Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 23P/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925200020
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925200020.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

23P/1/2025

Okresný súd Rimavská Sobota, sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F., XXXX/X, G. XXX XX, prechodne bytom G., H. XX/X a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt G., toho času XXX XX A. XXX v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

23P/1/2025

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 163 Eur
mesačne, vždy do každé 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom
3.1.2025

II. Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého C. B., nar. XX.X.XXXX výživným

vo výške 145 Eur mesačne, vždy do každé 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí,
počnúc dňom 3.1.2025.

III. Zameškané výživné na maloletého A. B. za obdobie od 3.1.2025 do 31.3.2025 vo výške 265 Eur je
otec povinný platiť v mesačných splátkach po 10 Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Zameškané výživné na C. B. za obdobie od 3.1.2025 do 31.3.2025 vo výške 216 Eur je otec

povinný zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 5P/59/2014-123 zo dňa 26.8.2015.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

23P/1/2025

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.01.2025 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal otca
mal. detí na platenie zvýšeného výživného a to na deti A. a C. zo sumy 50 eur na sumu 200 eur na
každé dieťa. V odôvodnení svojho návrhu poukázala na to, že otec bol naposledy zaviazaný platenímvýživného 50 eur na každé z mal. detí pred viac ako 9 rokmi, pričom odvtedy došlo k podstatným
zmenámvpomerochoprávnenýchdetíajnavrhovateľky,ktoréodôvodňujúzvýšenievýživného.Súčasná
výška výživného vo výške 50 eur na jedno dieťa mesačne je zjavne neprimeraná a nepostačujúca na

pokrytie ani len základných životných potrieb maloletých detí. Za súčasných ekonomických podmienok,
pri výraznom raste cien a životných nákladov, táto suma nie je adekvátna ani primeraná zákonnej
povinnosti rodiča podieľať sa na výdavkoch spojených s výchovou a výživou maloletých detí. Dôvodom
podania návrhu je aj nárast výdavkov spojených s ochorením maloletého A.. Maloletý A. od posledného
rozhodnutia o výživnom trpí závažným ochorením - autoimunitná encefalitída v kombinácii s diagnózou

status epilepticus. Maloletý A. musí dochádzať do Banskej Bystrice každé 3 mesiace na kontrolu, kde
mimo toho chodí aj na endokrinológiu, nakoľko má problémy aj so štítnou žľazou. Tento zdravotný
stav si vyžaduje pravidelné odborné lekárske kontroly a terapiu, vrátane liekov, vitamínov a ďalších
zdravotných pomôcok, ktorých mesačné náklady presahujú 50 eur. Tieto výdavky výrazne prekračujú
matkine možnosti a nie sú kryté súčasnou výškou výživného. Navrhovateľkin mesačný príjem zo
zamestnania je 670 eur, pracuje na dohodu v salóne Maja a odvody si platí sama. Žije s priateľom v

prenajatom byte za ktorý platí on 430 eur mesačne. Tieto príjmy nepokrývajú základné životné potreby
rodiny, pričom navrhovateľka musí zabezpečovať aj výdavky spojené s výchovou oboch maloletých
detí. Otec si deti neberie do svojej starostlivosti a maximálne ich navštívi raz za rok. Z dlhodobého
hľadiska nevykazuje žiadny záujem o ich pravidelnú starostlivosť a výchovu, ani neprispieva na výchovu
detí iným spôsobom mimo súčasného výživného. Je teda zrejmé, že všetky starosti a náklady spojené

s výchovou maloletých detí nesie výhradne navrhovateľka. Maloleté deti A. a C. sa nachádzajú v
pubertálnom veku a blíži sa ich nástup na strednú školu, čo so sebou prináša nárast finančných potrieb.
Výdavky na ich vzdelanie, školské pomôcky, oblečenie a mimoškolské aktivity sa výrazne zvýšia v
nasledujúcich rokoch, čo vyžaduje adekvátnu finančnú podporu od otca. Súčasná výška výživného vo
výške 50 eur na jedno dieťa mesačne absolútne nepostačuje na pokrytie týchto nových potrieb. Od

vydania posledného rozhodnutia došlo k výraznému nárastu všeobecných životných nákladov, vrátane
nákladov na bývanie, energie, potraviny a vzdelávanie. Súčasná výška výživného je zjavne neprimeraná
v porovnaní s reálnymi potrebami maloletých detí. Výdavky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti
neúmerne vzrástli, čo odôvodňuje nutnosť zásadnej úpravy výšky výživného.

2.Otecsaknávrhupísomnevyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa28.02.2025,pričomsnávrhommatky
na zvýšenie výživného na sumu 200 eur na každé dieťa nesúhlasil a navrhol, že bude prispievať sumou
70 eur mesačne na každé dieťa a v prípade vyšších výdavkov aj viac po dohode s navrhovateľkou.
Okrem iného uviedol, že po čase rozvodu brával deti pravidelne k sebe aj niekoľko krát ročne a kupoval
im darčeky v rámci svojich možností. Čo nebolo málo, dostávali hračky aj oblečenie a samozrejme

pravidelne posielal aj stanovene výživné. Nevie kedy, ale sám zvýšil platby výživného na 60 euro
mesačne na každé dieťa. A aj keď' deti vyrástli posielal im stále niečo k narodeninám aj na Vianoce, aj
keď nie tak často, ako keď boli malé. Za uplynulý rok im okrem výživného nepospal nič iné, ale sľúbil
im, že začiatkom roka im pošle, čo neurobil aj vďaka tomu návrhu. Je pravda že za posledné dva roky
deti nemal pri sebe a je mu to veľmi ľúto, ale keď' ich mal a bolo to už po začiatku choroby syna A.,

vždy sa bál či nedostane kŕče, on mu nebude vedieť pomôcť. Veď aj navrhovateľka vie, že to môže prísť
kedykoľvek a ona vie čo má robiť a on nie. Z toho dôvodu prestal svoje deti brávať k sebe, ale nebol
to len tento dôvod. On má tiež zdravotné problémy so srdcom a najviac má problém s kolenom. Má
problém sa zamestnať a vždy, keď už má prácu, vydrží tam krátko kvôli bolesti. Aj kvôli tomu obmedzil
styk s deťmi, lebo sa im nemôže plnohodnotne venovať a keď boli naposledy s ním, tak sa nudili. Kvôli

svojmu zdravotnému problému, kvôli ktorému má sťažený pohyb ich neberie k sebe. Býva s priateľkou,
ale ona pracuje a tiež sa im nemôže venovať. Čo sa týka môjho príjmu za uplynulých 12 mesiacov,
v podstate je závislý na priateľke. Od decembra 2023 bol práce neschopný do apríla 2024, neskôr bol
mesiac zamestnaný v jednej firme, ktorú musel kvôli bolesti kolena skončiť a v auguste mesiac pracoval
v jednej firme, ktorá ale skončila prácu a už sa zamestnal až v novembri. Väčšinou sa o neho stará

priateľka. Z jeho strany nie je možné momentálne viac prispievať na výživne ako prispieval doteraz. Jeho
príjmy nie len za uplynulý rok sú veľmi slabé, približne 7000 euro aj s dávkami v práceneschopnosti,
teda asi 580 euro v priemere na mesiac a v predchádzajúcom roku to nebolo o nič lepšie. Má problém
vyžiť z tejto sumy sám, tiež ako každý človek musí jesť a keď chce mať teplo a svetlo aj to zaplatiť, lieky
na koleno, ktoré sú z väčšej časti bez predpisu na voľný predaj. Podľa otca je matka na tom finančne

oveľa lepšie ako on.

3. K uvedenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka dňa 13.03.2025, a okrem iného vyjadrila
nesúhlas s návrhom odporcu na platenie výživného vo výške 70 eur na každé z maloletých detí. Tátosuma je nepostačujúca na pokrytie ani len základných životných potrieb ich synov A. B. a C. B.. Trvá
na výživnom v sume 400 eur mesačne. Odporca sa snaží vykresliť jej finančnú situáciu ako priaznivú,
pričom ignoruje skutočnosť, že je samoživiteľka na skrátený úväzok. Jej jediným stabilným príjmom

je mzda vo výške 680 eur mesačne, pričom náklady na starostlivosť o deti sú podstatne vyššie. Je
pravda, že odporca prispieva sumou 60 eur na jedno dieťa, avšak aj tak to nestačí. Odporca sa o
deti nestará, neposiela im žiadne veci, ani nepomáha pri starostlivosti o chorého syna. Matka pracuje
na skrátený úväzok (4 hodiny denne) a stará sa o deti, zabezpečuje ich potreby, navštevuje s nimi
lekárov, psychológov, vybavuje potrebné lieky, kupuje oblečenie, platí zubnú starostlivosť, logopedickú

starostlivosť, cesty na vyšetrenia a ďalšie nevyhnutné výdavky. Keď jej financie nevychádzajú, pomáhajú
jej rodičia, ktorí sú už tiež vo vysokom veku so svojimi vlastnými zdravotnými problémami. Otec sa
nezaujíma o zdravotný stav A., neprispieva na jeho liečbu, špeciálne vyšetrenia, rehabilitácie ani
cestovné náklady. Nebol ochotný pomôcť ani v prípade urgentnej situácie, keď musel byt' A. letecky
prevezený vrtuľníkom do nemocnice, a ani vtedy sa nepokúsil prispieť na náklady spojené s jeho liečbou.
Navyše, otec sa vyhýba aj osobnému kontaktu s deťmi. Nepodieľa sa na ich výchove, nechodí na

rodičovské združenia, nekupuje im školské pomôcky, nevenuje sa im vo voľnom čase a neprejavuje
žiadnu snahu zapojiť sa do ich života. Všetky tieto povinnosti sú výhradne na matke. Zdravotný stav syna
A. sa zhoršil - okrem epilepsie mu pribudli aj psychogénne neepileptické záchvaty (PNES). Dvakrát bol
prevezený vrtuľníkom do Banskej Bystrice, kde bol hospitalizovaný na ARO a napojený na umelú pľúcnu
ventiláciu. Odporca ho nebol ani len navštíviť. A. bol následne odporučený na špecializované vyšetrenie

