zatajiť, vtedy ho aj naozaj zo strachu pred ním oklamala, aby sa nejako
uchránila. Ich podnikanie nakoniec skončilo v roku 2008, boli na nich exekúcie. V tom čase robil s ňou

hrozné veci. Čo si pamätá, niekedy pred koncom podnikania, možno v roku 2007, myslí si, že to bolo
na jar, bolo to už poobede, lebo doobeda rozvážala chlieb ju v pekárni na chalupe uviazol na stoličku,
zobral kliešte a chcel jej strhávať nechty z rúk. Povedal, že by to bolo vidno. Nakoniec ju na tej stoličke
bil päsťami do pleca, do hlavy, bola vtedy strašne rozbitá, mala modriny na tele aj na tvári. Taktiež ju
potom bil len mokrou metličkou na potieranie chleba a odviazal ju. Ona potom ušla. Viackrát sa stalo,

že ju takto bil po nohách a rukách tou mokrou metličkou. Niekedy v roku 2007 boli na chalupe, K. bola
malá, už sedela v strede miestnosti, kvôli niečomu sa pohádali. A. ju začal biť, dával jej facky a päste,
potom ju odtiahol z izby, zobral do kúpeľne a tu pokračoval. Bil ju fackami, päsťami, mala tam zavesený
vešiak na prádlo a bil ju aj tým. Tvrdil, že si nebude ničiť ruky, preto siahal po remeni, vešiaku čo malporuke. Bil ju všade kade trafil, hlava, telo, chrbát. V tej kúpeľni jej povedal, že ju znovu bije kvôli tomu,
že ju musel biť pred K.. Mal pritom nepríčetný, sklený pohľad. Takýto pohľad nemával vždy pri bitkách,
skôr pri takých agresívnejších, ale niekedy ho mával aj po hádkach, vtedy vedela, že musí ísť preč alebo

dostane, lebo vedela čo bude nasledovať, že bude bitka. Potom sa zasekol a povedal, že by to bolo
vidno, tak ju zbil na tej stoličke päsťami do pleca, do hlavy bola vtedy strašne zbitá, mala modriny po
tele aj na tvári, taktiež ju zvykol plieskať po nohách a rukách mokrými drevenými metličkami, ktorými sa
pri sádzaní potieral chlieb. Niekedy v roku 2005 si zmyslel, že pije a je alkoholička. Vyrábal si vlastné
víno, občas jej nalial pohárik. Keď bola u nich návšteva, tak nechcel, aby pila, tvrdil, že vtedy žiarli.

Jej žiarlivosť však bola len jej reakcia na jeho správanie, nemal zábrany, keď k nim prišli, napríklad na
návštevu jej bratia s manželkami, obchytkával švagriné, bratov ponižoval. Jej sa nepáčilo ako sa správal.
Nakoniec prestali k nim chodiť. Raz po takejto návšteve prišiel na to, že si dala potajomky víno, našiel
fľašku. Vtedy mu povedala, že sa jej nepáči ako sa správal k návšteve. Vtedy ju bil fackami, päsťami po
celom tele, ako trafil, zobral metlu a bil ju aj tou, kde trafil, hodil ju na zem, vtedy boli vonku na dvore
na chalupe. Kopal do nej, kde ju trafil. Keď ju začal kopať do hlavy, snažila sa chrániť rukami a vtedy jej

zlomil pravú ruku v oblasti predlaktia a lakte. Bolo to niekedy v lete v roku 2005, vo večerných hodinách.
Vtedy bola s tým aj na ošetrení v martinskej nemocnici na pohotovosti, tam však povedala, že spadla
v kúpeľni. Do nemocnice ju vtedy viezol jej brat P., ktorý už je nebohý, aj so švagrinou O. P., lebo A.
zobral auto a išiel do D.. Vtedy povedala pravdu čo sa stalo. Pri tej bitke neboli, nikto ju nevidel, išla
po bitke k matke, kde brat so švagrinou spali, tak ju zaviezli do nemocnice. Vtedy mala ruku v sadre

vyše mesiaca, možno 5 - 6 týždňov. V tom období, asi v tom roku 2005 naozaj začala potajomky piť,
potajomky si kupovala alkohol, neopíjala sa však, ale dala si napríklad za 2 poháriky, nebola však v
takom stave, že by bola opitá . Keď to zistil, zobral ju ku psychiatričke do Martina, nespomenie si ako
sa volala, ambulanciu mala niekde na začiatku sídliska Sever v Martine. Prvýkrát bol s ňou vnútri u nej,
musela potvrdiť to čo hovoril on, hovoril najmä on, nemohla povedať dôvod prečo pije, rozprával A..

Pri prvej návšteve jej dala nejaké tabletky, pri ďalšej návšteve si ju zavolala samú, urobila jej nejaké
testy. Veľa sa rozprávali, všetko jej povedala, ona jej povedala, že tabletky nemusí užívať. Vtedy vlastne
zistila, že nie je závislá na alkohole ako to prezentovala A., on jej tvrdil, že veľa pije, opíja sa a to nebola
pravda. Ďalšiu kontrolu jej nenaplánovala, ale povedala, že, keď bude potrebovať, aby prišla. Nakoniec
prestala s pitím sama. Keď išli vtedy z tej druhej návštevy psychiatričky z E. W. M., pred M. odbočil

a zastal pri hore. Povedal niečo v tom zmysle, že keď ju zabije, tak ju tam príde zakopať, myslel tým
to miesto, kde zastavil, vykope tam jamu a tam ju zahrabe. Potom sa na ňu vrhol, začal ju škrtiť, že
čo keby to urobil hneď teraz, nikto nebude vedieť, že tam boli, ale potom sám od seba prestal. Jemu
ako keby niekedy niečo preplo v hlave. Už nevie presne kedy to bolo. A. bol a je presvedčený, že je
alkoholička pije a to dokonca aj v čase, keď bola tehotná s najmladšou dcérou K.. Počas tehotenstva

sa napríklad na ňu pozrel, že sa jej lesknú oči a že slopala, čo nebola pravda, vtedy už nepila a ešte k
tomu bola tehotná. Raz počas tehotenstva si dala trošku vína a vtedy ju kopal do zadku, aby vypadla s
tým pankhartom. Vtedy išla k mame, ktorá tiež bývala na H., nepovedala jej však čo sa stalo len chcela
nejaký čas stráviť tam aby nemusela byť na chalupe. Po návrate na chalupu vtedy prespala nad letnou
kuchyňou na povale. Častokrát takto počas podnikania utekala z chalupy k mame po bitke, alebo keď

sa schyľovalo k bitke, veľakrát so K. na rukách, nepovedala jej však čo sa deje, nechcela zaťažovať,
ale mama vedela čo sa deje. Raz na nej videla, že ju zbil a vtedy mu aj povedala, aby ju toľko nebil. Po
skončení materskej so K. sa snažila zamestnať, mala viacero zamestnaní, ale doba bola zlá, zmluvy jej
uzatvárali na dobu určitú, len na pár mesiacov a po uplynutí jej ich nepredlžovali. A. všade rozprával,
že ju vyhodili kvôli tomu, že je alkoholička, čo bol úplný nezmysel. Nakoniec sa jej podarilo zamestnať v

