Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/48/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200986.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o.,
so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanej: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so
sídlom Podbiel 177, 027 42 Podbiel, IČO: 36 135 101, o nahradenie prejavu vôle žalovanej, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 16C/38/2024-60 zo dňa 12. novembra 2024,
takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 16C/38/2024-60 zo dňa 12. novembra 2024 potvrdzuje.
II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou mu doručenou dňa 05.04.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanej ako predávajúcej nahradenia prejavu vôle uzatvoriť so žalobcom
ako kupujúcim kúpnu zmluvu s obsahom podrobne uvedeným v žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že je
podielovým spoluvlastníkom pozemkov parciel KN-E č. 6081 - orná pôda o výmere 768 m2 a č. 6082
- orná pôda o výmere 792 m2, zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. a obec C. pod B5 v podiele o veľkosti 1/6. Žalovaná je na liste vlastníctva zapísaná
ako podielová spoluvlastníčka týchto pozemkov v podiele o veľkosti 40/48 a tento svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. V 2503/21 zo dňa 13.12.2021 od F. G., nar. XX.XX.XXXX
za kúpnu cenu 1,- eur podľa článku III. uvedenej zmluvy. Postupom žalovanej a pôvodného podielového
spoluvlastníka F. G., došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu v zmysle ust. § 140
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len „OZ“). Z výkladu ust. § 140 OZ
jednoznačne vyplýva, že spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel s výnimkou prevodu
na osoby blízke je povinný tento podiel najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, pričom predkupné
právo sa týka ako odplatného, tak aj bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade
sa žalobca rozhodol, že sa z titulu porušenia predkupného práva bude domáhať voči žalovanej ako
nadobúdateľke, aby nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na dotknutých pozemkoch mu ponúkla na
kúpu
za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudla od pôvodného podielového spoluvlastníka.
Žalovaná, podľa názoru žalobcu v úmysle zmariť uplatnenie si zákonného predkupného práva zo
strany žalobcu, zaťažila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby zmluvným záložným právom v
prospech záložného veriteľa B. C..O účelovosti správania sa žalovanej v súvislosti s jej vedomosťou o porušení zákonného predkupného
práva svedčí aj konanie žalovanej po začatí súdneho konania v obdobnej právnej veci - porušenie
zákonného predkupného práva, žaloba vedená pred okresným súdom Námestovo pod spis. zn.
16C/24/2023, kde obdobne boli zaťažené záložným právom nehnuteľnosti, pri ktorých došlo k porušeniu
zákonného predkupného práva žalobcu. Vzhľadom k uvedenému považoval žalobca uplatnený nárok za
oprávnený a dôvodný, pričom nárok na nahradenie prejavu vôle žalovanej, ktorého sa žalobca domáhal
považoval
za zodpovedajúci ust. § 140 a § 603 ods. 3 OZ a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.
3. Žalovaná žalobu žiadala zamietnuť. Na svoju obranu uviedla, že ako nadobúdateľka
spoluvlastníckeho podielu nebola povinná skúmať, či bolo alebo nebolo porušené žalobcovo právo
prednosti kúpy, a to aj z dôvodu, že pri podpísaní kúpnej zmluvy s predávajúcim dňa 13.12.2021, kedy
zmluva podpísaním nadobudla platnosť, sa na liste vlastníctva žalobca ako spoluvlastník dotknutých
pozemkov nenachádzal. Už pri zbežnom pohľade na zápisy
na dotknutom LV č. XXXX je zrejmé, že titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/6 žalobcom súd zámenná zmluva pod č. V-39/2022, vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra
nehnuteľností podľa nej povolený dňom 17.01.2022 a darovacia zmluva pod č. V-419/2023, vklad
vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností podľa nej povolený dňom 30.03.2023. To, že
kúpna zmluva ňou uzavretá nadobudla účinnosť až dňom vkladu jej vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností pod č. V-2503/2021, t. j. dňa 17.05.2022 potvrdzuje, že správny orgán pri jej zapisovaní
postupoval nesprávne. Okrem údajov vyznačených na liste vlastníctva to potvrdzuje aj skutočnosť, že
jej bol vrátený správny poplatok vo výške 66,- € z dôvodu, že o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté
v zákonnej tridsaťdňovej lehote. Je zrejmé, že ak by bola lehota zachovaná, tak zápis mal byť
realizovanýnajneskôrdňom12.01.2022.Žalovanávyslovilapresvedčenie,žestranysporuakopodieloví
spoluvlastníci viacerých pozemkov, ktoré sa nachádzajú aj pod stavbami
vo vlastníctve žalobcu, by mali spoločne akceptovať jej návrh na zámeny podielov v jednotlivých
pozemkoch v rámci celého areálu. Takým spôsobom, aby sa výmenami stali výlučnými vlastníkmi
vytypovaných pozemkov v areáli, keď vlastnícke vzťahy v pozemku označenom ako parcela KN-C č.
