Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722202684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722202684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/
XX, XXX XX B., obidve právne zastúpené: JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Kollárova
35, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX B., právne
zastúpený: JUDr. Janka Grolmusová, advokátka so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, v konaní
o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
5C/50/2022-849 zo dňa 14.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyniam 1/ a 2/ právo na náhradu dôvodne vynaložených
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že závet zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľky
C. A., E. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, ktorým vylúčila zákonného dediča G. A., nar.
XX.X.XXXXzdedičstvaponejjevrozsahuzodpovedajúcompolovicijehodedičskéhopodieluzozákona

neplatný. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1
Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podaním zo dňa 28.7.2022 žalobkyne podali žalobu
o určenie neplatnosti závetu s tým, že v čase podania žaloby žalobkyňou bola aj F. A. A., ktorá v
priebehu konania vzala žalobu späť a voči nej bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 21.3.2023.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2023. Potom súd prvej inštancie pokračoval v konaní
so žalobkyňami 1/ a 2/. V písomne podanej žalobe žalobkyne uviedli, že dňa XX.X.XXXX zomrela
poručiteľka C. A., E. F., nar. XX.X.XXXX. V dedičskej veci po poručiteľke prebieha dedičské konanie
na Notárskom úrade G. H. D. pod sp. zn. 18D/169/2021-52, Dnot/145/2021. V rámci dedičského
konania dňa 30.6.2022 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalovaný a žalobkyne. V
zápisnice z pojednávania je uvedené, že podľa údajov účastníkov a na základe lustrácie v Notárskom
centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľka zanechala alografný závet, ktorý bol spísaný

v B. dňa XX.XX.XXXX v prítomnosti dvoch svedkov. Zástupca žalovaného, prítomný na pojednávaní
žiadal, aby bola rešpektovaná vôľa poručiteľky. Žalobkyne prehlásili, že namietajú platnosť závetu.
Súdny komisár vzhľadom na uvedené určil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu do
31.7.2022. Ku dňu svojej smrti bola poručiteľka spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.B., okres B., zapísaných na LV č. XXXX v ideálnom spoluvlastníckom podiele vo výške 1 vzhľadom
k celku. Tieto nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok poručiteľky. V závete zo dňa XX.XX.XXXX
predloženom v dedičskom konaní v čl. I. a II. je uvedené: „pri plnom a jasnom vedomý dedičom možnosť

spoluvlastníckeho podielu, ideálne jednej polovice, zapísané v spojitosti s D/806/87 na LV č. XXXX k.
ú. B., okres B. ustanovujem syna A. A., nar. XX.X.XXXX, vyhlasujem, že ďalší neopomenuteľný dedič,
môj syn G. A. je už spoluvlastníkom polovice nehnuteľnosti, a preto môjmu staršiemu synovi G. A. týmto
závetom už žiadny majetok neodkazujem.“ Ako svedkovia v závete sú uvedení a podpísaní H. B. D. a B.
E. D.. Žalobkyne rozporujú závet a popierajú skutočnosť, že by uvedený závet v skutočnosti obsahoval

poslednú vôľu poručiteľky, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že ide o alografný závet, spísaný
advokátom G. H. I., ktorého poručiteľka nepoznala. Záverom žalobkyne majú dôvodné pochybnosti o
pravosti podpisu poručiteľky na závete, pretože podpis poručiteľky na závete sa odlišuje od jej podpisu
na iných dokumentoch, na ktorých sa nachádza jej podpis. V prípade, ak žalovaný bude trvať na tom,
že podpis na závete je skutočným podpisom poručiteľky, žalobkyne navrhli, aby súd v konaní ustanovil
znalca z odboru písmoznalectva za účelom zistenia, či podpis na listine – závete zo dňa XX.XX.XXXX

je pravým podpisom poručiteľky. Žalobkyňa v rade 2/ žila v danom čase s poručiteľkou v spoločnej
domácnosti, starala sa o ňu a zároveň sa žalobkyňa starala o svojho 8 mesačného syna. Teda žalobkyňa
v rade 2/ bola s poručiteľkou v čase spísania závetu takmer nepretržite a v jej prípadnej neprítomnosti
tam určite bol aj právny predchodca žalobkýň G. A. (syn poručiteľky). Žalobkyňa v rade 2/, ale ani druhá
žalobkyňa, ktoré pravidelne navštevovali poručiteľku nemali žiadnu vedomosť o tom, že by poručiteľka

požiadalaadvokátaG.H.I.,prípadneinéhoadvokátaospísanieposlednejvôle.AdvokátG.I.poručiteľku
nenavštívil, ani poručiteľka sa nedostavila do jeho advokátskej kancelárie, pretože pre svoj zdravotný
stav nikdy nebola sama, vždy bol pri nej buď jej syn G., ktorý žil s ňou v spoločnej domácnosti alebo
žalobkyne. Až do smrti poručiteľky vo februári 2021 sa o ňu starali. Syn G. A. sa o poručiteľku staral aj
napriek jeho onkologickému ochoreniu, ktorému podľahol po smrti poručiteľky v októbri 2021. Svedkov

H. D. a B. D. žalobkyne namietali z dôvodu, že H. D. bol osobou známou žalovanému a jeho manželky
a svedok B. D. bol v danom čase rímsko-katolíckym farárom v B., známy manželke žalovaného.
Poručiteľka bola príslušníčkou náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi a jeho radikálneho krídla,
tzv.„nekompromisní“,pretojepodľažalobkýňvylúčené,abysapoznalaarozprávalasrímsko-katolíckym
farárom B. D.. Takéto konanie by odporovalo viere a hlbokému presvedčeniu poručiteľky. Žalobkyne,

ani právny predchodca nemali žiadnu vedomosť o existencii závetu a tento ani nemohli predpokladať,
keďže poručiteľka neustále až do svojej smrti pred svojimi blízkymi prehlasovala, že delenie majetku
bude až po jej smrti. Poručiteľka nikdy neriešila delenie majetku pre prípad jej smrti a vyhlasovala, že
dedičské veci si po jej smrti navzájom medzi sebou majú vyporiadať len jej synovia, t.j. žalovaný a G.
A.. Žalobkyne žiadali, aby súd určil, že závet zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľky C. A., E. F. je neplatný.

