Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3Er/384/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610203190
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8610203190.7

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 36 572 586 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
štátny občan SR, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad
Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. Ex 21379/2023, o vymoženie istiny 836,85
eura s príslušenstvom, v danom prípade o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi priznáva proti oprávnenému náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému nepriznáva náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.5.2010 sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi začalo exekučné
konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 836,85 eura s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Svidník, č. k. 4Ro/31/2010-16 zo dňa 22.3.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010. Dňa 8.6.2010 bola na Okresný súd Svidník doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Svidník poverením č.

5712 038705 poveril dňa 9.6.2010 vykonaním predmetnej exekúcie Ing. JUDr. Bohumila Husťáka.

2. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 3Er/384/2010-11 zo dňa 13.11.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.8.2014, súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora Ing. JUDr.
Bohumila Husťáka a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila
Husťáka pod sp.zn. Ex 767/10 a na súde pod značkou spisu 3Er/384/2010 poveril súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, ktorému
sa táto exekučná vec postupuje na ďalšie konanie.

3. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK") na účely tohto zákona
sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných

do 31. marca 2017.

4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

5. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o

starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.6. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak

§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

7. Predmetná exekúcia vymáhaná v tomto konaní sa považuje za tzv. "starú exekúciu" podľa § 1 ods.
2 ZoUNEK, preto súd musel preskúmať, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, keďže ZoUNEK
je lex specialis voči Exekučnému poriadku. Súd vzhľadom na uvedené vyzval súdneho exekútora, či

nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona. Súdny exekútor podaním zo dňa 8.4.2024 oznámil, že
predmetnáexekúcianebolazastavenáspoukazomnaustanovenie§2ods.2písm.f)ZoUNEKauviedol
evidenciu prijatých platieb v prospech predmetnej exekúcie, z ktorých je zrejmé, že predmetná exekúcia
nebola zastavená ex lege podľa ustanovení ZoUNEK, preto súd pristúpil k rozhodovaniu o zastavení
exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej
exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom
aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022
podľa ktorého exekučný súd je oprávnený povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj
bez návrhu. Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu
vykonaniu

exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o
zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným
z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd
zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám
z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu

exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už
vydanépoverenienavykonanieexekúcie.Vydanépoverenienepredstavujeprocesnúprekážkubrániacu
zastaveniu exekúcie.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený ako exekučný titul predložil platobný rozkaz Okresného

súdu Svidník sp. zn. 4Ro/31/2010 zo dňa 22.3.2010 vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.4.2010. Povinnému bola predmetným platobným rozkazom
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 836,85 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne
zo sumy 836,85 eura od 23.11.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
836,85 eura od 23.11.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 50 eur (súdny poplatok) na účet

navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,32 eura na účet jeho právneho zástupcu.
Na žiadosť pôvodného súdneho exekútora o udelenie poverenia, vydal súd dňa 9.6.2010 súdnemu
exekútorovi poverenie č. 5712 038705.

12. Na výzvu súdu na predloženie zmluvy o finančnom prenájme č. 9032090025 zo dňa 22.4.2009 a

Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko tieto sú potrebné pre posúdenie súladu exekučného
titulu so zákonom, oprávnený dňa 11.4.2025 predložil predmetnú zmluvu vrátane Všeobecných
obchodných podmienok.13. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernica je záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód
ponecháva vnútroštátnym orgánom.

14. Na súdne konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie predmetného platobného rozkazu proti
povinnému, sa vzťahovala právna úprava zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorou
sa zaoberal aj Súdny dvor v rozsudku C-448/17 zo dňa 20.9.2018. Platobný rozkaz bol vydaný vyšším
súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom Občiansky súdny poriadok zakotvoval 15-dňovú lehotu na

podanie odporu, ktorý povinný nepodal.

