Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119378033
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6119378033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: R Collectors, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A,
811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A,
914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 11 343,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Csp/8/2020-350 zo dňa 01. júla 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 240,18 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 240,18 eura od

12.07.2018 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 65 eur splatných vždy do 25. dňa v
mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti
zamietol. Výrokom III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 60,50 %.

1.1 Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2,
§ 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 43a, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až
4, 9, § 232 ods. 4, § 488, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzatvorili dňa 28.09.2011 Zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 15 000 eur. Predmetnú

zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní zmluvy prvoinštančný súd
zistil absenciu niektorých, zákonom požadovaných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy - úverová zmluva
neobsahovala celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná zaplatiť, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva uvádzala výšku úveru 15 000 eur a celkové náklady 2
557,33 eura, pričom celková suma mala byť súčtom týchto dvoch hodnôt. Podľa výpočtu súdu (120
mesačných splátok po 146,66 eur) mala žalovaná zaplatiť 17 559,20 eura, skutočné náklady teda boli 2

559,20 eura. V zmluve tak bola uvedená nižšia suma nákladov v neprospech spotrebiteľa. Tento rozpor
spochybnil možnosť spotrebiteľa správne posúdiť svoj záväzok. Preto prvoinštančný súd považoval úverza bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvej inštancie tiež konštatoval, že v zmluve chýbal údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), čo rovnako viedlo k záveru

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej, týkajúcu sa
chýbajúcej adresy predávajúceho na uplatnenie reklamácie, pretože išlo o úver, ktorý nebol viazaný
na nákup tovaru. Potvrdil, že zmluva bola platne uzavretá, pretože žalovaná prijala ponuku právneho
predchodcu žalobcu (Poštová banka, a. s.) na úver vo výške 15 000 eur namiesto pôvodne žiadaných
17 000 eur a úver následne splácala. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že právny predchodca

žalobcu neskúmal jej bonitu, keď predložené dôkazy preukázali opak, a zníženie výšky úveru zo 17 000
eur na 15 000 eur bolo výsledkom preverenia bonity. Rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú námietku
premlčania. Zistil, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 15. októbra 2016 a
úver bol zosplatnený 19. júna 2017. Žaloba bola podaná 17. septembra 2019, teda počas plynutia
premlčacej lehoty. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovilennesplatenýzostatokzposkytnutejsumyúveru,čopredstavuje2240,18eura(rozdielmedzi

poskytnutými 15 000 eurami a už uhradenými 12 759,82 eurami). Zvyšnú časť žaloby prvoinštančný súd
zamietol. Žalovanej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 65 eur, pričom omeškanie s
jednou splátkou spôsobí splatnosť celého dlhu. Výška splátky bola stanovená po zvážení majetkových
a zárobkových pomerov žalovanej a v súlade s ustálenou súdnou praxou, tak aby neboli ohrozené
práva žalobcu ani základné životné potreby žalovanej a jej detí. Pokiaľ ide o príslušenstvo, súd priznal

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 2 240,18 eura od 12. júla 2018.
Vyššie úroky z omeškania, ktoré žiadal žalobca, boli zamietnuté, pretože boli vypočítané z vyššej sumy,
než aká bola priznaná súdom. O náhrade trov konania súd rozhodol v prospech žalovanej, ktorá bola
úspešná v rozsahu 60,50 %, pretože žalobca sa pôvodne domáhal sumy 11 343,68 eura, ale súd mu
priznal len 2 240,18 eura.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v rozsahu jeho výrokov I. a III. odvolanie
z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho v napadnutých častiach zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie vo veci, alternatívne rozhodnutie v napadnutých častiach
zruší a žalobu zamietne.

2.1 Žalovaná predovšetkým poukázala na zmenu na strane žalobcu, ktorú prvoinštančný súd pripustil
uznesením č. k. 4Csp/8/2020-181 zo dňa 04.01.2021, keď do konania namiesto pôvodného žalobcu
- Poštová banka, a. s. vstúpila spoločnosť R Collectors s. r. o., ktorá nie je bankou, pričom pôvodný
veriteľ (banka) postúpil pohľadávku na uvedenú spoločnosť. Súd prvej inštancie mal teda primárne

skúmať aktívnu vecnú legitimáciu nového žalobcu z pohľadu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
najmä s ohľadom na skutočnosť, že ide o spoločnosť, ktorá bankou nie je. Žalovaná tiež namietala,
že ak veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie
úveru. Súdprvejinštancievosvojomrozsudkuuviedol,žežalobcapreukázalskúmaniebonityžalovanej,
a preto námietku týkajúcu sa oprávnenosti vyžadovať jednorazové splatenie úveru vyhodnotil ako

neopodstatnenú. Navyše, súd uviedol, že úveru medzičasom nastala konečná splatnosť 15. septembra
2021, a preto je žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého úveru. Žalovaná tento záver považuje
za arbitrárny a predčasný, pretože súd mal podľa nej najprv riešiť, či bol úver riadne zosplatnený a či
nebol postúpený ako tzv. „živý úver“, t. j. úver, ktorý nebol riadne vyhlásený za predčasne splatný. Ďalej
namietala, že výzva predchádzajúca zosplatneniu nebola v súlade so zákonom o bankách (§ 92 ods.

