Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200868
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5315200868.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, o nejasnom podaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Čadca č. k. 4C/41/2015-516 z 28. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi uznesením
č. k. 4C/41/2015-187 zo 17.04.2018 jeho podanie zo dňa 05.02.2018 na č.l. 91 spisu odmietol pre

vady. Predmetné podanie podľa obsahu vyhodnotil ako niekoľko návrhov, pričom ani jeden z týchto
návrhov nespĺňal náležitosti riadnej žaloby, neobsahoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a presný, určitý,
vykonateľný rozsudočný návrh. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu, Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 6Co/209/2018-285 z 31.03.2020 predmetné uznesenie vo vzťahu k A. B. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd odkazujúc na ust. § 391 ods. 2 a 3
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) uviedol, že v ďalšom konaní bol viazaný záväzným právnym

názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení. Zdôraznil tiež, že týmito závermi je
viazaná aj strana konania, t. j. žalobca. Ten, napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu,
nedoručil riadnu žalobu, z ktorej by vyplývalo, že sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, resp.
istých pravidiel vyplývajúcich z dohody o užívacích pomerov a príkaznej zmluvy zo dňa 18.02.1984,
tak ako to konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa
28.07.2020 vzhľadom k nejasným podaniam žalobcu tomuto umožnila, aby protokoloval svoj prednes

do zápisnice. Z obsahu tohto prednesu vyplynulo, že žalobca naďalej zotrváva na všetkých svojich
doterajších písomných podaniach ako aj ústnom prednese na pojednávaní, teda neprodukoval žiadny
konkrétny rozsudočný návrh na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré by mu vyplývali z dohody
o užívacích pomeroch a príkaznej zmluvy zo dňa 18.02.1984. Keďže žalobca zotrvával na všetkých
jeho dovtedajších podaniach, najmä na základnom podaní zo dňa 05.02.2018 na č.l. 91 spisu, ani pri
aplikácii a použití doplnených podaní nebolo možné podľa obsahu tieto úplne posúdiť ako riadnu žalobu

v nadväznosti na § 132 CSP. Okresný súd uviedol, že nemohol žalobcu na odstránenie tých istých vád
žaloby vyzývať, pretože už raz ho vyzval uznesením č. k. 4C/41/2015-122 zo dňa 21.02.2018. Nemohol
preto pri tých istých podaniach, tých istých tvrdeniach žalobcu a tých istých vadách duplicitne túto
odmietnuť z rovnakých dôvodov ako to už raz urobil. Dospel k záveru, že nedošlo k zmene skutkového
stavu, ktorý by odôvodňoval, aby sa súd necítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu, preto postupoval v zmysle jeho záverov bod 13. str. 4 zrušujúceho uznesenia, kde zdôraznil

odvolací súd povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť žalobcu, ale hlavne sa riadil poslednou vetou
tohto bodu, v zmysle ktorej v prípade neunesenia dôkazného bremena je strana v konaní neúspešná.Nedostatok označených, resp. predložených dôkazov procesnou stranou nemôže byť dôvodom pre
odmietnutie jeho podania. Nejedná sa totiž o situáciu, kedy by súd nemohol vo veci konať a rozhodnúť.
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že v štádiu konania

oodstránenievádžalobyneboljasnýmspôsobomzadefinovanýžalovaný,ktorýbybolúspešnoustranou
konania, žaloba mala vady, preto výzvy na odstránenie vád žaloby ani rozhodnutia neboli doručované
neexistujúcim, resp. nejasne označeným žalovaným v štádiu odstraňovania vád žaloby. Z tohto dôvodu
trovy konania žalovanému vzniknúť nemohli, a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní stranou neúspešnou.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V úvode odvolania konštatoval, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil, jeho rozhodnutie bolo predčasné,
lebo nevykonal potrebné dokazovanie. Ďalej žalobca uplatnil námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni,
JUDr. E. A.. Uviedol, že podania proti žalovanému 1/ F. G. a spol. aj napriek pravdivým skutočnostiam,
vrátane zabezpečenia označených listinných dôkazov a vyšetrovacích spisov, boli zo strany zákonnej

sudkyne opakovane odmietnuté, a to nielen v súdenej veci, ale aj vo veci vedenej na okresnom súde pod
sp. zn. 4C/87/2016. Ďalej poukázal na to, že v konaní pred krajským súdom pod sp. zn. 6Co/209/2018 vo
veci rozhodovala JUDr. H. I., ktorá taktiež vo veci opakovane konala proti žalovanému 1/ G. F. v konaní
8Co/340/2008, 8Co/182/2009. Na základe týchto skutočností mal za to, že je dôvod na vylúčenie JUDr.
E. A. z konania a rozhodovania v súdenej veci. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca vykonal

doplnenie návrhu vo veci samej, uvádzaním ďalších skutkových tvrdení a dôkazov na ich preukázanie.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) s tým, že z úradnej povinnosti prihliadal na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods.