prevádzke pred Korzom, kde piekla trdelníky, tu bola cca 3 roky a od roku 2014 pracuje v X. v Prievidzi.
Zo mzdy splácala tie exekúcie z toho podnikania, tieto už aj splatila. Po skončení podnikania sa to
ešte viac zhoršilo. A. jej stále vyčítal, že tie exekúcie sú jej chyba a že okradla rodinu o peniaze. Pri
akomkoľvek podnete jej to vyčítal, napríklad, keď niekedy v televízii spomenuli slovo exekútor alebo,
keď jej prišla nejaká úradná zásielka. Vtedy si už hovorila, že za ten krach podnikania a exekúcie môže,

už jej ani nenapadlo myslieť si, že si takéto správanie nezaslúži. Vyhadzoval ju z domu, prespávala v
aute, v pivnici, na schodišti, nevadilo mu ani to, že už ležala v posteli a že ráno ide do roboty. Prišiel,
na kričal na ňu, vyfackal ju, chytil a vyhodil z dverí koľkokrát aj v pyžame, to už bola od neho láskavosť,
keď ju nechal obliecť. Stávalo sa, že ju aj zobudil a vyhodil z bytu. Jednoducho si na niečo spomenul,
zobudil ju, opýtal sa jej ako môže spať po tom čo urobila, myslel tým krach podnikania a vyhodil ju z bytu.

Potom už mávala pripravenú malú tašku s vecami pre takéto situácie. Už, keď videla, že len tak sedí,
keď v kuchyni pili kávu a premýšľa, už vedela čo bude nasledovať. Takto ju vyhadzoval minimálne raz do
mesiaca. Začalo sa to po návrate z H., potom ukončení podnikania v roku 2008. Po návrate do Prievidze
v tom roku 2008 až do rozvodu bitky pokračovali, niekedy ju bil aj každý druhý deň v týždni, potom boliobčas aj chvíle, keď ju aj mesiac nezbil, ale bolo to ozaj výnimočne, väčšinou 2 - 3 razy do mesiaca
dostala. Vždy si našiel nejakú zámienku - žiarlivosť, alkoholička, exekúcie, deti, čokoľvek aj to, že nebol,
napríklad umytý riad. A. kládol také otázky, že sa ani na nej nedalo odpovedať, nevedela reagovať podľa

jeho predstáv. Už keď položil otázku dopredu vedela, že dostane, že bude s jej odpoveďou nespokojný.
On ju tak položil, že už dopredu vedel čo povie. Aj po rozvode od neho dostala, čo si pamätá, raz jej dal
facku na H., to mohlo byť v auguste 2022 a raz po priestupkovom konaní, kde sa riešilo jeho správanie
voči nej. Pôvodne sa to riešilo v trestnom konaní, ale odmietla vypovedať, a tak sa to postúpilo na
priestupok. Po prejednaní priestupku prišiel domov, hodil na stôl 20 eur a povedal, že teraz ju môže

fackať každý deň, lebo na Slovensku to nie je trestný čin, ale priestupok. Ešte jej povedal, že jej ju dá
odspodu, aby to viac bolelo. V roku 2020 pred veľkonočnými sviatkami išli s A. a so K. na H., kde chceli
stráviť sviatky. Šli už vo štvrtok, lebo potom mali kvôli covidu zavrieť hranice okresov. V sobotu začal
A. popíjať, vedela, že bude zle ako vždy, keď si vypil. Našiel si zase nejakú zámienku, kvôli ktorej na
ňu začal kričať. Všetci traja sedeli v obývačke, ona sedela na gauči, on k nej priskočil a začal ju biť
päsťami po tvári, po rukách, všade, kde trafil. Skočila medzi nich K., nejako ho dostala od nej. Odišiel

do spálne, o pár minút sa však vrátil s krikom a donútil ju kľaknúť si pred ním na kolená a odprosiť ho.
Kričal na ňu, aby si kľakla a keďže nechcela znovu dostať, tak si kľakla a musela ho odprosiť za to,
že ju musel biť. Mohlo byť asi pol jedenástej večer. K. bola svedkom celého tohto incidentu. Po tejto
bitke mala modriny pod pravým okom, na pravej ruke a na pravom boku a stehne, lebo bola natočená k
nemu pravou stranou. Vtedy so K. potichu, bez toho, aby vedel, počkali kým zaspí, v pyžamách zobrali

psa, sadli si do auta a išli domov do D.. A. potom prišiel domov až po otvorení okresov. Na Silvestra
2021 boli sami dvaja doma. K. bola so svojou partiou na chalupe, A. dosť popíjal, ona si tiež dala víno,
ale len trošku. A. chcel tancovať, stále dobiedzal, aby išli tancovať. Jej sa nechcelo tancovať, povedala
mu, že nech vydrží, že možno neskôr. Mohlo to byť medzi ôsmou a pol deviatou. A. chytil amok, tak sa
snažila byť milá a súhlasila napokon so všetkým, lebo sa bála čo urobí, ale už bolo neskoro, priskočil

k nej, ležala na gauči a začal ju oboma rukami škrtiť. Ako ju škrtil tak sa z gauča zošuchli na zem, tam
ju škrtil ďalej už tak silno, že sa pomočila. Vtedy jej dolámal aj okuliare, ktoré mala na očiach, lebo jej
dával aj facky. Potom sa nejako tak čudne otočil, využila to a kopla ho do rozkroku. Od bolesti ju pustil a
odskočil. Rýchlo potom vzala psa, odišla z domu a noc strávila pri Kauflande na parkovisku v aute. Tam
bola až do 10.00 hodiny nasledujúceho dňa 01.01.2022. Nechcela k dcére E. ani na H., za K. išla až

okolo tej desiatej, to už vedela, že tam jej kamaráti nebudú. Po tom, čo sa stalo na Silvestra sa rozhodla
aj s podporou svojich detí, ktoré jej povedali, že už sa to musí riešiť, že to takto ďalej nejde; podať znova
žiadosť o rozvod. A. sa bála, mala z neho strach, bol schopný všetkého, bála sa, že jej ublíži, že ju zabije,
ako sa jej neustále vyhrážal. Napriek tomu ako sa k nej A. správal a neustále jej ubližoval, či už fyzicky
alebo psychicky, neoznamovala ho na polícii, asi dva krát aj stála zbitá pred políciou ale nakoniec tam

nešla, odišla. Prvýkrát ho oznámila až v máji 2022 po rozvode. Rozviedli ich dňa 24.05.2022, to bolo v
utorok. V sobotu po rozvode 28.05.2023 bola na chalupe, keď tam prišla, zistila, že je tam A. s nejakou
priateľkou. Nahnevalo ju to, lebo sa dohodli, že kým nebudú majetkovo vysporiadaní tak tam nebude s
cudzími ženami chodiť, veď tam mala svoje veci. Keď ich tam našla, tak ich vyhodila. Pred tou priateľkou
na ňu neútočil, zobrali sa išli preč. Ešte tá jeho priateľka povedala, že však teda pôjdu do Prievidze, však

tam má tiež byt. Zarazene na nich pozerala kam chce ísť, veď tam je K.. Potom ako odišli zostala ešte
nejaký čas na chalupe, ale po tom všetkom sa nakoniec rozhodla, že sa vráti domov, už tam nemala
chuť byť. Vrátila sa domov do ich bytu kde bola K. s priateľom R.. Okolo 16.00 hodiny prišiel aj A., bol
nahnevaný, začal jej nadávať, že je špina, že mu ničí život, že tá I. sa s ním rozišla. Vyhodil z bytu K.
priateľa R., že je cudzí a nemá tam čo robiť ako ani jeho priateľka nemohla byť na našej chalupe. Potom

