Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204302
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204302.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci maloletého A. B., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. A. D., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, B., zastúpenej spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri

s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany a JUDr. Andreou Vyskočovou, advokátkou so sídlom
Žilinská cesta 130, Piešťany, a otca C. G. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. J. H. XXX/XX,
H. X - K., Česká republika, zastúpeného JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou so sídlom
Javorinská 13, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu otca na nariadenie návratu
maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní otca proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/47/2023-1407 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e
návrat maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky.

Matke maloletého C. A. D., nar. XX.XX.XXXX sa n a r i a ď u j e , aby maloletého navrátila na územie
Českej republiky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prípade, ak matka maloletého nenavráti na územie Českej republiky do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia, je otec maloletého C. G. B., nar. XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej
lehoty maloletého prevziať za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie Českej
republiky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 27.11.2024 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie návratu
maloletého dieťaťa do cudziny – Českej republiky (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania (II. výrok).
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
článkami 1, 3, 4, 12, 13, 14, 19 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov

detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Haagsky dohovor“), článkom 2 bodom 9
a 11, článkom 27 bodom 1, 3, 4 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie“), ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a ustanovenia § 123 ods. 1, 2 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorých na základe
vykonaného dokazovania prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bezprostrednepred navrhovateľom tvrdeným premiestnením, resp. zadržaním matkou dňa 16.05.2023 je Slovenská
republika, preto na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenia Haagskeho dohovoru.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že po zrušení jeho predchádzajúceho
rozhodnutia vo veci uznesením odvolacieho súdu zo dňa 19.06.2024 doplnil dokazovanie opätovným
výsluchom otca, matky, maloletého A., svedkov L. M. N., C. O., K. P. a Q. R., písomnými vyjadreniami
oboch účastníkov a ich právnych zástupcov, výpismi platobnej karty, ktorú používala matka za obdobie
do júla 2022 a opätovne vyhodnotil všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise.

3. Pri výklade pojmu obvyklý pobyt vychádzal súd prvej inštancie z judikatúry, podľa ktorej je obvyklý
pobyt dieťaťa tam, kde je dieťa sociálne začlenené, kde sa nielen fyzicky určitý čas zdržiava, ale má
vytvorené sociálne a rodinné väzby, pričom je potrebné prihliadnuť aj na to, kde a za akých podmienok si
dieťa plní školskú dochádzku. V danom prípade súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov zistil, že dieťa
bolo prijaté na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole B. B. K. B., kam v septembri 2023 nastúpilo.

Hoci sa otec pokúsil o zápis maloletého dieťaťa do Materskej školy na G. E. K. H. a návrhom žiadal
Obvodný súd Praha 9 o nahradenie súhlasu matky so zápisom dieťaťa, toto konanie bolo zastavené
pre nedostatok právomoci českého súdu konať, pričom aj z kontextu rozhodnutia vyplýva, že český súd
považoval za obvyklý pobyt dieťaťa Slovenskú republiku.

4. Podľa odôvodnenia uznesenia k bodu 24 uznesenia odvolacieho súdu na otázku sudkyne týkajúcu sa
tvrdeniamatky,žeotecnevykonávalprávostarostlivostiodieťapodľačl.3písm.b)Haagskehodohovoru
a bola to ona, ktorá starostlivosť o dieťa vykonávala, čo otec vylučoval, keďže je otcom, ktorý je zapísaný
v rodnom liste maloletého dieťaťa a rodičia žili v spoločnej domácnosti otec uviedol, že do mája 2022 sa
staralodieťaspoločnesmatkoudieťaťaakorodičiažijúcivspoločnejdomácnosti,chodilispolunavýlety,

dovolenky, mali rozdelené, kto kedy vozí dieťa zo škôlky a do škôlky a spolu trávili víkendy. Spoločne
stolovali, večerali, uspávali dieťa na striedačku a spávali s ním v spálni. Od mája 2022 si ho brával v
dvojtýždňových intervaloch, vždy na víkend a jeden - dva dni navyše, niekedy od stredy do pondelka, na
čomatkareagovalaopačnýmtvrdením,žeotecsaodmája2021,kedysiprenajalbytnaR.,vdomácnosti
v byte H. I. vyskytoval podľa toho, v akom štádiu bol vzťah s jeho milenkou. Nikdy nevedeli, kedy príde,

v oboch domácnostiach mal svoje veci, keď bola na Slovensku, písal jej, aby sa vrátila, že to chce riešiť,
mal s ich vzťahom vlastné zámery. Otec sa reálne nikdy neodsťahoval z bytu H. I., aby im ho dal k
dispozícii, vždy tam chodil a matka mala taký pocit, že ich kontroluje. Matka vo svojej výpovedi uviedla v
tejto súvislosti podstatné tvrdenie, že otec si bral syna nepravidelne, v rozsahu asi 5 dní v mesiaci, boli
obdobia, keď si ho nebral vôbec. V danom prípade ide o rozporné tvrdenie oboch rodičov, keď rozpory

jednoznačne neodstránil ani žiaden z vypočutých svedkov. Súd prvej inštancie nemohol zobrať do úvahy
výpoveď sestry otca C. O., pretože rodinu pravidelne nenavštevovala, uviedla iba jednu návštevu v
byte H. I.. Jej informácie boli sprostredkované od otca a ich rodičov a nemali preto zásadnú výpovednú
hodnotu vzhľadom na vzťah k otcovi. Susedia v byte H. I., vypočutí svedkovia K. P. a Q. R. uviedli, že
vzhľadom na bezprostrednú blízkosť bytov vnímali prítomnosť matky a maloletého A., aj vzhľadom na

to, že A. je živé a bezprostredné dieťa, v rozhodnom období od začiatku roku 2021 do leta 2023 ako
veľmi častú. Každopádne, ani jeden zo susedov nežil s účastníkmi v spoločnej domácnosti, nebol s nimi
v dennom kontakte, nezostával v byte každý víkend, keď svedok R. chodieval aj na služobné cesty, od
mája 2022 sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval do prenajatého bytu v R., ako aj vzhľadom na
časový odstup preto nebolo možné nesporne ustáliť, že matka sa spolu s dieťaťom vyskytovali v danom

byte v H. prevažnú väčšinu času. Svedkyňa M. N. naopak uviedla, že po jej presťahovaní sa z H. do
B. v lete v roku 2021 sa už ďalej stretávali s matkou A. len v B. a zhodnotila, že od leta 2021, kedy
už bývala v B., bola matka so A. viac v B. ako v H., ale presné časové intervaly ich pobytov v B. si
vzhľadom na časový odstup nepamätala. Svedkyňa uviedla, že s matkou A. bola v dennom kontakte,
písali si, telefonovali a často sa stretávali vždy, keď to bolo možné aj spolu s deťmi. Jej syn M. je veľmi

dobrým kamarátom A., chodili spolu do predškolskej triedy v materskej škole a teraz chodia na rovnakú
základnú školu.
K bodu 26 uznesenia odvolacieho súdu k argumentu matky, že v H. nemá so synom žiadne zázemie,
nemajú tam vybudované žiadne sociálne, pracovné, či rodinné zázemie, žiadny spoločný domov, ani
finančné prostriedky na život vo veľkomeste ako je H., súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle záverov

odvolacieho súdu bolo potrebné túto argumentáciu matky posúdiť a vyhodnotiť s ohľadom na vykonané
dokazovanie, keď nebolo sporné, že matka sa s maloletým dieťaťom zdržiavala v H. v byte otca, ktorý
zároveň finančne zabezpečoval potreby rodiny, keď matka popisovala finančnú závislosť od otca, otec
uviedol, že im zabezpečil bývanie, pretože im poskytol svoj byt H. I. a on sa odsťahoval do prenajatéhobytu v R., zabezpečoval rovnako všetky financie, platil zo svojho účtu poplatky za materskú školu,
bývanie, poistenie auta, telefón, jedlo do mája 2022, dokedy spolu bývali, riešili donáškovou službou.
Posielal jej na účet priemerne 30.000,- Kč mesačne, keď to nestačilo v daný mesiac, vypýtala si a poslal

jej ďalšie peniaze. Neskôr posielal peniaze priamo na jej účet a fungovali v rovnakom režime aj po jeho
odchode zo spoločnej domácnosti. A. uvádzal vo svojej výpovedi, že má troch kamarátov, všetkých troch
z H., ďalší dvaja zo Slovenska, ktorých mal už predtým. Pred premiestnením A. na Slovensko boli jeho
rodičia viac s dieťaťom ako A., priamo v H. žije sestra otca s deťmi, s ktorými sa stretávali počas ich
spolužitia. Aj A. mala väzby v H., ako príklad uviedol rodičov A. L. a H., hlavne s L. mala blízky vzťah

a s nimi mali aj rôzne akcie. A. pred otehotnením bývala v byte rodičov a nemala úspory, preto bolo
prirodzené, že sa o rodinu staral otec. Na rozhodnutí, že budú žiť v H. sa zhodli z dôvodu, že v H.
mal otec byt, prácu, a preto aj matka súhlasila s tým, že sa tam za ním odsťahuje. Nie je pravdou, že
na ňu tlačil ohľadom výberu škôlky, nikdy nevyvíjal nátlak ani manipuláciu v tom, čo si kúpi, či nekúpi,
naopak mala platobnú kartu, takže sa rozhodovala sama. Vždy, keď mal maloletý A. nejaký zdravotný
problém, chodil s ním k lekárovi aj otec, rovnako aj na pohotovosť, keď mal napr. zápal ucha, alebo keď

sa pretočil v kočiariku a narazil si ústa. Naopak matka argumentovala, že v otázke sociálnych väzieb
nemali vzhľadom na charakter ich partnerského vzťahu žiadne rodinné alebo priateľské väzby, A. sa
okrem otca a kamaráta A., ktorý sa odsťahoval, v Čechách s nikým iným nestretával. Všetky sociálne
väzby mal na Slovensku. Od júna 2020 do januára 2021 boli stále v B. a odvtedy až do mája 2023 strávil
A. viac času so starými rodičmi z jej strany ako s vlastným otcom, ktorý bol stále pracovne vyťažený.

Čo sa týka finančných prostriedkov, vždy to záviselo od toho, či bola na otca v zmysle jeho požiadaviek
milá, že tolerovala jeho neskoré príchody domov, paralelný vzťah, bola na ňom finančne závislá, a
preto musela „poslúchať“. Tým, že v H. nikdy neštudovala, nepracovala, nemala tam žiadne sociálne
väzby, po otehotnení na žiadosť otca prišla do H., s tým, že budú spolu žiť, čo sa však nestalo, už po
šestonedelí išla spolu so A. k rodičom. K ponuke práce v H. uviedla, že susedia jej iba navrhli, aby

sa pozrela na stránku P. R. S., nikto jej konkrétnu prácu neponúkol a podmienkou bolo ovládať český
jazyk. Z dôvodu, že sa starala o dieťa a neovládala češtinu jej aj kariérna poradkyňa povedala, že je v
Čechách nezamestnateľná. Priemerne trávil A. s matkou 25 dní v mesiaci a s otcom 5 dní, a preto sa
nikdy spoločne nestretávali s jeho rodinou. Túto argumentáciu matky potvrdzuje aj výpoveď svedkyne
M. N., ktorá uviedla, že od leta 2021 bola matka spolu so A. viac v B. ako v H. a boli v dennom kontakte.

Obaja rodičia sa zhodli na tom, že rodinu a domácnosť financoval navrhovateľ a matka bola na ňom
počas jej prítomnosti v H. prevažne finančne závislá, nemala vlastné finančné zdroje na zabezpečenie
živobytia, ani relevantné bývanie.
Vo vzťahu ku skutkovým záverom, že maloletý A. bol v Českej republike zdravotne poistený, mal svoju
pediatričku L. N. D., u ktorej absolvoval preventívne prehliadky a ktorá zároveň v potvrdení poskytla

prehľad fyzických návštev maloletého dieťaťa v jej ambulancii, pričom L. L. H., ktorý bol podľa tvrdenia
matky pediatrom maloletého dieťaťa na Slovensku, v potvrdení len uviedol, že ho dieťa navštevovalo
opakovane, z čoho nie je možné ustáliť nielen začiatok, či koniec poskytovania zdravotnej starostlivosti,
ale ani počet návštev dieťaťa v jeho ambulancii, otec uviedol, že do spisu založil potvrdenie L. D., že
A. navštevoval pravidelne jej ambulanciu, mal v H. logopéda, zubára, navštevovali kvôli zápalu ucha

aj pohotovosť v nemocnici L.. Matka potvrdila skutkový záver, že L. D. bola od narodenia pediatrička
A., zoznam návštev zodpovedá času, kedy bol A. v H., ale okrem jedinej návštevy na pohotovosti v
nemocnici L., o ktorej otec hovoril, sa o zdravotný stav dieťaťa starala výlučne ona. Dôvod, pre ktorý
nebolo možné poskytnúť zoznam presných návštev A. u pediatra L. H. v B., čo súd prvej inštancie
považoval za presvedčivé, je skutočnosť, že záznamy o presných návštevách A. v ambulancii nebolo

možné vzhľadom ku skutočnosti, že lekár odišiel do dôchodku a A. bol samoplatca, dohľadať.
Ku skutkovým záverom, že maloleté dieťa navštevovalo v H. predškolský klub M., G. L., kam nastúpilo
k dochádzke dňa 31.05.2021 a do klubu pravidelne dochádzalo, ako aj voľnočasové aktivity, plávanie
v Anahite, rugby v Rugby Club Praha, kurzy organizované klubom Edo Bubo a Monkey´s Gym v
Prahe, o ktorých otec predložil dôkazy a s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí

nevysporiadal, otec uviedol, že plávanie v Anahite od šiestich mesiacov dieťaťa zabezpečoval sám až
do roku 2022. Do klubu Edo Bubo s ním chodila matka, tam sa spoznal so A., rovnako aj do Monkey
´s Gym v Prahe, túto aktivitu mu vybrala matka, je to vidno aj z jej platieb platobnou kartou, niekedy
sa zúčastnil tiež. Na hranie N. T. N. U. H., ktorý bol blízko ich bytu, chodili spolu so A., chodila tam
primárne matka, ale niekedy aj otec. Matka naopak argumentovala, že na plávanie A. vždy pripravovala

ona, chodil tam s otcom od jeho 6 - tich mesiacov, v roku 2022 tam bol možno raz alebo dva krát,
veľa krát tam nebol, lebo otec mal pracovné povinnosti, alebo neboli v H., pretože plávanie bývalo v
piatky. Do Rugby Clubu nechodil cez zimu vôbec, bol tam možno raz a čo sa týka Monkey´s Gym, chodil
tam v roku 2021, v roku 2022 si nepamätala presné návštevy v roku 2023 tam nebol ani raz. Všetkytieto aktivity maloletého A. neboli na pravidelnej báze a nemôžu tak založiť záver súdu, že dieťa malo
„obvyklý pobyt“ v H. v Českej republike, keď pre vyslovenie záveru o obvyklom pobyte sa predpokladá
kumulatívne splnenie oboch podmienok, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum

svojichzáujmovnaurčenommiesteajednakprítomnosťou,ktorápredstavujedostatočnýstupeňstability
na území dotknutého členského štátu. Ani jedna z týchto podmienok nebola aktivitami, ktoré navštevoval
A. počas svojho pobytu v H., preukázaná, pretože aj keď sa A. zúčastňoval týchto aktivít počas svojho
pobytu v H., bez ďalšieho to nevylučuje, že nemohol tráviť s matkou ňou tvrdené časové úseky v B..
K otázke zamestnania matky v Českej republike a po jeho strate hľadania si nového zamestnania v

Českej republike, ako aj okolnosti, že po tom, čo sa otec definitívne odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
zrejme máj 2022, zotrvala v byte otca v H. ešte rok, môže byť, pri spornosti tvrdení oboch rodičov
týkajúcich sa ich budúcnosti, resp. miesta ich ďalšieho života, jedným z faktorov smerujúcim k úvahe o
tom,žeprítomnosťmatkysosynomvČeskejrepublikenemaladočasnýalebolenpríležitostnýcharakter,
otec uviedol, že jej tvrdenie, že si prácu hľadala a nevedela ju nájsť, považuje za účelové, pretože je
bežné, že v H. žije veľa slovensky hovoriacich ľudí, ktorí nemajú problém nájsť si prácu, je to bežná

záležitosť. Matka argumentovala tým, že si nedokázala ako slovensky hovoriaca nájsť si prácu v H. so
svojom odbore, keď naviac neovládala príslušné právne predpisy. Ešte rok po odchode navrhovateľa
bývali so A. v byte H. I. s tým, že cestovali aj na Slovensko a vracali sa z dôvodu, že jej navrhovateľ
vždy napísal správu, aby to ešte skúsili, dali si šancu a vždy mu na to naletela, hoci v tom čase bola
už jeho priateľka tehotná. Keď navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti v máji 2022, napísal jej, že

bude žiadať poplatky za byt, a ak by tam mala priateľa, tak bude žiadať aj nájomné. Z týchto skutkových
zistení pre rozhodnutie súdu vyplýva, že matka tvrdí, že v danom byte bývala spolu so A. počas ich
pobytov v H. aj po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, ale v rozhodnom období chodila
pravidelne na dlhšie obdobia na Slovensko, ktoré považovala za obvyklý pobyt dieťaťa.
K záveru súdu prvej inštancie, ktorý neskúmal a neposudzoval spôsob a charakter návratov matky so

synom na Slovensko, t. j. či sa jednalo o bežnú rodinnú návštevu rodičov matky, resp. návštevu starej
matky maloletého dieťaťa zo strany matky z dôvodu jej ochorenia, príp. iných členov rodiny, alebo či sa
matka so synom v mieste ich evidovaného trvalého bydliska aj reálne zdržiavala s úmyslom mať v ňom aj
po 31.12.2020 stále a obvyklé centrum svojich záujmov, otec uviedol, že čo sa týka charakteru návštev,
boli to bežné návštevy, v októbri 2022 mu matka povedala, že jej matka je chorá, bola na Slovensku

dlhšiu dobu, išlo o krátkodobé návštevy, nie o žiadnu dlhšiu dobu. Podľa navrhovateľa matka nemala
a neexistoval ani žiaden záujem zo strany maloletého A. mať centrum svojich záujmov na Slovensku,
pretože všetky aktivity mal v H. až do únosu, ak taký zámer aj mala, nezverila sa mu s tým. Matka
naopak uviedla, že jej mamu operovali vo februári 2022, chodila tam nielen za účelom návštevy matky,
ale z dôvodu, že tam mali spolu so synom aj po 31.12.2020 stále a obvyklé centrum ich záujmov. Nie je

pravdou, že navrhovateľ mal vzťah s priateľkou až od jesene 2023, ale ako jej potvrdili aj zamestnanci
jeho firmy, bolo to aj v roku 2022, pretože priateľka otca sa vydávala v septembri 2021, ale ako to jej
manžel potvrdil, už po svadbe sa mu priznala, že má vzťah s otcom maloletého – jej šéfom. A. mal na
Slovensku vždy kamarátov, aktivity, väzby, ktoré preferoval a spôsob, akým on trávil čas, v H. nič také
nemal, okrem A., ktorý sa beztak na dva roky odsťahoval do V.. Z dôvodu, že bolo v konaní preukázané,

žeotecnebolnadennejbázesosynomužodroku2021,keďsamatkadoH.vrátilanaSilvestra2020,ale
že mal prenajatý byt v R., kde občas chodil prespávať a od mája 2022 sa z bytu H. I. do prenajatého bytu
v R. odsťahoval už definitívne, keď sa stretával so synom, ako sám uvádza, v 2 - týždňových intervaloch,
podľa tvrdenia matky aj menej a na druhej strane, ak matka pracovala len na dohodu, nie na riadny
pracovný úväzok, navrhovateľ sa v ich domácnosti do mája 2022 nenachádzal pravidelne, od mája 2022

už vôbec, vyhodnocujúc dôkazy sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniam matky, že boli spolu so A. na
Slovensku v B. pravidelne, v dlhších časových úsekoch v minimálnom rozsahu 2 týždne, aj dlhšie, nešlo
len o občasné víkendové návštevy rodičov matky, kde mal A. stále a obvyklé centrum svojich záujmov,
starých rodičov zo strany matky a kamarátov, s rodinami ktorých sa spolu s matkou stretávali.

