Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203150
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323203150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, proti osobe povinnej platiť výživné: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom E. F. C. XXX/XX, G. – F., a H. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX, o
zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k.
6Pc/49/2023 – 165 zo dňa 10.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že zročné výživné povinného otca za čas
od 12.09.2023 do 10.01.2024 činí sumu 218,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť k rukám oprávnenej
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. m e n í tak, že zročné výživné povinnej matky za čas
od 12.09.2023 do 10.01.2024 činí sumu 109,- eur, ktorú sumu je povinná zaplatiť k rukám oprávnenej
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

- 9 -

1. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu
povinnosťnaoprávnenú,atopovinnémuotcovizosumu140,-eurmesačnenasumu200,-eurmesačne,
počnúc dňom 12.09.2023 (I. výrok) a povinnej matke zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 180,-
eur mesačne, počnúc dňom 12.09.2023 (II. výrok). Zročné výživné povinného otca od 12.09.2023
do 10.01.2024 vo výške 216,- eur uložil povinnému otcovi uhradiť k rukám oprávnenej do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Zročné výživné za obdobie od 12.09.2023 do 10.01.2024 vo výške
108,- eur uložil povinnej matke uhradiť k rukám oprávnenej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV.

výrok). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (V. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k.
5Pc/1/2020 – 98 zo dňa 10.09.2020 (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (VII. výrok).2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 217 ods. 1, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), §
52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Mal za preukázanú výraznú zmenu pomerov

odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti na oprávnenú v súvislosti s pokračovaním jej štúdia na
zahraničnej vysokej škole v magisterskom štúdiu, kde študuje dennou formou na Masarykovej univerzite
v Brne, čím sa jej zvýšili náklady na zabezpečenie jej potrieb už len s prihliadnutím na dochádzanie mimo
miesta bydliska a s tým spojenú dopravu a ubytovanie, nákup nevyhnutnej elektroniky, vstupné náklady
spojené so štúdiom, na čo použila aj vlastné prostriedky získané brigádnickou prácou, ktorú vzhľadom

na náročnosť štúdia nemožno od oprávnenej očakávať. Zmenu pomerov mal za preukázanú aj na strane
povinných rodičov, a to na strane otca, ktorý má príjem v priemere 1 211,- eur, teda o 125,- eur vyšší ako
v čase posledného rozhodovania, pričom naďalej má vyživovaciu povinnosť k dvojičkám, ktoré študujú
na strednej škole a jeho manželka je už zamestnaná, teda sa podieľa na nákladoch rodiny, pričom ich
majetkové pomery sa nezmenili a ďalší príjem povinného otca z dlhoročného koníčka spočívajúceho
v chove exotického vtáctva nebol preukázaný, teda že by jedince z chovu predával. Zmenu pomerov

mal preukázanú aj na strane povinnej matky, ktorá je aktuálne zamestnaná len na dohodu s príjmom
130,- eur mesačne, ktorý je evidentne nižší ako v čase posledného rozhodnutia, kedy mala zárobok vo
výške 650,- eur mesačne, avšak opakovane mení zamestnania, ktoré stráca z dôvodov na jej strane,
čoho dôkazom bolo aj skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre neplnenie si pracovných
povinností v spol. J. B. K., čo vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu

podľa § 75 ZoR a vychádzal z príjmu u tohto zamestnávateľa za celé odpracované mesiace v priemere
744,- eur (máj a jún 2023). Nemal na strane povinnej matky preukázané objektívne alebo subjektívne
dôvody vylučujúce ju zo schopnosti sa riadne zamestnať, ktorým dôvodom nie je ani bývanie vo
vzdialenej dedine u matky priateľa, keď jej navyše ubudla vyživovacia povinnosť k dcére L.. Čiastočne sú
kryté odôvodnené potreby oprávnenej aj prídavkom na dieťa, ktorý je jej vyplácaný, avšak daňový bonus

uvádzaný otcom, nie je príjmom dieťaťa a nie je mu ani vyplácaný, keďže ide o daňové zvýhodnenie
rodiča a pri jeho uplatnení sa znižuje o jeho sumu samotná daň z príjmu rodiča, čo sa prejaví v čistej
mzde zamestnanca. Na ťarchu oprávnenej nemôžu byť ani prípadné úvery a pôžičky povinných rodičov,
vzhľadom na prednosť výživného pred inými výdavkami. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil
od podania návrhu, t. j. 12.09.2023, pričom zročné výživné u povinného otca vyčíslil na sumu 216,- eur