začal do nej sácať, vyhadzovať ju z detskej izby, kde so K. a R. boli a na chodbe bytu jej dal takú facku,
že ju to odrazilo na stenu so zrkadlom, spadla a chvíľu o sebe ani nevedela. Popri tom hovoril, že ju
zabije. Po tomto utiekla na chodbu bytového domu, bála sa ho, ale keďže K. zostalo vo vnútri, začala
kričať, nech je niekto pomôže. Vtedy vyšiel von sused a zavolal policajtov. Vtedy bol A. vzatý do väzby
odkiaľ jej stále volal, manipuloval s ňou. Prišlo jej ľúto bývalých svokrovcov, že aby ich mohol pochovať

keby sa niečo stalo, tak odmietla vypovedať a pustili ho. Vec bola postúpená napokon na priestupok na
Okresný úrad v Prievidzi. Vtedy ho pustili asi v júni 2022, jeho správanie voči nej sa zmenilo, boli už síce
rozvedení, ale myslela si, že ju chce späť. Vtedy sa nechala nahovoriť, aby išli k jeho tete na návštevu
dole na Dolniakoch, urobili si výlet, bol na ňu dobrý, naozaj si myslela, že ich vzťah má ešte šancu.
Nebola pripravená na to, aby bola bez neho. Potom to však zistila, že z jeho strany to bola len hra, jemu

išlo len o majetok a snažil sa ju len manipulovať, aby mu všetko zostalo. V auguste 2022, presný dátum
už nevie, ale bola sobota, boli na chalupe. A. jej vtedy písal aby prišla, niečo chcel pomôcť na chalupe
a keďže chalupa bola aj jej, tak tam teda išla. Pre niečo sa pohádali, už si presne nepamätá kvôli čomu.
Mohlo byť okolo 16.00 hodine, boli vonku na dvore. Počas toho ako sa hádali, vtedy aj ona prskala naneho, počas hádky ju A. zatlačil rukami do garáže, cúvala ku garáži, boli k sebe tvárami. Pri garáži do nej
silno sotil, zavrel za ňou dvere ako ju sotil v tej garáži spadla na železo, ktoré tam bolo na zemi a zlomila
si kosť na pravom chodidle. Je pravda, že počas hádky do neho sácala, bránila sa, ale potom prestala,

on si toto aj natáčal. V tej garáži ju zamkol, na garáži rozbila okienko pri dverách, aby si mohla otvoriť
dvere, ale nakoniec ju pustil von. Nešla k lekárovi hneď, lebo si myslela, že to má len narazené. Dala
si na to len octanovú masť, ale nakoniec musela ísť na ošetrenie, lebo to dosť bolelo. Na ošetrení bola
na urgente v Bojniciach a na kontrolu potom s ním chodila k chirurgovi MUDr. Machovi v Prievidzi. Mala
to nakoniec zlomené, 6 týždňov mala sadru a 8 týždňov bola PN. Druhýkrát na A. volala policajtov dňa

05.12.2022 kvôli tomu, že sa jej vyhrážal zabitím. Za toto bol aj zadržaný, vzatý do väzby a odsúdený.
Bývalý manžel sa jej pravidelne posledných 15 rokov, keď ukončili podnikanie a zatvorili pekáreň na
H. vyhrážal smrťou a ublížením na zdraví, či už ústne, ale aj prostredníctvom SMS, tieto SMS však už
nemá, lebo telefóny, v ktorých ich mala rozbil, taktiež jej veľa správ vymazal. Písaval, hovorieval jej, že
nezomriem prirodzenou smrťou, že raz vstanem a nájdem si niečo studené na krku. Takto sa jej zvykol
vyhrážať aj počas toho ako ju bil. Z výkonu trestu sa A. vrátil dňa 05.08.2023, to bola sobota, neprišiel

však hneď do ich bytu, ozval sa jej, že príde do bytu. Až v utorok, keď sa vrátila z poobednej, sa nemohla
dostať do bytu, pretože vymenil zámok, pobalil všetky veci a vysťahoval ju, veci a psa našla v aute. Šla
k dcére do M. a s pomocou jednej právničky podala návrh na základe, ktorého Okresný súd v Prievidzi
uznesením sp. zn. 7C/44/2023 neodkladným opatrením dočasne nariadil A. B., aby nevstupoval do ich
bytu. Od vydania tohto uznesenia v ich byte nebol, proti uzneseniu sa odvolal, ale odvolanie mu zamietli.

Tento zákaz bol na obdobie 60 dní, niekedy koncom septembra - začiatkom októbra 2023 podala v tejto
veci žalobu, zatiaľ o tom nebolo rozhodnuté. Po tom ako ho prepustili z výkonu trestu sa snažila vyhýbať
kontaktu s ním, ale boli situácie, keď s ním musela komunikovať napríklad kvôli tomu, aby mu oznámila,
že má poštu, taktiež kvôli majetkovému vysporiadaniu. A. ju priebežne, tak raz týždenne kontaktoval
správami, pripomínal sa jej, riešil peniaze za byt, že má novú priateľku a je mu teraz dobre. Vulgárne sa

vyjadroval na jej adresu ako aj adresu ich deti. Snažila sa na tieto jeho nezmyselné správy nereagovať,
ale niekedy to už nezvládla a napísala mu, aby im dal pokoj. V niektorých správach sa jej vyhrážal,
napríklad dňa 15.02.2024 jej napísal, aby prestala deti klamať, lebo ju tak zmláti a bude to bolieť, ale
tak aby nemaródila ani deň. A bude to opakovať a opakovať. To narážal na to, že klamala deťom, že
klamala aj policajtov, že sedel v base neprávom. Niekedy v januári alebo februári jej napísal, že vie

aký má úder, tak sa nemusí báť zniesť ešte jeden. Stretnú sa a dá jej z celej sily päsťou do brady či
hlavy. Po jeho prepustení z basy v osobnom kontakte neboli, úspešne sa mu vyhýbala. Riešia síce
majetkové vysporiadanie, ale zatiaľ je to stále na súde, nebolo nutné, aby sa stretli. Keď ho aj zahliadla
niekde v obchode, schovala sa, aby ju nevidel a z obchodu radšej odišla. Bývalého manžela sa veľmi
bojí, aj keď už spolu nie sú. Po prepustení z basy v tom auguste v kabelke stále nosila kaser, bez neho

nevyšla z bytu ani keď išla so psom. Dokonca s ním aj spávala, mala ho pod vankúšom, keď bola sama,
že by jej mohol vtrhnúť do bytu, viackrát napísal, že jej vykopne dvere. Teraz, keď je vo väzbe je už
pokojnejšia, lebo vie, že kým tam je, nič jej nehrozí. Deti sa s A. po prepustení z výkonu trestu nejako
nekontaktovali, už predtým boli s ním v minimálnom kontakte, najmä staršie. Vie, že syn A. komunikoval
s otcom cez správy, ale nešlo o normálnu komunikáciu, v týchto správach bývalý manžel útočil na ňu,

na deti. Deti videli čo s ňou počas ich spolužitia A. robil, nepáčilo sa im, že s tým nič nerobí, že sa
nebráni, ale vtedy si myslela, že je to všetko jej vina, že si to zaslúži, že ona je tá zlá, veď jej to stále
hovoril. Dcéra E. u nich žila tak do roku 2010, medzitým študovala na vysokej škole, domov chodila
málo, lebo videla čo sa tam deje. A. odišiel z domu v roku 2003, hrával basketbal, študoval na športovom
gymnáziu v Bratislave, potom polroka v Prievidzi a nakoniec v Nitre, kde potom študoval na vysokej