15. Súd poukazuje na závery prejudiciálneho konania vo veci C 448/17, EOS KSI Slovensko s.r.o. proti
A. D. a spol., napokon tieto závery boli pretavené do nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 344/2020. Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod 2 výroku): „Smernica 93/13 sa
má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo

veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje
preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi,
ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a
vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je

stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“ Súdny
dvor v odôvodnení rozsudku C-448/17 v bodoch 45 - 46 uvádza:„... účinnú ochranu práv vyplývajúcich
z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou,
že vnútroštátny procesný systém upravuje v rámci konania o vydanie platobného rozkazu alebo v
rámci konania o výkon platobného rozkazu ex offo preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných

podmienok uvedených v predmetnej zmluve sudcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára
2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, body 45 a 46). Preto v prípade, ak v štádiu výkonu
platobného rozkazuniejeupravené žiadneex offopreskúmaniepotenciálnenekalejpovahypodmienok
obsiahnutých v dotknutej zmluve sudcom, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu
úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto

preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine
v štádiu odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý
spotrebiteľ nepodá požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti,
alebo vzhľadom na trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného
dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené

všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (pozri analogicky rozsudky zo
14. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, bod 54, a z 18. februára 2016,
Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 52).“

16. Súd ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2020-47 zo dňa 23.2.2021,

podľa ktorého, cit.: ,,...z rozsudku súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že súdny dvor na rozdiel od
krajského súdu a okresného súdu v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie
exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie,
a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna

právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom
stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu (o takúto situáciu ide aj v prípade sťažovateľky, keďže
platobnýrozkazbolvydanýpodľa§172O.s.p.,pozn.)považujezanevyhnutnétakútokontroluexistencie
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokuskutočniťexoffo(zapodmienky,žetovnútroštátnaprávnaúprava
umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené.

V zmysle záverov súdneho dvora musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto
prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje. V tomto smere sťažovateľka uvádza, že povinnosť
ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania § 172 ods. 9 O.s.p. pri vydávaní
platobného rozkazu vyplýva súdu z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.“

17. V prejednávanej veci je aplikovateľný aj prelomový Rozsudok Súdneho Dvora EÚ (veľká komora)
zo 17. mája 2022 v spojených veciach C-693/1a C-831/19, SPV Project 1503 Srl, Dobank SpA proti B
(C-693/19), a Banco di Desio e della Brianza SpA, Banca di Credito Cooperativo di Carugate e Inzago
sc, Intesa Sanpaolo SpA, Banca Popolare di Sondrio s.c.p.a, Cerved Credit Management SpA proti YX,ZW (C-831/19), ktorý rozhodol tak, že: Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému súdom

na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže, z
dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo
vylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných
podmienok, na ktorých je uvedený rozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v

zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná. Súd ďalej dáva do pozornosti zjednocujúce
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022 podľa ktorého: Ak právna
úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom
odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a
uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní
odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný
nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému
rozkazu odpor nepodal.

18. Súd ďalej pripomína recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý uzavrel, že vo vzťahu k záveru
okresného súdu o nemožnosti exekučného súdu skúmať vecnú stránku exekučného titulu ústavný súd
uvádza, že z rozsudku súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že súdny dvor na rozdiel od okresného súdu v
štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu
vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného
titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať
platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie
odporu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť o takúto situáciu ide aj v prípade sťažovateľky, keďže platobný
rozkaz bol vydaný podľa § 265 ods. 1 CSP, pozn.) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie

neprijateľných zmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to
vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno
považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov súdneho dvora
musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho
konania umožňuje. Ústavný súd zdôrazňuje, že z rozsudku súdneho dvora C-448/17 (body 44-54)

možno vyvodiť, že súdny dvor v podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou
právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných
podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené,
ale právomoc na vydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť

podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna
právna úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ
nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe tieto
situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie
neprijateľných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní. Vnútroštátna právna úprava,

konkrétne ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pokiaľ ide o jeho doslovné znenie,
predpokladá oprávnenie/povinnosť vecného prieskumu exekučného titulu (posúdenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok) v prípade, „ak bol exekučný titul vydaný
v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“. S
poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky,

vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice
93/13/EHS a v záujme
reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať
predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať

neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného
rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak
právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny
úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručeniaplatobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto
spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie – konanie o
vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším

súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného
rozkazu,nutnosťodporvecneodôvodniť,čovsúhrnevyvolávastavnezabezpečeniamožnostiskúmania
neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo
kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania.
Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v

exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom
z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda
skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami,
ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných
smernicou 93/13/EHS.

