Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119354688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6119354688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. D. XXX, E. a 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, E., žalovaný 2/ zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, v konaní o zaplatenie
3.134,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 7Csp/42/2020-401 zo dňa 17.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý vo výroku (I.) o zastavení konania voči žalovanej

1/.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV. p o t v r d z u j e.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a V. m e n í tak, že:

Žalobu vo zvyšnom rozsahu z a m i e t a .

IV. Žalobca ani žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanej 1/ zastavil, výrokom
II. žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2935,36 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom III. žalobu voči žalovanému 2/ vo zvyšnej časti zamietol, výrokom IV. vo vzťahu k
žalovanej 1/ žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a výrokom V. žalovanému 2/ uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom
po právoplatnosti rozsudku.

1.1
Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vydal dňa 1.4.2022 rozsudok č.k. 7Csp/42/2020-262, ktorým
konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny a príslušenstva prevyšujúceho zaplatenie
5 638,66 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne počítaným zo sumy: -
zo sumy 7381,48 Eur od 30. 7. 2019 do 6. 9. 2019, - zo sumy 7320,99 Eur od 7. 9. 2019 do 18. 10. 2019, -
zo sumy 7183,50 Eur od 19. 10. 2019 do 21. 11. 2019, -zo sumy 7080,76 Eur od 22. 11. 2019 do 5.
3. 2020, - zo sumy 6708,80 Eur od 6. 3. 2020 do 17. 6. 2020, - zo sumy 6424,36 Eur od 18. 6. 2020

do 25. 8. 2020, -zo sumy 6227,44 Eur od 26. 8. 2020 do 19. 11. 2020, - zo sumy 5932,06 Eur od 20.
11. 2020 do 30. 12. 2020, - zo sumy 5735,14 Eur od 31. 12. 2020 do 21. 4. 2021, - zo sumy 5439,76
Eur od 22. 4. 2021 do zaplatenia, zastavil (výroková časť I/). Ďalej žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2504,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne počítaným: - zčiastky 144,59 Eur od 26. 7. 2020 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 8. 2020 do zaplatenia, - z
čiastky 144,59 Eur od 26. 9. 2020 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 10. 2020 do zaplatenia, -
z čiastky 144,59 Eur od 26. 11. 2020 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 12. 2020 do zaplatenia,

- z čiastky 144,59 Eur od 26. 1. 2021 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 2. 2021 do zaplatenia,
- z čiastky 144,59 Eur od 26. 3. 2021 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 4. 2021 do zaplatenia,
- z čiastky 144,59 Eur od 26. 5. 2021 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 6. 2021 do zaplatenia,
- z čiastky144,59 Eur od 26. 7. 2021 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 8. 2021 do zaplatenia, -
z čiastky 144,59 Eur od 26. 9. 2021 do zaplatenia, - z čiastky 144,59 Eur od 26. 10. 2021 do zaplatenia,

- z čiastky 144,59 Eur od 26. 11. 2021 do zaplatenia, -
z čiastky 46,37 Eur od 26. 12. 2021 do zaplatenia. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10CoCsp/33/2022-303 zo dňa 24.10.2023 uvedený
rozsudok v jeho výrokových častiach III. a IV. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

1.1
Súd prvej inštancie z oznámenia, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 165/2023 zistil, že uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/83/2023 zo dňa 22. 8. 2023 bol na majetok žalovanej 1/ vyhlásený
konkurz. Dňa 22. 11. 2023 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam, že konkurz na majetok

žalovanej 1/ bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z dôvodu, že
bol vyhlásený na majetok žalovanej 1/ konkurz konania voči žalovanej 1/ zastavil.

1.2
Vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že tento sa počas konania prostredníctvom svojho zástupcu

opakovane vyjadril (ešte spoločne so žalovanou 1/, voči ktorej však súd konanie zastavil), že navrhuje,
aby mu súd umožnil splácať zostatok nesplatenej istiny v mesačných splátkach po 100 eur splatných
k 27. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Súd toto vyjadrenie žalovaného 2/ podľa jeho obsahu
vyhodnotil ako uznanie nároku žalobcu v časti uplatnenej istiny. Mal za to, že z vyjadrenia žalobcu
zo dňa 22.3.2024 vyplýva, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia sumy

