Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 14, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212597
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2215212597.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: ETAG, s.r.o., IČO:
50 464 868, so sídlom Požiarnická 4, Levice, právne zast.: LEGATE, s.r.o., IČO: 35 846 909, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: E. U., K.: XX XXX XXX, W.. XX.XX.XXXX, Y. T.
U. N. XXX, N., právne zast.: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094,
Dunajská Streda, o zaplatenie 9.188,02 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.148,02 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,25 % ročne:
zo sumy 2.950,- € od 11.10.2011 do zaplatenia,
zo sumy 2.250,- € od 01.11.2011 do zaplatenia,
zo sumy 2.948,02 € od 01.11.2011 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 77,36 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bol nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 9.188,02 € s príslušenstvom,
ktorý bol žalobcom uplatnený na základe skutkového a právneho stavu bližšie popísaného v

nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku. Súd vo veci (po zrušenom platobnom rozkaze z
dôvodu podania odporu voči nemu) prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 11Cb/209/2015-214
zo dňa 01.07.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného
však bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/59/2020-304
zo dňa 30.12.2021 zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie z dôvodov uvedených v odsekoch 8-27 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
(dôvody v podstate spočívali v nevysporiadaní sa so žalovaným uplatnenou námietkou premlčania

súdom a v nevysvetlení dôvodu, pre ktorý nebol vykonaný žalovaným navrhnutý dôkaz - výsluch
svedkyne K.. J. Ď.). Súd z dôvodu prehľadnosti uvádza najpodstatnejšie dôvody žaloby, ktorými
žalobca preukazoval opodstatnenosť uplatneného nároku a hneď k tomu aj príslušnú procesnú obranu
žalovaného obsiahnutú v jeho početných vyjadreniach vo veci (viď zoznam v odseku 4 odôvodnenia
tohto rozsudku), to všetko v dvoch líniách A/ a B/ s tým, že argumentačná línia A/ sa týka okolností
samotného vzniku a existencie žalovaných pohľadávok, a teda skutkových okolností a právnych

skutočností, ktoré by akokoľvek mohli ovplyvniť opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu alebo
jeho výšku (reklamácia tovaru s tvrdeným výsledkom, že sa žalovanému v budúcnosti poskytne akási
kompenzácia za dodanie nesprávneho tovaru, námietka premlčania nároku). Argumentačná línia B/sa týka námietky existencie aktívnej vecnej legitimácie najprv pôvodného žalobcu INTERAGROS,
a.s. a následne terajšieho žalobcu ETAG, s.r.o. z dôvodu žalovaným spochybňovaného skutočného
nadobudnutiapohľadávokpôvodnýmžalobcomnazákladezmluvyoprevodečastipodnikuz25.06.2014

uzavretej medzi predávajúcim INTERAGROS s.r.o. a kupujúcim INTERAGROS, a.s. (do 18.07.2018
podnikajúci pod obchodným menom INTERAGROS VP, a.s.) a v jej nadväznosti terajším žalobcom
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2021 uzavretej medzi INTERAGROS, a.s.
ako postupcom a terajším žalobcom - spoločnosťou ETAG, s.r.o. ako postupníkom. Uznesením č.k.
11Cb/209/2015-418 zo dňa 01.03.2023 tunajší súd pripustil podľa ust. § 80 ods. 2 C.s.p., aby do konania

namiesto pôvodného žalobcu INTERAGROS, a.s. vstúpila spoločnosť ETAG, s.r.o., keďže predloženou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2021, premetom ktorej bolo aj postúpenie v tomto konaní
uplatnených pohľadávok žalobcu voči žalovanému, preukázal pôvodný žalobca splnenie formálnych
podmienok na vykonanie zmeny žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p. Otázkou, či boli tvrdené práva
skutočne prevedené na terajšieho žalobcu ako postupníka pohľadávok, sa však súd zaoberal v rámci
línie B/ až pri rozhodovaní vo veci samej (samozrejme v zmysle postupnosti právnych skutočností až

po ustálení otázky, či tieto pohľadávky nadobudol predtým samotný postupca INTERAGROS, a.s., čo
bolo základným predpokladom možnosti ich následného postúpenia na ďalší subjekt).

2. A/ Pôvodný žalobca INTERAGROS, a.s. (do 18.07.2018 podnikajúci pod obchodným menom
INTERAGROS VP, a.s.) sa podanou žalobou domáhal zaplatenia kúpnej ceny tovaru - konkrétne osiva

kukurice vrátane umelého hnojiva a postrekov dodaného jeho právnym predchodcom INTERAGROS,
s.r.o. (od 12.12.2014 INTERAGROS s.r.o. v likvidácii) žalovanému. Riadne a včasné dodanie tovaru
vyplýva z dodacieho listu z 09.05.2011 a z dokladov s názvom príjemka-výdajka-prevodka
z 18.04.2011 a z 26.05.2011. Kúpna cena tohto tovaru bola spoločnosťou INTERAGROS, s.r.o.
vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX v sume 3.540,- eur /NPK 4/12/12 (CaS 16-12), BB - 10 t/, splatnou

10.10.2011 (DPH vo výške 590,- € bola splatná už 24.06.2011), faktúrou č. XXXXXXXX v sume 2.700,-
eur /A 292 kukurica osivo, 50000 zrn - 45 bal./, splatnou 31.10.2011 (DPH vo výške 450,- €
bola splatná už 27.06.2011) a faktúrou č. XXXXXXXX v sume 2.948,02 eur /MaisTer 600 g - 5,4
kg, Mero Stefes - 70 l/, splatnou 31.10.2011. Tieto faktúry žalovaný v lehote ich splatnosti a ani neskôr
podľa výzvy na dodatočné plnenie neuhradil.

Žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť INTERAGROS, s.r.o. (ďalej len
predávajúci tovaru) mu na jar 2011 dodal iný tovar. Podľa tvrdenia žalovaného po ponúknutí
osiva kukurice pod kódom E. XXX obchodnou zástupkyňou predávajúceho tovaru K.. J. Ď. ako
kukuricenazrno,žalovanývdobrejvieretotoosivoajobjednal(spoluspríslušnýmhnojivomapostrekmi)
a predávajúci tovaru ho riadne dodal. To, že namiesto osiva kukurice na zrno, čo žalovaný podľa svojho

tvrdenia chcel kúpiť, žalovaný dostal osivona siláž, ktoré nepotreboval a nevedel použiť, žalovaný zistil
až pred zberom úrody kukurice. O tomto žalovaný podľa svojho tvrdenia ústne informoval predávajúceho
tovaru (konkrétne jeho obchodnú zástupkyňu K.. J. Ď.), pričom podľa tvrdenia žalovaného predávajúci
tovaruuvedenúchybuuznalsoznámením,žežalovanýnemusízaplatiťzbytočnespotrebovanépostreky
aumeléhnojivo(použiténakukuricunasilážnamiestokukuricenazrno)azároveňsľúbil,žežalovanému

v budúcnosti vykompenzuje (vynahradí) zbytočné náklady, ktoré mu vznikli obrábaním pôdy kukurice v
danom roku ako aj jej prihnojovaním a striekaním.
Taktiež žalovaný vzniesol námietku premlčania tak všeobecne voči celému uplatnenému nároku ako aj
osobitne voči položkám DPH pri faktúrach č. XXXXXXXX a XXXXXXXX.
Najpodstatnejšie argumenty žalobcu k uvedeným námietkam žalovaného v línii A/, obsiahnuté v jeho

neskoršíchvyjadreniachvoveci(viďzoznamvodseku4odôvodneniatohtorozsudku),zohľadňujúnižšie
uvádzané - s týmito argumentmi žalobcu korešpondujúce - skutkové a právne závery súdu, a to miestami
s priamymi odkazmi na súvisiace vyjadrenia žalobcu.