1.1
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.10.2022, kde uviedol,
že žalobkyne napadli platnosť závetu s poukazom na skutočnosť, že uvedený závet neobsahoval
poslednú vôľu poručiteľky a závet nebol podpísaný poručiteľkou. Poukázali na skutočnosť, že nemali

vedomosť o závete, napriek tomu, že s poručiteľkou boli v kontakte a nemali vedomosť, že o skutočnosti,
že by poručiteľka požiadala advokáta G. H. I. o spísanie závetu, ani tak nemohla urobiť pre svoj
zlý zdravotný stav. V žalobe namietajú aj svedkov uvedených v listine o spísaní závetu. Tvrdenia
žalobkýň sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde a v značnej miere sú ovplyvnené len vymyslenými
domnienkami bez reálneho významu pre objektívne posúdenie predmetného sporu z nasledovných

dôvodov: Poručiteľka listom zo dňa 9.11.2009 požiadala G. H. I. o spísanie testamentu a oznámila mu,
že po spísaní testamentu mu všetko vyplatí tak, ako sa má. Samotná formulácia žiadosti poručiteľky
svedčí o skutočnosti, že žiadosť písala staršia osoba. Žiadosť bola napísala vlastnoručne poručiteľkou.
Z obsahu citovanej žiadosti vôbec nie je zrejmé, že by prejav jej vôle bol akýmkoľvek spôsobom
manipulovaný. Z vyjadrenia žalobkýň, že uvedený závet neobsahuje poslednú vôľu poručiteľky, že

poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá závet spísať, žalovaný predložil fotodokumentáciu z osláv
výročia 90. narodením poručiteľky, keď ich oslava bola u manželky žalovaného C. A. a nie v mieste
trvalého bydliska poručiteľky. Závet bol spísaný niekoľko rokov skôr, ako poručiteľka oslavovala 90.
narodeniny. Už len zo samotnej fotodokumentácie je zrejmé, že poručiteľka v čase 90. narodením bola
čulá,dobrevyzerajúcaazdravotnespôsobilážena.Tútoskutočnosťpotvrdiliajsvedkovianafotografiách

s tým, že na narodeniny prišla poručiteľka bez doprovodu tretej osoby. Podľa žalovaného nie je pravdou,
že poručiteľku nenavštevoval, riadne sa o ňu staral, nosil jej obedy, staral sa o jej hygienu a zdravotnú
starostlivosť. Tvrdenia žalobkýň, že nemali vedomosť o spísanom závete nič nemení na skutočnosti,
že závet bol spísaný riadne a v súlade s platnou právnou úpravou. Nie je povinnosťou poručiteľaoznamovať iným osobám spísanie závetu, pretože ide o súkromný prejav poručiteľa. Argumentácia
o vierovyznaní poručiteľky a svedkov spísania závetu sú len domnienkou žalobkýň nepodloženou
relevantnými, reálnymi dôkazmi. Žalovaný žiadal, aby žaloba bola zamietnutá.

1.2
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov H. B. D., B. E.
D., listinnými dôkazmi: závetom spísaným dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k.ú. B., zápisnicou
o pojednávaní pred notárkou G. H. D. dňa 30.6.2022, dedičským rozhodnutím po G. A. D 806/87,

čestným prehlásením B. J., listom C. A. G. H. I. a 4 ks rodinných fotografií, uznesením 18D 710/2021 –
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. A. a deťmi por. G. A., znaleckým
posudkomB.K.č.5/2024azistilnasledovnýskutkovýstav. Žalobkynepodanoužaloboužiadali,abysúd
určil, že závet zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľky C. A., E. F., nar. XX.X.XXXX je neplatný. Svoju žalobu
odôvodnili tým, že závet bol predložený v rámci dedičského konania po poručiteľke žalovaným s tým,
že žalobkyne, ani ich právny predchodca ( brat žalovaného ) nemali vedomosť o spísaní tohto závetu a

boli presvedčené, že závet neobsahuje vôľu poručiteľky, odkázať majetok jej patriaci len žalovanému s
tým, že spochybnili pravosť závetu, podpis poručiteľky. Žalovaný vo svojom vyjadrení naopak uviedol, že
závet podpísala poručiteľka, ako jeho matka a matka právneho predchodcu žalobkýň s tým, že právny
predchodca žalobkýň v čase smrti matky už vlastnil polovicu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B.,
zapísaných na LV č. XXXX a polovicu, ktorú vlastnila ich matka závetom odkázala jemu, aby došlo k

rovnakému vyporiadaniu medzi súrodencami.