1 písm a/, b/ CSP, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky a podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Jednou zo základných procesných podmienok, ktorá musí byť naplnená, aby mohlo prebehnúť súdne
konanie, je existencia riadneho návrhu na začatie konania. Sporové konanie je ovládané dispozičným

princípom, a preto sa začína len na základe podania, ktoré sa nazýva žaloba. Iba formálne spôsobilá
žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Ak žaloba, ktorá neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti, má vady, o ich odstránenie sa súd musí pokúsiť postupom podľa § 129 CSP.
Preto, aby žaloba bola spôsobilým procesným úkonom, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 CSP), musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti

vyplývajúce z § 132 CSP. V prípade, že žaloba neobsahuje tieto zákonom stanovené náležitosti,
hovoríme, že má vady a o ich odstránenie sa musí súd pokúsiť postupom podľa § 129 CSP. V prípade,
že vady žaloby nebudú odstránené, podľa § 129 ods. 3 CSP súd podanie odmietne; to neplatí v prípade,
ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

6. V prejednávanej veci okresný súd uznesením č. k. 4C/41/2015-187 zo 17. apríla 2018 v zmysle
§ 129 ods. 3,4 CSP v spojení s § 127 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, 3 CSP odmietol podanie žalobcu
1/ A. B. a žalobkyne 2/ G. B. a zároveň žalovaným voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov
konania. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Co/209/2018-285 z 31. marca 2020
predmetné uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým odmietol podanie žalobcu 1/ doručené

súdu dňa 05.02.2018 a vo výroku, ktorým žalovaným voči žalobcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti, t. j.
vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni 2/ G. B. zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. Odvolací
súd v tomto uznesení konštatoval, že žalobca doručil okresnému súdu dňa 03.04.2018 podanie ako
reakciu na výzvu súdu na odstránenie nedostatkov podania doručeného súdu 05.02.2018. Napriek

tomu, sa súd prvej inštancie obsahom tohto podania a jeho príloh vôbec nezaoberal. Odvolací súd
upriamil pozornosť okresného súdu na skutočnosť, že z obsahu predmetného podania je zrejmé,
že sa týka tých istých žalobných nárokov, avšak tieto nenasledujú v poradí, v akom boli uvedené
v pôvodnom podaní zo dňa 06.02.2018. Jednoznačne, zo systematického hľadiska sú uplatnené nároky
inak usporiadané a označené ako žaloba na plnenie a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ako žaloba

I., žaloba II. (II.A, II.B, II.C, II.D) a žaloba III. (III.A, III.B). V úvode každej časti žaloby I., II., III.
sú označené strany sporu, ktoré sú v texte dotknutej časti ďalej označované len ako žalobca 1/ a
žalovaní 1/,2/. Odvolací súd vytkol okresnému súdu, že ani v stručnosti nezahrnul obsah tohto podania
do napadnutého uznesenia o odmietnutí žaloby. Odvolací súd v podrobnostiach rozoberal podaniežalobcu, ktorým reagoval na výzvu okresného súdu na odstránenie vád podanej žaloby a konštatoval,
že napriek tomu, že ním vady, na ktorých odstránenie bol okresným súdom vyzvaný, boli odstránené,
okresný súd v napadnutom uznesení na tieto okolnosti nereagoval, naopak poukazoval na ne ako

na absentujúce. Odvolací súd konštatoval, že žalobca je povinný pri podaní žaloby alebo na základe
výzvy súdu na odstránenie vád vymedziť skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje nárok do tej
miery, aby súd mohol posúdiť, aký nárok si uplatňuje. Iba v prípade neuvedenia základných skutočností,
na základe ktorých nemožno uplatnený nárok individualizovať, teda určiť nezameniteľným spôsobom,
môže byť dôvodom odmietnutia žaloby. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd v bode

