Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101280
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Timeka, v
právnej veci žalobcu: Mesto Dobšiná, IČO: 00 328 197, so sídlom: SNP 554/20, 049 25 Dobšiná,
právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom:
Hlavná 111/25, 040 01 Košice, za ktorú koná doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., advokát a konateľ,
substitučne zastúpený: JUDr. Natália Hudáková, advokátka, so sídlom: Šarišská 12, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42 181 810, so sídlom:
Námestie Ľudovíta Štúra 1, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky, č. 6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa
21.06.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.11.2014 bola na základe schválenej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 167/1.2MP/2014
medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva“), ktorý sa zaviazal poskytnúť žalobcovi nenávratný
finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v maximálnej výške 10 808 234,45 Eur s celkovými oprávnenými
výdavkami projektu vo výške 11 377 088,89 Eur a oprávnenými výdavkami zákazky „Dobšiná –
kanalizácia a ČOV“ v celkovej výške 10 646 452,16 Eur. Zmluva bola uzatvorená na základe rozhodnutia

žalovaného o schválení žiadosti navrhovateľa o NFP č. NFP24110110486 z 09.10.2014.

2. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu v čase od 13.10.2016 do 09.12.2016 kontrolu
postupu zadávania zákazky „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“ a v nadväznosti na túto kontrolu vyhotovil
Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 17650-6000/2016-ODI zo
dňa 13.12.2016 a Zápisnicu o prerokovaní protokolu č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 08.02.2017.

3. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálnych programov
a projektov (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako vecne príslušný správny a riadiaci orgán v zmysle §
7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“), vo veci uloženia povinnosti vrátiťsumu uvedenú v žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku, na základe podnetu Slovenskej agentúry
životného prostredia ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, podaného podľa § 27a
ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., Oznámením o začatí konania č. 62255/2023 zo dňa 22.07.2023,

oznámil žalobcovi začatie konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. k. 361/2023-7.2.2, č. z. 77676/2023 vydaným dňa 05.10.2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyslovil, že podľa § 27a ods. 5 v spojení s § 46ak zákona č.
528/2008 Z. z., z dôvodu porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky

„Dobšiná – kanalizácia a ČOV“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 62/2011 zo dňa
30.03.2011 pod zn. 02256 – MUP, konkrétne že:
- žalobca ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZVO“), keď nedostatočne upravil pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, no najmä
pravidlá výberu obmedzeného počtu záujemcov vyzvaných na predloženie ponuky, čím postupoval

zároveň v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, konkrétne s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie
a transparentnosti,
- žalobca ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, konkrétne s princípom
transparentnosti,keďvýberobmedzenéhopočtuzáujemcovvykonalnetransparentne,nepreskúmateľne
a v rozpore s pravidlami, ktoré si sám určil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,

ktoré porušenia boli konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016 a ktoré mohli
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, teda uložil žalobcovi povinnosť vrátiť v lehote 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia finančné prostriedky vo výške 2 528 532,39 Eur, poskytnuté
na projekt „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. 167/1.2MP/2014 zo dňa 27.11.2014, v rámci Operačného programu Životné prostredie,
Prioritná os 1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Operačný cieľ 1.2 Odvádzanie a
čistenie komunálnych a odpadových vôd v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii
v členení:
- 2 262 371,08 Eur zdroje Európskej únie a

- 266 161,31 Eur zdroje štátneho rozpočtu.

5. Rozhodnutím č. 6253/2024-9. (25/2023 – rozkl.) zo dňa 21.06.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) minister životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 61 v spojení s § 59 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„Správnyporiadok“)zamietolrozkladžalobcuzodňa16.10.2023podanýprotiprvostupňovému
rozhodnutiu a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.
Žaloba

6. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou dňa 22.08.2024 na Správny súd
vBratislave(ďalejlen„správnysúd“alebo„súd“)sažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostiazrušenia
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané
rozhodnutia“), ktoré boli vydané prvostupňovým orgánom a ministrom životného prostredia (ďalej spolu

len „žalovaný“), z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne
posúdenie veci, nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí a nedostatočné zistenie skutkového
stavu v danej veci.

7. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na konštatovania Úradu pre verejné obstarávanie
uvedené v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania ZVO č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016
a spochybnil existenciu porušení v ňom uvedených, vo vzťahu k § 52 ods. 2 písm. c) ZVO a § 9
ods. 4 ZVO, u ktorých namietal nesplnenie zákonných predpokladov pre naplnenie porušení zákona
a tiež skutkové zistenia, ktoré k takémuto konštatovaniu viedli. Podľa žalobcu z preskúmavaných

rozhodnutí nie je zrejmé ani vymedzenie konania, ktoré k porušeniam malo viesť, preto trpia vadou
nepreskúmateľnosti, nepresvedčivosti a zmätočnosti. Žalobca ďalej namietal absenciu zákonných
náležitostí výroku preskúmavaných rozhodnutí a vady konania, ktoré im predchádzalo, s poukazom na §
47 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán nešpecifikoval príslušné odseky ustanovenia § 27azákona č. 528/2008 Z. z., ktoré osobitne upravujú procesný postup správneho orgánu v konaní o vrátení
poskytnutého NFP, pričom špecifikácia absentuje aj v Oznámení o začatí konania z 22.07.2023. Výrok
rozhodnutia je neurčitý a obmedzuje žalobcu pri ochrane jeho práv, keďže nemal vedomosť o tom, podľa

ktorých zákonných ustanovení žalovaný ako správny orgán postupoval.

8.Vďalšejčastisvojejargumentáciesažalobcavovzťahukvráteniufinančnýchprostriedkovzameralna
odôvodnenie námietky premlčania, s poukazom na to, že premlčanie je upravené nariadením Rady (ES,
EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej

len „Nariadenie č. 2988/95“). Dôvodil, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je podľa Nariadenia č.
2988/95 rozhodným čas spáchania nezrovnalosti, resp. deň, keď sa nezrovnalosť skončila v prípade
pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti. Aj v prípade, ak by u žalobcu išlo o pokračujúcu
alebo opakujúca sa nezrovnalosť, premlčacia doba začala plynúť dňom uzatvorenia posledného
dodatku z Zmluve o dielo č. R-18/2014 z 05.12.2014, ktorým je Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo
z 20.01.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr dňom 20.01.2015. Zvýraznil, že čl. 3 ods.

1 štvrtý Nariadenia č. 2988/95 upravuje obligatórnu limitáciu, t. j. absolútnu premlčaciu dobu, v trvaní
dvojnásobku 4-ročnej premlčacej doby, teda dĺžka premlčacej doby podlieha limitácii 8 rokov, počítanej
od spáchania nezrovnalosti, resp. jej skončenia. Ak premlčacia doba začala plynúť 20.01.2015, uplynula
dňa 20.01.2023. Podľa žalobcu je argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí k premlčaniu
irelevantná. Zhrnul, že v danom prípade neboli splnené podmienky na prerušenie konania, teda nedošlo

ku kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorá by spôsobila prerušenie konania a premlčacia doba tak
uplynula 20.01.2023. Vzhľadom na uvedené žalobca vzniesol námietku premlčania v danej veci.

9. Podľa žalobcu žalovaný pochybil aj v tom, že nedostatočne odôvodnil aplikáciu finančnej opravy
(korekcie) vo výške 25 %. Žalovaný vychádzal z metodického pokynu, ktorý umožňuje uložiť korekciu

v rôznej percentuálnej sadzbe v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, pričom použitie určitej
sadzby vyžaduje náležité odôvodnenie. Žalovaný síce popísal skutkové okolnosti dôvodu pre uloženie
finančnej opravy, avšak nevyhodnotil z hľadiska závažnosti, ani žiadnym spôsobom neposúdil, či
v danom prípade nie je možné pristúpiť k zníženiu sadzby. Žalobca zdôraznil, že finančná oprava je
v podstate sankciou, preto je potrebné dodržať základné zásady správneho trestania, pri zachovaní

prísnej individualizácie a primeranosti takejto sankcie, ktoré žalovaný na danú vec neaplikoval.

10. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd aplikoval ustanovenie § 192 SSP o peňažnej
moderácii, teda aby pristúpil k zníženiu výšky uloženého peňažného plnenia z dôvodu jej neprimeranosti
a likvidačného charakteru, a to s ohľadom na skutočnosť, že výška korekcie predstavuje 65 % ročných

príjmov žalobcu určených na bežné výdavky. Navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobcovi
uloží vrátiť finančné prostriedky v rozsahu 5 % výdavkov, pri súčasnom priznaní úplnej náhrady trov
konania voči žalovanému.

11. Žalobca súčasne s podanou žalobou súdu predložil návrh na priznanie odkladného účinku podľa §
185 písm. a) SSP, ktorému správny súd vyhovel a uznesením č. k. 5S/93/2024-187 zo dňa 16.01.2025,
právoplatným 06.02.2025, priznal žalobe odkladný účinok.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu
súdu dňa 06.12.2024. Poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah Protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania ZVO č. 17650-6000/2016-ODI zo dňa 13.12.2016, ako aj na rozsudok Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 3Sfk/29/2021
zo dňa 12.07.2023, z ktorého vyplýva, že kontrolné zistenia Úradu pre verejné obstarávanie uvedené
v protokole sú pre žalovaného záväzné a žalovaný ako správny orgán nemá povinnosť vykonávať
samostatne posúdenie porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale správna úvaha žalovaného sa
má obmedziť najmä na odôvodnenie povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Ak mal žalobca

za to, že zistenia uvedené v predmetnom Protokole sú nesprávne, mal možnosť podľa § 27 ods. 1
SSP v správnej žalobe navrhnúť jeho preskúmanie, čo však neurobil. Žalovaný spochybnil relevantnosť
žalobných námietok, ku ktorým sa podrobne vyjadril, a s poukazom na zákonné ustanovenia a obsah
preskúmavaných rozhodnutí ich považoval za nedôvodné, vrátane návrhu na uplatnenie peňažnejmoderácie. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia i konanie im predchádzajúce boli uskutočnené
v súlade so zákonom, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahujú všetky
predpísané náležitosti, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190

SSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.03.2025
(replika), v ktorom spochybnil relevantnosť argumentácie žalovaného. Zotrval na svojich žalobných
tvrdeniach,ktorésčastizopakoval,zdôraznilnásledkypreskúmavanýchrozhodnutínažalobcuavplnom
rozsahu zotrval na podanom žalobnom návrhu.

14. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.04.2025

(duplika). Zopakoval časť svojej argumentácie uvedenej v predchádzajúcom vyjadrení, spochybnil
tvrdeniažalobcuanazáverzdôraznil,ženiejeoprávnenýsvojvoľneupustiťodvymáhanianezrovnalosti,
ani bezdôvodne uplatniť zníženú sadzbu finančnej opravy k zistenej nezrovnalosti.

15. Duplika žalovaného bola zaslaná na vedomie žalobcovi, ktorý ju prostredníctvom právneho zástupcu

prevzal dňa 29.05.2025.

V.
Relevantná právna úprava

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

20. Podľa § 46ak zákona č. 528/2008 Z. z. konanie začaté podľa § 27a ods. 5, § 46ac ods. 4 alebo §
46ac ods. 6 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a právoplatne neukončené do 31. augusta 2023 sa
dokončí podľa zákona účinného od 1. septembra 2023.

21. Podľa § § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3

alebo odseku 4 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4.

22. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu
právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania
alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,

ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta
podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na
vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1,
riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku
alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak

prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán
podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.23. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5,
rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je

a) riadiaci orgán alebo
b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.

