Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8124209244.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: JUDr. Gábor Száraz,
správca konkurznej podstaty úpadcu: MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa v konkurze, Levočská 29,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 679 099, so sídlom kancelárie správcu: Garbiarska 20, 064 01 Stará
Ľubovňa, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: MERCURI s. r. o., Levočská 363/29, 064

01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 080 837, o odvolaní veriteľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX, D., E.
F., proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 18. februára 2025, č. k. 2K/36/2024 - 88, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Prešov z 18. februára 2025, č. k. 2K/36/2024 – 88.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:

I. vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: MERCURI s. r. o., so sídlom Levočská 363/29, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 48 080 837,

II. ustanovuje správcu: Správcovská a konzultačná, k. s., so sídlom kancelárie Mierová 64/2, 066 01
Humenné, IČO: 53 089 570,

III. začína hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie),

IV. ukladá správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka jeho známych veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované
sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle článku 54

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní
(prepracované znenie),

V. vyzýva veriteľov dlžníka, aby svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili v
základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správcu. Prihláška sa podáva u správcu elektronicky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí

byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u
správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu. Prihláška
musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje
elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného
predpisuozaručenejkonverziisanepoužijú.Akplnomocenstvovyhotovenévelektronickejpodobealebo

plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada..
Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacieprávo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške
sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní
od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (§ 28 ods. 2, 3, 4 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov /ďalej len „ZKR“/). Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej
vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka", § 28 ods. 5 ZKR). V
konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako
úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (§ 28 ods. 7

ZKR). Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti
prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: meno, priezvisko
a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje
od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a
sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu,

alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo
alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, právny
dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, celková suma
pohľadávky. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením

zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. V
prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka
vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Celková suma pohľadávky sa v prihláške
rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu
vzniku. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí

správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia
konkurzuEurópskoucentrálnoubankoualeboNárodnoubankouSlovenska.Akjepohľadávkauplatnená
v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska
neurčujeanevyhlasuje,sumupohľadávkyurčísprávcasodbornoustarostlivosťou.Kprihláškesapripoja
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie

vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok
určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na
území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť
si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie

zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v
Obchodnom vestníku (§ 29 ZKR). Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť (§ 30 ods. 2 ZKR).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka: MERCURI s. r. o., so sídlom Levočská 363/29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
48 080 837 (ďalej dlžník, alebo úpadca).
2.1. Navrhovateľ uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu podáva v zmysle § 44 ods. 1 ZKR za veriteľa:
MIRABEL spol. s r. o. pretože uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K/3/2024 - 77 zo dňa 15.1.2024
bol vyhlásený malý konkurz na majetok úpadcu MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa v konkurze, a do

funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Gábor Száraz, ako správca podstaty (ďalej len navrhovateľ).
2.2. Navrhovateľ (veriteľ) uviedol, že eviduje voči dlžníkovi pohľadávku z titulu dodania tovaru, ktorý je
špecifikovaný vo faktúre, na základe čoho navrhovateľ vystavil dlžníkovi faktúru č. 2015044, vystavenú
dňa 20.12.2015, splatnú dňa 20.12.2015 vo výške 9.729,56 eura. Navrhovateľ poukázal aj na to, že
taktiež vykonal pre dlžníka dielo, a to rekonštrukciu bytu č. 5-B, vchod č. 26A nachádzajúcom sa na 5.

poschodí bytového domu v Poprade. Na základe toho navrhovateľ vystavil dlžníkovi faktúru č. 2015045,
vystavenú dňa 20.12.2015, splatnú dňa 20.12.2015 vo výške 16.280,- eur.
2.2.1. Predmetné pohľadávky navrhovateľa tvoria majetok úpadcu, ktorý je zapísaný v súpise majetku
všeobecnej podstaty, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 52/2024 dňa 13.3.2024 pod podaním
„K014573“, pod poradovým číslom por. č. 56 a por. č. 57.