19. Ústavný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd ako exekučný súd zastáva
názor o neexistencii jeho právomoci vecného prieskumu exekučného titulu - platobného rozkazu
vydaného na podklade spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho príloh v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku splnenie podmienok podľa § 53
ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku okresným súdom skúmané nebolo, hoci skúmané malo byť.

Sťažovateľka však po tom, ako jej súdnym exekútorom bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie,
podala v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Týmto je v štádiu posudzovania
návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený priestor pre okresný súd napraviť pochybenie, ktorého sa

dopustil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a exekučný titul skúmať
z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda
skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré
majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku]. Pokiaľ
ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa proti platobnému rozkazu mohla brániť podaním

odporu v základnom konaní, pričom však toto svoje oprávnenie nevyužila, tu ústavný súd konštatuje,
že v zmysle záverov rozsudku súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď
je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu
proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre súdny
dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou, spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS,

či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa súdneho dvora vnútroštátna práva
úprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ
odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že
spotrebiteľ (v tomto prípade sťažovateľka) odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná (body
52 a 53 rozsudku súdneho dvora C-448/17). Ústavný súd poznamenáva, že rozsudok súdneho dvora

C-448/17 bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných
rozkazov, no súčasne jeho závery sú podporené ďalšou judikatúrou súdneho dvora, konkrétne
rozsudkom zo 7. novembra 2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./
Bogumiła Włostowska a i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného rozhodnutia (bod 66)
musí súd ex offo prijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá

je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú
povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z 9. 11. 2010, VB Pénzügyi Lízing, C 137/08, rozsudok zo
14.6.2012, Banco Espanol de Crédito, C 618/10). V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe
informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil

v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie patrí do pôsobnosti smernice,
konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70), musí o tom informovať účastníkov konania
a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok z 21. 2. 2013, Banif Plus Bank,
C 472/11).

20. Ďalej ústavný súd odkazuje aj na rozhodnutie vo veci z 26. novembra 2020 vo veci C-807/19 („DSK
Bank“ EAD, „FrontEx International“ EAD), v ktorom súdny dvor konštatoval, že ak právne a skutkové
okolnosti uvedené v spise predloženom vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie
platobného rozkazu, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok,na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom sporu, bez toho, aby bolo možné v
tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v prípade potreby ex
offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť tento spis tým, že účastníkov

konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady potrebné na
tento účel. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať ex offo opatrenia na vykonanie
dokazovania, pokiaľ právne a skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú
vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok (bod 52, k tomu aj rozsudok z
11.3.2020, Lintner, C 511/17). Na základe uvedeného okresný súd nemohol odmietnuť preskúmanie

exekučného titulu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy,
pretože tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je, spočívajúc v princípe rovnosti
zbraní, súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Tým teda došlo zo strany okresného súdu k
neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu) (pozri
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021-49 z 14. júla 2022 body 39 až 46).

21. Tunajší súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 20CoE/31/2022 zo
dňa 28.7.2022 v zmysle ktorého odvolací súd konštatuje hlboký omyl okresného súdu spočívajúci v
rezignácii na skúmanie neprijateľných podmienok v exekučnom konaní. Z odôvodnenia uznesenia súdu
prvej inštancie nevyplýva, či bolo snahou súdu prvej inštancie na vec aplikované vnútroštátne právne

normy interpretovať eurokonformne, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS, majúc na zreteli
záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie. Javí sa preto,
že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nezaoberal vyššie uvedeným skutočnosťami a neposkytol
povinnému ako
spotrebiteľovi ochranu pri jej nečinnosti v nachádzacom konaní o vydanie platobného rozkazu a v

štádiu vykonávacieho konania nevykonal možnú ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve medzi oprávneným a povinným.

22. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o finančnom prenájme (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak.

30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľných úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, ustanovenia § 10 ods. 2
a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať

spotrebiteľský úver.

31. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30. 11.
2009 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.32. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

34. Z predloženej zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že v predmetnej veci ide o úver spotrebiteľský.
Obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t. j. zákonné znaky spotrebiteľských
úverov vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie tohto právneho vzťahu
právnemu režimu uvedeného zákona.