5.638,66 Eur s príslušenstvom, z toho však istina bola vo výške 5.439,76 Eur, zvyšok bol nakumulovaný
zmluvný úrok do predčasného zosplatnenia vo výške 188,21 Eur, úroky z omeškania nakumulované do
predčasného zosplatnenia 3,63 Eur a poplatky za poistenie vo výške 7,06 Eur. Rozsudkom Okresného
súdu Námestovo č.k. 7Csp/42/2020-262 zo dňa už žalobcovi bola voči žalovaným 1/ a 2/ priznaná
istina 2.504,40 Eur ( výroková časť II/ uvedeného rozsudku ), zostatok istiny, ktorú si v konaní žalobca

uplatnil, je teda 2.935,36 Eur. Súd preto v časti o zaplatenie istiny 2.935,36 Eur rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku, pretože žalovaný 2/ sa opakovane vyjadril, že zostatok istiny je ochotný zaplatiť
žalobcovi. Pokiaľ žalovaný 2/ navrhoval, aby mu súd povolil splácanie zostatku istiny v splátkach po 100
Eur mesačne, žalobca s týmto jeho návrhom nesúhlasil, poukázal na úplné zastavenie splácania úveru
žalovaným 2/ , na to, že žalovaným 2/ navrhnutá výška mesačnej splátky je dokonca nižšia, než splátky

dohodnuté v úverovej zmluve. Tiež žalobca poukázal na to, že v prípade povolenia splátok by sa lehota
na splatenie pohľadávky predĺžila do takej miery, že by sa tým poprel samotný účel súdneho konania
a takéto rozhodnutie by neviedlo k odstráneniu právnej neistoty, ku ktorej má súdne konanie smerovať.
Súd opakovane vyzval žalovaného 2/, aby súdu preukázal svoje aktuálne pomery (príjem, výdavky,
majetok, vyživovacie povinnosti), ale ten na výzvy súdu nereagoval, resp. jeho zástupca súdu oznámil,

že klientovi tieto požiadavky súdu sprostredkoval, ten mu však žiadne informácie a podklady neposkytol.
Vzhľadom na to, že napriek výzvam súdu žalovaný 2/ nepreukázal svoje aktuálne príjmové a majetkové
pomery, aby súd mohol vyhodnotiť dôvodnosť jeho žiadosti o povolenie splácania uplatnenej sumy v
splátkach, súd nemal inú možnosť, ako nevyhovieť žiadosti žalovaného 2/ a preto ho zaviazal, aby svoj
záväzok zaplatil v zákonom stanovenej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd podotýka, že hoci

žalovaný 2/ je spotrebiteľom, neznamená to automaticky, že súd je povinný vyhovieť jeho žiadosti o
povolenie splátok bez toho, aby tento poskytol aspoň základné podklady pre zhodnotenie jeho aktuálnej
finančnej a sociálnej situácie.

1.3

Vo vzťahu k zvyšnej časti žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, súd žalobu považoval za nedôvodnú.
V poradí prvým rozsudkom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výroková časť III.) z dôvodu, že
žalobca nebol oprávnený úver predčasne splatiť z dôvodu, že hrubo porušil svoju povinnosť s odbornou
starostlivosťou zistiť, aká je schopnosť žalovaných 1/ a 2/ splácať úver a tiež z dôvodu, že žalobcaneposkytol žalovaným 1/ a 2/ 15-dňovú lehotu na zaplatenie ich záväzku. Odvolací súd v uznesení
č.k. 10CoCsp/33/2022-303 zo dňa 24. 10. 2023 uviedol, že tento právny záver súdu prvej inštancie
je nesprávny. Keďže súd je viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, tak dospel k záveru, že

žalobca neporušil svoju povinnosť preveriť bonitu žalovaných 1/ a 2/ a tiež neporušil povinnosť poskytnúť
im minimálne 15-dňovú lehotu na zaplatenie ich záväzku pred tým, ako rozhodol o predčasnom
zosplatnení úveru. Napriek tomu však súd opätovne dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie bolo
neplatné. Ako vyplýva z listinného dôkazu, predloženého žalobcom, označeného ako „Opakované
upozornenie datovaného 27.5.2019, žalobca žalovaného 2/ vyzval, aby mu zaplatil dlžnú sumu vo výške

162,13 Eur najneskôr do 1. 6. 2019. Z tejto listiny vyplýva, že v čiastke 162,13 Eur je zahrnutá „výška
omeškaných splátok „147,13 Eur a zmluvná pokuta 15 Eur. Z listinného dôkazu, označeného ako „Výzva
na predčasné splatenie úveru datovaného 29.7.2019 súd zistil, že touto výzvou žalobca rozhodol o
predčasnom zosplatnení úveru a vyzval žalovaného 2/, aby mu bezodkladne zaplatil 7.640,38 Eur s
príslušenstvom.

1.4.
Konštatoval, že výzva, uvedená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto
identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Nejedná sa len o formálnu podmienku, ale o
notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má spotrebiteľovi umožniť dozvedieť sa o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť.
Uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi
určito vyjadrená, pretože uvedenie iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, neumožňuje

spotrebiteľovi bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za rozhodnú. V konečnom dôsledku potom nie je
objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej
splatnostiúveru.Veriteľovivspotrebiteľskýchvzťahochvznikáprávonavyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace a súčasne upozorní

dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota musí uplynúť od
splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá
zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru založené omeškaním úhrady splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň 3 mesiace),
potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej

splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na
zosplatnenie, zanikne. Z toho možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že výzva veriteľa (žalobcu) na zaplatenie omeškanej

splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti neobsahuje identifikáciu rozhodnej splátky, tento právny
úkon je absolútne neplatný z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej
inštancie poznamenal aj, že žalobca podľa listinných dôkazov, ktoré predložil, vyzval žalovaného 2/ aj
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nie je súčasťou samotnej splátky úveru s tým, že pokiaľ nezaplatí
žalovaný2/ajtútozmluvnúpokutu,takpristúpikpredčasnémuzosplatneniupohľadávky.Snezaplatením

zmluvnej pokuty však zákon nespája následok predčasného zosplatnenia úveru. Z dôvodu neurčitosti
ohľadne konkrétnej splátky, ktorú bolo potrebné zaplatiť a z dôvodu rozporu požiadavky zaplatiť aj
zmluvnú pokutu aj samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neplatné. Súd potom musel žalobu
vo zvyšku zamietnuť. Súd vzhľadom na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil na základe predčasného
zosplatnenia úveru, žalobu vo zvyšnej časti zamietol bez toho, aby žalobcovi priznal napr. jednotlivé

splátky, splatné do vyhlásenia rozsudku. Súd poukazuje na kontradiktórny charakter tohto konania a
viazanosť súdu žalobou. V prípade sporového konania súd nemôže nad skutkové vymedzenie žaloby
iniciatívne sám priznávať žalobcovi peňažné čiastky, pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok vyslovene a len
v súvislosti so zosplatnením úveru a toto zosplatnenie preukázané nebolo.

1.5
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným 1/
a 2/ zaplatenie 7580,38 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 7381,48 Eur od 30. 7. 2019
do zaplatenia. Žalobca si voči žalovaným 1/ a 2/ celkovo uplatnil nárok na zaplatenie 9353,95 Eur(úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 17.5.2024 predstavuje 1773,57 Eur). Súd
žalobcovi voči žalovanej 1/ priznal rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 7Csp/42/2020-262 zo
dňa 1.4.2022 zaplatenie 2504,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne:

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 7. 2020 do zaplatenia,

-

z čiastky 144,59 Eur od 26. 8. 2020 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 9. 2020 do zaplatenia

-

z čiastky 144,59 Eur od 26. 10. 2020 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 11. 2020 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 12. 2020 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 1. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 2. 2021 do zaplatenia

-

z čiastky 144,59 Eur od 26. 3. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 4. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 5. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 6. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky144,59 Eur od 26. 7. 2021 do zaplatenia

-

z čiastky 144,59 Eur od 26. 8. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 9. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 10. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 144,59 Eur od 26. 11. 2021 do zaplatenia

-
z čiastky 46,37 Eur od 26. 12. 2021 do zaplatenia.Žalobca bol teda voči žalovanej 1/ úspešný v časti o zaplatenie celkovo 2896,39 Eur ( úrok z omeškania
vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 17.5.2024 predstavuje 391,99 Eur ). Vo zvyšnej časti súd
konanie voči žalovanej 1/ zastavil a to jednak z dôvodu, že po začatí konania žalovaná 1/ dobrovoľne

čiastočne splnila uplatnený nárok a jednak z dôvodu, že počas konania bol na jej majetok vyhlásený
konkurz. V časti, v ktorej súd zastavil voči žalovanej 1/ konanie z dôvodu, že čiastočne plnila nárok,
uplatnený žalobou, to znamená, že z dôvodu správania žalovanej 1/ žalobca zobral (čiastočne) žalobu
späť a preto je povinná v tejto časti znášať jeho trovy (§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V
časti, v ktorej bolo zastavené konanie z dôvodu, že na majetok žalovanej 1/ bol vyhlásený konkurz, treba

pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania žalovanej 1/, pretože konkurz bol vyhlásený na
základe jej návrhu. Žalovaná 1/ by teda v tejto časti mala znášať trovy konania (§ 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Súd mal však následne za použitia ust. § 257 Civilného sporového poriadku za to,
že vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu - žalovanú 1/ je takým dôvodom hodným osobitného zreteľa,
pre ktorý nie je možné žalobcovi priznať náhradu trov konania. Súd potom vyhodnotil, že žalobca mal
v konaní voči žalovanej 1/ len čiastočný úspech, o náhrade trov konania potom rozhodol podľa § 255

ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že vo vzťahu k žalovanej 1/ nepriznal náhradu trov konania
žiadnej zo strán.

