Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523010079
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523010079.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 6. marca 2024

v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom C. XXX, D. B.,

j e v i n n ý , ž e

po predchádzajúcom oslovení poškodeného C. E. a jeho manželky ohľadom možnosti poskytnutia mu

peňažnej pôžičky z ich strany, v presne nezistenom čase dňa 13.4.2017, v rodinnom dome č. XXX F. D.
G., D. A. H., žiadal od I. E., manželky C. E., peňažnú pôžičku vo výške 5.000,- eur, pričom prisľúbil, že
túto vráti najneskôr do pol roka od jej poskytnutia a ak tak do uvedeného času neurobí, že bude platiť
z poskytnutej sumy úroky vo výške 10 % mesačne až do jej splatenia, a to napriek tomu, že už vtedy
mal viacero obdobných záväzkov, a to aj vo vyšších sumách, ktoré nesplácal a jeho finančná situácia
mu ich riadne splácanie ani neumožňovala, čo však I. E. a ani predtým poškodenému C. E. neuviedol,
na čo I. E. telefonicky kontaktovala svojho manžela C. E., ktorý v tom čase nebol doma, ohľadom toho

či súhlasí s poskytnutím danej pôžičky obvinenému a následne po jeho súhlase dňa 13.4.2017 v čase
o 09:37:57 hod. v obchodnom mieste VÚB, a.s. v Starej Ľubovni vybrala hotovosť vo výške 5.000,- eur
z Flexibiznis účtu C. E. číslo účtu v tvare IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a túto sumu ako
pôžičkuobvinenémuvplnejvýškevložila13.4.2017včaseo10:02hod.vobchodnommiestespoločnosti
Tatra banka, a.s. v Starej Ľubovni na účet obvineného vedený v J. K., L., číslo účtu v tvare IBAN: A.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom obžalovaný v ním prisľúbenom termíne splatnosti pôžičky, ani
doposiaľ,C.E.požičanúsumunevrátilaneuhradilaniničznímpretakýprípadsľúbenýchúrokov,pričom
nereagoval na telefonáty poškodeného, ani na SMS-ky posielané mu ohľadom vrátenia požičanej sumy

manželkou poškodeného, ako ani na ich osobnú výzvu na vrátenie požičanej sumy, čím menovanému
poškodenému spôsobil škodu vo výške 5.000,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa §
37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Trestnéhozákona,súdobžalovanémuvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 /dvadsaťštyri/

mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému C.

E., nar. X.X.XXXX v A. H., bytom G. XXX, D. A. H., trestným činom spôsobenú škodu vo výške 5.000,-
eur /slovom päťtisíc eur/.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýprokurátorOkresnejprokuratúryStaráĽubovňapodaltunajšiemusúdudňa15.3.2023obžalobu
na A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej

tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa obžalovaný mal v zmysle podanej obžaloby dopustiť tak, že „v presne
nezistenomčasedňa13.4.2017vrodinnomdomeč.XXXF.D.G.,D.A.H.súmyslompožičaťsifinančnú
hotovosťvovýške5.000,-euratietonevrátiť,požiadalofinančnúpôžičkuC.E.stým,žemupôžičkuvráti
najneskôr do polroka od požiadania o pôžičku, pričom vzhľadom k tomu, že poškodený C. E. bol v tom
čase odcestovaný v zahraničí, túto finančnú pôžičku žiadal od I. E., manželky C. E., ktorá telefonicky

kontaktovala svojho manžela C. E. s tým, či súhlasí aby z osobného účtu požičala finančnú hotovosť vo
výške5.000,-eurobvinenémuanáslednetohoistéhodňa,teda13.4.2017včaseo9:37hod.I.E.vybrala
finančnú hotovosť vo výške 5.000,- eur z bankového účtu číslo A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú
následne v čase o 10:02 hod. vložila I. E. na účet s názvom B. A. vedený v J. K., L., IBAN: A. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, pričom obvinený A. B. v dohodnutom termíne, ani doposiaľ poškodenému nevrátil,

čím poškodenému C. E., trvale bytom G. M. XXX, D. A. H. spôsobil celkovú škodu vo výške 5.000,- eur“.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného
poriadku a § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) neučinil žiadne z vyhlásení
podľa § 257 ods. 1 Tr. por..

Následne na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie:
- dňa 7.7.2023 výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka – poškodeného C. E., výsluchom svedkyne
I. E.;
- dňa 25.9.2023 výsluchom svedkyne N. E., podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. čítaním zápisníc

o výpovediach svedkov O. B. a L. K.; čítaním listinných dôkazov, pričom podľa § 269 Tr. por. boli čítané:
potvrdenia o vkladoch hotovosti z č.l. 126 až 127 spisu a doklad o výbere hotovosti z účtu z č.l. 128 spisu,
fotografie zachytávajúce komunikáciu s obžalovaným, a to z č.l. 129 až 131 spisu (vrátane fotografií na
rubových stranách dotknutých listín), správa VšZP, a.s. z č.l. 141 spisu a jej prílohy z č.l. 142 až 144
spisu, správa spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. z č.l. 152 až 153 spisu, správa spoločnosti

Union zdravotná poisťovňa, a.s. z č.l. 156 až 157 spisu, správa Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov
z č.l. 159 spisu a pripojený zoznam zamestnancov z č.l. 160 spisu,
správa Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky z č.l. 163 spisu a k nej pripojené daňové priznanie
k dani z príjmov právnickej osoby z č.l. 164 až 170 spisu a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby z č.l. 171 až 178 spisu, správa PSS, a.s. z č.l. 180 spisu a k nej pripojené výpisy z účtu stavebného

sporenia z č.l. 181 až 182 spisu, z č.l. 183 až 184 spisu, z č.l. 185 až 186 spisu, z č.l. 187 spisu,
pripojené výpisy z účtu – sporenie Lišiak z č.l. 188 spisu, z č.l. 189 spisu, z č.l. 190 spisu, z č.l 191
spisu a základné informácie o ochrane vkladu z č.l. 192 spisu, správa spoločnosti Citibank Europe plc.,
pobočka zahraničnej banky z č.l. 194 spisu, správa spoločnosti UniCredit Bank Czech republic and
Slovakia, a.s. z č.l. 196 spisu, správa spoločnosti COFIDIS, a.s., pobočka zahraničnej banky z č.l. 198

spisu, správa spoločnosti mBank S.A., pobočka zahraničnej banky z č.l. 200 spisu, správa spoločnostiSlovenská záručná a rozvojová banka, a.s. z č.l. 202 spisu, správa spoločnosti Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. z č.l. 204 spisu, správa spoločnosti Privatbanka, a.s. z č.l. 206 spisu, správa spoločnosti
KDB Bank Europe Ltd. pobočka zahraničnej banky z č.l. 208 spisu, správa spoločnosti OTP Banka

Slovensko, a.s. z č.l. 210 spisu, správa spoločnosti Komerční banka a.s., pobočka zahraničnej banky
z č.l. 212 spisu, správa spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. z č.l. 214 spisu, správa spoločnosti
Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky z č.l. 216 spisu, správa spoločnosti BKS Bank AG, pobočka
zahraničnej banky z č.l. 218 spisu, správa spoločnosti Poštová banka, a.s. z č.l. 220 spisu, správa
spoločnosti Poštová banka, a.s., odštepný závod 365.bank z č.l. 222 spisu, správa spoločnosti Prima

banka Slovensko, a.s. z č.l. 224 spisu a pripojené výpisy z účtu obžalovaného, a to z č.l. 225 až 248
spisu, správa spoločnosti Fio banka, a.s. z č.l. 250 spisu, správa spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky z č.l. 252 spisu, správa spoločnosti J&T BANKA, a.s. z č.l.
254 spisu;
- dňa 6.3.2024 podľa § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, a to: - správy SLSP a.s. z č.l. 256
– 257 spisu, správy ČSOB a.s. z č.l. 361 spisu, správy Tatra banka a.s. z č.l 364 spisu a jej prílohy

z č.l. 365 spisu, správy VÚB a.s. z č.l. 448 spisu, správy COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka
zahraničnej banky z č.l. 463 spisu, správy ING Bank NV z č.l. 465 spisu, informatívne výpisy z OR z č.l.
466 – 469 spisu, informatívny výpis zo živnostenského registra z č.l 470 spisu, správa z č.l. 479 spisu,
správaobceŠirokézč.l.489spisu,správaSociálnejpoisťovnepobočkaPrešovzč.l.490spisu;návrhna
vykonanie exekúcie z č.l. 621 – 623 spisu a súvisiace uznesenie OS Prešov sp. zn. 8Csp/166/2018 z č.l.

625 – 626 spisu s doložkou právoplatnosti z č.l. 627 spisu, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/35/2019
z č.l 628 – 631 spisu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 632 spisu a rozsudok OS Prešov
sp. zn. 8Csp/166/2018 z č.l. 633 – 635 spisu s doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 636
– 638 spisu, ako aj upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z č.l 641 spisu; návrh
na vykonanie exekúcie z č.l. 621 – 623 spisu a súvisiace: notársku zápisnicu z č.l 646 až 647 spisu,

zmluvu o pôžičke z č.l. 647 – 648 spisu, výkazy súdneho exekútora o vymožených plneniach z č.l. 650
– 667 spisu, 636 – 638 spisu, ako aj upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z č.l.
641 spisu; návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 669 – 671 spisu a súvisiace: platobný rozkaz OS Banská
Bystrica z č.l. 672 – 673 spisu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l 674 spisu, upovedomenie
o vydaní upovedomenia poverenia na vykonanie exekúcie z č.l. 676 spisu, výkazy súdneho exekútora

o vymožených plneniach z č.l. 677 – 378 spisu a z č.l. 681 – 689 spisu; návrh na vykonanie exekúcie
z č.l. 691 - 693 spisu a súvisiace: upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z č.l. 694
spisu, návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 700 – 702 spisu a súvisiace: odpis notárskej zápisnice N123
2017 z č.l. 703 – 704 spisu, zmluvu o pôžičke z č.l. 704 – 705 spisu, upovedomenie o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie z č.l. 707 spisu, výkazy súdneho exekútora o vymožených plneniach z č.l. 708 –

726 spisu; návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 728 – 730 spisu a súvisiace: notársku zápisnicu z č.l. 731
– 732 spisu, zmluvu o pôžičke z č.l. 732 – 733 spisu, upovedomenie z č.l. 735 spisu, výkazy súdneho
exekútora o vymožených plneniach z č.l. 736 – 754 spisu; návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 756 –
758 spisu a súvisiace: notársku zápisnicu z č.l. 759 – 760 spisu, zmluvu o pôžičke z č.l. 760 – 761
spisu, upovedomenie z č.l. 763 spisu, výkazy súdneho exekútora o vymožených plneniach z č.l. 764

– 781 spisu; návrh na vykonanie exekúcie z č.l. 783 – 786 spisu a súvisiace: uznesenie OS Prešov
z č.l. 788 – 789 spisu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 790 spisu, rozsudok OS Prešov
sp. zn. 29Csp/131/2018 z č.l. 793 – 797 spisu a doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 798 –
801 spisu, upovedomenie z č.l. 802 spisu; odpoveď na lustráciu CDB z č.l. 832 – 834 spisu, odpoveď
na lustráciu GP z č.l. 835 – 836 spisu, odpoveď CESDAP z č.l. 837 – 838 spisu, odpis RT z č.l. 839

spisu, na pojednávaní prostredníctvom elektronického registra súdu vyžiadanú lustráciu obžalovaného
v SP ( za obdobie od 1.1.2017 doposiaľ, aktuálne č.l. 848 spisu); z pripojeného spisu OS Prešov sp.
zn. 41T/22/2021 boli čítané : uznesenie o začatí trestného stíhania z č.l. 68 spisu, ako aj uznesenie
o vznesení obvinenia z č.l. 417 – 424 spisu spolu s dokladmi o doručení z č.l. 424 spisu a uznesenie
o zastavení trestného stíhania z č.l. 385 – 387 spisu, rozsudok OS Prešov sp. zn. 41T/22/2021 z č.l.