škole. Po vysokej škole sa domov už nevrátil, navštevoval ich minimálne. Všetko si to odtrpela, myslí
to tak, že videla čo otec s ňou robí, najmladšia K., ktorá bola s nimi až do augusta 2022. K deťom sa
choval tak ako k nej, mysli to tak, že chcel, aby ho rešpektovali, poslúchali, nemohli sa mu vzoprieť,
krikom si vynucoval rešpekt, museli s ním vo všetkom súhlasiť, ponižoval ich, nadával im do sprostých,
do hlúpych, že sú bez mozgu, že sú celá mater, že majú jej sprosté gény, o synovi rozprával, že je

teplý. Aj dcéram hovoril, že sú tučné. Na deti útočil skôr slovne a psychicky, je pravdou, že aj dostali
od neho, ale nie tak ako ona. Nebil ich tak, že by mali modriny a nejaké zranenia. Dostávali po hlave
a po zadku, on to prezentoval ako výchovu, deti sa vraj vychovávajú bitkou. Na otázku vyšetrovateľa
aké zranenia jej počas bitiek boli spôsobené uviedla že väčšinou to boli modriny na rôznych častiach
tela. A. nehľadel, mlátil ju kadiaľ dočiahol, kde trafil, mávala modriny na tvári, na rukách, na nohách, po

tele, taktiež mávala hrču na hlave. Keď nechcel aby bolo vidieť modriny, tak ju bil dozadu do zátylku.
Potom, keď chodila do práce, tak si dával pozor, aby nemávala modriny na tvári, bola viac medzi ľuďmi.
Raz mala zlomenú pravú ruku a raz pravú nohu v časti chodidla. S výnimkou týchto dvoch prípadov
inak na ošetrení nebola, modriny nikomu neukazovala, nefotila si ich a keď boli viditeľné, tak povedala,že spadla, takže takto padala pravidelne. Na otázku vyšetrovateľa, či bol okrem jej deti niekto svedkom
ich hádok a toho, že ju manžel fyzicky napadol; uviedla, že toto čo popísala sa dialo u nich doma v
byte alebo na chalupe v H.. Svedkom nejaký fyzických útokov bol jej nebohý brat P. so svojou ženou

O., taktiež jej nebohá mama. O. a P. videl ako A. do nej kope. Bolo to vtedy, keď sa ženil jej najmladší
brat D. P., vtedy boli na H., pohádali sa kvôli nejakej žene. Toto videli aj E. s A.. Krik a nadávky určite
počuli susedia v bytovke, ako aj na chalupe, taktiež jej súrodenci boli svedkom ich slovných konfliktov
a toho ako jej nadával. Svedkom bitiek boli väčšinou len deti. Na otázku vyšetrovateľa či sa niekomu
zdôverila o tom čo sa dialo u nich doma, uviedla že spočiatku sa nikomu nezdôverovala, hanbila sa,

bola presvedčená o tom, že si za všetko môže sama, že ona je tá zlá. S nikým to neriešila. Deti videli,
čo sa u nich deje, ale ona to s nimi nijako neriešila. Aj keď mala viditeľné modriny a niekto sa jej opýtal
čo sa stalo, tak povedala, že spadla, hoci jej rodina, jej nebohá mama a bratia jej to neverili, ale neriešili
to ďalej s ňou. Vedeli však čo sa u nich deje, vedeli aký A. je. S deťmi to začala riešiť a rozprávať sa
o tom v období posledných troch rokov, keď tu už bolo naozaj zle a stále viac po bitke odchádzala z
domu a chodila aj k dcére E.. Na otázku vyšetrovateľa, ako sa cítila, keď sa k nej bývalý manžel správal

tak ako to popísala; uviedla, že v tom okamihu cítila hnev, beznádej, poníženie, taktiež strach veľmi
sa ho bála. Stále si však myslela si, že ona je tá zlá, že sa musí zmeniť a že je to všetko jej chyba a
keď sa zmení, tak nebude taký. Bol neskutočne manipulatívny, dokázal ju presvedčiť, že si za to môže
sama, až neskôr si uvedomila, že to jeho správanie nie je v poriadku, že takéto správanie si nezaslúži.
Trikrát uvažovala aj nad samovraždou, raz sa o to dokonca aj pokúsila, to už bolo po rozvode v auguste

2022. Išla z H., kde bol A., pohádali sa vtedy, myslí si, že to bolo vtedy, keď jej dal aj tú facku. Na H.
prišli každý zvlášť. Keď išla domov do Prievidze, tak na M. videla, že pri O. je odstavené auto, tak to
namierila svojím autom značky Ford Mondeo do neho, chcela sa zabiť. To druhé auto nakoniec nešuchla
a skončila s prevráteným autom na streche v jarku. Nič sa nestalo. To bolo v noci. Auto nechala tak a
pešo sa vrátila na H. k bratovi D.. Synovci ho potom išli vytiahnuť a nechali ho tam. Riešili to aj policajti,

kto ich volal nevie, ona bola v šoku, pamätá si z toho málo. Po auto šiel nakoniec A. s nejakým susedom
a vzali ho na H.. Na otázku vyšetrovateľa, či bola v tom čase pod vplyvom alkoholu uviedla, že nebola.
Na otázku vyšetrovateľa, či vyhľadala v súvislosti s tým, čo sa u nich doma dialo nejakého odborníka,
psychológa, či brala v dôsledku správania bývalého manžela nejaké lieky; uviedla, že až minulý rok v
auguste asi 4krát bola u psychologičky D. M. v Prievidzi. V rovnakom období bola aj u psychiatričky E.

C. v Bojniciach, mala problémy so spaním, mala myšlienky že sa chcela zabiť, mávala úzkostné stavy.
Takéto stavy začala mať po rozvode, lebo sa ju snažil manipulovať, prehovárať, aby boli spolu, už to po
tom všetkom nezvládla. Dovtedy u žiadneho nebola, okrem teda tej psychiatričky, ku ktorej ju zobral A.
kvôli tomu alkoholu. U E. C. bola naposledy niekedy vo februári- marci 2023. Potom ako A. zavreli sa
upokojila, zlepšil sa jej psychický stav, lepšie začala spávať, uľavilo sa jej. E. C. jej predpísala nejaké

lieky na depresiu a na spanie, už si nepamätá, aké lieky to boli. Na otázku vyšetrovateľa, prečo to, čo
sa dialo u nich neriešila skôr, prečo neodišla od manžela, prečo konanie manžela neoznámila polícii
skôr, prečo sa to rozhodla riešiť až keď nežili v spoločnej domácnosti uviedla, že vie, že je to ťažko
pochopiteľné, ale napriek tomu všetkému ho ľúbila, nevedela si život bez neho predstaviť, myslela si
že tá zlá je ona, počúvala to celý život. Myslela si, že tú bitku si zaslúži, lebo jej to stále pripomínal. Až