[za október až december 2023 vo výške 180,- eur + 36,- eur ako alikvotná časť za mesiac september
2023 (18 dní x 2,- eurá/deň)] a u povinnej matky vo výške 108,- eur, ktorý vznikol ako nedoplatok za
mesiace október až december 2023 v sume 90,- eur + 18,- eur za alikvotnú časť mesiaca september
2023 (18 dní x 1,- euro/deň).

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a žiadala
zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti v celom
rozsahu, eventuálne o zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie pre nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku, pre jeho zmätočnosť
medzi jednotlivými bodmi výrokovej časti v nesprávne vypočítanom zaostalom výživnom a zvýšenie
vyživovacej povinnosti zo strany povinnej matky nad sumu určenú v napadnutom rozhodnutí,
s poukazom na nesprávne určenú výšku príjmu.

5. Podľa oprávnenej závery prvoinštančného súdu vychádzajú z absencie neukončeného dokazovania,
absencie záverečnej reči účastníkov konania a nesprávneho skutkového zistenia. Namietala, že
prvoinštančný súd nevyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a nevyzval strany na zhrnutie návrhov
a vyjadrení k dokazovaniu a k právnej stránke veci, v dôsledku čoho nemal splnené procesné podmienky
na pokračovanie pojednávania formou vyhlásenia rozsudku a došlo tým k odňatiu práva na spravodlivý

proces zo strany súdu. Uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené predstavuje uznesenie
o vedení konania, ktorým je súd po jeho vyhlásení viazaný, avšak v zápisnici z pojednávania predmetné
uznesenie absentuje, nie sú uvedené ani záverečné reči, pretože pod pojmom záver je potrebné
rozumieť ešte prebiehajúce vyjadrenia strán sporu k vzájomným výpovediam, preto prvoinštančný súd
nemal splnené procesné podmienky a došlo k porušeniu § 161 ods. 1 CSP. Tiež vyčítala inú vadu

konania spočívajúcu v nesprávnom výpočte výživného za mesiac september 2023, za ktorý sú povinní
doplatiť jej výživné za 19 dní a nie za 18 dní, ako nesprávne vypočítal súd prvej inštancie. Taktiež
namietala nesprávne skutkové zistenia, keď na jednej strane ustálil súd prvej inštancie zvýšenie príjmu
otca o sumu 125,- eur mesačne v porovnaním s predchádzajúcim príjmom, ako aj zamestnanie samanželky povinného otca, ktorého príjem rodiny predstavuje 2 000,- eur, a teda má možnosť prispievať
na jej výživu väčšou sumou, keď navyše vynakladá určitú finančnú hotovosť na svoje hobby – chov
papagájov. Skutkové zistenia prvoinštančného súdu sú vo vzájomnom rozpore aj napriek dôkazom

majúcim k dispozícii, pretože prvoinštančný súd povinného otca nenabádal, aby poberal na ňu daňový
bonus a poukazoval jej ho vo forme zvýšeného výživného, preto je nútená si vyberať vždy cenovo
najnižšie možnosti ubytovania a stravovania. Navyše mal súd v rámci dokazovania preukázanú finančnú
situáciu na strane povinného otca, umožňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti o oveľa vyššiu sumu
než rozhodol. V doplnení odvolania (na základe výzvy súdu) oprávnená zväčša zopakovala tie isté

tvrdenia a odvolacie námietky ako v podanom odvolaní, poukázala však na konštatovanú zmenu
pomerov na strane matky, ktorá opakovane mení zamestnanie a stráca ho z dôvodov na jej strane,
pričom navyše namietala, že sa prvoinštančný súd nezaoberal otázkou, kde matka berie prostriedky
na výživné vo výške 150,- eur, ktoré platí v plnom rozsahu a načas, pokiaľ jej príjem predstavuje len
sumu 130,- eur a s poukazom na vyšetrovaciu zásadu bolo povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci
a za predpokladu zníženia príjmu zavinením povinného, súd pri určení výšky jeho potencionálneho

príjmu nevychádza z vyššieho príjmu, ktorý predtým dosahoval, ale z príjmu, ktorý by vzhľadom na svoje
skutočné schopnosti a možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, vzdelaním, ponukou
a dopytom na trhu práce, dosiahol.