875/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30.358 m2 nie sú vysporiadané, lebo vlastnícky platí
stav u pozemkov podľa jednotlivých parciel KN-E, ktorý je potrebné právne vysporiadať. Žalovanej návrh
zo strany žalobcu nebol akceptovaný a naopak, namiesto dohody neprestáva v podávaní žalôb, keď
predmetná je už v poradí tretia. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že pri žalobách, predmetom ktorých
je právny úkon,
ku ktorému sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle, je súd viazaný návrhom. Nemôže z vlastnej
iniciatívy meniť jeho obsah. Je povinný vždy skúmať, či navrhovaný právny úkon nie je v rozpore so
zákonom alebo v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca v rozpore
soskutočnosťoutvrdí,žeboloporušenéjehoprávoprednostikúpy.Ajnapriektomu,ženebolpodielovým
spoluvlastníkom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, t. j. predo dňom 13.12.2021, ako aj preto že
darovacou zmluvou pod č. V-419/2023 zavkladovanou dňa 30.03.2023 bolo zjavne porušené jej
prislúchajúce právo prednosti kúpy. Žalobcom podaná žaloba okrem uvedených skutočností je podaná
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) až do takej miery, že je potrebné ju už len z uvedeného
dôvodu zamietnuť. Súdy majú zákonom dané limity rozhodovania vymedzené príslušnými zákonnými
ustanoveniami, ktoré žalobný návrh ani obsahovo ani právne nenaplňuje.
4. Žalobca v reakcii na obranu žalovanej uviedol, že pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že by bolo
potrebné spoločne akceptovať jej návrh na zámeny podielov v jednotlivých pozemkoch v rámci areálu,
v minulosti prebehli rokovania ohľadom vyriešenia vlastníckych vzťahov v „areáli“ v k. ú. C., avšak ústne
dohody, ktoré boli uzavreté v rámci týchto rokovaní, neboli rešpektované zo strany žalovanej, čo ho
nepríjemne prekvapilo. Podanou žalobou žalobca napráva jednostranné konanie zo strany žalovanej,
ktorým táto svojvoľne začala získavať bez jeho vedomia spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v
k. ú. C.
od jednotlivých vlastníkov. Žalobca vyjadril ľútosť, že musel k takémuto kroku prikročiť, avšak táto žaloba
ako aj ostatné žaloby vyplývajú z konania žalovanej. Z uvedeného dôvodu preto nesúhlasil s tvrdením
žalovanej, že jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Využíva len svoje práva, ktoré mu zákon
umožňuje.
5. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že z rozhodovacej činnosti mu bol známy obsah spisu
Okresného súdu Námestovo spis. zn. 16C/24/2023. V tejto veci bola podaná žaloba totožným žalobcom
vočitotožnejžalovanejažalobcasaňoudomáhalnahradeniaprejavuvôležalovanejzdôvoduporušenia
predkupného práva pri kúpnych zmluvách, ktorých predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX a LV č. XXXXX, k. ú. C.. Konanie sa právoplatne skončilo zastavením konania vdôsledku späťvzatia žaloby, pričom dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že po podaní žaloby došlo
k odstúpeniu od kúpnych zmlúv, ktorými nebolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobcu, čím
došlokspätnémuzápisunaLVč.XXXXaLVč.XXXXX,k.ú.C.napôvodnýchvlastníkov.Zuvedenéhoje
zrejmé, že toto konanie nemá priamu vecnú súvislosť s predmetom sporu v posudzovanej veci. Uvedené
preukázalo len to, že žalovaná odkupovala spoluvlastnícke podiely
na pozemkoch v k. ú. C., ktorých spoluvlastníkom bol/je žalobca. Na podklade ostatných vykonaných
dôkazov súd prvej inštancie zistil, že na LV č. XXXX, k. ú. a obec C. boli ku dňu 12.12.2021 zapísané
pozemky parcely KN-E č. 362, č. 363, č. 4139,
. 5055/2, č. 5809, č. 5812, č. 5813, č. 8142/1, č. 8142/2, č. 9055, č. 9056/2, č. 9814 a aj sporné č. 6081
a č. 6082. Ako spoluvlastníci týchto pozemkov boli na LV zapísaní: v podiele o veľkosti 1/48 pod B1 H.
I. a v podiele o veľkosti 1/48 pod B2 J. I.. Ďalším spoluvlastníkom bol J. I., ktorého podiel však nebol
na žalovanou predloženom výpise z LV zachytený, rovnako ako prípadne ďalší spoluvlastníci týchto
pozemkov a ich podiely. S dátumom 13.12.2021 bola vyhotovená kúpna zmluva, ktorou okrem iných
predávajúci F. G. predal žalovanej okrem iných spoluvlastnícky podiel o veľkosti 40/48 na pozemkoch
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. a obec C. ako parcely KN-E č. 6081 a č. 6082. V čl. III. zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti (keď predávajúci žalovanej predal
aj pozemok parcela KN-E č. 6052 - orná pôda o výmere 1.120 m2 zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. C.) vo
výške 1,- eur za všetky prevádzané nehnuteľnosti. Zmluva bola podpísaná v deň jej vyhotovenia, ako
to vyplýva z overovacej doložky matriky obce C. na poslednej strane zmluvy. Vklad vlastníckych práv
do katastra nehnuteľností podľa tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 17.05.2022 pod č. V-2503/2021.
Z dôvodu nedodržania lehoty na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností Okresný úrad Tvrdošín,
katastrálny odbor dňa 07.03.2022 rozhodol o vrátení správneho poplatku, ktorý žalovaná zaplatila za
návrh na vklad dňa 13.12.2021. S dátumom 11.01.2022, ale s podpismi overenými matrikou obce C.
dňa 10.01.2022, bola vyhotovená zámenná zmluva, ktorou okrem iných J. I., ako aj J. I. zamenili okrem
iných aj spoluvlastnícky podiel J. I. o veľkosti 1/48 a J. I. o veľkosti 4/48 na pozemkoch zapísaných na LV
č. XXXX, k. ú. a obec C. ako parcely KN-E: č. 6081 a č. 6082, a to za spoluvlastnícky podiel žalobcu na
pozemkoch v k. ú. C.. Vklad vlastníckych práv podľa tejto zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 17.01.2022 pod č. V-39/2022, a to
v zrýchlenom konaní. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. zo dňa 20.03.2024 vyplynulo, že žalovaná sa stala
spoluvlastníčkou pozemkov zapísaných na tomto LV v podiele o veľkosti 40/48 na základe spomenutej
kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 13.12.2021
a na podklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností dňa
17.05.2022. Zároveň z tohto výpisu z listu vlastníctva vyplynulo,
že žalobca sa stal spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na tomto LV na základe spomenutej zámennej
zmluvy, a to v podiele o veľkosti 5/48 a na základe darovacej zmluvy č. V-419/2023 zo dňa 30.03.2023
v ďalšom podiele o veľkosti 3/48-iny. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli na predmetnom liste
vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci zapísané len strany sporu, žalobca v podiele o veľkosti 1/6-ina
(8/48) a žalovaná v podiele o veľkosti 40/48 s tým, že dňa 11.04.2023 bol povolený vklad záložného
práva pre záložného veriteľa B. C. do katastra nehnuteľností na oba pozemky zapísané na tomto liste
vlastníctva.
