Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010877
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010877.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/86/2024 zo dňa 17. februára 2025, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 21. mája 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/86/2024 zo dňa 17. februára 2025 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 2004 do presne nezisteného obdobia roku
2022, pravdepodobne do augusta 2022, v byte č. X na D. E. A. XXX/XX B. F. a na chalupe č. XXX v G.,
okres H. H., sa k svojej manželke, a od 24.05.2022 bývalej manželke, poškodenej I. B.
správal ponižujúcu, opakovane jej hovoril, že je stará, škaredá, tučná, že jej papuľa rozkazuje viac ako

mozog, že veľa žerie a je bachratá, nadával jej,
opakovane, minimálne raz za dva týždne, pod rôznymi zámienkami po nej kričal, približoval sa k nej,
zahnal ju do kúta alebo ku stene, aby sa nemohla ani pohnúť a začal ju biť, dával jej facky, bil ju rukami,
päsťami, remeňom, palicou a hocičím, čo chytil do ruky, kopal ju do brucha a hlavy, hodil ju na posteľ,
kde ju fackal a bil, pričom častokrát jej spôsobil modriny na rôznych častiach tela, taktiež sa jej pritom
pravidelne rôznym spôsobom vyhrážal smrťou, najmä, že nezomrie prirodzene a že sa zobudí s niečím

studeným na krku, čo sa dialo často aj pred deťmi, s ktorými žili v spoločnej domácnosti,
opakovaneodpresnenezistenéhočasuvroku2004dopresnenezistenéhočasuvroku2008nachalupe
č. XXX v G., okres H. H., ju plieskal po nohách a rukách mokrými drevenými metličkami používanými
na potieranie chleba,
sa jej opakovane prostredníctvom SMS vyhrážal rôznym spôsobom smrťou – tým, že nezomrie
prirodzenou smrťou, raz vstane a nájde si studený nôž na krku,

dňa 29.05.2005 na dvore patriacom k chalupe č. XXX v G., okres H. H. v presne nezistenom čase po
tom, ako zistil, že si dala víno, ktoré vyrábal, ju bil päsťami po celom tele, taktiež ju bil metlou, hodil
ju na zem, kopal do nej a pri tom, ako si chránila pred kopaním hlavu, jej spôsobil zlomeninu lakťovej
kosti pravej ruky bez posunu úlomku, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie s dĺžkou narušenia obvyklého
spôsobu života po dobu štyroch týždňov,
v presne nezistenom čase pravdepodobne v roku 2005 počas cesty autom z Martina do Prievidze cez

obec Budiš, odbočil pred obcou Budiš na bližšie nezistenom mieste a zastal pri lese, kde sa jej vyhrážalstiahnutím z kože zaživa, posypaním soľou a zahrabaním na tomto mieste, následne sa na ňu vrhol,
začal ju škrtiť a povedal jej, že čo keby to urobil aj teraz, avšak následne s týmto konaním prestal,
v presne nezistenom čase, pravdepodobne na jar roku 2007, v poobedňajších hodinách na chalupe č.

XXX v G., okres H. H., ju priviazal k stoličke, zobral kliešte s tým, že jej ide z rúk postrhávať nechty,
následne však od toho upustil, pretože by to bolo vidieť, a nezistený početkrát ju potom bil päsťami do
hlavy, pleca, čím jej spôsobil modriny na tvári a na tele,
v presne nezistenom čase, pravdepodobne v roku 2007 alebo 2008, vo večerných hodinách na chalupe
č. XXX v G., okres H. H., po predchádzajúcej hádke prišiel za ňou počas toho ako sa kúpala a asi

tri – štyrikrát jej potopil hlavu pod vodu a následne vynoril, pričom veľa kričal, vyhrážal sa jej zabitím
a vulgárne jej nadával,
niekedy v roku 2007 na chalupe v G., v prítomnosti ich najmladšej dcéry J., počas hádky v izbe, ju bil,
fackal, udieral ju päsťami, následne ju odtiahol do kúpeľne, kde pokračoval, dával jej facky, udieral ju
päsťami a bil ju vešiakom na prádlo, pričom jej hovoril, že ju znovu bije kvôli tomu, že predtým ju musel
zbiť pred dcérou,

od presne nezisteného obdobia, pravdepodobne od roku 2014 do presne nezisteného obdobia,
najneskôr do augusta 2022, ju cca dvakrát do mesiaca po tom, ako na ňu pod rôznymi zámienkami
nakričal, chytil a vyhadzoval zo spoločného bytu č. X na D. E. A. XXX/XX B. F.,
dňa 11.04.2020 o cca 22.30 hod. v obývačke na chalupe č. XXX v G., okres H. H., pod vplyvom alkoholu
pod bližšie nezistenou zámienkou, na ňu začal kričať, priskočil ku nej na gauč, kde sedela, začal ju biť

päsťami po tvári, po rukách, po celej pravej strane tela, na čo medzi nich skočila dcéra J. B. a žiadala ho,
aby prestal, čo aj urobil a odišiel do spálne, po pár minútach sa ale vrátil s krikom a prinútil poškodenú
kľaknúť pred ním na kolená a odprosiť ho za to, že ju musel zbiť, čím jej spôsobil modriny pod pravým
okom, na pravej ruke, pravom boku a pravom stehne,
dňa 31.12.2021 v čase medzi cca 20.00 hod a 20.30 hod. v byte č. X na D.