1.3
Súd prvej inštancie do konania pribral znalkyňu B. L. K., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 5/2024,
ktorého v závere uviedla, že pri analýze sporného podpisu nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitie

niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačení,
obkreslených ťahov, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu ( napr. gumovanie, porušenie povrchu
štruktúry papiera ). Na základe tohto zistenia konštatovala, že sporný podpis je výsledkom autentického
pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporný podpis na písomnosti závetu zo dňa XX.XX.XXXX je
vlastnoručným podpisom C. A.. Z listu ( čl. 59 ) adresovaného pani C. A. advokátovi G. H. I. zo dňa

9.11.2009, súd prvej inštancie zistil, že v ňom prosí o spísanie testamentu, v ktorom odkáže polovicu jej
domu aj s pozemkami na ul. M. A. v B. pre mladšieho syna A. A., nar. XX.X.XXXX, pripojila rozhodnutie
D 806/87 a list vlastníctva č. XXXX na spísanie s tým, že po spísaní testamentu všetko vyplatí tak, ak
sa má. Toto bol list adresovaný G. I., ktorý následne vypracoval text závetu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
pani C. A., E. F. spísala svoju poslednú vôľu, a to obsahujúcu to, že ustanovila syna A. A. dedičom

jej spoluvlastníckeho podielu ideálnej polovice nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX. Vyhlásila, že
ďalší neopomenuteľný dedič – starší syn G. A. je už spoluvlastníkom polovice nehnuteľnosti v zmysle
dedičskej dohody po nebohom manželovi, na základe D 806/87, a preto staršiemu synovi týmto závetom
už žiaden majetok neodkazovala. Vyhlásila, že toto je jej vôľa a potvrdila to svojim vlastnoručným
podpisom. Svedkami prítomnými pri podpísaní závetu bol H. B. D. a B. E. D., ktorí ako svedkovia

podpísali predmetný závet s tým, že podľa obsahu závetu poručiteľka vlastnoručne podpísala pri plnom
vedomí a slobodne prejavila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu.
1.4
Súd prvej inštancie z obsahu rozhodnutia o dedičstve po G. A., zom. XX.X.XXXX uzavrel, že z
neho nevyplynula skutočnosť, že by dedičstvo nadobudol po otcovi, a to polovicu rodinného domu s

príslušenstvom syn G., pretože rodičia druhému synovi A. dali 150 000,- Kč. Závet, ktorý zanechala
poručiteľka bol podrobený znaleckému dokazovaniu, pokiaľ išlo o jej podpis. Zo strany žalobkýň
kvalifikovaným spôsobom záver závetu napadnutý nebol, boli tam len skutočnosti tvrdené o sklone
písma, resp. poradia mien poručiteľky, ale táto skutočnosť sama o sebe nemohla byť záverom, že
poručiteľka závet nepodpísala. Teda znalecký posudok bol základom pre posúdenie podpisu poručiteľky

na závete a súd ho bral za hodnoverný dôkaz. Samotné žalobkyne vo svojich výpovediach pred súdom
konštatovali, že otec, ktorý v dome býval a patrila mu tam polovica, im povedal, že budú v 1 vyplácať
svojho strýka, nakoniec s tým v podstate aj počítali. Z výpovede svedka H. B. D. zistil, že tento potvrdil,
že na závete je jeho podpis, bližšie si nepamätal skutočnosti, týkajúce sa podpisovania závetu, nevedel
si vybaviť ako a kde sa to presne udialo. Uviedol, že poznal A. A. a jeho manželku, nevedel si spomenúť,

či poznal poručiteľku. Bolo to v roku 2009 a v pamäti si nevedel vybaviť bližšie okolnosti. Svedok B.
E. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že závet, ktorý mu v roku 2022 ukázala manželka A. A.
bol závet, na ktorý si spomenul, je tam jeho podpis. Okolnosti podpisovania si bližšie nepamätal, iba
sa domnieval, že to bolo u A. doma, kde občas chodil spovedať mamu pani A.. Nepamätal si, kto bolprítomný pri podpisovaní závetu, ani bližšie okolnosti, nepamätal si ani, či poručiteľku poznal. Podľa
neho to nebola taká chvíľa, ktorý by si bol nútený pamätať. Z výpovede týchto svedkov nevyplynulo
žiadne bližšie okolnosti podpisovania závetu.

1.5
Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľka robila právny úkon, ktorý
by bol v rozpore s ust. § 37 ods. 1 a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané, že by
ho neurobila slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a takisto nebolo preukázané, že by v čase spísania
závetu konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila pre tento právny úkon neschopnou. Samotné

tvrdenie žalobkýň ohľadne zdravotného stavu poručiteľky bez riadneho posúdenia jej zdravotného
stavu v súlade s ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je postačujúcim dôkazom v konaní, ani
preukázanou skutočnosťou, ktorú by mal súd zohľadniť. Právna zástupkyňa žalobkýň na poslednom
pojednávaní predložila výpisy zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, išlo o výpis zo dňa 15.11.2000 a
zo dňa 23.6.2011. Išlo o zdravotné záznamy, ktoré boli robené v obdobiach pred a po spísaní závetu.
Pokiaľ išlo o zdravotný záznam, ktorý bol pred spísaním závetu, išlo o záznam s odstupom takmer 9

rokov. Ani tieto dôkazy nemohli byť zohľadnené pre posúdenie zdravotného stavu poručiteľky v čase
spísania závetu.

1.6
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 476 b) a § 479 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru,

že závet, ktorý podpísala poručiteľka (pravosť podpisu bola preukázaná znaleckým dokazovaním) závet
nenapísala vlastnou rukou, tento bol vypracovaný advokátom a súd mal preukázané, že bol podpísaný
dvomi svedkami. U poručiteľky neboli zistené a ani v konaní preukázané skutočnosti, že by závet
musel byť urobený formou notárskej zápisnice v súlade s ust. § 479 d) Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že pri vyporiadaní dedičstva po jeho otcovi a právnom predchodcovi