35. Z obsahu zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinný v danej veci pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet
obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri, čím sú naplnené zákonné kritériá
spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola

uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

36. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným

titulom zmluvy o úvere túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli (bez akýchkoľvek
pochybností) zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal za dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z ničoho jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol
predmetný úver poskytnutý povinným na výkon zamestnania, či akejkoľvek obchodnej či podnikateľskej

činnosti. V zmluve je uvedené, že povinný je invalidný dôchodca. Z okolností uzatvárania zmluvy a
najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne) a
zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd
za jednoznačne preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi

je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

37. Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (resp. článok 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

38. Podľa článku 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

39. Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

40. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.41. Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

42. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, s obsahom pripojeného spisu Okresného
súduSvidníkč.k.4Ro/31/2010,nonajmäobsahomzmluvyofinančnomprenájmeč.9032090025zodňa
22.4.2009 a so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

43. Z pripojeného spisu bývalého Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Ro/31/2010 súd zistil, že v
predmetnom konaní išlo o spotrebiteľský spor, keď sám žalobca (dodávateľ) v skutkových tvrdeniach
žaloby uvádza, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim dňa 22.4.2009 v súlade s § 489
Obchodného zákonníka, zmluvu o finančnom prenájme č. 9032090025, ktorej predmetom je indukčný
varič, sada riadu a masážne kreslo v celkovej hodnote 1 056,40 eura. V zmluve sa žalovaný zaviazal
pravidelne uhrádzať splátky vo výške 39,85 eura mesačne, dátum splatnosti jednotlivej splátky je vždy

15. deň príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, kedy bola
zaplatená záloha, v 24 mesačných splátkach. Žalovaný uhradil pri podpise zmluvy akontáciu vo výške
100 eur (ako zálohu), a potom v súlade so zmluvou a splátkovým kalendárom 3 splátky v celkovej
výške 119,55 eura. Aj napriek viacerým upomienkam neuhradil žiadne ďalšie splátky, čím sa stal celý
záväzok žalovaného splatný ako dôsledok porušenia splátkového kalendára čl. II bod 6 zmluvy a §

53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva na úhradu splatnej pohľadávky mu bola zaslaná
doporučenou zásielkou do vlastných rúk, zásielka bola prevzatá dňa 25.11.2009. Na základe čl. IV. bod 2
zmluvy o finančnom prenájme/ predaji na splátky poskytovaných spoločnosťou EX CREDIT, a.s. vzniklo
navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Zároveň v zmysle § 369
Obchodného zákonníka vzniklo navrhovateľovi voči žalovanému právo na úrok z omeškania. Žalobca

si tiež uplatnil trovy právneho zastúpenia.

44. Na základe uvedeného súd skúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy a jej zmluvné podmienky v tomto
exekučnom konaní. Povinný nebol skutočne oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami
pri uzavretí zmluvy o úvere, pričom vágne konštatovanie v článku IV. bode 14 zmluvy je nedostačujúce

a nepreukazuje, že povinný bol so všeobecnými obchodnými podmienkami skutočne oboznámený.
V čl. III. písm. c) Zmluvy, Zabezpečenie je uvedené, že dlžník uzatvára súčasne s veriteľom Dohodu
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovtvoriacuneoddeliteľnúsúčasťtejtozmluvy,pričomjezrejmé,žetáto
dohoda nebola individuálne dojednaná. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 OZ Občianskeho

zákonníka. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Súd preto uvedené zmluvné dojednanie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 OZ Občianskeho zákonníka. Súd ďalej považuje ustanovenie čl. IV, bod 1 Zmluvy Sankcie,

v ktorom je uvedené, že veriteľ je oprávnený požadovať a účtovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo
výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy splatného dlhu za ustanovenie v rozpore s dobrými
mravmi, takéto dojednanie je neprimerane vysoké a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto považoval uvedené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. VI. bod 4 Zmluvy, Záverečné ustanovenia

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokonforného výkladu § 53 ods. 1 až
ods. 4 Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 53 ods. 4 sú demonštratívnym výpočtom uvedené
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a je
preto je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia

absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Tunajší
súd navyše zastáva názor, že už samotná forma zmluvných dojednaní, t. j. drobný, ťažko čitateľný,
husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom

dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie „dohodnuté“ znenie rozhodcovskej doložky. Ďalšia
neprijateľná zmluvná podmienka je obsiahnutá v článku VI. bod 1 zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľapríslušných ustanovení Obchodného zákonníka, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a právne
vzťahy z nej vzniknuté treba posudzovať podľa predpisov občianskoprávnych. Za daných okolností
je nepochybne súčasťou platobným rozkazom priznaného nároku aj príslušenstvo odporujúce dobrým

mravom, ktoré nemožno odlíšiť od skutočnej istiny.