549 – 550 spisu a doklady o doručení pripojené pri č.l. 551 spisu, záznamy o zložení z č.l. 571 – 572
spisu a z č.l. 574 – 581 spisu; z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 41T/98/2021 boli čítané: uznesenie
o začatí trestného stíhania z č.l. 2 spisu a uznesenie o vznesení obvinenia z č.l. 48 – 55 spisu spolu
s dokladmi o doručení z č.l. 56 spisu, notárska zápisnica N129/2017 z č.l. 101 – 102 spisu a súvisiace:
kúpna zmluva z č.l. 103 – 104 spisu, faktúra 16/0616 z č.l. 105 spisu a faktúra 16/0617 z č.l. 106 spisu,

a aj dohoda o odklade lehoty splatnosti z č.l. 107 spisu, uznesenie OS Prešov sp. zn. 41T/98/2021 z č.l.
462 – 469 spisu a súvisiace doklady o doručení pripojené pri č.l. 470 spisu.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi popieral, že by sa dopustil trestnej činnosti,
pričom poukazoval na to, že v čase keď si tie peniaze požičiaval, tak nebol žiaden úmysel ani myšlienka,
že ich nevráti, že stále tvrdil, vyvracal, že ich nechce vrátiť a môže odprisahať, že v čase požičania

peňazí došlo k vzájomnej dohode medzi oboma stranami, a to takým spôsobom, že tá suma 5.000,-
eur mu bude požičaná, nevie teraz presne či na pol roka, za podmienok, že bude splácať mesačne 10
% zo sumy pokým nevráti celý záväzok, čo dojednal s pani E., pričom dodal, že to nemôže dokázať,
lebo peniaze – úroky, ktoré dohodli, jej odovzdával k rukám v hotovosti a nevyžiadal si písomný doklad
o tom, že prevzala peniaze, pričom to bolo vždy v Litmanovej u nej doma, prvú splátku dal 500,- eur,

ktorú odovzdal u nich na dvore, dátum nevie, bolo to asi mesiac po požičaní sumy, potom asi 2 mesiace
nezaplatilúrokyanáslednejejodovzdal800,-eur,čobolotiežurčitevLitmanovejpripríležitostinávštevy.
Tým, že sa jeho spoločnosť KARISSTRANS dostala do problémov vzhľadom k druhotnej platobnej
neschopnosti, kedy mu neboli uhrádzané finančné prostriedky, mal problém vrátiť ďalšiu splátku, lebo
sa snažil peniaze zarobiť a neskôr ich splatiť. Neplatila konkrétne firma AUTOTRANSPORT, kde sa
jednalo minimálne o 60.000,- eur. Mal zamestnaného človeka, ktorý pravidelne tam telefonoval a on

sám navštevoval konateľa tej spoločnosti, boli mu posielané potom sumy 200,- až 300,- eur mesačne
alebo týždenne. AUTOTRANSPORT neuhradila daný záväzok, splatila celkom 2.000,- až 3.000,- eur
a keďže mu bol zrušený kontokorentný úver, takže všetkými ďalšími platbami, ktoré prišli na účet
nemohol disponovať. Ako konateľ firmy pohľadávku neuplatnil na súde. V čase keď došlo k pôžičke
záväzok AUTOTRANSPORT-u už bol splatný, preto si tie peniaze požičal, aby mohol tankovať autá

a aby mohol zarobiť. Nevie akým spôsobom požičané peniaze vložil do spoločnosti KARISSTRANS, to
by bola otázka na ekonómku, ona prijala peniaze do kasy. Záväzky a práva v KARISSTRANS asi v marci
2019 postúpil na iného konateľa. Požičanú sumu ďalej splácal, keďže boli dobrí rodinní priatelia a bola
dohoda o tom, že pán E. staval chatu v roku 2017 na svojom pozemku v Litmanovej, tak mu na tú chatu
kúpil okná. Doklady nemá, kupoval som ich v HAPEK, pokiaľ vie je niekde v Medzilaborciach, bola to

určite firma, cenu presne nevie, nepovažoval to za potrebné odkladať doklad, lebo nepredpokladal, že
vzťahy sa tak naštrbia. Išlo o 4 okná plastové, dvojkomorové, cena bola približne 1.200,- eur, dodnes sú
na chate namontované. Doviezol ich pravdepodobne z Medzilaboriec a spolu ich s E. montovali, pričom
obžalovaný to v tom čase považoval za čiastočné splatenie svojho finančného záväzku, pán E. s tým
podľa neho súhlasil. Ďalej do tej chaty investoval v hodnote 800,- až 900,- eur – zakúpil OSB dosky

a polystyrén na zateplenie stropu, mohlo to byť v roku 2018 niekedy v marci, v apríli až v máji. Kupoval
to v Baushope v Širokom. Ďalšie splátky neboli.
Na kladené otázky uvádzal, že sumu 5.000,- eur si požičal na palivo do nákladných áut; v čase pôžičky
spoločnosť KARISSTRANS vlastnila 7 ťahačov s návesom, 5 plachtových návesov a 2 chladničky –
dodal, že vlastníkom bola leasingová spoločnosť – Slovenská sporiteľňa v apríli 2017 a priemerná réžia

vo vzťahu k PHM k daným vozidlám mesačne bola asi 25.000,- až 30.000,- eur mesačne, čiastočne
mu prichádzali úhrady platieb, ktoré mal zarobené a ak nemal peniaze, mal dohodu so spoločnosťou
EUROVAG, určitý kredit, ktorý mohol čerpať, tá suma bola platená v priebehu mesiaca, tak to plátal;
predmetné vozidlá boli po dohode s leasingovou spoločnosťou odpredané, dátum nevie ani približne;
aká bola finančná situácia v spoločnosti KARISSTRANS v mesiaci apríl 2017 nevie presne povedať,

spoločnosť ale ešte fungovala, mali aj záväzky, aj pohľadávky; aké boli jeho Vaše príjmy a výdavky
v mesiaci apríl v roku 2017 nevie, ani príjem jeho manželky; nevie špecifikovať kedy sa spoločnosť
KARISSTRANS dostala do finančných problémov; so I. E. dohodol, že mu požičajú 5.000,- eur za
podmienok, že im bude platiť 10 % zo sumy mesačne – to bolo dohodnuté ako úrok a potom im vráti
celú sumu 5.000,- eur, okrem nich dvoch nebol pri dohode nikto prítomný; k nim chodil na návštevy,

vedeli, že podniká, koľko zarába, keď potreboval peniaze, to bol návrh pre nich, ktorý im dal u nich
v kotolni, k dohode nedošlo hneď, finančné prostriedky som od I. E. na osobný účet, a to prevodom z jej
osobného účtu, ale nevie či ho nemala spolu s manželom, bolo to 13.4.2017, k dohode došlo pred tým
dátumom, a to s pani E., ktorá si, podľa jeho vedomostí toto odsúhlasila s pánom E., a pravdepodobne,
keďže nebol s ňou, tak jej telefonoval a ho informovala, že peniaze išla vložiť na účet; potom uviedol,

že s pani E. bol v tej banke, pravdepodobne ich vybral a použil na chod spoločnosti, nevie prečo to
bolo dané na jeho osobný účet a nie na účet spoločnosti, pravdepodobne, keďže pani E. je fyzická
osoba, a ak by tie peniaze prišli na účet s.r.o., tak on nevie preukázať ich pôvod, pričom keď ich vložil
do firmy, tak pravdepodobne to bol vklad konateľa alebo niečo také, to už si nepamätá, v spoločnosti
bol aj spoločníkom; k prevodu obchodného podielu v spoločnosti KARISSTRANS na ďalší subjekt

došlo lebo nebola schopná splácať svoje záväzky, dostala sa do úpadku, rozhodol sa, že skončím
s konateľstvom a postúpi ju ďalej; v mesiaci apríl 2017 nevyvíjal iné obchodné aktivity okrem spoločnosti
KARISSTRANS. Pred pôžičkou poznal E. minimálne od roku 2008, keďže E. mu staval rodinný dom
spolu so svojimi bratmi, ten manželka teraz vlastní, lebo došlo k vyporiadaniu BSM približne pred 2rokmi. Lebo mal exekúciu, ktorá bola viazaná na neho ako na osobu a dohodli sa s manželkou, že
prevezme na seba záväzky a zároveň bude majiteľkou domu, z akého dôvodu zaniklo BSM nevie; tá
exekúcia vznikla preto, lebo keď kupoval spoločnosť KARISSTRANS, tak s jej majiteľom sa dohodli na

odkupnej sume 200.000,- eur, kupoval ju asi v roku 2016, pričom jej nákladné autá, ktoré mala vo svojom
majetku, prefinancoval cez Slovenskú sporiteľňu a peniaze vyplatil, resp. z jej strany boli poukázané
pôvodnému majiteľovi, on ho však oklamal a dal mu podpísať jeden papier, ktorý v dobrej vôli podpísal,
a bolo to o tom, že tých 200.000,- eur, za ktoré odkúpil spoločnosť, bolo bez DPH a ako fyzická osoba
mu podpísal, že mu ešte doplatí DPH a tie vymáha dodnes, pričom právnika v Humennom podpísal

tie papiere a keďže tú sumu nezaplatil, tak to pôvodný majiteľ postúpil exekútorovi. S pánom E. sa
navštevovali, postupne vzťah prerástol, bol na prijímaní jeho detí, navštevovali sa ako rodiny. V tom čase
obžalovaný poľoval, mal dohodu s poľovníckym združením v Litmanovej, platil si povolenky a chodili
spolu na poľovačky. Boli rodinní priatelia, odporučil ich aj na stavby ďalších domov, boli stále v kontakte.
Po pôžičke sa navštevovať prestali, lebo E. mal nejaký priestupok v lese a bola mu odňatá povolenka
na lov zveri a tým pádom tam ani obžalovaný nemohol chodiť, takže tie návštevy boli menej časté, ale

určite ešte rok sa navštevovali a boli v kontakte aj v rokoch 2018 – 2019, ale tým, že nesplácal peniaze,
tak sa tá situácia vyhrotila. Asi pred 2 rokmi posledné stretnutie bolo v Prešove pri Lidli a im hovoril, že
keď sa dohodnú na normálnej sume a vezmú do úvahy, čo dal do ich chaty, tak je ochotný im doplatiť
rozdiel tej sumy, ktorú investoval do chaty, lebo na tú už nepôjde; s E. mal dohodu, že tá chata bude
kvázi spoločné vlastníctvo, resp. že ju bude môcť využívať. E. vedela za akým účelom sú požičiavané

tie peniaze a nie, že na jeho vlastnú potrebu; bolo zrejmé, že chce kúpiť naftu, že to potrebuje vložiť
do firmy, on tie peňažné prostriedky v celom rozsahu investoval do firmy. E. mu požičal 5.000,- eur za
účelom jednak, že on ich potreboval kvôli chodu firmy a jednak s ohľadom na tie úroky videl možnosť
získať nejaké peniaze a sa obohatiť; telefonovali o tom predtým, pričom v čase, keď vyberala peniaze,
on s ním nehovoril, hovorila s ním iba pani E.; výzva od nich na vrátenie tých peňazí mu v podstate výzva

neprišla žiadna, boli stále v telefonickom kontakte, bavili sa vtedy, že by už bolo dobré niečo zaplatiť,
poslednýkrát sa o tom bavili pred 2 rokmi, väčšinou o vrátení komunikovala p. E., občas zavolal aj E.;
naposledy žiadali vrátenie keď sa stretli pri Lidli; uznáva záväzok s prihliadnutím na to, že nevie dokázať,
tak v sume 2.500,- eur, teda polovicu.
Ďalej uvádzal, že peniaze boli požičané na dobu minimálne pol roka s úrokom 10 % mesačne, ktorý