6. Povinná matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že je aktuálne nezamestnaná, evidovaná na úrade

práce a v jej možnostiach nie je platiť zvýšené výživné vzhľadom na absenciu príjmu, i keď si hľadá
aktívne zamestnanie, býva však v dedine C. so zlým autobusovým spojením a tým obmedzenou
možnosťou získania zamestnania v danom okrese. Za predpokladu zlepšenia jej finančných možností
je ochotná prispievať adekvátnou sumou na výživu oprávnenej.

7. Povinný otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, keďže jeho finančná situácia
muneumožňujeprispievaťviac,čopreukázalakvýpočtuušléhovýživnéhosanechcelvyjadrovať,keďže
ide o výpočet súdu.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], preskúmal rozhodnutie súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V.
a v závislých výrokoch VI. a VII. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zmenil podľa § 388 CSP.

9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

11. Rodičia dieťaťa sú povinní prispievať na jeho výživu, keďže plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne
súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom prehodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča,
jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek,
spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené
potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak

sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce
obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu
pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná,
avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové
možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými
možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný
bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie
nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene
zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých
k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov

povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností
povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by
svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať
ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene
zamestnania povinného nedošlo.

12. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená

v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje

v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a

potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

13. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.15. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane
oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného

alebo oprávneného. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa ustálila na tom,
že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje
zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy
na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene, ktorá
spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na

zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.

16. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces

dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

18. Prvoinštančný súd správne skonštatoval zmenu pomerov, a to nielen na strane oprávnenej, ale aj

na strane povinných oboch rodičov.

19. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozsudkom
OkresnéhosúduLeviceč.k.5Pc/1/2020–98zodňa10.09.2020,nastala zmenapomerov,atonastrane
oprávnenej, tak na strane povinných rodičov. Súd prvej inštancie mal za preukázanú zmenu pomerov

na strane oprávnenej, ktorá je od júla 2023 študentkou Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity
v Brne dennou formou štúdia nadväzujúceho magisterského študijného programu antropológia, a to po
absolvovaní bakalárskeho štúdia v odbore biológia na Prešovskej univerzite. Z obsahu predmetného
spisu o naposledy zvyšovanom výživnom na oprávnenú bolo zistené, že celkové náklady oprávnenej
predstavovali sumu 597,- eur, ktoré spočívali z nájomného za 1-izbový byt, ktorý si oprávnená prenajala

vo výške 150,- eur, z nákladov na mobilný telefón vo výške 26,63 eura, z poistného vo výške 27,74 eura,
za internát sumu 52,- eur mesačne, z nákupu ortopedickej obuvi vo výške 26,56 eura, z výdavkov na
hygienu, stravu a ošatenie 100,- eur, z výdavku na obedy a večere, ktoré vyčíslila na sumu 216,- eur,
spolu vo výške 597,- eur.

20. Aktuálne mesačné výdavky oprávnenej predstavujú nájomné za 1-izbový byt, ktorý si naďalej
prenajíma vo výške 150,- eur, výdavok na obedy 132,- eur, výdavok za raňajky a večere 100,- eur,
cestovné 40,- eur, telefón a internet 34,40 eur, poistenie 28,- eur, internát 130,- eur, pričom jej bolo
priznané štipendium vo výške 120,- eur, spolu približne aktuálne výdavky oprávnenej predstavujú sumu
494,- eur, ku ktorým však je potrebné pripočítať alikvotnú čiastku jednorazových výdavkov v súvislosti

so zakúpením výpočtovej techniky a študijných materiálov v priemere mesačne 60,- eur, avšak ako bolo
uvedené, išlo o jednorazové výdavky.

21. Súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov na strane oprávnenej, a to v súvislosti so štúdiom
na zahraničnej vysokej škole, čo odvolací súd nespochybňuje, avšak aj bakalárske štúdium absolvovala

mimo miesta bydliska, takže mala výdavky spojené s bývaním na internáte, s cestovným, so stravou
a pod.

22. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorému sa príjem zvýšil zo sumy 1 086,- eur na
aktuálnu sumu 1 211,- eur, pričom má naďalej vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom

pochádzajúcim z manželstva, ktoré navštevujú strednú školu.

23. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, u ktorej súd prvej inštancie aplikoval princíp
potencionality príjmu, vzhľadom na jej bezdôvodné skončenie pracovného pomeru zo stranyzamestnávateľa v skúšobnej dobe z dôvodov na jej strane. Potencionalita príjmu na strane matky
predstavovala jej schopnosť dosahovať príjem, ktorý mala z pracovného pomeru u zamestnávateľa, kde
bol s ňou ukončený pracovný pomer pre neuspokojivé pracovné výsledky, preto zo strany oprávnenej

išlo o nesprávny výklad princípu potencionality zrejme z dôvodu neznalosti.

24. V uvedenom smere sa teda zvýšil príjem otca o sumu 120,- eur, z ktorej súd prvej inštancie zohľadnil
polovicu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na oprávnenú a rovnako tak učinil aj povinnej matky.

25. V danom prípade z hľadiska rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti už nie je možné
vychádzať z odporúčacej metodiky MS SR, ktorá sa aplikuje pri prvom určení vyživovacej povinnosti,
ale je potrebné zohľadniť a mať za preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení výdavkov na
strane oprávnenej osoby, ako aj zmenu pomerov na strane povinného rodiča z hľadiska jeho schopností
a možností prispievať na výživu oprávnenej vo vyššej miere, než tomu bolo doposiaľ.

26. Preto odvolací súd považoval námietku oprávnenej pokiaľ ide o sumu zvýšenia vyživovacej
povinnosti povinného otca a matky, za nedôvodnú a napadnutý rozsudok vo výrokoch V., VI. a VII. podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Avšak správne namietala oprávnená nesprávny výpočet zročného výživného, pretože súd prvej

inštancie nezapočítal do zročného výživného aj deň 12.09.2023, ktorým dňom bol podaný návrh, a od
ktorého určil súd prvej inštancie počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti.

28. U povinného otca tak vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 218,- eur, a to za obdobie od
12.09.2023 do 10.01.2024 (3 mesiace x 60,- eur + alikvotná časť za mesiac september 2023 za 19

dní x 2,- eura/deň = 38,- eur), ktorú sumu je povinný otec uhradiť k rukám oprávnenej do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Dlžné výživné povinnej matky za obdobie od 12.09.2023 do 10.01.2024 činí sumu 109,- eur (3 x
30,- eur + 19 dní x 1,- euro/deň za mesiac september 2023 = 19,- eur), ktorú sumu je povinná uhradiť

k rukám oprávnenej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Preto odvolací súd zmenil výroky III. a IV. napadnutého rozsudku v časti zročného výživného podľa
§ 388 CSP.

31. Odvolacími námietkami oprávnenej boli aj tie, že súd prvej inštancie neumožnil účastníkom konania
záverečné reči.

32. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje

za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

33. Z uvedeného ustanovenia § 182 CSP vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať strany na
zhrnutie ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce
oprávnenie účastníka na „záverečnú reč.“ Ak súd sporovej strane znemožní prednesenie záverečnej

reči v zmysle § 182 CSP takýto postup predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu.

34. Odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania konanom dňa 10.01.2024 pred súdom prvej
inštancie, z ktorej vyplýva, že na predmetnom pojednávaní – po oboznámení obsahu spisu, účastníci
uviedlina,,záver„ svojestanoviská,tedapoobsahovejstránkedošloknaplneniupožiadavkynazhrnutie

návrhov účastníkov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v súlade s § 182 CSP.
Na pojednávaní prítomná zástupkyňa a oprávnená ako aj ďalší účastníci konania (otec a matka) mali
možnosť sa k veci a k dôkazom vyjadriť a predniesť svoju skutkovú a právnu argumentáciu a aj tak
urobili s tým, že nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

35. Na uvedenú vadu konania odvolací súd preto neprihliadol aj v súlade s § 67 CMP, keďže nemala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.36. Napokon aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp. zn. 1 Cdo 158/2010 vyplýva,
že záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je
takto označený aj formálne. Rovnaký záver tiež vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu z 27. apríla 2021,

sp. zn. 1 Obdo 81/2020.