6. Poukazujúc na ust. § 140 a § 602 až § 606 OZ súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že aplikáciou týchto ustanovení dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Vychádzal z toho,
že žalobca žalobou uplatnil jeden z nárokov, ktoré vznikajú pri porušení zákonného predkupného
spoluvlastníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa však žalovaná dôvodne bránila tým, že žalobca v
čase, keď uzavierala spornú kúpnu zmluvu, nebol spoluvlastníkom dotknutých pozemkov, a tak osoba,
ktorá jej spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2021 kúpila, nemala povinnosť ponúknuť
pred predajom svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Túto povinnosť mala voči osobám, ktoré boli
spoluvlastníkmi daných pozemkov ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 13.12.2021. Keďže žalobca
svoj „prvý“ spoluvlastnícky podiel na dotknutých pozemkoch nadobudol až dňa 17.01.2022 (na základe
zámennej zmluvy zo dňa 10.01.2022), je zrejmé, že v čase uzavierania spornej kúpnej zmluvy žalobca
spoluvlastníkom daných pozemkov nebol. Potom to, že mu spoluvlastnícky podiel ponúknutý na predaj
nebol, je logické a správne. Napriek tomu žalobca by mohol byť so svojou žalobou úspešný, ak by
nesporne tvrdil, alebo preukázal, že osoba, ktorá žalovanej predala spoluvlastnícky podiel o veľkosti
40/48 na dotknutých pozemkoch si nesplnila svoju ponukovú povinnosť voči právnym predchodcom
žalobcu. So spoluvlastníckym podielom, ktorý žalobca nadobudol na týchto pozemkoch, totiž na neho
prešlivšetkyprávaapovinnostipôvodnéhospoluvlastníka/spoluvlastníkov.Boltopritomžalobca,ktomal
povinnosť preukázať, že jeho právnym predchodcom F. G. spoluvlastnícky podiel (ktorý potom predal
žalovanej) vôbec neponúkol na predaj a došlo tak k porušeniu jeho predkupného práva. Z nespornýchskutkových tvrdení strán sporu pritom vychádzať možné nebolo, pretože žalovaná uvádzala, že F. G.
s právnymi predchodcami žalobcu uzavrel ústnu aj písomnú dohodu o vzdaní sa predkupného práva.
Žalujúca strana síce navrhla, aby bol F. G. vypočutý na okolnosti splnenia ponukovej povinnosti, ale
tento návrh urobila až na pojednávaní, ktorý návrh súd prvej inštancie vyhodnotil ako oneskorený, resp.
popierajúci zásadu koncentrácie konania. Využitie sudcovskej koncentrácie vyvodil súd prvej inštancie
z uznesení vydaných podľa ust. § 167 ods. 1 až 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Žalobcovi pritom už z písomných vyjadrení žalovanej bola zrejmá (musela byť zrejmá)
jej obrana, že F. G. nemal dôvod ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach
(ktorý mienil previesť žalovanej),
na predaj žalobcovi, pretože ten ešte nebol evidovaný ako ich vlastník v čase uzavierania spornej kúpnej
zmluvy. V nadväznosti na uvedené by návrh na výsluch svedka bolo možné považovať za včasný,
ak by bol navrhnutý dostatočne včas pred pojednávaním (prípadne by žalobca zabezpečil jeho účasť
na pojednávaní). V takomto prípade by uvedený výsluch mohol byť vykonaný na pojednávaní. Keďže
však výsluch svedka bol navrhnutý až na pojednávaní, na ktorom svedok prítomný nebol, musel by byť
určený ďalší termín pojednávania. Za daného stavu veci tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
nepreukázal (ani nesporne netvrdil), že si F. G. pred predajom spoluvlastníckeho podielu žalovanej
nesplnil svoju ponukovú povinnosť. Táto skutočnosť predstavovala samostatný dôvod na zamietnutie
žaloby, pretože ak nebolo preukázané (ani nesporne tvrdené), že došlo k porušeniu predkupného
práva právnych predchodcov žalobcu, žalobca sa nemohol úspešné domáhať nahradenia prejavu vôle
žalovanej, pretože ide o nárok, ktorý vzniká v dôsledku porušenia predkupného práva spoluvlastníka.