24. Podľa § 52 ods. 2 písm. c) ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ
určí najmä pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti.

25.Podľa§9ods.4ZVOvočiuchádzačomazáujemcomzčlenskýchštátovsauplatniarovnakovýhodné
podmienky pri zadávaní zákaziek ako tie, ktoré sa uplatnia voči uchádzačom a záujemcom z tretích
krajín pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní.

26. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 na účely ochrany finančných záujmov Európskych

spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení
a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

27. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie ustanovenia práva
spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je

alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,
buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania

nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti,
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných
programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje
pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania

alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom
akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej
doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie
prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.

29. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu
sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady
prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho práva.

30. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2988/95 členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie
dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.

31. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti
sa neprávom získaná výhoda odníme:

- povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy,
- úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo
v čase prijatia zálohy.

32. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 2988/95 opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za

tresty.

33. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené
nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:
a) zaplatenie správnej pokuty;

b) zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto
dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými
pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku;c) celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov spoločenstva, aj
keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody;
d) vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie nasledujúce po období výskytu nezrovnalosti;

e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci spoločenstva;
f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi
predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky;
g) iné sankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú
ustanovené odvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky

daných odvetví a v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou.

34. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 bez ohľadu na správne opatrenia spoločenstva a
sankcie prijaté na základe odvetvových právnych predpisov existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti
tohto nariadenia, uloženie finančných sankcií, ako sú správne pokuty možno pozastaviť rozhodnutím
príslušného orgánu, ak sa začalo trestné konanie voči danej osobe v súvislosti s tými istými

skutočnosťami. Prerušením správneho konania premlčacia doba ustanovená v článku 3 neplynie.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane
konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.

36. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
05.06.2025, ktorého sa zúčastnili žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov. Podmienky
na konanie pojednávania v zmysle § 108 ods. 3 SSP boli splnené.

37. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, vydaných

podľa § 27a ods. 5, § 46ak zákona č. 528/2008 Z. z., ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť
vrátiť finančné prostriedky vo výške 2 528 532,39 Eur, poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí
NFP na projekt „Dobšiná – kanalizácia a ČOV“, z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného
obstarávania, ktoré boli konštatované Úradom pre verejné obstarávanie v Protokole z 13.12.2016.
Žalobca v žalobe okrem iného uplatnil aj žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a namietal

existenciu premlčania nárokov na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na úpravu
obsiahnutú v Nariadení č. 2988/95.

38. Správny súd, reflektujúc na žalobné námietky, v prejednávanej veci zistil, že napadnuté rozhodnutie
trpí vadou nepreskúmateľnosti, konkrétne vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené, keďže

žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s kľúčovou otázkou nastolenou v danom konaní, ktorou je
premlčanie nároku na vrátenie požadovanej časti NFP v zmysle Nariadenia č. 2988/95 v konaniach
súvisiacich s ochranou finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

39. Správny súd konštatuje, že námietku premlčania žalobca vzniesol už v rozkladovom konaní,

začatom na základe rozkladu žalobcu zo dňa 16.10.2023, podaného žalovanému dňa 20.10.2023.
Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí (str. 30 – 31) k tejto námietke vyjadril len všeobecne,
okrajovo, keď konštatoval, že sa riadil úpravou obsiahnutou v Nariadení č. 2988/95, všeobecne
poukázal na jeho znenie v čl. 3 ods. 1, ktorého obsahom je pravidlo, že v prípade pokračujúcej alebo
opakujúcej sa nezrovnalosti premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila,