3. B/ Pohľadávky z nezaplatených faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX súviseli s rastlinnou

výrobou, a tak podľa vôle INTERAGROS, s.r.o. ako predávajúceho (časti) svojho podniku (a to
strediska skladovania a obchodu vykonávajúceho maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť spoločnosti
INTERAGROS, s.r.o. súvisiacu s rastlinnou výrobou) mali v celom rozsahu prejsť prostredníctvom
uzavretej zmluvy o prevode (uvedenej časti) podniku z 25.06.2014, vrátane jej prílohy č. 3
obsahujúcej zoznam predajom (časti) podniku dotknutých pohľadávok, na pôvodného žalobcu

INTERAGROS, a.s. ako kupujúceho (tejto časti) podniku INTERAGROS, s.r.o.
Následne dňa 31.10.2021 pôvodný žalobca INTERAGROS, a.s. ako postupca a
spoločnosť ETAG, s.r.o. ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou podľaprílohy č. 1 zmluvy - Pohľadávky A boli aj predmetné pohľadávky voči žalovanému z 3 dlžných faktúr
č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX.
Žalovanýnamietal,žehocipôvodnýmveriteľomžalovanéhobolaspoločnosťINTERAGROS,s.r.o.,ktorá

žalovanému dodala vadný tovar, žalobu podala už spoločnosť INTERAGROS VP, a.s., IČO: 47 681 659
(v súčasnosti so zmeneným obchodným menom INTERAGROS, a.s.), ktorá však nepreukázala prechod
pohľadávok voči žalovanému na ňu, a preto nie je aktívne legitimovaná v tomto konaní. Odkázal na
čl. I bod 4 zmluvy o prevode časti podniku z 25.06.2014, ktorý vymedzuje okruh prevádzaného majetku
patriaceho k prevádzanej časti podniku, avšak bez bližšej špecifikácie. Toto ustanovenie

ďalej odkazuje na prílohy zmluvy, v ktorých sa má špecifikovať okruh prevádzaného majetku a
jeho hodnota. V čl. VI bod 5 zmluvy (záverečné ustanovenia) je obsiahnutá dohoda zmluvných strán o
tom, že prílohy č. 1 až 7 nebudú so zmluvou fyzicky pevne zviazané, čo však neznamená,
že prílohy zmluvy by po právnej stránke nemali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, práve naopak.
Uvedené pritom z dôvodu nevylúčenia možnosti zámeny jednotlivých listov príloh a ich obsahu zároveň
zakladá vážne pochybnosti o tom, ktoré pohľadávky /t.j. či aj predmetné pohľadávky voči žalovanému

(z pohľadu žalovaného jeho záväzky)/ boli súčasťou predaja časti podniku, a teda ktoré pohľadávky /t.j.
či aj predmetné pohľadávky voči žalovanému/ prešli na pôvodného žalobcu - kupujúceho časti podniku.
Navyše žalovaný na Obchodnom registri Okresného súdu Nitra zistil, že do zbierky listín tohto registra
neboli zmluvnými stranami predmetnej zmluvy o predaji časti podniku založené všetky prílohy zmluvy,
a to ani príloha č. 3, pričom žalobca ani ničím iným nepreukázal, že by žalované pohľadávky

patrili práve prevádzanému stredisku skladovania a obchodu predávajúceho podniku, resp. že by toto
stredisko bolo jediným strediskom predávajúceho podniku, ktorého by sa tak nevyhnutne museli týkať
aj žalované pohľadávky. Tomuto odporuje samotné pomenovanie zmluvy ako zmluvy o predaji časti
podniku, ako aj obsah zmluvy (čl. I body 1, 2, čl. II, čl. III bod 1), pričom žalobca v konaní taktiež ničím
nepreukázal, že by sa zmluvou o predaji časti podniku v podstate mal prevádzať celý podnik. Pokiaľ by

tak v skutočnosti bolo i napriek pomenovaniu zmluvy, znamenalo by to podľa názoru žalovaného
také vyvrátenie podstatnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie predmetu zmluvy, ktoré by nevyhnutne
muselo spôsobiť jej neplatnosť, keďže zmluvná vôľa zmluvných strán by nesmerovala k tomu, čo je
obsahom predmetu zmluvy. Taktiež žalobca v konaní nepredložil náležitú ponuku od predávajúceho na
predaj časti podniku, ako ani prijatie tejto ponuky zo strany kupujúceho - pôvodného žalobcu, čo takisto

vzbudzuje pochybnosť, či v danom prípade nešlo iba o zastretý právny úkon, ktorý by bol
neplatný. Žalovaný k svojmu argumentu, že absencia príloh zmluvy o predaji časti podniku spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, predložil v konaní rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 22Cb/23/2011.
Vzhľadomnauvedenéokolnostipretožalovanývyjadrilnázor,žeajprílohyzmluvyopredajičastipodniku
by mali v tomto prípade spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako samotná zmluva, a teda

za účelom zachovania právnej istoty zmluvných strán i dotknutých tretích osôb by mala byť predmetná
zmluva notárom pevne zviazaná so všetkými jej prílohami, ktoré by tak tvorili jeden nerozdeliteľný celok,
pričom podpisy zmluvných strán by mali byť osvedčené aj na všetkých prílohách, aby tu nevznikali
žiadne pochybnosti o platnom prechode pohľadávok na kupujúceho podniku vrátane pohľadávok voči
žalovanému uplatnených v tomto konaní.

Bez preukázania platného prechodu žalovaných pohľadávok zo spoločnosti INTERAGROS, s.r.o. na
pôvodného žalobcu nemožno pôvodného žalobcu považovať za aktívne legitimovaného
v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobcom predložené zoznamy pohľadávok, ktoré majú byť prílohou
č. 3 zmluvy o predaji časti podniku z 25.06.2014 (na požiadavku žalovaného predložil
žalobca k nahliadnutiu tieto listiny spolu so samotnou zmluvou o predaji časti podniku v ich origináli na

pojednávaní 20.06.2023), pritom podľa názoru žalovaného nie sú spôsobilé na rozptýlenie uvedených
pochybností žalovaného o platnosti tejto prílohy a o platnom prechode uplatnených pohľadávok na
pôvodného žalobcu, keďže z nich nevyplýva prílohou čoho majú byť (z predložených zoznamov sa nedá
identifikovať, že by boli súčasťou predmetnej zmluvy ako jej príloha č. 3 a že by obsahovali pohľadávky
patriace práve prevádzanému stredisku skladovania a obchodu), nie sú datované

(resp. neobsahujú rovnaký dátum ako samotná zmluva), nie sú pevne zviazané (takže počet, poradie
a obsah strán sú voľne zameniteľné), ich jednotlivé strany nie sú očíslované a okrem poslednej strany
neobsahujú žiadne podpisy (ktoré tým pochopiteľne nemôžu byť ani notársky osvedčené), pričom na
poslednej strane sú podpisy bez overenia notárom a bez označenia osôb, ktorým tieto podpisy patria.
Taktiež tieto listiny dodnes neboli založené do zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Nitra.

Prílohu č. 3 zmluvy, a tým i celú zmluvu o predaji časti podniku preto považoval žalovaný za neplatnú
pre nedostatok formy, neurčitosť a pre chýbajúce základné náležitosti právneho úkonu v prílohe č. 3.
Žalobca v danej súvislosti tiež nepredložil v konaní zápisnicu o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých
do predaja podľa ust. § 483 Obchodného zákonníka (pozn. táto zápisnica bola napokon žalobcompredložená v rámci jeho vyjadrenia z 31.10.2022), oznámenie o prechode pohľadávok podľa ust. § 477
ods. 4 Obchodného zákonníka, ako ani znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý sa uvádza v čl. I bod 4
písm. g) zmluvy o predaji časti podniku. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca

počas celého konania nebol schopný vyvrátiť uvedené pochybnosti žalovaného o právnom nástupníctve
pôvodného žalobcu a o jeho aktívnej legitimácii v prebiehajúcom súdnom spore.
V nadväznosti na uvedené žalovaný zároveň spochybňoval aj aktívnu vecnú legitimáciu terajšieho
žalobcu ETAG, s.r.o., keďže práve od kupujúceho zo skoršej zmluvy o predaji časti podniku
(INTERAGROS, a.s.) mal tento žalobca nadobudnúť predmetné pohľadávky počas konania zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2021.
Najpodstatnejšie argumenty žalobcu k uvedeným námietkam žalovaného v línii B/, obsiahnuté v jeho
neskoršíchvyjadreniachvoveci(viďzoznamvodseku4odôvodneniatohtorozsudku),zohľadňujúnižšie
uvádzané - s týmito argumentmi žalobcu korešpondujúce - skutkové a právne závery súdu, a to miestami
s priamymi odkazmi na súvisiace vyjadrenia žalobcu.