8) a neobsahovala upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti. Podľa žalovanej sa prvoinštančný
súd týmito dôkazmi podrobne nezaoberal.

2.2 V ďalšej časti odvolania žalovaná namietala, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou, keď overil len výšku mesačnej mzdy žalovanej, no nezohľadnil jej celkovú schopnosť

splácať úver ani iné mesačné výdavky. Poukázala na to, že uspokojenie sa len s informáciami
od žalovanej a prípadný dopyt do úverového registra nie je dostatočným pre preukázanie náležitej
odbornej starostlivosti, najmä ak sa nezohľadnili iné výdavky žalovanej. Zdôraznila, že ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie jeoprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. V dôsledku porušenia zákona tak nemohol veriteľ
úver zosplatniť ani postúpiť pohľadávku.

2.3 Žalovaná uviedla, že už na pojednávaní namietala, že zmluva nespĺňa písomnú formu podľa § 9 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pri podpise formulára boli vyplnené len niektoré články
a zvyšok bol dotlačený veriteľom až po podpise žalovanou. Ďalej uviedla, že žiadosť bola podpísaná
za úplne iných podmienok a právny názor súdu, že veriteľ zmenil výšku úveru na základe overenia
bonity, nie je správny. Ak veriteľ zmenil výšku úveru, išlo o nový návrh podľa § 43a a nasl. Občianskeho

zákonníka, a preto mal žalovanú informovať o nových podmienkach úveru s novou výškou a dať jej
podpísať novú zmluvu, k čomu však nedošlo.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označil námietky žalovanej za účelové,
prvoinštančný súd sa s týmito námietkami explicitne vyrovnal. Zdôraznil, že žalovaná sa aktívne
zúčastnila celého konania, bola oboznámená s predbežným právnym posúdením a mala možnosť

doplniť dôkazy, čo však nevyužila. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie postupu pri
zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj predložené listinné
dôkazy. K námietke nesplnenia 15-dňovej lehoty na plnenie pred zosplatnením žalobca uviedol,
že zosplatnenie úveru nastalo až po 28 dňoch od upozornenia, čo dokladujú elektronické podacie
hárky, zatiaľ čo žalovaná svoje tvrdenia ničím nepodložila. V súvislosti s námietkou neskúmania

platobnej schopnosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy boli zákonné
požiadavky na skúmanie platobnej schopnosti odlišné a menej špecifikované ako dnes. Vtedajšia
úprava sankcionovala samotné neskúmanie platobnej schopnosti. Žalobca predložil súdu relevantné
dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovanej, a zdôraznil, že súd nemôže aplikovať sankciu nemožnosti
zosplatnenia, pretože neboli naplnené zákonné podmienky pre jej uloženie. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutieriadneodôvodnil,vyrovnalsasovšetkýminámietkamižalovanej,napadnutérozhodnutienie
je nepreskúmateľné. Žiadal odvolací súd o potvrdenie rozhodnutia a priznanie náhrady trov odvolacieho
konania. Poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011, na závery
zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium NS SR 3. decembra 2015 pod R
2/2016 a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka

použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C. s. p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
však nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario),

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
istiny v sume 11 343,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10 227,91

eura od 12.07.2018 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok právny predchodca
žalobcuodvodilzoZmluvyoúverelepšiasplátka,uzatvorenejmedziprávnympredchodcomžalobcuako
veriteľom (Poštová banka, a. s.) a žalovanou ako dlžníčkou dňa 28.09.2011. Žalovaná úver poskytnutý
v sume 15 000 eur riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil úver
za predčasne splatný a následne uvedenú pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobcu.

6. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolacie dôvody uplatnené žalovanou
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe čiastočne vyhovel
a čiastočne ju zamietol z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (najmä celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - § 9 ods. 2 písm. j)

zákona o spotrebiteľskom úvere), a preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Konštatoval súčasne, že pôvodný veriteľ pri vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru postupoval v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 15 000 eur uhradila sumu 12 759,82 eura, zaviazal ju pretona doplateniu rozdielu vo výške 2 240,18 eura so zákonným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanej povolil splatiť dlh v mesačných splátkach po 65 eur.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky (v ďalšom texte „zákon o bankách“) z pôvodného veriteľa na žalobcu, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní namietala predovšetkým
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie sa
malprimárnezaoberaťhmotnoprávnympostavenímžalobcu,jehoaktívnouvecnoulegitimáciou,pretože
pôvodný veriteľ bol bankou a postúpiť na žalobcu, ktorý nie je bankou, mohol pohľadávku iba za splnenia

podmienok podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách. Súd sa mal teda zaoberať predovšetkým
tým, či k „zosplatneniu“ došlo v súlade so zákonnými ustanoveniami a nebol postúpený tzv. „živý úver“.

13. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie predovšetkým konštatuje, že zmluva o úvere,
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ide

teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka riadi aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

14. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie (korešpondujúcich s obsahom spisu) vyplýva, že

právny predchodca žalobcu ako veriteľ Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.05.2017
upozornil žalovanú na porušenie ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok, keď napriek
predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka ju tiež upozornil, že ku dňu 22.05.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo
zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 783,96 eura. Žalovanú súčasne

vyzval na úhradu omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom ju upozornil na
možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.06.2017
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že k 19.06.2017 sa úverová pohľadávka stala predčasne
splatnou v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, pričom ju vyzvalna úhradu dlžnej sumy vo výške 10 896,50 eura do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola
žalovanej doručená dňa 22.06.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 16.10.2020 postúpil pôvodný veriteľ (Poštová banka, a. s.) pohľadávku voči žalovanej na žalobcu,

ktorý nie je bankou.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako jedna z najvyšších súdnych autorít, v uznesení sp.
zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo prijaté na zasadnutí občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 04. júna 2025 ako rozhodnutie určené na uverejnenie v

Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že „bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že vo výzvach právneho predchodcu
žalobcu adresovaných žalovanej v súvislosti s omeškaním splátok a možnosťou vyhlásenia úveru za
predčasne splatný, resp v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti nie je konkretizovaná splátka,
pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. S poukazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky nie je preto možné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu bol
oprávnený úver zosplatniť, keď ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej o nemožnosti postúpenia
pohľadávky na žalobcu, pretože išlo o tzv. živý úver. Otázka platnosti „zosplatnenia „ úveru pritom bola
medzi stranami sporná a mala podstatný vplyv na ustálenie aktívnej legitimácie žalobcu v spore.

18. Na základe vyššie uvedenej argumentácie, najmä s odkazom na citované uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách,
v dôsledku čoho nedostatočne preskúmal a konštatoval aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia – nesprávnej aplikácie vyššie uvedených zákonných
ustanovení možno konštatovať, že prvoinštančný súd sa napriek dostatočne zistenému skutkovému
stavu nesprávne vyrovnal so skutočnosťami, ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci.
Nesprávne vyhodnotil obsah výziev právneho predchodcu žalobcu predchádzajúcich vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, v dôsledku čoho dostatočne nepreskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

Tento postup súdu prvej inštancie je preto možné vyhodnotiť ako postup, ktorým došlo k porušeniu
práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože súd sa dostatočne nevyrovnal s námietkami, ktoré
v prvoinštančnom konaní vzniesla. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj vzhľadom
k skutočnosti, že doposiaľ otázka „zosplatnenia úveru“ v súvislosti s potrebou uvedenia konkrétnej
omeškanej splátky nebola Najvyšším súdom SR riešená jednotne a uznesenie sp. zn.: 6Cdo/152/2022

zo dňa 13.02.2025 zjednocuje dovtedajšiu súdnu prax kvalitatívne novým spôsobom, odvolací súd
považoval za primerané tejto okolnosti zrušiť prvoinštančné rozhodnutie v napadnutých častiach
a poskytnúť tak stranám sporu (ale aj prvoinštančnému súdu) dostatočný procesný priestor na
vyrovnanie sa s uvedenou skutočnosťou a zo strany súdu predídeniu prekvapivému rozhodnutia.
Odvolací súd preto podľa citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.21. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie pri aplikácii príslušných právnych noriem (§ 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách) vychádzať z výkladu najvyššieho súdu
v citovanom rozhodnutí, opätovne preskúma aktívnu legitimáciu žalobcu a svoje zistenia premietne do

rozhodnutia vo veci, pričom bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé,
s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie dá odpoveď aj na
podstatné a relevantné argumenty žalovanej, vyjadrené v jej odvolaní. Povinnosťou súdu prvej inštancie
je rešpektovať právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p).

22. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).