žalobkýň, teda jeho bratom, došlo k takému vyporiadaniu dedičstva, ktoré by následne odôvodňovalo, že
poručiteľka, teda ich matka svoje vlastníctvo predstavujúce polovicu rodinného domu s príslušenstvom
(ktoré vlastnila so svojim mužom a ktorého polovicu zdedil po jej mužovi syn G. A.), aby druhú polovicu
odkázala v závete poručiteľka žalovanému. Z dedičského rozhodnutia D 806/87 bolo možné zistiť len
tú skutočnosť, že medzi dedičmi došlo k dohode na základe ktorej polovica nehnuteľností patriacich

otcovi žalovaných pripadla synovi G. a druhú polovicu vlastnila naďalej ich matka C. A.. Nebola tu
uvedená žiadna skutočnosť týkajúca sa vyplatenia sumy 150 000 Kč rodičmi žalovanému tak, ako to
bolo tvrdené žalobkyňami. K skutočnosti vyplatenia tejto sumy sa v čestnom vyhlásení vyjadril sused
žalobkýň, resp. poručiteľky B. J., ale len spôsobom, že sa o tom rozprával s G. A. I.. Vyplatenie týchto
finančných prostriedkov nebolo preukazované, ale tento dôkaz by ani nemal žiadnu výpovednú hodnotu.

Poručiteľka, ktorá bola spoluvlastníčkou polovice nehnuteľnosti, kde druhú polovicu vlastnil jej syn G. A.,
bola oprávnená nakladať s touto polovicou a podpísať závet, na základe ktorého táto jej ideálna polovica
by mala byť dedičstvom žalovaného. Teda prejavila vôľu, aby druhú polovicu domu získal žalovaný.
Podľa názoru súdu nemožno čl. II závetu vykladať tak, že druhý syn G. A. by bol vylúčený z dedičstva
po poručiteľky v časti polovice nehnuteľností jej patriacich.

1.7
Po preukázaní pravosti podpisu poručiteľky na závete, žalovaný nenavrhol už vykonať žiadne
dokazovanie, teda ani výsluch svedkov. Toto uviedol prostredníctvom právnej zástupkyne. Právna
zástupkyňa žalobkýň trvala na výsluchu svedka pána J. a pani M., ktorí sa mali vyjadriť k tomu,

že poručiteľka nemala v úmysle prevádzať za života svoj podiel na nehnuteľnostiach. Súd prvej
inštancie tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, pretože v konaní by svedkami uvádzané
skutočnosti k okolnostiam, ktoré uviedli žalobkyne nezmenilo skutkový a právny stav vo veci. Na
základe vykonaného dokazovania pri zohľadnení všetkých listinných dôkazov predložených do spisu s
prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu súd dospel k záveru, že poručiteľka mal úmysel nakladať so

svojim spoluvlastníctvom tak, že v prípade smrti by tento majetok nadobudol žalovaný, avšak neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylúčili z dedičstva zákonného, neopomenuteľného dediča, a to
syna poručiteľky G. A..

1.8

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetným závetom došlo k tomu, že nebol tu zohľadnený
neopomenuteľný dedič, a to otec žalobkýň, pretože z žiadnym skutočností zistených v tomto spore
nevyplynulo, že by nemal byť dedičom po svojej matke a keďže došlo k jeho opomenutiu v závete,
závet v časti polovice jeho dedičského podielu je neplatný. Žalobkyne si boli vedomé tej skutočnosti,že žalovaný ako ich strýko bude dedičom minimálne v jednej štvrtine k celej nehnuteľnosti a pokiaľ
budú chcieť nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť bude ich povinnosťou vyplatiť žalovaného v jeho
štvrtinovom podiele. Žalovaný mal záujem byť spoluvlastníkom na základe závetu polovice predmetnej

nehnuteľnosti, avšak bolo by to v rozpore s ust. § 479 Občianskeho zákonníka. Právna zástupkyňa
žalobkýň okrem toho, že chcela vysloviť, že závet je neplatný, eventuálne pripúšťala aj tú skutočnosť, že
by bol neplatný len v rozsahu zodpovedajúcom polovice dedičského podielu zákonného dediča, pričom
podľa nej vylúčenými dedičkami by boli žalobkyne v rade 1/ a 2/ ( v čase podania žaloby bola tu zahrnutá
aj ďalšia žalobkyňa, a to matka žalovanej v rade 1/ a 2/ ). Súd bol toho názoru, že opomenutým dedičom

bol syn poručiteľky G. A., ktorý v čase smrti poručiteľky žil a žalobkyne sú len právnymi nástupkyňami po
svojom otcovi s tým, že predmetná nehnuteľnosti je vyporiadavaná v dedičskom konaní po poručiteľke
C. A., E. F.. Eventuálny petit, ktorý bol formulovaný spôsobom, že dedičkami po menovanej, ktoré
by boli v závete opomenuté boli žalobkyne, podľa názoru nebol správny. S prihliadnutím na právnu
úpravu upravujúcu predmet sporu súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudkuazávetvčasti,kedydošlokopomenutiuneopomenuteľnéhodedičaurčilneplatným,vozvyšnej

časti žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
žalobkyne boli úspešné z polovice nároku, ktorého sa domáhali a rovnako takýto úspech bol na strane
žalovaného. Tento pomer úspechu a neúspechu odôvodňoval, aby súd nepriznal žiadnej zo strán právo
na náhradu trov konania.