E. A. XXX/XX B. F. pod vplyvom alkoholu priskočil ku nej, keď ležala na gauči, začal ju škrtiť, následne
sa zošuchli z gauča na zem, kde ju ďalej škrtil až tak, že sa pomočila, dával jej facky, dolámal jej okuliare,
nakoniec sa jej podarilo kopnúť ho do rozkroku, v dôsledku čoho od bolesti vyskočil a pustil ju, čo
poškodená využila a z bytu ušla,
dňa 28.05.2022 v čase asi o 16:30 hod. v byte č. X na D. E. A. XXX/XX F. ju napadol tak, že jej dal

jedenkrát facku na ľavé líce, po čom stratila stabilitu a narazila do zrkadla na stene v chodbe bytu, pričom
jej hovoril, že mu chce zničiť život,
v presne nezistený deň v mesiaci august 2022, pravdepodobne dňa 13.08.2022, v čase o cca 16.00
hod. na dvore patriacom k chalupe č. XXX v G., okres H. H., poškodenú počas hádky zatláčal rukami
smerom ku garáži, následne ju sotil do garáže, kde ju chcel zamknúť, v dôsledku čoho spadla, čím jej

spôsobil zlomeninu strednej časti piatej záprstnej kosti pravej nohy, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie
s dĺžkou narušenia obvyklého spôsobu života po dobu piatich týždňov.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa

§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 06. júna 2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 23To/52/2023 zo dňa 18. júla 2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne. Uviedol, že hoci čiastočne priznal svoju vinu za spáchaný skutok,
určite však nešlo o také závažné či intenzívne konanie, ktoré by napĺňalo znaky zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby. Tiež poukázal na to, že výpoveď poškodenej nie je vierohodná s poukazom

na jej výrazný sklon ku klamstvám a aj na jej charakterové nedostatky – závislosť na alkohole,
žiarlivosť a pomstychtivosť. Svedkyňa J. B. je ovplyvnená jej dobrým vzťahom s matkou (poškodenou)
a svedkovia K. F. a K. B. v čase údajného páchania trestnej činnosti už nežili v spoločnej domácnosti
s rodičmi. Z výsluchu znalca, ako aj zo správy ambulantnej psychiatričky vyplýva, že poškodená
netrpela posttraumatickou stresovou poruchou, čo svedčí o znížení miery a intenzity údajných útokov

smerovaných voči jej osobe. Vo vzťahu k správnej právnej kvalifikácii skutku bolo tiež potrebné zvážiť,
či sa nejedná o jeden skutok so skutkom, pre ktorý už bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/30/2023, a teda v prípade uznania viny ukladať spoločný trest. Obžalovaný
svojim vlastnoručne napísaným podaním poukázal na to, že poškodená sa sama priznala, že homala rada a aj po rozvode sa s ním intímne stýkala. Záverom obžalovaný požiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry právom
konečného návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje
za zákonný a opodstatnený vo všetkých jeho výrokoch. Obhajkyňa obžalovaného poukázala na podané
odvolanie a jeho písomné odôvodnenie a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu, a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa
§ 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

Krajský súd ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2025, za splnenia všetkých procesných
podmienok pre jeho vykonanie v neprítomnosti obžalovaného podľa

§ 293 ods. 7 Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe
vykonania svojej prieskumnej povinnosti

v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo
inak prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa

postupovalo súladne s Trestným poriadkom, a v ktorom nedošlo
k takým chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo
k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Krajský súd rovnako nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výroku o vine obžalovaného z napadnutého

rozsudku, keďže takýto jednoznačný záver vyplynul zo zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vykonal všetky zabezpečené dôkazy
potrebné pre objektívne posúdenie žalovaného skutku, a tieto následne v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. náležite vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, pričom dospel k správnemu
a nepochybnému záveru o vine obžalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá
pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné
hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o vine aj treste. Súd prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom správne poukázal
na usvedčujúce výpovede poškodenej I. B. a svedkyne J. B. (dcéry obžalovaného a poškodenej),
vierohodnosť ktorých nebola v rámci dokazovania žiadnym relevantným spôsobom spochybnená. So
skutočnosťami, o ktorých vypovedali obe svedkyne, a ktoré tvoria podstatu žalovaného skutku je v
rozpore jedine ak výpoveď obžalovaného. Okresný súd správne poukázal aj na znalecké posudky