4. Súd predmetnú vec opätovne prejednal v prítomnosti obidvoch strán sporu (resp. ich právnych
zástupcov) na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu /najmä: žaloba č.l. 1-8 vrátane faktúr č.
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a príslušných dodacích listov a dokladov: príjemka - výdajka -
prevodovka, doplnenie listinných dôkazov č.l. 16-27, odpor žalovaného z 22.12.2015 s prílohami č.l.

31-33, replika žalobcu z 26.05.2016 č.l. 43-47, duplika žalovaného z 03.06.2016 s prílohami č.l. 50-55,
ďalšie vyjadrenia žalobcu s prílohami z 12.10.2016 č.l. 88-90, z 24.08.2018 č.l. 116-148, z 09.05.2019 č.l.
187-189, z19.09.2019č.l.251-254(vyjadreniekodvolaniu),z31.10.2022č.l.333-371,ďalšievyjadrenia
žalovaného s prílohami z 30.08.2016 č.l. 58-84, z 07.06.2018 č.l. 98-106, z 12.08.2019
č.l. 227-237 (odvolanie), z 22.12.2022 č.l. 401-403, z 12.06.2023 č.l. 444 a z 15.06.2023 č.l. 452, návrh

žalobcu na zmenu sporovej strany z 29.11.2021 č.l. 286-287 + súvisiace listiny č.l. 289-299, 317-320,
výpis INTERAGROS PLUS, s.r.o. v likvidácii z finstat.sk č.l. 415-417, oznámenia navrhnutej svedkyne
K.. J. Ď. č.l. 438, 450, z 17.06.2023/, ako aj prednesmi strán (prostredníctvom ich právnych zástupcov),
ktoré na pojednávaní zotrvali na svojich dovtedajších stanoviskách.
Na základe takto vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci predovšetkým podľa prvej

a tretej časti Obchodného zákonníka vrátane jeho ustanovení o definícii podnikateľa, o záväzkových
právnych vzťahoch (ide o spor medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti
podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaný je podnikateľom podľa ust. §
2 ods. 2 písm. b) a d) Obchodného zákonníka), o kúpnej zmluve (§ 409 a nasl.), o vadách z tovaru
a nárokoch z vád (§ 422 a nasl., § 436 a nasl.), o zmluve o predaji podniku (§ 476 a nasl. vrátane §

477 ods. 1 a § 487), o premlčaní (§ 387 a nasl.), ako aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. vrátane § 40, § 46), ako aj o postúpení pohľadávky (§ 524
a nasl.) zistil súd nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Predmetom sporu bolo nezaplatenie kúpnej ceny tovaru - konkrétne osiva kukurice vrátane umelého

hnojiva a postrekov, ktoré bolo žalovanému na jar 2011 dodané spoločnosťou INTERAGROS, s.r.o.
(od 12.12.2014 INTERAGROS s.r.o. v likvidácii) ako právnym predchodcom pôvodného žalobcu
INTERAGROS, a.s. (do 18.07.2018 podnikajúceho pod obchodným menom INTERAGROS VP, a.s.).
Kúpna cena tohto tovaru bola spoločnosťou INTERAGROS, s.r.o. vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX
v sume 3.540,- eur /NPK 4/12/12 (CaS 16-12), BB - 10 t/, splatnou 10.10.2011 (DPH vo výške 590,-

€ bola splatná už 24.06.2011), faktúrou č. XXXXXXXX v sume 2.700,- eur /A 292 kukurica osivo,
50000 zrn - 45 bal./, splatnou 31.10.2011 (DPH vo výške 450,- € bola splatná už 27.06.2011) a
faktúrou č. XXXXXXXX v sume 2.948,02 eur /MaisTer 600 g - 5,4 kg, Mero Stefes - 70 l/, splatnou
31.10.2011. Tieto faktúry žalovaný v lehote ich splatnosti a ani neskôr podľa výzvy na dodatočné plnenie
neuhradil, t.j. zostali nezaplatené. B/ Keďže pôvodným veriteľom žalovaného podľa uvedeného bola

spoločnosť INTERAGROS, s.r.o., ktorá žalovanému dodala tovar (predávajúci tovaru), pričom žalobu v
tejto veci podala spoločnosť INTERAGROS VP, a.s. (v súčasnosti so zmeneným obchodným menom
INTERAGROS, a.s.), bolo potrebné v prvom rade preskúmať, či pohľadávky voči žalovanému,
vyplývajúce z vystavených faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX, platne a účinne prešli z
pôvodného veriteľa - predávajúceho tovaru INTERAGROS, s.r.o. v rámci predaja časti jeho podniku

podľa uzavretej zmluvy zo dňa 25.06.2014 na pôvodného žalobcu ako kupujúceho predmetnej časti
podniku, t.j. či pôvodný žalobca INTERAGROS VP, a.s. disponoval aktívnou vecnou legitimáciou v tomto
konaní.V uvedených súvislostiach žalovaný namietol z rôznych dôvodov bližšie popísaných v odseku 3
odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobca dostatočne nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na
to, aby predmetné pohľadávky z 3 faktúr mohli byť považované za súčasť prevádzanej časti podniku,

a teda na to, aby kupujúceho zo zmluvy o predaji časti podniku (pôvodného žalobcu) bolo možné
považovať za nadobúdateľa týchto pohľadávok, z čoho vyvodzoval žalovaný absenciu aktívnej vecnej
legitimácie nadobúdateľa časti podniku (pôvodného žalobcu) a následne terajšieho žalobcu, na ktorého
mali byť predmetné pohľadávky neskôr nadobúdateľom postúpené.

6.Medzistranaminebolozoskutkovéhohľadiskasporné,žepredávajúcipodnikuINTERAGROS,s.r.o.a
kupujúci podniku INTERAGROS VP, a.s. uzavreli dňa 25.06.2014 zmluvu o predaji časti podniku vrátane
jej dodatku č. 1 z 30.06.2014, predmetom ktorej podľa čl. I bod 1, 2 zmluvy bol predaj časti podniku,
ktorú tvorilo stredisko skladovania a obchodu pri maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti
predávajúceho súvisiacej s rastlinnou výrobou, pričom súčasťou predmetnej časti podniku v zmysle čl.
I bod 4 písm. c) zmluvy boli aj pohľadávky, ktorých výpočet a účtovnú hodnotu ku dňu 31.12.2013 mala

obsahovať príloha č. 3 tejto zmluvy. Uvedená zmluva o predaji časti podniku nadobudla platnosť dňom
jej podpisu stranami a účinnosť dňa 30.06.2014 v zmysle čl. II bod 1 dodatku č. 1 k zmluve o časti
podniku z 30.06.2014. Žalobca v konaní predložil v kópii zmluvu o predaji časti podniku z 25.06.2014
s osvedčenými podpismi zmluvných strán (jej originál predložil žalobca na pojednávaní k nahliadnutiu)
a dodatok č. 1 k zmluve o časti podniku z 30.06.2014 s osvedčenými podpismi zmluvných strán (č.l.