13. uviedol, že pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom
konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k nej. Neunesenie dôkaznej povinnosti
znamená neunesenie dôkazného bremena a neúspech strany v spore. Nedostatok označených, resp.
predložených dôkazov procesnou stranou nie je však dôvodom na odmietnutie podania, nejde o situáciu,
kedy by súd nemohol vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd v podrobnostiach v bode 14. až 16. svojho

zrušujúceho uznesenia uložil okresnému súdu vyhodnotiť podanie žalobcu 1/ doručené okresnému súdu
dňa 03.04.2018, s týmto podaním sa dôsledne zaoberať a pokiaľ by dospel k záveru, že napriek tomu
nedošlo k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby, dať žalobcovi 1/ v odôvodnení svojho rozhodnutia
konkrétnu odpoveď na to, z akých dôvodov ani doplnené podanie nespĺňalo procesné požiadavky, aby
mohol súd o týchto autoritatívne rozhodnúť. Keďže sa okresný súd týmto podaním nezaoberal, odvolací

súd vyhodnotil jeho odôvodnenie ako neúplné a závery jeho rozhodnutia ako predčasné s následkom
porušenia práva žalobcu ako odvolateľa na spravodlivý proces.
7. Pokiaľ by okresný súd vychádzal z intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že
by sa zaoberal vyhodnotením pôvodnej žaloby žalobcu 1/ v spojitosti s jej doplnením doručeným
okresnému súdu dňa 03.04.2018. Odvolací súd poukazoval na skutočnosť, že členenie predmetného

podania je urobené tak, že obsahuje viaceré nároky, pri ktorých sú označené konkrétne sporové
strany, ako aj konkrétne skutočnosti, na základe ktorých sa ich domáha. Uložil okresnému súdu,
vychádzajúc z toho, že obligatórnou náležitosťou žaloby je uvedenie skutkových tvrdení tak, aby
bol individualizovaný nárok, ktorý je uplatňovaný v konaní, aby pri posudzovaní náležitosti podania
nevychádzal len z formalistického hľadiska, ale aj z hľadiska materiálneho a posudzoval uvedené

podania vo vzájomnom kontexte. Odvolací súd len na okraj poznamenal, že označenie dôkazov je
náležitosť žaloby, avšak nie je takou vadou žaloby, pre ktorú by nebolo možné pokračovať v konaní
arozhodnúť,pretoževprípadenesplneniadôkaznejpovinnostijestrana,ktorásitútopovinnosťnesplnila
procesne zodpovedná za neúspech v spore a zamietnutie žaloby.

8. Z postupu okresného súdu, ktorý po vrátení veci odvolacím súdom zvolil vyplýva, že nevychádzal
z právnych záverov odvolacieho súdu tak ako boli prezentované v jeho zrušujúcom uznesení, napriek
tomu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia opakovane zdôrazňuje, že závermi odvolacieho súdu
bol podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný a z týchto vychádzal. Okresný súd si ich vyložil tak, že neoznačenie
dôkazov v inak neúplnej žalobe je dôvodom na zamietnutie neúplnej žaloby pre neunesenie dôkazného

bremena. Je pravdou, že dôvodom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby, avšak iba
v prípade, že možno pristúpiť k vecnému prejednaniu nároku uplatneného žalobou, a to je iba v prípade
podania riadnej žaloby, ktorá má všetky predpísané náležitosti žaloby vyplývajúce z § 132 CSP. Pokiaľ
žaloba tieto náležitosti nemá, súd postupom podľa § 129 CSP vyzve žalobcu na odstránenie vád
žaloby, uvedie, akými vadami žaloba trpí, akým spôsobom majú byť tieto odstránené. Odvolací súd

v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, že okresný súd vyzval žalobcu na odstránenie
vád žaloby, následne však na jeho podania, ktorými tieto vady odstránil neprihliadal a v konkrétnostiach
sa nimi ani v rámci svojho predchádzajúceho uznesenia o odmietnutí žaloby nezaoberal, čo bol dôvod,
pre ktorý predchádzajúce uznesenie o odmietnutí žaloby vydané okresným súdom v súdenej veci zrušil.