do nemocnice v Prahe- Motol, kde boli hospitalizovaní. Má naplánovanú implantáciu zariadenia na
stimuláciu blúdivého nervu (Nervus Vagus). Matka má pochybnosti, že odporca prispeje na tento
zákrok, keďže neprispel ani na hospitalizáciu v Prahe. Syn potrebuje neustály dohľad a v škole má
pridelenú zdravotnú sestru. Kvôli zdravotnému stavu navštevuje školu len tri hodiny denne. V novembri
boli hospitalizovaní v Prahe a v decembri kvôli tomu dostala výplatu len 300 eur, keďže v novembri

odpracovala iba 9 dní. Náklady na hospitalizáciu v Prahe boli 350 eur a v Banskej Bystrici 70 eur - opäť
bez akejkoľvek finančnej pomoci od otca. Otec už štyri roky sľubuje, že keď bude mat' financie, prispeje,
avšak doteraz sa tak nestalo. A. potrebuje lieky, ktoré sú dostupné len v Maďarsku, pričom ich nákup aj
cestovné náklady si hradí matka sama. Otec je zdravotne spôsobilý na prácu, existujú aj pozície, kde
môže sedieť, preto matka nevidí dôvod, prečo by nemohol platiť vyššie výživné. Maloletý A. má už 9

rokovvážnejšiezdravotnéproblémyakootec.Ďalejtvrdí,žesaobávasynovýchepileptickýchzáchvatov,
a preto ho nebral k sebe. Toto tvrdenie však len ukazuje jeho nezáujem o zdravie vlastného syna. Ak by
mal skutočný záujem, mohol sa poradiť s lekármi alebo si naštudovať základné postupy prvej pomoci.
Keď odporca brával A. k sebe, podrobne mu vysvetlila, ako postupovať pri epileptických záchvatoch.
Napriek tomu mu nie je schopný poskytnúť prvú pomoc. Fakt, že mladší syn C. už niekoľkokrát poskytol

A. prvú pomoc, zatiaľ čo ich vlastný otec sa o to nikdy nepokúsil, hovorí samo za seba. Otec sa vo svojom
vyjadrení snaží vykresliť ako obeť a tvrdí, že je na tom finančne dokonca horšie ako samoživiteľka s
dvomi deťmi, avšak tieto argumenty sú len pokusom vyhnúť sa zodpovednosti. Zatiaľ čo matka sa každý
mesiac snaží pokryť všetky výdavky na deti aj napriek obmedzenému príjmu, otec neprejavuje žiadnu
iniciatívu na zlepšenie svojej situácie. Má všetky možnosti na to, aby si našiel lepšie platenú prácu alebo

si zvýšil kvalifikáciu, no namiesto toho odmieta niesť akýkoľvek podiel na finančnej, ale aj výchovnej
starostlivosti o deti. Je neprijateľné, aby matka bola jediná, kto sa stará o ich potreby, zatiaľ čo otec sa
tvári, že nemá ako pomôcť, hoci by mohol. Jej príjem je nepostačujúci na pokrytie potrieb maloletých
detí, a preto trvá na výživnom vo výške 400 eur mesačne na maloleté deti A. a C..

4. Matka v predmetnom vyjadrení špecifikovala jej mesačné výdavky na deti ako nasledovné: Strava,
lieky, oblečenie, školské potreby: 500 eur. Cesta do Maďarska pre lieky: 30 eur. Lieky: 38 Eur. Zubná
ambulancia: 140 eur. Výdavky pri chorobe (napr. chrípka): 40eur. Hospitalizácia v Prahe: 340 eur.
Hospitalizácia v Banskej Bystrici (2x): 80 eur. Cestovné do Banskej Bystrice: 36 eur. Logopedická
starostlivosť pre Patrika: 50 eur.

5. Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, od posledného jej podania bol syn
A. opätovne hospitalizovaný. Bol hospitalizovaný v piatok minulý týždeň v Revúcej a bol v nedeľu
prevezený do Banskej Bystrice. Aktuálne syn je doma. Má teda zvýšené náklady v súvislosti aj s touto
hospitalizáciou aj s prítomným psychogénnymi stavmi. Tam je to už ako som uvádzala potrebuje

psychoterapiu. Zároveň v máji čaká syna operácia, teda implantovanie stimulátora do mozgu vzhľadom
na jeho časté záchvaty s čím taktiež budú zvýšené náklady.6. Otec na pojednávaní uviedol, že aj keby chcel, veď je to jeho syn, nemôže prispievať viac nakoľko otec
sám nemá finančné prostriedky. Je PN. Teda ak bude mať možnosť bude prispievať viac. Momentálne to
však nie je v jeho silách. Dokopy minulý rok možno robil 2,5 mesiaca. Čo sa týka práce vo Švajčiarsku tak

išlookrátkubrigádnuprácu.Pracovalvsklade.PracovalajvNemecku,kdepracovalnavysokozdvižnom
vozíku. Má na to potrebné papiere. Vzhľadom na svoje závažné zdravotné problémy nie je schopný
pracovať celý rok. Ide o problémy s kolenom a problémy s tlakom aj včera som mal tlak 160/140. Na
otázku súdu či otec má lekársky záznam, že má zníženú pracovnú schopnosť, alebo že môže pracovať
len obmedzene, uviedol, že nie, takéto potvrdenie nemá. Má doklady o tom, že má zdravotné problémy,