2.3. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
27Up/523/2024 zo dňa 25.3.2024 súd uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 26.009,56 eura
s príslušenstvom, a to nasledovne: - istina 26.009,56 eura, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy
9.729,56 eura od 21.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 16.280,00 euraod 21.12.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur. Okresný súd v
bode II. svojho rozhodnutia taktiež uložil dlžníkovi povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 867,34
eura.Predmetnérozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa27.4.2024.Právnyzástupca

navrhovateľa (veriteľa) predžalobnou upomienkou zo dňa 18.9.2024 vyzval dlžníka na úhradu dlžnej
sumy vo výške 64.627,90 eur v lehote do 30.9.2024, avšak dlžník svoje záväzky ani z časti nesplnil.
2.4. Zdôraznil, že pohľadávky navrhovateľa (veriteľa), ktoré eviduje voči dlžníkovi, ktoré sú viac ako 90
dní po lehote splatnosti sú spolu v neuhradenej výške v časti istina 26.009,56 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 867,63 eura.

2.5. Navrhovateľ označil aj ďalšieho veriteľa dlžníka, a to konateľa dlžníka G. H., nar. XX.X.XXXX, r.
č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom: I. D. XXX/XX, XXX XX J. K., ktorý má podľa vedomostí navrhovateľa
pohľadávky z titulu výkonu funkcie konateľa. Navrhovateľ nevedel určiť výšku pohľadávok daného
veriteľa ale zdôraznil, že má vedomosť o tom, že uvedená pohľadávka daného veriteľa je viac ako 90
dní po lehote splatnosti.
2.6. Navrhovateľ označil aj ďalšieho veriteľa dlžníka - spoločnosť E - Byt správa domov s. r. o., so

sídlom Hraničná 5, 058 01 Poprad, IČO: 36 502 081, pričom právnym dôvodom vzniku pohľadávky
daného veriteľa je plnenie z titulu správy bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve dlžníka.
2.7. Navrhovateľ poukázal aj na to, že majetok dlžníka je vyšší ako 6.500,- eur.
2.8. Navrhovateľ zhrnul, že dlžník je v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti a preto navrhol, aby súd

po vykonanom dokazovaní vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: MERCURI s. r. o., so sídlom Levočská
363/29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 080 837.

3. Uznesením zo dňa 14.11.2024, č. k. 2K/36/2024-31 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
20.11.2024 súd začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.

4. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že uznesením č. k. 2K/36/2024-35 zo dňa 21.11.2024,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 27.11.2024, vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a osvedčil svoju platobnú schopnosť.
4.1. Dlžník na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval, pričom výzva bola dlžníkovi doručená do

elektronickej schránky 7.12.2024.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 11.2.2025 JUDr. Jenča oznámil
súdu, že je právnym zástupcom fyzickej osoby - A. B., ktorý je jeden z veriteľov dlžníka, a to
titulom vystavenej zmenky ( ďalej len označený veriteľ ) . Dodal, že momentálne, vzhľadom na

práceneschopnosť tohto veriteľa a jeho, nemá k dispozícii všetky listinné dôkazy, má iba kópiu
uznania dlhu medzi dlžníkom L. A. C. a veriteľom A. D. B., kde v texte je konštatovaná zmenka.
Zároveň predmetný veriteľ spochybnil existenciu pohľadávky spoločnosti E - Byt správa domov, s. r. o.
Zároveň informoval súd prvej inštancie o tom, že veriteľ - H. mal byť na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia odvolaný z funkcie konateľa a dodal, že túto informáciu má od syna veriteľa B.. Zdôraznil,