1.6
Čo sa týka žalovaného 2/, tam bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie celkovo 2896,39 Eur, ktoré

súd žalobcovi priznal rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 7Csp/42/2020-262 zo dňa 1. 4. 2022
(výroková časť II. uvedeného rozsudku). V poradí druhým rozsudkom súd žalobcovi voči žalovanému 2/
priznal 2935,36 Eur. Celkovo teda bol žalobca voči žalovanému 2/ úspešný v časti o zaplatenie 5831,75
Eur. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť trovy konania aj v časti, v ktorej bolo konanie voči nemu zastavené
z dôvodu, že uplatnený nárok čiastočne plnil počas konania, pretože v tejto časti žalobca zobral žalobu

späť z dôvodu správania žalovaného 2/ (§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Žalobca zobral
žalobu v časti prevyšujúcej zaplatenie 5 638,66 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne:

-
zo sumy 7381,48 Eur od 30. 7. 2019 do 6. 9. 2019

-
zo sumy 7320,99 Eur od 7. 9. 2019 do 18. 10. 2019

-

zo sumy 7183,50 Eur od 19. 10. 2019 do 21. 11. 2019

-
zo sumy 7080,76 Eur od 22. 11. 2019 do 5. 3. 2020

-
zo sumy 6708,80 Eur od 6. 3. 2020 do 17. 6. 2020

-
zo sumy 6424,36 Eur od 18. 6. 2020 do 25. 8. 2020

-
zo sumy 6227,44 Eur od 26. 8. 2020 do 19. 11. 2020

-

zo sumy 5932,06 Eur od 20. 11. 2020 do 30. 12. 2020

-
zo sumy 5735,14 Eur od 31. 12. 2020 do 21. 4. 2021

-
zo sumy 5439,76 Eur od 22. 4. 2021 do zaplatenia.Žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby nešpecifikoval časť istiny a príslušenstvo pohľadávky, v ktorej
žalobu zobral späť, len konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ počas konania dobrovoľne čiastočne plnili na jeho
účet a následne uviedol, v akej časti na žalobe trvá. Z toho možno vyvodiť, že čiastočne zobral žalobu

späť v časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobou pred jej čiastočným späťvzatím a po jej čiastočnom
späťvzatí. Ako už bolo vyššie uvedené, tak žalobca si voči žalovaným 1/ a 2/ pôvodne uplatnil celkovo
9353,95 Eur (vrátane príslušenstva, vyčísleného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku). Po čiastočnom
späťvzatí zotrval na zaplatení 5 638,66 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne:

-
zo sumy 7381,48 Eur od 30. 7. 2019 do 6. 9. 2019

-
zo sumy 7320,99 Eur od 7. 9. 2019 do 18. 10. 2019

-
zo sumy 7183,50 Eur od 19. 10. 2019 do 21. 11. 2019

-
zo sumy 7080,76 Eur od 22. 11. 2019 do 5. 3. 2020

-
zo sumy 6708,80 Eur od 6. 3. 2020 do 17. 6. 2020

-

zo sumy 6424,36 Eur od 18. 6. 2020 do 25. 8. 2020

-
zo sumy 6227,44 Eur od 26. 8. 2020 do 19. 11. 2020

-
zo sumy 5932,06 Eur od 20. 11. 2020 do 30. 12. 2020

-
zo sumy 5735,14 Eur od 31. 12. 2020 do 21. 4. 2021

-
zo sumy 5439,76 Eur od 22. 4. 2021 do zaplatenia.

To celkovo predstavuje sumu 7032,50 (úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa

17.5.2024 predstavuje 1393,84 Eur). Žalobca teda zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 2321,70 Eur.
Spolu s čiastkou, ktorá bola žalobcovi voči žalovanému 2/ priznaná súdom v poradí prvým aj týmto
rozsudkom, to predstavuje sumu 8153,45 Eur (2321,70 Eur + 5831,75 Eur = 8153,45 Eur). Žalobca mal
teda v konaní úspech celkovo 87%, žalovaný 2/ mal úspech v časti 13 %. Jeho čistý úspech v konaní je
rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom žalovaného 2/, vo výške 74% (87% - 13%= 74%). Súd preto

žalobcovi voči žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 74%.

2.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca a žalovaný 2/. Žalovaný
2/ podal odvolanie voči výroku II. a V. napadnutého rozsudku. Žalobca podal odvolanie voči výroku III.,

IV. a V. napadnutého rozsudku.

2.1
Žalovaný 2/ ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a to, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ako porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný 2/ videl vyhodnotenie
jeho žiadosti o splátky, ako uznanie nároku žalobcu. Mal za to, že ak nebolo preukázané zosplatnenieúveru, nemal byť priznaný nárok na zaplatenie istiny. Mal za to, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak,
ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok,
keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s

poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok
ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských

sporochneprípustná,akježalovanýmspotrebiteľ (§294CSP).Keďžežalobcauplatnenýnárokskutkovo
vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie
jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok. Poukázal na závery
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2023 sp.zn. 10CoCsp/14/2023 a dňa 30.04.2024 sp.zn.
11CoCsp/12/2024. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.
2.2

Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Žalovaný 2/ ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a to, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca poukázal na to, že zo

