Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3P/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925200658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925200658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 3P/4/2025

Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci navrhovateľky A.
B., A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., proti manželovi F. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. XXXX/XX, E., t. č. na neznámom mieste, o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k mal. dieťaťu, G. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, takto

r o z h o d o l :

7 3P/4/2025

I. Súd manželstvo A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.05.2006 v
E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové
číslo 15, rozvádza.

II. Maloletá G. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti

matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej G. B. sumou 100,- eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku
súdu o rozvode manželstva účastníkov.

IV. Styk otca s maloletou G. B. sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 100,- eur
na účet Okresného súdu Rimavská Sobota v lehote 5 dní od doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

4 3P/4/2025

1.NávrhompodanýmnaOkresnomsúdeRimavskáSobotadňa21.02.2025, navrhovateľkanavrhla,aby

súdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedolaupravilvýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmal.G.B.,
nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, a to tak, aby mal. G. zveril do jej osobnej starostlivosti
a otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s maloletou
nežiadala upraviť, nakoľko otec maloletej sa už niekoľko rokov zdržiava na neznámom mieste.2. Návrh odôvodnila tým, že s manželom nie je dlhodobo v kontakte, nevie nič o jeho pobyte. O maloletú
nejaví žiaden záujem. Dôvodom rozvodu je ten, že manžel sa stal alkoholikom a mal agresívne

správanie voči maloletej a matke maloletej. Nepracoval, na domácnosť neprispieval, počas spolužitia
nekomunikovali o rodinných problémoch, manžel nemal o tom záujem.

3. Druhý manžel sa k podanému návrhu nevyjadril. Súd zisťoval pobyt druhého manžela, keďže z miesta
spoločnéhotrvaléhobydliskaodišielasipred14rokmiaodvtedysanachádzananeznámommieste.Súd

vykonal lustrácie v príslušných zdravotných poisťovniach, v Sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov,
lustráciou v Zbore väzenskej a justičnej správy, či sa otec maloletej nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody. Súd zisťoval pobyt manžela aj prostredníctvom polície, avšak s negatívnym výsledkom. Nemá
žiadnych súrodencov a rodičia manžela nežijú. Súd preto, postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, zverejnil oznámenie o podanom návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. dieťaťu na úradnú tabuľu súdu a na webovú

stránku súdu.

4. Dokazovanie súd vykonal na pojednávaní listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov
konania, rodným listom maloletej, lustráciami v Registri obyvateľov na matku, otca mal. dieťaťa a na
maloletú, odpisom z Registra trestov na matku a otca mal. dieťaťa, lustráciou v OR PZ v Revúcej,

ODI v Revúcej, potvrdením zamestnávateľa matky maloletej, mzdovým listom za obdobie od 04/2024-
3/2025, výplatnými páskami matky maloletej, výsluchom navrhovateľky, správou o povesti, správou
kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutočný
stav veci.

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania, A. B. a F. B., uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX
v E..

6. Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že zo vzťahu matky A. B., A. C., nar.
XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza maloletá G. B., nar. XX.XX.XXXX.

7. Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že manželstvo neplní svoj účel. O druhom manželovi
nemá žiadne správy, z miesta spoločného bydliska odišiel asi pred 14 rokmi, odvtedy manželku ani
dcérunekontaktoval.Niesúvžiadnomkontakte.Pravdepodobnejebezdomovcom.Naposledyhochytila
polícia v Rakúsku, ale nedal na informovanie o jeho pobyte súhlas. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k mal. dieťaťu navrhuje, aby súd zveril maloletú G. na čas po
rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletej a z výsluchu matky
maloletej vyplýva, že maloletá je študentkou druhého ročníka Súkromnej hotelovej školy v Rimavskej

Sobote. Maloletá prekonala bežné detské ochorenia, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov.
V prípade potreby navštevuje pediatričku MUDr. G.. Spoločne s matkou mal. G. obývajú 1- izbový byt,
ktorý majú v nájme. V byte je zavedená voda aj elektrina. S otcom mal. G. nežije v spoločnej domácnosti
už viac ako 14 rokov. Chce sa s otcom mal. G. rozviesť, pretože jej to už náboženská spoločnosť,
svedkovia Jehovovi, po 14 rokoch povoľuje a taktiež sa obáva, aby otec mal. G. nenarobil dlhy. Matka

mal. G. je zamestnaná v nábytkárskej spoločnosti SELYZ – NÁBYTOK s.r.o. ako šička a jej príjem
činí okolo 800 až 900 eur mesačne. Otec mal. G. žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej,
s maloletou sa roky nekontaktuje. Výdavky matky a maloletej predstavujú platby za užívanie bytu vo
výške 250 eur mesačne, strava vo výške 150 eur mesačne, výdavky na cestovné do školy vo výške 60
eur, internet a telefón spolu 40 eur, jednorazový výdavok matky na maloletú spočívajúcu v absolvovaní

kurzu – barista vo výške 150 eur, školské výlety, kurzy 100 eur ročne.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa matky maloletej spoločnosť SELYZ – NÁBYTOK s.r.o. vyplýva, že matka
je v uvedenej spoločnosti zamestnaná od 08.04.2013 a pracovný pomer je uzatvorený na dobu neurčitú.

10. Z výplatných pások matky maloletej za obdobie od januára 2025 až do marca 2025 mal súd
preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške cca 956 eur.11. Zo správy o povesti z mesta Tornaľa na otca a matku mal dieťaťa vyplýva, že matka sa na verejnosti
negatívne neprejavuje. Reštauračné zariadenia nenavštevuje, alkoholické nápoje ani iné návykové
látky nepožíva, susedské vzťahy má usporiadané. Otec maloletej sa na uvedenej adrese dlhodobo

nezdržiava, bližšie informácie o otcovi maloletej nie sú známe.

12. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení ďalej aj (Zákon o rodine alebo ZR)
súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby

a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

15. Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednéhozrodičovdbáoto,abybolorešpektovanéprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahuk
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

16. Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.24. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

28. Súd posúdil zistený skutočný stav veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. V konaní
mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoju

spoločenskú funkciu, manželia už viac ako 14 rokov nežijú spolu, druhý manžel sa zdržiava na
neznámom mieste a o navrhovateľku nejaví žiaden záujem, z uvedených dôvodov súd manželstvo
rozviedol. Na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej G. tak, že
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej
majetok a otcovi mal. dieťaťa určil výživné vo výške 100 eur mesačne. Súd sa zaoberal v konaní

minimálnou výškou výživného, nakoľko o otcovi mal. dieťaťa nemal žiadne informácie, otec mal. G.
nie je evidovaný v žiadnej zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni, nenachádza sa vo výkone trestu
odňatia slobody, nemá rodičov, ani žiadnych súrodencov. Matka mal. dieťaťa nemá o ňom žiadne
informácie. Pravdepodobne sa zdržiava v zahraničí. Matka nesúhlasila s minimálnou výškou výživného.
O maloletú sa stará výlučne sama už 14 rokov, otec sa na výchove a výžive maloletej žiadnym spôsobom

nepodieľaabolobynespravodlivé,abyplatillenminimálnevýživné.Kolíznyopatrovníktaktiežnesúhlasil
s minimálnou výškou výživného, uviedol, že je to veľmi nízka výška výživného a od výšky výživného,
ktorú súd určí v rozsudku, sa bude odvádzať aj výška náhradného výživného. Výška výživného 100
eur je primeraná vzhľadom k veku dieťaťa a jej odôvodneným potrebám. Otec sa o mal. Dominiku
nezaujíma 14 rokov, nič jej nekúpil a aj rodič, ktorý sa 14 rokov o svoje dieťa nezaujíma, nekontaktuje

ju, má vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadol na uvedené skutočnosti a stotožnil sa s vyjadrením matky
a kolízneho opatrovníka maloletej. Súd nemal síce zistené pomery otca, avšak je toho názoru, že každý
rodič má svoje povinnosti k svojmu dieťaťu, a to starať sa o jeho výchovu a výživu. Nie je riešením
a už vôbec nemožno takéto správanie otca maloletej „ospravedlniť“ tým, že mu súd určí len minimálne
výživné. Otec maloletej v čase rozhodovania súdu nemal ani 40 rokov, teda vzhľadom na vek, je v jeho

možnostiach nájsť si prácu, tak aby bol schopný platiť výživné. Odkedy otec mal. dieťaťa odišiel zo
spoločnej domácnosti, teda asi pred 14 rokmi, na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieval.
Maloletá študuje na strednej hotelovej škole, s tým sú spojené vyššie výdavky na maloletú v súvislosti
s vyššou náročnosťou učiva ako aj praxe, napr. absolvovala kurz barista v sume 150 eur, počas roka
absolvuje rôzne kurzy, ďalej sú to výdavky na cestovanie, stravu, bývanie, to všetko musí v dôsledku

nezodpovednosti otca maloletej uhrádzať matka. Preto je toho názoru, že je spravodlivé, aby vzhľadom
na odôvodnené potreby maloletej, otec platil výživné aj vzhľadom na vek otca, výživné vo výške 100 eur,
ktoré je schopný uhradiť, o to viac, keďže sa pravdepodobne zdržuje v zahraničí, vzhľadom na to, že na
Slovensku nie je evidovaný v žiadnej zdravotnej poisťovni, ani v Sociálnej poisťovni a pred niekoľkými
rokmi bol nájdený v Rakúsku.

29. Styk otca s maloletou súd neupravoval vzhľadom na zistený skutočný stav veci a taktiež matka styk
s otcom nežiadala upraviť.

30. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,

že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Súd nezistil také osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré by
bolo spravodlivé niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania priznať (§ 55 CMP).

31. S návrhom na rozvod manželstva je spojená poplatková povinnosť, preto súd zaviazal navrhovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpiszregistratrestovpoložka7písm.a)Sadzobníksúdnychpoplatkovvovýške100eur.Navrhovateľke
nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku.Poučenie:

2 3P/4/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota. Odvolanie podávané
poštou, je vhodné adresovať nasledovne: Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP
539/1, 050 01 Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP).

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.