že H. nie je preto osobou oprávnenou konať za dlžníka.
5.1. Navrhovateľ na predmetnom pojednávaní oznámil súdu, že dlžník má aj ďalšieho veriteľa, a to štát –
titulom nezaplateného súdneho poplatku vyplývajúceho z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 27Up/523/2024.
5.2. Konateľ dlžníka Ciuprik na pojednávaní za nepravdivé označil tvrdenie označeného veriteľa, že nie

je štatutárnym zástupcom dlžníka. Zdôraznil, že o tom nemá žiadnu vedomosť, naopak sám pánovi C.
navrhoval, aby dali návrh na vstup spoločnosti do konkurzu. Žiadne informácie ohľadom jeho odvolania
z funkcie konateľa mu neboli dané.
5.2.1. S návrhom na vyhlásenie konkurzu súhlasil. Poukázal na to, že dlžník dlhodobo nemá finančné
prostriedky, má svoje záväzky a nárok navrhovateľa je oprávnený. Dlžník evidoval aj záväzok voči

spoločnosti E - Byt správa domov, s. r. o. Neskôr sa dozvedel, že pán Kuc zo svojich vlastných
prostriedkov záväzok dlžníka predmetnej spoločnosti uhradil. K označeným veriteľom na predloženej
listine - uznanie dlhu uviedol, že túto listinu spochybňuje, jednak z dôvodu, že o nej nemá vedomosť,
je napísaná v slovenčine, aj keď je datovaná v Užhorode, pričom už od roku 2014 osoby nad 60 rokov
nemôžu opustiť Ukrajinu.

5.2.2. Čo sa týka označenej pohľadávky konateľa dlžníka ako nároku na zaplatenie odmeny konateľa
uviedol, že vznikla titulom zmluvy, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 75 a 76. Prehlásil, že ju uzavrel on
ako fyzická osoba a za spoločnosť MERCURI, s. r. o. ako konateľ spoločnosti. Všetko bolo so súhlasom
pána C.. Táto pohľadávka je oprávnená. Na základe tejto zmluvy nedostal žiadne plnenie.5.2.3. Na otázku, či v súvislosti s predloženým uznaním dlhu podpísal nejakú zmenku, uviedol, že nič
také nepodpísal. Ani nevie ako taká zmenka vyzerá.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 19 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 a 2, § 40
ods. 1, § 197 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), vyhláškou MS
SR č. 665/2005 Z. z. a z nej ustanovením § 9 ods. 1 a 2, ďalej podľa článku 54 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EU) 2015/848 zo dňa 20.5.2015 o insolvenčnom konaní.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že dlžník na výzvu súdu svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Dlžník
nepredložil na výzvu súdu žiaden z požadovaných dokladov a konateľ dlžníka na pojednávaní konanom
dňa 11.2.2025 uviedol, že súhlasí s návrhom na vyhlásenie konkurzu.

8. Súd prvej inštancie dodal, že v tomto konaní bolo preukázané, že dlžník má minimálne troch veriteľov
a to:

a) navrhovateľa, ktorého pohľadávka je preukázaná právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.03.2024 sp. zn. 27Up/523/2024
b) Okresný súd Banská Bystrica, ktorého pohľadávka je preukázaná právoplatným a vykonateľným
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.6.2024 sp. zn. 27Up/523/2024 (z titulu
neuhradeného súdneho poplatku)

c) G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku z titulu nevyplatenej odmeny za výkon
funkcie konateľa a ktorú preukázal uznaním záväzku zo dňa 30.12.2022.

9. Sud prvej inštancie preto dospel k záveru, že dlžník je platobne neschopný, nakoľko nie je schopný
plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Taktiež z

poslednej verejne dostupnej účtovnej závierky dlžníka zo rok 2023 súd prvej inštancie zistil, že dlžník
má záporné vlastné imanie.
9.1. Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu
nákladov konkurzu, nakoľko lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že dlžník je výlučným
vlastníkom bytu č.5, vo vchode 26A, nachádzajúceho sa v kat. území G., obec G., I. G., evidovanom

na LV č. XXXX.
9.2. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie preto rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka a do funkcie správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvom ustanovil správcu: Správcovská a konzultačná, k. s., so sídlom
kancelárie Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 53 089 570.

10. Súd prvej inštancie dodal, že na vyjadrenia JUDr. Jenču v rámci svojho rozhodovania neprihliadal,
nakoľko JUDr. Jenča žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia (napr. tvrdenie ohľadom odvolania
pánaH.zfunkciekonateľadlžníka)ataktiežnepreukázaltvrdeniaooznačenomveriteľovidlžníka,ateda
žeby mal byť účastníkom predmetného konkurzného konania.