2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1/ a 2/ (ďalej aj
len „odvolateľky“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie
žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mali za to, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
2.1
Odvolateľky mali za to, že súd prvej inštancie porušil viaceré princípy sporového konania, ich procesné
práva, nevykonal navrhnuté dôkazy, čím došlo k vydaniu rozsudku, ktorý nezohľadňuje skutkový

a právny stav veci. Žalobkyne mali za to, že okolnosti týkajúce spísania a podpísania závetu ostali
nejasnéanebolopreukázané,žeporučiteľkazávetpreddvomasúčasneprítomnýmisvedkamipodpísala
ani to, že poručiteľka bola v domácnosti žalovaného ako uviedol žalovaný, ktorý však prítomný nebol
a túto skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia resp. nebola preukázaná skutočná vôľa poručiteľky. Dňa
15.03.2023 súd na pojednávaní vykonal výsluch svedkov H. B. D. a B. E. D.. Predmetné svedecké

výpovede považujú žalobkyne za nevierohodné a nepresvedčivé. Dôležitou skutočnosťou, s ktorou
sa súd náležitým spôsobom nevysporiadal je, že svedkovia si nevedeli vyjadriť či poručiteľku vôbec
niekedy, videli (z toho vyplýva, že ju ani nepoznali), hoci na závete je uvedené, že Potvrdzujeme svojimi
podpismi, že pani. C. A., nar. XX.XX.XXXX je nám osobne známa, pred nami prítomnými svedkami
prejavila svoju vôľu, tento závet vlastnoručne podpísala. Mali za to, že od svedkov bolo dôvodné

očakávať, že aj po uplynutí viacerých rokov, sa vyjadria k osobe poručiteľky, ktorá mala pred nimi
vyjadriť svoju poslednú vôľu. Svedkovia uviedli, že si nič nepamätajú. Podľa presvedčenia žalobkyne je
nelogické, aby si svedkovia nič nepamätali a to aj napriek tomu. že najprv museli byť oslovení či budú
svedkami na závete a až následne mohol byť závet napísaný, nakoľko museli oznámiť osobné údaje
osobe, ktorá ich oslovila a následne im zas muselo byť oznámené kde a kedy a závet podpisuje - teda

v danej veci bolo potrebné vykonať niekoľko úkonov. Uvedení svedkovia však len potvrdili, že sú to ich
podpisy. Skutočnosť, že svedkovia potvrdili, že sú to ich podpisy nepreukazuje, že poručiteľka závet
podpísala v prítomnosti svedkov na ňom uvedených. Z uvedeného dôvodu majú žalobkyne dôvodne
za to, že vznikli dôvodne pochybnosti o platnosti vyhotoveného alografného závetu, s ktorými sa mal
súd náležitým spôsobom vysporiadať. Existujú dôvodné pochybnosti o tom, či svedkovia poručiteľku v

skutočnosti niekedy vôbec videli a tiež či boli prítomní pri podpise závetu poručiteľkou.
2.2
Odvolateľky namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani námietkou žalobkýň, že
čase spísania závetu mala poručiteľka 87 rokov a mala značné problémy pohybovým aparátom. čo
preukázali predložené lekárske správy. Žalobkyne mali za to, že zdravotný záznam pred spísaním

závetu z roku 2000 nesporne preukázal, že poručiteľka trpela bolestivou obtiažnou chôdzou, bolesťami
chrbtice, pričom bolesť sa zhoršovala. teda je dôvodné predpokladať. že zdravotný stav poručiteľky v
r. 2009 bol ešte horší ako v roku 2000. Zároveň žalobkyne v konaní poukazovali na skutočnosť, že
poručiteľka stránila cudzích ľudí, zdržiavala sa len v rodinnom dome a komunikovala len s ľuďmi, ktorýchpoznala. Poručiteľka odmietala chodiť dokonca aj na lekárske prehliadky pričom lieky pre poručiteľku
zabezpečovali žalobkyne a ich otec, ktorí sa o poručiteľku starali a potrebné lieky jej chodili predpisovať
a vyberať. Vzhľadom na uvedené je nepravdepodobné, aby poručiteľka v decembri 2009 sama pešo

prešla k žalovanému príp. aby k žalovanému prišla taxíkom. V danom čase s poručiteľkou žil jej syn G.
A. (otec žalobkýň) n žalobkyňa v rade 2/, ktorí sa o ňu starali a poskytovali jej potrebnú pomoc preto by
mali vedomosť o tom, že poručiteľka bola mimo rodinného domu. Zároveň aj žalovaný v rámci výsluchu
potvrdil, že v čase keď sa mal závet podpísať nebol doma a bola prítomná len jeho manželka. Preto
nemôže ani on hodnoverne uviesť, akým spôsobom došlo k podpísaniu závetu.

2.3
Žalobkyne mali za to, že v konaní nebolo preukázané či poručiteľka vedela čo podpisuje, či závet
bol podpísaný pred dvoma svedkami súčasne prítomnými. Uviedli, že do konania predložili čestné
prehlásenie pána B. J., ktorý bol susedom poručiteľky. Súd k predmetnému čestnému prehláseniu
nezaujal stanovisko len stroho uviedol obsah daného čestného prehlásenia. Žalobkyne poukázali na
návrh na vykonanie dokazovania na vypočutie svedkov pána J. pani M. súd tieto dôkazy zamietol

s odôvodnením, že by to nezmenilo skutkový a právny stav veci žalobkyne zastávajú názor, že
vykonanie tohto navrhnutých tu svedkov mohol prispieť k objasneniu danej veci a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že uvedení svedkovia poznali poručiteľku niekoľko desaťročie a vedeli by uviesť, že
poručiteľka nikdy neriešila majetkové veci poručiteľka prestala vychádzať z nehnuteľností poručiteľka
sa striktne stránila ľudí, ktorých nepoznala a poručiteľka žalovanému so svojím manželom dali na kúpu

rodinného domu, v ktorom dodnes žije sumu 150 000 korún československých. Žalobkyne dali do
súdu do pozornosti, že poručiteľka bola členkou spoločenstva svedkov Jehovových nekompromisných,
pričom išlo zásadovú článku tohto spoločenstva je členstvo potvrdil aj žalovaný. Poručiteľka ako členka
spoločenstva neuznávala svetské právo a súdy uznávala denne len boží súd, čo sa týka majetkových
vecí to spoločenstvo dodržiava zásadu že všetko sa má riešiť až po smrti. Neuznáva spísanie závetu