5.Podľasúduprvejinštanciezvykonanýchdôkazovnebolomožnéprijaťzáver,žemaloletýA.nadobudol
ajednoznačnemal,bezprostrednepredpremiestnenímnaúzemieSlovenskejrepublikydňa16.05.2023,
obvyklý pobyt na území Českej republiky. V danom smere totiž chýba dohoda rodičov, na základe ktorej
by k nadobudnutiu obvyklého pobytu maloletého v Českej republike došlo. Pokiaľ ide o argumentáciu
otca týkajúcu sa integrácie maloletého v sociálnom a zdravotnom systéme Českej republiky, túto súd

prvej inštancie nespochybnil, avšak skutočnosti, že maloletý bol zdravotne poistený v Českej republike,
mal tam svojho pediatra, súd považoval za prirodzené, keď sa prechodne spolu s matkou v H. zdržiaval
a bolo potrebné aktuálne riešiť jeho zdravotný stav. Každopádne, aj z rozpisu návštev u pediatra v H.
podľa potvrdenia L. D. nevyplýva, že tieto návštevy boli pravidelné a časté, naopak, v roku 2021 to boloiba trikrát v dňoch 19.3., 29.4., 27.5. a v roku 2022 dvakrát v dňoch 22.4., 22.9., v roku 2023 maloletý
nenavštívil pediatričku v H. ani raz. Naopak, z potvrdenia pediatra, ktorého navštevoval maloletý v B. L.
H. vyplýva, že maloletého mal vo svojej starostlivosti a pravidelne ho navštevoval. Je potrebné zdôrazniť,

že matka poberala aj rodinné prídavky na Slovensku. Rozpis návštev od L. H. nebolo možné získať,
keď maloletý A. bol samoplatca a lekár odišiel do starobného dôchodku, preto podrobnými záznamami
už nedisponoval.
Súd konštatoval, že argumentácia otca, že maloletý navštevoval Materskú školu v H. M. a mal teda
zázemie v H. v Českej republike, na záver o obvyklom pobyte maloletého na území Českej republiky

v čase bezprostredne pred premiestnením nepostačovali, pretože začlenenie dieťaťa do určitého
prostredia samé o sebe bez ďalšieho nevyjadrujú. Aj z potvrdenia samotného zariadenia je zrejmé,
že nešlo o materskú školu, kde by prebiehalo riadne predprimárne vzdelávanie, ale o tzv. detský klub.
Z predmetného potvrdenia nevyplýva ani presný časový rozsah, konkrétne obdobie, kedy maloletý
klub navštevoval, a podľa výpovede matky tam maloletý počas pobytu v H. viac nechodil ako chodil.
Vzhľadom na charakter zariadenia, ktoré nefungovalo ako klasická materská škola, ale ako detský

klub - herňa, dospel súd k záveru, že tento argument otca vyznieva nepresvedčivo a nemožno ho
vyhodnocovať ako riadnu návštevu predškolského zariadenia maloletým. Ako matka uviedla, hocikedy
sa mu do klubíku, ako dieťa nazývalo toto zariadenie, nechcelo ísť, často bývalo choré a často sa
nachádzali na Slovensku, preto ho nenavštevovalo. Údaje o dochádzke do tohto zariadenia existujú
len od novembra 2022, predtým nie je možné ani zo strany zariadenia poskytnúť prehľad dochádzky z

dôvodu zmeny dochádzkového systému.
Súd neprisvedčil argumentácii otca, na základe ktorej mal maloletý A. obvyklý pobyt na území Českej
republiky, keď v súlade so závermi dokazovania, vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov sa súdu
javila výpoveď matky pravdivá, že otec súhlasil s obvyklým pobytom maloletého v Slovenskej republike
a sám v júni 2020 matku s dieťaťom do B. priviezol, následne si dieťa brával alebo ho navštevoval v

režime 5 dní v mesiaci. Z jeho výpovede pred súdom vyplynulo, že sa s matkou dieťaťa chcel v septembri
2020 rozísť a za týmto účelom jej to prišiel do B. oznámiť, ale napokon jej navrhol skúšobné obdobie
obnovy spolužitia a primäl ju, aby 31.12.2020 prišla za ním do H. a skúsili ešte raz fungovať ako rodina.
Tieto skutočnosti zistené v prvom konaní otec nevyvrátil ani vo svojej opätovnej výpovedi pred súdom.
Súd ustálil, že maloletý A. má obvyklý pobyt v Slovenskej republike od júna 2020, a do H. chodil za

účelom stretnutí s otcom, prípadne tam prechodne pobudol spolu s matkou za účelom pokusu o obnovu
rodiny na návrh otca, čo sa nepodarilo, keď otec sa napokon rozhodol pre vzťah s inou ženou, s ktorou
v súčasnosti vedie spoločnú domácnosť a majú spoločné dieťa.
Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, z nich ani jeden nežil s účastníkmi
konania v spoločnej domácnosti a neviedol si detailnú evidenciu prítomnosti matky a dieťaťa v byte

H. I. K. H.. Prihliadajúc i na odstup času od obdobia, o ktorom svedkovia vypovedali, súd nemohol
brať do úvahy ich výpovede ako jediný ukazovateľ správnosti svojich skutkových zistení, keď mohli byť
nepresné. Zdôraznil, že ani susedia sa nevideli denne, nenarazili na seba každý deň cestou domov,
netrávili celý čas a všetky víkendy vo svojich bytoch evidujúc prítomnosť či neprítomnosť účastníkov v
ich byte v rozhodnom období od januára 2021 do mája 2023, čo je nereálne a nepravdepodobné.

Za nepresvedčivú súd prvej inštancie označil aj argumentácia otca, že matka v rozhodnom období
používala platobnú kartu z jeho účtu, keď výpisy z tejto karty predložil len do júla 2022, a musel prisvedčiť
argumentácii matky, že išlo o účet otca, od ktorého mala matka iba platobnú kartu a nedá sa vylúčiť, že
platby mohol realizovať aj otec, ktorý bol majiteľom účtu.

6. S poukazom na čl. 3 Haagskeho dohovoru mal súd v konaní za preukázané, že maloletý A. nemal
bezprostredne pred otcom tvrdeným premiestnením dňa 16.05.2023 obvyklý pobyt na území Českej
republiky.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého namietajúc, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“).
Uviedol, že súd prvej inštancie opätovne svoje nové rozhodnutie založil na tom, že obvyklý pobyt
maloletého je a bol na území SR, pričom daná úvaha neobstojí a ani sám prvoinštančný súd ju nevieodôvodniť. Namietal, že prvoinštančný súd založil svoje úvahy výlučne na výpovedi matky a ostatné
dôkazy zhodnotil ako nedôveryhodné alebo nepresvedčivé. Podľa odvolateľa sa dokonca javí, akoby
prvoinštačný súd vyberal zo svedeckých výpovedí časti hodiace sa na podporu tvrdení matky a ostatné

zamietal, alebo sa tváril, že neexistujú, čiže sa k nim radšej vôbec nevyjadril. Mal za to, že súd
prvej inštancie ignoroval úplne a nijako neposúdil a v odôvodnení sa nenachádza ani jeden odkaz
na vyhodnotenie týchto dôkazov: výpis telefonátov a používanie dát matkou priamo na jej mobilnom
telefónnom čísle, podľa ktorého sa 80% - 90% času nachádzala v ČR; komunikáciu rodičov z apríla 2023
ako aj inú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že matka býva vo K. ako aj že matka označuje ČR za obvyklý

pobyt; rozhodnutia českých súdov (Obvodný súd pre Prahu 9, sp. zn. 66 Nc 2578/2023; obvyklý pobyt
odôvodnil nástupom; objednávky realizované matkou do bytu v ČR; potvrdenia o návšteve iných lekárov
ako pediatra (logopéd, zubár); argumentácia v jeho písomných podaniach akoby neexistovala – súd
prvej inštancie ju nezobral do úvahy a ani neposkytol odpovede ani na jeden jeho argument v početných
písomných vyjadreniach (vyjadrenie zo dňa 08.09.2024, 14.10.2024) a výpisy z účtov predložených
matkou.

Namietal, že súd prvej inštancie len jednoslovne odmietol dôkazy: výpis z platobnej karty – bez hlbšieho
skúmania prisvedčil argumentácii matky, že údajne transakcie mohol realizovať aj on, avšak matka
neuviedla ani jednu jedinú transakciu a neoznačila, ktorú mal údajne spraviť on, opäť len zapakoval
svoje hodnotenie, kde dôkaz od L. H. s uvedením, že ho maloletý navštevoval pravidelne je nad
dôkazy o lekárskych návštevách v ČR a je podľa súdu prvej inštancie označený ako presvedčivý (súd

prvej inštancie len opísal svoje predchádzajúce rozhodnutie z 27.11.2023 a uviedol, že v roku 2021
mal maloletý len 3 návštevy pediatra a odignoroval ostatné návštevy lekárov. Dôkazy nehodnotil vo
vzájomnej súvislosti, ale čisto izolovane. Skutočnosti, že maloletý bol zdravotne poistený v ČR, mal tam
svojho pediatra, súd považoval za prirodzené, keď sa prechodne spolu s matkou zdržiaval v H. a bolo
potrebné aktuálne riešiť jeho zdravotný stav. V SR toto nemal a tu mal mať podľa názoru súdu „centrum

svojich záujmov“. Neobstojí argument ohľadne L. H., s ktorým matka podpísala zmluvu ešte v roku 2017
– bez súhlasu otca – pričom je nesporné tvrdenie oboch rodičov, že matka v roku 2017 žila s maloletým
v ČR.); výsluchy svedkov – susedov vo K., ktoré súd prvej inštancie hodnotil ako nedôveryhodné, pričom
svedkyňa P. výslovne uviedla, že matku videla na dennej báze vo K. a výslovne poprela, že by matka
bola dva týždne mimo byt. Ako jedinú presvedčivú výpoveď súd zhodnotil M. N., ktorá tvrdila, že od

leta 2021 bola matka s maloletým viac v B. – tu je pritom zásadný rozpor s obsahom spisu, podľa
ktorého do mája 2022 rodičia žili v spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že svedkyňa P. potvrdila, že
denne videla na vlastné oči maloletého vo K., zatiaľ čo svedkyňa N. uviedla, že bola v dennom kontakte
(správy, volania), ale nikde neuviedla, že ich osobne videla denne alebo žila v spoločnej domácnosti.
Prvoinštančný súd odmietol svedectvá ďalších svedkov z dôvodu, že títo nežili v spoločnej domácnosti s

účastníkmi, ale toto kritérium už nepoužil a neaplikoval u svedkyne N.. Nezodpovedanou otázkou stále
ostáva, že ak má byť záver taký, že maloletý A. mal v SR obvyklý pobyt k máju 2023, tak potom kde je
stopa o ňom preukazujúca, že sa v SR nachádzal. V H. je o ňom veľa záznamov, dôkazov, „stôp“, ale
podľa záverov súdu prvej inštancie nie sú presvedčivé, hoci v SR nie je ani jeden dôkaz a matka sama
ani nevedela vyšpecifikovať presné obdobia, kedy bola od januára 2021 do mája 2023 v SR, ale to je

presvedčivejšie ako všetky dôkazy preukazujúce pobyt maloletého v ČR. Maloletý teda žil v SR počas
tých údajných 2 týždňov jeho pobytu vo vzduchoprázdne, nebol chorý, nebol na pohotovosti, u zubára,
logopéda, nejedol, nepil, neexistujú žiadne platby v SR, keďže matka nevie preukázať platby v SR ani
z jej slovenského, ani z iného účtu, matka netelefonovala, maloletý nechodil na krúžky, do MŠ, nikde.
Odvolateľ mal za to, že keď sa pospájajú dátumy pobytu maloletého podľa založených dôkazov – spojí

sa platobná karta, návštevy lekára, detskej skupiny (MŠ), krúžkov, nákupy matky na internete, dátumy
podľa fotografií, používanie mobilného telefónu, tak vyjde tabuľka s 90% času, ktorý bol maloletý a matka
preukázateľne v ČR a zanechali o sebe stopu. Nehovoriac o tom, že ich susedia denne videli a počuli.
Súd prvej inštancie podľa odvolateľa postavil svoje závery o obvyklom pobyte maloletého na výpovedi
matky, čo predstavuje 90% záverov súdu, potvrdení L. H., výpovedi svedkyne N. a návšteve MŠ

maloletým od septembra 2023, čiže po premiestnení na Slovensko. Poukázal na to, že obaja rodičia
zhodne uviedli, že sa nejedná o žiadnu herňu, ale o detskú skupinu, ktorá je uzatvorená, kde je potrebné
podpísať prihlášku na prijatie. Prihláška podpísaná oboma rodičmi sa nachádza v súdnom spise. Súd
prvej inštancie aj napriek tomu stále uvádza, že ide o detský klub – herňu. Uviedol, že založil aj výpis
z webového sídla o danej detskej skupine, kde sa uvádza, že ide o anglickú outdoorovú materskú školu,

ktorá reálne funguje ako materská škola, len nemá akreditáciu.
Tvrdil, že maloletý nikdy nezmenil obvyklý pobyt na územie SR a od svojho narodenia ho mal na území
ČR. To, že bola matka na dlhšom dočasnom pobyte v roku 2020 na obdobie niekoľkých mesiacov,
obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nezaložilo, lebo, ako je zrejmé aj z konania matky, sama naplniladohodu rodičov a do H. sa vrátila s maloletým dobrovoľne dňa 31.12.2020, od kedy s ním v H. sústavne
žila. Uviedol, že matka založila kompletný výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že na území SR
sa v rozhodnom období nachádzala 6,69%. Založil výpis z platobnej karty, ktorú mala k dispozícii len

matka, čo sama vo svojej výpovedi potvrdila. Nebolo kedy cestovať na Slovensko, keďže nákupy sú
vykonané takmer každý deň. Do spisu založil správy a komunikáciu medzi ním a matkou z apríla 2023,
t. j. tesne pred premiestnením maloletého matkou, z ktorej je zrejmé, že matka ho žiadala o súhlas
s presťahovaním, ktorý jej odmietol udeliť. Poukázal na závery odvolacieho súdu ohľadom matkinho
tvrdenia, že svoj pobyt v H. viazala výlučne na trvanie partnerského vzťahu s ním („skúšobné obdobie“),

i závery českého súdu, ktorý uviedol, že ak matka tvrdí, že sa vrátila len „na skúšku“, podstatná je aj
okolnosť,ževČRzotrvalaminimálneeštejedenrokpotomčo,otecopustilspoločnúdomácnosťaodišiel
žiť k inej žene. Žila v ČR od 31.12.2020 až do polovice roka 2023, nie je možné uveriť jej tvrdeniu o
„skúške“ najmä preto, že v ČR žila ešte jeden rok, po tom, čo jej bolo zrejmé, že vzťah s otcom sa obnoviť
nepodarilo.ĎalejpoukázalnauznesenieObvodnéhosúduprePrahu9č.k.66Nc2578/2023-474zodňa
18.06.2024, konkrétne na body 32, 33 a na uznesenie Mestského súdu Praha č. k. 39 Co 234/2024-553.

Bol toho názoru, že nič okrem výpovede matky nenasvedčuje tomu, že by mal maloletý žiť na území SR
po dobu 2 týždňov mesačne. Od 31.12.2020 do mája 2023 ubehlo obdobie viac ako jedného roka, z čoho
je úplne zrejmé, že dieťa bezprostredne pred premiestnením matkou na územie SR malo jediný obvyklý
pobyt na území ČR, od júna 2021 do júna 2023 dieťa navštevovalo detský klub M. (nie herňu) na dennej
báze s celodenným pobytom, dieťa navštevovalo plávanie kontinuálne 4 roky (2018 - 2022), tréningy

rugby v roku 2021, gymnastiku v klube Monkey Gym (2019 – 2022), zúčastňovalo sa kurzov v Edo Bubo
a v ČR malo dieťa pediatra, zubára, logopéda, navštevovalo pohotovosť, to všetko od narodenia, vrátane
rozhodného sporného obdobia od januára 2021 do mája 2023.
Matka preukázala súdu, že v H. bola zamestnaná od 13.04.2021 do 25.08.2022 na dohodu o vykonaní
práce a následne sama predložila potvrdenie o absolvovaní kariérneho poradenstva, podľa ktorého sa

toto konalo dňa 21.04.2023 a v ktorom sa uvádza, že jej bol odporučený návrat na Slovensko, čiže
v danom čase žila v ČR, kde si hľadala prácu. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie ohľadom
toho, že k tomu, aby došlo k nadobudnutiu obvyklého pobytu maloletého v ČR, chýba dohoda rodičov,
pretože obvyklý pobyt sa určuje na základe toho, kde má maloleté dieťa centrum svojich záujmov, svoje
sociálne a rodinné väzby počas svojho života.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a vydal uznesenie, ktorým nariadi
návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky, matke nariadi, aby
maloleté dieťa navrátila na územie Českej republiky do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, a v prípade,
ak matka maloleté dieťa nenavráti v stanovenej lehote na územie Českej republiky, aby bol oprávnený
po uplynutí stanovenej lehoty si maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého

pobytu, t. j. na územie Českej republiky. Žiadal, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že tvrdenie otca, že súd prvej inštancie mal založiť svoje
úvahy o obvyklom pobyte maloletého na území SR výlučne na jej výpovedi je zavádzajúce a nepravdivé.

Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom opakovane vypočul rodičov maloletého a doplnil
dokazovanie výsluchmi navrhnutých svedkov, ktoré súd riadne vyhodnotil, a to aj vo vzájomných
súvislostiach. Mala za to, že žiadny z otcom navrhovaných a súdom prvej inštancie vyslúchnutých
svedkov vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil tvrdenia otca, že by mala s maloletým dieťaťom bývať
vbyteotcavH.,H.I.nadennejbázevrozhodnomobdobí.PoukázalanajmänavýpoveďsvedkaR.,ktorý

uviedol, že vnímal, že maloletý chodil s ňou aj na Slovensko, čo je v rozpore s výpoveďou svedkyne P.,
ktorá tvrdila, že ich vídala na dennej báze. Za nereálne a nepravdepodobné označila to, aby svedkovia,
ktorí s ňou a maloletým nežili v rozhodnom období v spoločnej domácnosti (na rozdiel od jej rodičov,
s ktorými žila v spoločnej domácnosti a majú vzájomne veľmi blízky vzťah), s ktorými nemala ani žiadny
vzťah, nezdôverovali sa, neboli spolu v blízkom kontakte na dennej báze, si pamätali, či vídali maloletého

s ňou v byte otca, keď je nepravdepodobné, a ani to svedkovia netvrdili, že by si viedli evidenciu ich
príchodov a odchodov do bytu otca, a preto najmä tvrdenie svedkyne P., že ju aj s maloletým mala vidieť
na dennej báze v rozhodnom období, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti jej výpovede. Ďalší
dvaja otcom navrhnutí svedkovia to ani netvrdili a nevyplýva to z ich výpovedí.
Poprela tvrdenia otca, že by maloletý navštevoval detský klub M. K. H. od júna 2021 do júna 2023 na

dennej báze, keďže detský klub má k dispozícii evidenciu návštev detí v ich zariadení len od novembra
2022, nakoľko v novembri 2022 prešli na nový spôsob evidovania dochádzky a predchádzajúca
evidenciadochádzkydoklubuniejekdispozícii.Keďžeúčasťmaloletéhovklubenebolapovinná,nebolo
nutné jeho neúčasť v klube nahlásiť, a preto jeho neúčasť v klube častokrát ani vopred neoznamovala,čo otec nespochybnil. Namietala tvrdenia otca, že mala v období 2020 – 2022 používať platobnú kartu
a takmer každý deň realizovať nákup v ČR, či vykonať nejakú platbu. Uviedla, že otcom predložené
výpisy z platobnej karty nie sú oficiálne a otec nepreukázal, že by mala v rozhodnom období túto

kartu používať len ona. Ani z jedného výpisu predloženého otcom nevyplýva, že by boli danou kartou
realizované platby na dennej báze, ako tvrdí otec. Mala za to, že otec nepredložil žiaden relevantný
dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, že maloletý mal v H. navštevovať krúžky, pretože otcom predložené
potvrdenia sú len dôkazom o tom, že pravidelne hradil kurzy, avšak nie sú dôkazom o reálnej dochádzke
maloletého. Tvrdila, že maloletý počas pobytu v ČR v rozhodnom období navštevoval krúžky sporadicky

a viac ich nenavštevoval, ako navštevoval. Ďalej namietala ako nepravdivé tvrdenia otca uvádzané
v odvolaní, že v konaní nie je ani jeden dôkaz, že by sa maloletý nachádzal na Slovensku v rozhodnom
období. Poukázala na svoj výsluch, výsluch svedkyne N., komunikáciu rodičov z roku 2020, v ktorej jej
otec oznamuje svoje rozhodnutie, aby s maloletým zostala v B., potvrdenie o úhrade škôlky v B. otcom
v roku 2020, čestné prehlásenia jej rodičov, že s ňou a maloletým žijú v spoločnej domácnosti od júna
2020 na adrese F. XX, B., vyhlásenie starej matky maloletého, W. D., čestné prehlásenia priateľov L.

L., A.. U., X. T., M. N., G. B., B. L., L. J., C. X., F. U., L. R., B. R., fotografie zo stretnutí maloletého
s rodinou, kamarátmi a ich rodičmi, komunikáciu rodičov z roku 2020 o skúšobnom období najskôr na
jeden mesiac, kedy sa otec rozhodne, či sa rodina obnoví a ich ďalšiu komunikáciu týkajúcu sa žiadostí
otca o poskytnutie ďalších šancí, správu o sprevádzaní – Hnutie pre život, e-mail od L. H. – detského
pediatra maloletého, dohodu o poskytovaní lekárskej starostlivosti zo dňa 27.09.2017 pediatrom L. H.,

výsledky laboratórnych vyšetrení – archívny nález, potvrdenie W. matky, že sa s maloletým pravidelne
nestretávali a s otcom maloletého sa nikdy nestretli, potvrdenie spoločnosti Y. E., fotografie maloletého,
zmluvu o poskytovaní služieb internetu s viazanosťou zo dňa 22.10.2020 a podporné stanovisko Centra
pomoci pre rodinu zo dňa 25.10.2024.
Súhlasila s konštatáciou súdu prvej inštancie, že sa otcovi v konaní nepodarilo preukázať, že by sa

obvyklé bydlisko maloletého, ktoré má od júna 2020 na území SR, zmenilo, teda sa mu nepodarilo
preukázať, že maloletý mal obvyklý pobyt v ČR do leta 2023. Poukázala na to, že v ČR nebola
nikdy poistená, nepoberala tam materské dávky ani rodičovský príspevok, nemala tam dlhodobý
zamestnanecký pomer, nikdy tam nepodnikala, nemala tam svoje bývanie a ani tam nevlastnila žiadne
nehnuteľnosti, s otcom maloletého neboli manželia a ani spoločne nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť.

Práve naopak, už pri jej prijímaní na brigádnu prácu v ČR, spoločnosť, ktorá je brigádu ponúkla na
skúšku, vedela, že žije v SR a do ČR dochádza so synom za otcom syna, čo preukazuje aj potvrdenie
spoločnosti Y. E. B., ktoré bolo doložené súdu. Uviedla, že otec až do času, kedy podal návrhy na súd
v ČR a predmetný návrh v SR, sa vôbec nesnažil o vytváranie sociálnych väzieb maloletého s kamarátmi
v ČR a s maloletým sa stretával veľmi sporadicky a nepravidelne, podľa toho, ako sa mu to hodilo

a nikdy maloletému za 3 roky v rozhodnom období netelefonoval. Mala za to, že otec nepreukázal svoje
tvrdenie, že maloletý sa do leta 2023 nepretržite zdržiaval v ČR, ktoré tvrdenia sú aj v rozpore s ňou
predloženými dôkazmi.
Z opatrnosti, ak by odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že maloletý má
obvyklé bydlisko v ČR a že bol neoprávnene premiestnený na Slovensko, ako to tvrdí otec, čo ona

rozporuje, uviedla, že ak by bolo návrhu otca vyhovené, maloletý by bol vytrhnutý z prostredia, v ktorom
má vybudované veľmi silné sociálne a emocionálne väzby, pričom v ČR nemá žiadne rodinné ani
sociálne vzťahy, ani kamarátov, okrem jedného, žiadne záujmy okrem väzieb na otca. Tvrdila, že ak
by bolo vyhovené návrhu otca, maloletému by bola spôsobená veľká trauma z odtrhnutia od nej ako
matky (primárnej opatrovateľskej osoby), na ktorú sa vždy mohol spoľahnúť, ktorá tu vždy pre neho

bola, s ktorou doteraz strávil najviac času zo všetkých ľudí v jeho živote, ktorá vždy plnila jeho potreby
a zabezpečovala mu starostlivosť na všetkých úrovniach. Uviedla, že ona s maloletým majú svoj život,
svoj domov a zázemie na Slovensku a ona nemá žiadne zázemie, prácu, blízku rodinu, sociálne väzby
v H. a ani nemá finančné prostriedky na život v H. a pracuje v obore slovenských daňových a účtovných
predpisov. Ďalej uviedla, že vytrhnutie maloletého z prostredia, v ktorom sa cíti doma, v bezpečí, kde

má svoju mamu, starých rodičov, veľa kamarátov a záujmov, kde navštevuje od septembra 2024 aj
svoju základnú školu spolu so spolužiakmi zo škôlky v B. by bolo v rozpore s jeho najlepšími záujmami.
Maloletý na Slovensku pravidelne 2-3 krát do týždňa trénuje futbal, čo ho veľmi baví, aktívne sa počas
víkendov zúčastňuje futbalových zápasov so svojím družstvom, pravidelne chodí na skauting, basketbal
a klavír. V ČR nemá maloletý zabezpečené povinné vzdelávanie, nemá tam žiadne silné sociálne

a rodinné väzby, okruh kamarátom, záujmové krúžky. Maloletý veľmi rád chodí do svojej základnej
školy v B., do ktorej sa teší a jeho prospech je výborný. Poukázala na rozsudok Obvodného súdu
pre Prahu 9 č. k. 66 Nc 2578/2023 zo dňa 23.01.2025, ktorým súd okrem iného zamietol návrh otca
maloletého na uloženie povinnosti jej ako matke maloletého navrátiť do ČR. Mala za to, že v záujmemaloletého je aj kontinuita jeho výchovy a vzdelávania. Zotrvala na tom, že ak sa má tento návrh
otca posudzovať z pohľadu najlepšieho záujmu maloletého, ktorý má prevyšovať záujem jeho rodičov,
navrátenie maloletého do ČR by bolo v príkrom rozpore s najlepšími záujmami maloletého.

Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
K vyjadreniu matka priložila posudok na maloletého zo Základnej školy s materskou školou, A. X, B. od
triednej učiteľky L. M. D. a vychovávateľky L. K., z ktorých vyplýva, že maloletý je žiakom 1.A. triedy, jeho
dochádzka je pravidelná a učí sa výborne. Je šikovný, v triede/kolektíve obľúbený, má veľa kamarátov,
s ktorými sa stretáva aj mimo školy a medzi spolužiačkami má obľúbené dievčatko B., na ktorú nedá

dopustiť. Jeho správanie je veľmi dobré. Veľmi rád navštevuje ŠKD. Z krúžkov navštevuje futbal – G.
B., A. V. A. O. P., klavír a baseball. Iba matka sa pravidelne zúčastňuje rodičovských združení a zaujíma
sa o vyučovacie výsledky a správanie maloletého.

10.NavýzvusúdumatkapredložilarozsudokObvodnéhosúduprePrahu9č.j.66Nc2578/2023–1023,
56PaNc233/2023,56PaNc234/2023,56PaNc235/2023,66PaNc14/2025,66PaNc15/2025zodňa

23.01.2025, ktorým súd návrh matky na prenesenie príslušnosti v zmysle čl. 12 Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o príslušnosti, uznávaní a výkonu rozhodnutí vo veciach manželských a vo
veciach rodičovskej zodpovednosti a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) zamietol
(I. výrok). Maloletého zveril do striedavej starostlivosti rodičov - do starostlivosti otca každý tretí celý
kalendárny týždeň v mesiaci od stredy, ktorá tomuto celému tretiemu kalendárnemu týždňu v mesiaci

predchádza od 15:00 hod. do nedele, ktorou celý tretí kalendárny týždeň v mesiaci končí do 13:00
hod. a do starostlivosti matky v ostatných dňoch kalendárneho mesiaca. Zároveň súd upravil styk
maloletého s oboma rodičmi počas jarných, veľkonočných, letných, jesenných, vianočných prázdnin (II.
výrok). Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého od 01.06.2023 sumu 20.000,- Kč mesačne, od
01.01.2024 sumu 17.000,- Kč mesačne a počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 11.000,-

Kč mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci, za ktorý má byť výživné platené, k rukám matky.
Matke uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia platiť na výživu maloletého sumu
1.200,- Kč mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci, za ktorý má byť výživné platené, k rukám
otca. Nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol otcovi od 01.06.2023 do 31.01.2025 vo výške 78.735,- Kč je
otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (III. výrok). Súd určil

bydlisko maloletého v mieste bydliska otca v Českej republike a v mieste bydliska matky v Slovenskej
republike (IV. výrok). Návrh otca na udelenie súhlasu za matku so školskou dochádzkou maloletého
do Základnej školy a materskej školy Y., A. XXXX/X, H. X, prípadne do inej základnej školy v rámci
Mestskej časti H. X zamietol (V. výrok). Súd za otca udelil súhlas so školskou dochádzkou maloletého
do Základnej školy s materskou školou, A. X, B. (VI. výrok). Návrh otca na uloženie povinnosti matke

navrátiť maloletého do Českej republiky zamietol (VII. výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania (VIII. výrok).
Vyššie uvedené rozhodnutie nie je právoplatné z dôvodu podaných odvolaní rodičov maloletého dieťaťa.

11. Otec v odvolacej replike poukázal na výpovede svedkýň O. a P., na základe ktorých nemožno

súhlasiť s tvrdením matky, že sa nepreukázalo, že sa s maloletým zdržiavala v H. na dennej báze. Matka
preukázala,ževH.bolazamestnanávobdobíod13.04.2021do25.08.2022nadohoduovykonanípráce
a sama predložila potvrdenie o absolvovaní kariérneho poradenstva, ktoré sa konalo dňa 21.04.2023,
teda v danom čase si hľadala prácu v Českej republike. V potvrdení sa uvádza, že jej bol odporučený
„návrat na Slovensko“, čiže v danom čase žila v ČR, kde si hľadala prácu. Poukázal na to, že dôkazmi

a jeho vyjadreniami bolo preukázané, že maloletý mal pediatra v ČR, všetky povinné prehliadky
absolvoval v ČR, v ČR mal logopéda (od júna 2021 do mája 2023), zubára, navštevoval pohotovosť (od
októbra 2018 do marca 2023), a to všetko od narodenia vrátane rozhodného obdobia do januára 2021
do mája 2023. V ČR boli všetky aktivity so súhlasom matky, s jej podpisom a ona tiež zabezpečovala
vozenie dieťaťa na aktivity. Maloletý má pri jeho návrate v ČR zabezpečené povinné vzdelávanie a aj

miesto v základnej škole - Základná škola s materskou školou Y., príspevková organizácia, A. XXXX/
X, H. X, funguje tu systém spádovej školy ako v SR. Mal za to, že námietky matky ohľadom začlenenia
do prostredia SR nemajú na návratové konanie a jeho výsledok žiadny vplyv. Z jeho strany bol návrh
podanýdojednéhorokaasamotnádĺžkasúdnehokonanianeovplyvňujevýsledoknávratovéhokonania.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 178/2018, rozsudok ESĽP

vo veci G. N. proti Poľsku z 19.07.2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
176/2015 z 27.04.2015 ako aj na to, že neoprávneným premiestnením maloletého došlo k porušeniu
jeho práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca.K rozhodnutiu českého súdu zo dňa 23.01.2025, doručenému jemu i matke dňa 26.03.2025 uviedol,
že obaja sa voči nemu odvolali, matka sa odvolala voči výrokom I., II., III. a IV. a on sa odvolal
voči výrokom IV., V., VI. a VII.. V tomto rozsudku súd kvalifikoval jednanie matky ako protiprávne

premiestneniemaloletéhonaSlovensko,lebokpresťahovaniudošlobezsúhlasuotca,pretožezasúhlas
otca s presťahovaním maloletého v júni 2023 nemožno považovať to, že v roku 2020 otec matke súhlas
s pobytom maloletého na Slovensku udelil. Tento súhlas totiž fakticky stratil účinok tým, že sa matka dňa
31.12.2020 navrátila s maloletým do Českej republiky, a od januára 2021 tu s maloletým fakticky žila,
aj keď ako uvádza, bývala s maloletým často aj na Slovensku. Je zjavné, že pred odcestovaním matky

s maloletým na Slovensko v máji 2023, pričom matka nemala súhlas otca k presťahovaniu dieťaťa (otec
vzal na vedomie len dočasný pobyt matky s maloletým na Slovensku), mal maloletý bydlisko v Českej
republike. Rozhodné právo súd určil ako právo české.
Ďalej uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatujú,
že konanie o návrat maloletého dieťaťa je aj konaním o navrátenie do právomoci súdov krajiny
obvyklého pobytu maloletého, čo je jednoznačne Česká republika. Súdy Českej republiky stále trvajú

na tom, že premiestnenie maloletého bolo neoprávnené, avšak v rámci opatrovníckeho konania zvažujú
a prihliadajú aj na argumenty matky a návštevu základnej školy a samotný záujem maloletého dieťaťa.
Súdy Slovenskej republiky rozhodujú „iba“ o navrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu
a pod jurisdikciu súdov krajiny obvyklého pobytu, kde sú pravidlá nenavrátenia stanovené striktne.
Jedine súdy krajiny obvyklého pobytu majú v právomoci rozhodnúť aj o tom, že umožnia eventuálne

matke zotrvať na území Slovenskej republiky s maloletým do budúcna. Súdy Českej republiky dôkladne
skúmali a dôkladne dokazovali krajinu obvyklého pobytu. Matka vznášala početné námietky nedostatku
právomoci českých súdov z dôvodu, že Česká republika nie je krajinou obvyklého pobytu maloletého,
ale je ňou Slovenská republika, s ktorými námietkami sa nestotožnil žiadny český súd na žiadnej úrovni.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala
včasoprávnenáosoba-účastníkkonania(§359a§362ods.1CSP a§7ods.1CMP)protirozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), zopakujúc a doplniac
dokazovanienanariadenomodvolacompojednávanípotvrdenímodochádzkezG.L.zodňa04.09.2023
(čl.42spisu),zmluvouč.2021/05zodňa31.05.2021(čl.43-45spisu),potvrdenímdochádzkymaloletého
dieťaťa do kurzu cvičenia zo dňa 07.11.2023 (čl. 83 spisu), potvrdením o účasti maloletého dieťaťa na