neskoro si uvedomila, že to čo jej robil, ako sa ku nej správal, nebolo v poriadku a uvedomuje si, že
to mala riešiť skôr. Neskoro si uvedomila, že to čo sa jej dialo, nebolo správne, že sa to nemalo diať.
Potrebuje to v sebe spracovať, vysporiadať sa s tým, aby mohla ísť ďalej, musela to všetko niekomu
povedať, aby sa vedelo, čo zažila, aby sa to všetko vyriešilo. 37 rokov nežila svoj život, žila jeho život.
Trápi ju, čím všetkým si museli prejsť deti. Na otázku vyšetrovateľa v akom stave bol jej bývalý manžel

počas útokov voči jej osobe, počas bitiek, či bol pod vplyvom alkoholu uviedla, že A. pil, pil dosť, nebol
však nejako veľmi opitý, mal len tak vypité. Dialo sa to však aj keď bol triezvy, má pocit, že vtedy si to
viac vychutnával. Na otázku vyšetrovateľa, či vzala na prelome júna-augusta 2022 bývalému manželovi
telefón, ak áno prečo, uviedla, že áno, vzala, aby zistila čo v ňom má, lebo chcela vedieť na čom je. To
bolo v tom čase keď si myslela, že môžu byť spolu, ale zistila, že si vypisuje s inými ženami a vtedy si

uvedomila, že sa s ňou hrá, že ju klame, že mu ide len o ich majetok. Vtedy jej volali aj policajti asi z I. I.,
či mu telefón vráti, ona mu ho potom vrátila, dala mu ho v byte. Okrem toho vraj A. volal na ňu policajtov
ešte dvakrát, ale kedy a prečo to nevie, lebo ju nikto nekontaktoval, má to len od neho. Po tom zistení,
že sa s ňou hrá, dala návrh na majetkové vysporiadanie. Na otázku vyšetrovateľa, či niekedy zaútočila
fyzicky na bývalého manžela uviedla, že áno, párkrát mu dala nejaké buchnáty, päsťami do tela. Ale

to až po rozvode. Nechala sa ním vyprovokovať, bolo to počas hádky. Neskôr si uvedomila, že to bolo
z jeho strany cielené, tieto jej útoky si natáčal, mal telefón pripravený, vedome ju chcel vyprovokovať,
aby ich mohol proti nej použiť. Na otázku vyšetrovateľa, či prosila pred rozvodom bývalého manžela,
aby sa nerozvádzali, uviedla, že neprosila, len mu povedala, že sa nemusia rozvádzať, že to môžu spoluskúsiť znovu. On s tým nesúhlasil, v tom čase už mal priateľku. Nevie prečo to vtedy urobila, tak ako
doteraz nevie prečo dokázala s ním žiť 37 rokov, teraz by to už neurobila. Celý život si myslela, že má
napriek tomu všetkému najlepšieho muža na svete. On ju zbil a ona ho potom v posteli hladkala po tej

plešine akoby sa nič nestalo a hovorila si, že aká zlá žena musí byť, že ju musel zbiť. Teraz pochopila,
že konečne žije až teraz, že to všetko čo zažila nebolo v poriadku. Na otázku obhajkyne či pri skutku
v roku 2005, pri ktorom utrpela zlomeninu ruky mala aj iné viditeľné zranenia uviedla, že určite mala na
tele nejaké zranenia. Na otázku obhajkyne, či máva modriny pri nejakom silnejšom dotyku uviedla, že
nemáva. Uviedla, že sa pripája k trestnému konaniu, náhradu škody nežiada.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2024 znalca E. P. O. na čísle listu 280 - 315, ktorý bol
oboznámený na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátorky
a obžalovaného vyplýva, že dňa 29.05.2005 bola poškodená J. B. ošetrená na úrazovej ambulancii
univerzitnej nemocnici v Martine. Pri vyšetrení uviedla, že ráno spadla na kachličky v kúpeľni,
pričom klinickým a röntgenologickým vyšetrením bola potvrdená úrazová diagnóza. Bola konštatovaná
zlomenina lakťovej kosti pravej hornej končatiny bez posunu úlomkov. Na základe zdravotnej

dokumentácie a vyšetrenia poškodenej znalec uviedol, že nevie žiadnym spôsobom potvrdiť, že
dané zranenie vzniklo pôsobením druhej osoby. Dňa 15.08.2022 bola poškodená J. B. ošetrená
na traumatologickom urgentnom príjme v nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom Bojniciach,
kde pri vyšetrení uviedla, že v sobotu si narazila pravú nohu, najprv to neopuchlo, ale potom sa
to zhoršilo, pričom klinickým a röntgenologickým vyšetrením bola potvrdená úrazová diagnóza -

zlomenina strednej časti piatej záprstnej kosti pravej nohy. Na základe zdravotnej dokumentácie a
vyšetrenia poškodenej nevie žiadnym spôsobom potvrdiť, že dané zranenie vzniklo pôsobením druhej
osoby. V prípade zlomeniny lakťovej kosti pravej hornej končatiny bez posunu úlomkov mechanizmom
vzniku zranenia bol priamy náraz do oblasti lakťovej kosti pravej hornej končatiny. Mechanizmom
vzniku zlomeniny strednej časti piatej záprstnej kosti pravej nohy bol priamy úder do oblasti piatej

záprstnej kosti pravej nohy. Na základe dostupných materiálov a klinického vyšetrenia poškodenej
nevie znalec žiadnym spôsobom potvrdiť, že dané zranenia vznikli pôsobením druhej osoby. V prípade
zlomeniny lakťovej kosti pravej hornej končatiny bez posunu úlomkov mala poškodená vystavenú
práceneschopnosť v trvaní štyroch týždňov, pričom doba bola primeraná uvedenému zraneniu. Liečba
tohto zranenia trvala 5 týždňov. Obmedzenie obvyklého spôsobu života bolo po dobu štyroch týždňov

a spočívalo v nosení vysokej sadrovej dlahe i pravej hornej končatiny, v šetriacom režime, bez fyzickej
aktivity, s obmedzením hygienických a sebaobslužných činností. Obmedzenie obvyklého spôsobu
života závažným spôsobom trvalo po dobu štyroch týždňov, po dobu nutnosti fixácie pravej hornej
končatiny sadrovou dlahou. V súvislosti so zlomeninou strednej časti piatej záprstnej kosti pravej nohy
mala poškodená vystavenú práceneschopnosť v trvaní šiestich týždňov, táto doba bola primeraná

uvedenému zraneniu. Toto zranenie spôsobilo poškodenej obmedzenie obvyklého spôsobu života po
dobu piatich týždňov, spočívalo v úvode v kľudovom režime v domácom prostredí, neskôr v šetriacom
režime s obmedzením fyzickej aktivity a nutnosti používať nemecké barle pri chôdzi, v nutnosti
fixácie pravej dolnej končatiny sadrovej dlahe, obmedzení hygienických a sebaobslužných činností.
Zranenie spôsobilo obmedzenie obvyklého spôsobu života ťažkým spôsobom po dobu štyroch týždňov a

spočívalo v nutnosti fixácie pravej dolnej končatiny sadrovou dlahou a v nutnosti pomoci druhej osoby pri
hygienickýchasebaobslužnýchčinnostiach.Uvedenézraneniapoškodenejnezanechalitrvalénásledky.
Na čísle listu 780 - 782 sa nachádza uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-407/PD-2022 zo dňa
29.05.2022, ktorým bolo obžalovanému vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súvislosti so skutkom zo dňa 28.05.2022, ktorého sa mal
dopustiť voči poškodenej J. B..
Na čísle listu 783 - 785 sa nachádza uznesenie prokurátorky OP v Prievidzi č. 1Pv 224/22/3307-26
zo dňa 24.06.2022, ktorým bolo podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpené trestné stíhanie
obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona za skutok zo dňa 28.05.2022; Okresnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy,
Gustáva Švéniho 3H, Prievidza, pretože výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale
skutok by mohol byť priestupkom.
Na čísle listu 787 - 790 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 1T/30/2023 zo dňa
06.06.2023 ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za skutok
ktorého sa dopustil dňa 05.12.2022 voči poškodenej J. B.. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody 8
mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Na čísle listu 791 - 793 sa nachádza uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 23To 52/2023 zo dňa
18.06.2023, ktorým bolo podľa § 319 Trestného poriadku, zamietnuté odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č. 1T 30/2023 zo dňa 06.06.2023.