11. Proti tomuto uzneseniu, podal v zákonnej lehote odvolanie označený veriteľ. V odvolaní tvrdil, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s.
p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1

písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 psím. f/ C. s. p.), súd prvej inštancie sám, napriek
dôvodnosti žiadne dôkazy nevykonal, takže skutkový stav neobstojí (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.), a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ C. s. p.).
11.1. Napadnuté uznesenie označil za nezákonné, nedôvodné, konkurz bol vyhlásený na základe
nekalého konania spolčených osôb/navrhovateľa, ktorý je konateľovým konkurzným správcom v inej
file_0.jpg

file_1.wmf

veci a samotného konateľa dlžníka konajúceho proti záujmom spoločnosti - dlžníka.11.2. Dôvodil, že súd prvej inštancie nereagoval na jeho zásadné argumenty označeného veriteľa, ktoré
boli uvedené alebo vyšli najavo počas konkurzného konania, súd prvej inštancie nezistil riadne a úplne
skutkový stav veci, a preto napadnuté rozhodnutie je predčasné.

11.2.1.Súdprvejinštancienevykonalsámprezistenieskutkovéhostavužiadnedôkazyaanioznačeným
veriteľom navrhnuté dôkazy, a na neúplne zistený skutkový stav neaplikoval správne vzťahujúce sa
právne predpisy a nesprávne tak vec posúdil.
11.2.2. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len tvrdenia navrhovateľa a konateľa dlžníka, ktoré boli lživé,
klamlivé, účelové a nedávali dôvod na vyhlásenie konkurzu.

11.3. Vyčítal súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie neuvádza, akou formou bolo rozhodnuté
— chýba označenie uznesenie, hoci zákon predpisuje rozhodovať uznesením, súd svoje rozhodnutie
za uznesenie neoznačil..., vo výroku rozhodnutia súd prvej inštancie ani neuviedol, čo musí vždy uviesť
a to zákonný dôvod rozhodnutia.
11.3.1. A keďže rozhodnutie bolo zverejnené, chýbajú jeho dôvody, jeho odôvodnenie. Označený veriteľ
v odvolaní uviedol aj to, že úplné uznesenie mal označenému veriteľovi súd prvej inštancie doručiť.

11.4. Vyčítal súdu prvej inštancie, že nerozhodol o návrhu označeného veriteľa na pristúpenie
označeného veriteľa do konkurzu podľa § 24 ods. 2 ZKR, pretože aj označený veriteľ mohol podať návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Poukázal na to, že označený veriteľ požiadal súd prvej
inštancie o stanovenie sudcovskej lehoty 10 dní, aby mohol relevantne predložiť všetky listiny, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia uvedené v predmetnom konkurznom konaní.

11.4.1. Zdôraznil, že súd o jeho návrhu v lehote 15 dní nerozhodol a o predmetnom návrhu označeného
veriteľa nerozhodol vôbec. Konštatoval, že tento procesný nedostatok viedol tiež k vyhláseniu konkurzu
na majetok dlžníka.
11.5. Súd prvej inštancie vyčítal aj to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje záver súdu prvej inštancie,
či bol konkurz vyhlásený preto, že dlžník bol v predĺžení, alebo bol platobne neschopný.

11.5.1. Poukázal na to, že dlžník nebol v predĺžení, pretože má majetok vo výške cca 200.000 eur a ani
v návrhu na vyhlásenie konkurzu fiktívne uvádzané dlhy dlžníka takú výšku nedosiahli.
11.6. Tvrdil, že pri správnej aplikácii § 3 ods. 2 ZKR zo strany súdu prvej inštancie a pri zisťovaní, či v
správe majetku a prevádzkovaní podniku je možné pokračovať, by súd prvej inštancie musel dospieť k
záveru, že dlžník je platobne schopný a konkurz nebolo možné vyhlásiť a ani dlžníkovi žiaden úpadok

nehrozil.
11.6.1. Tvrdil aj to, že dlhy sa vytvorili zámerne na to, aby sa vytvorila ilúzia úpadku zo strany konateľa
dlžníka, ktorý vedome konal proti záujmu dlžníka a konal tak, aby úpadok formálne nastal..., konal
proti všetkým svojim povinnostiam, ktoré mu ukladá Obchodný zákonník alebo Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii.