taktiež vzhľadom na jej členstvo vylúčené, aby sa poručiteľka stretla s katolíckym kňazom, ktorý mal
byť naviac svedkom na závete, ak by skutočným prejavom vôle poručiteľky bolo spísanie závetu tie
by tak konala v prísnom rozpore s vierou a presvedčením. Žalobkyne vyjadrili presvedčenie, že je
prekvapujúce prečo bol závet do dedičstva konania po poručiteľke predložený až po smrti právneho
predchodcu žalobkyne t.j. ich otca, a to manželku žalovaného, prečo žalovaný až po smrti poručiteľky

neinformoval právneho predchodcu žalobkyne o existencii tohto závetu ani mu ho neukázal. Súd ani
neprihliadol na to, že závet sa nachádza v domácnosti závetného dediča o závete nemali žalobkyňa
ich právny predchodca žiadnu vedomosť. Poručiteľka sa počas svojho života nezmienila o tom, že
spísala závet ani že čo je jeho predmetom vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne poručil k poznali s
prihliadnutím na jej vieru (ako členka spoločenská svedkov Jehovových), ktorú dodržiavala až do svojej

smrti je nepravdepodobné a nepredstaviteľné, že poručiteľka spísala závet a súhlasila s tým aby jej za
svedkov išli pre ňu cudzie osoby, ktoré nepoznala. V prípade, ak by poručiteľka mala skutočný záujem
spísať závet, ten tak ten spísala svojou vlastnou rukou, respektíve spísaní by spísala je známa osoba nie
advokát, ktorého nepoznala. Za svedkov by si vybrala významné osoby a nie osoby známe žalovanému,
ktorý mal v zmysle závetu dediť. Výpovede svedkov nepreukázali, že boli pri podpisovaní závetu ani

že poručiteľka osobne poznali alebo aspoň videli, ani či boli súčasne prítomní pri podpísaní závetu
poručiteľka s ohľadom na uvedené majú žalobkyne za to že rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny
a to aj vo výroku o náhrade trov konania.
3.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Podľa žalovaného nebolo preukázané žiadnym spôsobom, že by vierovyznanie
malo vplyv na poslednú vôľu p. C. A. a jej podpísanie závetu. Skutočnosti, uvádzané žalobkyňami
ohľadne toho, že p. C. A. by si sama spísala závet, pretože sa nestretávala s cudzími ľuďmi z dôvodu
vierovyznania, sú len vo forme špekulácií a zavádzania, v rozpore s písomnými dokladmi obsahujúcimi
vlastnoručný podpis poručiteľky C. A.. Mal za to, že zdravotný stav poručiteľky by jej bránil podpísať

závet. Skutočnosť, že by poručiteľka nebola schopná sama chodiť v 87-rokoch, ako tvrdili žalobkyne,
sa nepotvrdila, práve naopak, žalovaný doložil súdu fotografie, preukazujúce, že poručiteľka sa ešte v
90-rokoch sama dostavila na oslavu svojich narodenín a bola sebestačná (vedela sa o seba postarať,
poupratovať si izbu a pod.). Údajné darovanie sumy 150 tisíc Kčs žalovanému - zo strany žalobkýň
nebol predložený žiadny relevantný doklad – výpis z účtu, či doklad o odovzdaní a prevzatí takejto

sumy zo strany poručiteľky žalovanému. Výpovede svedkov, ktorí si nepamätali okolnosti podpisovania
závetu – samotní svedkovia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že na závete sa
nachádzajú ich vlastnoručné podpisy. Uviedol, že skutočnosť, že si svedkovia po 15 rokoch nepamätali
bližšie okolnosti podpisovania, je s ohľadom na dlhé časové obdobie len prirodzené a ako také, nemôžemať vplyv na platnosť závetu. Žalobkyne v súdnom konaní zámerne opomínali významnú skutočnosť
vlastnoručného podpisu poručiteľky C. A., ktorej podpis bol vyhodnotený znaleckým posudkom č. 5/2024
z 27.3.2024 vypracovaným znalkyňou B. L. K., v zmysle ktorého bolo konštatované, že jej podpis je

výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a podpis na písomnosti Závet zo dňa
XX.XX.XXXX je vlastnoručným podpisom C. A..
4.
Žalobkyne v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrvali v celom rozsahu na podanom odvolaní.
Mali za to, že spochybnili predložený závet, či skutočne predstavuje poslednú vôľu poručiteľky a zároveň

spochybnili platnosť závetu. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného že nepreukázali žiadnym spôsobom
ako vierovyznanie malo vplyv na poslednú vôľu poručiteľky. Podľa žalobkýň bolo v konaní preukázané,
že viera poručiteľky spoločenstve svedkov Jehovových zásadne vplývala na jej život. V majetkových
veciach sa striktne dodržiavali určité zásady a to, že o majetku sa rozhoduje až po smrti a preto
neuznávajú spísanie závetu žalobkyne. Vyjadrili pochybnosť o tom, že by poručiteľka oslovila advokáta
na spísanie závetu žalobkyne. Poukázali opätovne na zdravotný stav poručiteľky, že mala zhoršené

videnie od roku 2003 s tvrdením, že v čase, keď mal byť spísaný závet prakticky nevidela na ľavé
oko, na ktorom mala šedý zákal operáciu postúpil až v roku 2011. Považovali za vylúčené, aby sa
poručiteľka dostavila deväťdesiatich rokoch k žalovaným na oslavu, a to sama, nakoľko bola odkázaná
na pomoc druhých osôb. K darovaniu sumy 150 000 korún československých uviedli, že do konania
bolo predložené čestné vyhlásenie pána B. J., v ktorom je uvedené, že poručiteľka so svojím manželom

dali žalovanému ako svojmu synovi sumu vo výške 150.000 korún československých na kúpu domu,
v ktorom býva doteraz vzhľadom na uvedené žiadali vypočuť pána B. J. ako svedka. Poukázali na
znenie § 476 B Občianskeho zákonníka podľa ktorého musí poručiteľ vlastnou rukou podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Podľa
žalobkyne v priebehu konania vznikli dôvodné pochybnosti o platnosti závetu. Súd prvej inštancie

sa podľa žalobkyne ani nezaoberal skutočnosťou, že závet bol predložený do konania manželkou
žalovaného a to až po úmrtí ich právneho predchodcu.
5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§