18-25, 119-127, 370-371 spisu). Žalobca taktiež predložil zápisnicu z 30.06.2014 o tom, že predávajúci
podniku odovzdal a kupujúci podniku prevzal všetky veci tvoriace súčasť vkladanej časti podniku (č.l.
369 spisu) vrátane pohľadávok podľa prílohy č. 3 zmluvy. Ako prílohu č. 3 zmluvy o predaji časti podniku
predložil žalobca v kópii najprv výňatok vybraný z príslušného zoznamu s označenými pohľadávkami
voči žalovanému (č.l. 17 a 26-27) a následne aj kompletný zoznam INTERAGROS, s.r.o. s názvom:

Stav pohľadávok ku dňu 31.12.2013 s označením dlžníkov, faktúr, splatnosti faktúr a výšky (účtovnej
hodnoty) jednotlivých pohľadávok - pohľadávky predávajúceho voči žalovanému z vystavených faktúr
č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX sú uvedené na str. 4 tohto zoznamu (č.l. 128-148 spisu,
originál zoznamu predložil žalobca na pojednávaní k nahliadnutiu) a neskôr aj kompletný abecedný
zoznam s názvom: Stav pohľadávok ku dňu 30.06.2014 s označením dlžníkov, faktúr, splatnosti faktúr

a výšky (účtovnej hodnoty) jednotlivých pohľadávok - pohľadávky predávajúceho voči žalovanému z
vystavených faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX sú uvedené na str. 58 tohto zoznamu
(č.l. 334-364 spisu, originál zoznamu predložil žalobca na pojednávaní k nahliadnutiu). Žalobca ďalej
predložil v konaní aj rozhodnutie jediného spoločníka INTERAGROS, s.r.o. z 24.11.2014 o tom, že po
predaji časti podniku vstúpila táto spoločnosť do likvidácie (č.l. 365-366 spisu), pričom podľa výpisu

predávajúceho (od 26.04.2018 s obchodným menom INTERAGROS PLUS, s.r.o. v likvidácii) z finstat.sk
(č.l. 415-417 spisu) vyplýva, že výnosy a tržby spoločnosti (ktoré v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013
ešte dosahovali desiatky miliónov eur) od roka 2014, kedy došlo k predaju predmetnej časti podniku,
klesli na 0,- eur, pričom spoločnosť bola ku dňu 25.04.2019 vymazaná.

7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní predloženými listinnými dôkazmi
(uvedenými v predchádzajúcom odseku 6 odôvodnenia tohto rozsudku) bolo dostatočne preukázané
v medziach ust. § 476 a nasl. vrátane § 477 ods. 1 a § 487 Obchodného zákonníka, že predaj (časti)
podniku uskutočňovaný medzi predávajúcim INTERAGROS, s.r.o. a kupujúcim INTERAGROS VP, a.s.
zmluvou uzavretou dňa 25.06.2014 sa vzťahoval aj na predmetnou žalobou uplatnené

pohľadávky, a teda, že tieto pohľadávky ako súčasť prevádzaného majetku platne a účinne prešli na
nadobúdateľa (časti) podniku - pôvodného žalobcu a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 31.10.2021 na terajšieho žalobcu. Súd v predmetných súvislostiach vychádzal
z toho, že žalobca uvedenými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal (a to aj v intenciách záverov
súdneho pojednávania z 31.08.2022), že stredisko skladovania a obchodu, ktoré

predstavovalo prevádzanú časť podniku v zmysle čl. I bod 1, 2 zmluvy o predaji časti podniku
z 25.06.2014, tvorilo samostatnú účtovnú a organizačnú jednotku predávajúceho
INTERAGROS, s.r.o., keďže v podstate išlo o jedinú výrobno-obchodnú zložku podnikateľskej aktivity
tohto predávajúceho, ktorá zahŕňala všetku jeho maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť súvisiacu s
rastlinnou výrobou (išlo o skutočný stav, ktorý však i napriek formálnemu pomenovaniu zmluvy ako

zmluvy o predaji časti podniku a súvisiacemu obsahu, z ktorého vypláva označenie časť podniku napr. v
čl.Ibody1,2,čl.II,čl.IIIbod1,vžiadnomprípadenemoholzaložiťneplatnosťzmluvyzhľadískpodľaust.
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože vôľa zmluvných strán - zohľadniac všetky okolnosti prípadu
- jednoznačne smerovala k tomu, aby bol na kupujúceho prevedený fakticky celý výrobno-obchodnýpodnikpredávajúceho).Uvedenébolopreukázanéprávepredloženýmvýstupomzvnútroorganizačného
účtovníctva výrobno-obchodného podniku predávajúceho INTERAGROS, s.r.o. v podobe zoznamov
zaúčtovaných pohľadávok ku dňu 31.12.2013, resp. aj ku dňu 30.06.2014 (viď zoznamy s názvom:

Stav pohľadávok ku dňu 31.12.2013, Stav pohľadávok ku dňu 30.06.2014) s označením konkrétnych
dlžníkov, faktúr, splatnosti faktúr a výšky (účtovnej hodnoty) jednotlivých pohľadávok
zahrnutých do tohto účtovníctva, ako aj výpisom predávajúceho (od 26.04.2018 s obchodným
menom INTERAGROS PLUS, s.r.o. v likvidácii) z finstat.sk (č.l. 415-417 spisu, linky žalobcu na tento
výpis sa nachádzajú napr. v jeho vyjadreniach z 07.05.2019, 18.09.2019 a 31.10.2022), keďže z tohto

výpisu (vytvoreného na základe dostupných údajov zo zostavených účtovných závierok podnikateľa)
vyplýva, že výnosy a tržby spoločnosti predávajúceho (ktoré v predchádzajúcich rokoch 2012 a 2013
ešte dosahovali desiatky miliónov eur) od roka 2014, kedy došlo k predaju predmetnej časti podniku,
klesli na 0,- eur, a teda táto spoločnosť nepokračovala v podnikateľskej činnosti ani v oblasti služieb,
predaja a nákupu súvisiacich s rastlinnou výrobou a ani v prípadnej inej oblasti, pričom spoločnosť bola
ku dňu 25.04.2019 vymazaná.

Týmto bolo dostatočne preukázané, že predávajúci v rozhodnom období nevyvíjal žiadne iné
podnikateľské aktivity a činnosti, ktoré by reálne mohli byť považované za iné existujúce časti podniku
predávajúceho (aj podľa výpisu z obchodného registra predávajúceho napr. na č.l. 54 spisu
došlo k predaju len predmetnej časti podniku predávajúceho, a to kupujúcemu INTERAGROS VP, a.s.
zmluvou zo dňa 25.06.2014, pričom súčasne nedošlo k predaju aj akejkoľvek inej, resp. ostatnej

časti podniku predávajúceho, keďže o tom nie je v tomto výpise žiaden záznam). Na základe uvedeného
tu nemohli vzniknúť dôvodné pochybnosti v tom smere, že stredisko skladovania a obchodu podľa čl. I
bod 1, 2 zmluvy o predaji časti podniku z 25.06.2014 bolo jediným strediskom predávajúceho
pri jeho maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti súvisiacej s rastlinnou výrobou, čo potom zároveň
vylučuje aj možnosť, že by sa žalované pohľadávky hoci aj len teoreticky mohli viazať k

akémukoľvek inému stredisku (súd v tejto súvislosti už považoval prípadné ďalšie dokazovanie
za nehospodárne, keďže na strane žalobcu akceptoval negatívnu dôkaznú teóriu a žalovaný ďalej
prednášal už len ničím nepotvrdené úvahy v danom smere - viď napr. odsek 9 odôvodnenia rozsudku).
Súd na tomto mieste zároveň poukazuje na súvisiace vysvetlenie žalobcu, ktoré môže zodpovedať
otázku, prečo predávajúci v zmluve z 25.06.2014 nevymedzil predmet tohto predaja ako celý podnik

predávajúceho, ale ho vymedzil len ako jeho časť, pretože podľa tohto vysvetlenia po prevode časti
podniku zostali v majetku spoločnosti INTERAGROS, s.r.o. ešte akcie spoločnosti INTERAGROS a.s.
(v prechodnom období od 28.02.2014 do 27.11.2014 bola totiž spoločnosť INTERAGROS s.r.o. jediným
akcionárom žalobcu a tvorila akýsi majetkový holding bez vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom
po predaji týchto akcií vstúpila do likvidácie).