7. Zároveň sa však súd prvej inštancie stotožnil aj s ďalšou obranou žalovanej, a to, že žaloba žalobcu
predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý podľa ust. § 3 ods. 1 OZ nepožíva právna
ochranu. Je zrejmé, že strany sporu majú medzi sebou viacero konfliktov, ktoré vyplývajú z toho, že
sa nevedia dohodnúť na vysporiadaní pozemkov v rozsiahlej výmere. Keďže žalobca bližšie nevysvetlil
svoje pohnútky, prečo sa rozhodol nadobudnúť podiel o veľkosti 1/6 na pozemkoch, vo vzťahu ku
ktorým žalobkyňa predtým kúpila spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/6, súdu prvej inštancie sa javilo
jeho správanie ako schválnosť, resp. podľa jeho názoru nebol skutočným dôvodom nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 ani tak záujem tento podiel vlastniť, ale skôr záujem získať
voči žalovanej prostriedok, ktorým by žalobca zbavil žalovanú jej celého spoluvlastníckeho podielu
a stal by sa tak výlučným vlastníkom dotknutých pozemkov. Tomu nasvedčovala podľa názoru súdu
prvej inštancie skutočnosť, že žalobca uzavrel zámennú zmluvu za účelom nadobudnutia svojho
spoluvlastníckeho podielu dňa 10.01.2022, t. j. ani mesiac potom, ako kúpila svoj spoluvlastnícky podiel
žalovaná (13.12.2021). Tým, že žalobca zaplatil správny poplatok za zrýchlené katastrálne konanie
a žalovanej naopak príslušný okresný úrad nepovolil vklad vlastníckeho práva v zákonom stanovenej
30-dňovej lehote, došlo k tomu, že vklad v prospech žalobcu bol povolený už dňa 17.01.2022 a
vklad v prospech žalovanej až dňa 17.05.2022 (hoci zákonná lehota na povolenie vkladu skončila dňa
13.01.2022).
8. Napokon dospel súd prvej inštancie k záveru, že je tu aj tretí dôvod, pre ktorý žaloba nemôže obstáť
a musí tak byť zamietnutá. Žalobca sa žalobou domáhal nahradenia vôle - prevodu spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 40/48 pôvodne patriaceho F. G.. V čase, keď F. G. predával svoj podiel žalovanej
(13.12.2021), právni predchodcovia žalobcu (J. I. a J. I.) vlastnili spoluvlastnícke podiely spolu o veľkosti
5/48. Ak by teda bolo zistené, že F. G. svoj podiel o veľkosti 40/48 neponúkol na predaj a porušil tak
predkupné právo (k čomu však súd prvej inštancie nedospel), žalobca by sa mohol úspešne domáhať
nahradenia prejavu vôle len
vo vzťahu k časti spoluvlastníckeho podielu, a to v pomernom rozsahu pripadajúcom na jeho
podiel (5/48) z podielu o veľkosti 40/48. Žalobou však žalobca žiadal nahradiť prejav vôle žalovanej
uzavrieť s ním kúpnu zmluvu na predaj celého jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 40/48. Pritom
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/48 v danom čase patril ešte B. B., ktorý ho žalobcovi previedol až
v roku 2023. Inak povedané, ak by mal žalobca, resp. jeho právni nástupcovia právo odkúpiť podiel F.