on odsúhlasil a predpokladá, že ho navrhla pani E., došlo k vzájomnej dohode, pričom bolo dohodnuté,
že bude platiť 10 % mesačne, teda úroky, s tým, že sumu 5.000,- eur vráti do pol roka, ale nemal
dostatok prostriedkov, tak bolo komunikované s pánom E. aj pani E., že sa splatnosť tých 5.000,-
eur posunie na neskôr, nebola pritom dohodnutá konkrétna doba, ani čas, zároveň dohodnuté úroky
ďalej neplatil, lebo finančná situácia mu to nedovoľovala; doposiaľ nič z poskytnutej istiny nesplatil,

lebo nedošlo k dohode s nimi na tom, že časť tej istiny splatil vo forme vecí, ktoré poskytol na chatu;
pri poslednom rozhovore pri Lidli navrhol, že je ochotný zaplatiť rozdiel v mesačných splátkach, ale
obával sa toho, keďže už prebiehalo vyšetrovanie skutku, že rovnako ako úroky a iné investície pre ich
rodinu, vyjdú navnivoč a bude mať naďalej záväzok vo výške 5.000,- eur. V čase požičania peňazí, ako
fyzická osoba, mal hypotéku na dom, aj bezúčelový úver v J.. Hypotéku mal splácať vo výške 650,-

eur mesačne spolu s manželkou. Manželka na ňu poukazovala peniaze zo svojho účtu. Nesplatený
zostatok hypotéky v tom čase bol okolo 110.000,- až 120.000,- eur. Bezúčelový úver bolo treba splácať
vo výške 140,- eur mesačne, v dobe požičania peňazí bol jeho zostatok asi 7.000,- eur, platby mu boli
automaticky sťahované z bežného účtu. Vtedy poberal plat z firmy KARISSTRANS zhruba 900,- eur
mesačne v čistom. Na domácnosť prispieval vtedy približne 220,- eur. Celkové náklady na domácnosť

bolivtedy440,-eur.Týchďalších220,-eurplatilamanželka.Svokravtedyunicheštenebývala.Nadcéru
vtedy platil výživné 130,- eur mesačne. Čo z príjmov neinvestoval do rodiny, tak investoval do firmy;
nevie prečo pôžička nebola poskytnutá priamo samotnej spoločnosti, ktorej bol v tom čase konateľom,
predpokladá preto, že pani E. bola fyzická osoba. Následne dodal, že v čase poskytnutia pôžičky mal
záväzkyajvočispoločnostiB.K.A.,tiežbezúčelovýúver,predpokladá,ževtejdobebolneuhradenýjeho

zostatokasi5.000,-eur.Mesačnehomalsplácaťasipo120,-eur.Úvernebolvyplatený,dodnešnejdoby
je splatný, záväzok prešiel na manželku. Osoba menom N. N. bol majiteľ spoločnosti DEKORPLAST,
ktorú od neho obžalovaný odkúpil asi v roku 2014 za sumu 200.000,- eur a voči tejto osobe mal v dobe
poskytnutia pôžičky záväzky vo výške okolo 80.000,- až 90.000,- eur. Nie sú splatené, v tomto čase sa
vedie exekúcia voči obžalovanému, záväzky vznikli z titulu, že pán N. odo neho žiadal zaplatiť 20 %

DPH zo sumy, za ktorú odkúpil firmu, nevedome ako fyzická osoba podpísal doklad, že mu tie peniaze
dlhuje, dohoda bola taká, že ak firma bude prosperovať, tak mu tie peniaze bude postupne uhrádzať.
Čo vie, exekučné konanie sa vedie jedno a jedno bolo ukončené, tá suma je rozdelená na viacero častí,
takže sa môžu viesť viaceré exekučné konania. Je voči nemu vedené aj asi jedno exekučné konanie,v ktorom je oprávneným spoločnosť B. K. A., myslím, že na sumu asi 7.000,- eur, čo je z úveru, ktorý mal
v čase poskytnutia pôžičky. Pri prevode obchodného podielu v spoločnosti KARISSTRANS mu nebola
vyplatená odplata, lebo výška záväzkov a pohľadávok bola zhruba narovnako a hodnota spoločnosti

bola iba v tom, že boli podpísané nejaké zmluvy s inými spoločnosťami o preprave, dlhodobé a tým bola
tá firma zaujímavá. Myslí, že v čase pôžičky nemal neuhradené záväzky voči Sociálnej poisťovni alebo
niektorej zo zdravotných poisťovní.

Následne uviedol ohľadom splácania pôžičky, vzhľadom na výšku jeho príjmov v čase poskytnutia

pôžičky a jeho vtedajších záväzkov, že v tom čase mal aj príjmy z inej činnosti, poznal ľudí, ktorí niečo
potrebovali, tak napr. poškodenému zabezpečil prácu - stavbu, sprostredkoval vykonanie tej práce,
napr. v prospech pána ktorý mal firmu na Budovateľskej ulici, potom tiež v prospech ďalšieho, ktorý
má firmu v Prešove na Jesennej ulici, kde obžalovaný mal prenajatú kanceláriu, číslo však nevie. Za
to dostal nejaké prostriedky, koľko a kedy, to už nevie. Na základe dohody s ľuďmi, ktorých poznal
a potrebovali pomôcť, tak im za odmenu dohodil nejakých robotníkov. Od ukončenia stavby jeho domu,

asi od roku 2012, pán E. sa na neho stále obracal s požiadavkami o prácu, tak ho kontaktoval s ľuďmi,
ktorí potrebovali takú prácu. Bolo to približne s piatimi až šiestimi ľuďmi. Za to mal od tých ľudí nejakú
odmenu alebo výhodu. Záverom dodal ohľadom jeho reálneho príjmu v čase uzatvárania pôžičky s E.,
že je to individuálne, ale že stále mal dostatok peňazí na to, aby to bol schopný splatiť. Uviedol, že pani
E. si všetky svoje výdavky aj príjmy zapisovala do notesu, ktorý mala nad mikrovlnkou v kuchynskej

linke a kde boli zapísané peniaze, ktoré jej dal.
Rozpory jeho výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní so skoršou výpoveďou v prípravnom konaní,
konkrétne zo 7.9.2022 vysvetľoval nasledovne:
- kde k úrokom z pôžičky uvádzal, že nemalo ísť o mesačné, ale že manželia E. mali dostať 10 %
z požičanej sumy a následne, že každé 3 mesiace im mal zaplatiť 10 % z požičanej sumy a asi 3-krát im

tak dal v hotovosti po 500,- eur, stále u nich v kotolni, pričom dvakrát bol pri tom prítomný i poškodený
C. E., uvádzal, že sa mohol pomýliť v tej druhej časti, že na úrokoch nebolo vyplatených 800,- eur, ale
že bolo vyplatených 1.000,- eur, ale tie peniaze im odovzdal; ohľadne výšky a periodicity úrokov si to
už nepamätá, lebo nebol o tom žiadny písomný záznam, časť úrokov im však splatil, je možné, že ich
mal platiť po troch mesiacoch, ale išlo o 10 % určite;

- kde odpovedal nie k tomu či v čase keď mu boli zasielané finančné prostriedky z účtu poškodeného,
prípadne skôr, mal nejaké iné dlhy uviedol – že vtedy tak odpovedal, lebo som tú otázku pochopil tak,
že či som mal požičané peniaze aj od iných osôb, ako napr. od brata, od sestry a od rodiny.

Výpoveď obžalovaného súd nemohol, či už vzhľadom na samotné vnútorné diskrepancie v nej ale aj

s ohľadom na výsledky ďalšieho dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyhodnotiť inak ako
jednoznačne nepravdivú, zavádzajúcu, robenú v snahe nielen sa javiť v lepšom svetle, ale vyhnúť sa
trestnejzodpovednosti.Obžalovanýmuvádzanéskutočnostinebolomožnénijakorozumneprijať.Najprv
nevie aké mal príjmy v rozhodnom čase, potom si spomenie, že to bolo 900,- eur v čistom (čo navyše
ale nijako nezodpovedá jeho príjmom ako tieto za rok 2017 až júl 2018 vyplývajú z výsledkov lustrácie

jeho osoby v Sociálnej poisťovni, ale aj zo samotnej písomne podanej správy Sociálnej poisťovne ako je
na č.l. 159 spisu, kde jeho mesačnými vymeriavacími základmi v KARISSTRANS, následne obchodné
meno Openlex s.r.o. v likvidácii, boli iba sumy o niečo prevyšujúce 500,- eur – a z takých príjmov
mal v rozhodnej dobe prispievať na domácnosť, splácať úver, i hradiť výživné na dcéru a pod. ako
popisoval vo výpovedi) a okrem toho ešte aj príjmy (ale samozrejme nevie v akej výške) z toho, že

sprostredkoval pre iné osoby prácu poškodeného – navyše ak aj boli, tak to vyzerá tak, že išlo o príjmy,
ktoré v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako legálne; následne potom obžalovaný pri výpovedi,
pomaly,ažnavýslovnéotázky,kladenésohľadomnasamotnéskutočnostivyplývajúcezvyšetrovacieho
spisu, postupne priznáva ďalšie a ďalšie svoje záväzky z rozhodného obdobia a celé to v závere
výpovede zavŕši vyjadrením, že čo sa týka reálneho príjmu v čase uzatvárania pôžičky s E., je to

individuálne, ale „stále mal dostatok peňazí na to, aby to bol schopný splatiť“ – avšak preukázateľne,
hoci ich teda ako tvrdí mal, aj tak poškodenému nič nesplácal. Rovnako nijako rozumne nemožno
akceptovať jeho tvrdenia o tom, že časť pôžičky mal splatiť formou dodania okien na chatu, ktorú staval
poškodený a polystyrénu či OSB dosiek – samozrejme ohľadom toho nemá skutočnú vedomosť o ich
hodnote, zároveň najprv udáva, že on to považoval za čiastočné splatenie svojho finančného záväzku,

navyše, že poškodený s tým súhlasil a potom v súvislosti s posledným stretnutím s poškodenými uvádza,
že navrhol, že pôžičku uhradí v splátkach ak uznajú, že tieto „dodávky“ boli jej splátkami. Potom sa
absolútne kompletne zamotáva do úrokov z pôžičky, a to čo sa týka podmienok ich platenia a oproti
skoršej výpovedi aj periodicity ich platieb a toho, že ich odovzdával len p. E., pričom podľa skoršejvýpovede dvakrát mal byť pri tom aj sám poškodený. Aj jeho tvrdenia o tom, že a ako ho mal do
problému dostať p. N. ohľadom zaplatenia DPH sú vyvrátené ďalšími výsledkami dokazovania (ako
bude uvedené v ďalšom texte tohto odôvodnenia). Obdobne na jednej strane obžalovaný ako uvádza

„žiaľ“ si nevyžiadal doklady o úhrade úrokov a na strane druhej bol ochotný splácať v splátkach, ale už
prebiehalo vyšetrovanie a bál sa, že by nemal doklad o úhrade a stále záväzok vo výške 5.000,- eur (to
akože má súd uveriť, že nepristúpil ani počas vyšetrovania napriek údajnej ochote hoci len k čiastočným
úhradám, lebo „zase“ by si nevyžiadal potvrdenie prípadných splátok?). Na réžiu áut vo firme potreboval
mesačne 25.000,- až 30.000,- eur, mal pritom kredit u spoločnosti EUROVAG mesačne, ale práve od