8. Keďže teda neexistovali u predávajúceho žiadne iné časti podniku, ktoré by sa vzťahovali na iný
segment jeho podnikania v čase uzavretia zmluvy o predaji časti podniku z 25.06.2014 a taktiež tu
neexistovali žiadne iné práva a záväzky, ktoré by sa viazali k prípadnej inej časti podniku (akcie
spoločnosti INTERAGROS a.s. bez ďalšieho nepredstavovali ďalšiu časť podniku predávajúceho), súd

dospel k záveru, že zmluvou o predaji časti podniku z 25.06.2014 sa stredisko skladovania a obchodu
prevádzalo na kupujúceho INTERAGROS VP, a.s. ako fakticky celý výrobno-obchodný
podnik predávajúceho, a to v režime podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené znamená,
že spolu s týmto podnikom (fakticky jedinou výrobno-obchodnou časťou podniku) prešli na kupujúceho
INTERAGROS VP, a.s. podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka všetky práva a záväzky, na

ktoré sa vzťahoval predaj uvedeného rozsahu podniku, ktorý zároveň aj bolo objektívne možné účtovne
i organizačne vymedziť ako samostatnú jednotku resp. zložku podnikateľskej činnosti predávajúceho.
Nakoľko v konaní nebolo sporné a zároveň bolo vykonaným dokazovaním (aj samotným žalovaným)
potvrdené, že uplatnené pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX sa
týkali rastlinnej výroby predávajúceho, tak je zrejmé, že aj tieto pohľadávky automaticky prešli podľa §

477 ods. 1 Obchodného zákonníka ako súčasť jediného výrobno-obchodného podniku predávajúceho
na kupujúceho (časti) podniku.
Tento prechod pohľadávok vyplýva priamo zo zákona (§ 477 ods. 1 Obchodného zákonníka), preto
uzavieraná zmluva o predaji podniku, resp. o predaji jej jasne vymedzenej časti (tak ako tomu bolo
aj v tomto prípade) nemusí nevyhnutne obsahovať (a teda ani v tomto konkrétnom prípade nemusela

obsahovať) presnú špecifikáciu prevádzaných pohľadávok (napr. v podobe zostaveného zoznamu
konkrétnych pohľadávok) a absencia takej špecifikácie priamo v zmluve (vrátane jej príloh) nemá žiaden
vplyv na platnosť uzavretej zmluvy o predaji podniku, resp. o predaji jej jasne vymedzenej časti. Pre
platnosť zmluvy o predaji (časti) podniku sa vyžaduje, a aj v prípade predmetnej zmluvy o predajičasti podniku z 25.06.2014 sa vyžadovalo jedine dodržanie ust. § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka,
t.j. aby samotná zmluva mala písomnú formu a aby boli podpisy predávajúceho a kupujúceho na nej
úradne osvedčené. Tieto povinné náležitosti predmetná zmluva o predaji časti podniku z 25.06.2014

nepochybne mala, t.j. je platná, pričom pokiaľ táto zmluva navyše obsahovala aj zákonom
nepredpísané časti v podobe nepovinných príloh, vo vzťahu len k týmto prílohám nemožno klásť rovnaké
požiadavky, než aké sú stanovené pre platnosť celkového právneho úkonu podľa ust. § 476 ods. 2
Obchodného zákonníka.

9. V nadväznosti na uvedené je potom z hľadiska dodržania označených zákonných ustanovení
bezpredmetné aj to, keď príloha č. 3 predmetnej zmluvy o predaji časti podniku z 25.06.2014 neobsahuje
presnú informáciu o tom, že je súčasťou predmetnej zmluvy ako jej príloha č. 3, ako ani o tom, že
obsahuje pohľadávky patriace práve prevádzanému stredisku skladovania a obchodu, ďalej keď nie je
datovaná, nie je pevne zviazaná so samotnou zmluvou, jej jednotlivé strany nie sú očíslované a
podpísané a keď na jej poslednej strane neboli označené osoby, ktorým tam umiestnené podpisy patria

a zároveň tieto podpisy neboli ani osvedčené notárom. Taktiež je bez akéhokoľvek významu aj to, že
predmetná príloha č. 3 dodnes nebola založená do zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu
Nitra a že v daných súvislostiach nebol do konania predložený aj znalecký posudok č. 99/2014, ktorý
sa uvádza v čl. I bod 4 písm. g) zmluvy o predaji časti podniku. Vyššie uvedený skutkový
a právny stav veci totiž bolo možné spoľahlivo zistiť a jednoznačne ustáliť už aj na základe obsahu

doterazvytvorenéhospisovéhomateriálu,pričomžalovanýzároveňlenuvažovalotom,akobyoznačený
znalecký posudok teoreticky mohol byť osožný pre jeho argumentáciu, avšak bez toho že by poznal
presný obsah tohto znaleckého posudku.
Uvedené okolnosti teda nemôžu v žiadnom prípade spôsobiť neplatnosť samotnej zmluvy o predaji
časti podniku z 25.06.2014 z dôvodu nedodržania ust. § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom

vzhľadom na prijaté závery je zároveň bez akejkoľvek relevancie aj to, aby bola oddelene od predmetnej
zmluvy o prevode časti podniku akokoľvek posudzovaná v tomto konaní platnosť / neplatnosť aj
zákonom nepredpísanej a nepovinnej prílohy č. 3 zmluvy, keďže podľa názoru súdu bolo pri tejto
prílohe rozhodujúce len to, že aj faktická možnosť zostavenia takéhoto komplexného
zoznamu pohľadávok vzťahujúcich sa k prevádzanej časti podniku predávajúceho potvrdzuje práve

záver o účtovnej a organizačnej samostatnosti, resp. oddeliteľnosti tejto časti podniku v rámci vnútornej
organizácie podnikateľského subjektu.
Uvedený záver sa takisto vzťahuje aj na námietku žalovaného ohľadom nepredloženia náležitej ponuky
od predávajúceho na predaj časti podniku vrátane jej prijatia zo strany kupujúceho - pôvodného žalobcu,
ako aj na jeho námietku nepredloženia oznámenia predávajúceho o prechode pohľadávok podľa ust. §

477 ods. 4 Obchodného zákonníka (ktoré sa v zmysle vyjadrenia žalobcu nezachovalo), pretože ani
prípadná neexistencia takýchto listín by nijako neovplyvnila platnosť a účinnosť predmetného
prevodu časti podniku (splnenie oznamovacej povinnosti nie je podmienkou prechodu pohľadávok).
Prípadné opomenutie oznámenia podľa uvedeného zákonného ustanovenia by mohlo mať relevanciu
jedine vo vzťahu k dôsledkom plnenia, ktoré by dlžník poskytol aj napriek postúpeniu pohľadávky na

kupujúceho priamo predávajúcemu, keďže aj takéto plnenie by malo solučné účinky v tom prípade, ak by
o prechode pohľadávky nebol dlžník informovaný (v konaní však nevyšlo najavo žiadne také plnenie).

10. Z uvedených dôvodov považoval súd zároveň za neopodstatnenú a právne irelevantnú aj tú
námietku žalovaného, podľa ktorej by bolo nutné v daných súvislostiach považovať prílohu č. 3 zmluvy,

a tým aj celú zmluvu o predaji časti podniku za neplatnú pre nedostatok formy, pre ich neurčitosť
a pre chýbajúce základné náležitosti právneho úkonu v prílohe č. 3. Súd na tomto mieste
dopĺňa, že na platnosť zmluvy o predaji (časti) podniku sa všeobecne vyžaduje, aby predmetom prevodu
na kupujúceho boli vlastnícke práva ku všetkým veciam, ďalej všetky iné práva a majetkové hodnoty,
ako aj všetky záväzky predávajúceho, ktoré súvisia s predávaným podnikom, inak by sa mohla

zmluva považovať za neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), resp.
považovať za iný úkon (aj primerane podľa ust. § 41a Občianskeho zákonníka), ak by to zodpovedalo
vôli účastníkov zmluvy. O obdobný prípad išlo aj v žalovaným predloženom rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 22Cb/23/2011, kde tento súd skonštatoval, že tamojšia zmluva o predaji časti podniku
neznamená prevod funkčnej časti podniku účastníka ako majetkového substrátu, obchodnej agendy,