11.6.2. file_2.jpg

file_3.wmf

Podľa označeného veriteľa sa v konkurznom konaní ani nepreukázalo, či dlžník vôbec bol vyzvaný na
plnenie veriteľom – MIRABEL s. r. o., či konateľom samostatne, ten to ani neoznámil spoločníkom, a v
návrhu chýba taký dôkaz, ktorý je vyžadovaný § 11 ods. 3 ZKR, lebo to návrh ani neuvádza. Platobnú
neschopnosť dlžníka totiž možno odôvodnene predpokladať iba vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v

omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov, viac ako jednému veriteľovi bol jedným z týchto
veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

11.6.3.Rovnakosúdprvejinštancieneskúmalaaninepožadovalosvedčiťplatobnúneschopnosťdlžníka
v zmysle § 19 ods. 1.písm. c), ods. 3 ZKR.

11.7. Označený veriteľ spochybnil aj dôvodnosť začatia konkurzného konania na základe návrhu
navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu.
11.8. Označený veriteľ vyčítal súdu prvej inštancie aj to, že vôbec neskúmal, v zmysle čl. 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848, či má právomoc podľa čl. 3 vôbec začať insolvenčné
konanie, pretože hoci sídlo dlžníka je v Slovenskej republike, centrum hlavných záujmov dlžníka nie je

územie Slovenskej republiky, ale Ukrajina a Česká republika, tam sa vykonáva správa záujmov dlžníka.
V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania mal súd prvej inštancie uviesť, na čom je právomoc tohto
súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.11.8.1. Tvrdil, že vzhľadom na zloženie dlžníka a jeho činnosť existovali pochybnosti o tejto skutočnosti,
súd prvej inštancie mal k tomuto vypočuť dlžníka, resp. niektorého zo spoločníkov, či sa obrátiť na valné
zhromaždenie, čo súd prvej inštancie podľa ZKR mal a mohol urobiť.

11.8.2. Poukázal na to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie mal použiť § 68 a nasl. C. s. p.
a ustanoviť dlžníkovi, aj keď ide o právnickú osobu, procesného opatrovníka.
11.9. Vyčítal súdu prvej inštancie aj to, že nemal pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu k
výkladu právnych predpisov a ich inštitútov pristupovať len z hľadiska textu zákona, čisto formálne a
to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a

účelu zákona.
11.9.1. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nesmie neprihliadať na
záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Je ale zrejmé, že dlžník, resp. výlučne iba konateľ
dlžníka nemal záujem na osvedčení spornosti pohľadávok, no spornosť preukázal označený veriteľ
dostatočne svojimi podaniami a súd prvej inštancie analogicky potom, aj za primeraného použitia § 19
ods. 1 bod. 3 písm. c) ZKR nemal na také pohľadávky označené navrhovateľom po dohode s konateľom

dlžníka prihliadnuť, a to s poukazom na § 150 C. s. p., Čl. 5 C. s. p., Čl.16 C. s. p., § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, resp. mal vykonať ďalšie dokazovanie.
11.10. Spochybnil aj existenciu pohľadávok navrhovateľa a ním označených veriteľov, označil ich za
neexistujúce, fiktívne, prinajmenšom premlčané a nekalým spôsobom vytvorené z dôvodu, aby bolo
možné vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