kurzoch plávania v materskom centre Anahita zo dňa 06.11.2023 (čl. 84a spisu), potvrdením lekárky L.
N. D. zo dňa 25.10.2023 (čl. 84d spisu), prehlásením L. L. (čl. 209 spisu), prehlásením A. U. (čl. 210
spisu), prehlásením X. T. (čl. 211 spisu), prehlásením M. N. (čl. 212 spisu), prehlásením G. B. (čl. 213
spisu), prehlásením L. B. L. (čl. 214 spisu), prehlásením L. U. (čl. 215 spisu), prehlásením C. L. R. (čl.
216 spisu), potvrdením o absolvovaní kariérového poradenstva zo dňa 10.07.2023 (čl. 217 spisu), e-

mailovým podaním od L. L. H. (čl. 219 spisu), potvrdením o navštevovaní futbalového krúžku zo dňa
22.11.2023 (čl. 221 spisu), potvrdením z Delfín – aqua baby club zo dňa 22.11.2023 (čl. 222 spisu),
prehlásením C. X. (čl. 224 spisu), prehlásením M. L. D. (čl. 225 spisu), prehlásením F. U. (čl. 227 spisu),
potvrdením o návšteve Materskej školy, B. B. X, B. zo dňa 11.09.2023 (čl. 232 spisu), prehlásením H.
a W. D. zo dňa 21.11.2023 (čl. 233 spisu), pracovným posudkom matky zo dňa 04.07.2023 (čl. 241

spisu), potvrdením o návšteve športového cyklu „Mačkovité šelmy“ v akadémii YTA (čl. 242 spisu),
prehlásením Q. a F. R. zo dňa 24.11.2023 (čl. 282 spisu), prehlásením T. X. zo dňa 24.11.2023 (čl. 283
spisu), prehlásením C. F. a K. P. zo dňa 25.11.2023 (čl. 284 spisu), potvrdením lekárky L. R. V. (H.) zo
dňa 08.12.2023 (čl. 415 spisu), prehlásením rodiny A. zo dňa 08.01.2024 (čl. 416 spisu), prehlásením
H. X. zo dňa 12.12.2023 (čl. 419 spisu), potvrdením FN v L. K. H. zo dňa 13.11.2023 (čl. 432 spisu),

potvrdením H. C. K. zo dňa 15.12.2023 (čl. 433 spisu), zápisnicou spísanou dňa 17.04.2024 na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (čl. 634 – 636 spisu), sms komunikáciou (čl. 641, 642, 652,
676 spisu), rozhodnutím Mesta B. zo dňa 23.08.2024 (čl. 879 – 882 spisu), pohovorom s maloletým
dieťaťom (čl. 925 – 929 spisu), prehlásením W. D. zo dňa 09.10.2024 (čl. 951 spisu), správou z M.
zo dňa 16.08.2023 (čl. 994 spisu), dohodou o poskytovaní lekárskej starostlivosti od L. L. H. zo dňa

29.07.2017 (čl. 1338 spisu), prehlásením B. R. zo dňa 04.11.2024 (čl. 1340 spisu), prehlásením W. D. zo
dňa 08.11.2024 (čl. 1341 - 1342 spisu), prehlásením C. M. N. zo dňa 10.11.2024 (čl. 1358 – 1359 spisu),
prehlásením W. D. zo dňa 14.11.2024 (čl. 1372-1373 spisu), prehlásením L. T. zo dňa 26.11.2024 (čl.
1381 spisu) a napokon aj výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov (§ 385 ods. 1 CSP )a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť (§ 388 CSP).

13. Z potvrdenia o dochádzke z G. L. zo dňa 04.09.2023 vyplýva, že maloletý na základe zmluvy č.
2021/05 podpísanej medzi rodičmi a spolkom M., z.s. nastúpil k dochádzke do predškolského klubu dňa
31.05.2021 a do klubu po celú dobu pravidelne dochádzal.
Zo zmluvy č. 2021/05 zo dňa 31.05.2021 vyplýva, že nástup dieťaťa do predškolského klubu G. L., P.
I. XX, H. X – G. bol stanovený na deň 31.05.2021 a dieťa bolo prihlásené k plnej dochádzke na 5 dní

v týždni. Prevádzkovateľ tohto klubu (M. V.) sa zaviazal, že bude zamestnávať personál pozostávajúci
z kvalitných učiteľov, ktorí budú deťom poskytovať plnenie osnov daných RVP MŠMT pre predškolské
vzdelávanie.
Z podania M., V. zo dňa 16.08.2023 vyplýva, že bol zaslaný výpis dochádzky maloletého za školský rok
2022/2023. Dochádzka je od októbra, pretože ku koncu septembra prešli na systém Twingsee. Z Pandy
(predchádzajúceho online systému) už nič nedostanú, pretože systém bol administrátormi zmazaný.

Pre upresnenie, biele okienka sú tie, kedy maloletý v škôlke bol alebo kedy nebol riadne ospravedlnený
(výpis dochádzky však s týmto podaním zaslaný nebol – pozn. odvolacieho súdu).

14. Z potvrdenia dochádzky do kurzov cvičenia z Monkey's Gym, Trávnická 381, Praha 9 – Klánovice zo
dňa 07.11.2023 vyplýva, že maloletý pravidelne navštevoval kurzy cvičenia pre predškolské deti v tomto

zariadení v termínoch: kurz Neposedové (ST 9:45) a Rošťáci (PO 9:40 a UT 11:15) od 04.09.2019 do
27.01.2020, kurz Parťáci (ST 17:00) od 05.01.2022 do 26.01.2022 a od 02.02.2022 do 29.06.2022.

15. Z potvrdenia o účasti maloletého na kurzoch plávania v materskom centre Anahita z Anahita Plus
s.r.o., Skorkovská 1511, Praha 9 zo dňa 06.11.2023 vyplýva, že maloletý navštevoval pravidelne kurzy

plávania v termínoch:
- v roku 2018 od 05.01.2018 do 15.12.2018 – novoročný kurz v piatky 16:30, jarný kurz v piatky 16:30,
jesenný kurz v soboty 13:00
- v roku 2019 od 04.01.2019 do 20.12.2019 - novoročný kurz v piatky od 16:00, jarný kurz v piatky od
16:00, jesenný kurz v piatky od 16:00

- v roku 2020 – novoročný kurz od 03.01.2019 do 09.03.2020 – kurz v piatky od 16:00 a potom vďaka
Covidovej dobe až kurz jesenný od 04.09.2020 do 11.12.2020 s doplávaním zostatkovej časti kurz v lete
od 04.06.2021 do 28.07.2021
- v roku 2022 od 07.01.2022 do 01.07.2022 – novoročný kurz v piatky od 15:30 a jarný kurz v piatky
od 15:30

16. Z výpisu návštev maloletého v ordinácii praktickej lekárky pre deti a dorast L. N. D. v Prahe 8 zo dňa
25.10.2023 vyplýva, že dieťa bolo fyzicky v jej ordinácii v roku 2017 9x (09.06., 16.06., 20.06., 10.07.,
19.07., 09.08., 08.09., 03.10., 30.11), v roku 2018 8x (08.02., 06.03., 05.04., 26.04., 07.06., 29.06.,
09.10., 06.12.), v roku 2019 2x (30.07., 27.11.), v roku 2020 1x (12.06.), v roku 2021 3x (19.03., 29.04.,

27.05.) a v roku 2022 2x (22.04., 22.09.). Preventívne prehliadky boli vykonané.

17. Podľa prehlásenia L. L., táto je matkou 4 detí vo veku 9 rokov, 6 rokov, 2 roky a 2 roky, ktoré sa
pravidelne stretávajú s maloletým A. už od roku 2020. Jej deti majú s maloletým pekný priateľský vzťah
a vždy sa spolu veľa nasmejú. Deti sa spolu hrajú, chodia na výlety a mávajú detské večery. Vždy bola

pri maloletom matka.

18. Podľa prehlásenia A. U. jej tri deti vo veku 8 rokov, 6 rokov a 3 roky sa veľmi rady stretávajú
s maloletým A. a jeho matkou.

19. Podľa prehlásenia X. T. jej syn T. je A. kamarát od roku 2021. Chlapci spolu oslavujú narodeniny,
hrávajú sa spolu a chodia spolu na zážitkové akcie.

20. Podľa prehlásenia M. N. jej syn M. je A. kamarát od roku 2019. Chlapci spolu vyrastali, majú pekný
vzťah, s radosťou sa spolu stretávajú , hrávajú sa a navštevujú spolu v rovnaký deň a čas športový

krúžok YTA v Trnave.
V ďalšom jej prehlásení zo dňa 10.11.2024 uvádzala, že matku spoznala v H., keď už obe mali deti
zhruba rovnako staré. Začali sa často stretávať a tráviť čas rôznymi aktivitami. Nepamätala si, pri akej
príležitosti spoznala otca maloletého, ale prvý dojem, ktorý z neho mala, bol, že je chladný. Kompletnástarostlivosť o maloletého bola na zodpovednosti matky. Otec bol zameraný na prácu, služobné cesty,
často sa venoval sebe a návštevám fitness centier. Postupne bola svedkom problémov v ich vzťahu,
matka sa sťažovala na zriedkavú prítomnosť otca, nezdalo sa jej, že ona s maloletým sú jeho prioritou.

Častejšie sa potom utiekala k spoločným stretnutiam a chodeniu do B., kde trávila s maloletým čas
s rodinou a priateľmi. Ona tiež chodievala často do B., korene majú obe na Slovensku a pre ňu osobne
bola H. len prestupnou stanicou. V roku 2020 žila matka s maloletým niekoľko mesiacov v B.. Matka
stále opakovala, že napriek všetkému chce rodinu zachrániť, ak otec ukončí svoj iný paralelný vzťah,
ako jej sľuboval, čo bol jediný dôvod, prečo matka chodila s maloletým do H.. Vianoce 2020 trávili

spolu na Slovensku. Potom si už na detaily celkom nespomínala, ale celé nasledujúce obdobie bolo len
o ďalších sľuboch a klamstvách otca maloletého. S matkou maloletého sa stretávala pravidelne, ale nie
na dennej báze, či to už bolo v H. alebo v B.. V telefonickom kontakte a textovej komunikácii boli často
a zdieľala s ňou svoj život. Za ten čas sa z maloletého dieťaťa stal chlapec poznačený životom. Chýba
mu spontánnosť, všetkého sa obáva, všetko rieši, zdanlivo úplne bežné situácie sú pre neho problémom,
neustále potrebuje pozornosť a uisťovanie, často máva záchvaty hnevu, jeho detstvo je poznačené

obrovskou ťarchou, ktorú na svojich pleciach nesie a žiadna inštitúcia tomu nedokáže zabrániť. Dnes
majú maloletý A. a jej syn M. 7 rokov a chodia spolu do školy, predtým spolu chodili do škôlky a celý rok
na športový krúžok. Ich priateľstvo je pre oboch veľmi dôležité, trvá už niekoľko rokov. Bola toho názoru,
že maloletý A. patrí na Slovensko, kde má rodinu, priateľov, zázemie, školu.

21. Podľa prehlásenia G. B. jej deti vo veku takmer 7 rokov a 4,5 roka sa veľmi rady stretávajú so A.
a hrávajú sa spolu. So A. je vždy jeho matka.

22. Podľa prehlásenia L. B. L. jej synovia vo veku 7 rokov a 5 rokov sú veľmi dobrí kamaráti so A.,
majú sa veľmi radi, sú najlepšími kamarátmi a pravidelne sa stretávajú. Chlapci chodia vzájomne aj na

prespávačku. Všetky aktivity robia aj so A. matkou.

23. Podľa prehlásenia L. U. má dve dcéry, ktoré sa kamarátia s maloletým A. od roku 2017 a často sa
spolu stretávajú. A. matku opísala ako úžasnú a obetavú.

24. Podľa prehlásenia C. L. R. jej deti vo veku 8 rokov, 6 rokov, 4 roky, 2 roky a 4 mesiace sa s maloletým
a jeho matkou stretávajú od roku 2017. S maloletým majú pekný kamarátsky vzťah. Stretávajú sa u jej
sestry, spolu s jej dvoma dcérami, alebo u nich na dedine. Deti sa spolu hrajú a spoločný čas si užívajú.

25. Potvrdenie o absolvovaní kariérového poradenstva od C. Q. zo dňa 10.07.2023 preukazuje, že ju

kontaktovalamatkavzhľadomkopakovanémuodmietnutiuprivýberovýchkonaniachvČR.Poradenstvo
sa konalo 21.04.2023 a následne spolu boli ešte niekoľko krát v telefonickom kontakte. Matku na základe
svojich skúseností upozornila na to, že nájsť prácu v obore daňového poradenstva v inej zemi je veľmi
obtiažne a je to tzv. „bez na dlhú trať“. V ČR by musela perfektne ovládať český jazyk a českú daňovú
problematiku. Vzhľadom k nutnosti začať pracovať okamžite odporučila matke návrat na Slovensko,

kde bude mať väčšie šance si nájsť prácu zodpovedajúcu jej vzdelaniu a skúsenostiam a kde, ako jej
sama hovorila má vybudované zázemie vrátane podpory pri strážení dieťaťa v prípade choroby. Pokiaľ
by zostávala v ČR pravdepodobne by sa stretávala aj naďalej s odmietnutím kvôli neznalosti českého
jazyka, legislatívy a obavám zamestnávateľa z častej chorobnosti malého dieťaťa.

26. V e-mailovom podaní od L. L. H. lekár potvrdil opakované návštevy maloletého dieťaťa v jeho detskej
ambulancii. Skončením poskytovania zdravotnej starostlivosti bola zdravotná dokumentácia odovzdaná
na VÚC v Trnave.

27. Z potvrdenia o navštevovaní futbalového krúžku ŠK Modranka U7 zo dňa 22.11.2023 vyplýva, že

maloletý navštevuje futbalový tréning 2 x týždenne od septembra 2023 v doprovode matky. Maloletý
je športovo zdatný, výborne sa adaptoval na kolektív a od septembra 2023 spravil veľký posun, práca
s loptou mu je veľmi prirodzená.

28. Z potvrdenia Delfín – aqua baby club, Čerešňová 36, Trnava zo dňa 22.11.2023 vyplýva, že maloletý

odseptembra2023navštevujekurzplávania1xdotýždňavdoprovodematky.Maloletýjeveľmišikovný,
v plávaní napreduje, rozumie si s deťmi v kurze aj s inštruktorkou. V rovnakom čase chodí na kurz aj
A. kamarát M. K..29. Podľa prehlásenia C. X. maloletý A. je kamarátom jej syna, ktorý má 7 rokov od roku 2022. Chlapci
majú spolu pekný kamarátsky vzťah, chodia spolu liezť na lezeckú stenu, alebo chodia spolu von na
prechádzky a do parku, samozrejme aj so A. matkou.

30. Podľa prehlásenia M. L. D., W. jej syn sa s maloletým nikdy pravidelne nestretával. A. poznali
z ihriska. So A. otcom sa nikdy nestretávala.

31. Podľa prehlásenia F. U. jej dvaja synovia sa pravidelne stretávajú s maloletým A. a majú spolu pekný

kamarátsky vzťah. Navštevujú sa už od roku 2017. Všetky stretnutia sú v prítomnosti A. matky.

32. Maloleté dieťa bolo v školskom roku 2023/2024 žiakom Materskej školy, B. B. X, B., čo vyplýva
z potvrdenia tejto materskej školy zo dňa 11.09.2023.

33. Podľa prehlásenia H. a W. D. zo dňa 21.11.2023 ich dcéra (matka maloletého dieťaťa) prevažne

sama zabezpečovala starostlivosť o svojho syna A. od jeho narodenia. Matka s maloletým od roku
2020 bývajú s nimi v spoločnej domácnosti na adrese F. XX, B.. Do H. cestovali skoro každý mesiac
na niekoľko dní, aby sa vnuk mohol stretnúť s otcom. Počas tohto obdobia sa vnuk stretáva so svojimi
kamarátmi aj u nich v ich byte. Maloletý má so svojou matkou silný citový vzťah.

34. Z pracovného posudku matky z Y. E. M. & B. zo dňa 04.07.2023 je zrejmé, že matka vykonávala
prácu pre skupinu od 13.04.2021 do 25.08.2022. Primárne pracovala pre spoločnosť Y. E. B., A. M. Y. E.
M., A. na dohodu o vykonaní práce, a to v celkovom rozsahu približne polovičného pracovného úväzku
na pozícii pomocný asistent daňového poradcu. S ohľadom na jej kvalifikáciu predpokladali, že po
určitej dobe zapracovania prejde na štandardnú pozíciu asistenta daňového poradcu. Zmluvu s matkou

maloletého ukončili s ohľadom na jej profesijné obmedzenie a jej osobnú situáciu. Cez nespornú snahu
nebolo v jej silách osvojiť si účtovnú a daňovú legislatívu Českej republiky, aby mohla vykonávať prácu
asistenta daňového poradcu na požadovanej úrovni. Práca na tejto pozícii vyžaduje detailnú znalosť
účtovných a daňových predpisov, ktorú matka maloletého nemohla nadobudnúť vzhľadom k jej osobnej
životnej situácii. Ďalšou požiadavkou je každodenný kontakt s kolegami a klientmi, ktorý tiež nebolo

možné splniť. Pri absencii zázemia v Českej republike a obmedzenému príjmu s ohľadom na rozsah
práce a s ohľadom na nezvládnutie českého jazyka, nebolo možné, aby túto prácu úspešne zvládla.

35. Z potvrdenia o návšteve športového cyklu „Mačkovité šelmy“ v akadémii YTA vyplýva, že maloletý
navštevujevšeobecnúpohybovúprípravusprvkamizrôznychšportov.Tréningynavštevuje1xtýždenne

za doprovodu matky od septembra 2023.

36. Podľa prehlásenia Q. a F. R. zo dňa 24.11.2023 sú vlastníci bytu G. XXX na adrese H. I. XXX/
XX a susedia bytu otca maloletého (byt G. XXX) a od ich nasťahovania sa do bytu v septembri 2021
boli na úrovni susedských vzťahov a kontaktov s rodičmi maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom.