Na čísle listu 767 - 771 sa nachádza rozhodnutie o prejednaní priestupku a rozhodnutie Okresného
úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy, ulica Gustáva Švéniho 3H, Prievidza zo dňa 05.10.2022
ktorým bolo konanie o priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť obžalovaný dňa 28.05.2022; podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené,
pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nie je

priestupkom.
Na číslo listu 181 sa nachádza SMS správa v znení, okrem iného, "ty sviňa skurvená ja ťa umučím k
smrti, ty ožran, tie ničiteľ životu, rodín čo myslí len na dne, Boha najlepšie by bolo kedysi zmyz KK a z
tohto sveta alebo aspoň tam, kde ťa nikto nenájde ty hovädo sebecké do p......", "za ďalšie klamstvá sa
neschovávaš. Nezomrieš normálne na starobu. ".
Na čísle listu 182 sa nachádza SMS správa v znení, okrem iného "za toto by som ťa mal zahlušiť. Ty

si to aj uvedomuješ !!!!".
Na číslo listu 183 sa nachádza SMS správa v znení, okrem iného "Tu nečlovek ja mám na teba slovo
ja neviem ani koľko hodín a ani ma to nezaujíma. Možno ťa niečo studené na krku zubudí", "Boha to je
pol druhej ja som plakal od deviatej toľko hodín boha xahluším ťa ja som ti hovoril všetko so všetkým
súvisí a ty si sa mi smiala a že nerev".

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestnéhozákona,pretožeblízkejosobepoškodenejJ.B.spôsobovalpsychickéafyzickéutrpeniebitím,
kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,

citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Bolo preukázané, že od presne nezisteného obdobia,
pravdepodobne od roku 2004 do presne nezisteného obdobia roku 2022, pravdepodobne do augusta
2022, v byte číslo X na ulici E. A. XXX/XX B. D. a na chalupe č. XXX v H., okres I. I. sa k svojej manželke a
od 24.05.2022 bývalej manželke poškodenej J. B. správal tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Aj keď obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku; je možné konštatovať, že zo spáchania
trestnej činnosti je jednoznačne usvedčovaný dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní
a ktoré majú sčasti charakter priamych dôkazov a sčasti charakter nepriamych dôkazov. Tieto dôkazy
jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Za dôkaz,

ktorý preukazuje, že obžalovaný sa správal voči poškodenej spôsobom popísaným vo výrokovej časti
tohto rozsudku treba považovať predovšetkým výpoveď poškodenej J. B. z prípravného konania zo dňa
14.05.2024, ktorá bola na hlavnom pojednávaní podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom
na ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná. Podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku
na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti,

vzťah k obvinenému alebo podozrivému, závislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu a
okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu, alebo vystaviť ho
riziku druhotnej viktimizácie, sa použije postup podľa odsekov 1 a 2. Podľa § 135 ods. 1 Trestného
poriadku možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice aj bez
splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2. Vzhľadom na vzťah

poškodenejkobžalovanému,určitúzávislosťodobžalovaného,ktorávyplývalazobsahuvyšetrovacieho
spisu a vzhľadom na to, že poškodená by mala vypovedať na hlavnom pojednávaní o veciach,
oživovanie, ktorých by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej duševnú integritu, prípadne ju vystaviť riziku
druhotnej viktimizácie; samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď poškodenej z prípravného
konania po vznesení obvinenia. V tejto výpovedi v prípravnom konaní poškodená podrobne popísala

konanie obžalovaného v žalovanom období od roku 2004 až do roku 2022. Podrobne popísala spolužitie
s obžalovaným, konkrétne popísala jednotlivé útoky obžalovaného, ktoré sú uvedené v skutkovej časti
tohto rozsudku a taktiež všeobecne popísala opakované facky, vyhrážky, krik, nadávky zo strany
obžalovaného a celkové správanie obžalovaného v domácnosti aj na chalupe. Poškodená uviedla, že
obžalovaný bol nevyspytateľný, dokonca ju škrtil, topil vo vani, vyhrážal sa jej strhávaním nechtov.

Konanie obžalovaného malo vplyv na jej psychiku bola nútená vyhľadať pomoc psychológa a psychiatra.
Pri útoku obžalovaného pociťovala hnev, beznádej poníženie, bála sa ho. Obžalovaný ju dokázal
presvedčiť, že za všetko si môže sama, uverila tomu a toto aj uvádzala pred deťmi, až neskôr si
uvedomila, že to tak nie je. Svedkom správania obžalovaného voči nej boli len ich deti. Uviedla tiež, že vsúvislosti s tým, čo sa u nich doma dialo navštívila až v auguste minulého roku psychologičku D. M. asi
4 krát, tiež bola v tom období u psychiatričky E. C.. Mala problémy so spaním, úzkostné stavy, chcela
sa zabiť. Naposledy u nej bola niekedy vo februári - marci 2023. Potom ako obžalovaného zavreli, sa

upokojila, zlepšil sa jej psychický stav, začala lepšie spávať. Uviedla tiež, že je to ťažko pochopiteľné, že
to čo sa dialo u nich neriešila skôr, že skôr neodišla od manžela, tohto ľúbila, nevedela si život bez neho
predstaviť. Až neskôr si uvedomila, že to čo robil, ako sa ku nej správal, nebolo v poriadku. Tiež ju trápi,
že tým všetkým si museli prejsť deti. Celý život si myslela, že má napriek všetkému najlepšieho muža na
svete, on ju zbil a ona potom v posteli ho hladkala po plešine a hovorila si aká zlá žena musí byť, že jej

musel zbiť. V súvislosti s hodnotením vieryhodnosti výpovede poškodenej z prípravného konania, ktorá
v tejto výpovedi uviedla v mnohých prípadoch často svojím spôsobom neuveriteľné a nepochopiteľné
spôsoby konania a týrania jej osoby obžalovaným; treba predovšetkým poukázať na výpoveď znalca D.
M. na hlavnom pojednávaní. Tento v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok, psychologicky
vyšetril poškodenú J. B.. Podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní poškodená je po stránke
kognitívnej schopná správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, nemá problém

s pamäťou, nemá poruchy myslenia, vnímania. V čase vyšetrenia bola neurotická, dekompenzovaná,
bola emocionálne labilná, úzkostná, depresívna. Zároveň bola v starostlivosti psychiatra. Podľa znalca
strach a stres bol vo veľkej miere dlhodobý, nejednalo sa o krátkodobú udalosť, jednalo sa o viacročné
negatívne vplývanie od roku 2004. Zo strany páchateľa mohla zažívať opakujúce sa fyzické a psychické
zastrašovanie, aj reálne fyzické útoky. Znalec uviedol, že pri vyšetrení poškodenej bola použitá aj škála