E. si na pohonné hmoty do áut musel požičať 5.000,- eur a navyše pri údajnej pohľadávke voči ďalšej
spoločnosti, kvôli čomu si údajne musel požičať, neurobil absolútne žiadne kroky k tomu, aby danú
pohľadávku svojej firmy okolo 60.000,- eur nejako zabezpečil a dosiahol ak nie úplný tak aspoň prípadne
vyšší rozsah jej splatenia. Hoci nevýznamné, ale celú povahu jeho výpovede dokresľujúce, sú obdobne
i jeho tvrdenia o tom ako postupne sa prestali s poškodeným stretávať po pôžičke, čo malo začať tým,
že poškodený mal nejaký priestupok v lese a bola mu odňatá povolenka na lov zveri a tým pádom tam

ani obžalovaný nemohol chodiť, takže tie návštevy boli menej časté – tesne predtým uviedol, že si sám
kupoval povolenky od združenia v Litmanovej, takže skutočne chce nahovoriť súdu, že ak aj poškodený
nemohol dostať povolenku, tak ani jemu by ju poľovnícke združenie už nevydalo? A samozrejme dodal,
že boli v kontakte aj v rokoch 2018 – 2019, ale tým, že nesplácal peniaze, tak sa tá situácia vyhrotila
– a opäť treba spomenúť, že toto nechal vyhrotiť napriek jeho hrdinskému záverečnému vyhláseniu vo

výpovedi na hlavnom pojednávaní, že stále mal dostatok peňazí na to, aby to bol schopný splatiť? A na
dôvažok je už len pomyselnou čerešničkou na torte údajná neschopnosť obžalovaného vysvetliť prečo
pokiaľ suma požičaných peňazí mala byť pre potreby spoločnosti, v ktorej bol konateľom, o pôžičku
žiadal a bola poskytovaná priamo jemu ako fyzickej osobe – tvrdenia že asi preto lebo pani E. je fyzická
osoba, resp. že by nevedel vydokladovať titul ich poskytnutia priamo spoločnosti sú nehorázne výmysly,

či lepšie povedané nič iné len surové klamstvá. Nijako inak, ako lživú, zavádzajúcu, účelovú a robenú
„bez chrbtovej kosti“ už len z týchto vnútorných rozporov v nej výpoveď obžalovaného súd vyhodnotiť
nemohol.

Navyše je obžalovaný zo spáchania za vinu mu kladeného trestného činu usvedčovaný výsledkami

ďalšieho dokazovania, a to osobitne výpoveďami svedkov poškodeného C. E., jeho manželky I. E., ako
aj ich dcéry N. E..

Poškodený C. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2017 obžalovaný navštívil jeho
manželku, bolo to vo 4.-tom mesiaci, že si chce požičať 5.000,- eur. Manželka mu volala, on s tým veľmi

nesúhlasil, ale nechal sa presvedčiť. Boli kamaráti, tak manželka mu tie peniaze požičala, a to bankovým
prevodom a s tým, že ich do pol roka vráti, čo obžalovaný sľúbil, no nevrátil nič, pričom za tie roky sa
stretli asi dvakrát v Prešove, sľúbil mu obžalovaný, že nejakú čiastku pošle, prešiel zas polrok a nič,
poškodený myslel, že to ostane v kamarátstve, že sa vedia dohodnúť, ale po uplynutí 3 rokov alebo 3,5
roka podal trestné oznámenie. Uviedol, že veril, že tie peniaze vráti, pričom už v minulosti mu požičal

peniaze a nebol problém, vrátil ich, tak mu veril. Poškodený poukázal na to, že mohol tie peniaze dostať
späť, lebo robil vo firme KOPEX v Prešove a zaoberala sa kamiónovou dopravou, pričom obžalovaný
mal tam priestory v podnájme a pán O. vravel, že peniaze, ktoré poškodenému dlhuje, vie od neho
dostať, poškodený však vravel, že je jeho kamarát a nechce, aby tie peniaze dával niekto bez neho.
Na otázky svedok – poškodený udával, že zoznámil sa s obžalovaným keď mu staval rodinný dom, asi

v roku 2015; ich vzťahy boli veľmi dobré, chodili spolu na poľovačky, obžalovaný k nim chodil dosť často
aj cez víkend, aj so svojim synom, ktorého brali ho ako svojho, poškodený bol u obžalovaného asi dva
alebo trikrát, raz asi s rodinou. Uviedol, že staval chatu, začal asi 7 alebo 8 rokov dozadu, ešte nie je
dostavaná, pričom potvrdil, že obžalovaný mu na ňu pozháňal tri okná, no cenu mu nepovedal, ani odkiaľ
ich zohnal, pričom zároveň uviedol, že doviezol ich ešte pred tou pôžičkou, nie na jeho požiadavku, lebo

on k poškodenému chodil na poľovačky a dohodli sa tak, že tú chatu aj on môže kedykoľvek navštíviť.
Pritom poškodený poukázal na to, že aj on napr. vychoval jalovicu a dal obžalovanému z nej polovicu,
chovalprenehokačkyanevzalodnehoanicent,zadarmomudarovalpušku.Potvrdil,žeobžalovanýmu
pozháňal aj polystyrén na chatu, bolo to asi v tom čase ako tie okná, asi 5 – 6 balíkov, pričom poškodený
za to neplatil, on mu bol tiež pomôcť, urobiť nejaký stôl alebo čo to bolo, bolo to na jeden deň roboty

a nezobral žiadne peniaze. Bral zabezpečenie uvádzaných materiálov zo strany obžalovaného ako dar,
pričom on napr. našiel paroh a hoci by ho nikomu inému nedal, ale obžalovanému ho dal, tešil sa, že
príde a že mu ho daruje; darovali si hocičo, vychádzali ako kamaráti. Uviedol, že v čase poskytnutia
dotknutej pôžičky predchádzajúca posledná nebola ešte celkom splatená, asi 500,- eur, ale to tak bral,že mu ich chcel nechať, že už ich nemusí splácať. S dotknutou pôžičkou nebol stotožnený, lebo predtým
boli na poľovačku, kde povedal poškodeného kolegom, že či poškodenému peknú flintu kúpil, čo vôbec
nebola pravda, takže už vtedy cítil, že niečo kuje. Preto manželke povedal, že peniaze nepožičia, ale

potom ho obmäkčila a dal súhlas na tú pôžičku. U nich doma po poskytnutí pôžičky obžalovaný nebol,
ani raz, nemuseli byť ani na súde, keby aspoň prišiel a povedal, že nemá teraz peniaze, poškodený by
mu vydržal aj 10 rokov, ale poukázal na to, že obžalovanému volal a on zmenil číslo telefónu. Nevie na
aký účel si obžalovaný chcel požičať 5.000,- eur a na čo ich použil; keď pýtal peniaze prvýkrát nepýtal sa
na čo si požičiava, nepýtal sa na čo ich potrebuje, čo s nimi bude robiť. Až pri druhej pôžičke sa zarazil,

požičal mu peniaze a obžalovaný mu uviedol, aby o tom nehovoril jeho manželke a boli na spoločnej
poľovačke, pričom poškodený má flintu ČZ a on prišiel s nemeckým Blastrom, čo stojí 5.000,- eur. Už
vtedy sa nad tým zamyslel a nechcel mu potom požičať tie ďalšie peniaze, lebo videl, že ich napožičal na
flintu, čo nemusel. Ohľadom domáhania sa vrátenia peňazí uviedol poškodený, že asi po 4 rokoch boli
s manželkou v Prešove, kde sa zastavili v obchode Seat, kde obžalovaného manželka predáva autá,
zastavili sa za ňou, lebo sa jemu nevedel dovolať, pýtali sa či o tej pôžičke vie a ona povedala, že áno,

ale že ona nemá s tým nič spoločné a že ako keby tie peniaze hodili do vody.
Nedomáhal sa vrátenia požičanej sumy telefonicky, ako, keď nemal telefónne číslo, lebo si ho zmenil;
v čase poskytnutia pôžičky nemal vedomosť o finančnej situácii obžalovaného, ani ho to vôbec
nezaujímalo; vedel, že má autoprepravu, pričom u obžalovaného sa sem-tam zastavil na kávu, stále mu
ju robil s úsmevom, tak sa ho nepýtal či má nejaké problémy. Poukázal na to, že iba doklad o prevode,

že obžalovaný zaprel na polícii, že mu požičal, až keď doniesol SMS-ky kde písal, že peniaze došli, ako
aj tie bankové prevody, tak potom to priznal. Uviedol, že obžalovaný rozprával, že do pol roka to vráti,
s tým, že ak nie, tak zaplatí úrok, asi 10 %, ale poškodený nevie ako to dohodli s manželkou, lebo on
pri odovzdaní peňazí nebol. Zopakoval, že od pôžičky spolu neboli, obžalovaný nebol u nich, ako aj to,
že manželka poškodeného požičanú sumu previedla, resp. vložila na účet a neodovzdala tieto finančné

prostriedky v hotovosti urobila, lebo sa chcela trochu uistiť, majú 4 deti, bol v Amerike, kde mal vízum
na 3 mesiace, a keď sa vrátil domov, tak obžalovaný vycítil, že budú mať nejaké peniaze, poškodeného
manželka to urobila tým bankovým prevodom, aby sme aspoň niečo v ruke, že mu ich dali.
Ďalej na otázky poškodený uvádzal, že má auto Land Rover, čo bolo obžalovaného kmotra, od ktorého
ho vzal jeho brat, pričom keď boli na oslave poškodený povedal, že sa mu páči a ho kúpil, asi pred 10

rokmi, nesúviselo to s tou pôžičkou, peniaze dal obžalovanému, ale aká to bola suma už po tej dobe
nevie, vtedy som mal navyše asi 4 autá; tiež od obžalovaného kúpil pušku za keď ešte spolu dobre
vychádzali, bolo to pred pôžičkou, za 200,- alebo 300,- eur. Uviedol, že nepredlžovala sa splatnosť tej
pôžičky; po 13.4.2017 boli spolu dvakrát v Prešove, na poľovačke od toho dátumu spolu neboli. Po tej
pôžičke sa u poškodeného doma nestretli vôbec; dvakrát v tom Prešove kde bola aj moja manželka;

niekedypotejpôžičke,kobžalovanémuzašielvPrešovedofirmynakávu,pričomontammalsekretárku,
ktorá pochádza z obce Litmanová a pred ňou ani nechcel o tej pôžičke rozprávať. O úrokoch vedel, lebo
manželka už keď mu požičiavala, tak poškodenému povedala o tých úrokoch, dodal, že obžalovaný na
úrokoch nezaplatil nič; jemu po 13.4.2017 obžalovaný peniaze mimo pôžičky nedal; požičané peniaze
s manželkou mali spoločné, poškodený bol vtedy SZČO, mal bankový účet, a to ten, z ktorého bol prevod

urobený. BSM s manželkou trvá a trvalo aj vtedy. Na OSB dosky od obžalovaného nepamätá, možno mu
ich aj dal; obžalovaný sa mu v minulosti snažil dohodnúť v minulosti nejaké stavby alebo práce, nemal
z toho výhodu, iba to, že poškodený jeho bratovi zachraňoval krk, lebo ten zobral výstavbu rodinného
domu, pričom nedodržal voči klientovi zmluvu a obžalovaný poškodeného pýtal a tak išli za neho to tam
spraviť;obžalovanémuzadarmovymaľovalkanceláriu,lebobolkamarát,nevie,vktorommesiacitobolo;

zošit, kde sa zapisujú peniaze, vedie jeho manželka, či sú tam príjmy a výdaje za rok 2017 poškodený
nevie; predpokladal, že mu tých 5.000,- eur vráti lebo mal kamiónovú dopravu, tak poškodený vedel, že
ichvráti,veďtočilpeniaze.Keďsamunemohlidovolať,nešlizanímosobnedomov,lebotaksarozpráva,
že nemá sa chodiť za tým človekom, lebo to môže vyzerať, že sa to chodí vymáhať; keď obžalovanému
volal, tak nedvíhal, väčšinou volala poškodeného manželka a vie, že povedala, že obžalovaný používal