záväzkov, pohľadávok, ale jednalo sa prakticky len o predaj 3 hnuteľných vecí - traktora, dojárne a
chladiaceho tanku za účelom umožnenia dispozície s týmito tromi položkami zabezpečenými záložným
právom, pričom súd taký právny úkon pre predstieranie uzavretia zmluvy o predaji časti podniku, ktorá
navyše nemala ani žiadne prílohy k špecifikácii majetku, posúdil ako neplatný.V danom prípade však nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že v predmetnej zmluve o predaji časti
podniku zo dňa 25.06.2014 zmluvné strany zahrnuli všetky zložky prevádzanej časti podniku, pričom
nakoľko presné vymedzenie predmetu predaja v zmluve je v praxi zložitým problémom najmä pri predaji

podniku v prevádzke, kde dochádza priebežne k zmenám v aktívach a v pasívach, je pochopiteľné, že
popri zozname pohľadávok ku dňu 31.12.2013, ktorý bol v zmysle čl. I bod 4 písm. c) zmluvy zostavený
v prílohe č. 3 zmluvy (zoznam INTERAGROS, s.r.o. s názvom: Stav pohľadávok ku dňu 31.12.2013
na č.l. 128-148 spisu), boli následné zmeny v tejto zložke podniku zachytené v prílohe č. 3 zmluvy
aktualizovanej ku dňu účinnosti zmluvy (zoznam INTERAGROS, s.r.o. s názvom: Stav

pohľadávok ku dňu 30.06.2014 na č.l. 334-364 spisu).

11. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov súd po vykonanom dokazovaní
súhlasil so stanoviskom žalobcu vyjadreným v jeho podaní z 31.12.2022, že predmetom
prevodu časti podniku zo dňa 25.06.2014 tu bola v podstate celá podnikateľská činnosť spoločnosti
INTERAGROS, s.r.o. a spoločnosť INTERAGROS VP, a.s. prevzala „Stredisko skladovania a obchodu“

ako samostatnú organizačnú zložku a samostatnú účtovnú jednotku. Je preto zrejmé, že bolo nie
len vôľou zmluvných strán ale aj právnym následkom zmluvy o predaji časti podniku, že pohľadávka
uplatňovaná v tomto konaní prešla na INTERAGROS VP, a.s.
Súd v súvislosti s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia rozsudku tiež
poukazuje na obsah vyjadrení žalobcu, kde žalobca opätovne poukazuje na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 33/01 zo dňa 03.10.2001 a sp. zn. 6Cdo
64/2011 zo dňa 26.09.2012, z ktorých je zrejmé, že zmluva o prevode podniku musela byť technicky
spojená s prílohou len v rozsahu prevádzaných nehnuteľností, pričom zostávajúce prílohy zmluvy,
vrátane prílohy č. 3 - s odkazom na § 476 ods. 1 a § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka - nemuseli tvoriť
technicky zviazaný celok spolu so zmluvou o predaji časti podniku, nakoľko všetky pohľadávky, ktoré

súvisia s prevádzkovaním časti podniku „Stredisko skladovania a obchodu“ automaticky prechádzali na
kupujúceho ku dňu účinnosti zmluvy 30.06.2014 bez ohľadu na to, či boli tieto pohľadávky výslovne
uvedené a vymenované v jednotlivých prílohách zmluvy.
Úvahažalovanéhoprednesenánapojednávanídňa01.07.2019polemizujúcasotázkou, čibysazmluva
o predaji časti podniku nemala považovať za neplatnú z dôvodu, že o predaji (časti) podniku v rámci

svojej pôsobnosti nerozhodlo valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti, poukazuje súd na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1120/2005, v ktorom tento súd pre účely výkladu ust. § 187 písm. j),
resp. § 125 písm. j) Obchodného zákonníka uzatvoril, že aj keby valné zhromaždenie v zmysle tohto
ustanovenia o predaji (časti) podniku nerozhodlo, nie je zmluva o predaji (časti) podniku neplatná pre
rozpor so zákonom v prípade, že zmluva bola uzatvorená štatutárnym orgánom. Pre prípad polemiky

s otázkou, či je možné, aby zmluvu o predaji časti podniku za predávajúceho aj kupujúceho
podpísali totožné osoby, ako tomu bolo v tomto prípade, súd udáva, že právny úkon, ktorým sa realizuje
rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, je konaním samotnej spoločnosti, pričom ustanovené
štatutárne orgány (konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. predseda a člen predstavenstva
akciovej spoločnosti), aj keď sa inak jedná o totožné fyzické osoby, podpisujú písomné právne úkony

vždy v mene konajúcich obchodných spoločností, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu (oddelenú od
osôb účastných na spoločnosti, resp. na jej obchodnom vedení).
Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.10.2021 vrátane jej prílohy č. 1 Pohľadávky A (č.l.
290-295 spisu) bolo ďalej v konaní riadne preukázané, že predmetné pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXX,
XXXXXXXX E. XXXXXXXX boli počas konania platne postúpené z postupcu INTERAGROS, a.s., IČO:

47 681 659, na žalobcu ETAG, s.r.o., IČO: 50 464 868, ako postupníka, čím bola riadne preukázaná aj
aktívna vecná legitimácia terajšieho žalobcu v spore (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka),
pričom ďalšími dokladmi (oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok z 31.10.2021 žalovanému s
podacím hárkom na č.l. 318-320 spisu) bolo zároveň preukázané aj splnenie oznamovacej povinnosti
postupcu podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zo všetkých uvedených dôvodov považoval súd námietky žalovaného v línii B/ za
neopodstatnené.

12. A/ Medzi stranami sporu neboli pri obchodných prípadoch, ku ktorým sa viažu uplatnené faktúry č.
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, sporné skutkové tvrdenia ohľadom toho, že objednávky tovaru

vykonal žalovaný, pričom tovar špecifikovaný v týchto faktúrach bol žalovanému riadne
dodaný zo strany pôvodného veriteľa INTERAGROS, s.r.o. a uvedenými faktúrami bol vyúčtovaný v
celkovej výške 9.188,02 €. Riadne a včasné dodanie tovaru bližšie popísaného v odseku 5 odôvodnenia
rozsudku zároveň vyplýva aj z dodacieho listu z 09.05.2011 a z dokladov s názvom príjemka-výdajka-prevodka z 18.04.2011 a z 26.05.2011 (č.l. 6-8 spisu). Taktiež aj celá procesná obrana žalovaného v
línii B/ bola postavená na tom základe, že mu bol dodaný predmetný tovar, ktorý objednal pod kódom A
292, i keď ohľadom toho potom namietal nasledovné skutočnosti:

Podľa tvrdenia žalovaného po ponúknutí osiva kukurice pod kódom A 292 obchodnou zástupkyňou
predávajúceho tovaru K.. J. Ď. ako kukurice na zrno, žalovaný toto osivo v dobrej viere aj objednal (spolu
s príslušným hnojivom a postrekmi). To, že namiesto osiva kukurice na zrno, čo žalovaný podľa svojho
tvrdenia chcel kúpiť, žalovaný dostal osivona siláž, ktoré nepotreboval a nevedel použiť, žalovaný zistil
až pred zberom úrody kukurice. O tomto žalovaný podľa svojho tvrdenia ústne informoval predávajúceho

tovaru (konkrétne jeho obchodnú zástupkyňu K.. J. Ď.), pričom podľa tvrdenia žalovaného predávajúci
tovaruuvedenúchybuuznalsoznámením,žežalovanýnemusízaplatiťzbytočnespotrebovanépostreky
aumeléhnojivo(použiténakukuricunasilážnamiestokukuricenazrno)azároveňsľúbil,žežalovanému
v budúcnosti vykompenzuje (vynahradí) zbytočné náklady, ktoré mu vznikli obrábaním pôdy kukurice v
danom roku ako aj jej prihnojovaním a striekaním.
Tvrdenia žalovaného, podľa ktorých mal právny predchodca žalobcu svoju chybu uznať, ďalej odpustiť

žalovanému úhradu kúpnej ceny za dodanie tovaru a dokonca sa zaviazať k náhrade škody
vo forme budúcej kompenzácie, považoval žalobca v konaní za účelové a nezmyselné. Podľa
jeho vyjadrenia žalobca, ani jeho právny predchodca sa voči žalovanému nikdy nezaviazali k náhrade
žalovaným tvrdenej škody, dodanie vadného tovaru nikdy neuznali, pričom taktiež mu neodpustili úhradu
kúpnej ceny.