9.Znapadnutéhorozsudkujezrejmé,žeokresnýsúdnemaljasnújednuzozákladnýchnáležitostižaloby
a to označenie sporových strán. Potom nemohol pristúpiť k vecnému prejednaniu nároku uplatneného
v žalobe . Celý postup okresného súdu, ktorý zvolil pri prejednávaní a rozhodovaní o žalobe žalobcu
je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Je neprípustné, aby v prípade, že súd má
za to, že ide o nejasné podanie, naviac keď sám uvedie, že mu nie je zrejmé, kto má byť žalovaná

strana sporu, žalobu vecne prejedná a rozhodne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí aj vadou
zmätočnosti, pretože pokiaľ ide o výrok rozsudku tak je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá, čo evokuje
záver , že došlo k vecnému prejednaniu uplatneného nároku. V prípade zamietnutia žaloby je potrebné,
aby sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, z akého dôvodu nie je žalobca nositeľompráva, resp. nároku, ktorý si v žalobe uplatňuje a žalovaný nositeľom povinnosti, ktorú si voči nemu
žalobca uplatňuje. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku rozoberalo neurčitosť žaloby, dôvody,
ktoré bránili jej vecnému prejednaniu. Odôvodnenie rozsudku tak nekorešponduje s jeho výrokom, čo

spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku a tým jeho nepreskúmateľnosť.

10. Týmto závažným pochybením okresného súdu z dôvodu zvoleného nesprávneho procesného
postupu,keďsineustálil,protikomužalobasmeruje,akýnárok, nazákladeakýchskutočnostísižalobca
uplatňuje, napriek tomu rozhodol vo veci samej ( aj keď nie je zrejmé akej) rozsudkom, ktorého písomné

odôvodnenie, vzhľadom na výrok pôsobí zmätočne, rozhodol vo veci bez splnenia jednej zo základných
procesných podmienok riadnej žaloby a znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva tak, že tým došlo k zásahu do žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd preto
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Dôvody, pre ktoré žalobca namietal zaujatosť zákonnej sudkyni prejednávajúcej vec na okresnom

súde, JUD. E. A., odvolací súd považoval za neprípustné dôvody zaujatosti. Žalobca zaujatosť zákonnej
sudkyne videl v tom, že rozhodla o odmietnutí jeho žaloby, napriek skutočnostiam, ktoré vo
svojich doplňujúcich podaniach uvádzal. Námietka zaujatosti sa týkala rozhodovacej činnosti zákonnej
sudkyne, v zmysle § 49 ods. 3 CSP takáto skutočnosť sa nepovažuje za okolnosť pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd na základe tejto skutočnosti na uvedenú námietku

zaujatosti vznesenú žalobcom v podanom odvolaní nemohol prihliadať.

12. V ďalšom konaní sa okresný súd, tak ako mu to už bolo uložené v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení odvolacím súdom, bude zaoberať obsahom podania žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa
05.02.2018, v spojení s podaním žalobcu, ktoré mu bolo doručené 03.04.2018, ktorým žalobca reagoval

na uznesenie okresného súdu č.k. 4C/41/2015-22 z 21.02.2018 na odstránenie vád žaloby, ako aj
ďalšími podaniami žalobcu, ktoré boli do súdneho spisu predložené po vydaní uznesenia na odstránenie
vád žaloby. Pokiaľ dospeje k záveru, že žaloba, napriek jej doplneniu týmito podaniami, nemá všetky
zákonné náležitosti podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 127 ods. 1 CSP, žalobu odmietne a svoje
rozhodnutieodôvodnízákonuzodpovedajúcimspôsobom. Vopačnomprípadežalobouuplatnenýnárok

prejedná, meritórne o ňom rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

13. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že mu je zrejmé ust. § 390
CSP, v zmysle ktorého krajskému súdu sa v konaní o druhom odvolaní ukladá povinnosť rozhodnúť

vec, ak rozhodnutie okresného súdu bolo už raz krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie. V súdenej veci už raz rozhodol okresný súd uznesením, ktorým odmietol žalobu
žalobcu a predmetné uznesenie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené. Okresný súd vo veci
rozhodol „opätovne“ rozsudkom preskúmavaným v tomto odvolacom konaní. Odvolací súd, napriek
tomu, rozsudok okresného súdu zrušil, a to z dôvodu, že okresný súd, aj keď na ust. § 391 ods. 2 CSP

poukazoval, nepostupoval podľa neho a neprihliadal na právne závery odvolacieho súdu v uznesení,
ktorým bolo jeho predchádzajúce uznesenie. Závažné pochybenie videl odvolací súd v tom, že okresný
súd meritórne prejednal vec napriek tomu, že nemal naplnenú vecnú procesnú podmienku konania, a to
riadnu žalobu, resp. vychádzal z toho, že túto podmienku naplnenú nemá. Pokiaľ meritórne rozhodol vo
veci bez toho, aby si ustálil, kto je stranou sporu, proti komu žaloba smeruje, tieto závažné pochybenia

okresného súdu sa podľa názoru odvolacieho súdu nedali zhojiť v rámci odvolacieho konania, odvolací
súd preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)