že absolvoval vyšetrenia. V Nemecku pracoval cez poľskú agentúru od polovice novembra do 19.
decembra, kedy opäť išiel na PN. Za toto obdobie si zarobil cca 1800 Eur. Otec uviedol, že jeho výdavky
sú 350 Eur na energie, plyn v domácnosti, ale ide o náklad na všetky 3 osoby, ktoré žijú v domácnosti.
Majú túto nehnuteľnosť v nájme. Je to nehnuteľnosť priateľkinej mamy. Na stravu dá mesačne 300 Eur.
Uviedol, že má stále platný preukaz na vysokozdvižný vozík (ďalej len „VZV“). Povolenie má od 19
rokov, teda má dlhšiu prax práce na vysokozdvižnom vozíku, ale to neznamená, že stále pracoval na

vysokozdvižnom vozíku. Mal aj rôzne brigády na Cypre, v Izraeli, v Anglicku. V Anglicku robil pickera.
Na Cypre robil čašníka. V Izraeli robil v sklade, vykladal kamióny. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie
je stredná obdobná škola. Uviedol, že sa súdi s nemeckou firmou, ktorá mu nevyplatila peniaze, sumu
za PN som nedostal. Uviedol, že má exekúcie. Nevedel však uviesť presne za čo všetko má exekúcie,
ani dlžnú sumu peňazí. Niečo je tam za telefón. Uviedol, že si na Slovensku nehľadá prácu, nakoľko

má exekúcie a tak by mu z platu aj tak strhávali sumy na exekúcie. Nevedel presne uviesť sumu, ktorú
minie na lieky, ale v poslednom období, keď je doma na PN a má problémy s kolenom aj s tlakom, to
bolo určite aj 150 eur mesačne.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj obsahom listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v súdnom spise, oboznámením obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn.
RA-5P/59/2014 a oboznámením pracovných ponúk na webovej stránke C., E.. Takto vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný stav veci:

8. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. – RA-5P/59/2014-123 zo dňa 26. augusta 2015,

právoplatným dňa 09.10.2015 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, otec mal. detí bol zaviazaný
zasielať výživné v sume 50 eur mesačne na mal A. a 50 eur mesačne na mal. C.. Z obsahu spisu vyplýva,
že v tom čase otec pracoval nepravidelne v Holandsku, s príjmom medzi 700 až 900 Eur mesačne,
priemerne za rok pred rozhodnutím súdu bol jeho príjem 484 Eur mesačne. Výdavky na deti matka
v tom čase deklarovala vo výške 64 Eur za škôlku za obe deti, 5+5 Eur rodičovský príspevok, + 10 Eur ,

na výtvarnú za A., 44 Eur na stravu v škôlke. Ostatné výdavky nešpecifikovala, uviedla že ide o bežné
výdavky primerané ich veku.

9. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.02.2025 bol dňa 29.01.2025 vykonaný rozhovor s
matkou detí. Matka detí vykonáva pracovnú asistenciu v kaderníctve, jej príjem je cca. 630 eur (závisí

od tržby v kaderníctve). Matka poberá prídavky na deti – 120 eur. Otec detí platí výživné, avšak takým
spôsobom, že jeden mesiac zaplatí, potom mesiac nezaplatí a zaplatí to až ďalší mesiac. Matka dodala,
že na výživné od otca detí sa preto spoliehať nemôže. Otec detí nad rámec výživného deťom nič neplatí
ani nezakupuje. Možno raz sa stalo, že poslal 20 eur. Podľa slov matky sa naposledy otec s deťmi
videl pred cca dvomi rokmi. Matka dodala, že jej pri výchove pomáhajú jej rodičia. Ošetrujúcou lekárkou

maloletých detí je MUDr. Kapustová. Maloletý C. je vo všeobecnosti zdravý. V minulosti navštevoval
logopédiu, lebo sa u neho vyskytovali problémy s koktaním. Maloletý A. má 1-2x týždenne veľké
epileptické záchvaty. U A. sa vyskytujú aj psychogénne stavy – napr. keď je v stresujúcej situácii, zvyšuje
sa mu tlak. S maloletým A. je potrebné navštevovať neurológiu a endokrinológiu v Banskej Bystrici
(každé tri mesiace). A. užíva lieky Depakine a Eutyrox. Približne každý druhý mesiac chodia kupovať

lieky do Maďarska. V poslednej dobe mal A. horší zdravotný stav, v novembri 2024 a decembri 2024 bol
hospitalizovaný v nemocnici. Matka uviedla, že zdravotný stav maloletého A. je vážny, A. nemôže ostať
nikdy sám. Matka s maloletým A. vycestovala na odborné vyšetrenie do Prahy. Išlo o finančne náročnú
záležitosť. Vyšetrenie hradila poisťovňa, avšak matka platila za hospitalizáciu (33eur), ubytovňu (50eur)
a cestu (200eur). Lekári navrhli možnosť operácie (blúdivý nerv), čo by mohlo zlepšiť Marekov zdravotný

stav. Takáto operácia sa vykonáva buď v Košiciach alebo Prahe. Maloleté deti sú žiakmi 8.ročníka ZŠ
I.B. Zocha. Maloletý A. má zo zdravotných dôvodov individuálny študijný plán. V škole má A. priradenú
asistentku/zdravotnú sestru. Matka, partner matky a maloleté deti A. a C. žijú v 4-izbovom byte, ktorýmajú v podnájme. Domácnosť je zariadená bežným nábytkom a elektrospotrebičmi. ÚPSVR Revúca má
za to, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletých detí.