podľa Šípkovej, ktorá posudzuje osoby so syndrómom týranej osoby. Zo štyroch kategórií boli prítomné
symptómy v troch kategóriách, čiastočne aj vo štvrtej kategórii. Poškodená sa za dlhé roky prispôsobila
konaniu obžalovaného, nie vždy robila racionálne rozhodnutia. Podľa znalca tento nezistil pri vyšetrení
poškodenej tendencie niečo zakrývať, prípadne manipulovať s nejakými faktami. Poškodená bola dosť
kritická, v dotazníkovej časti bola vyhodnotená ako sebakritická, nemala tendenciu skresľovať, alebo si

niečo vymýšľať. Znalec skonštatoval, že z psychologického pohľadu sa dá uvažovať, že to čo poškodená
uvádzala v súvislosti s incidentmi fyzického aj psychického násilia voči jej osobe sa mohlo udiať.
Sú u nej prítomné prejavy psychického prežívania a nie sú len výsledkom osobnostnej štruktúry. Sú
tam zmeny súvisiace so stresovými, strachovými faktormi. Častokrát sa poškodená zrejme vyhýbala
násiliu aj tým že unikala zo spoločných priestorov s páchateľom. Poškodená je zaujímavý prípad aj

z toho hľadiska, že dlhé roky prechádzala ospravedlňovaním konanie obžalovaného, zľahčovala jeho
konanie, bola to naučená bezmocnosť poškodenej. Znalec uviedol, že konanie obžalovaného spôsobilo
psychické následky na poškodenej v tom smere, že bola úzkostná, depresívna, mala narušený seba
obraz, seba prijatie, bola emočne rozladená. Bol u nej dobre rozvinutý syndróm týranej osoby, mala
naučenú bezmocnosť, ako keby začala strácať postupne schopnosť tieto veci riešiť. U poškodenej zistil

príznaky takzvaného štokholmského syndrómu, poškodená najmä pri konfrontovaní sa s deťmi bola
ako keby ochranca, obhajca obžalovaného, stále ho obhajovala. Konanie obžalovaného poškodenej
spôsobovalo psychické utrpenie, vykazovala príznaky syndrómu týranej osoby. Nezistil u poškodenej
zníženú špecifickú vieryhodnosť výpovede z psychologického hľadiska. Je toho názoru, že jej vyjadrenia
môžu odrážať to čo sa odohralo, následky konania obžalovaného sú prítomné v psychike poškodenej.

Ďalším priamym dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti je výpoveď
najmladšej dcéry obžalovaného a poškodenej K. B.. Táto vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
potvrdila výpoveď poškodenej z prípravného konania a tiež výpovede svojich súrodencov N. E. D. a N.
A. B. na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na dobu páchania trestnej činnosti
obžalovaným vypovedala len ohľadne časti trestnej činnosti ktorej bola priamym svedkom a tiež sa

vyjadrila k atmosfére v rodine. Uviedla, že odkedy si pamätá obžalovaný jej matku - poškodenú bil. Keď
bola malá brala to ako bežnú vec, ako niečo čo nie je v poriadku. Bitky boli fackami, päsťami, kopancami,
ťahaním za vlasy. Vždy sa snažila nijakým spôsobom matku chrániť, mala obavu, keď zaspávala o jej
život, častokrát sa bála keď obžalovaný vyhadzoval poškodenú z domu. Mala obavu, že nájde ráno
matku mŕtvu. Neskôr už spolu s matkou utekala z domu, obžalovaný sa jej často krát vyhrážal bitkou,

možno jeden krát zabitím, to už bolo po tom, keď sa nestretávali. Takýto celoživotný stres vyvolal v
nej úzkosti a určitú dobu sa liečila na psychiatrii. Na odporúčanie psychiatra a psychológa odišla preč,
odvtedy sa cíti lepšie. Konflikty medzi rodičmi podľa svedkyne častokrát vznikali, keď sa vyťahovali
problémy z minulosti, keď mali pekáreň. Matka ani nemusela nič povedať, ale obžalovaný ju kvôli tomu
opakovane trestal. Obžalovaný celý život hovoril, že matku vychováva. Súrodenci vedeli o správaní sa

obžalovaného voči matke viac menej z jej rozprávania, najviac sestra E.. Matka ju nenahovárala akým
spôsobom má vypovedať, to čo vypovedala vychádza z toho čo videla a zažila. V prípade čiastkových
skutkov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, spomína si že najbrutálnejšia vyhrážka
bola, že matku stiahne z kože a osolí. Bolo to vtedy, keď bola ešte malá, mohla mať takých 7 rokov.Taktiež uviedla, že počas covidu boli na chalupe, už bol večer zase sa začali hádať kvôli sestre E..
Obžalovaný vyletel a začal matku biť, sedela na pohovke a začal ju biť päsťami. Obžalovaný išiel spať,
vtedy sa rozhodli s matkou, že odídu preč, zobrali si auto a odišli do Prievidze. Na hranici okresu boli

policajti, porozprávali im čo sa stalo, títo ich nakoniec pustili. Obžalovaný tiež matke hovorieval, aká je
škaredá, tučná. Bola pod vplyvom obžalovaného, bola manipulovaná, že nikdy nič nedokáže, že skončí
pod mostom. Boli tam vyhrážky, že keď sa s ním rozvedie, alebo ho dá na políciu, tak ju zabije. Bolo
tam veľa takých situácií, že matka nemohla byť doma, musela byť v aute. Strávila noc na schodišti,
prípadne v pivnici, keď videla, že obžalovaný má zlú náladu už mala pripravenú tašku s osobnými

vecami. Svedkyňa tiež uviedla situáciu, keď ona bola na Silvestra s partiou na chalupe a matka ráno
telefonovala, že stojí na zákrute v M., či môže prísť. Keď prišla bola pomočená a povedala jej, čo sa
stalo. Povedala, že obžalovaný veľa pil, došlo ku konfliktu, mal ju začať biť. Skočil na ňu, začal ju biť
a vyhrážať sa jej, škrtil ju, pomočila sa. Povedala jej, že vtedy prvýkrát videla smrť pred očami. Bránila
sa, obžalovaného kopla do rozkroku, podarilo sa jej ujsť a noc strávila na parkovisku pri Kauflande.
Svedkyňa sa taktiež vyjadrila ku skutku z 28.05.2022. Uviedla, že vtedy sa nachádzala v Prievidzi s

priateľom R.. Poškodená chcela ísť na chalupu. Obžalovaný bol na chalupe s priateľkou, už to bolo po
rozvode a niečo sa stalo. Obžalovaný chcel prísť s priateľkou do bytu. Prišiel a začal kričať na matku,
že mu pokazila život. Dal jej facku, matka sa zatackala, udrela sa o zrkadlo a vybehla von z bytu. Jej
priateľ išiel za matkou, vtedy tam prišiel aj sused a následne policajti. Svedkyňa tiež spomenula, že s
obžalovaným bola po prepustení z výkonu trestu v kontakte len prostredníctvom SMS správ, snažila sa