37. Ďalšou námietkou oprávnenej bolo nevyhlásenie dokazovania za skončené súdom prvej inštancie.

38. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu

materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania
sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (§ 32 CMP), ale aplikuje tzv.
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd
osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

39. V predmetnej veci však súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v dostatočnom rozsahu, preto
procesné pochybenie v nevyhlásení dokazovania za skončené nepredstavovalo také pochybenie, ktoré
by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

40. Odvolací súd tiež uvádza, že intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu
porušenia práva sporovej strany na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces
v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj

ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv
garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

41. Nakoľko na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania, ako aj zástupkyňa oprávnenej,
uvedeným pochybením súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť ani k odopretiu práva účastníkov konania

reagovať na skončenie dokazovania, pričom po oboznámení obsahu spisu nemali žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania, preto tvrdené porušenie procesných práv v súvislosti s nevyhlásením
dokazovania za skončené neobsahuje takú intenzitu, aby predstavovalo porušenie práva na spravodlivý
proces a odvolací súd v danom prípade uzatvára, že právo oprávnenej na spravodlivý proces porušené
nebolo.

42. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou oprávnenosti zastupovania zástupkyňou oprávnenej, ktorej
udelila oprávnenie na zastupovanie v konaní na základe plnomocenstva zo dňa 03.11.2023 (č. l. 90
spisu).

43. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

44. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 89 ods. 2 CSP, ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením,
ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne
nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

46. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako
advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

47. Platí zásada, že pokiaľ si strana zvolila zástupcu a udelila mu plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní, tento zástupca sa nemôže dať zastúpiť. Výnimka je ustanovená len pre zastúpenie advokátom.

Podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa totiž advokát v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť
iným advokátom a pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný
zamestnanec advokáta, ale len v prípade, ak to klient advokátovi výslovne nezakázal. Iný zástupca sa
v zásade nemôže dať zastúpiť, ibaže by mu toto právo osobitný zákon priznával. Pokiaľ si strana zvolíza zástupcu advokáta, nemá už možnosť dať sa zároveň zastúpiť aj iným zástupcom ako advokátom
(napr. všeobecným zástupcom). Civilný sporový poriadok však pripúšťa súčasné zastúpenie viacerými
advokátmi (pozri okrem § 89 ods. 3 CSP aj § 263 ods. 2 CSP).

48. Ustanovenie § 89 ods. 2 CSP zamedzuje neoprávnenému poskytovaniu právnych služieb, ktoré
v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, patria len advokátovi.
Odsek 2 ustanovenia § 89 CSP umožňuje súdu rozhodnúť, že zastúpenie zástupcom, ktorého si strana

zvolila, nepripúšťa. Túto možnosť má súd len v prípade, ak nejde o zastúpenie advokátom, ale iným
zástupcom (najčastejšie všeobecným zástupcom). Pokiaľ strana predložila súdu riadne plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní udelené inej osobe, súd osobitne nerozhoduje o tom, či takéto zastúpenie
pripúšťa, ale ho len akceptuje a v konaní koná s týmto zvoleným zástupcom. Iba v prípade, ak takýto
zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie (nezvláda komunikáciu so súdom, nevie
adekvátne reagovať na výzvy súdu a pod.) alebo ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach

(teda pravdepodobne neoprávnene zarába na zastupovaní, staršia literatúra túto činnosť nazývala
pokútnictvo), súd uznesením rozhodne, že zastúpenie touto osobou nepripúšťa. Odvolanie proti tomuto
uzneseniu nie je prípustné (pozri § 357 CSP). Či sa jedná o totožné strany sporu alebo nie, alebo či tieto
veci skutkovo a právne spolu súvisia, je podstatné pre posúdenie nepripustenia zastúpenia.