10. Zo správy UPSVaR Bardejov zo dňa 30.01.2025 vyplynulo, že dňa 27.01.2025 sa otec mal. deti
s nami telefonicky skontaktoval za účelom oznámenia, že na uvedený pohovor na tunajšie oddelenie
nepríde. Za dôvod svojej neúčasti uviedol, že sa nachádza v zahraničí – Švajčiarsko, kde ešte určitú
dobu zotrvá. Termín príchodu do svojho miesta bydliska uviesť nevedel. V rozhovore uviedol, že žije u
svojej priateľky v obci A., k ďalším skutočnostiam sa nevyjadril.

11. Podľa potvrdenia o príjme otca od spoločnosti S-LINE team s.r.o. otec za mesiace júl a august
2024 zarobil spolu 727,36 Eur v čistom. Podľa prípisu zamestnávateľa pracovný pomer bol skončený
v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce.

12. Podľa zmluvy o výkone pracovnej asistencie predloženej matkou matka vykonáva činnosti pracovnej

asistenciepreFOsťažkýmzdravotnýmpostihnutímvrozsahu20hodíntýždennezaodmenumaximálne
772,28 eur mesačne.

13. Podľa potvrdení Základnej školy I. J. G. sú A. a C. žiakmi 8. triedy denného štúdia.

14. Podľa prepúšťacej správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa
6.12.2024 je u mal. A. B. diagnostikovaná epilepsia, mierna duševná zaostalosť, disociatívne
záchvaty, sú u neho prítomné fokálne záchvaty pravostranné so sekund. Generalizáciou, kombinované
s psychogénnymi neepileptickými záchvatmi (ONES.

15. Podľa odpovede UPSVaR Revúca zo dňa 17.01.2025 matka ani otec neboli za posledných 12
mesiacov vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

16.PodľaodpovedeUPSVaRRevúcazodňa20.01.2025 matkavobdobíod01.01.2024jepoberateľkou
prídavku na deti, naposledy vo výške 120 Eur mesačne. V sledovanom období od 01.01.2024 a ani v

súčasnosti nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku a ani iných sociálnych
dávok. Otec v období od 01.01.2024 a ani v súčasnosti nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi,
štátnych sociálnych dávok a ani iných sociálnych dávok. Ku dňu vystavenia potvrdenia otec ani matka
nemajú podanú žiadnu žiadosť o dávky vyplácané tunajším úradom.

17. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2025 rodičia v období od 01.01.2024 neboli
poberateľmi dávok vyplácaných Soc. poisťovňou.

18. Zo správy od Fakultní nemocnice v Motole, Praha, Klinika detskej neurológie bol mal. A. od
18.11.2024 do 22.11.2024 hospitalizovaný v nemocnici na vykonanie epileptochirurgickej rozvahy.

19. Zo správy OR PZ v Bardejove o doručovaní súdnej zásielky zo dňa 27.01.2025 vyplynulo, že
previerkou za účelom doručenia zásielky bolo od priateľky otca zistené, že tento pracuje vo Švajčiarsku
a domov nechodí.

20. Z ponúk prác na webovej stránke profesia.sk a jobble.sk vyplynulo, že v ponuke je množstvo
pracovných ponúk do trvalého pracovného pomeru pre skladníkov, s oprávnením na obsluhu
vysokozdvižného vozíka (VZV), napr. pre spoločnosť Nábytok Sconto s.r.o., Index Nosluš, Manovia a.s.,
Bas Slovensko Malacky, Parko Limiter, s.r.o., Romin Slovakia, Autodiely Nitra, Osram a.s. Nové Zámky,
u ktorých sa pohybuje ponúkaná mzda v rozmedzí od 900 do 1600 Eur, priemerne cca 1160 Eur, čo

podľa web stránky www.podnikajte.sk predstavuje sumu 904 eur v čistom.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.23. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda aj rozhodnutia o výške vyživovacej
povinnosti rodičov k mal. deťom možno zmeniť, keď sa zmenia pomery rozhodné pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti. Konanie o zmene výšky vyživovacej povinnosti k mal. deťom možno začať aj
bez návrhu. Nie každá zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného, ale

len zmena podstatná, teda taká ktorá má za následok potrebu zmeny vyživovacej povinnosti. K zmene
pomerov môže dôjsť tak na strane mal. dieťaťa ako výživou oprávnenej osoby, ako aj na strane rodiča
ako výživou povinnej osoby.

26. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti posudzuje najmä bežný príjem a majetkové pomery

povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s jej potenciálom (možnosťami). Výživné je totiž
určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Ďalším parametrom pre určenie
výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby vyživovaných osôb, v danom prípade
maloletých detí. Zároveň oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej
kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov.

27. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojhodieťaťaaažnáslednemáprávovyužiťzostávajúcefinančnéprostriedkynauspokojovaniesvojich
vlastnýchpotrieb,pričomzákonaninerozlišuje,čiideonevyhnutnéživotnépotrebyrodiča,alebopotreby
iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia §

75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové a majetkové pomery, ale jeho
reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním,
množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. V prípade, ak sa povinný rodič bez
dôležitého dôvodu vzdá lepšieho príjmu, prípadne napriek svojim schopnostiam a možnostiam zotrváva
v zamestnaní s výrazne nižším príjmom nezodpovedajúcim jeho skutočným príjmovým možnostiam,

uplatňuje sa princíp tzv. potencionality príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu
povinného rodiča, ktorý je schopný dosahovať, keby sa ho bez dôležitého dôvodu nebol vzdal, pripadne
ktorý vzhľadom na svoje schopnosti (podnikateľská činnosť, zdravotný stav a pracovné skúsenosti
atď.) mohol dosahovať. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča,
sú predmetom dokazovania aj pasíva, avšak je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. detí
bol podaný dôvodne. Naposledy súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom ešte
pred takmer 10 rokmi, keď boli deti vo veku 5 a 6 rokov. Súd mal preukázanú podstatnú zmenu pomerov
na strane mal. detí, ktorých výdavky vzrástli prirodzene s ich vekom, pričom je potrebné zohľadniť aj

výrazný nárast inflácie a spotrebiteľských cien od poslednej úpravy výživného a zdravotný stav mal. A.
ktorý trpí závažným ochorením autoimunitnou encefalitídou v kombinácii s epilepsiou a problémami so
štítnou žľazou, čo si vyžaduje zvýšené náklady na pravidelné odborné kontroly mimo miesta bydliska,
terapie, lieky, výživové doplnky a ďalšie zdravotné pomôcky. Pri poslednom rozhodnutí súdu v roku 2015
matka deklarovala výdavky na mal deti spolu v sume 118 eur + nešpecifikované bežné výdavky na

mal. deti + 10 eur na výtvarnú na A.. V tom čase žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným
stavom A. matka neuvádzala. V súčasnosti matka deklarovala bežné výdavky na obe mal. deti (strava,
hygiena, oblečenie atď.) spolu v sume 500 Eur plus výdavky v súvislosti so zdravotným stavom A., ktoré
po rozrátaní na mesiac predstavujú sumu minimálne sume 70,- Eur, a je potrebné zohľadniť aj matkou
neuvedenévýdavkynabývanieaenergiepripadajúcenamal.deti.Nákladynalogopédiunamal.C.však

súd nemohol akceptovať ako aktuálne výdavky matky, nakoľko potvrdenia o ich úhrade boli ešte z roku
2023. Výdavky na obe mal. deti, o ktoré sa stará matka výhradne sama bez akejkoľvek pomoci otca,
tak bez pochyby prevyšujú sumu 600 Eur, pričom sú vyššie na A., a teda, niekoľkonásobne prevyšujú
aktuálne určené výživné zo strany otca.29. Zároveň súd zistil, že k zmene pomerov došlo aj u otca. V čase kedy bolo výživné určované
naposledy, otec tak ako v súčasnosti pracoval príležitostne v zahraničí, kedy však deklaroval príjem len

od 700 do 900 Eur, po spriemerovaní na rok cca 484 Eur mesačne. V súčasnosti, ako uvádzal otec,
dosiahol najvyšší príjem v Nemecku, a to 1800 Eur mesačne, kde však pracoval len približne mesiac.
Bolo zistené, že otec ešte v priebehu konania pracoval aj v jednej z ekonomicky najvyspelejších krajín
sveta vo Švajčiarsku, kde priemerný mesačný príjem podľa dostupných štatistických údajov dosahuje
sumu vyše 7000 Eur. Je nutné prihliadnuť aj na výrazné zlepšenie platových podmienok od poslednej

úpravy výživného na Slovensku. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2015 bola
priemerná mzda na Slovensku podstatne nižšia (883Eur) ako dnes (1524 Eur). Otec síce vo svojom
vyjadrení deklaroval priemerný mesačný príjem vo výške 580 Eur, no túto sumu súd konfrontoval
s možnosťami a schopnosťami otca, a aplikáciou princípu potenciality príjmu dospel k záveru, že
je v schopnostiach otca dosahovať vyšší ako deklarovaný príjem, minimálne tak, ako to vyplýva z
dostupných porovnateľných údajov o príjme skladníka s oprávnením vodiča vysokozdvižného vozíka

(VZV) v Slovenskej republike.