na ne nereagovať. SMS správy sa týkali matky, často krát tam boli vyhrážky voči nej. Tiež potvrdila, že
keď sa obžalovaný pýtal matky na niečo, dopredu vedel čo chce od nej počuť. Obžalovanému často
krát povedali pravdu, on to, ale považoval za klamstvo. Svedkyňa tiež uviedla že jej to pripadá, tak že
matka si myslela, že konanie obžalovaného si zaslúži, veľakrát to hovorila. Ako keby si myslela, že
to nemôže byť inak. Domnieva sa, že matka, keď nie v kontakte s obžalovaným, ktorý bol vo výkone

trestu a teraz je vo väzbe, je na tom inak, je teraz úplne iná, je na tom oveľa lepšie, tak isto aj ona.
Ona už nemala depresie matka si žije úplne iný život. Svedkyňa N. E. D. vypovedala v súvislosti s
čiastkovými skutkami obžalovaného v podanej obžalobe len o sprostredkovaných informáciách, ktoré
mala od poškodenej, prípadne od sestry K.. Aj tieto sprostredkované informácie však poskytujú obraz
o správaní sa obžalovaného voči poškodenej v žalovanom období a potvrdzujú tvrdenia poškodenej

a svedkyne K. B.. Svedkyňa uviedla že od roku 2004 do roku 2022 nežila v spoločnej domácnosti s
rodičmi. Keď sa stretávali ako rodina cítila že medzi rodičmi je napätie. Videla, že matka má modriny.
Keď sa napríklad stretli na Vianoce, matka bola dobitá, mala modriny na tvári, v tej dobe už bola K. na
svete. Tiež si spomína, že na jeseň roku 2020, po rozvode prišla matka, mala modriny na tvári, bola
udretá. Nahnevalo ju to po tých rokoch týrania, keď jej vysvetľovali, že to nie je v poriadku, že by to mala

riešiť, nastal znovu ten istý kolobeh. Svedkyňa tiež uviedla že matka a sestra jej dali prečítať správy,
kde sa obžalovaný vyhrážal. Obžalovaný hovoril, že matku vychováva, nemá na výber, takto zachraňuje
rodinu. Obžalovaný si je vedomý podľa jej názoru, čo urobil, podľa neho je to ale v poriadku. Pokiaľ sa
týka prípadov popísaných v obžalobe, má vedomosť o tom prípade keď jej zlomil ruku. Sám hovoril,
že matku kopol do ruky. Matka tiež rozprávala, že keď bola tehotná, musela chodiť po povalách, lebo

sa bála obžalovaného. Tiež spomínala, že musela utekať spolu so K. v pyžamách, keď ich naháňal
po H.. Bolo to v čase covidu. Ešte má vedomosť o Silvestri, vtedy mal obžalovaný poškodenú škrtiť a
mala sa pomočiť. Viac informácií o konaní obžalovaného mala od K. ako od poškodenej, táto o tom
nerozprávala rada. Vôbec si neuvedomovala, že je jej ubližované, obviňovala sa, že si môže za to sama.
Matka ju nenahovárala aby takto vypovedala. Skutočnosti, ktoré uviedla poškodená a sestra K. považuje

za pravdivé. Podľa jej názoru poškodená - matka je v súčasnej dobe v dobrom psychickom stave, majú
dobré, korektné vzťahy, samozrejme, vidno na nej 35 rokov týrania, má slabé sebavedomie, za veľa vecí
sa hanbí. Svedok N. A. B., syn obžalovaného a poškodenej, uviedol že vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní uvádzal incident so zlomenou rukou poškodenej, pri tomto nebol priamo prítomný, stretol však
matku a tiež sa rozprával chvíľu s obžalovaným. Toto je tak jediný väčší incident po roku 2004 na ktorý si

spomína. V roku 2004 mal 16 rokov, prakticky od pätnástich rokov býval mimo domu. Keď prišiel domov
nálada bola napätá, cítili, že sa niečo stalo, na matke videl občas nejaké modriny. Spomína si tiež na
prípad keď boli na návšteve s manželkou, bola tam aj sestra E. s manželom a obžalovaný vtedy vyhodil
poškodenú von z domu, na chodbu. Keď boli deti taktiež boli trestaní, bití, vychovával ich bitkami. Často
tam boli nadávky a kričanie. Naposledy dostal bitku od obžalovaného v šestnástich rokoch keď si zlomil

ruku. Pokiaľ sa týka Silvestra 2021 o tomto má sprostredkované informácie od poškodenej a od sestry
K.. Mali byť na chalupe, došlo k nejakému incidentu, obžalovaný škrtil matku a táto sa mala pomočiť.
Ďalšie sprostredkované informácie o správaní sa obžalovaného voči poškodenej v žalovanom období
od roku 2004 do augusta 2022 poskytli svedkyňa O. P., B. E., H. P., E. N. Q. E., O. M., ktorých výpovedeboli konštatované vyššie. V prípade výpovedí svedkov ktorých navrhla obhajoba a to konkrétne L. H.,
P. B., J. B. a J. B. svedkov, ktorí sú príbuznými obžalovaného a aktuálna družka obžalovaného považuje
súd tieto výpovede za účelové, vedené snahou zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Zároveň

sa jedná o svedkov, ktorí nežili v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou v žalovanom
období na rozdiel od poškodenej a svedkyne K. B.. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním najmä
výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, výpoveďou
svedkyneK.B.nahlavnompojednávaní,výpoveďami znalcovE.E.E.,D.L.M.nahlavnompojednávaní,
závermi znaleckého posudku E. P. O., oboznámenou SMS komunikáciou na hlavnom pojednávaní a tiež

výpoveďami svedkov O. P., O. M., B. E., E. N. Q. E.; je jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutkov ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku čím naplnil všetky zákonné znaky
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsoboval psychické
a fyzické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické

a fyzické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Z týchto dôvodov súd
uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z odpisu registra trestov bol doteraz jeden krát súdne trestaný a to vyššie
konštatovaným rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 30/2023 zo dňa 06.06.2023 v spojení s

uznesenímKrajskéhosúduTrenčínč.23To52/2023zodňa18.06.2023,kdeboluznanývinnýmzprečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona za skutok, ktorého sa dopustil dňa 05.12.2022 voči poškodenej J. B..
Bol mu uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Obžalovaný tiež bol postihnutý za tri priestupky v oblasti dopravy.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Berúc do úvahy najmä spôsob

spáchania činu, kde podľa názoru súdu spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného zvyšuje
skutočnosť, že pokračoval v páchaní trestnej činnosti po dlhší čas a to 18 rokov, taktiež berúc do
úvahy osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ktorú súd nepovažuje najmä vzhľadom na výpoveď
znalkyne E. E. E. za reálnu (osobnosť obžalovaného je nastavená egocentrický, málo empatická, vidí
situáciu po svojom, je presvedčený, že správanie toho druhého je také ako opisuje on); súd uložil

obžalovanému za použitia ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním trestnej činnosti ktorá
je predmetom tohto rozsudku nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd ukladal súhrnný
trest z toho dôvodu, že trestná činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku bola spáchaná skôr ako bol

vo veci Okresného súdu v Prievidzi č. 1T 30/2023 zo dňa 06.06.2023 vyhlásený rozsudok. Súd zároveň
zrušil, podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. 1T/30/2023 zo dňa 06.06.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín č. 23To/52/2023 zo dňa 18.07.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd považuje

takto uložený trest za trest primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania
obžalovaného a za trest potrebný z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej
činnosti.

Poučenie:

2T/86/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.