G. o veľkosti 40/48, predkupné právo im náležalo len v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu, pričom
predkupné právo (v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu) mal v danom čase aj B. B.. Na J. I. z
celkových 8 dielov pripadli 4 diely, na J. I. 1 diel a na B. B. diely 3. Právo vykúpiť podiel tak mali v pomere
4:3:1 zo 40/48, čo predstavuje 20/48 na podiel J. I., 5/48 na podiel J. I.
a 15/48 na podiel B. B.. Žalobca by tak mohol úspešne žiadať nahradenie prejavu vôle vo vzťahu ku
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 25/48 odvíjajúceho sa
od spoluvlastníckych podielov J. I. a J. I.. Ak sa potom žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle v
širšom rozsahu než mu náležal, súd prvej inštancie nemohol žalobu v časti zamietnuť, ale mohol buďžalobe vyhovieť v celom rozsahu alebo ju v celom rozsahu zamietnuť, keďže modifikácia obsahu zmluvy
súdom je neprípustná.
9. Na základe uvedených troch dôvodov (nepreukázanie porušenia predkupného práva, výkon práva
s rozpore s dobrými mravmi a nesprávne uvedenej výšky spoluvlastníckeho podielu v zmluve, ktorú
mala žalovaná so žalobcom nahradením jej prejavu vôle uzavrieť), súd prvej inštancie žalobu zamietol
v celom rozsahu.
10. Vzhľadom na výsledok konania, keď žalovaná bola v spore plne úspešná, jej súd prvej inštancie
priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Žalovaný podal odvolanie s odkazom na dôvody podľa ust. § 365 od. 1 písm. e) a g) CSP. Tieto
odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu
na vykonanie dôkazu výsluchom svedka F. G. vznesenému na pojednávaní dňa 22.10.2024, a to v
súvislosti s vyslovením predbežného právneho posúdenia veci
zo strany súdu prvej inštancie. Svoj dôkazný návrh odôvodnil tým, aby sa tento svedok ako účastník
právneho vzťahu - kúpnej zmluvy uzavretej z jeho strany ako predávajúceho
so žalovanou ako kupujúcou dňa 13.12.2021 vyjadril k okolnostiam, či pred predajom svojho
spoluvlastníckeho podielu žalovanej, akým spôsobom a či vôbec ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel
na predaj vtedajším spoluvlastníkom dotknutých pozemkov, ktoré boli predmetom žaloby. Súd prvej
inštancie dôkaz nevykonal, aj keď na pojednávaní skonštatoval, že žaloba môže byť dôvodná len vtedy,
ak by bolo nesporene tvrdené alebo preukázané,
že predávajúci F. G. svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 40/48 neponúkol
na predaj vtedajším spoluvlastníkom, J. I., J. I.
a B. B., resp. ak nebola medzi nimi uzavretá dohoda o vzdaní sa predkupného práva. Práve tieto
skutočnosti mohli byť zo strany svedka F. G. vysvetlené
aobjasnené,avšakzdôvodunevyhoveniatomutodôkaznémunávrhu,ktomutonedošlo.Žalobcaboltak
toho názoru, že týmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý
proces (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 2018/2010).