Z rozhovorov s rodičmi pochopili, že prežívajú vo svojom vzťahu zložitú situáciu, čo vyšlo v plnom
rozsahu najavo potom, čo sa otec maloletého v polovici roka 2022 odsťahoval do iného bytu a v ich
susedstve zostala matka s maloletým. S matkou maloletého sa stretávali pravidelne, takmer každý deň
od ich nasťahovania sa až do mája 2023. Z diskusií s matkou vedeli, že po časť tejto doby si hľadala
pracovné príležitosti, pričom sa jej v tejto zložitej situácii svojimi kontaktmi snažili pomôcť, ale podľa im

dostupných informácií, ponúkané pracovné príležitosti nevyužila.

37. Podľa prehlásenia T. X. zo dňa 24.11.2023 bola susedou bytu otca maloletého a mala vedomosť
o spolužití rodičov s maloletým. Z rozhovorov a osobného vnímania pochopila, že ich spolužitie bolo
od začiatku ťažké. Od presťahovania sa matky do H. na prelome rokov 2016 – 2017 až do jej (T. X.)

odsťahovania sa v roku 2021 bývali rodičia s maloletým v ich byte. Často sa stretávali na záhradke,
v garážovom priestore a pred vchodom do bytov. Úroveň susedských vzťahov bola nadštandardná,
čomu zodpovedala aj vyššie frekvencia spoločných stretnutí. S matkou a maloletým sa stretávala takmer
každý deň až dokiaľ sa neodsťahovala. Jedinou výnimkou bolo obdobie od polovice roka 2020 do jeho
konca, kedy sa v byte nezdržiavala. Na Silvestra 31.12.2020 sa matka v noci vrátila do bytu a odvtedy

v ňom žila rovnako ako predtým, až do polovice roka 2020.

38. Podľa prehlásenia C. F. a K. P. zo dňa 25.11.2023 sú vlastníkmi a stáli užívatelia bytu č. G. XXX, ktorý
sa nachádza v priamom susedstve otca maloletého (byt č. G. XXX). Matka s maloletým od narodeniamaloletého až do mája 2023 bývali v byte otca maloletého. S matkou a maloletým sa v tomto období
stretávali priebežne pred vstupom do ich bytu, najmä však na záhradke (ich záhradky na seba vzájomne
priamo nadväzujú). Početnosť kontaktov s matkou a maloletým zodpovedala bežnému susedskému

spolužitiu, a to priebežne na takmer každodennej báze. Prestávka v tomto období bola od júna 2020
do Silvestra roku 2020, kedy sa matka do bytu vrátila a bola prítomná na polnočnom ohňostroji na ich
záhradkách. Od tejto doby tam matka bývala, a to až do začiatku letných prázdnin roku 2023. Vnímali
vzťahové problémy medzi rodičmi maloletého. Zhruba od polovice roka 2022 byt už užívala len matka
s maloletým. S otcom maloletého boli aj naďalej v kontakte a majú vedomosť o tom, že užíval nájomný

byt v H. X – R.. Z diskusií s matkou maloletého mali vedomosť o tom, že vyhľadávala zamestnanie v H.,
pričom podľa informácii od nej toto hľadanie nebolo úspešné.

39. Z prehľadu návštev maloletého od lekárky L. R. V. (H.), CARE L. A., A. XXX/XX, H. X zo dňa
08.12.2023 je zrejmé, že registrácia a vstupné vyšetrenie maloletého sa realizovalo dňa 29.06.2018
a preventívne prehliadky absolvoval v dňoch 21.12.2018, 18.07.2019, 26.05.2020, 13.01.2021,

26.11.2021, 06.05.2022 a 02.12.2022.

40. Podľa prehlásenia G. a M. A. zo dňa 08.01.2024 boli jednými zo susedov otca maloletého a s matkou
maloletého sa poznajú od doby, kedy bola tehotná. Matka maloletého od konca roka 2020, resp. od roka
2017 s krátkou pauzou v druhej polovici roka 2020) žila s maloletým v byte otca maloletého, teda H.

I. XXX/XX. Matka maloletého k nim často chodila a zverovala sa s problémami, ktoré mali vo vzťahu
s otcom maloletého a uviedla, že by rada spolu s maloletým zostala v H., kde má maloletý blízko otca,
školu, kamarátov a tiež uviedla, že by si chcela v H. nájsť prácu. Neskôr si aj prácu našla a poprosila
ich, aby maloletého niekoľko krát postrážili, čo urobili. Keď k nim maloletý chodil, tak bol u nich rád a rád
hral na klavír a hral sa s kocúrom. Okrem toho sa všetci členovia rodiny dennodenne stretávali s matkou

a maloletým pri garážach, na pavlači, na ulici, alebo na cyklotrase, kde matka maloletého takmer každý
deň behávala. Matku s maloletým naposledy videli v lete 2023 a od tejto doby už nemali žiadny kontakt.

41. Podľa prehlásenia H. X. zo dňa 12.12.2023 obe matky a ich chlapci sa stretávali v I. v prvom roku
ich života (XXXX). Bývali s rodinami v rovnakej rezidenčnej štvrti P. I. K. H.. Matky a chlapci si začali

okamžite rozumieť, a to sa v posledných rokoch nezmenilo. Ako otcovia sa pomerne rýchlo spoznali na
plávaní v Anahite, potom na futbalovom ihrisku v susedstve, na pieskovisku, cyklotrase a potom u nich
doma. Chlapci sú ako bratia. Je pekné vidieť, ako sú obaja pyšní na obrázkovú knihu, ktorú pre nich
nechali vyrobiť – O A. M. A. vo finále. V posledných rokoch podnikali spolu veľa zábavných vecí vrátane
narodením maloletého A. v parku, ktoré boli skvelé so všetkými tými deťmi a rodičmi. A pretože bývali

len pár stoviek metrov od seba, strážili aj maloletého, dokiaľ nešiel do škôlky na H.. A. išiel do inej škôlky,
ktorá bola v dochádzkovej vzdialenosti od ich bydliska. Po škole chlapci trávili spolu veľa času. Obom
chlapcom otec maloletého dohodol účasť v prebiehajúcej sezóne 2020/2021 v miestnom ragbyovom
klube. Na konci sezóny po tréningu oznámil otcovi i maloletému smutnú správu, a to že sa v lete sťahujú
do V.. Aj napriek veľkej vzdialenosti zostali matky v kontakte a chlapci si často volali cez videohovor.

Maloletý s matkou prišli za nimi do V. dva krát a vždy, keď sa zase ich rodina vracala do H., bývali
u matky s maloletým. Až do apríla 2023, kedy sa rozhodli presťahovať naspäť do H.. Keď sa vrátili, tak
im matka povedala, že existuje možnosť, že by s maloletým odišla na Slovensko. K veľkému smútku
chlapcov, ktorí očakávali, že budú spolu po dlhej dobe zase každý týždeň. Behom letných prázdnin,
kedy bol maloletý s nimi v H., sa chlapci znovu stretli v parku. Od tej doby, čo sa dohodli, že sa budú

chlapci spolu hrať, ho matka maloletého požiadala, aby v tom období prišli na Slovensko namiesto toho,
aby sa s otcom a maloletým stretli v H.. Nie je pre jedného, ani proti druhému a spolieha na to, čo je
praktické, logické a vecné.

42. Zo správy Fakultnej nemocnice K. L. K. H. zo dňa 13.11.2023 vyplýva, že maloletý bol v tejto

nemocnici ošetrený v dňoch: 06.10.2018, 22.12.2019, 15.01.2021, 22.03.2021, 09.07.2021, 28.01.2022,
30.01.2022, 24.07.2022, 07.08.2022 a 07.03.2023.

43. Zo správy z logopédie od H. C. K. z ambulancie klinickej logopédie, Pobřežní 38, Praha 8 zo dňa
15.12.2023 vyplýva, že maloletý dochádzal na logopédiu v doprovode matky pre dg. dyslália multiplex

v týchto termínoch: v roku 2021 – 18.06., 03.09., 14.10., 25.11.; v roku 2022 – 11.01., 15.03., 05.05.,
30.06., 11.11.; v roku 2023 – 19.01., 14.03., 11.05..44. Dňa 17.04.2024 bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vykonaný pohovor s maloletým
dieťaťom, ktorý je zachytený v zápisnici a dieťa vyjadrilo súhlas s tým, aby bola rodičom sprístupnená.
Maloleté dieťa hovorilo po česky aj po slovensky. Konflikt medzi rodičmi dieťa vníma a popisuje ho tak,

ako by sa myši hádali o syr, obaja si ho chcú uchmatnúť. Matka mu hovorí, že keď ho otec zoberie,
už ju nikdy neuvidí. Dieťa odpovedalo zväčša podľa toho, čo mu povedala matka. Nechcelo, aby sa
rodičia hádali. Uviedlo, že nechce žiť len na Slovensku, ale chce chodiť aj do Čiech, chcelo, aby sa
vyriešil konflikt, aby sa už rodičia nehádali a bol kľud. Oboch rodičov má dieťa rado. Spomínalo, že má
v Čechách nevlastného brata a macochu. Nechcelo, aby sa ani jeden z rodičov hneval, keď je u otca,

robí, čo chce on a keď je u matky, robí, čo chce ona. Na otázku, ako by sa pozeralo na to, keby malo
rozšírenejší styk s otcom, dieťa odpovedalo, že sa pýta matky, kedy sa už konečne stretne s otcom
a ona sa čuduje, že s ním chce byť, lebo ich otec opustil. Dieťa verbalizovalo, že nechce, aby boli rodičia
smutní. Ďalej uviedlo, že ho nebaví cestovať hore dole. Prialo by si, aby sa otec vrátil k matke. Na
otázku, či je v kontakte s rodinou v Čechách dieťa odpovedalo, že chodia za babkou a dedkom, keď je
na Slovensku nevolajú mu, prístup cez súd má len otec.

45. Z SMS komunikácie medzi rodičmi z apríla – mája 2023 (čl. 641, 642, 652, 676 spisu) je zrejmé,
že napriek opakovaným žiadostiam matky, aby otec súhlasil s tým, že odíde s maloletým na Slovensko,
argumentujúc tým, že tu (v H.) nikoho a nič nemá, že sem prišla kvôli rodine a uteká jej tu (v H.) čas, otec
nesúhlasil, aby maloletý žil na Slovensku. Matka ďalej poukazuje na to, že na Slovensku je v bezpečí,

má tam oporu, lekárov, rodinu i pracovné uplatnenie. V Čechách nemá nič, ani zamestnanie, ani peniaze
na život v H.. Otec na to opakovane reaguje tak, že nesúhlasí s tým, aby jeho syn žil na Slovensku.

46. Z rozhodnutia Mesta B. č. k. OŠMaŠ/2127-103999/2024/Šng zo dňa 23.08.2024 vyplýva, že
o odvolaní otca voči prijatiu dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky bolo rozhodnuté tak, že

odvolanie otca bolo zamietnuté a rozhodnutie riaditeľa Základnej školy s materskou školou, A. X, B. č.
ZŠ-136/2024/136 zo dňa 17.07.2024 o prijatí maloletého dieťaťa na základné vzdelávanie v 1. ročníku
v tejto základnej škole bolo potvrdené.

47. Zo správy Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, Šilingrovo námestie 3/4, Brno zo dňa

09.09.2024 vyplýva, že s maloletým bol dňa 23.08.2024 realizovaný pohovor. Maloletý uviedol, že by asi
chcel chodiť do školy na Slovensku, asi na 10 dní, potom by bol asi 10 dní tu (v Českej republike) a robil
by si tu úlohy do slovenskej školy, alebo by chodil do českej školy a u matky si robil úlohy z českej školy,
čo by sa matke asi nepáčilo a otcovi by sa nepáčilo to predtým, alebo by chodil do českej školy u otca
a do slovenskej školy u matky, ale to by bolo asi ťažké, on by chcel, aby sa páčilo obom. Vyjadril pozitívny

citový vzťah k obom svojim rodičom. Uviedol, že kamarátov má u otca aj na Slovensku, ale matka
mu hovorila, že všetkých kamarátov tu (v Českej republike) mu našla ona. Za najlepšieho kamaráta
v Čechách označil A. a na Slovensku L. s tým, že A. je lepší. S otcom hovorí po česky a s matkou
po slovensky. Z pohľadu psychológa maloletý veľmi túži po spokojnosti oboch rodičov a je zjavné,
že reflektuje, že jeho vzťahovanie sa k riešeniu zohráva významnú úlohu. Chovaním oboch rodičov

sa tak dostal do silného konfliktu lojality, čo ho veľmi zaťažuje. Komunikačne je veľmi zdatný, česky
hovorí výborne a len ojedinele vloží slovenské slovo. Maloletý má hlbokú väzbu k obom rodičom (a oni
k nemu). Psychológ doporučil čo najrovnomernejšiu starostlivosť oboch rodičov o maloletého. Je úplne
zásadné, aby rodičia nadradili záujem maloletého nad svoje záujmy a oddelili svoj partnerský konflikt od
rodičovstva. Psychologickú starostlivosť, ktorú maloletý podstupuje, psychológ vnímal ako nadbytočnú.

Odbornú starostlivosť by mali vyhľadať rodičia, aby v záujme maloletého ukončili konflikt a dokázali
aspoň na elementárnej úrovni komunikovať. Komunikáciu s otcom hodnotil ako viac konštruktívnu,
komunikácia s matkou bola problematická, termín rozhovoru odkladala, kládla si podmienky.

48. Podľa čestného prehlásenia W. D. zo dňa 09.10.2024 svojej dcére (matke maloletého) v období od

leta 2020, odkedy sa jej dcéra natrvalo presťahovala s maloletým do B., finančne pomáhala za účelom
úhrady nákupov potravín, liekov, lekárskych ošetrení a iných rôznych potrieb pre maloletého.
Podľa jej ďalších prehlásení zo dňa 08.11.2024 a zo dňa 14.11.2024 jej dcéra (matka maloletého)
s maloletým žila od júna 2020 s ňou a jej manželom (otcom matky maloletého a dedkom maloletého)
v spoločnej domácnosti v B., kam ich priviezol otec maloletého, ktorý v tom čase mal iný vzťah so

svojou zamestnankyňou a chcel, aby matka s maloletým žili na Slovensku. Odmietol sa o nich už starať
a pomáhať im, nechal ich pred panelákom ako nejaké „neživé veci“ a odišiel za svojou milenkou. Tvrdila,
že to bolo v období, keď jej dcéra počas pol roka prišla o ich dve spoločné deti, kedy jej otec fyzicky
a psychicky ubližoval kvôli tomu, že je tehotná a deti s ňou vôbec nechcel, škaredo jej nadával, ponižovalju, pohŕdal ňou, podvádzal ju a netrávil s ňou a maloletým čas, čo jej dcéra niesla veľmi ťažko. Počas
ochorení maloletého, otec nebol k dispozícii, nepomáhal matke, nemal snahu jej to nejako zjednodušiť.
MaloletýjenaSlovenskuveľmišťastnýaspokojný,vškolenapreduje,veľmisamutampáči,mátamveľa

kamarátov,sktorýmisastretávaajvovoľnomčase,máveľmirádsvojutriednuučiteľkuavychovávateľku
v družine. Maloletý má na Slovensku veľmi silné rodinné zázemie a aj sociálne silné väzby na priateľov,
s ktorými sa spolu s matkou takmer denne stretávajú. Uviedla, že otec vytiahol matku a maloletého pod
falošnou zámienkou naspäť do H. začiatkom roka 2021, aby sa „pokúsili“ o obnovu ich vzťahu a súžitia
ako rodina, matke sľúbil, že ukončí vzťah so svojou zamestnankyňou a budú žiť spolu ako rodina,

čo sa nestalo. V H. matka nemala zázemie, domov, priateľov, rodinu, prácu. Od januára 2021 matka
s maloletým trávili veľa času na Slovensku, lebo otec netrávil čas s maloletým a v skutočnosti nežili ako
rodina a už vôbec nie ako zdraví partneri. Matka s maloletým začala v januári 2021 chodiť do H., aby
zachránila ich rodinu. Rodina otca nikdy matku neprijala. Uviedla, že od januára 2021 do leta 2023 bola
v H. iba jeden krát, a to iba z dôvodu, že matka s maloletým boli chorí, mali vysoké teploty a otec im
odmietol pomôcť, pričom matka nebola v stave docestovať domov na Slovensko a potrebovala pomoc.

49. Z dohody o poskytovaní lekárskej starostlivosti od L. L. H. datovanej dňom 27.09.2017 vyplýva, že
prevzal maloletého do starostlivosti od MUDr. v Čechách. Podpis na tejto dohode je len matkin.

50. Podľa prehlásenia B. R., bývalého partnera matky maloletého, zo dňa 04.11.2024 sa matkou

maloletého rozišli v dobrom a doteraz, ak je to potrebné, si vzájomne vždy radi pomôžu. Matku
maloletého pozná ako ženu s dobrým srdcom, ktorá vždy každému rada pomáhala a medzi ľuďmi (jeho
rodinou a kamarátmi) bola obľúbená. Pozná aj maloletého, ktorý má so svojou matkou vytvorený veľmi
silný citový vzťah. Je učiteľ a denne pracuje s maloletými deťmi. Uviedol že matka sa o maloletého pekne
starala a stará, zabezpečuje mu jeho potreby a dbá o jeho zdravý psychický vývin, rozvoj, socializáciu,

napredovanie a na maloletom je to vidieť. Matka s maloletým majú svoj domov na Slovensku od leta
2020, odkedy ich otec maloletého priviezol na Slovensko, aby tu žili. Na Slovensku majú vybudované
sociálne väzby a zázemie u svojej rodiny a priateľov.