v prípade mnohoročných programov plynie až do úplného skončenia programu, a bližšie sa v danej veci
zaoberal len existenciou prerušenia a spočívania premlčacej doby so záverom, že námietka žalobcu je
nekvalifikovaná a nedôvodná. Žalovaný svoju argumentáciu smeroval do roviny citácií a všeobecných
tvrdení, bez toho, aby sa zaoberal konkrétnymi okolnosťami danej veci, právnu úpravu premlčania na
tieto okolnosti riadne aplikoval a svoje úvahy vysvetlil tak, aby ich bolo možné podrobiť prieskumu zo

strany správneho súdu, ktorého ingerencia vo vzťahu k ochrane subjektívneho verejného práva má len
subsidiárny charakter.40. Správny súd poukazuje na to, že právna úprava účinkov uplynutia premlčacích dôb obsiahnutá v čl. 3
ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ustanovuje jednak dĺžku premlčacích dôb, minimálnu aj maximálnu, jednak
okamih začatia jej plynutia, pričom rozlišuje viacero situácií diferencovaných podľa charakteru zistenej

nezrovnalosti. Nariadenie č. 2988/95 zároveň zakotvuje zákonnú definíciu tak pojmu nezrovnalosť (čl.
1 ods. 2), ako aj rozlišovanie a druhy správnych opatrení a správnych sankcií (čl. 5, čl. 6), ktoré sú
dôležité z hľadiska aplikácie čl. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké konkrétne skutkové
a právne okolnosti a úvahy týkajúce sa predmetnej veci ho viedli k záveru o neopodstatnenosti námietky
žalobcu o premlčaní, ani to, ktorý okamih bol pre posúdenie tejto otázky pre neho rozhodujúci, a teda

ako ustálil začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, či v danej
veci došlo k uloženiu správneho opatrenia alebo správnej sankcie tak, ako ich vymedzuje Nariadenie
č. 2988/95. Jeho závery sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené a vo vzťahu k aplikácii inštitútu
premlčania na danú vec nepostačujúce.

41. Žalovaný bol povinný sa s touto námietkou vysporiadať, a to dostatočným spôsobom tak, aby dal

odpovede na všetky otázky s ňou súvisiace vrátane aplikácie konkrétnych ustanovení Nariadenia č.
2988/95 na danú vec. Správny súd zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva
je v prvom rade povinný sa s námietkami účastníkov konania vysporiadať správny orgán a až po
vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k prieskumu v správnom súdnom konaní.
Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť správnych orgánov a suplovať ich povinnosti. Správny

súd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je
povinný sa každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú,
dotýkajúcu sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, resp. či má táto námietka a jej
posúdenie vplyv na dané konanie a aký, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej potom zaujať adekvátne
stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so zásadou jednotnosti

prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací (rozkladový) orgán.
Žalovaný bol povinný sa v danej veci s námietkou žalobcu vysporiadať nielen na základe rozkladových
námietok, ale aj s ohľadom na to, že v prípade lehoty uvedenej v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ide
o lehotu prekluzívnu, nie premlčaciu (por. rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025,
body 5., 68.), pričom preklúziu je každý správny orgán povinný skúmať ex offo, teda zo svojej úradnej

povinnosti a z vlastnej iniciatívy.

42. Označeným rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025 bola zamietnutá kasačná
sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023, keď sa NSS
SR stotožnil s právnym názorom správneho súdu, okrem iného aj v otázke premlčania. Z rozsudku

správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023 vyplývajú nasledujúce právne závery, na
ktoré týmto správny súd v kontexte prejednávanej veci poukazuje:
„26. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,
časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom
reálnehodosiahnutiazamýšľanýchcieľov.Lehotykrozhodnutiutotižpredstavujúvprávnomštátejedenz

mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov
v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania
proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov
účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Preklúzia
je právny inštitút, ktorý je upravovaný naprieč odvetviami právneho poriadku. Dôsledkom preklúzie je

vždy zánik samotného práva, pričom s takto závažným následkom, ktorý je s preklúziou spojený, sa
spája i povinnosť orgánu verejnej moci, ako aj súdu, prihliadať na preklúziu z úradnej povinnosti.
27. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods.
1 nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. K posúdeniu predmetnej lehoty
zaujal svoje stanovisko i generálny advokát C. D. Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k