žiadnehoprávnehopredpisunevyplývapovinnosťžalobcukonkretizovaťresp.označiťvupozornenípred
zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s ktorou zvažuje uplatniť právo zosplatniť
úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti považované za platný právny
úkon. Opačné tvrdenie nemá oporu v zákone a je bez akejkoľvek relevancie. Žalovaní mali priamo
zo zmluvy vedomosť o tom, v akej výške sú povinní uhrádzať anuitné splátky úveru a teda v prípade

porušenia povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas si museli byť zároveň vedomí aj toho, že sa dostanú
do omeškania s tou ktorou anuitnou splátkou. Nebolo preto potrebné a ani zákonom vyžadované,
aby žalobca tieto omeškané anuitné splátky osobitne uvádzal v upozornení adresovanom žalovaným.
Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/21/2022 zo dňa 10.05.2022,
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/2/2023 zo dňa 31.10.2023, Krajského súdu v Trenčín

sp.zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17CoCsp/3/2023 zo
dňa 29.06.2023 a rozhodnutie Navjyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa
30.11.2022 a v nich vyslovené právne názory.
2.2.1
Žalobca mal ďalej za to, rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti nepreskúmateľné. Žalobcovi nebolo

zrejmé, prečo súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania uplatnený z dlžnej sumy do zaplatenia,
vyčíslený úrok v sume 188,21 eur, vyčíslený úrok z omeškania 3,63 eur a poplatky za poistenie v sume
7,06eur.Zodôvodneniasúdnehorozhodnutiatátoskutočnosťnevyplýva.Súdsícepovažovalvyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru za neplatné a priznal žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 2935,36 eur,
avšak vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že s vrátením tejto sumy je žalovaný v omeškaní a preto

je potrebné zaviazať žalovaného nielen na zaplatenie sumy 2.935,36 eur, ale aj úrokov z omeškania
až do zaplatenia. Rovnako súd nemal ani dôvod nepriznať žalobcovi uplatnené vyčíslené úroky z
omeškania, úroky a poplatky za poistenie. Žalobca poznamenal, že súd nerozhodol o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a teda žalobca má nepochybne nárok aj na uplatnené úroky a poplatky. Z
odôvodnenia rozsudku nie je teda zistiteľné, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie a na základe akého

právneho predpisu sa stalo základom záveru súdu, keď súd nepriznal žalobcovi nárok na uplatnené
úroky a poplatky. V tejto časti je rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca namietal,
že súd prvej inštancie tým, že riadne neodôvodnil zamietnutie jeho nárokov tak porušil jeho právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní,narelevantnékonaniesúduspojenézozákazomsvojvoľnéhopostupu,anarozhodnutieoriadne

uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Poukázal
na závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9CoCsp/49/2021 zo dňa 28.10.2021,
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/11/2022 zo dňa 28.2.2022, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 11CoCsp/45/2021 zo dňa 22.6.2022, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/45/2023 zo dňa

21.3.2024 a ich závery ohľadne potreby riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
2.2.2
Žalobca namietal aj výpočet pomeru úspechu a neúspechu pri trovách konania. Súd priznal žalobcovi
voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %, keď pri posudzovaníúspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale aj v časti
príslušenstva. Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty
sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Súd pri výpočte úspechu/neúspechu vyčísľoval úroky z

omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku a postupoval tak nesprávne. Ak sú úroky len príslušenstvom
pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Svoj názor oprel o viaceré súdne
rozhodnutia iných súdov: uznesenie NS SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, rozhodnutie Krajského
súdu Nitra č. 12Co/145/2017 zo dňa 27.3.2018, rozhodnutie Krajského súdu Nitra č. 25Co/40/2018
zo dňa 30.5.2018, rozhodnutie Krajského súdu Nitra č. 25Co/90/2018 zo dňa 25.07.2018, rozhodnutie

Krajského súdu Prešov č. 1Co/70/2018 zo dňa 08.11.2018; Rozhodnutie Krajského súdu Prešov č.
23Co/24/2019zodňa18.12.2019,rozhodnutieKrajskéhosúduŽilinač.9Co/52/2019zodňa28.03.2019,
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. 13Co/14/2019-215 zo dňa 28.06.2019, Krajského súdu
v Bratislave č.k. 6CoCsp/11/2020 zo dňa 29.4.2020, Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/13/2022
zo dňa 25.8.2022.

2.2.3
Záverom žalobca namietal nepriznanie trov konania voči žalovanej 1/. Žalobca nesúhlasil s názorom
súdu, že v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nie je možné
priznať náhradu trov konania. Žalobca má za to, že vyhlásenie konkurzu medzi takého dôvody nepatrí,
a preto mal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade priznať náhradu trov konania. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2020 zo dňa 28.4.2022.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť.