51. Podľa prehlásenia L. T. zo dňa 26.11.2024 menovaný prehlásenie podáva na základe a v rozsahu

osobnej znalosti situácie v mieste bydliska rodiny na adrese H. I. XXX/XX, H. X – K., kde bol susedom
rodiny a nie je zaujatý voči žiadnej zo strán konania. Je vlastníkom a býva v byte, ktorý je umiestnený od
bytu otca o jeden byt (byt P.). V byte býval po rovnaký čas ako otec maloletého, teda v zásade aj po celú
dobu trvania ich vzťahu s matkou a súčasne od narodenia maloletého. Do leta 2021 tu býval kontinuálne,
od leta 2021 sa v byte zdržuje v pravidelnom režime každý druhý týždeň. Má priateľský vzťah s otcom

maloletého a verí, že stále má priateľský vzťah aj s matkou maloletého. Je kmotrom maloletého A.,
s ktorým sa dobre pozná. Osobne pozná rodinu matky i otca, keď obe chodili na občasné návštevy
za rodinou do bytu vo K.. Ich byty majú špecifické usporiadanie, ktoré zaisťuje/umožňuje, že majú ako
susedia rozumný a ucelený prehľad o vzájomnej prítomnosti, či neprítomnosti. Uviedol, že rodina žila
vo K. v ustálenom režime zodpovedajúcom trvalého bývaniu. Maloletého v rámci svojho pobytu vo K.

vídaval relatívne pravidelne, a to aj po zmene jeho osobného režimu od leta 2021. Nevybavoval si, že by
sa maloletý v danej dobe o Slovensku vyjadroval inak, než o mieste, kde má babku s dedkom. Naopak,
pozýval ho niekoľko krát na návštevu k nemu domov (K.), a to tak v dobe, kedy rodina žila vo K., tak aj
v dobe, kedy sa otec odsťahoval do bytu v inej časti H.. Uviedol, že maloletý v H. navštevoval škôlku
a matka v H. pracovala v obore daňového poradenstva a občas s ním konzultovala problematiku DPH.

52. Vo výpovedi na pojednávaní odvolacieho súdu konanom dňa 04.06.2025 otec aj prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Uviedol, že ešte nebolo českým
odvolacím súdom rozhodnuté o odvolaniach rodičov podaných proti rozsudku Obvodného súdu pre
Prahu 9 zo dňa 23.01.2025 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (čo

potvrdila aj matka). Neustále počas tohto konania tvrdí, že obvyklý pobyt maloletého je na území ČR,
na podporu čoho predložil veľké množstvo dôkazov. Tvrdenia matky, že 15 dní mala byť s maloletým
dieťaťom v SR, nepreukazujú ani ňou predložené platby kartou, z čoho vyplýva, že na území SR
sa mala zdržiavať iba 6% času. Ním predložené dôkazy – potvrdenia lekárov, ktorých navštevovalo
maloleté dieťa, výpisy z účtov, lokalizácia mobilného telefónu matky, a pod. preukazujú, že obvyklý pobyt

maloletého dieťaťa bol v ČR. Do mája 2022 žili rodičia s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti.
Jedinou obranou matky počas konania bolo napádanie dôkazov, ktoré predložil. Matka bola na území
ČR zamestnaná, do augusta 2022 vykonávala prácu na dennej báze. Poukázal aj na judikatúru súdov,
že väzby, ktoré maloleté dieťa nadobudne v štáte, do ktorého je neoprávnené premiestnené, nemôžubyť v návratovom konaní brané na zreteľ. Domnieval sa, že iba český súd môže matke povoliť pobyt
s maloletým dieťaťom na Slovensku. V zmysle čl. 13 Haagskeho dohovoru nie je možné klasifikovať
odlúčenie dieťaťa od matky ako ujmu, pre ktorú by bol návrat maloletého dieťaťa do ČR vylúčený.

Fotografie maloletého dieťaťa dokladal už v rámci svojho prvého podania. Pokiaľ by bol záujem, tak má
plný mobil fotografií maloletého dieťaťa aj z rozhodnej doby, o ktorej hovorí. Sociálne väzby má maloleté
dieťa aj v H., pretože aj z pohovoru vykonaného v Brne vyplýva, že dieťa má päť kamarátov, z toho
troch z ČR a dvoch zo SR, hoci v čase vykonania pohovoru bolo dieťa už viac ako rok neoprávnene
premiestnené matkou do SR. A. je kamarát maloletého dieťaťa z H.. Čo sa týka finančnej podpory matky

jej matkou, tak podotkol, že po dobu, po ktorú boli spolu a boli v H., matka bola na materskej a potom
bola väčšinou času bez práce, teda celková finančná záťaž bola na ňom.

53. Matka aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní odvolacieho súdu uviedla, že sa
pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, vrátane vyjadrenia k odvolaniu a navrhla, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Poprela tvrdenia otca, že maloleté dieťa

navštevovalo MŠ v Prahe pravidelne, keďže toto zariadenie ani MŠ nebolo (toto zariadenie nemá štatút
MŠ). Poukázala na to, že toto zariadenie nemá od novembra 2022 k dispozícii prehľad dochádzky
maloletého dieťaťa do tohto zariadenia, pretože prešli na iný systém. Z potvrdenia tohto zariadenia ani
nevyplývalo, že by maloleté dieťa v rozhodnom období od januára 2021 do mája 2023 navštevovalo
toto zariadenie každý deň. Pokiaľ maloleté dieťa do tohto zariadenia nešlo, nie vždy jeho neprítomnosť

ospravedlnila, práve preto, že nešlo o MŠ. Výpisy z účtu otca preukazujú, že niektoré dni sa kartou
platilo, avšak nebolo to na dennej báze a tieto ním založené výpisy z účtu nepreukázali, že platby
aprístupktomutoúčtumohlamaťlenona.Čosatýkavýpovedesvedkynep.P.,išlooúčelovétendenčné
tvrdenia, pre odstup času si nemohla presne pamätať, navyše, keď sa ani ona nezdržiavala vo svojom
byte každý deň, kedy sa ona s maloletým zdržiavali v byte v H.. Poukázala na to, že aj pred letom

2023 sa zdržiavala aj na území SR, čo preukazujú fotografie ňou predložené, zatiaľ čo otec z tohto
obdobia fotografie nepredložil. Poprela, že by maloleté dieťa malo v H. veľa kamarátov. Tvrdila, že
otec neprejavoval dostatočný záujem o maloletého, zväčša s maloletým trávil dovolenky s prespatím na
hoteli. Nebráni v styku otca s maloletým dieťaťom. Preukázala nejaké platby na Slovensku, a nakoľko
jej finančné možnosti neboli najlepšie, tak jej vypomáhala jej matka, napr. s nákupom potravín pre ňu

a maloleté dieťa. Poprela tvrdenia otca, že maloleté dieťa bolo v ČR na dennej báze, nakoľko sám otec
uvádzal, že boli obdobia, keď bolo maloleté dieťa niekoľko týždňov v SR.
Nestotožnila sa so závermi českého súdu ohľadne obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v ČR.
Z českého rozhodnutia vyplýva, že maloleté dieťa má silné sociálne väzby v SR, ktoré sa vytvárali aj pred
májom 2023. Toto konštatovanie nepotvrdzuje tvrdenie otca, že maloleté dieťa bolo od januára 2021 do

mája 2023 na dennej báze v ČR. Bolo konštatované, že maloleté dieťa často navštevovalo SR, kde je
aj silnejšie ukotvené. Český súd dospel k záveru o zamietnutí návrhu otca na uloženie povinnosti, aby
maloletého navrátila do ČR, čím by boli významnejšie narušené sociálne pomery maloletého dieťaťa.
Mala za to, že otcom podaný návrh na navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je potrebné
posudzovať z pohľadu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Bolo by v príkrom rozpore s najlepším

záujmom maloletého dieťaťa nariadiť jeho návrat do ČR. Uviedla, že svedkyňa p. N., ktorá vypovedala
pred súdom, je jej dobrou priateľkou, ktorej sa zdôverovala, sú spolu v blízkom kontakte. Táto svedkyňa
sa jasne vyjadrila, že väčšinu času dieťa trávilo v SR. H. N. ako jej blízka priateľka si isto inak pamätá
jej prítomnosť s maloletým dieťaťom v SR než ako cudzí ľudia – susedia.
Poukázala na všetky svoje vyjadrenia a v nich obsiahnuté okolnosti, pre ktoré sa vracala do H.. Do júna

2020 žili ako rodina, čo si aspoň myslela. Keď prišla o dve deti v roku 2020, otec ju aj s maloletým
dieťaťom odviezol na Slovensko, odišiel na dovolenku so svojou vydatou priateľkou a im povedal, že
ich už nechce, čo bolo v júni 2020. Otec v období od júna 2020 do decembra 2020 chodil na Slovensko
po maloleté dieťa a trávil s ním v priemere 3-5 dní v mesiaci. Otec sa dožadoval nových šancí, pričom
z jeho strany išlo o falošnú hru a jej zneisťovanie, ako aj využívanie jej finančnej závislosti na ňom, keď

peniaze používal ako prostriedok manipulácie. Dňa XX.XX.XXXX maloleté dieťa malo 3 roky a vtedy
mala nastúpiť do jej predchádzajúcej práce alebo dať výpoveď. Otec jej povedal, aby dala výpoveď
s tým, že ju zamestná vo firme, ktorej je spolumajiteľom. Na toto pristúpila, jej mzdu si vyplácal otec
a bola na ňom ekonomicky závislá. Dňa 20.06.2020 po tom, čo ju a maloleté dieťa otec odviezol na
Slovensko si hľadala prácu, avšak do žiadnej nenastúpila. V decembri 2020 ju otec prehováral, aby

skúsili experiment, ktorý spočíval v tom, aby prišla aj maloletým dieťaťom do H.. Otcovým sľubom verila.
Hľadala chybu v sebe. Odišla do H. na skúšobné obdobie s tým, že bolo dohodnuté, že ak to nevyjde,
tak pôjde s maloletým na Slovensko. Uviedla, že otec mal pomer so svoju vydatou zamestnankyňou,
ktorá už v čase, keď sa vydávala, s ním mala pomer. Ďalej uviedla, že otec sa k nej nesprával pekne,vynadal jej, nemala pocit bezpečia, zázemia, domova. Keď bola s maloletým dieťaťom na Slovensku,
otec žiadal ďalšie a ďalšie šance. Otec ju žiadal, aby sa vrátila aj v čase, keď už jeho priateľka bola
tehotná. Potvrdila, že dieťa vodila so sebou, pretože dieťa bývalo s otcom iba 3-5 dní v mesiaci. Otec

ich zvykol kontrolovať. Ona zabezpečovala všetky potreby dieťaťa. Maloleté dieťa trpelo separačnou
úzkosťou a jeho úzkostlivé nastavenie pretrváva doposiaľ. Otec od leta 2023 prejavuje účelový záujem
o maloleté dieťa. Maloleté dieťa sa jej zvykne pýtať, či ho ľúbi a či ho neopustí.
Čo sa týka krúžku rugby, tak v tomto krúžku sa neviedla dochádzka. Čo sa týka Anahity, tak do roku 2020
maloleté dieťa tento krúžok navštevovalo s výnimkou obdobia, keď s ním bola na Slovensku, kam často

chodievali. Od roku 2021 bolo maloleté dieťa v Anahite možno 5-krát. Dieťa má všetkých kamarátov
v SR, okrem A., ktorý je v H.. Maloleté dieťa má všetky väzby a putá v SR. Mala za to, že odlúčenie
dieťaťa od nej ako matky spôsobí dieťaťu traumu, pretože matka je v živote dieťaťa nenahraditeľná
a dieťa potrebuje jej blízkosť. Otec od rodiny v roku 2020 odišiel. Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila
k tomu, či v období od mája 2022 do mája 2023 zostala žiť v H. s maloletým dieťaťom, čo malo byť už
v období, keď otec trvalo opustil spoločnú domácnosť uviedla, že otcova priateľka bola vydatá pani, ktorá

mala doma manžela. Otec si prenajal byt vedľa kancelárie, čo bolo v máji 2021 a chvíľu sa zdržiaval
v byte H. I. a chvíľu v R.. Otec niekedy chodil do bytu H. I. intenzívnejšie, niekedy menej intenzívne,
niekedy prišiel s kyticou, niekedy spolu večerali a od určitej doby tam neprespával.

54. Kolízny opatrovník na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších

vyjadrení. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil.
S rodičmi v mesiacoch apríl a máj 2025 komunikoval ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom.
Kontaktoval aj obvodnú lekárku L. F., ktorá potvrdila, že maloletý pravidelne s matkou absolvuje všetky
prehliadky. Z posudku zo ZŠ, ktorú dieťa navštevuje vyplýva, že sa mu v škole darí.

55. Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči uviedla, že matka počas tohto konania neuniesla dôkazné
bremeno a neoznačila obdobia, počas ktorých sa mala od januára 2021 do mája 2023 zdržiavať v SR.
Poukázala na to, že návratové konania trvajú zväčša rok a deti sa musia vrátiť napr. do Anglicka,
Španielska,kdetáadaptáciamaloletýchdetímôžebyťodosťnáročnejšia,nežakotomôžebyťvprípade
maloletéhodieťaťa.Pokiaľmatkatvrdí,žejufinančnedotovalajejmatka,poukázalanato,žestarámatka

je na dôchodku a podľa potvrdenia z decembra 2023 mala dôchodok vo výške 980,- Eur mesačne. V
bode 26 rozhodnutia českého prvoinštančného súdu súd konštatuje, že matka protiprávne premiestnila
dieťa na Slovensko. Právomocou konať vo veci maloletého dieťaťa českými súdmi sa zaoberal aj
Ústavný súd Českej republiky. Právomoc prevzali české súdy. Z vyššie uvedeného rozhodnutia českého
prvoinštančného súdu vyplýva, že väzby si dieťa na Slovensku začalo vytvárať v roku 2020 a pokračovali

v roku 2023. Český súd zohľadnil aj záujem maloletého dieťaťa, zdôraznila, že matka môže žiadať český
súdopresťahovaniesanaúzemieSR.Malazato,žejepreukázané,žeobvyklýpobytmaloletéhodieťaťa
bol v ČR, kde bol aj život dieťaťa. V predmetnej veci nie je možné aplikovať čl. 13 Haagskeho dohovoru.
Opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu nadobudol a vykonával otec. Vyzdvihla, že čestné prehlásenia
predložené matkou sú len veľmi všeobecné. Otec nepoprel, že matka sa v SR mohla zdržiavať tak 2-

krát ročne, kedy išla na Slovensko za účelom návštevy, či dovolenky. Maloleté dieťa tu nemá iné väzby
okrem dovolenkových a návštevných. Bolo preukázané, že matka sa mala presťahovať v rámci ČR do
bytu v R., ale v máji 2022 odišiel do tohto bytu otec a väčší byt H. I. prenechal matke s dieťaťom z dôvodu
prihliadania na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Žiadnu separačnú úzkosť a ani úzkosť, ktorou by
maloleté dieťa podľa tvrdení matky malo trpieť, matka v konaní nepreukázala. Navrhla, aby odvolací súd

rozhodolvsúladespetitomnávrhuotcaamaloletédieťanavrátildokrajinyjehoobvykléhopobytudoČR.

56. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
a navrhovateľ to ani nespochybnil, že v júni 2020 doviezol matku s maloletým dieťaťom na Slovensko,
aby tu žili. Nebolo preukázané, že od tohto obdobia došlo k zmene obvyklého pobytu maloletého

dieťaťa. Matka žila približne 15 dní v mesiaci v SR, nebolo to pravidelné a nerobila si evidenciu, kde
kedy bola. Všetkými dôkazmi matka preukázala, že žila v SR a do ČR odchádzala kvôli tomu, aby sa
dieťa stretávalo so svojím otcom. Ak otec tvrdí, že dieťa bolo v H. na dennej báze, tak klame, pretože
to nevyplýva zo žiadnych ním predložených dôkazov. Takéto závery nemožno vyvodiť ani z výpisov
z účtov, či výpovedí svedkov. Poprela, že otec odišiel do R. do iného bytu preto, aby matke poskytol

väčší byt. Ide o jeho účelové tvrdenia, ktorými kryje to, že sa v tom byte stretával s inou ženou. Otec
nespochybnil svoju inú známosť a paralelný vzťah. Z SMS písaných otcom matke vyplýva, že otec sa
dožadoval skúšobného obdobia, čo teraz popiera, čo však nie je pravda. Poukázala na to, že stará
matka maloletého dieťaťa (matka matky) matke finančne vypomáhala, čo bolo v jej možnostiach, keďžezdedila peniaze, prenajímala iný byt v tom istom vchode, kde býva a v spoločnej domácnosti býva aj
so svojím manželom, teda má k dispozícii aj manželov príjem. Rodičia matky sú zvyknutí žiť skromne,
bolo teda v možnostiach matkinej matky finančne vypomáhať svojej dcére, a to aj nákupom potravín,

či iných vecí potrebných pre maloleté dieťa. Čo sa týka potvrdenia od lekára, matka nikdy netvrdila,
že by nebývala aj v ČR, ale keďže dieťa bolo nemocensky poistené v ČR, tak navštevovalo lekárov
tam, pretože na Slovensku si muselo všetko hradiť. Dieťa nemohlo byť poistené v dvoch zdravotných
poisťovniach. Dieťa párkrát v ČR bolo u lekára, čo bolo práve v čase, keď matka bola s dieťaťom v ČR,
bolo to pre ňu ekonomicky výhodnejšie. Otec poukazuje na troch kamarátov, ktoré má maloleté dieťa,

avšak uvádza meno len jedného, a to A., ktorého má dieťa vďaka matke, ktorá počas toho, ako bola
s dieťaťom v ČR mu chcela vytvoriť program, tak mu našla kamaráta. Mala za to, že bolo dostatočne
preukázané, že väčšie väzby má dieťa v SR, kde má množstvo kamarátov a starých rodičov, s ktorými
trávilo oveľa viac času ako s otcom. Matka má na Slovensku veľa priateľov, spolužiakov a kamarátov,
ktorí majú deti vo veku maloletého, s ktorými sa pravidelne stretávajú a udržiavajú väzby, absolvujú
oslavy. Otec neuviedol žiadnych blízkych kamarátov dieťaťa v ČR. Považovala za nelogické, že dieťa

by malo mať väzby v SR od leta 2020, ktoré sa mali podľa právnej zástupkyne otca prerušiť a znova
obnoviť od leta 2023. V konaní pred súdom prvej inštancie otec priložil fotografie s maloletým dieťaťom
len od leta 2023, pričom mal dostatok času, aby predložil fotografie s dieťaťom aj pred týmto obdobím,
čo neurobil. Otec v rozhodnom období nepreukázal starostlivosť o syna a už vôbec nie na dennej báze.
Od mája 2021, keď mal byť v byte v R., už mal minimálne prehľad o tom, kde sa matka a maloleté dieťa

nachádzajú na dennej báze, preto jeho tvrdenia, že mali byť v ČR nie sú pravdivé. Pokiaľ by súd vyhovel
návrhu otca, matka by stratila právo vychovávať svoje dieťa, pretože je nemajetná a nemá finančné
prostriedky na nákladný život v H., teda by nemohla žiť s maloletým dieťaťom a vychovávať ho tak, ako
to robila doposiaľ. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, ktorý súd návrh otca ako nedôvodný, ktorý nie je v záujme dieťaťa zamietol.

57. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 123 ods.1 CMP, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení

alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný
niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.

Podľa § 123 ods. 2 CMP, súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností

podľa odseku 1.

Podľa § 134 ods. 1 CMP, ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie
spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie
v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.

Podľa § 134 ods. 2 CMP, v rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie

medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru, cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané, a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené,
ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, ab) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na

základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 4 Haagskeho dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území
zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie

dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa čl. 12 Haagskeho dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa
článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom
sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného
roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo

správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie

o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 14 Haagskeho dohovoru, pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne

prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne
rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez
osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré
by sa inak muselo uplatniť.

Podľa čl. 19 Haagskeho dohovoru, rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno
považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Podľa čl. 2 bod 9 Nariadenia, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so
starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 2 bod 11 Nariadenia, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie je premiestnenie
alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:
a) takéto premiestnenie alebo zadržiavanie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého
rozhodnutím, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom

malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď
spoločne, alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo
zadržaniu.

Podľa čl. 21 bod 1 Nariadenia, súdy členských štátov pri výkone svojej právomoci podľa oddielu 2 tejto
kapitoly poskytnú v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi dieťaťu, ktoré je schopné
sformulovať svoje názory, skutočnú a účinnú príležitosť ich vyjadriť priamo alebo prostredníctvom
zástupcu alebo vhodného subjektu.Podľa čl. 21 bod 2 Nariadenia, ak súd v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi
poskytne dieťaťu možnosť vyjadriť svoje názory podľa tohto článku, prikladá im patričnú pozornosť

zodpovedajúcu veku a vyspelosti dieťaťa.

Podľa čl. 26 Nariadenia, článok 21 tohto nariadenia sa vzťahuje aj na konanie o návrat podľa Haagskeho
dohovoru z roku 1980.

Podľa čl. 27 bod 3. Nariadenie, ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne na základe článku 13
ods.1písm.b)Haagskehodohovoruzroku1980,nesmieodmietnuťnávratdieťaťa,akúčastníkžiadajúci
návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané
opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate.

58. Predmetom konania je návrh otca maloletého, ktorý žiada, aby súd nariadil návrat maloletého

do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky, nariadil matke maloletého, aby maloletého
navrátila na územie Českej republiky do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a v prípade, že matka
maloletého v stanovenej lehote nenavráti na územie Českej republiky, je on ako otec oprávnený po
uplynutí stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu,
t. j. na územie Českej republiky. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý sa narodil v Českej republike

a rodičia žili spolu ako partneri v Českej republike v jeho byte a viedli spoločnú domácnosť. Počas
rodičovskej dovolenky matka strávila s maloletým obdobie aj na Slovensku a naspäť do Českej republiky
sa vrátila dňa 31.12.2020. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do mája 2022, kedy sa on odsťahoval
a byt prenechal matke s maloletým. On je Čech, ktorý od narodenia žije v Českej republike, kde má
rodinu a účastníci plánovali svoj spoločný život výlučne v Českej republike. Matka bola zamestnaná vo

firme Y. E. B. A., člena skupiny Y. E. K. H., v Českej republike. Maloletý v H. navštevoval od roku 2021
škôlku (M.) so súhlasom oboch rodičov a mal tu svojho pediatra L. N. D., kde od narodenia absolvoval
všetky povinné prehliadky. Maloletý je poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Českej republike.
Okrem materskej školy maloletý v H. navštevoval kurz plávania v plaveckom klube Anahita, od roku 2021
tréningy rugby v športovom klube Rugby Club Praha, zúčastňoval sa kurzov organizovaných klubom

Y. D. a L. X. v Prahe. Maloletý sa rád hrá s kamarátmi, napr. A., W., Y., F., L., L.. Uviedol, že v máji
2023 (16.05.) matka odišla s maloletým na návštevu svojej rodiny na Slovensko, kde mala byť podľa
dohody s ním do 14.06.2023, avšak z tejto návštevy sa nevrátila, hoci ju viac násobne žiadal o návrat
do Českej republiky. Maloletý na Slovensku nenavštevoval materskú školu, nemal tu pediatra a ani iné
zložky začlenenia sa do prostredia. Od 15.06.2023 tak matka neoprávnene maloletého zadržiava na

území Slovenskej republiky. Kým sa matka neodsťahovala na Slovensko, mohol maloletého pravidelne
vídať a venovať sa mu, čo už nie je možné. Otec si po rozchode s matkou a odsťahovaní sa zo spoločnej
domácnosti maloletého brával pravidelne, podnikali výlety, lyžovačky, návštevy jeho rodiny. Tvrdil, že
matka nerešpektuje jeho rolu v živote maloletého, keďže bez jeho súhlasu opustila územie Českej
republiky, čím ho ukrátila o možnosť tráviť s maloletým rovnocenný čas.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. Potvrdila, že maloletý sa narodil v Českej
republike, ale obvyklý pobyt má od júna 2020 na základe ústnej dohody rodičov založený v B., na
adrese F. XXXX/XX. Otec ju spolu s maloletým priviezol a vysadil ich s taškami pred bytovým domom,
v ktorom bývajú jej rodičia. Maloletý s ňou žil v roku 2020 na území Slovenska, pretože otec mal iný
vzťah, ktorý odmietal ukončiť. Otec v roku 2020 zaplatil maloletému škôlku v B.. Koncom roka 2020

sa otec začal dožadovať „skúšobného obdobia“, kedy si on rozmyslí, či svoj vzťah s p. A. ukončí.
Uviedla, že si veľmi priala mať kompletnú rodinu, ale nesúhlasila s tým, že otec bude mať viac vzťahov
a paralelné životy. Pre potreby doby, kedy sa mali zdržiavať v H., jazdila s maloletým v priemere na
10-15 dní v mesiaci do H., kde im dal otec k dispozícii jeden zo svojich bytov na adrese H. I. XXX/
XX, H. X. Tvrdila, že bolo postavené naisto, že ak ich experiment nevyjde, zostane s maloletým na

Slovensku a maloletý bude chodiť za otcom do H.. Ona s maloletým od roku 2021 do mája 2023 trávila
v priemere 15 a viac dní mesačne na Slovensku v B., kde má aj starých rodičov, s ktorými má maloletý
veľmi blízky vzťah. Zvyšné dni v mesiaci bola s maloletým v H. „k dispozícii“ otcovi, ak by sa otec
rozhodol tráviť so synom čas. Otec si však na syna našiel čas na cca 5 dní v mesiaci, kedy s ním
išiel na bazén alebo do hotela na víkend do hôr. Neplnil si žiadne rodičovské povinnosti vo vzťahu

k maloletému a nezabezpečoval mu starostlivosť, plnil si svoju vyživovaciu povinnosť podľa toho, ako
„poslúchala“. Otec „skúšobné obdobie“ neustále predlžoval, žiadal ďalší čas na rozmyslenie a vyčítal
jej, že sa málo snaží. Po troch rokoch otec svoj vzťah s p. A. neukončil a dokonca sa s ňou začal
prezentovať aj na verejnosti. Od 04.09.2023 si maloletý na Slovensku plní predprimárne vzdelávaniev Materskej škole B. B. X, B. a do triedy chodí s jeho dobrým kamarátom M.. Maloletý na Slovensku od
narodenia navštevuje aj lekárov (podľa toho, kde sa aktuálne nachádzali), pediatra mal nielen v Českej
republike, ako aj na Slovensku, a to najskôr L. H. a od septembra 2023 má maloletý pediatra už len na

Slovensku (L. F.). Maloletý na Slovensku navštevuje krúžok pohybových aktivít YTA v Trnave, futbalový
krúžok, plavecký krúžok. Tvrdenia otca, že maloletý sa rád hrá s kamarátmi, napr. A., W., Y., F., L., L.
označila za všeobecné a účelové. Otec za celý synov život mu nenašiel jediného kamaráta, nikdy sa
s ním so žiadnym kamarátom nestretával, nebudoval maloletému žiadne sociálne väzby s kamarátmi.
W. je chlapec z ihriska, s ktorým sa pravidelne nestretával. F., Y. a L. sú deti z klubu M., kde nebola

pravidelná školská dochádzka, pričom maloletý tam chodil nepravidelne (len, keď s ňou bol v Českej
republike) a s tými deťmi sa mimo škôlky nestretával. Navrhla, aby súd návrh otca v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.
V ďalších písomných vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich stanoviskách a dôvodoch.

59. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol uznesením č. k. 40P/47/2023-370 zo dňa 27.11.2023 tak,

že návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny – Českej republiky zamietol (I. výrok)
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie otec a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 14CoP/106/2024-778 zo
dňa 19.06.2024 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol, a to uznesením č. k. 40P/47/2023-1407 zo dňa

27.11.2024, ktorým návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny – Českej republiky
zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Proti
tomuto uzneseniu otec podal odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

60. Keďže predmetom konania v danej veci je návrh otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa

do krajiny jeho obvyklého pobytu, odvolací súd postupoval v zmysle právneho predpisu záväzného
pre Slovenskú republiku, t. j. Haagskeho dohovoru, ktorý v spojení čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa nimi musia riadiť
a rozhodovať v súlade s nimi. Cieľ Haagskeho dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre
všetky štáty, ktoré k nemu pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t. j. postup, ako zabezpečiť účel

Haagskeho dohovoru už tento ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov.
V právnom poriadku Slovenskej republiky ide o procesný kódex - Civilný mimosporový poriadok,
ktorý osobitne upravuje dokazovanie a podmienky konania o návrat maloletého do cudziny pri jeho
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (oddiel VI.). Konanie o návrat maloletého do cudziny vo
veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 123 a nasl. CMP) ako typ mimosporového

konania, je teda reflexiou medzinárodného záväzku z Haagskeho dohovoru. Cieľom je zabezpečenie
primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, t. j. zabezpečenie okamžitého návratu dieťaťa, ktoré bolo
neoprávnenepremiestnenédoinéhozmluvnéhoštátualebovňomzadržiavané,abyodieťatirozhodoval
súd štátu jeho obvyklého pobytu, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov
a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho

rozhodnutia výberom rozhodného práva.

61. V rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa navrátené do miesta
obvyklého pobytu alebo nie, v tomto konaní súd nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa
ani o styku rodičov s dieťaťom. Cieľom konania o návrat je preložiť dieťa do prostredia, ktoré mu

je najznámejšie, a tým obnoviť kontinuitu jeho životných podmienok a podmienok rozvoja (rozsudok
Súdneho dvora z 08.06.2017, OL, C-111/17, EU:C:2017:436, bod 61). V prípade, že súd ustáli, že došlo
k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do
jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého
dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek

uvedených v čl. 13 Haagskeho dohovoru, ktoré je nutné v zmysle tohto dohovoru vykladať reštriktívne
a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru.
Vychádzajúc zo znenia čl. 19 Haagskeho dohovoru, má návratové konanie charakter predbežného
konania,vktoromjezisťovanýkonfliktsjurisdikciouamávňombyťskonečnouplatnosťouzodpovedaná
otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V tomto konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti

rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy, ale výlučne skutočnosti rozhodné
z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Haagskeho dohovoru. Cieľom konania
o návrat upraveného Haagskym dohovorom a Nariadením je, aby jeden z rodičov nemohol posilniťsvoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím protiprávnym konaním
vymaní z právomoci súdov, ktoré sú príslušné podľa pravidiel stanovených najmä citovaným nariadením
rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k tomuto dieťaťu (rozsudok Súdneho dvora z 02.

08. 2021, A., C-262/21 PPU, EU:C:2021:640, bod 47).

62. Dokazovanie v predmetnom konaní preto odvolací súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom
výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie
alebo zadržanie maloletého neoprávnené, v súvislosti s čím bolo potrebné odpovedať na otázky: aká

je krajina obvyklého pobytu maloletého, či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo
k maloletému, a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletého je potrebné nariadiť, či je daný niektorý
z dôvodov na nenariadenie návratu.

63. Odvolací súd návrh otca (podaný dňa 08.11.2023, t. j. v lehote 1 roka od neoprávneného
premiestnenia a zadržiavania maloletého dieťaťa matkou – od 15.06.2023) posúdil ako dôvodný

a v súlade s čl. 12 Haagskeho dohovoru pre splnenie všetkých podmienok pre nariadenie okamžitého
návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu na územie Českej republiky, pri zhodnotení
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

64. Pojem obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej

osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá
predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora
z 25.11.2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). Súdny dvor považuje sociálne a rodinné prostredie
rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. V prípade, že
je dieťa v nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou

osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho, s ktorými dieťa
zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku,
pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča (rodičov) na území členského štátu a jednak
geografické a rodinné korene, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič (rodičia) a dieťa
udržiavajú (porov. rozsudok z 22. 12. 2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56).

65. Maloleté dieťa sa narodilo v H., v Českej republike a má slovenské i české štátne občianstvo.
Maloleté dieťa bolo poistené v českej zdravotnej poisťovni. Medzi rodičmi nie je sporné, že pred
narodením dieťaťa žili v H. v spoločnej domácnosti v otcovom byte na adrese H. I. XX, H. X, a to až do
cca polovice roka 2020, kedy matka odišla na Slovensko aj s maloletým dieťaťom so súhlasom otca.

Dňa 31.12.2020 sa matka vrátila do H., keďže maloleté dieťa sa vtedy nachádzalo v starostlivosti otca od
27.12.2020 s odôvodnením, aby maloletému dieťaťu nerobila komplikácie a aby sa pokúsila o obnovenie
spolužitia s otcom, o ktoré ju žiadal. Rodičia spolužitie v spoločnej domácnosti ukončili v máji 2022,
kedy sa otec odsťahoval a matke s maloletým dieťaťom prenechal svoj byt, v ktorom matka s maloletým
bývala až do jej odsťahovania sa na Slovensko v máji 2023. Otec si v blízkosti ich bydliska zakúpil ďalší

byt tak, aby bývali v blízkosti seba a mohli sa v starostlivosti o maloleté dieťa striedať. S maloletým sa
pravidelne stretával, podnikali spolu výlety, lyžovačky a návštevy otcovej rodiny.
Pri ustálení obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na základe vykonaného dokazovania odvolací súd
prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bezprostredne pred jeho premiestnením
na územie Slovenskej republiky matkou bola Česká republika, kde maloleté dieťa žilo so svojimi rodičmi.

Za preukázané mal, že matka aj s maloletým dieťaťom odišla v máji 2023 (16.05.) z Českej republiky
na návštevu svojej rodiny na Slovensko, kde mala byť podľa dohody s otcom do 14.06.2023, avšak
z tejto návštevy sa nevrátila, hoci ju o návrat do Českej republiky otec viac krát žiadal. Zotrvávanie
matky s maloletým dieťaťom na Slovensku je od 15.06.2023 doposiaľ bez súhlasu otca, ktorý matke
opakovane vyjadroval svoj nesúhlas s presťahovaním maloletého dieťaťa na Slovensko. Za súhlas otca

s presťahovaním maloletého dieťaťa v júni 2023 nemožno považovať to, že v roku 2020 otec matke
súhlas s pobytom maloletého dieťaťa na Slovensku udelil. Tento súhlas fakticky stratil účinok tým, že
matka sa dňa 31.12.2020 navrátila do Českej republiky a od tohto momentu s maloletým dieťaťom žila
v H., v Českej republike, v spoločnej domácnosti s otcom. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani
argumentácia matky, ktorá návrat do Českej republiky do spoločnej domácnosti s otcom odôvodňovala

akýmsiskúšobnýmobdobímdočasnéhocharakteru,počasktoréhomalotecukončiťsvojparalelnývzťah
s inou ženou s tým, že keď sa tak nestane, bude s maloletým dieťaťom naďalej žiť na Slovensku s tým,
že bolo postavené naisto, že ak ich experiment nevyjde, zostane žiť s maloletým dieťaťom na Slovensku
a maloleté dieťa bude chodiť za otcom do H., keďže na podporu uvedenej argumentácie absentujúrelevantné dôkazy. Následné tvrdenia matky o tom, že od roku 2021 do mája 2023 trávila s maloletým
dieťaťom v priemere 15 dní a viac na Slovensku v B., kde má aj starých rodičov, s ktorými má dieťa veľmi
blízky vzťah, a ostatné dni bola s maloletým dieťaťom v Prahe, kde malo byť dieťa k dispozícii otcovi,

pričom otec rozporoval dĺžku týchto období, počas ktorých mala byť s dieťaťom na Slovensku, odvolací
súd vyhodnotil tak, že tieto obdobia trávenia času matky s maloletým dieťaťom na Slovensku, ktorých
rozsah ani nebol preukázaný, boli prirodzené, keďže matka pochádza zo Slovenska, a odôvodnené aj
tým, že jej matke bolo diagnostikované závažné ochorenie, a teda jej chcela byť nablízku. Naviac v tomto
období (od roku 2021 do mája 2023) maloleté dieťa na Slovensku nenavštevovalo žiadne predškolské

zariadenie, ani záujmové krúžky a matka v tomto období na Slovensku nebola zamestnaná.
Odvolacísúdnesporoval,žemaloletédieťatráviločasajnaSlovensku,avšaktietopobytysozreteľomna
skutočnosť, že matka pochádza zo Slovenska, kde má rodičov a príbuzných vyhodnotil ako prirodzenú
súčasť života detí pochádzajúcich z „medzinárodných“ partnerstiev. Podstatným pre vyhodnotenie ich
vplyvu vo vzťahu k ustáleniu krajiny obvyklého pobytu je ich účel a charakter. Nejaví sa pravdepodobné,
že by sa matka, ktorá na jednej strane tvrdí, že sa pokúšali s otcom o obnovenie vzťahu spolužitím, kvôli

čomu sa dňa 31.12.2020 vrátila do Českej republiky, trávila čas s maloletým dieťaťom tak, ako popisuje,
t. j. dva týždne v H. a dva týždne na Slovensku, pričom sama uvádzala, že niekedy trávila mesiac
na Slovensku a mesiac v Českej republike, či tri dni na Slovensku a týždeň v Českej republike, teda
nevedela uviesť presné obdobia, kedy bola od januára 2021 do júna 2023 na Slovensku, odkazovala na
čestné prehlásenia jej rodičov a priateľov, z ktorých ale takéto údaje nevyplývajú. Takémuto fungovaniu

nenasvedčuje ani matkina túžba po kompletnej rodine, ktorej naplnenie sa malo diať práve obnovením
spolužitia rodičov a maloletého dieťaťa. Následne, keď sa v máji 2021 zamestnala na dohodu o vykonaní
práce v Českej republike, tvrdila, že aj za obdobie, keď bola zamestnaná, t. j. do augusta 2022, pre ňu
vždy prácu nemali, tak mohla fungovať v režime dva týždne v mesiaci H. a dva týždne B., čomu odvolací
súd neuveril, keďže z pracovného posudku jej zamestnávateľa takéto skutočnosti nevyplývajú.