30. Súd pritom vychádzal z toho, že otec má bohaté pracovné skúsenosti, najmä v zahraničí,
pričom opakovane vykonával prácu skladníka a má platný preukaz na obsluhu VZV. Je pritom potrebné
poukázať na to, že povinný otec nepreukázal žiadne také prekážky, ktoré by mu bránili zamestnať

sa v oblasti, v ktorej má dlhoročné pracovné skúsenosti, dokonca na medzinárodnej úrovni, a to
na plný pracovný úväzok. Len konštatovanie, že otec trpí určitými zdravotnými problémami, ktoré
mu bránia vykonávať prácu kontinuálne po celý rok, samo o sebe nepreukazuje tvrdenú nemožnosť
zamestnať sa zo zdravotných dôvodov. Z tvrdení otca vyplýva, že u neho nebola posudkovým lekárom
konštatovaná znížená pracovná schopnosť a z dôkazov tiež vyplýva, že mu nebola priznaná žiadna

kompenzácia príjmu pre prípad nemožnosti riadne sa zamestnať (napr. invalidný dôchodok). Takto súd
nemal preukázanú žiadnu vážnu prekážku na strane otca brániacu mu zamestnať sa na plný úväzok
v zamestnaní zodpovedajúcom jeho schopnostiam. Súd tiež dospel k záveru, že práve v trvalom
pracovnom pomere môže otec ako zamestnanec a uhrádzajúci si zdravotné poistenie využívať výhody
sociálneho systému zamestnanosti aj v prípade práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov a bude tak

lepšie zabezpečený stabilný príjem nevyhnutný na úhradu výživného. Z tvrdení otca pritom vyplynulo, že
otec je schopný zabezpečiť si aj omnoho vyšší príjem ako je priemerná mzda skladníka na Slovensku, a
to v zahraničí, v ekonomicky vyspelejších krajinách s vyššími priemernými zárobkami, kde otec dlhodobo
s prestávkami pracuje, avšak tam otec podľa jeho tvrdení pracoval len brigádne a nepravidelne, čo
dôvodil zdravotným stavom, a čo by nezabezpečovalo stabilný príjem potrebný na pravidelné plnenie

vyživovacej povinnosti na jeho mal. deti.

31. Súd takto dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je dosahovať aspoň
priemerný nástupný príjem skladníka, s oprávnením obsluhy VZV v Slovenskej republike, čo v zmysle
porovnateľných údajov ponúkaných prác na internetových portáloch ponuky práce predstavuje sumu

cca 904 Eur netto. Podľa metodiky pre výpočet výživného zverejnenej ministerstvom spravodlivosti, má
výživné na dieťa vo veku 10 až 14 rokov, ktoré je študentom druhého stupňa základnej školy, a v prípade,
že rodič má vyživovaciu povinnosť voči 2 deťom, predstavovať 16 % z čistého príjmu povinného
rodiča. Pri deťoch vo veku 15 rokov na strednej škole má výživné podľa metodiky predstavovať 18
% z čistého príjmu rodiča. Takto súd určil na mal. Patrika výživné v sume 145 Eur (16 % zo sumy

904 Eur) mesačne a na mal. A., ktorý má v čase rozhodovania súdu 15 rokov súd pristúpil k určeniu
vyššieho výživného v zmysle metodiky, teda v sume 163 Eur mesačne (18 % zo sumy 904 eur). Daná
výška výživného zohľadňuje skutočnosť, že mal. A. je síce žiakom základnej školy, ale má závažné
zdravotné problémy vyžadujúce aj vyššie výdavky na liečbu, hospitalizácie a cestovanie. Zohľadnil
tiež to, že otec sa o mal. deti žiadnym relevantným spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ich a nijako

nepomáha matke s ich výchovou, pričom treba zdôrazniť, že u maloletého A., ktorý máva záchvaty
(PNES, epilepsia) nijako nepomáha so zabezpečovaním potrebnej starostlivosti o jeho vážny zdravotný
stav, a preto by sa mal v o to väčšej miere podieľať aspoň finančne na zabezpečení jeho potrieb. Súd
pritom plne rešpektuje odporúčací charakter uvedenej metodiky, avšak v súčasnosti ju považuje za
relevantný nástroj zjednocovania rozhodnutí súdov zabezpečujúci predvídateľnosť súdnych rozhodnutí

pre účastníkov súdnych konaní v obdobných prípadoch, čím prispieva k právnej istote v rozhodovacej
praxi súdov ako jednej zo základných zložiek právneho štátu.32. Takto stanovené výživné pritom neohrozí finančnú situáciu otca, nakoľko aj po úhrade výživného
otcovi zostane dostatok peňazí na úhradu jeho nevyhnutných potrieb. Otec deklaroval svoje mesačné
výdavky spolu v sume 566 Eur, a to na bývanie v sume cca 116 eur (pomer otca na platbách za nájom

a energie na 3 osoby v sume 350 Eur), stravu 300 Eur a výdavky na lieky na tlak a problémy s kolenom
v čase práceneschopnosti v sume 150 Eur. Súd pritom neuznal z otcom deklarovaných výdavkov celú
sumu 300 Eur na stravu, ktorú znížil na sumu 200 Eur a otec taktiež nepreukázal pravidelnú mesačnú
úhradu za lieky v sume 150 Eur. Otec iné výdavky nedeklaroval, ani nepreukázal. Síce poukázal na
prebiehajúce exekúcie voči jeho osobe, avšak ich existenciu, dôvody a rozsah dlhov nepreukázal,

pričom ale uviedol, že si na Slovensku nehľadá prácu, nakoľko by mu zo mzdy aj tak strhávali na
exekúcie. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že dôvodom nezamestnania sa otca na trvalý pracovný
pomer v Slovenskej republike je aj to, aby nevykazoval príjem nad rozsah nepostihnuteľnej zložky príjmu
a neboli mu tak vykonávané exekučné zrážky zo mzdy. Takýto prístup otca, kedy si zámerne nehľadá
riadne zamestnanie na TPP so stabilným príjmom potom jednoznačne vedie k ukracovaniu materiálnych
potrieb jeho mal. detí. A contrario z toho taktiež vyplýva, že otcovi v súčasnosti nie sú vykonávané zrážky

zo mzdy, a takto nemožno spájať existenciu spomínaných exekúcii s pravidelnými a kvantifikovateľnými
mesačnými nákladmi na ich splácanie. Z uvedeného dôvodu bolo taktiež nadbytočné preukazovať
samotné dôvody a okolnosti vzniku exekúcií u otca.