11.10.1. Tvrdil, že písomne podal procesné návrhy a uviedol skutočnosti, ktoré spochybnili predmetné
konkurzné konanie a zdôraznil, že o predmetných návrhoch súd prvej inštancie vôbec nerozhodol.
Následne zopakoval argumentáciu uvedenú v predmetných návrhoch doručených v konaní pred súdom
prvej inštancie.
11.10.2. K pohľadávke Justičnej pokladnice vo výške 780,- eur uviedol, že dlh bol splatný 25.11.2024,

teda v čase návrhu na vyhlásenie konkurzu a konania pred súdom prvej inštancie tento dlh nebol ešte
splatný viac ako 90 dní a preto na túto pohľadávku nemal súd prvej inštancie ani prihliadať. Uvedený
dlh mal v úmysle uhradiť, avšak nebolo mu to umožnené zo strany Justičnej pokladnice s odôvodnením,
že na majetok dlžníka už bol vyhlásený konkurz.
11.10.3. K údajnej pohľadávke konateľa dlžníka za vykonávanie funkcie konateľa poukázal na čl. X

bod 6 Spoločenskej zmluvy, podľa ktorého výšku odmeny konateľa a aj spôsob jej výplaty ustanoví
valné zhromaždenie spoločnosti svojim rozhodnutím. Zdôraznil, že k žiadnemu rozhodnutiu valného
zhromaždenia nedošlo. Zároveň namietol platnosť Zmluvy o výkone funkcie konateľa, pretože nebola
schválená valným zhromaždením dlžníka.
11.11.Konštatovalajto,žežiadenzožijúcichspoločníkovdlžníkanebolonávrhunavyhláseniekonkurzu

informovaný. Poukázal pritom na porušenie povinností konateľa v zmysle Obchodného zákonníka
a ZKR.
11.12. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené už v konaní pred súdom prvej inštancie o tom, že má poznatky
o odvolaní konateľa dlžníka G. H. rozhodnutím mimo valného zhromaždenia pre jeho nezákonnú
a škodlivú činnosť proti dlžníkovi.

11.13. Označený veriteľ následne rozsiahlo citoval rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
11.14. Právny zástupca označeného veriteľa poukázal aj na to, že na základe poverenia označeného
veriteľa akontaktnejosobyodspoločníkovdlžníkapodalajtrestnéoznámenienaGenerálnuprokuratúru
a NAKA pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov či samotného navrhovateľa konkurzu,
ale najmä konateľa dlžníka a to pre to, že jeho konaním či nekonaním mal byť spáchaný trestný čin

podvodného úpadku podľa § 227, zavineného úpadku podľa § 228 Tr. zák., marenie konkurzného
konania podľa § 242 a 243 Trestného zákona, či legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233
a nasl. Tr. zák., porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 či § 238 Tr. zák.,
poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Tr. zák., zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 Tr. zák., marenie
konkurzného konania podľa § 242 a § 243 ods. 1 písm. d) Tr. zák, skrátenia dane podľa § 276 Tr. Zák.

11.15. Označený veriteľ žiadal, aby mu odvolací súd poskytol účinnú ochranu porušených práv a slobôd,
ktoré boli porušené a nerešpektované v prvoinštančnom konaní (najmä právo vlastniť) a naplnil tak jeho
právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 2 bod. 1, 3 písm. /a Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach a tiež podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.
47 druhá veta Charty základných práv Európskej únie a v súlade s ČI. 46 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd mu tiež poskytol aj účinnú ochranu jeho základných práv a slobôd /ľudských
práv a základných slobôd/, na ktorých porušenie poukázal a ochrany ktorých sa vlastne pred súdom
prvej inštancie aj domáhal, paradoxne, takého práva sa domáham aj za dlžníka alebo jeho konateľa
zámerne pasívny.11.16. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Peter Ciuprik – konateľ dlžníka k odvolaniu označeného veriteľa uviedol, že dlžník má viaceré
záväzky voči viacerým veriteľom, čo nesporne vyplýva z registra úpadcov. Z registra úpadcov vyplýva,
že dlžník má splatný dlh proti G. H., Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Krajskému súdu v
Bratislave, D. M., spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. v konkurze a mestu Poprad. Tieto skutočnosti sú
verejne prístupné z registra úpadcov a o týchto záväzkoch dlžník účtuje vo svojom účtovníctve. Tieto