13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správnypotvrdiťvcelomrozsahuažalobcuzaviazaťnanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100
%.Podľajejnázorusúdprvejinštanciepostupovalsprávne,ak návrhnavykonanienamietanéhodôkazu
zamietol, čo aj v napadnutom rozsudku dostatočným logickým a zrozumiteľným spôsobom, najmä s
prihliadnutím na ďalšie dôvody zamietnutia žaloby, aj odôvodnil. Žalovaná sa tak nestotožnila s tým,
že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces, lebo
vykonanie dôkazu, ktorý bol prednesený až na pojednávaní, s prihliadnutím na zásadu sudcovskej a
zákonnej koncentrácie by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
14. Žalobca odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli predložené ani žiadne iné podania
strán urobené v odvolacom konaní.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti
rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie
rozhodol v neprospech žalobcu, keďže žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej proti žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné
napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného vyplýva
zodpovednosť odvolateľa za obsah ním vznesených odvolacích námietok.17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
18. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie žalobu
zamietol z viacerých dôvodov, z ktorých každý z nich by bol sám o sebe dôvodom
na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
19. Žalobca sa vo svojom odvolaní dotkol iba jedného z vyššie zmienených dôvodov zamietnutia
jeho žaloby, a to nepreukázania porušenia predkupného práva jeho právnych predchodcov
(predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov, od ktorých nadobudol žalobca svoje spoluvlastnícke
podiely na dotknutých pozemkoch), teda nepreukázania skutočnosti,
že právny predchodca žalovanej (F. G.) nesplnil v danom prípade svoju ponukovú povinnosť podľa ust.
§ 140 OZ.
20. V súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané
jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno
ohľadneurčitýchskutočnostíležínatejstrane,ktorázichexistencievyvodzujepresebapriaznivéprávne
dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môžedochádzaťkjehoprerozdeľovaniu.Priposudzovanídôkaznéhobremenanatej-ktorejstranesporu
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.
21. Žalobca v spore tvrdil, že zo strany právneho predchodcu žalovanej bola porušená ponuková
povinnosť podľa ust. § 140 OZ, teda, že pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalovanou predávajúci
F. G. neponúkol prevádzaný spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobcovi, resp. ostatným podielovým
spoluvlastníkom (právnym predchodcom žalobcu).
Zo strany žalobcu tak išlo o tvrdenie negatívnej skutočnosti, teda tvrdenie o jej neexistencii. Keďže
žalovaná poprela skutkové tvrdenie žalobcu o neexistencii tejto skutočnosti, dôkazné bremeno
zaťažovalo naopak žalovanú. Inak povedané, bolo práve na žalovanej, aby preukázala, že jej právny
predchodca si ponukovú povinnosť splnil. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne vyhodnotil dôkazné
bremeno v spore, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenie, pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či
právny predchodca žalovanej ne/splnil svoju ponukovú povinnosť.
22. Aj napriek nesprávnemu hodnoteniu dokazovania ohľadom uvedenej spornej skutočnosti však
žalobca nereagoval v odvolaní na ďalšie skutkové a právne dôvody, ktoré samé o sebe rovnako viedli
súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie zamietol totiž žalobu aj z dôvodu, že
v posudzovanom prípade išlo zo strany žalobcu k výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 OZ) a tiež z dôvodu viazanosti žalobným návrhom, o ktorom mohol rozhodnúť len tak, že by žalobe
v celom rozsahu vyhovel alebo nevyhovel, pričom žalobe nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu,
keďže ani pri porušení predkupného práva jeho právnych predchodcov by sa žalobca nemohol domáhať
nahradeniaprejavuvôležalovanejuzavrieťsožalobcomkúpnuzmluvunacelýjejspoluvlastníckypodiel.
Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi bolo zrejmé, že žalobcom v odvolaní
namietané pochybenie súdu prvej inštancie nebolo bez ďalšieho, teda bez vznesenia odvolacích
námietok voči ďalším dôvodom napadnutého rozhodnutia, spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Bez formulácie špecifických odvolacích námietok odvolací
súdsprávnosťďalšíchdvochdôvodovzamietnutiažalobyformulovanýchsúdomprvejinštancienemohol
preskúmavať.
23. Žiada sa poznamenať, že žalobca v odvolaní neformuloval akékoľvek odvolacie námietky, pokiaľ ide
o rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., a tento napadol zjavne len ako výrok závislý na výroku
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v samom merite veci.
24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti sodvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.