359 CSP), t.j žalobkyňami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu
čiastočne zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je

povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

7.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľky – žalobkyne, konštatuje,
že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a

právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudkuvyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejedneja
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah

správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,

ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalobkýň) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a

požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.
8.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak
bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení

pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení
výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov

vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v
konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné

pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal
aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má
všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere
nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez

ďalšiehodokazovaniaimplikovaťpovinnosťsúduakceptovaťnávrhy,procesnéúkonyaobsahopravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ a f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne k odvolacím námietkam žalobkýň a na doplnenie a potvrdenie
vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
9.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka závet podpísala. Ďalej bolo svedeckými výpoveďami
preukázané, že svedkovia závet rovnako podpísali. Skutočnosť, že s odstupom 15 rokov si nepamätajú
konkrétne okolnosti podpisovania sa stáva bežné. To, že si bližšie už nepamätajú okolnosti podpisovania
po 14 rokoch, ak potvrdili vlastné podpisy, nemožno vykladať v tom smere, že závet je z tohto dôvodu

neplatný. V súdnej praxi je bežným, že svedkovia po 14 rokoch nevedia uviesť bližšie okolnosti určitej
udalosti, alebo úkonu, prípadne opoznať človeka (jeho tvár, výzor). Je skôr výnimočné, ak si niekto po
15 rokoch pamätá konkrétnosti určitej udalosti (úkonu). Preto neobstojí námietka žalobkýň, že ak si
svedkovia nepamätali bližšie okolnosti spísania závetu, tak uvedená skutočnosť spôsobuje neplatnosť
závetu samotného. Slovné spojenie osobne známa, je potrebné vykladať v tom smere, že je svedkom

známe v čase podpisu o koho sa jedná, a nie že majú bližšie vzťahy s uvedenou osobou. Je potrebné
si uvedomiť, že § 476f Občianskeho zákonníka vylučuje, aby svedkami boli blízke osoby dedičov (preto
napr. manželka žalovaného, žalobkyne, by nemohli byť svedkami závetu), a preto je potrebné aby
svedkami boli osoby neutrálne vo vzťahu k poručiteľovi a dedičom. Podľa názoru súdu rímskokatolíckykňaz takouto osobou bez pochyby je, ako aj druhý svedok, ktorý sa na závet podpísali. Len bližšie
vzťahy s poručiteľkou by odôvodňovali hlbšiu pamäťovú stopu u svedkov, čo v tomto prípade nenastalo,
na druhej strane si svedkovia boli vedomí podpísania závetu, a to je v konaní podstatné. Rovnako

je podstatné, že bolo v konaní preukázané znaleckým posudkom, že poručiteľka závet vlastnoručne
podpísala. Odvolací súd konštatuje, že preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, aby sa potvrdilo,
alebo vyvrátilo, či závet podpísala poručiteľka. Zo znaleckého posudku jednoznačne plynie, že závet
podpísala. Tieto dve skutočnosti (podpis poručiteľky a svedkov sú pravé) sú určujúce pre posúdenie
platnosti závetu poručiteľky. Obe uvedené skutočnosti riadne vyhodnotil súd prvej inštancie. Neobstoja

potom námietky žalobkýň o neplatnosti závetu z dôvodu dôvodných pochybností o platnosti závetu,
len z dôvodu, že svedkovia si už s odstupom času (14 rokov) od podpisu nepamätali konkrétne
okolnosti podpisovania. Rovnako tak je nedôvodná námietka žalobkýň ohľadne zdravotných problémov
poručiteľky, nakoľko nebolo preukázané, že tieto by jej bránili v porozumení obsahu závetu a jeho
podpise. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že predložené lekárske správy svedčia o zdravotnom
stave poručiteľky v čase pred a po podpísaní závetu. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné si

uvedomiť, že obsah predložených lekárskych správ nepreukazuje taký zdravotný stav poručiteľky, ktorý
by vylučoval jej spôsobilosť na podpísanie závetu. Takýto stav nepreukazujú ani tvrdenia žalobkýň
o zlom zraku poručiteľky. Odvolací súd konštatuje, že na preukázanie nespôsobilosti poručiteľky na
podpísanie závetu zo zdravotných dôvodov, by bolo potrebné preukázať jej nespôsobilosť znaleckým
posudkom znalcom z príslušného odboru (napr. psychiatria, prípadne iného znalca z oblasti očného

lekárstva), ktorý by vylúčil spôsobilosť poručiteľky na takýto právny úkon, z objektívnych zdravotných
dôvodov. Takýto dôkaz v konaní nebol predložený, ani navrhnutý na vykonanie. Otázka spôsobilosti/
nespôsobilosti na konkrétne právne úkony (v tomto prípade je to závet), je otázkou odbornou, ktorú môže
zodpovedať len znalec z príslušného odboru, pričom takúto otázku si nemôže súd vyhodnotiť sám, len
na podklade tvrdení (domnienok) sporovej strany. Ak nespôsobilosť v konaní nebola riadne preukázaná,