číslo, ktoré bolo predtým na jeho chlapca; peniaze, ktoré boli požičané, zarobil poškodený v USA; nárok
na vrátenie peňazí neuplatnil v civilnom sporovom konaní lebo čakal 3 roky kedy sa ráči ozvať alebo prísť
povedať, ako tie peniaze dajú dokopy, neprišiel ani raz, myslel si, že to bude premlčaná doba, tak dal na
neho trestné oznámenie, pričom dodal, že obžalovaný aj odvtedy mal čas to prísť vysvetliť a on mohol to
oznámenie stiahnuť, u neho by to nebol problém; pri uzatváraní pôžičky okrem manželky poškodeného

bola prítomná ešte dcéra, sedela v obývačke, to mu povedala manželka. Uviedol, že obžalovaný chcel
v hotovosti a manželka povedala, že to pôjde cez účet a urobila to v ten daný deň keď bol u nich.
V rámci odstraňovania určitých rozporov jeho výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní so skoršími
výpoveďami poškodený uvádzal:- vo vzťahu k svojej výpovedi z 27.9.2019:
- kde uviedol, že manželka mu volala, že obžalovaný prišiel s tým, že nemá vyplatenú nejakú faktúru
a potrebuje vyplatiť nejakých ľudí čo pre neho pracujú a že potrebuje požičať – že nevie to vysvetliť,

nepamätá si, čo som rozprával 2 roky dozadu;
- k jeho vedomosti o prípadných finančných problémoch obžalovaného, nakoľko v dotknutej skoršej
výpovedi uvádzal, že keď už prešiel rok od požičania peňazí, pričom sa aj dopočul, že začína mať
problém s vyplácaním miezd zamestnancom, začal sa o svoje peniaze zaujímať – uviedol, že na kávu
chodil do pol roka po pôžičke a o tomto sa rozprávali s obžalovaným až po roku, na ulici v Prešove;

- k dôvodom podania trestného oznámenia a k spôsobu akým kontaktoval ohľadom vrátenia peňazí
obžalovaného, keďže v skoršej výpovedi uvádzal, že následne sa dozvedel, že firma obžalovaného
skončila a že nemá kamióny ani obchod so železiarstvom a preto sa ho snažil kontaktovať aby mu
peniaze vrátil, ale on mu nezdvíhal, nereagoval ani na SMS správy a neskôr zistil, že dokonca zrušil
telefónne číslo, pričom neskôr sa pokúsila manželka poškodeného ho kontaktovať cez jeho syna, pričom
keď mu zatelefonovala na číslo syna zodvihol obžalovaný a keď sa pýtala kedy vráti peniaze nevedel jej

obžalovaný na to odpovedať a pritom sa drzo spýtal či má dôkaz o požičaní peňazí, čo keď poškodený
počul, ihneď mu napadlo, že ho chce podviesť a z toho dôvodu podal trestné oznámenie – uviedol, že
SMS-kovalamanželkaakeďpovedal,žečimádôkazopôžičke,taksazľakolapodaltrestnéoznámenie.
- vo vzťahu k svojej výpovedi zo 6.11.2022:
- k jeho vedomosti o spôsobe požičania peňazí a o dôvodoch takéhoto postupu, nakoľko v uvedenej

výpovedi uvádzal, že vie, že boli dohodnutí, že obžalovanému jeho manželka dá peniaze do ruky avšak
kýmčakalasnímvbankenavýber,obžalovanýsaniekdeponáhľalataksadohodli,žemanželkavyberie
peniaze a vloží ich priamo na jeho účet aby mal peniaze hneď a že sú teraz aj radi, že sa tak stalo,
lebo by nemali žiaden dôkaz že mu peniaze požičali – uviedol, že previedla to tak, že to vybrala z účtu
poškodeného a vložila to na účet obžalovaného, ktorý chcel peniaze v hotovosti, ona peniaze vybrala

a on povedal, že sa ponáhľa, tak mu vložila peniaze na jeho účet a dobre spravila.

Výpoveď poškodeného je v podstatných bodoch na hlavnom pojednávaní podporená i výpoveďou
svedkyne I. E., ktorá vypovedala na hlavnom pojednávaní, že 13.4.2017 obžalovaný prišiel k nim do
Litmanovej, priviedol so sebou svojho syna P. a riešili, že či je ochotná požičať peniaze, tak to riešila

s manželom, ten tam nebol, riešila to s ním cez telefón. Predtým to riešili aj osobne, lebo obžalovaný
už predtým tak informatívne zisťoval, či by bola možnosť mu požičať peniaze, pričom manžel bol najprv
proti, no ona vravela, že už predtým mal požičané a vrátil to, brali ich ako rodinu, tak myslela, že mu
peniaze požičajú a vráti ich ako predtým. Keď jej manžel súhlasil, tak s obžalovaným sadla do jeho
auta, syna nechal u nich, doma bola jej dcéra N.. Išli do F., že vyberie peniaze a že mu ich dá, kde mu

zazvonil telefón, že súrne musí odísť. Bolo tam viac ľudí, tak zostali na tom, že ona peniaze vyberie
a že ich vloží na obžalovaného účet do J.; okolo 9:30 hod. vyberala peniaze a potom vkladala na jeho
účet, následne jej prišla od neho SMS, že ďakuje, že peniažky došli. Potom sa s manželom stretli keď si
prišiel v sobotu po syna. Bolo to pred Veľkou nocou, nechal ho u nich od štvrtku do soboty. Predtým, my
boli u obžalovaného len párkrát, ale oni u nich skoro každý druhý týždeň, aj s manželkou, aj s malým.

Prestal jej dvíhať telefón, nereagoval jej na SMS-ky, sľúbil, že peniaze vráti do pol roka. Potom sa trochu
zľakla, lebo telefón, cez ktorý komunikovali, tak jej hlásilo, že je číslo nedostupné, tak skúsila telefón
na jeho syna a dvihol obžalovaný a povedal, že zrušil to číslo, že to bol služobný, že teraz má synove
číslo. K vráteniu peňazí nedošlo a mrzí ju veľmi, že skončili tu. Jemu zrejme krachla firma, do ktorej
to investoval. Párkrát, keď jej dvihol, povedal, že nemá robotu, že nemá z čoho, čo tolerovali pol roka,

rok, ale už je to 6 rokov.
Na otázky svedkyňa udávala, že sa s obžalovaným bavili o možnosti poskytnutia pôžičky pred jej
samotným poskytnutím u nej doma keď prišli na návštevu so synom. Prvýkrát mal požičané a všetko
vrátil. Druhýkrát to už z neho išlo len ako z chlpatej deky. Pri tejto pôžičke možno tri alebo štyrikrát
spomenul, či by bola možnosť; nevie či to nejako vycítil, lebo jej manžel bol 3 mesiace v Amerike, že mu

požičia, lebo mu verila a aj verí, že tie peniaze vráti. Rozprávali o tom keď grilovali, bolo ich tam viac, nie
len ona s ním, ale bol aj manžel, boli aj deti; sú to spoločné peniaze s manželom. Dňa 13.4.2017, keď
dohadovala s obžalovaným poskytnutie pôžičky boli v kuchyni; jeho syn behal po izbe, jej dcéra sedela
v obývačke, ktorá je cez chodbu naproti kuchyni, dvere do izieb boli otvorené, určite dačo započula,
že sa bavia o peniazoch, lebo aj jej sa pýtala, že čo má robiť, že otec bol proti a že potom súhlasil

a ona povedala, že má robiť čo chce. Uviedla, že obžalovaný jej konkrétny účel alebo dôvody, na ktoré
potrebuje požičať sumu 5.000,- eur neuviedol, iba že potrebuje požičať, pričom vo vzťahu k vráteniu
poskytnutej pôžičky sľúbil, že peniaze do pol roka vráti a že ak nie, tak sa dohodli na 10 % provízii
z tej sumy, on sľúbil, že peniaze vráti naraz do pol roka a keď, tak že jej bude dávať z tej sumy 10 %úroky každý mesiac kým nesplatí, ale zo sumy nič nesplatil, ani jej nikdy neuhradil úroky; po poskytnutí
pôžičky u nich doma bol so synom, ale neposkytol žiadne prostriedky a odkedy požičali, tak bol u nich
asi len dvakrát. Nepamätá sa, že by jej bol odovzdal niekedy po poskytnutí pôžičky sumu 500,- eur alebo

800,- eur a to by si pamätala, lebo si všetko píše. Vedela v čase poskytnutia pôžičky o tom, že mal
kamiónovú dopravu, ale o tom v akej je finančnej situácii, to nie. V čase poskytnutia dotknutej pôžičky
v sume 5.000,- eur čo sa týka predchádzajúcich, tak prvá bola splatená, druhú dlhšie nesplácal, pričom
boli na 60-tke jeho mamy, kde mal auto Land Rover, čo sa jej manželovi páčilo, tak sa dohodli, že to
splatí tak, že to auto prepíše a zbytok sumy vráti, čo bolo okolo 700,- eur alebo 800,- eur, ale potom ešte

zaplatil bazén a zostalo mu visieť 400,- alebo 500,- eur. Uviedla, že po uplynutí dohodnutej polročnej
doby na vrátenie, keď sa jej s ním podarilo spojiť, alebo sa náhodne v Prešove stretli, tvrdil, že peniaze
do centa vráti; účet, z ktorého vybrala sumu 5.000,- eur, bol manželov, ale ona je spoludisponent; boli to
spoločné peniaze., chodili tam ich výplaty; vrátenia pôžičky sa domáhali možno 4 až 6 mesiacov po tom
ako zobral peniaze, keď prestal s nimi komunikovať a keď sa podarilo, že jej dvihol, tak sa pýtala, že
kedy vráti peniaze a kontaktovala ho cez SMS-ky; keď prestal dvíhať telefón a na SMS-ky nereagoval,

tak manžel išiel podať trestné oznámenie.
Ďalej uvádzala na otázky, že majú s manželom chatu; vie, že obžalovaný tam dal nejaký polystyrén,
bolo to pred tou pôžičkou, koľko toho bolo nevie, nebola tam, tiež 3 plastové okná, tiež to bolo pred
pôžičkou; on k nim chodil a dával to tam z toho dôvodu, že budú s manželom chodiť spoločne poľovať
a ohľadom okien sa ponúkol sám, že ich dá spraviť za to, že mu bola ochotná požičať prvých 2.500,- eur.,

čo bolo asi v roku 2015. Uviedla, že obžalovaný navrhol čas kedy bude pôžička vrátená, i spomínané
úroky a ich výšku, čo manželovi oznámila, on najprv nechcel, pýtal sa, že kedy to vráti, tak manželovi
uviedla, že jej povedal, že najneskôr do pol roka; mal firmu, kamiónovú dopravu, myslí, že mu to išlo,
tak nemala problém mu veriť, že nevráti. Upozorňovali ho SMS-kami, u neho doma ho o tú pôžičku
nenavštívili. Zopakovala, že by si pamätala ak by jej niekedy dal 500,- alebo 800,- eur, lebo si všetko

píše a pozerala v poslednej dobe v tom zošite či tam nie sú tieto sumy a nie sú; nedal jej ani iné peniaze
po splatnosti pôžičky; o tom, že manžel po tej pôžičke ešte sa stretával na firme, na káve s obžalovaným
vie, manžel tam robil a obžalovaný tam, kde mal manžel ubytovanie, mal kanceláriu. Bola tam osobne
aj ona keď ju vyzdvihol obžalovaný z nemocnice po operácii; v priebehu toho pol roka, čo sľúbil, že
pôžičkuvráti,nemaliproblém,ažpotomsaprestalkontaktovať;nemávedomosťotom,žebyobžalovaný

nejakou inou formou chcel tie peniaze vrátiť; manžel chodil do roboty, neriešila či mu obžalovaný dohodil
nejaké zákazky; predtým ako požičala tie peniaze manžel bol 3 mesiace v Amerike, vrátil sa asi v januári
a v čase tej pôžičky už asi robil u pána O., kde potom asi do konca roku 2017, cez zimu robota nebola,
tak bol doma a v apríli 2018 išiel do Rakúska, kde robí doteraz; nechcela to dotiahnuť na súd, vždy
verila, že peniaze vráti ako tvrdí a ako tvrdil. Ona ani jej manžel sa s obžalovaným nedohodli na nejakej

dlhšej dobe na vrátenie požičaných peňazí oproti pôvodnému pol roku, oni čakali a on vždy tvrdil, že
vráti. Manželka obžalovaného podľa svedkyne o danej pôžičke vedomosť nemala zo začiatku, až keď
nevracal peniaze, tak sa za ňou zastavili v Prešove v robote a jej povedala, pričom ona uviedla, že
obžalovaný má asi aj viac požičané, že ona to nerieši. Ohľadom bezodplatného poskytovania si vecí
alebo darom medzi nimi a obžalovaným uviedla, že obžalovaný manželovi na 50-tku kúpil topánky na

poľovačku, i obraz a z manželovej strany vie o puške, ale nevie či to obžalovanému dal len tak alebo
na narodeniny.