a výpovede znalcov E. E. E. a F. L. M., ako aj na závery znaleckého posudku E. N. O., a aj na
ďalšie usvedčujúce dôkazy ako textové správy, ktoré obžalovaný zasielal poškodenej a podporne aj
svedecké výpovede O. K., B. E., G. N., E. K. P. E. a O. M., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa
skutočne v žalovanom období správal ku poškodenej násilným spôsobom. Zároveň sa okresný súd
podrobne a logicky vysporiadal so všetkými podstatnými obhajobnými námietkami obžalovaného. Vo

vzťahu k tvrdeniu, že znaleckým posudkom nebola u poškodenej zistená posttraumatická stresová
porucha, čo má svedčať o znížení intenzity a závažnosti útokov obžalovaného, a že poškodená má
tendenciu klamať, je nutné uviesť, že predmetným znaleckým posudkom bolo naopak zistené, že
poškodená je po kognitívnej stránke schopná správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať
udalosti, nemá poruchy vnímania či myslenia. Rovnako psychológ nezistil u nej tendenciu niečo

zakrývať či skresľovať. Dlhodobo prežívala depresie, strach, úzkosti, bola v starostlivosti psychiatra.
Bolo u nej preukázané minimalizovanie závažnosti konania obžalovaného, neraz pripisovala vinu
sebe samej, zľahčovala jeho násilné útoky, o čom svedčí skutočnosť, že v takomto toxickom vzťahu
s obžalovaným zotrvávala celé roky, o čom napokon vypovedali aj ich spoločné deti. Psychológidentifikovalupoškodenejdobrerozvinutýsyndrómtýranejosoby,malanaučenúbezmocnosť,t.j.stratila
schopnosť sa brániť a postupne sa adaptovala na mieru utrpenia od obžalovaného (tzv. Štokholmský
syndróm). Uvedené korešponduje s tvrdením obžalovaného, že aj po rozvode s ním poškodená bola

v kontakte a priznala, že ho stále má rada. Na druhej strane k osobe obžalovaného znalkyňa E.
E. uviedla, že osobnosť obžalovaného je nastavená egocentricky, málo empatická, neznáša kritiku,
je to osobnosť nepoučiteľná z vlastného správania, nepripúšťa si vlastné pochybenia, obžalovaný
je presvedčený, že niekto druhý mu chce určitým spôsobom ublížiť, zneužíva požívanie alkoholu,
a hoci u neho neboli zistené sklony ku fabuláciám, mohlo u neho dôjsť ku skresľovaniu skutočnosti.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, krajský súd v ďalšom vo vzťahu k výroku o vine napadnutého rozsudku odkazuje na
jednotlivé vyhodnotenia skutkových okolností súdom prvého stupňa, keďže sa s nimi bezvýhradne
stotožnil.

Rovnako je nutné prisvedčiť aj dôvodnosti výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd
prvého stupňa zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu odňatia slobody všetky všeobecné aj
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov a sankcií, najmä spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom správne
vychádzal zo zistenia o neprítomnosti poľahčujúcich či priťažujúcich okolností v danom prípade a dospel

k odôvodnenému záveru, že obžalovanému je primerané a spravodlivé uložiť súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere
7 rokov nepodmienečne, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby (zákonom stanovená trestná sadzba 7 až
15 rokov), ktorá zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby
závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas, so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, s ktorými napadnutými výrokmi o treste odňatia slobody
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací krajský súd. S ohľadom na odvolacie námietky obžalovaného
ohľadom ukladania súhrnného trestu krajský súd obdobne ako prvostupňový okresný súd uvádza, že
boli splnené zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu trestu (a teda nie zákonné podmienky na
uloženie spoločného trestu) z dôvodu, že obžalovaný sa predmetnej závažnej násilnej trestnej činnosti

dopustil skôr, ako bol za iný trestný čin právoplatne uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 06. júna 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 23To/52/2023 zo dňa 18. júla 2023. Následne okresný súd aj dôvodne zrušil výrok o treste tohto
rozsudku, a to v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo
nadväzujúce. Krajský súd považuje uložený trest a jeho výmeru vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj

na poznatky o osobe obžalovaného za plne konformný s očakávaným účelom trestu vrátane toho, že v
dostatočnejmierezabezpečíochranuspoločnosti,azároveňvyjadríajmorálneodsúdenieprotiprávneho
konania obžalovaného spoločnosťou.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné,

a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.