musí súd vychádzať z toho, že poručiteľka spôsobilá bola, tak ako tomu bolo v tejto prejednávanej veci.
Žiaden vplyv na posúdenie platnosti nemá ani prípadná okolnosť, že poručiteľka sa stránila cudzích
ľudí, takéto tvrdenie nemôže obstáť oproti podpísanému závetu. Rovnako tak domnienky (špekulácie)
ohľadne toho, či poručiteľka bola, alebo nebola schopná dostaviť sa k žalovanému sú bezpredmetné.
Ak žalobkyne namietali, že nebolo preukázané, že poručiteľka vedela čo podpisuje, tak v prípade

takejto námietky bolo práve na strane žalobkýň, aby preukázali, že na podklade zdravotného stavu
poručiteľky, táto nebola schopná posúdiť dôsledky právneho úkonu, ktorý podpisuje. Na to by však bol
potrebný znalecký posudok, ako už bolo vyššie. V takomto konaní sa nespochybňuje platnosť závetu s
poukazom na možný zdravotný stav poručiteľky a jej schopnosť posúdiť takýto úkon, s tým, že následne
toto preukazuje žalovaná strana. V prípade takýchto skutkových tvrdení (nespôsobilosť na vykonanie

takéhoto úkonu) je povinná tieto tvrdenia preukázať sporová strana, ktorá ich urobila, a nie protistrana.
Preto bolo úlohou žalobkýň dokázať nespôsobilosť poručiteľky, a nie aby túto dokazoval žalovaný,
nakoľko spôsobilosť poručiteľky sa predpokladá, keďže nebola obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony. Vyšší vek neznamená, že osoba je automaticky obmedzená v spôsobilosti na právne úkony,
pričom aj osoby vyššieho veku zvyčajne majú dostatok duševných schopností, aby chápali význam

svojich právnych úkonov. Námietka žalobkýň, že súd prvej inštancie nevypočul p. B. J. a nevysporiadal
sa s jeho čestným prehlásením nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pre posúdenie
veci nie je podstatné vypočutie tohto svedka, nakoľko nemôže zmeniť skutkový stav veci. Jeho tvrdenie,
že poručiteľka prestala vychádzať z domu v rokoch 2007-2008 je nepodstatné, nakoľko odvolací súd
uvedené tvrdenie považuje za všeobecné a na vec nerozhodujúce. B. J. nemohol sledovať neustále

pohyb poručiteľky, aby vedel dôvodne dosvedčiť, či táto skutočne niekedy dom opustila, alebo nie. K
druhej časti jeho prípadného svedectva (o poskytnutí 150000 Kčs) je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie správne uzavrel, že aj táto je pre konanie nepodstatná. Či žalovanému boli alebo nebolo
poskytnuté prostriedky nie je pre posúdenie otázky platnosti, neplatnosti závetu určujúce. Riešenie tejto
otázky má význam pre dedičské konanie (vyporiadanie dedičstva) a nie pre posúdenie platnosti závetu.

Súdy majú konať hospodárne a neriešiť podružné otázky, ktoré pre posúdenie veci nemajú právny
význam. Presne takouto otázkou je otázka, či žalovaný dostal alebo nedostal 150000 Kčs. Rovnako
je nedôvodnou námietka, prečo sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou, že závet bol u manželky
žalovaného v ich domácnosti. Uvedená okolnosť nemôže spôsobiť neplatnosť závetu ako takého, preto
aj táto námietka je tak absurdná, že z pohľadu súdu prvej inštancie sa nebolo s ňou potrebné zaoberať.

Odvolací súd nevidí v postupe súdu prvej inštancie vadu (nevyhodnotením tejto žalobnej námietky),
ktorá by bola spôsobilá viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že ani
námietka vierovyznania poručiteľky nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že nebolo preukázané
žiadnym spôsobom, že by vierovyznanie malo vplyv na poslednú vôľu poručiteľky C. A. a jej podpísaniezávetu. Možno prijať záver, že skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňami ohľadne toho, že p. C. A. by
si sama spísala závet, pretože sa nestretávala s cudzími ľuďmi z dôvodu vierovyznania, resp. že by
nikdy nespísala závet, sú len tvrdenia vo forme domnienok (špekulácií), ktoré neboli potvrdené riadnym

dôkazom. A ktoré sú v rozpore s písomnými dokladmi obsahujúcimi vlastnoručný podpis poručiteľky
- žiadosť o spísanie závetu, adresovaná advokátovi a samotný závet. Tvrdenie o vnútornom prežívaní
poručiteľky(viere, životných postojoch), ktoré by malo viesť k tomu, že by takýto právny úkon (závet)
neurobila, je opätovne len tvrdením, že poručiteľka je nespôsobilá na takýto právny úkon, nakoľko ak by
vedela o čo ide, tak by to nevykonala. Takéto skutkové tvrdenia bolo možné preukázať len znaleckým

posudkom (viď vyššie), čo sa však v konaní nestalo, a preto v porovnaní so skutkovým záverom, že
poručiteľka závet podpísala (čo bolo preukázané znaleckým posudkom), nemôžu tieto tvrdenia obstáť.
Súdne rozhodnutie o platnosti/neplatnosti závetu nemožno založiť na domnienkach a špekuláciách,
ale musí byť založené na riadne preukázanom skutkovom stave tak, ako tomu bolo v tomto prípade. S
ohľadom na uvedené sa odvolací súd plne stotožnil so zamietnutím časti žaloby tak, ako to urobil súd
prvej inštancie.

10.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania

a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

11.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalobkyniam 1/, 2/, ktoré vo veci úspech nemali.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).