13. K uvedeným námietkam žalovaného súd uvádza, že tieto zostali počas celého konania v
rovine ničím nepodložených tvrdení, ktoré nijako nemohli ovplyvniť opodstatnenosť predmetnou
žalobou uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny za reálne dodaný tovar. Žalovaný k svojim
námietkam nepredložil žiadnu písomnú komunikáciu, resp. hodnoverne zachytený text tvrdených

ústnych (telefonických) komunikácií, a ani v konaní netvrdil, že by takým nejakým dôkazom disponoval.
K uvedeným sporným otázkam navrhol žalovaný vykonať výsluch príslušnej obchodnej zástupkyne
pôvodného veriteľa K.. J. Ď., pričom však po jej oznámení (list a e-maily na č.l. 438, 450, 456), že si
predmetný obchod (viažuci sa k faktúram č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, ktoré jej
boli zaslané) nepamätá, taktiež si pri ňom nespomína na vykonávanie žiadnej reklamácie

a nevie kto po skončení jej pracovného pomeru u spoločnosti INTERAGROS, s.r.o. dňom 31.12.2011
nastúpil na jej miesto, poprípade kto a či riešil nejaké reklamácie, žalovaný na pojednávaní 20.06.2023
výslovne vyhlásil, že z dôvodu hospodárnosti konania netrvá na výsluchu tejto svedkyne.
Tento výsluch sa preto napokon nevykonal, pričom súd sa stotožňuje s tým, že vykonanie tohto dôkazu
za okolností vyplývajúcich z medzitým doručeného písomného oznámenia K.. J. Ď., by sa

už aktuálne javilo (aj keby nebol návrh na jej výsluch stiahnutý zo strany žalovaného) ako
nadbytočné a nehospodárne, a to z toho dôvodu, že s takým dlhým časovým odstupom by sa z
jej výpovede už takmer s istotou nedali získať žiadne informácie jednak ohľadom žalovaným tvrdených
okolností objednania tovaru, ako ani ohľadom toho či skutočne malo dôjsť zo strany predávajúceho k
odpusteniu platby žalovanému za dodané hnojivá a postreky a k jeho prísľubu na poskytnutie určitej

kompenzáciežalovanémuzazbytočnevynaloženénáklady,resp.čiskutočnemalodôjsťvtejtosúvislosti
k uzavretiu určitej dohody medzi stranami o zmene záväzku žalovaného vyplývajúceho zo žalobou
uplatnených faktúr formou jeho neskoršej kompenzácie. Výsluch, z ktorého by už podľa predbežného
vyjadrenia samotnej svedkyne nebolo možné zistiť uvedené okolnosti (ktoré žalovaný v konaní tvrdil
a ktoré chcel preukázať práve týmto výsluchom), sa preto objektívne stal irelevantným vo vzťahu k

predmetu konania.
Z oznámenia tejto navrhnutej svedkyne (list a e-maily na č.l. 438, 450, 456), ako ani z prípadných iných
dôkazov,ktorévšaknebolivkonaníoznačenéanavrhnuté(anávrh navýsluchsvedkyneK..J.
Ď. bol napokon žalovaným z pochopiteľných dôvodov stiahnutý), nemal súd potvrdenú opodstatnenosť
predmetných námietok žalovaného, a to ani ohľadom žalovaným tvrdených okolností objednania tovaru

(tvrdenie, že žalovaný mal byť ubezpečovaný obchodnou zástupkyňou predávajúceho K.. J. Ď., že
pod kódom E. XXX je vedená kukurica na zrno), ktoré by podľa neho mali zakladať vadnosť následne
dodaného tovaru (vadnosť by tu mala spočívať kvázi v rozdielnosti medzi predstavou žalovaného a
skutočnou vlastnosťou tovaru objednaného pod kódom A 292), ako ani ohľadom žalovaným tvrdeného
uznania chyby predávajúcim tovaru po zbere úrody a odpustenia platby žalovanému za dodané

hnojivá a postreky, resp. ohľadom prísľubu predávajúceho tovaru na poskytnutie určitej kompenzácie
žalovanému za zbytočne vynaložené náklady (eventuálne ohľadom skutkových tvrdení žalovaného o
určitej dohode medzi stranami o zmene záväzku žalovaného vyplývajúceho zo žalobou uplatnených
faktúr formou jeho neskoršej kompenzácie).14. Súd sa v daných súvislostiach taktiež plne stotožňuje so súvisiacou argumentáciou žalobcu
uvádzanou v jeho vyjadreniach z 25.05.2016 a z 05.10.2016, ktorú preto súd zároveň považuje aj za
vlastné závery. Podľa týchto záverov žalovaný v podanom odpore potvrdzuje, že u právneho

predchodcu žalobcu si objednal tovar, a to „osivo kukurice pod kódom E. XXX". Týmto je potvrdené
objednanie a následne aj prijatie objednávky na tovar pod označením „osivo kukurice pod kódom A 292",
a teda v danom konaní je nesporná skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy bol tovar s označením
osivo kukurice pod kódom E. XXX vrátane hnojiva a postreku. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že
tovar osivo kukurice si objednal v dobrej viere, že sa jedná o osivo kukurice na zrno. V tejto

súvislosti žalobca správne poukázal na to, že žalovaný je v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) a d)
Obchodného zákonníka podnikateľom, ktorý koná a má konať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti s
odbornou starostlivosťou. Žalovaný ako podnikateľ, ktorý dlhodobo vykonáva okrem iného aj podnikanie
ako samostatne hospodáriaci roľník, teda podnikanie vykonáva v oblasti poľnohospodárstva, si má a mal
byť vedomý tej skutočnosti, aký tovar (s akým účelovým určením a spôsobom využitia) si
u právneho predchodcu žalobcu objednáva. Ako potvrdil aj sám žalovaný, právny predchodca žalobcu

žalovaným objednaný a následne žalovanému dodaný tovar správne označil ako „osivo
kukurice“ pod kódom „E. XXX". Tovar, ktorý si žalovaný objednal, bol následne riadne dodaný (nesporná
skutočnosť). Dodaný tovar žalovaný následne zužitkoval (v konaní nebol preukázaný opak), pričom za
objednaný a následne dodaný tovar žalovaný k dnešnému dňu neposkytol v prospech žalobcu žiadne
plnenie, ktoré by malo za následok zánik záväzku kupujúceho tovaru (žalovaného) na úhradu kúpnej

ceny, resp. nepreukázal, že by tento záväzok zanikol iným spôsobom.
Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu dodal žalovanému vyššie špecifikovaný tovar, došlo k riadnemu
a včasnému dodaniu tovaru v zmysle objednávky žalovaného, teda došlo k dodaniu
tovaru v zmysle § 420 Obchodného zákonníka. Predmetný tovar z tohto dôvodu nemôže byť predmetom
reklamácie ani následného uplatnenia vád v zmysle § 436 Obchodného

zákonníka. Žalovaný však zároveň vzniesol z dôvodu právnej istoty aj námietku v zmysle § 428 ods. 2
Obchodného zákonníka, a teda že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vykonať včas riadnu obhliadku
tovaruanásledneoznámiťbezzbytočnéhoodkladutvrdenévadytovaru(pričomvyššieuvedenétvrdenie
o tom, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar podľa a v zmysle jeho objednávky, a teda
plnil riadne a včas, nie je touto námietkou dotknuté). V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že

s odkazom na riadne označenie tovaru - kukurice mohol žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti
kedykoľvek pri dodaní tovaru vykonaním odbornej prehliadky zistiť, že dodaný tovar - kukurica je iný, ako
žalovaný podľa svojho tvrdenia potreboval, resp. že bolo v záujme žalovaného objednať si u právneho
predchodcu žalobcu iný, ako jemu následne dodaný tovar, pričom následne (ihneď po dodaní)
si žalovaný mohol u predávajúceho uplatniť reklamáciu ním tvrdeného nesprávneho / vadného

tovaru - kukurice, čo žalovaný neurobil takmer 4 roky od dodania tovaru (až do
podania odporu). Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že: „až neskôr, keď už kukurica vyrástla a mal vykonať
jej zber, žalovaný zistil, že v skutočnosti sa nejedná o kukuricu na zrno, ale na siláž“, tak
takéto konanie, resp. nekonanie žalovaného nezodpovedá náležitému a odbornému konaniu
samostatne hospodáriaceho roľníka (podnikateľa v poľnohospodárstve), nakoľko kedykoľvek po dodaní

tovaru (osiva kukurice) mohol žalovaný z označenia tovaru zistiť, o aký tovar sa v skutočnosti jedná.
Na základe uvedeného súd ustálil, že aj keby tu existovali žalovaným tvrdené vady tovaru (v konaní to
nebolo preukázané), žalovanému by z dôvodu nepodania správy predávajúcemu o vadách tovaru včas
(v prípade že by podanie takejto správy vôbec bolo preukázané) aj tak nemohol byť v tomto konaní
priznaný žiadny nárok z vád tovaru v zmysle ust. § 428 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (čím by bolo

zároveň znemožnené aj akékoľvek zohľadnenie takého prípadného nároku v žalobou uplatnenej kúpnej
cene dodaného tovaru podľa ustanovení § 422 a nasl. a § 436 a nasl.). Námietky žalovaného, ktoré sa
v línii A/ týkali vadného plnenia tovaru preto súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov posúdil ako
neopodstatnené.

15. Po vykonanom dokazovaní teda súd mal jednoznačne potvrdené vykonanie objednávky žalovaným
a zároveň prijatie tejto objednávky predávajúcim na tovar pod označením „osivo kukurice pod kódom A
292", čím bolo v konaní nesporne zistené, že predmetom
kúpnej zmluvy, ktorá tu medzi stranami platne vznikla zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka,
bol tovar s označením osivo kukurice pod kódom E. XXX vrátane hnojiva a postreku. S odkazom na

nesporné objednanie tohto tovaru žalovaným, uzavretie ústnej kúpnej zmluvy na tovar medzi
INTERAGROS, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ako aj na následné
nesporné riadne dodanie objednaného tovaru žalovanému, súd v konaní spoľahlivo ustálil, že
uvedenému právnemu predchodcovi žalobcu INTERAGROS, s.r.o. vznikol v zmysle § 409, § 447 a §448 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na úhradu kúpnej ceny tovaru riadne vyúčtovanej faktúrami č.
XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX, so zaplatením ktorej je žalovaný k dnešnému dňu v omeškaní.
Vykonanýmdokazovanímzároveňnebolipotvrdenéžiadneskutočnosti,ktorébyvintenciáchustanovení

§ 422 a nasl. a § 436 a nasl. alebo iných príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (prípadne
Občianskeho zákonníka) o náhrade škody, resp. o zmene záväzku alebo o jeho zániku iným spôsobom
ako splnením, mohli ovplyvniť existenciu alebo výšku uplatneného nároku žalobcu. V konaní bolo ďalej
preukázané, že s poukazom na § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka prešlo právo na úhradu kúpnej
ceny za dodaný tovar na pôvodného žalobcu INTERAGROS VP, a.s., z ktorého bolo toto právo počas

konania postúpené na terajšieho žalobcu ETAG, s.r.o., ktorý je tak aktívne vecne legitimovaný v tomto
spore a je plne oprávnený na vymáhanie žalovaných pohľadávok ako ich vlastník.

16. Podľa vyššie uvedeného záveru teda predávajúcemu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny
za dodaný tovar v plnom rozsahu. Žalovaný však vzniesol proti uplatneným pohľadávkam námietku
premlčania, a to všeobecne voči celému uplatnenému nároku, ako aj osobitne voči položkám DPH pri

faktúrach č. XXXXXXXX E. XXXXXXXX. K tejto námietke premlčania súd (v súlade s
argumentáciou žalobcu) uvádza, že počas konania nevzhliadol žiaden dôvod na posúdenie
otázkypremlčanianárokovzpredmetnéhoobchodnoprávnehovzťahu(vzhľadom napovahustrán
sporu a predmet konania tu jednoznačne ide o spor medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej
činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaný je podnikateľom podľa ust.

§ 2 ods. 2 písm. b) a d) Obchodného zákonníka) podľa iných zákonných ustanovení, než
je základné ust. § 397 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky v
obchodnoprávnych vzťahoch. Predmetné pohľadávky žalobcu sa teda mohli premlčať len vtedy, ak by
predmetná žaloba nebola podľa uvedeného ustanovenia podaná do 4 rokov od splatnosti jednotlivých
faktúr, resp. ich častí (žaloba pritom bola podaná 09.07.2015), čo nie je možné konštatovať pri

celej faktúre č. XXXXXXXX so splatnosťou sumy 2.456,68 eur dňom 30.10.2011 a so splatnosťou sumy
DPH 491,34 eur dňom 22.07.2011, ďalej pri faktúre č. XXXXXXXX so splatnosťou sumy 2.950,-
eur dňom 10.10.2011 a pri faktúre č. XXXXXXXX so splatnosťou sumy 2.250,- eur dňom
31.10.2011 (nepremlčané sumy spolu činia 8.148,02 €).
Pri tých častiach faktúr č. XXXXXXXX E. XXXXXXXX, ktoré sa týkajú položky DPH, a to vo výške

590,- € a 450,- € však k premlčaniu nepochybne došlo, keďže pri týchto položkách bola v zmysle faktúr
vystavených predávajúcim INTERAGROS, s.r.o. samostatne určená splatnosť 24.06.2011 a 27.06.2011,
odktorýchdátumovdopodaniažaloby09.07.2015uplynuladobadlhšianež4roky.Anipôvodnýžalobca,
ani terajší žalobca určenie osobitnej (samostatnej) splatnosti pri časti fakturovaných súm tvoriacej 20 %
DPH nijakým spôsobom nenamietli (ani sa tejto konkrétnej časti faktúr v rámci ich vyjadrení

k námietke premlčania osobitne nedotkli), pričom súd taktiež pri ňom nezistil rozpor s ust. § 340 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd preto posúdil námietku premlčania žalovaného ako dôvodnú v časti istiny
1.040,- € a v časti k tejto istine prislúchajúcich úrokov z omeškania podľa žalobného návrhu s tým, že
premlčané právo v tejto časti nebolo možné žalobcovi priznať v zmysle ust. § 388 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

17. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov a skutočností preto dospel súd k záveru, že
podaná žaloba je dôvodná čo do istiny 8.148,02 € (9.188,02 € - 1.040,- €) a uplatnených úrokov z
omeškania z tejto sumy. Súd tieto úroky z omeškania priznal žalobcovi v zmysle žalobného návrhu
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.950,- € od 11.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.250,-

€ od 01.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.948,02 € od 01.11.2011 do zaplatenia (t.j. vždy odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr) v súlade s ust. § 365 a § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojení s príslušným nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to vzhľadom na
nepochybné omeškanie žalovaného s plnením týchto svojich peňažných záväzkov (všetko spolu výrok
I rozsudku).

Súd zároveň z rovnakých dôvodov žalobu vo zvyšnej časti (t.j. v časti istiny 1.040,- € a v časti k tejto
istine prislúchajúcich úrokov z omeškania podľa žalobného návrhu) zamietol (výrok II rozsudku).

18. Záverom súd poznamenáva, že súd už nepripustil žiadne ďalšie návrhy strán sporu na
doplneniedokazovaniapredostreténajmänanariadenompojednávaní,aleajskôrpočasceléhokonania

(a tieto návrhy v závere pojednávania zamietol), pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali
alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje
rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a
spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažovalza rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 77,36 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 88,68 % a neúspešný na 11,32 %, t.j. čistý
úspech žalobcu predstavuje 77,36 % (88,68 - 11,32). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).