V konaní bolo preukázané, že maloleté dieťa na základe zmluvy č. 2021/05 nastúpilo k dochádzke do
predškolského klubu G. L., P. I. XX, H. X – G. dňa 31.05.2021 a do klubu po celú dobu pravidelne
dochádzalo (zo zmluvy vyplýva, že dieťa bolo prihlásené k plnej dochádzke na 5 dní v týždni). Pokiaľ
matka poukazovala na to, že toto zariadenie jej nevedelo poskytnúť prehľad dochádzky maloletého do
tohto zariadenia z dôvodu, že prešli na iný dochádzkový systém (čím chcela preukázať svoje tvrdenie,

že dieťa toto zariadenie pravidelne nenavštevovalo v rozhodnom období od januára 2021 do mája
2023), ani tento argument nebol spôsobilý vyvrátiť preukázanú skutočnosť, že maloleté dieťa tento
predškolský klub navštevovalo. Maloleté dieťa navštevovalo pravidelne kurzy cvičenia pre predškolské
deti v Monkey's Gym v Prahe od 04.09.2019 do 27.01.2020, od 05.01.2022 do 26.01.2022 a od
02.02.2022 do 29.06.2022 a pravidelne navštevovalo aj plavecké kurzy v rokoch 2018 až 2020, ale aj

v lete 2021 a od januára do júla 2022. Dieťa bolo v starostlivosti pražskej pediatričky L. N. D., ktorú
fyzicky navštevovalo nielen v rokoch 2017 až 2020, ale aj v roku 2021 (marec, apríl, máj) a v roku
2022 (apríl, september). Maloleté dieťa bolo zaregistrované u českej stomatologičky L. R. V. (H.) od
29.06.2018 s frekvenciou preventívnych prehliadok v roku 2018, 2019, 2020, 2021 (2x) a 2022 (2x).
Maloleté dieťa bolo ošetrené vo FN K. L. K. H. v roku 2018, 2019, 2021 (3x), 2022 (4x) a 2023 (1x).

V H. navštevovalo aj ambulanciu klinickej logopédie (H. C. K.) v roku 2021 (4x), 2022 (5x) a 2023 (3x).
Čo sa týka návštev maloletého u lekára L. L. H. na Slovensku, z e-mailového potvrdenia datovaného
05.09. 2023 nie je možné vyvodiť konkrétne dátumy, kedy mal poskytovať dieťaťu lekársku starostlivosť
s tým, že potvrdil len opakované návštevy maloletého. Pochybnosti vzbudzuje dohoda o poskytovaní
lekárskej starostlivosti datovaná dňom 27.09.2017, na základe ktorej mal L. L. H. prevziať maloletého

do starostlivosti od lekára (bez uvedenia jeho mena a priezviska) v Čechách, pričom táto dohoda je
podpísaná len matkou a otec tvrdil, že o takejto dohode vedomosť nemal.
Tieto v konaní preukázané skutkové okolnosti vyvracajú matkou tvrdenú obranu týkajúcu sa toho, že
obvyklý pobyt dieťaťa bol v Slovenskej republike, na čom nič nemôžu zmeniť ani vyhlásenia matkiných
rodičov, či priateľov popisujúcich stretávanie sa ich detí s maloletým A. a ich kamarátsky vzťah. Odvolací

súd mal za preukázané, že centrom životných záujmov rodiny, rodičov a maloletého dieťaťa bola Česká
republika, kde rodičia pracovali (aj keď matka bola spočiatku iba „fiktívne“ zamestnaná v otcovej firme,
potom pracovala u ďalšieho zamestnávateľa v období od 13.04.2021 do 25.08.2022, s dôrazom na to,
že v Slovenskej republike zamestnaná v období od januára 2021 do mája 2023 nebola), viedli spoločnú
domácnosť a v tomto zázemí si prirodzene budovali sociálne kontakty a rovesnícke väzby (čo bolo

potvrdené aj prehláseniami susedov bytu otca v H.), ktorých spochybňovanie zo strany matky súd
vyhodnotil ako účelové tvrdenie, ktorým sa snažila presvedčiť súd o opaku. Z vykonaného dokazovania
odvolací súd dospel k záveru o dočasnom charaktere pobytov matky s maloletým dieťaťom v Slovenskej
republike. Je pochopiteľné, že maloleté dieťa má kamarátov ako na Slovensku, tak aj v Českej republike,čo matka ani nerozporovala (rozporovala ich množstvo v Českej republike), pričom sa žiada uviesť, že
ich kvantitu nemožno stotožňovať s kritériom kvality kamarátskych vzťahov podľa intenzity, či miesta,
kde maloleté dieťa nadväzuje, či udržiava tieto vzťahy.

Aj skutočnosť, že matka po ukončení spolužitia s otcom v máji 2022 zostala s maloletým bývať ešte rok
v jeho byte podporuje záver súdu o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa v Českej republike.
Tvrdenia matky, že od roku 2020 nikdy nedala súhlas s trvalou zmenou obvyklého bydliska maloletého
dieťaťa z B. na Slovensku na územie Českej republiky, odvolací súd považoval za irelevantné, keďže zo
skutkových zistení vyplývajúcich z riadne vykonaného dokazovania v súlade s § 123 ods. 2 CSP ustálil,

že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa pred jeho presťahovaním matkou bol v Českej republike. Tejto
skutočnosti si matka musela byť plne vedomá, ako to vyplýva, aj z obsahu SMS komunikácie rodičov
pred presťahovaním maloletého dieťaťa matkou na Slovensko z Českej republiky, v ktorej sa matka
snažila získať súhlas otca s presťahovaním dieťaťa, čo sa jej nepodarilo (otec kontinuálne vyjadroval
svoj nesúhlas).
Záveru tunajšieho súdu o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa na území Českej republiky napokon

svedčí aj prebiehajúce konanie pred Obvodným súdom pre Prahu 9, na ktorý sa otec obrátil so svojimi
návrhmi na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému ako aj s návrhmi na nariadenie
neodkladných opatrení. Matka opakovane namietala nedostatok právomoci českých súdov, majúc za
to, že bydlisko maloletého dieťaťa bolo na základe dohody rodičov od roku 2020 na Slovensku. V tomto
smere je potrebné konštatovať, že súdy Českej republiky sa v rámci svojich rozhodnutí vysporiadali

tak s otázkou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa (a námietkami matky v tomto smere) ako s aj
právomocou konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Jurisdikciunadmaloletýmdieťaťomvovzťahukrozhodovaniuoopatrovníckychprávachvykonávačeský
súd, a to v prebiehajúcom konaní, ktoré nie je právoplatne skončené.
Skutočnosť, že maloleté dieťa si od 04.09.2023 plnilo predprimárne vzdelávanie v Materskej škole, B. B.

X, B., v školskom roku 2024/2025 navštevuje Základnú školu s materskou školou, A. X, B., od septembra
2023navštevujenaSlovenskupediatričkuL.F.akoajrôznezáujmovékrúžky(futbal,plávanie,akadémia
YTA) a má na Slovensku starých rodičov z matkinej strany a veľa kamarátov, nie je relevantná z hľadiska
záveru súdu, že rodičmi založený obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Českej republike, nemôže byť na
základe týchto okolností zmenený.

66. Odvolací súd sa následne zaoberal ustálením, či obaja rodičia alebo iba niektorý z nich k maloletému
dieťaťu vykonával opatrovnícke práva. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle Nariadenia pojem
opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo
určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodného listu maloletého

dieťaťa, výsluchu účastníkov vyvodil súd jednoznačný záver, že ide o dieťa, ku ktorému nadobudli
a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletému
dieťaťu zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, čo bolo nad všetky pochybnosti
preukázané. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otca nenamietala, spochybňovala však jeho
výkon, argumentáciou založenou na tvrdeniach, že otec bol pracovne vyťažený, venoval sa svojím

záujmom a vzťahu s inou ženou a opateru o maloleté dieťa prenechával iba na ňu. Túto argumentáciu
matky považoval súd za nedôvodnú, keď bolo preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do
mája 2022 a kritiku kvality starostlivosti otca zo strany matky vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k
návratovému konaniu (ktoré nie je konaním opatrovníckym).
Pri ustálení otázky, či bolo premiestnenie maloletého dieťaťa z Českej republiky na Slovensko matkou

neoprávnené, dôvodil, že neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie
porušenie opatrovníckeho práva, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že toto právo sa skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na

základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o
mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (čl. 3 Haagskeho
dohovoru). Vzhľadom na existenciu a výkon opatrovníckeho práva otca voči maloletému dieťaťu súd
uzavrel, že matka ako druhý rodič nemá výhradné právo určiť alebo meniť obvyklý pobyt dieťaťa. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade matka zadržiava

maloletého od 15.06.2023 bez súhlasu otca, resp. súhlasu opatrovníckeho súdu mimo krajiny obvyklého
pobytu maloletého a tento stav doposiaľ trvá.67.Odvolacísúdsanestotožnilsnámietkoumatky,ženavráteniemaloletéhodieťaťadoČeskejrepubliky
by bolo v príkrom rozpore s jeho najlepším záujmom, vzhľadom na skutočnosť, že princíp aplikácie
najlepšieho záujmu dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania sa odlišuje od

jeho uplatňovania v konaniach o opatrovníckych právach. Najlepším záujmom takéhoto dieťaťa je nebyť
neoprávnene premiestnené, s čím súvisí povinnosť zmluvného štátu Haagskeho dohovoru zabezpečiť
okamžitý návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Nariadenie návratu maloletého dieťaťa do
krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky plne korešponduje s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa, ktorým (záujmom) je ochrániť maloleté dieťa na medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami

jeho neoprávneného premiestnenia a zabezpečiť mu bezpečný návrat do štátu jeho obvyklého pobytu.
Inherentnou súčasťou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je jeho právo na to, aby nebolo odtrhnuté
od jedného z rodičov a zadržiavané druhým rodičom, ktorý sa domnieva, že jeho práva majú väčšiu
váhu než práva dotknutého dieťaťa. Dieťa nemôže byť považované za vlastníctvo rodičov, ale musí
byť k nemu pristupované ako k jednotlivcovi s vlastnými právami a potrebami (rozsudok ESĽP vo veci
Maumousseau a Washingtom proti Francúzsku zo 06.12.2007, sťažnosť č. 39388/05, bod 68).

Spory či nezhody medzi rodičmi nie je možné riešiť tým, že jeden z rodičov bez vedomia a súhlasu
druhého rodiča, resp. akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia súdu odíde alebo zotrvá spoločne
s maloletým dieťaťom v inom štáte, než je štát obvyklého pobytu dieťaťa, a tým znemožní druhému
rodičovi výkon jeho rodičovských práv. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu, keďže ním
dochádza k vážnemu zásahu do práv druhého rodiča, preto je žiaduce, aby následky tohto konania

boli pokiaľ možno čo najrýchlejšie odstránené rozhodnutím o nariadení návratu dieťaťa do krajiny jeho
obvyklého pobytu. Haagsky dohovor sleduje práve tento účel (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 37/2022 zo dňa 18.01.2022).

68. Z prejaveného názoru maloletého dieťaťa, ktoré hovorí slovenským i českým jazykom, vyplýva,

že dieťa má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom, nechce žiť len na Slovensku, ale chce chodiť aj
do Českej republiky, chce, aby sa vyriešil konflikt medzi rodičmi, aby sa nehádali a bol kľud. Vedelo
by si predstaviť návštevu školy tak v Českej republike, ako aj na Slovensku. Uvádzalo, že kamarátov
má v Českej republike i na Slovensku, dokonca kamaráta A. z Čiech označilo za lepšieho najlepšieho
kamaráta ako L. zo Slovenska. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj názor maloletého

dieťaťa s ohľadom na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť (dieťa bolo vo veku 7 rokov), ktorý aj v kontexte
všetkých skutočností zistených v priebehu konania svedčí v prospech vyhovenia návrhu otca.

69. Odvolací súd sa zaoberal aj tým, či v konkrétnych okolnostiach veci boli splnené podmienky,
za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. Ustálil, že v danom prípade tieto podmienky

pre nenariadenie návratu maloletého dieťaťa predpokladané v čl. 13 Haagskeho dohovoru splnené
neboli, keďže matka neuniesla dôkazné bremeno na preukázaní existencie vážneho nebezpečenstva
v prípade návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 81/2020-21 zo dňa 13.02.2020, v ktorom ústavný
súd konštatoval, že vyplýva z ľudskej jedinečnosti, zložitosti ľudskej psychiky a duše, ako aj z pestrosti

života v jednotlivých kútoch sveta, že každá zmena sociálneho a kultúrneho prostredia pri návrate do inej
krajiny (aj keď krajiny obvyklého pobytu dieťaťa) predstavuje určité riziko vzniku sociálnych a kultúrnych
záťaží pre dieťa, avšak s týmto rizikom je potrebné objektívne počítať a formulácia čl. 13 písm. b)
Haagskeho dohovoru uvedené akcentuje, keď pripúšťa nenariadiť návrat dieťaťa rozhodnutím súdu do
krajiny obvyklého pobytu len v prípade existencie vážneho nebezpečenstva (a teda nie všeobecného,

potenciálneho alebo v miere predpokladaného a logického) fyzickej alebo duševnej ujmy (a teda nie
vo vzťahu k nezačleneniu do sociálneho či kultúrneho prostredia samému osebe) alebo privedenia
dieťaťa do neznesiteľnej situácie (musí ísť o situáciu, ktorá má reálny potenciál ohroziť mravný vývoj
dieťaťa alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu strádaniu po stránke nedostatku pre život nevyhnutných
predpokladov – strava, ošatenie, bývanie, vzdelania a pod.).

Výnimka zakotvená v čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru sa vzťahuje len k vážnej hrozbe ujmy
na strane dieťaťa, nie rodiča, a týka sa len tých situácií, v ktorých nemožno od dieťaťa spravodlivo
a rozumne požadovať, aby znášalo nepríjemnosti spojené s návratom do krajiny jeho obvyklého pobytu
(napr. rozsudok ESĽP vo veci K. J. proti Poľsku, bod 64; rozsudok ESĽP vo veci Maumousseau
a Washington proti Francúzsku, body 69 a 73). Žiadnu takúto okolnosť odvolací súd na základe

vykonaného dokazovania nezistil, keď maloleté dieťa hovorí aj českým jazykom, čo je dôležité najmä
v kontexte prípadného plnenia si povinnej školskej dochádzky, v Českej republike má svojho otca,
s ktorým má vytvorený silný citový vzťah, nevlastného brata, rodinných príslušníkov z otcovej strany,
kamarátov, dostupnú zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni, ako aj možnosti návštev záujmovýchkrúžkov (ktoré aj navštevovalo). Vážna hrozba ujmy, pre ktorú by bolo potenciálne možné nenariadiť
návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, sa musí týkať výlučne maloletého dieťaťa, nie rodiča (v
tomto prípade matky). Argumentácia matky, že je vo svojom odbore v Českej republike nezamestnateľná

a nemá finančné prostriedky na život vo veľkomeste, akým je H., neobstojí, keď nebolo preukázané,
že by matka mala akékoľvek obmedzenia (s výnimkou neznalosti českých daňových a účtovných
predpisov), pre ktoré by sa nemohla uplatniť na trhu práce v Českej republike a dosahovať adekvátny
príjem pre život v danom meste. Nie je vylúčené, že matka si pri vyvinutí primeraného úsilia osvojí
českú daňovú a účtovnú legislatívu a podarí sa jej uplatniť aj v danom odbore. Neušlo pozornosti

odvolacieho súdu, že otec verbalizoval, že je ochotný platiť matke po určitú dobu nájomné, keďže
si uvedomuje, že bývanie v H. nie je jednoduché, pričom z jeho zodpovedného prístupu ohľadne
finančného zabezpečovania rodiny v minulosti je dôvodné predpokladať, že matke bude po finančnej
stránke nápomocný.
Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, neposkytuje
súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo

šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu,
kde malo dieťa pobyt pred únosom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
176/2015 zo dňa 27.04.2015).

70. V okolnostiach danej veci odvolací súd vyjadruje pochopenie pre situáciu matky, ktorá si na území

Slovenskej republiky zariadila nový život, cíti sa stabilnejšia v kruhu svojej pôvodnej rodiny a priateľov,
avšak súčasne pripomína zodpovednosť matky za jej rozhodnutie žiť v zahraničí (Českej republike)
a založiť si rodinu s cudzincom (občanom Českej republiky), z čoho pre ňu plynú adekvátne následky
prejavujúce sa aj vo výsledku tohto konania.

71. Ďalšie argumenty účastníkov konania odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

72. Na listiny predložené otcom (dátami z mobilného telefónu matky, vrátane vyúčtovania

služieb, súhrnného prehľadu služieb a prehľadu služieb po číslach, výpisu z platobnej karty, ktorú
používala matka za obdobie rokov 2020 až 2022, objednávkami a faktúrami) a matkou (výpismi z jej
účtu,výsledkulaboratórnychvyšetrení,podpornýmstanoviskomCentrapomociprerodinu,objednávkou
služieb Swan multimedia, zmluvou o poskytovaní verejných služieb), ktorými účastníci konania mienili
preukázať obvyklý pobyt maloletého, odvolací súd neprihliadol ako na relevantné dôkazy, ktoré sú

podstatné na posúdenie tejto skutočnosti z dôvodu, že z ostatných vykonaných dôkazov táto skutočnosť
bola jednoznačne preukázaná.

73. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52, § 58
CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

74. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je dovolanie prípustné (§ 76 CMP).

Pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní
sa postupuje podľa štvrtej časti CMP (§ 370 ods. 2 CMP).