Z výpovede N. E. – dcéry poškodeného, vyplynulo, že bola v Litmanovej keď bol obžalovaný mamu
pýtať peniaze, nebola však priamy svedok; bolo to v roku 2017, myslí, že na jar; ona bola s jej synom

v obývačke; to ako sa dohadovali o požičaní počula cez pootvorené okno, pričom obžalovaný s mamou
sa nachádzali vonku na chodníku za oknom, kde fajčili; nevie presne tlmočiť o čom sa rozprávali, ale
počula, že ju žiadal, či by boli ochotní s jej otcom požičať mu nejakú čiastku peňazí; keď mama prišla
do izby, pýtala sa o čom sa bavili, potom celá rodina konzultovali či áno, či nie; dohodli sa, že keďže ide
o dlhoročného známeho, s ktorým už trávili aj nejaké sviatky, že mu rodičia požičajú. V tom čase bola

doma, obžalovaný prišiel so svojím synom, ostala doma s jej aj jeho synom a mama s ním išla do Starej
Ľubovne. Či bol otec vtedy doma si nepamätá. Keď sa mama vrátila, pýtala sa jej, že ako to prebiehalo
a tá vravela, že v banke bolo veľa ľudí, a že mu potom nejako posielala peniaze, lebo on medzičasom
musel odísť. Myslí, že to bolo 4.000,- eur, ale vôbec si nie je istá, lebo pre ňu je to už strašne dávno,
mala plnú hlavu iných vecí. Jeho syn k nim pravidelne chodieval na prázdniny. Obžalovaný v ten deň

po neho nebol, nevie či jeho syn ostal na noc alebo dlhšie, pretože ona chodila na vysokú školu, každý
deň cestovala a keď bol po neho, tak to už sa spolu nestretli. Nie je si vedomá toho, či došlo k vráteniu
peňazí, lebo oproti tomu ako predtým chodieval pravidelne, tak potom ako rodičia požičali tie peniaze,
tak sa odmlčal a prestal chodiť. Bol ešte párkrát, ale už nie tak pravidelne ako predtým.Na otázky svedkyňa udávala, že nebola svedkom dojednania splatnosti pôžičky; hovorili jej rodičia,
že sa s obžalovaným o vrátení rozprávali, koľkokrát nevie, mama však spomínala, že ju kontaktoval
s tým, či by sa vedeli dohodnúť na nejakej splátke alebo vrátení, naposledy po poslednom pojednávaní

a predtým to uvádzala raz, ale nevie kedy; na súde pred jej výsluchom sa obžalovaný pýtal jej otca či by
súhlasil s tým, že by mu do mesiaca vrátil 1.000,- eur a že následne by kontaktoval mediátora ohľadom
toho ako ďalej postupovať, no akú celkovú sumu chce otcovi vrátiť neuviedol; jej otec povedal, že by
bol ochotný sa dohodnúť, na čo obžalovaný povedal, že prizná vinu na súde, ak otec bude ochotný tú
dohodu prijať. Vie, že obžalovaný rozbiehal nejaký biznis ohľadom kamiónov a potreboval si požičať

peniaze na nejaký štart a rodičia o tom účele vedeli. Nemá vedomosť na akej dobe vrátenia sa dohodli,
ani či boli dohodnuté úroky, ani akým spôsobom jej rodičia o vrátenie peňazí žiadali.
K rozporu jej výpovede so skoršou výpoveďou zo 7.11.2019 ohľadom toho či mala vedomosť o účele
pôžičky, uviedla, že mama jej nepovedala konkrétny účel, ale vedeli, že ide rozbiehať tú kamiónovú
dopravu, konkrétnu sumu si už nepamätá, keďže vtedy mala štátnice a ubehli už 4 roky, takže si to
presne už nepamätá.

K rozporu jej výpovede so skoršou výpoveďou z 1.2.2023:
- kde ohľadom účelu pôžičky uviedla, že cez okno počula obžalovaného hovoriť mame o tom, že začína
s nejakou spoločnosťou kamiónovej dopravy a potrebuje financie ohľadom jej rozbehu- uviedla, že
s vyšetrovateľom už o tom rozprávali a zrejme on to už naformuloval tak, ako to bolo prečítané;
- kde výslovne a jednoznačne uviedla, že obžalovaný nevráti nič z poskytnutej pôžičky – uviedla, že to

bolo tak ako vypovedal pri skoršom výsluchu.

Z výpovedí svedkov E. je súdu v súhrne preukázané, že došlo k požičaniu peňazí, že nedošlo k vráteniu
ani len časti požičanej sumy, že obžalovaný sa vyhýbal jej vráteniu. Určité drobné a čo do rozhodných
skutočností ohľadom predmetu tohto konania v zásade nepodstatné odlišnosti medzi ich výpoveďami,

z pohľadu súdu len pridávajú dôveryhodnosť vo vzťahu k ich tvrdeniam o tom čo, kedy, koľko, za akých
podmienok bolo požičané, kedy to malo byť vrátené a že nebolo vrátené nič, nakoľko práve z tých
drobných odlišností v iných okolnostiach je zrejmé, že poškodený a menované svedkyne, hoci sú rodinní
príslušníci,sanijakonedohadovalinakonkrétnostiachanijakoto,akobudúvypovedať,osobitnevsmere
aby ich výpovede boli v maximálnej plnej zhode, vopred medzi sebou nekomunikovali.

Súd odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov O. B. a L. K., ktorých
výpovede v podanej obžalobe prokurátor navrhol iba čítať, k čomu treba uviesť, že po doručení výzvy
podľa § 240 Tr. por. obžalovaný prostredníctvom obhajcu týchto síce vypočuť navrhol, avšak neuviedol
žiadne náležitosti takého návrhu v zmysle § 240 ods. 4 Tr. por., teda aké konkrétne okolnosti majú ich

výsluchmi byť objasnené na aké skutočnosti majú byť vypočutí. Dňa 25.9.2023 obžalovaný i prokurátor
súhlasili s vykonaním dokazovania namiesto výsluchov uvedených svedkov čítaním zápisníc o ich
výpovediach, čo bolo vykonané, pričom zo zápisnice o výpovediach svedkyne O.. B. z 22.5.2020
vyplynulo, že o tomto vôbec nevedela a vôbec sa k tomu nevie vyjadriť, je pravda, že manželia E.
za ňou boli a povedali jej, že obžalovaný im má dlhovať peniaze, na čo im svedkyňa uviedla, že keď

mu požičali akoby ich do vody hodili a nie sú prví, od ktorých si požičal, uviedla tiež, že pokiaľ išlo
obžalovanému o podnikanie, nebol problém, keď sa mu prestalo dariť, snažil sa to zachrániť, k iným
dlhom obžalovaného sa vyjadriť nevedela k problémom podľa nej malo dôjsť asi rok po tom, čo si požičal
od E., obžalovaný jej tvrdil, že si nepožičal od nich, potvrdila tiež, že navzájom si kupovali rôzne veci; zo
zápisnice o jej výpovedi z 26.10.2022 vyplynulo iba to, že vypovedať odoprela, za takého stavu boli plne

naplnené podmienky na prihliadanie a v rámci dokazovania čítanie zápisnice o jej výpovedi z 22.5.2020,
nakoľko pred samotnou výpoveďou bola riadne poučená o práve odoprieť výpoveď a zákonných
podmienkach jeho využitia, toto vtedy nevyužila a vo veci vypovedala. Zo zápisnice o výpovedi svedka
L. K. z 22.11.2021 vyplynulo iba to, že prevzal od obžalovaného spoločnosť Openlex (t.j. predtým
s obchodným menom KARISSTRANS – viď výpis z OR č.l. 466 -467 spisu) aby ju dal do likvidácie alebo

ukončil jej činnosť, pričom obžalovaný mu neodovzdal nič čo sa týka účtovníctva, osobne sa nestretli,
riešili to cez maily.

Samotné poskytnutie pôžičky obžalovanému, čas poskytnutia, spôsob jej poskytnutia a výšku,
preukazujú doklady bánk týkajúce sa príslušného výberu sumy 5.000,- eur z účtu poškodeného (č-l- 128

spisu) a vkladu uvedenej sumy na účet obžalovaného (č.l. 127 spisu), ako aj formou SMS adresovanej
manželke poškodeného obžalovaným potvrdená skutočnosť, že peniaze obdržal (č.l. 129 až 130 spisu),
ako aj v neposlednom rade výpis z jeho účtu v J., kde je pripísanie tejto sumy zaznamenané (konkrétne
č.l. 400 spisu).Čo sa týka naplnenia pojmových znakov skutkovej podstaty obžalovanému za vinu kladeného trestného
činu,jepotrebné,osobitnesohľadomnajehovýpoveď,poukázaťnato,žejehoúmyselpožičanépeniaze
nevrátiť je súdu z vykonaného dokazovania plne preukázaný, nakoľko nemožno na základe výsledkov

dokazovania, ich vyhodnotením najmä v ich vzájomnej súvislosti, prijať iný záver ako ten, že požičané
peňažné prostriedky nemal v úmysle vrátiť, resp., že si bol vedomý, že v ním sľúbenej lehote ich nevráti
a pre ten prípad bol s tým prinajmenšom plne uzrozumený. O tom svedčí už len jeho vyjadrenie, že vždy
mal dosť peňazí aby ich mohol splácať – na strane druhej tak, a to doposiaľ, nijako a ani len čiastočne
neurobil; navyše, svojej manželke O.. B., po tom čo ju ohľadom nesplácania pôžičky mu poskytnutej

navštívili manželia E. dokonca tvrdil, že si od E. nepožičal. Aj uvedené svedčí len o tom, že požičané
peniaze od C. E. obžalovaný nemal v úmysle vrátiť vôbec, resp. prinajmenšom, že bol nepochybne
uzrozumený s tým, že ich menovanému, vzhľadom na svoju vtedajšiu celkovú situáciu, nevráti – inak si
totiž nemožno vysvetliť to, že samotné poskytnutie mu pôžičky popieral pred svojou manželkou a navyše
aj poškodený poukázal na to, že k podaniu trestného oznámenia pristúpil práve preto, že obžalovaný aj
vo vzťahu k jeho manželke sa vyjadroval, či má dôkaz o tom, že mu bola pôžička poskytnutá.

To, že poškodeného (v zásade aj jeho manželku, s ktorou už v prípravnom konaní malo byť v zásade
tiež konané ako s poškodenou keďže išlo o požičanie peňazí patriacich do bezpodielového vlastníctva)
obžalovaný nespochybniteľne uviedol do omylu, a to konkrétne v otázke nielen samotnej schopnosti,
ale aj ochoty požičané peniaze vrátiť, je navyše zrejmé aj z toho, že v čase pôžičky obžalovaný už

mal viacero dlhov, ktoré už v tej dobe nesplácal. V tomto smere neobstoja jeho tvrdenia o údajnom
neplatení jeho firme zo strany inej spoločnosti, keďže ani preukázateľne nevyvinul žiadne relevantné
krokykzabezpečeniuadosiahnutiuúhradyúdajnýchpohľadávok.Rovnakoneobstojaanitvrdeniaotom,
že mal záväzky voči osobe N. N., od ktorého firmu kúpil, ktoré mali vzniknúť požiadavkou na zaplatenie
DPH, v súvislosti s čím by obžalovaný menovanému ako uvádzal „nevedome“ podpísal, že mu dlhuje.