3.1
Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
odvolací súd žalobu zamietne. Zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Podľa žalovaného 2/
účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v

uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ
je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje
na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho
právo zaniká. Keďže výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre
nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov

nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Podľa žalovaného 2/ žalobca bližšie vysvetľuje pre omeškanie ktorej mesačnej splátky mala
byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru až v podanom odvolaní.
4.1
V písomnej replike k vyjadreniu žalobcu žalovaný 2/ zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

4.2
Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného namietal, že otázku, pre ktorú splátku došlo
k zosplatneniu, vysvetlil už v prvom odvolaní voči rozsudku zo dňa 01.04.2022. Ďalej poukázal na to, že
ako príloha žaloby doložená prehľadná tabuľka s názvom ,,Stav omeškaných splátok na úvere”, z ktorej

jednoznačne vyplynulo, že prvá omeškaná splátka pred zosplatnením úveru, s ktorou bol žalovaný v
omeškaní dlhšie ako 3 mesiace ku dňu zosplatnenia úveru (29.7.2019) bola práve splátka splatná k
25.4.2019. Tento prehľad omeškaných splátok nebol zo strany žalovaného v konaní nikdy spochybnený
resp. k nemu žalovaný nikdy nevzniesol žiadne námietky. Taktiež aj tvrdenie žalovaného, že žalovaný v
konaní namietal platnosť okamžitého zosplatnenia, sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce. K otázke

platnosti zosplatnenia úveru sa žalovaný v konaní vôbec nevyjadroval. V ostatnom sa pridržiaval
podaného odvolania.
5.1
Žalobca v písomnej duplike k replike žalovaného 2/ odkázal na svoje odvolanie a predchádzajúce
vyjadrenia.

6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávnenými subjektmi (§ 359CSP), t.j žalobcom a žalovaným 2/, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie
žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju aj zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti
ktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný(§355ods.1a2vspojenís§356ods.1CSP),preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP vo výroku III. a IV. ako vecne správny potvrdil a podľa § 388 zmenil vo vzťahu k napadnutým
výrokom II. a V. Výrok I. ponechal nedotknutý odvolací súd nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý

odvolaním.
7.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením jednotlivých listinných dôkazov mal posúdiť, či odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ je
dôvodné.
8.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nemal splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom
pre uznanie nároku v časti žalovanej istiny. Skutočnosť, že žalovaný 2/ (a aj žalovaná 1/) vo svojich
podaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali o možnosť plnenia v splátkach nemožno
bez ďalšieho vyhodnotiť ako uznanie nároku žalobcu. Aby nárok žalobcu bolo možné považovať
za uznaný museli by žalovaní 1/ a 2/ výslovne uviesť, že uznávajú nárok žalobcu v určitej presne

konkretizovanej výške, prípadne by musel byť nárok žalobcu uznaný v súlade s § 558 Občianskeho
zákonníka. Uvedené skutočnosti však v tomto konaní nenastali. Ďalej má odvolací súd za to, že
v podaniach žalobcu sa nenachádza návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, a preto súd
prvej inštancie nemohol takto rozhodnúť, aj keby žalovaní 1/ a 2/ boli bývali riadne (platne) uznali nárok
žalobcu čo do výšky a druhu, čo však v konaní nenastalo. Nakoľko mal odvolací súd preukázané, že

neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, ďalej sa zaoberal obsahom
odvolaní tak žalobcu, ako aj žalovaného 2/.

9.
Podstatným pre rozhodnutie vo veci (čo do istiny a príslušenstva) je, či súd prvej inštancie správne

právne posúdil otázku zosplatnenie pohľadávky žalobcom. Odvolací súd je toho názoru, že súd
prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou zosplatnenia úveru, keď uzavrel, že bez uvedenia
presnej identifikácie splátky nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie
práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Správne konštatoval, že sa
nejedná sa len o formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,

ktorá má spotrebiteľovi umožniť dozvedieť sa o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, pretože uvedenie iba výšky dlhu, s
ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, neumožňuje spotrebiteľovi bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za

rozhodnú.Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,ževzhľadomnato,ževýzva
veriteľa (žalobcu) na zaplatenie omeškanej splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti neobsahuje
identifikáciu rozhodnej splátky, tento právny úkon je absolútne neplatný z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne poznamenal, že žalobca podľa listinných
dôkazov, ktoré predložil, vyzval žalovaného 2/ aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nie je súčasťou

samotnej splátky úveru s tým, že pokiaľ nezaplatí žalovaný 2/ aj túto zmluvnú pokutu, tak pristúpi k
predčasnému zosplatneniu pohľadávky. S nezaplatením zmluvnej pokuty však zákon nespája následok
predčasného zosplatnenia úveru. Z dôvodu neurčitosti ohľadne konkrétnej splátky, ktorú bolo potrebné
zaplatiť a z dôvodu rozporu požiadavky zaplatiť aj zmluvnú pokutu aj samotné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru je neplatné. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si svoj nárok uplatnil

na základe predčasného zosplatnenia úveru, a preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol bez toho, aby
žalobcovi priznal napr. jednotlivé splátky, splatné do vyhlásenia rozsudku, nakoľko v prípade sporového
konania súd nemôže nad skutkové vymedzenie žaloby iniciatívne sám priznávať žalobcovi peňažné
čiastky, pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok vyslovene a len v súvislosti so zosplatnením úveru a toto
zosplatnenie preukázané nebolo.