49. Zastúpenie je teda neprípustné, ak splnomocnenec ako zástupca vystupuje v rôznych veciach
opätovne. Okolnosť, či splnomocnenec vystupuje v rôznych veciach opätovne závisí na posúdení
každého prípadu. Takýmto zastúpením možno spravidla rozumieť zastupovanie viacej než dvoch
účastníkov vo veciach, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, zastupovanie rovnakého účastníka vo viacej
než dvoch veciach skutkovo spolu nesúvisiacich a podobne, pričom medzi jednotlivými prípadmi je taká

časová súvislosť, ktorá odôvodňuje záver, že nejde o činnosť len ojedinelú alebo jednorazovú. Nie je
rozhodujúce, či takýto splnomocnenec vystupuje ako zástupca u jedného alebo u viacerých súdov.

50. Odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Levice zástupkyňa oprávnenej zastupovala strany sporu
či účastníkov konania v rôznych veciach, skutkovo spolu nesúvisiacich, ako vyplýva z uznesenia č. k.

9D/300/2012 – 664 zo dňa 13.05.2022, ktorým bolo nepripustené zastúpenie H. H. H., dediča H. M.,
ďalej uznesením č. k. 6P/81/2023 – 98 zo dňa 07.08.2023, ktorým nebolo pripustené zastupovanie
zástupkyňou F. H. H., a to matky H. G. B., z dôvodov vymedzených v bode 7. predmetného uznesenia,
a to s poukazom, že nie je zapísaná v zozname advokátov a zároveň vystupuje a vystupovala
opätovne vo viacerých konaniach vedených na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12C/36/2015

o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, sp. zn. 9C/284/20216
o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj pod sp. zn. 7C/109/2017, sp. zn. 7C/36/2018
o neodkladnom opatrení, ako aj pod sp. zn. 5C/46/2017, sp. zn. 6P/150/2018 a sp. zn. 6P/220/2018
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských a povinností k dieťaťu, sp. zn. 10P/150/2020
o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, sp. zn. 6Pc/23/2023 o rozvod manželstva a iné.

Rovnako jej zastupovanie nebolo pripustené uznesením č. k. 12C/62/2022 – 227 zo dňa 27.02.2024
v konaní o vyporiadanie BSM, ďalej v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1/2023, kde bolo vydané
uznesenie o nepripustení zastupovania žalovaného 1/ zástupcom F. H. H., uznesením na č. l. 183 zo
dňa 06.10.2023 o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a tiež uznesením č. k. 6P/183/2023 – 79
zo dňa 29.01.2024 v konaní o zvýšenie výživného.

51. Uvedené jednoznačne preukazuje, že zástupkyňa oprávnenej bez oprávnenia na výkon advokácie,
v rôznych veciach v krátkych časových úsekoch zastupovala rôznych účastníkov konania či strany
sporu, ide teda o zastupovanie viac ako dvoch účastníkov vo veciach spolu skutkovo nesúvisiacich,
nejde o činnosti jednorazovú či ojedinelú, čoho dôkazom sú citované uznesenia Okresného súdu Levice

a vzhľadom na časovú súvislosť, z ktorej jednoznačne vyplýva viaceré zastupovanie rôznych účastníkov
konania F. H. H., z ktorého dôvodu aj odvolací súd pristúpil k nepripusteniu zastúpenia oprávnenej danou
zástupkyňou.

52. Odvolací súd dodáva, že tieto zistenia sú natoľko závažné, že môžu byť podnetom na Slovenskú

advokátsku komoru, či na prešetrenie, či sa v danom prípade nejedná o trestný čin, preto apeluje na
F. H. H., aby sa zdržala opakovaného zastupovania účastníkov či strán sporu v konaní pred súdmi
bez oprávnenia na výkon advokácie. Pokiaľ ide o doteraz uskutočnené úkony zástupkyne oprávnenejpovažoval odvolací súd za platné, a to aj odvolanie, ktoré však malo nedostatky a tieto bolo potrebné
na výzvu prvoinštančného súdu odstraňovať.

53. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu)
rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na
charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám

a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie
§ 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

- 2 -

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).