Práve naopak, zo súdom zabezpečených písomností z OS Banská Bystrica (č.l. 621 až 808) vyplýva,
že už dňa 19.6.2017 bola podaná žaloba voči obžalovanému zo strany spoločnosti B. K. A., ktorou
sa táto spoločnosť domáhala voči nemu zaplatenia sumy 3.711,45 eur z titulu dlžnej istiny úveru,
ktorý mu bol poskytnutý 19.12.2013, ako aj úrokov z úveru a úrokov z omeškania (rozsudok OS

Prešov 8Csp/166/2018 – viď č.l. 633 až 635 spisu) – teda vzhľadom na čas podania samotnej
žaloby vyplývajúci z prvého bodu odôvodnenia dotknutého rozsudku už v čase vyžiadania pôžičky
od poškodeného obžalovaný nesplácal ani záväzok voči menovanej banke, pričom v tomto smere
je potrebné len dodať, že obžalovaný svoje povinnosti ani voči uvedenému subjektu ďalej neplnil,
napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, ktorého k ich plneniu zaväzovalo a ohľadom vymoženia

priznanej istiny a jej príslušenstva je vedené exekučné konanie na OS Banská Bystrica. Osobitne
v súvislosti s dlhmi obžalovaného voči N. N. treba uviesť, že voči obžalovanému sú vedené exekučné
konania z titulu obžalovaným menovanému nevrátených pôžičiek, kde exekučnými titulmi sú notárske
zápisnice notára JUDr. Martina Seleckého so sídlom úradu v Trebišove, z ktorých vyplývajú jednoznačné
vyjadrenia obžalovaného aké zmluvy, s akým obsahom,. Kedy uzavrel, uznania jeho záväzkov a súhlasy

s vykonateľnosťou tej ktorej notárskej zápisnice. A takto na základe exekučného titulu – notárskej
zápisnice N 121/2017 NZ 16504/2017, ktorou obžalovaný uznal svoj dlh zo zmluvy o pôžičke uzavretej
s N. N. 18.11.2016 a súhlasil s vykonateľnosťou uvedenej zápisnice ako titulom pre exekúciu, je voči
obžalovanému vedená na OS Banská Bystrica exekúcia pod sp. zn. 20Ek/915/2018 predmetom ktorej
je vymoženie plnej istiny pôžičky 5.000,- eur (a trov oprávneného a exekútora) a navyše treba uviesť,

že podľa dotknutej samotnej zmluvy o pôžičke mal túto požičanú sumu obžalovaný vrátiť najneskôr do
31.12.2017 (viď listiny č.l. 643 až 667 spisu); ďalej je vedená voči obžalovanému exekúcia na vymoženie
istiny 10.000,- eur (opäť plná suma pôžičky) a trov oprávneného a exekútora, pričom uvedenú istinu bol
obžalovanýpovinnývrátiťN.N.,keďžetátomubolapožičanápodľazmluvyopôžičkez5.12.2016avrátiť
uvedenú sumu mal taktiež najneskôr do 31.12.2017 – tento dlh uznal v zmysle notárskej zápisnice zo

17.5.2017 sp. zn. N 123/2017 NZ 16507/2017, ktorá je exekučným titulom (listiny č.l. 700 až 726 spisu);
ďalšou voči obžalovanému v prospech N. N. vedenou exekúciou je konanie na OS Banská Bystrica
21Ek/924/2018, v ktorom sa vymáha (opäť plná suma požičaných peňazí) istina 12.000,- eur, ako aj
trovy oprávneného a exekútora, pričom sumu 12.000,- eur oprávnený požičal obžalovanému zmluvou
o pôžičke zo 16.12.2016, túto sumu mal podľa zmluvy obžalovaný vrátiť opäť najneskôr do 31.1.2.2017,

exekučným titulom je notárska zápisnica zo 17.5.2017 sp. zn. N 127/2017 NZ 16512/2017 (viď listiny
č.l. 728 až 754 spisu); v konaní OS Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/924/2018 sa vymáha v prospech
N. N. voči obžalovanému ďalšia suma, a to 8.000,- eur – opäť celá istina ďalšej požičanej sumy (ako
aj jej príslušenstvo – trovy oprávneného a exekútora), vymožené doposiaľ, ako aj v predchádzajúcichprípadoch, nie je nič podľa pripojených výkazov súdneho exekútora, v tomto prípade sumu 8.000,- eur
oprávnený obžalovanému požičal zmluvou o pôžičke z 20.12.2016, podľa ktorej pôžičku mal obžalovaný
vrátiť tiež najneskôr do 31.12.2017 a exekučným titulom je notárska zápisnica sp. zn. N 128/2017 NZ

16514/2017 zo 17.5.2017 (listiny č.l. 756 až 781 spisu).

Časy poskytovania jednotlivých pôžičiek obžalovanému poskytnutých N. N., obsah jednotlivých písomne
vyhotovených zmlúv, kde sú presne a jasne definované sumy, že ide o poskytnutie pôžičky, ich splatnosť
atď., ako aj najmä to, že samotný obžalovaný spísal u notára zápisnice, ktoré sú exekučnými titulmi,

kde uviedol obsah toho-ktorého svojho záväzku, titul jeho vzniku atď., vyvracajú jeho obranu vo vyššie
uvedenom smere.

Už len pre úplnosť možno dodať, že ďalšia exekúcia voči obžalovanému vedená v prospech N. N.
na OS Banská Bystrica pod 35Ek/1850/2018 je vedená za účelom vymoženia sumy 3.000,- eur a jej
príslušenstva, právo na zaplatenie ktorej bolo oprávnenému priznané platobným rozkazom OS Banská

Bystrica 26Up/443/2018 z 20.8.2018, teda po samotnej pôžičke od E., avšak aj uvedená skutočnosť
preukazuje, že nešlo o žiadne vylákanie platby DPH nejakým zastretým spôsobom – dosiahnutím
nevedomého podpisu od obžalovaného o tom, že dlhuje zo strany oprávneného, ako sa to snažil
výpoveďou nahovoriť obžalovaný (listiny č.l. 669 až 689 spisu).

Navyše, z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 41T/98/2021 je zrejmé, že obžalovanému bolo dňa
25.2.2021 vznesené obvinenie pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona a z uznesenia Okresného súdu Prešov v uvedenej veci sp. zn. 41T/98/2021 zo dňa 29.9.2023
(č.l. 462 a nasl. pripojeného spisu), že konanie v danej veci bolo ukončené zmierom, kde podstatné
v súvislosti s obranou obžalovaného v tu prejednávanej veci je to, že obžalovaný ako štatutárny zástupca

KARISSTRANS s.r.o. neuhradil za menovanú spoločnosť svojmu veriteľovi N. N. – DEKORPLAST
faktúru č. 16/0616 z 11.1.2017 na sumu 6.000,- eur splatnú 25.1.2017 a faktúru č. 16/0617 z 11.1.2017
splatnú 25.1.2017 (splatnosť oboch bola odložená dohodou zo 17.5.2017 na 31.12.2017), ktoré boli
vystavené v zmysle kúpnych zmlúv za tovar – č.l. 103 až 104 a č.l. 107 pripojeného spisu, z ktorých
obsahutaktiežnijakonevyplýva,žebytentoveriteľobžalovanéhočijehospoločnosťuviedoldonejakého

omylu v súvislosti s platbou DPH a vznikol by tak nedôvodný dlh, ako sa snažil súd obžalovaný
presvedčiť,ktorýbyažnáslednepopôžičkeodpoškodenéhozmarilmožnostiobžalovanéhotútopôžičku
splatiť.

Obranu obžalovaného v tom smere, že mal v rámci firmy pohľadávku voči inej firme

(AUTOTRANSPORT)okolo60.000,-eur,ktorájehofirmenebolauhrádzanáatď.,vyvracajújednoznačne
obsahy daňových priznaní spoločnosti KARISSTRANS s.r.o. (firmy obžalovaného) k dani z príjmov za
zdaňovacie obdobia 1.1.2016 až 31.12.20216 (č.l. 164-170 spisu) a za 1.1.2017 až 31.12.2017 (č.l.
171-178spisu)zktorýchtakétoskutočnostinijako,aleabsolútnenijakonevyplývajú.Zároveňskutočnosť
o tom, že „vždy mal dosť peňazí aby to mohol splatiť nijako nepodporuje, by vyvracia obsah výpisov

z jeho účtu v B. K. A., L. (č.l. 225 až 248 spisu), z ktorých je zrejmé, že z toho, čo tam už v roku 2017
mesačne vkladal (po 400,- až 500,- eur) ledva stačilo na úverové splátky v banke a poplatky spojené
s vedením účtu a obdobne postupne mal nedostatočné krytie aj na účet v A. A., ktorý si založil 13.6.2017
a teda boli aj nerealizované kvôli tomu viaceré jeho príkazy iným subjektom na úhradu (č.l. 266 až 279
spisu) obdobne ako to vyplýva už od apríla 2017 z výpisu z účtu KARISSTRANS s.r.o. v uvedenej banke

(č.l. 280 až 357 spisu); splátky úveru v A. A. L. realizovala v zásade jeho manželka (výpis – prehľad
o transakciách na úverovom účte (č.l. 258 až 265 spisu). Taktiež z výpisu z účtu obžalovaného v J.
vyplýva (výpis na č.l. 399 a nasl. spisu), že v čase poskytnutia mu pôžičky poškodeným bol stav jeho
účtu v mínuse a hneď v deň poskytnutia pôžičky vybral z neho v hotovosti 4.400,- eur, čo v zásade
obdobne robil aj pri ešte zopár prípadoch následných vyšších vkladov na daný účet, ktorý inak čo do

účtovných zostatkov sa už v roku 2017 ak nenachádzal v mínuse, tak nanajvýš v minimálnych plusových
hodnotách.

Zároveň nemožno opomenúť, že nepravdivosť výpovede obžalovaného o neuhradených záväzkoch zo
strany spoločnosti AUTOTRANSPORT voči jeho spoločnosti KARISSTRANS, je preukázaná výpisom

z účtu jeho menovanej spoločnosti vedeného v J. (č.l. 365 až 398 spisu), z ktorého naopak vyplýva, že
v podstatne vyšších sumách (než obžalovaným uvádzaných) údajný dlžník jeho spoločnosti realizoval
a to značnú časť z celkových tam zaznamenaných platieb v prospech spoločnosti KARISSTRANS a ak
už si obžalovaný, ako sám uvádza musel požičať od E. lebo jeho spoločnosti dlhovala a nesplácalaAUTOTRANSPORT, tak potom ako chce obžalovaný vysvetliť napr. to, že samotná KARISSTRANS
(resp. v záznamoch vo výpise z účtu už pod menom Openlex) uhrádzala napr. len v júli 2017 tomuto
svojmu „dlžníkovi“ celkom 24.470,08 eur?

Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že obžalovaný už v čase, kedy požiadal a bola mu poskytnutá
pôžička, t.j. 5.000,- eur od C. E., mal viacero iných obdobných záväzkov, ktoré v uvedenom období
nepochybne nebol schopný reálne splácať o čom svedčí už to, že nesplácal ani pôžičky, ktoré mu boli
v novembri a decembri 2016 poskytnuté N. N., keďže ohľadom každej z nich v konečnom dôsledku

menovaná osoba voči nemu podala návrhy na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia plnej sumy
každej z uvedených pôžičiek. V tomto smere nemôže obstáť ani prípadné tvrdenie o tom, že však podľa
zmlúvspánomN.malpožičanésumyvrátiť„najneskôr“do31.12.2017,pretožetým,žeichnielennevrátil
dovtedy, ale nevracal ich ani čiastočne, priebežne predtým a ani potom, až to dospelo do exekúcií, ako
aj z celej jeho finančnej situácie v rozhodnom čase ako je popísaná vyššie si obžalovaný bol nepochybne
vedomý a má súd preukázané a rozumne iný záver na základe všetkých zistených skutočností prijať

nemožno, že už ani tieto svoje záväzky splácať schopný nebol. S ohľadom na uvedené skutočnosti
má súd preukázané a môže prijať iba ten záver, že i sumu 5.000,- eur si obžalovaný od C. E. požičal
práve pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu (len aby sa nezabudlo, opäť súd poukazuje na to, že
ani obžalovaným uvádzané príjmy aké mal mať v rozhodnej dobe nijako nezodpovedajú objektívnym
zisteniam) už s úmyslom tým, že táto vrátená nebude, resp. vediac, že ju nevráti nielen v dohodnutej

dobe, ale ani následne, v ktorom závere je súd utvrdený práve samotným následným správaním sa
obžalovaného, kde z výpovedí, najmä C. E. a jeho manželky I. E. vyplýva, že obžalovaný sa už následne
vyhýbal kontaktu s nimi, svedkyňa ho nevedela zastihnúť na jeho obvyklom telefónnom čísle; ale aj
zo samotnej výpovede obžalovaného je zrejmé, že následne sám začal kalkulovať ohľadom splatenia
dotknutej pôžičky v tom zmysle, že chcel na jej splatenie započítavať vecné dary, ktoré si predtým zvykli

medzi sebou navzájom so C. E. poskytovať, čo je potvrdené nielen z ich výpovedí, ale aj z výpovede
manželky obžalovaného, zápisnica o ktorej bola prečítaná. Tak poškodený, ako aj jeho manželka pritom
zhodne uviedli, že čo sa týka okien, či polystyrénu a pod., ktoré veci obžalovaný poškodenému doviezol
ku výstavbe chaty, tak išlo o ich poskytnutie ešte pred tým ako žiadal o pôžičku 5.000,- eur a navyše
boli poskytované v súvislosti s tým, že mal reálne prisľúbené zo strany poškodeného, že stavanú chatu

bude môcť využívať aj on sám.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania
jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd mohol a dospel k jedinému záveru, a to, že obžalovaný svojim
konaním, ako je na základe výsledkov dokazovania ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto

rozsudku, ako spôsobilý subjekt tu stíhaného trestného činu, úmyselne sa obohatil na úkor majetku
poškodeného uvedúc ho do omylu v otázke vrátenie pôžičky, čím na majetku poškodeného spôsobil
väčšiuškoduataktoobžalovaný,ktorýjezadotknutýskutoktrestnezodpovednýatrestnosťspáchaného
činu nezanikla, naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., z ktorého spáchania ho preto súd týmto rozsudkom uznal vinným.

Už len v krátkosti a pre úplnosť súd poznamenáva, že sa absolútne nestotožnil ani s argumentáciou
obhajcu obžalovaného v záverečnej reči, ktorú vyhodnotil iba ako účelovú a zavádzajúcu, v snahe
dosiahnuť oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Žiadny z výsledkov dokazovania nepreukazuje
statočnosť a čestnosť konania obžalovaného, ktorú chcel vzhľadom na obsah jeho záverečnej reči

obhajca nepochybne vykresliť; nie je pravdou, že by manželia E. obžalovaného nevyzvali na vrátenie
pôžičky, výsledky dokazovania preukazujú opak a ak mal obhajca na mysli tvrdením o predžalobnej
výzve to, že nespísali listinne žiadne také podanie, tak mu len treba pripomenúť, že vyzvanie ústnou
formou či formou SMS v danom prípade bolo viac než dostatočné, osobitne s ohľadom na to, že
v danom prípade poškodený a jeho manželka nemali vzhľadom na príslušnú právnu úpravu v zmysle

Občianskehozákonníkažiadnupovinnosťrobiťnejakýtakýúkonpísomneaužvôbecniepodnásledkom
toho, že by inak išlo o neplatné úkony. Rovnako tak ani skutočnosť, že nepodali civilnú žalobu nijako
nezbavuje obžalovaného viny – svoje práva na náhradu škody uplatnil poškodený riadne a včas v tzv.
adhéznom konaní v rámci trestného stíhania a to, že nepodal civilnú žalobu a kedy a pod vplyvom
čoho pristúpil k samotnému podaniu trestného oznámenia náležite vysvetlil, pričom v danom prípade

vzhľadom na výšku spôsobenej škody, vzhľadom na to ako zneužil obžalovaný dôveru poškodeného
a jeho manželky, čo by osôb, ktoré mu istým spôsobom v dôsledku dlhého blízkeho vzťahu dôverovali,
nemožno ani len v najhoršom sne uvažovať o tom, že by jeho konanie nemalo byť trestne postihnuteľné.
Nič z dokazovanie nepreukazuje ani tvrdenia obhajcu, že poškodený a jeho manželka mali vedomosťo vzťahoch obžalovaného s p. N. – a ak by aj, aj tu je zrejmé, že aj menovaného obžalovaný určitým
spôsobom, jemne povedané, vo viacerých prípadoch oklamal. Podľa súdu poškodený ani jeho manželka
neboli ani pasívni, postoj k obžalovanému a dobu čakania poškodeného a jeho manželky na vrátenie

peňazí obžalovaným a dôvody toho títo náležite vysvetlili práve ich vzťahom k nemu. K poukazom
obhajcu na princíp ultima ratio treba dodať, že vzhľadom na okolnosti, spôsob a následok konania
obžalovaného v danom prípade tento princíp nijako čo do jeho využitia neprichádza do úvahy. Zároveň
v danom prípade uznaním viny obžalovaného nijako nejde o porušenie čl. 17 ods. 2 vety druhej Ústavy
SR - nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Uvedená

zásad spočíva v prípadoch, kedy splnenie záväzku následne zmaria objektívne skutočnosti, ktorých
vzniku a nepriaznivému účinku ten, kto by záväzok mal splniť nijako ani pri vynaložení všetkej od neho
dôvodne požadovateľnej snahy zabrániť nemohol. V danom prípade však vyvolal obžalovaný vznik
takého záväzku vediac už vopred, že ho nedodrží, ani sa ho len nesnažil následne dodržať, poskytnuté
peniaze nepochybne použil na presne nezistené či už iné svoje záväzky alebo osobnú spotrebu. Navyše
poškodený a jeho manželka podľa súdu dodržali i obvyklú mieru opatrnosti v súvislosti s požičaním

peňazí obžalovanému – ich dlhoročnému priateľovi, ktorý už v minulosti si od nich požičal a i keď
neskôr a v časti v naturálnej podobe, pôžičky vrátil; nie je preukázané, že by sa oni voči nemu niekedy
dopustili v ich vzťahoch nejakej skrivodlivosti a teda čo iné, ako dodržanie svojho slova mohli od neho
pri požičiavaní peňazí očakávať; na základe čoho mohli dôvodne predpokladať, že nie je „obalený
zlatom“ ako sa prezentoval napr. formou darov, ktoré aj on im dával? Ak ešte tu obhajobe chýba

opatrnosť poškodeného a jeho manželky, tak možno len recipročne konštatovať, že na strane druhej
u obžalovaného je absolútna nulita slušnosti, zodpovednosti a ochoty zachovať sa voči svojim priateľom
čestne.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, v danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, postupujúc podľa zásad pre ukladanie trestu upravených v ustanoveniach § 34 Tr. zák.,
že najvhodnejším tu do úvahy pripadajúcim trestom, od ktorého možno v relevantne najvyššej miere
očakávať možnosť dosiahnutia účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie
(§ 34 ods. 1 Tr. zák.), je trest odňatia slobody, ktorého výkon ale zároveň bude podmienečne
odložený. Iný druh trestu nepovažoval súd za vhodné a dôvodné ukladať už vzhľadom na povahu

spáchaného činu, osobitne nie trest peňažný, nakoľko primárne treba prihliadať na to aby obžalovaný
nahradil nielen tu spôsobenú škodu, ale aj (pokiaľ sa teda tak rozhodne) ostatné svoje záväzky vo
vzťahu k ďalším subjektom. Na strane obžalovaného bola vykonaným dokazovaním zistená danosť
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život; neboli zistené priťažujúce okolnosti, osobitne nie ani podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pričom zároveň

súd nemohol v danom prípade ukladať obžalovanému trest ako súhrnný, aj keď rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41T/22/2021 zo 17.9.2021, právoplatným 17.9.2021, bol obžalovaný uznaný vinným
zo spáchania prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., nakoľko uvedeným
rozsudkom mu bol uložený peňažný trest 700,- eur, ktorý podľa vykonaného dokazovania čítaním listín
z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 41T/22/2021 vykonal v celom rozsahu splátkami uhradenými

v období od 13.12.2021 do 13.9.2022, čím uvedené odsúdenie menovaného je v zmysle § 92 ods.
2 Tr. zák. zahladené. Za uvedeného stavu, ako aj s ohľadom na spôsob a okolnosti spáchania činu,
úmyselné zavinenie obžalovaného, následok činom spôsobený, ale osobitne aj s ohľadom na osobu
obžalovaného, jeho dlhodobú ignoráciu poškodeného a nepristúpenie k splácaniu požičanej sumy ani
len v čase a pod vplyvom vedeného trestného konania, jeho postoj v tomto konaní, ktorým preukázal

absolútnu mieru nedostatku sebareflexie a teda aj to, že aj očakávanie jeho nápravy musí mať určité
rezervy,vyhodnotilsúdzadôvodné,primeranéapotrebnéuložiťmuzaspáchanýtrestnýčintrestodňatia
slobody, ktorý v danom prípade považuje za primeraný vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon však
zároveň, nateraz nevyhodnotil ako nevyhnutné nariaďovať a podmienečne ho odložil, za súčasného
určenia obžalovanému skúšobnej doby na 24 mesiacov, počas ktorej bude mať teda obžalovaný

dostatočný priestor preukázať zmenu vo svojom správaní a skutočnú snahu po náprave, a to osobitne
aj vzhľadom na súčasne v rámci skúšobnej doby mu uloženú povinnosť podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., a to
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradiť trestným činom spôsobenú škodu.

Zároveň o škode a jej náhrade ako takej súd rozhodol, keďže sú plne splnené podmienky, aj podľa § 287

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého uložil obžalovanému ním spáchaným trestným činom spôsobenú škodu vo
výške 5.000,- eur poškodenému C. E., ktorý postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. por. v konaní nárok na jej
náhradu riadne uplatnil a súčasne na hlavnom pojednávaní ohľadom uplatňovaného nároku výslovne
uviedol, že žiada náhradu škody vo výške 5.000,- eur, teda len v samotnej sume tu obžalovanémuposkytnutej pôžičky, pričom odôvodnenosť tohto nároku je výsledkami dokazovania plne preukázaná.
Uloženie povinnosti na náhradu škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por. pritom nijako nie je duplicitné vo vzťahu
k povinnosti uloženej obžalovanému v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zák. – totiž uloženie povinnosti podľa §

50 ods. 2 Tr. zák. nemôže poškodený vymáhať v exekučnom konaní (ak však nadobudne právoplatnosť
tento rozsudok vo výroku podľa § 287 ods. 1 Tr. por., tak daný výrok exekučným titulom bude) a navyše
výrok týkajúci sa uloženia povinnosti podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. má len posilniť výchovný účinok voči
obžalovanému,jezrejmé,ženazákladesamotnéhotohovýroku(„podľasvojichschopností“)avzhľadom
aj na súčasné pomery obžalovaného nemusí dôjsť v skúšobnej dobe k plnej úhrade spôsobenej škody .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do
15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho

oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.