45. Navyše všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú písané
minimalistickýmpísmom,ktoréjeťažkočitateľné,obsahujútiežviaceréneprijateľnézmluvnépodmienky.
Napr. zmluvná podmienka v čl. I. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej sa veriteľ

a dlžník dohodli, že akákoľvek písomnosť doručovaná poštou druhej zmluvnej strane sa považuje za
doručenú 5. dňom po jej odovzdaní na poštovú prepravu na poslednú známu adresu adresáta, a to
bez ohľadu na deň jej skutočného doručenia, je neprijateľná. Zmluvná podmienka vystavuje spotrebiteľa
neprijateľnej fikcii doručenia poštovej zásielky, ktorá sa má považovať za doručenú aj v prípade, že sa
spotrebiteľ z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámi, pričom môže ísť aj o zásielku obsahujúcu
pre spotrebiteľa písomnosť podstatnú pre uplatnenie jeho práv. Podmienka je v zmysle § 54 ods. 1 OZ

neprijateľná z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 45 ods. 1 OZ. Podmienka je
neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu upiera právo na riadne doručenie
písomností. Súd vzhliadol neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. IV. písm. b) VOP, podľa ktorej má
veriteľ právo uplatniť si voči dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 200 eur za každé porušenie zmluvných,

či zákonných povinností dlžníkom s výnimkou tých prípadov, kedy táto zmluva alebo VOP stanovuje
vyššiu zmluvu zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dlžníkom. Nároky na náhradu škody nie sú
ustanoveniami o zmluvnej pokute dotknuté, pričom veriteľ má právo uplatniť si voči dlžníkovi náhradu
škody do výšky presahujúcej výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Povinný ako spotrebiteľ sa podpisom
Zmluvy zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške určenej Všeobecnými podmienkami za akékoľvek

porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre žalobcu
v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných
vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť. Navyše sankcie sú neprimerane vysoké
a v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšia neprijateľná obchodná podmienka je obsiahnutá v čl. IV. písm. c)
VOP, podľa ktorej sa dlžník zaväzuje v lehote 10 dní odo dňa doručenia upomienky uhradiť veriteľovi

čiastku 10 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených so zasielaním upomienok. Ide o neprijateľnú
podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. k) OZ Občianskeho zákonníka,
spočívajúcu v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená nákladmi veriteľa. Poplatok
nereflektuje podstatné skutočnosti ako napríklad výška spotrebiteľského úveru, doba splácania, počet
zostávajúcich splátok spotrebiteľa do splnenia záväzku a pod., naopak, je stanovený pevnou sumou,

ktorániejeracionálneodôvodnená.Tentopoplatokjespôsobilýohroziťekonomickýzáujemspotrebiteľa,
nakoľko je neúčelný a uvedená podmienka je v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Napokon všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť

obsah ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné podmienky vylúčiť.

46. Z uvedených dôvodov, vzhľadom k tomu, že pri vydávaní platobného rozkazu súdnym úradníkom
nebolo zákonným sudcom prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a na rozpor s dobrými
mravmi a so zákonom a verejným poriadkom, rozhodol súd v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami a konštantnou judikatúrou tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

47. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

48. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.50. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

51. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

52. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

53. Tým, že exekučný titul súd vyhodnotil ako nespôsobilý, spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho
pokračovania v exekúcii na jeho podklade a predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil, zastavenie exekúcie zavinil samotný oprávnený, vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

54. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým
exekučným titulom na jej vykonanie, zavinil zastavenie exekučného konania. Po preskúmaní súdneho

spisu súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný nebol zastúpený
právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto súd v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.