10.
Na doplnenie považuje odvolací súd za nevyhnutné k namietanému nesprávnemu právneho posúdenia
súdu prvej inštancie uviesť nasledovné vo vzťahu k výzve na zaplatenie omeškaných splátok
s upozornením na zosplatnenie označené ako „Výzva“ zo dňa 27.05.2019 (č.l. 47-48 súdneho spisu),ktorú súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti, nakoľko v ňom
absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mal byť žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní. Účelom
právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov

spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko
trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.
Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri

nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd zastáva názor, že
výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý
z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky

je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo

pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi
v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak
je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie
a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí

troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na

základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného potom možno vyvodiť,
že z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by malo byť
zrejmé naplnenie podmienok podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je
spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd

nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonu veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli.
V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú
literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576

a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

11.
Nauvedenomnemeníničanito,ževrozhodovacejčinnostiniektorýchodvolacíchsúdov(ktorúnemožno
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP;

pričom tieto rozhodnutia nemožno zároveň v posudzovanej veci považovať za záväzné v zmysle §
193 eventuálne § 455 CSP). Súd prvej inštancie svoj právny názor riadne odôvodnil a skutočnosť, že
v otázke platnosti právneho úkonu pôvodného veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), ktorým si tento
voči žalovanému uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ (vyhlásil predčasnú splatnosť úveru), nedospelk rovnakým právnym záverom, ako dospeli iné odvolacie súdy v rozhodnutiach, na ktoré poukázal
žalobca, nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
nato,ževuvedenejťažiskovejprávnejotázkeposudzovanejveciniejerozhodovaciačinnosťodvolacích

súdov ustálená, keďže existuje množstvo rozhodnutí, v ktorých odvolacie súdy vyjadrili opačný právny
názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca (napr. rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline spis. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023, spis. zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.02.2022,
spis. zn. 8CoCsp/12/2024 zo dňa 30.05.2024, spis. zn. 9CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, spis. zn.
11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024). Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl.

2 ods. 2 CSP) nemožno považovať žalobcom akcentované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Odvolací súd primárne rieši otázku, kedy sa má vyhotoviť a doručiť
výzva, nerieši však otázku neplatnosti výzvy v prípade neuvedenia konkrétnej splátky v súlade s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR navyše v uvedenom rozhodnutí nijako osobitne
neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu obligatórne predchádzajúceho právneho úkonu veriteľa,
a to výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej

inštancievprejednávanomsporeučinilprieskumprávnehoúkonu-výzvypodľa§53ods.9Občianskeho
zákonníka podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o jeho neplatnosti z dôvodu neurčitosti
pričom s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného v odseku
9. odôvodnenia tohto rozsudku plne stotožňuje. Z dotknutých zákonných ustanovení teda vyplýva, že
zákon prísne stanovuje kritéria, za akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z uvedeného tiež vyplýva, že aj keď
vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva
zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy.
Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného

upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou je v omeškaní a zároveň pre
omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na predčasne zosplatniť úver/dlh.
12.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 27.05.2019 označeným
ako: „Opakované upozornenie“ oznámil žalovaným 1/ a 2/, že ku dňu 27.05.2019 sú v omeškaní so

splácaním pohľadávky banky vo výške 147,13 eur (ďalej aj sumy 15,- eur ako zmluvnej pokuty). Týmto
podaním banka vyzvala žalovaných na úhradu špecifikovanej pohľadávky v lehote 3 kalendárnych dní
(nie je špecifikované od akého momentu). Zároveň upozornila žalovaných, že v prípade, ak dlžnú sumu
v stanovenej lehote neuhradia, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky,
čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje

identifikáciu splátky (dokonca výzva na splatenie dlžných záväzkov tak neurčitej splátky ako aj zmluvnej
pokuty), s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní
svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil dňa 29.07.2019), a táto pôsobí vo
vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedeného nemožno výzvu zo dňa 27.05.2019 považovať

za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku ktorej je
tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru –
označené ako ,,Výzva na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 29.07.2019 považovať za platné a účinné.
Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)

krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok, že žalobca nebol oprávnený
sa domáhať zaplatenia úveru za týchto skutkových okolností. Pokiaľ žalobca upriamuje pozornosť na
opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky, odvolací súd s poukazom na
už vyššie uvedené závery zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej

istej inštancie v tomto smere záväzné. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca nemal splatnú
pohľadávku, nemohol sa domáhať jej zaplatenia na súde, ako ani zaplatenia prípadného príslušenstva.
13.
Odvolací súd dodáva, že nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods.
9 Obč. zák. (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Obč. zák.) preskúmavaním platobnej histórie

úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo naráža aj na „procesné limity“ v zmysle
§ 132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť, pričom vadu výzvy nie je
možné odstrániť, ani špecifikovaním splátky v odvolaní. S ohľadom na opísané/uvedené nedodržanie
zákonných predpokladov predčasného zosplatnenia, ide o neplatný právny úkon. K mimoriadnejzročnosti úveru teda nedošlo, preto ani nemohla začať plynúť premlčacia doba pre celý/zročný dlh.
Nakoľko však žalobca svoj/uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného
úveru, pričom v odvolacom a prvoinštančnom konaní nie je (§ 294 a § 371 CSP) zmena žaloby (ktorou

je i zmena podstatných skutkových tvrdení) možná/prípustná, odvolací súd nemohol nárok posudzovať
inak, napríklad/predovšetkým ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by
išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok (žalobcom neuplatnený).
14.
V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

porušením práva na spravodlivý proces (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, a to s prihliadnutím na
to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky námietky (argumenty) uvedené
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05), pričom konštatuje, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci

skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, svoje závery náležite
vysvetliladostatočneuspokojivoobjasnil,zakýchúvahvychádzal.Ikeďnepreskúmateľnosťrozhodnutia
pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je
spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za
následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci

o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom
prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou
z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie
pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo

a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
15.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak,
že žalobu zamietol, nakoľko žalobca na podklade ním vykonaných skutkových tvrdení (mimoriadne
zosplatnenie v roku 2019) nemá nárok na priznanie nezosplatneného úveru a súčasne odvolací súd

nemôže žalobcovi priznať nárok na základe iných skutkových okolností (splatné splátky) a súčasne
napadnutý výrok III. ako vecne správny potvrdil. S ohľadom na posúdenie veci boli bezpredmetné
námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia nepriznania nároku na príslušenstvo. Tu
je však potrebné uviesť, že v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie riadne odôvodnený,
keď nepriznanie vychádzalo z posúdenia zosplatnenia ako neplatného právneho úkonu na podklade

neplatnej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd ďalej uvádza, že na posúdenie veci nemalo vplyv
čiastočné priznanie pohľadávky prvým rozsudkom, nakoľko tento z dôvodu nepodania odvolania zo
strany žalovaných 1/ a 2/ nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
16.
Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok o trovách konania voči žalovanej 1/, nakoľko má za

to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách tak, že ich nepriznal žiadnej sporovej strane. Je
potrebnésiuvedomiť,žezákladnýmprincípomkonkurznéhokonaniaaoddlženiajestopnutievymáhania
a navyšovania starých dlhov, ktoré vznikli pred konkurzom. Takýmito pohľadávkami sú aj pohľadávky
v podobe trov súdneho konania, ktoré žalobcovi vznikli do vyhlásenia konkurzu, a ktoré si mohol
v konkurze prihlásiť. Preto ak súd prvej inštancie trovy nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

tak postupoval správne v súlade so zmyslom a účelom zákona č. 7/2005 Z.z. upravujúcim konkurz
a oddlženie fyzických osôb. Odvolací súd zdôrazňuje, že pohľadávka v sume zaplateného súdneho
poplatku bude predmetom náhrady v tomto konaní.

17.

O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobca ani žalovaný 2/ nemajú právo
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že v prvoinštančnom
konaní by prichádzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného 2/, nakoľko žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy celkom 7.381,48 eur (resp. sumy 9.353.95 eur v prípade vyčíslenia úrokov
z omeškania). Úspešný bol čo do zaplatenia 4.446,12 eur (priznaná suma 2504,40 eur a dôvodné

späťvzatie1941,72eur),resp.5.218,09eur–vrátaneúrokovzomeškaniavyčíslenýchkudňuvyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie). Hrubý úspech žalobcu by teda predstavoval 60,23 % (resp. 55,78%
pri započítaní úrokov z omeškania) a úspech žalovaného 39,77% (resp. 44,22% pri započítaní úrokov
z omeškania). Čistý úspech žalobcu 20,46% (resp. 11,56% pri vyčíslených úrokoch z omeškania).Odvolací súd konštatuje, že čo do prvého odvolania bol úspešný žalobca v tom, že rozsudok súdu prvej
inštancie bol v časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, avšak čo do preskúmavaného odvolania,
bol k plne úspešný žalovaný 2/, nakoľko jeho odvolanie viedlo k zmene napadnutého výroku II. tak, že

žaloba bola zamietnutá vo zvyšnej časti a bol potvrdený výrok III. o zamietnutí časti žaloby. V tomto
prípade má odvolací súd za to, že je potrebné nahliadať na celý priebeh súdneho konania čo do náhrady
trovkonaniakomplexne.Pozváženívšetkýchokolnostímáodvolacísúdzato,žesohľadomnapomerný
úspech žalobcu 20,46 % (resp. 11,56%) a úspech žalovaného 2/ v tomto odvolacom konaní v rozsahu
100% je dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.

1 a § 256 CSP tak, že ani žalobca ani žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov konania.

18.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).