33. Súd k výdavkom otca doplňujúco konštatuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné

má prednosť pred všetkými výdavkami povinného. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine
je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zároveň pri výživnom ide

o tzv. prednostnú pohľadávku pri exekúcii, ktorá predbieha ostatné vymáhané pohľadávky. Uvedený
mechanizmus má zabezpečiť garanciu vyplácania výživného aj v prípade, ak majetok povinného
postihujúexekúcieazároveňprincíppotencionalitypríjmuzabezpečujeoprávnenémudieťaťuadekvátne
výživné v prípade, ak povinný zjavne účelovo nevyužíva svoje príjmove možnosti. Je potrebné
zdôrazniť, že rodičia sa majú na výživnom podieľať v rovnakej miere, pričom ale pojem vyživovacia

povinnosť zahŕňa nielen peňažné plnenie, ale aj iné plnenia. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj
formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení. Pojem výživné má
sociologický rozmer, lebo okrem ekonomického postavenia rodičov zahŕňa aj súkromné prvky ako sú
osobná starostlivosť o dieťa, výchova a vzdelávanie dieťaťa. Výživné nikdy nenahradí deťom stabilnú a

funkčnúplnohodnotnúrodinu.Vzmyslevšeobecnéhozákonnéhopravidlasúdvždyprihliadapriurčovaní
konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
(§ 62 ods. 4 ZR). Súd má obligatórnu povinnosť skúmať, či a v akej miere sa povinný rodič o dieťa stará
alebo nestará, lebo osobná starostlivosť môže do istej miery nahradiť aj výživné v peňažnej forme.

34. Záverom súd uvádza, že je neakceptovateľný taký prístup otca, ktorý vyčíta matke, že je na tom
údajne finančne lepšie ako on, napriek tomu, že on si už dlhú dobu riadne neplní svoje rodičovské
povinnosti, najmä zabezpečovanie starostlivosti o svoje maloleté deti, a ktorú v plnej miere bez jeho
výpomoci zabezpečuje matka. A ani pri rastúcich výdavkoch na potreby svojich mal. detí, zvlášť
A., v sledovanom období nedokázal túto svoju rodičovskú pasivitu vykompenzovať zabezpečením

adekvátnej výživy, potrebnej na riadne napĺňanie potrieb jeho mal. detí . Otec zrejme opomína fakt,
že deti majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, a ak on sám uvádzal svoje výdavky v sume
vyše 500 Eur, keď na svoju stravu minie podľa jeho tvrdení 300 Eur, tak si musí byť vedomý, že
jeho synovia v pubertálnom veku na ich zdravý vývin potrebujú minimálne rovnako finančne náročnú
zdravú a vyváženú stravu. Potom si otec musí byť taktiež vedomý, že suma 70 eur na jedno dieťa,

na ktorú navrhoval zvýšiť svoje výživné nepokryje ani len týždňové náklady na stravu. Matka pritom
deklarovala príjem 670 Eur a jej výdavky a výdavky na deti tak najmä v čase zvýšených nákladov
v súvislosti vyšetreniami, liekmi a hospitalizáciami mal. A. celkom zjavne presahujú príjmy matky,
ktorej musia vypomáhať aj jej rodičia. Otec si zrejme nie je vedomý nielen finančnej, ale ani časovej
a psychickej náročnosti takejto starostlivosti o jeho deti, ktorú je matka nútená zabezpečovať výlučne

sama. Akceptovanie otcovho návrhu by za daných okolností bolo nielen krajne nespravodlivé, a zjavne
v rozpore s najlepším záujmom mal. detí, ale bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi.35. Vo vzťahu k účinnosti zmeny výšky výživného súd uvádza, že matka si nárok na zvýšené výživné
uplatnila od podania návrhu, pričom súd nevidel žiaden relevantný dôvod jej výživné od uvedeného
dátumu nepriznať. Zároveň mal súd preukázané, že otec sa v období od podania návrhu nad rámec

platenia bežného výživného a s výnimkou zaslania sumy po 50 Eur na každé dieťa v marci nijako
nepodieľa na výžive mal. detí, nijako sa nepodieľal na starostlivosti o mal. deti, a teda v uvedenom
období od podania návrhu do konca už splatného mesiaca marec po započítaní úhrad bežného
výživného a sumy 50 Eur vzniklo na mal. A. dlžné výživné v sume 265 Eur a na mal. C. v sume 216 Eur.
Uvedené dlžné výživné súd povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa,

ktoré sú splatné spolu s bežným výživným.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

Poučenie:

23P/1/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Žiline.

Účastníci, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali

práva podať odvolanie, viac toto právo nemajú.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní