Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200481
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského,vprávnejvecižalobcu(sťažovateľa):CapitalInvestmentCarss.r.o.,sosídlomPalárikova
76, 022 01 Čadca, IČO: 47 787 309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01
Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská
Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa
06.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č.
k. ZA-30S/215/2022 - 189 zo dňa 19. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022. V
odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v správnej žalobe nerozporoval zdokumentovaný

skutkový priebeh správnych deliktov, aj keď v správnej žalobe uviedol, že žiada zrušiť správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z
dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v bode IV.
správnej žaloby „Opätovné otváranie účtovných kníh“ poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 a 10 a na
ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, a ďalej poukázal na informácie zverejnené na stránke
finančnejsprávyaargumentoval,žeporušenieustanovenízákonaoúčtovníctvepredpokladáajsamotná
finančná správa. K týmto žalobným námietkam správny súd uviedol, že voči žalobcovi bola vyvodená

administratívnoprávna zodpovednosť za dva správne delikty a tieto ustanovenia zákona o účtovníctve by
mohli byť zohľadnené len pri vyvodení zodpovednosti za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona
o účtovníctve. Z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve podľa názoru správneho súdu vyplýva, že
pozostaveníúčtovnejzávierkynemožnootváraťuzavretéúčtovnéknihysvýnimkoupodľaodseku10,ak
zákon o účtovníctve neustanovuje inak. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej
závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný
obraz účtovníctva (§ 7). V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca zostavil účtovnú závierku za

účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 dňa 07.06.2018 a táto bola schválená dňa 26.06.2018.
Takto bola uložená účtovná závierka za rok 2017 ako schválená aj v registri účtovných závierok. Žalobca
v roku 2021 otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a následne
účtovnú závierku zostavil ku dňu 15.10.2021, ktorú aj schválil dňa 15.10.2021. Žalobca tieto skutkovézistenia v priebehu administratívneho konania nerozporoval a nijako ich nerozporoval ani v podanej
správnej žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca otvoril uzavreté účtovné knihy, a teda otvoril účtovnú
závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, po jej schválení. Z citovaného ustanovenia § 16

ods. 10 zákona o účtovníctve vyplýva, že možno uzavreté účtovné knihy opätovne otvoriť v prípade,
ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva, avšak len do schválenia účtovnej závierky.
Správny súd uviedol, že žalobca nemôže dôvodiť zákonnosť svojho postupu s odkazom na uvedené
ustanovenie zákona o účtovníctve, pretože na žalobcu sa toto ustanovenie nevzťahuje, keďže účtovné
knihy, konkrétne účtovnú závierku otvoril po jej schválení. Žalobca ani nepoukazuje na iné ustanovenia

zákona o účtovníctve, podľa ktorých by jeho postup obstál.
2. K námietke žalobcu ohľadom aplikácie ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve správny súd
uviedol, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že do registra (ktorý je v zmysle § 23 ods. 1 zákona
o účtovníctve informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR a
prevádzkovateľomregistrajerozpočtováorganizáciaministerstvaDataCentrum)môžeúčtovnájednotka
uložiť aj účtovnú závierku podľa ods. 2 (riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne

účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky,
súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a
a 22, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné
správy podľa osobitného predpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky), ktorú zostavila
z vlastného podnetu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva oprávnenie pre účtovnú jednotku

zverejniť aj takú účtovnú závierku, ktorá bude zostavená účtovnou jednotkou z jej vlastného podnetu,
pričom ale z tohto ustanovenia zákona o účtovníctve nevyplýva pre účtovnú jednotku oprávnenie otvoriť
a akokoľvek zasahovať do už zostavenej a schválenej účtovnej závierky. Toto ustanovenie sa týka len
zverejnenia, respektíve uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

3. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne uviedol, že medzi
orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho
pôsobnosti patrí v zmysle §125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka schvaľovanie riadnej
individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení
zisku alebo o úhrade strát. Žalobca poukazoval na to, že kompetencie valného zhromaždenia upravené

v §125 Obchodného zákonníka môžu byť rozšírené len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou
listinou a poukázal na ustanovenie zakladateľskej listiny s tým, že do pôsobnosti valného zhromaždenia
patrí aj rozhodovanie o zrušení predchádzajúcich rozhodnutí valného zhromaždenia. V tejto súvislosti
uviedol, že sa rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky
za rok 2017, pretože v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné skutočnosti a došlo ku

schváleniu novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017. K týmto námietkam správny súd uviedol,
že jeho názor, keď dôvodil, že postupoval zákonne s odkazom na Obchodný zákonník a dobrú vieru
s tým, že chcel, aby účtovníctvo zodpovedalo skutočnému stavu, nie je správny. Je nepochybné,
že spoločnosť s ručením obmedzeným ako jeden z typov obchodnej spoločnosti (podľa § 56 ods. 1
Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania

a spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením
obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) je predmetom právnej úpravy
v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje aj o orgány obchodnej spoločnosti a ich
kompetenciu(podľa§122ods.1Obchodnéhozákonníkaspoločnícispoločnostisručenímobmedzeným
vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v

rozsahuaspôsobomuvedenýmvspoločenskejzmluve,prípadnevstanovách).Zožalobcomcitovaného
ustanoveniaObchodnéhozákonníkavyplývaoprávnenievalnéhozhromaždeniarozhodovaťoschválení
riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku a aj
oúhradestraty.Žalobcapoukázalajnaustanoveniezakladateľskejzmluvy,ktorávalnémuzhromaždeniu
ako orgánu spoločnosti umožňuje zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie. K tejto námietke správny

súd uviedol, že žalobca ale vôbec nereflektuje na to, že oprávnenia valného zhromaždenia napĺňajúce
jeho kompetenciu v zmysle Obchodného zákonníka môžu (a ak majú byť vyhodnotené ako zákonné aj
musia)byťrealizovanélentak,žebudúreflektovaťnaoprávneniaapovinnostivyplývajúcepreobchodnú
spoločnosť aj z iných právnych predpisov, v tomto prípade zo zákona o účtovníctve. V tomto prípade bolo
konštatované porušenie zákona o účtovníctve a bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť

za správne delikty podľa zákona o účtovníctve, pričom skutková podstata týchto správnych deliktov
je vymedzená v zákone o účtovníctve a je vymedzená ako porušenie povinnosti účtovnej jednotky
vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve. Preto poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníkaizolovane, bez zohľadnenia povinností a oprávnení vo vzťahu k oprave údajov uvedených v účtovnej
závierke, nesvedčí podľa správneho súdu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
4. Správny súd k žalobcovej námietke, že konateľ žalobcu ako obchodnej spoločnosti je poľským

občanom a došlo k nedorozumeniu pri komunikácii z dôvodu jazykovej bariéry medzi ním a jeho
účtovníčkou s tým, že on požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok a myslel ako
majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka to zaúčtovala ako dlhodobý majetok uviedol, že ani tieto
námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že by tieto okolnosti mohli byť takým dôvodom, pre ktoré by žalobca nebol

zodpovedný za spáchanie správnych deliktov, za ktoré voči nemu bola vyvodená administratívnoprávna
zodpovednosť. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie. Ak by aj teoreticky došlo k nejakému nedorozumeniu pri komunikácii, pri vyvodzovaní
administratívnoprávnej zodpovednosti nemožno brať na tieto skutočnosti ohľad, ako to správne uviedol
žalovaný a aj správca dane. Postačuje, že k porušeniu povinnosti došlo a tým bol porušený alebo
ohrozený záujem chránený právnym predpisom (v tomto prípade záujem na vedení účtovníctva, ktoré

budeposkytovaťvernýobrazopomerochobchodnejspoločnostivzmyslezásadpodrobneupravenýchv
zákoneoúčtovníctve).Navyšeideopäťlenovšeobecnétvrdeniežalobcu,ktoréneboloničímosvedčené
a preukázané.
5. K žalobcovej námietke ohľadom porušenia zásady ne bis in idem s tým, že správca dane aj žalovaný
už za uvedené porušenie zákona o účtovníctve žalobcu sankcionovali, a to rozhodnutím Finančného

riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03.2022, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Žilina -
pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola už za totožné porušenia uložená
totožná pokuta vo výške 8.000 eur, správny súd uviedol, že ju nepovažoval za dôvodnú. Zásada ne
bis in idem predstavuje záruku pre predídenie takej situácii, aby páchateľ protiprávneho konania bol
za ten istý skutok potrestaný dvakrát. Ide o zásadu, ktorá je jednou zo základných zásad trestného

práva upravujúceho vyvodzovanie zodpovednosti za trestné činy (zločiny a prečiny). Prostriedkom
dôsledného uplatňovania tejto zásady je aj dôraz kladený v rámci trestného konania na vymedzenie
skutku vo výroku odsudzujúceho rozhodnutia - s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a
ďalšíchskutočnostídostatočneidentifikujúciskutok,zaktorýsavyvodzujezodpovednosť,atospôsobom
vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným skutkom, a tým aj zabezpečenie, aby nedošlo k opätovnému

postihu za ten istý skutok. Keďže vo veciach správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady
trestného práva, judikatúra správnych súdov vyslovila rovnakú požiadavku aj na výroky rozhodnutí
orgánov verejnej správy, ktorými je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prejednávanej
veci nie je pochybnosť o tom, že administratívnoprávna zodpovednosť bola vyvodzovaná v súvislosti s
kontrolovaným účtovným obdobím rok 2017 (Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka

účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné
obdobie“). Podľa § 3 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovným obdobím môže byť aj hospodársky
rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré
nie je zhodné s kalendárnym rokom.) Spáchanie správnych deliktov bol vyhodnocované vo vzťahu ku

kontrolovanémuúčtovnémuobdobiukalendárnyrok2017,kuktorémusaviažupovinnostivyplývajúcezo
zákona o účtovníctve. Pokiaľ bola vyvodená zodpovednosť za iné účtovné obdobia, nejde o potrestanie
za totožný skutok, čo by bolo porušením zásady ne bis in idem. Žalobca nepreukázal, že by už bol
potrestaný za totožný skutok, týkajúci sa totožného účtovného obdobia.
6. K namietanej jazykovej bariére (konateľ žalobcu a účtovníčka), v dôsledku ktorej vzniklo

nedorozumenie a chyba v účtovníctve súd uviedol, že tieto skutočnosti ale boli a sú žalobcom len tvrdené
a neboli nijako preukázané. Navyše ide o také skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ich povahu a aj
na časový odstup ani nebolo možné s istotou preukázať. Pokiaľ žalobca mal snahu o opravu svojho
účtovníctva tak, aby zodpovedalo skutočnému stavu, bolo na mieste zvoliť taký prostriedok opravy, ktorý
zákon o účtovníctve v prípade, že sú zaznamenané chyby a nedostatky v účtovníctve, pripúšťa ako

zákonný. Pokiaľ žalobca zvolil taký spôsob opravy svojich účtovných dokladov, ktorý má za následok
záver o porušení ustanovení zákona o účtovníctve, musí niesť aj následok spojený s takýmto konaním.
Navyše je potrebné poukázať na to, že ani po úprave účtovnej závierky účtovný stav nezodpovedal
skutočnému stavu k 31.12.2017, preto nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že išlo o snahu odstrániť
pochybenie, keďže toto nebolo úplne odstránené. Súčinnosť žalobcu v rámci miestneho zisťovania a

v rámci celého konania nie je pre uloženie výšky pokuty v zmysle § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve
rozhodujúca. Zároveň nebolo nijakým spôsobom ani preukázané, že by nedošlo k zmene daňových
povinností žalobcu, najmä keď došlo k zmene v sume účtovných odpisov. Orgány verejnej správy oboch
stupňov dostatočne odôvodnili úvahu, ktorá predchádzala stanoveniu výšky úhrnnej pokuty za dvasprávne delikty a zohľadnili kritéria stanovené v 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom postupovali aj
podľa § 155a Daňového poriadku. Bolo zohľadnené aj to, že došlo k zmene v sume účtovných odpisov
(čím sa ovplyvňuje základ dane), vo vykazovanej sume straty, ako aj to, že ani po otvorení účtovnej

závierky a po vypracovaní novej účtovnej závierky nebolo účtované k 31.12.2017 tak, že by účtovný
stav zodpovedal skutočnému stavu.
7. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola vykonaná daňová kontrola ale správca dane pristúpil len k
miestnemu zisťovaniu, ani túto žalobnú námietku nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Podľa §
38 ods. 8 zákona o účtovníctve v znení platnom a účinnom v čase vyvodzovania zodpovednosti za

správne delikty daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a
na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky
proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva,
že Daňový poriadok sa vzťahuje na vykonávanie kontroly podľa zákona o účtovníctve, pričom pojem
kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve je potrebné chápať tak, že pod neho spadajú
všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné realizovať kontrolovanie dodržiavania

jednotlivých ustanovení zákona o účtovníctve, a teda aj inštitút miestneho zisťovania. Žalobca bol
upovedomený o miestnom zisťovaní oznámením č. 101837602/2021 zo dňa 30.09.2021, bol účastný
miestneho zisťovania (aj prostredníctvom právneho zástupcu) - zápisnica č. 102264240/2021 zo
dňa 15.11.2021, mal možnosť predkladať dôkazy, bolo mu umožnené vyjadriť sa (podanie zo dňa
02.11.2021) a svoj nesúhlas proti rozhodnutiu správcu dane vyjadril aj v podanom riadnom opravnom

prostriedku (odvolaní). Súd konštatoval, že žalobcovi neboli upreté žiadne procesné práva.
8. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia aj mimo žalobných bodov v zmysle
§ 195 SSP a nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci alebo že by skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ
napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, nezistil

že by došlo k uplynutiu lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt (dodržaná
subjektívna lehota 1 rok od kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte (miestne zisťovanie) a
objektívnalehota5rokovodskončeniaúčtovnéhoobdobia,vktoromksprávnemudeliktudošlo),nezistil,
že by boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné
použiť na správne trestanie alebo zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné

použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Zároveň nedospel k záveru, že by uložený
druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
9. K návrhu na peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP správny súd uviedol, že správna žaloba žalobcu
je správnou žalobou vo veci správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.) a pri tomto type správnej žaloby
je zakotvený osobitný moderačný prostriedok v § 198 SSP - sankčná moderácia. Žalobca predniesol

návrh na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP. Peňažná moderácia je ale moderačným prostriedkom
prípustným pri všeobecnej správnej žalobe, a to pri rozhodnutí zaväzujúcom žalobcu ako účastníka
administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú náhradu škody. Žalobca v správnej
žalobe predniesol návrh na moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania
nie je prípustný. Navyše nebolo ani preukázané, že by výška pokuty bola neprimeraná a žalobca ani

nepreukázal, že by pre neho pokuta bola likvidačná.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

10. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v procesnom

postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 22.08.2024 kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených
v ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
11.Vodôvodneníkasačnejsťažnostiuviedol,žezostranyžalovanéhoanásledneajzostranysprávneho
súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Sťažovateľ udáva, že si je vedomý svojho porušenia
vo vzťahu k oprave účtovnej závierky za obdobie roku 2017 a vloženie jej upravenej verzie do Registra

účtových závierok dňa 15.10.2021, zdôraznil, že si svoju povinnosť splnil dobrovoľne prvýkrát v lehote
a následne po tom, čo bola zistená potreba opravy toho ako aj nasledujúceho účtovného obdobia
roku 2021 a to bez toho, aby na takúto opravu bol vyzývaný. Namietal nedostatok úvahy vo vzťahu k
určeniu výšky úhrnnej pokuty a teda metodológiu jej výpočtu vo vzťahu k miere zavinenia závažnosti
porušenia ako aj okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo a ani nepredloženie inej dokumentácie, ktorá

by preukazovala, že rovnakým spôsobom správca dane ako aj žalovaný postupovali v skutkovo a právne
zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sťažovateľ upozornil na proklientské opatrenia, podľa ktorých
mala finančná správa svojich klientov upozorniť na správne ukladanie účtovných závierok do Registra
účtovných závierok, resp. na skutočnosť, že finančná správa mala rozposlať priateľské upozornenia(softwarning), ktorým by klientov upozornila na splnenie povinnosti. Dôvodil, že od finančnej správy
takúto žiadosť o uloženie účtovnej závierky do Registra účtovných závierok neobdržal a svoje povinnosti
si splnil dobrovoľne. Poukázal na tú skutočnosť, že ku dňu 31.07.2020 nemalo splnenú povinnosť

uloženia účtovnej závierky podľa jeho zistení až 26 726 účtovných jednotiek.
12. Ďalej v kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal neprimerane vysokú pokutu, pričom upozornil na
štatistické výkazy finančnej správy a upozorňuje na počty uložených pokút a ich celkovú výšku, z čoho
usúdil, že jemu uložená pokuta nezodpovedá priemerne uloženej výške pokút. Ďalej namietal porušenie
zásady ne bis in indem, pričom upozorňuje na tú skutočnosť, že žalovaný už za uvedené porušenie

zákona o účtovníctve uložil sankciu a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022
zo dňa 13.03.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Žiline - pobočka Čadca č. 102291780/2021
zo dňa 16.11.2021, o ktorom bolo rozhodnuté aj správnou žalobou zo dňa 19.06.2024 Krajským súdom
v Žiline pod sp. zn. 30S/129/2022.
13. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom mal za to, že v
tomto prípade bolo porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia

a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu.
14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 04.10.2024 uviedol, že námietky sťažovateľa
uvedené v kasačnej sťažnosti sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní aj v žalobe. Žalovaný
s argumentáciou sťažovateľa uvedenej v kasačnej sťažnosti nesúhlasil a v celom rozsahu zotrvával
na skutkovej aj právnej argumentácii uvedenej v rozhodnutí č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022.

Žalovaný vyjadril názor, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky
zákonom vyžadované náležitosti ako aj na všetky ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom
na vydanie napadnutého rozhodnutia. Rovnako je názoru, že Správny súd v Banskej Bystrici sa vo
svojom rozsudku podrobne zaoberal podstatou veci ako aj všetkými námietkami vznesenými v správnej
žalobe a navrhol, aby Najvyšší správny súd SR rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici potvrdil a

žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu

v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.1, § 443 ods. 1 SSP)
a keďže ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veciach v
zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa ust. § 461 SSP zamietol.

16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, ktorým tento
podľa ust. § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022.
17.Zobsahuadministratívnehospisumalkasačnýsúdzapreukázané,žedaňovýúradTrenčín,pobočka
Považská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) preveril u

žalobcu dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v príslušnom znení - platnom
a účinnom do 31.12.2017 alebo do 31.12.2021 (ďalej aj len „zákon o účtovníctve“). Bolo vykonané
miestne zisťovanie podľa § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“), o
ktorom bola spísaná zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021. Žalobca sa k záverom miestneho

zisťovania vyjadril v podaní zo dňa 02.11.2021.
18. Na základe výsledkov miestneho zisťovania, po zohľadnení vyjadrenia žalobcu, orgán verejnej
správy prvého stupňa rozhodnutím č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022 rozhodol tak, že podľa §
38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2
Daňového poriadku, ukladá žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur za správne delikty podľa §

38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 (správneho deliktu
sa mala dopustiť účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia § 17 zákona o účtovníctve) a podľa § 38
ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2017 (účtovná jednotka
neviedlaúčtovníctvopodľa§8zákonaoúčtovníctveatotoporušeniemalovplyvnanesprávnevykázanie
skutočností v účtovnej závierke).

19. Za spáchanie uvedených dvoch deliktov orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 155a
Daňového poriadku úhrnnú pokutu vo výške 8 000 eur, čo predstavuje 28 % hornej hranice možnej
sankcie. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve a uviedol, že
žalobca ako účtovná jednotka uviedol v súvahe za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 majetoknetto sume 1 403 436 eur, teda horná hranica pokuty v zmysle uvedených ustanovení tvorí 28 068,72
eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na kritériá ukladania pokuty podľa § 38 ods. 5
Daňového poriadku s tým, že prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti

spáchania správnych deliktov. Stav, keď účtovný stav nezodpovedal reálnemu stavu, považoval orgán
verejnej správy prvého stupňa za závažné porušenie zákona o účtovníctve, nakoľko účtovníctvom sa má
poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo. Pokuta bola uložená
pod hranicou zákonom maximálne stanovenej výšky pokuty a pri jej ukladaní vychádzal prvostupňový
orgán z finančnej situácie daňového subjektu, pričom pokuta preň nie je likvidačná. Miera zavinenia

je plne na účtovnej jednotke a čas trvania stavu bol od roku 2017 do 15.10.2021 (4 roky) s tým, že
ani po opakovanom schválení účtovnej závierky nie sú zverejnené údaje, ktoré by korešpondovali so
stavom k 31.12.2017. Pôvodným účtovaním o vozidlách na účtoch majetku 022 si žalobca uplatňoval
daňové odpisy aj účtoval o účtovných odpisoch a uplatňovaním daňových odpisov ovplyvňoval základ
dane. Po otvorení účtovných kníh za rok 2017 došlo k preúčtovaniu motorových vozidiel, oprava bola
vykonaná v roku 2021 a následne bolo podané dodatočné daňové priznanie za rok 2017 s tým, že

pôvodne bol vyčíslený účtovný odpis zaúčtovaný na ťarchu účtu 551 v sume 292 478 eur a po oprave
účtovníctva bol účtovný odpis spolu 51 989 eur. Účtovníctvo nebolo vedené predpísaným spôsobom,
je nepreukazné, nesprávne, nekorešponduje s reálnym stavom. Tento stav pretrvával dlhodobo, a
preto bolo opodstatnené považovať toto porušenie zákona za závažné. Nie je zrejmé, akým spôsobom
dochádzalo k inventarizácii majetku, inventúrne súpisy musela podpisovať zodpovedná osoba, nie je

zrejmé,prečokzisteniupochybeniadošlozarok2017ažvroku2021,kedyniektorévozidlábolipredané.
Pri ukladaní pokuty sa vychádzalo z úvahy, že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve
a následné ukladanie sankcií má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter.
20. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4

Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
21. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným
rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného
účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie

skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,

e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len „účtovné prípady“).
23.Podľa§7ods.1zákonaoúčtovníctve;Účtovnájednotkajepovinnáúčtovaťtak,abyúčtovnázávierka

poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.
24. Podľa § 8 ods. 1 - 5 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona

a ostatných osobitných predpisov. (3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka
zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné
obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť
zostaviť,vyhotovilavýročnúsprávupodľa§20,prípadnekonsolidovanúvýročnúsprávu,zverejnilaúdaje
podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§
32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak
umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovnýchprípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných
záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).
25. Podľa 16 ods. 9, 10 a 11 zákona o účtovníctve; (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno

otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do
schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť
pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje
za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v
účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

26. Podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa
užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé.
Informáciasapovažujezavýznamnú,akbyjejneuvedenievúčtovnejzávierkealebojejchybnéuvedenie
v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej
závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba
z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky

podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7
ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním
významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak
spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.
27. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,

ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v
účtovnej závierke.
28. Podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,
ak porušila ustanovenia § 17.
29. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt

b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26
ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,
2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000
eur,

c) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej
1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26
ods. 3; najviac 100 000 eur,
2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100
000 eur.

30. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).
31. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

32. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu je
posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj procesnoprávnymi predpismi.
33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.
34.Kasačnýsúdpreskúmalrozsudoksprávnehosúduakoajkonanie,ktorémupredchádzalo,atonajmä
z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobea z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
35. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti

napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho ako aj súdneho spisu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
36. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad
Trenčín v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o Finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

vykonal dňa 15.11.2021 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti sťažovateľa. Predmetom miestneho
zisťovania bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za účtovné
obdobie roku 2017. Bolo zistené, že sťažovateľ viedol podvojné účtovníctvo podľa ust. § 4 ods. 2
citovaného zákona. Previerkou daňový úrad zistil, že (výrok I. prvostupňového rozhodnutia) sťažovateľ
otvoril uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po schválení účtovnej závierky za rok 2017. Predmetná
účtovná závierka za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 bola zostavená 07.06.2018 a schválená

dňa 26.06.2018. Táto bola takto uložená v Registri účtovných závierok . V roku 2021 sťažovateľ otvoril
uzatvorené účtovné knihy za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a zostavil účtovnú závierku dňa
15.10.2021,ktorútohoistéhodňaajschválil.Účtovnázávierkazaobdobieod01.01.2017do31.12.2017,
ktorá bola zostavená 15.10.2021 vykazovala iné sumy zostatkov na jednotlivých riadkov v porovnaní s
pôvodne zostavenou účtovnou závierkou za rovnaké obdobie, ktorá bola schválená dňa 26.06.2018.

37. Z dikcie vyššie citovaného ust. § 16 podľa kasačného súdu nesporne vyplýva, že účtovanie bežného
účtovného roka začína otvorením a končí uzatvorením účtovných kníh. Rozhodujúce dni, ku ktorým
sa účtovné knihy otvárajú a zatvárajú sú upravené v zákone o účtovníctve a sú taxatívne stanovené.
Účtovné knihy sa zásadne otvárajú k prvému dňu účtovného obdobia a zatvárajú sa k poslednému dňu
účtovného obdobia (súvahový deň). Podľa dôvodu uzatvorenia účtovných kníh môže ísť o riadne alebo

mimoriadne účtovné obdobie.
38. V zásade platí, že uzatvorené účtovné knihy účtovná jednotka už nemôže otvárať s výnimkou
ustanovenouv§16ods.9zákonaoúčtovníctve.Podľatohtoustanoveniamožnouzavretéúčtovnéknihy
opäť otvoriť len do schválenia účtovnej závierky a iba v záujme toho, aby sa zabezpečil verný a pravdivý
obraz účtovníctva. Ak po schválení účtovnej závierky účtovná jednotka zistí, že údaje v účtovnej závierke

za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné, účtovná jednotka neotvára účtovné knihy.
Údaje opraví v účtovnom období, keď chybné skutočnosti zistila a túto skutočnosť uvedie v poznámkach
účtovnej závierky.
39. Pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh v účtovníctve je účtovnej jednotke stanovená povinnosť
dodržať bilančnú kontinuitu. V podvojnom účtovníctve je podstatou, že konečné zostatky účtov, ktoré

sa vykazujú k súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia musia byť zhodné so začiatočnými stavmi
týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho obdobia.
40. Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že v roku 2021 sťažovateľ opakovane otvoril
svoje uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po schválení účtovnej závierky a nanovo zostavil za rok 2017
účtovnú závierku dňa 15.10.2021. Uvedený postup je v rozpore s ust. § 16 ods. 11 zákona o účtovníctve,

v dôsledku čoho prvostupňový správny orgán rozporoval zákonnosť tohto postupu v zmysle ust. § 16
ods. 11 v spojení s ust. § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve.
41. Ako ďalšie pochybenie (výrok II. prvostupňového rozhodnutia) v účtovníctve sťažovateľa vyhodnotil
prvostupňový správny orgán nevykázanie majetku v účtovnej závierke. Pri kontrole účtovníctva daňový
úradzistil,žeúčtovnájednotka(sťažovateľ)pootvoreníúčtovnýchkníhzarok2017preúčtovalzúčtu022

- Samostatné hnuteľné veci na účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach u nasledovných motorových
vozidiel: Formula (Radical XN.XN.), McLaren O.XXX O., Lamborgini O.XXXO.). V pôvodnej účtovnej
závierke, resp. v pôvodných účtovných knihách bolo účtované na účte 022 o vozidlách Range Rover
Sport O.XXXO. a Jaguar XF O.XXXO., pričom v prepracovaných účtovných knihách za rok 2017, nie je
o týchto vozidlách účtované ani na účtoch účtovnej triedy 0 - Dlhodobý majetok ani na účtoch účtovnej

triedy 1 - Účtovné zásoby. Z uvedeného je zrejmé, že pri kontrole účtovníctva sťažovateľa zamestnanci
finančnej správy zistili rozdiely na účte 022 pri samostatných hnuteľných veciach a súboroch hnuteľných
vecí.
42. Podrobný priebeh administratívneho konania ako aj realizovaných kontrol bol podrobne opísaný v
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, preto ho kasačný súd nebude znovu rekapitulovať len na

ňom v celom rozsahu poukazuje.
43.Jenesporné,žesťažovateľvdanomobdobívúčtovnýchkniháchvykazovalstav,ktorýsanezhodoval
so skutočným stavom k 31.12.2017. Keďže daňový úrad konštatoval rovnaké porušenie zákona o
účtovníctve ako v roku 2016, konštatoval opakované pochybenie u sťažovateľa v tej istej veci, ktorý sapočas iného účtovného obdobia dopustil rovnakého porušenia, pričom konštatoval, že mal dostatočný
časový priestor na zistenie nezrovnalostí v prípade riadneho vedenia účtovníctva. Valné zhromaždenie
schválil správne zostavenú účtovnú závierku za rok 2017 a ak teda následne v roku 2021 bolo zistené,

že účtovníctvo nebolo vedené správne, opravy sa vykonávajú v roku, kedy sa o tom účtovná jednotka
dozvedela.
44. Na základe zistených skutočností daňový úrad uložil sťažovateľovi pokutu za dva správe delikty
a to podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov. K tomuto deliktu konštatoval, že k nemu došlo opätovným otváraním uzavretých

účtovných kníh po zostavení a schválení účtovnej závierky. Keďže informácie v účtovnej závierke, ktorá
bola zostavená dňa 29.6.2017, schválená 14.06.2018 neboli ani podľa samotnej účtovnej jednotky
(sťažovateľa) správne a neposkytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva. Ďalej bola uložená pokuta podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona z
dôvodu, že sťažovateľ v poslednej schválenej účtovnej závierke, ktorú zostavil dňa 15.10.2021 a schválil
dňa 15.10.2021 nevykázal k 31.12.2017 na účtoch majetku vozidlá, ktoré má vo vlastníctve a o ktorých

sám prehlásil, že mali byť účtované ako majetok na sklade, t. j. tovar k 31.12.2017. Za tieto 2 správne
deliktymubolapodľaustanovenia§38ods.2písm.b)zákonaoúčtovníctveuloženápokutadovýšky2%
z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe za preverované účtovné obdobie. Daňový úrad následne
pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 8%, pričom horná hranica pokuty bola stanovená podľa vyššie
citovaného ustanovenia až na 28.068,72 Eur.

45. Senát Najvyššieho správneho súdu po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti
proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiaden dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

46. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s nimi senát Najvyššieho správneho
súdu stotožnil v celom rozsahu považujúc správne posúdenie veci správnym súdom za správne.
47.Skutočnosti,ktorýmisťažovateľvkasačnejsťažnostispochybňujepredmetnérozhodnutiesprávneho
súdu boli totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s

ktorými sa tento súd náležite vysporiadal. Kasačný súd konštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu.
48. Aj podľa názoru kasačného súdu v preskúmanej veci je nesporné, že sťažovateľ sa dopustil
správnych deliktov podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení

neskorších predpisov a podľa ust. § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 155a
ods. 1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., za čo mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 8.000 Eur. Podľa
názoru kasačného súdu bolo nesporne preukázané, že za účtovné obdobie roku 2017 sa sťažovateľ
dopustil podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) citovaného zákona správneho deliktu za porušenie ust. § 17, 8
zákona o účtovníctve. Správca dane pri stanovení výšky pokuty postupoval správne, keď vychádzal z

ust. § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a sťažovateľovi uložil úhrnnú
pokutu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou pokuty. Ak
sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa
toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017
sťažovateľ v súvahe vykázal majetok v sume 1.403.436 Eur, z čoho 2% predstavujú sumu 28.068,72

Eur. Správca dane teda za zistené pochybenia uložil pokutu v spodnej hranici 8.000 Eur, čo predstavuje
28,5% hornej hranice možnej sankcie (z 28.068,72 Eur).
49. Kasačný senát sa nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľa, v ktorých tento poukazoval na
všeobecné štatistiky, poukazoval na skutočnosti, že finančná správa neinformuje dostatočne daňové
subjekty, v prípade, že tieto si neplnia svoje povinnosti, čo však na uloženie predmetnej pokuty nemá

žiaden vplyv, nakoľko účtovná jednotka (sťažovateľ) je zodpovedný za dodržanie ustanovení zákona č.
431/2002 Z. z. sám. Účtovná jednotka (sťažovateľ), ak poverí vedením svojho účtovníctva inú právnickú
osobu alebo fyzickú osobu podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, nezbaví sa týmto zodpovednosti
za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky ani za preukázateľnosť účtovníctva
v rozsahu zákona o účtovníctve.

50. Kasačný súd sa nestotožnil ani s kasačnou námietkou ohľadom jazykovej bariéry konateľa
spoločnosti, túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. Konateľ spoločnosti si sám zvolil
účtovnú spoločnosť, ktorá za neho bude vypracovávať, resp. viesť jeho účtovnú agendu a skutočnosť
prípadnej jazykovej bariéry mal vyhodnotiť už v tomto okamihu, tzn. že poverením vedenia účtovníctvamal teda poveriť osobu, ktorá dostatočným spôsobom rozumie jeho jazyku. Dodatočné hľadanie
argumentácie, že účtovníctvo nebolo vedené správne z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti
neporozumel dostatočne jazyku účtovníčky nemohol súd akceptovať. Rovnako za nepodstatnú

vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že o danej veci už bolo raz rozhodnuté. V danom
prípade sa jedná o porušenie vedenia účtovníctva za rok 2016, kdežto o predmetnej veci je rok 2017.
51. Najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti ako
nedôvodné. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu mal dostatočne za preukázané, že
správca dane ako aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými správnymi predpismi a na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu. Bolo nesporne preukázané, že sťažovateľ vo vedení svojho účtovníctva
pochybil a to v súvislosti so zostavením účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2017, keď otvoril
uzavreté účtovné knihy z vlastného podnetu po schválení ročnej účtovnej závierky. Sťažovateľ zverejnil
dve odlišné schválené účtovné závierky za rok 2017 a to zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 15.10.2021.
52.Zadministratívnehospisuďalejvyplynulo,žerovnakoúčtovnýstavmajetku,ktorývúčtovnejzávierke
z roku 2017 sťažovateľ zverejnil, neposkytol pravdivý obraz o spoločnosti, nakoľko tento nezaúčtoval

v roku 2017 dve vozidlá a to Jaguar v obstarávacej cene 35.752,20 Eur a Land Rover v nadobúdacej
cene 92.416,49 Eur. Napriek tomu, že v technických preukazoch bol zapísaný ako vlastník ku dňu
31.12.2017 a predmetné vozidlá predal až v roku 2019 a 2020. Sťažovateľ teda o vozidlách účtoval na
majetkoch účtovnej triedy 022 a uplatňoval si z tohto majetku odpisy. Po znovuotvorení účtovných kníh
z vlastného podnetu už vozidlá neboli zaúčtované v majetku žalobcu. Žalobca v poslednej schválenej

účtovnej závierke neuviedol tak svoj majetok v hodnote 128.168,69 Eur.
53. Kasačný súd rovnako za nesporné považoval rozhodnutie o výške pokuty, pri ktorej určení správca
dane prihliadol na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho
deliktu, pričom jej výšku uložil v spodnej hranici. Pri rozhodovaní o výške pokuty bola vzatá do úvahy
aj skutočnosť, že išlo o opakované porušenie zákona o účtovníctve, pretože za účtovné obdobie roku

2016 bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké porušenie zákona.
54. V súlade s citovanými ustanovenia, vyššie uvedenými úvahami kasačný súd si osvojil záver, že
napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie
ani zmenu a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa ust. § 461 SSP zamietol.
55.OtrováchkonaniarozhodolNajvyššísprávnysúdpodľaust.§170písm.a)SSPvspojenísust.§467

ods. 1 SSP tak ,že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
56. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.