veci C-584/15, kde v bode 25. až 27. uviedol: „Bod 25 – „Považujem za vhodné na úvod uviesť
jedno spresnenie, ktoré pomôže pochopiť (nie príliš šťastnú) formuláciu kľúčového ustanovenia v tomto
spore, ktorým je článok 3 nariadenia č. 2988/95. Použitie slovného spojenia „premlčacia doba konania“
v článku 3 ods. 1 prvom pododseku môže byť mätúce. Napriek zdaniu nejde o premlčaciu dobu
„konania“ ako takého, ale o lehotu na uplatnenie nároku (v tomto prípade nároku správneho orgánu)

na vymoženie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené prijímajúcej spoločnosti z
európskych zdrojov.“ Bod 26.: „Treba pripomenúť, že premlčanie je jedným zo spôsobov zániku práva
(resp. nároku na uplatnenie práva v súdnom konaní ako procesného práva) v dôsledku toho, že držiteľ
práva je určitý čas nečinný. Článok 3 nariadenia č. 2988/95 určuje správnemu orgánu maximálnuštvorročnú lehotu (ktorú možno prerušiť) od spáchania nezrovnalosti na vymoženie súm, ktoré boli
neprávom vyplatené hospodárskemu subjektu. Pripomínam, že práve toto právo domáhať sa vrátenia
uvedených súm zaniká po štyroch rokoch, ak sa právo neuplatní.“ Bod 27 – „Je tiež vhodné uviesť

druhú poznámku. Keďže príslušný správny orgán môže počas týchto štyroch rokov konať v súvislosti
s nezrovnalosťou, ku ktorej údajne došlo, jeho konanie môže viesť a) k prerušeniu lehoty akýmkoľvek
vyšetrovacím úkonom vo veci, ktorý dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia
z nezrovnalostí, pričom musí rozhodnúť do ôsmich rokov, alebo b) k vydaniu rozhodnutia, ktorého
predmetom je správne opatrenie podľa článku 4 alebo jedna zo sankcií uvedených v článku 5 nariadenia

č. 2988/95.“ Rovnaký právny názor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český Nejvyšší správní soud
v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023 zo dňa 16.08.2023.
28. Na posúdenie uplynutia premlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť
začatie jej plynutia, ktoré je viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č.
2889/95. Ako vyplýva zo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti predpokladá
súčasne splnenie dvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva Európskej únie a

zároveň jej dôsledkom je (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie. V zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej doby rozhodujúci
vždy dátum udalosti, ktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku
Glencore Céréales France C-584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47, z ktorého vyplýva, že „..vzhľadom
na podmienky potrebné na konštatovanie nezrovnalosti pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, začína

plynúť premlčacia lehota od dátumu udalosti, ktorá vznikla ako posledná, teda buď dátumu vzniku
škody, ak k tejto škode došlo po konaní či opomenutí predstavujúcom porušenie práva Únie, alebo
dátumu tohto konania či opomenutia, ak predmetná výhoda bola poskytnutá pred uvedeným konaním
či opomenutím“ (obdobne rozsudok Súdneho dvora EÚ C-59/14 zo dňa 06.10.2015, bod 26, rozsudok
Súdneho dvora EÚ C - 378/18 zo dňa 03.10.2019, bod. 33).

29. V prejednávanej veci žalobca zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania
dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola stanovená do
05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 03.09.2010 do 10:00 hod.
Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o poskytovaní vzdelávacích služieb dňa 09.11.2010,
dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011. Ako vyplýva z kontrolných

zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov, čo mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že predmet zákazky bolo možné
rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky. Žalobca teda už zverejnením
samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania porušil ustanovenia zákona o
verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola poskytnutá dotácia na základe

žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.10.2011, 20.02.2012 a 02.12.2013. Z
uvedenýchskutočnostívyplýva,žebolisplnenéobidvepodmienky,sktorýminariadenieč.2889/95spája
vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych predpisov (zákona o verejnom obstarávaní) a škoda na
rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb). Za čas vzniku nezrovnalostí je tak možné určiť dátum
07.10.2011, resp. 20.02.2012 a 02.12.2013 pre ďalšie jednotlivé platby. V jednotlivých dokumentoch

(napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia
nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého čerpania finančných prostriedkov. V uvedenom prípade
premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa 07.10.2011 a skončila by dňa 07.10.2015.
30. Ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 premlčacia/ prekluzívna doba
sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka

sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia/prekluzívna doba v
takomto prípade začína plynúť znova po každom akte prerušenia.
31. Pokiaľ ide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods.
1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor EÚ už opakovane rozhodol, že premlčacia/
prekluzívna doba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie

je úplne splnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy
zo strany vnútroštátneho orgánu, bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne
presne vymedzených činností. Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v
tom zmysle, že správa z kontroly, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju
vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho

konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku
3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z
nezrovnalostí (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.06.2022, OF, C-728/21). Pokiaľ vnútroštátne
orgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejtoosobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej
sankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa
vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho

pododsekunariadeniač.2988/95(rozsudokSúdnehodvoraEÚz11.06.2015,Pfeifer&Langen,C-52/14,
bod 42).“

43. Pokiaľ ide o otázku nastolenú žalobcom, že v danej veci sa preskúmavané rozhodnutia týkajú
uplatnenia správnej sankcie, a teda je na danú vec potrebné aplikovať zásady správneho trestania,

správny súd poukazuje na závery rozsudku NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023, ktorý vo
vzťahu ku konaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. dáva návod na rozlišovanie medzi konaním
o správnej sankcii a konaním o správnom opatrení (finančnej oprave). Podľa označeného rozsudku (bod
65.) platí, že „...finančnou opravou je podľa kasačného súdu potrebné rozumieť povinnosť vrátiť celý
finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej nezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde o
správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej

nezrovnalosti(aknejdeoúrokzomeškaniapodľačl.4ods.2Nariadenia2988/95),ideosprávnusankciu
podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95.“

44. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je
povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky, a to aj pri zohľadnení posledného vývoja
rozhodovacej činnosti súdov v uvedených otázkach, osobitne právnych názorov vyjadrených vo vyššie
uvedených rozsudkoch.

45. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

46. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ďalšími námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom žaloby,
sa správny súd nezaoberal, keďže ich hodnotenie by s ohľadom na vytýkané vady napadnutého
rozhodnutiavpodobejehonepreskúmateľnostivovzťahukotázkepreklúziepodľačl.3ods.1Nariadenia
č. 2988/95 boli v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako si žalovaný správne ustáli skutkové okolnosti

danej veci, ktoré sú pre posúdenie preklúzie rozhodujúce (najmä identifikáciu a ustálenie nezrovnalosti,
čas jej spáchania, ustálenie, či ide o pokračujúcu sa alebo opakujúca nezrovnalosť, či v tomto prípade
ide o mnohoročný program a kedy došlo k jeho úplnému skončeniu, či a kedy došlo k prerušeniu
prekluzívnej doby), a následne právnu úpravu preklúzie vyplývajúcu z Nariadenia č. 2988/95 na takto
ustálený skutkový stav aplikuje, bude povinný svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť

tak, aby jeho závery bolo možné preskúmať a aby boli zachované práva žalobcu ako účastníka konania
na spravodlivé konanie.

47. Pokiaľ ide o návrh na peňažnú moderáciu, správny súd s ohľadom na dôvody zrušenia napadnutého
rozhodnutia o tomto návrhu nerozhodoval.

48.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPaúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

49. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo

veci samej (§ 186 ods. 2 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.