záväzky aj uviedol v zozname záväzkov ustanovenému správcovi konkurznej podstaty.
12.1. K tvrdeniu označeného veriteľa, že pohľadávka spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. v konkurze je
premlčaná uviedol, že nevie uviesť či je premlčaná, alebo nie je premlčaná, vie však uviesť, že ide o
pohľadávku, ktorá je účtovaná v účtovníctve dlžníka z dôvodu, že spoločnosť MIRABEL, spol. s r. o. v
konkurze vykonala rekonštrukciu bytu, ktorá je vo vlastníctve dlžníka a zároveň dodala do daného bytu
zariadenie bytu.

12.1.1. K pohľadávke Daňového úradu uviedol, že ide o skutočný dlh dlžníka voči správcovi dane.
12.1.2. K pohľadávke Krajského súdu v Bratislave uviedol, že k tejto sa nevie vyjadriť, ale asi ide o
nezaplatený súdny poplatok voči štátu.
12.1.3. K pohľadávke D. M. uviedol, file_4.jpg

file_5.wmf

že táto spracovávala a zabezpečovala vedenie účtovníctva dlžníka na základe zmluvy.
12.1.4. K pohľadávke mesta Poprad uviedol, že ide o pohľadávku z titulu nezaplatenej miestnej dane
z nehnuteľnosti.

12.2. K tvrdeniu označeného veriteľa, že mal porušiť svoju funkciu ako konateľ dlžníka uviedol, že toto
tvrdenie nie je ničím podložené a je vymyslené. Zdôraznil, že označený veriteľ žiadnym spôsobom
nepreukázal a nepodložil, akým spôsobom a čím mal porušiť svoje povinnosti.
12.3. K tvrdeniu označeného veriteľa, že podal na políciu trestné oznámenie, ktoré údajne tvorí prílohu
tohto odvolania, uviedol, že mu nebolo doručené dané údajne trestné oznámenie na políciu. V danej veci

doposiaľ nebol vypočutý. Prehlásil, že ak bude predvolaný v uvedenej veci bude vypovedať, pretože sa
nedopustil žiadneho trestného činu.

13. Odvolací súd konštatuje, že označený veriteľ, po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania
doručil 17.6.2025 podanie označené ako Doplnenie odvolania spolu s listinnými dôkazmi.

14. Podľa § 363 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
14.1. Odvolací súd konštatuje, že na listinu označenú ako Doplnenie odvolania a na dôkazy predložené
po uplynutí odvolacej lehoty odvolací súd nemohol prihliadať, pretože odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie bolo možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

15. Krajský súd v Košiciach - ako odvolací súd - prejednal odvolanie označeného veriteľa špecifikované
v odseku 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia, pretože bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože

nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k
záveru, že odvolanie označeného veriteľa nie je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania označeného veriteľa, proti uzneseniu

súdu prvej inštancie, ktorým mimo iného súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a začal
hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej aj citované nariadenie). Označený veriteľ v
napadnutom odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie:
16.1. nerozhodol o jeho návrhu na pristúpenie označeného veriteľa do konkurzného konania, nevypočul

označeného veriteľa napriek návrhu na jeho vypočutie a následne ani nedoručil označenému veriteľovi
úplné znenie napadnutého uznesenia, čím naplnil § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.,16.2. nevykonal dôkazy navrhnuté označeným veriteľom a ani sám z úradnej moci nevykonal
dokazovanienazistenieskutočnéhostavu,nazákladektoréhonáslednenesprávnerozhodolovyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka,

16.3. nesprávne a nedostatočne odôvodnil vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, keď neuviedol, či
dlžník bol v predĺžení, alebo bol platobne neschopný,
16.4. nesprávne posúdil dôvodnosť a odôvodnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany
navrhovateľa a nesprávne dospel k záveru o existencii plurality konkurzných veriteľov,
16.5. akceptoval a odobril zjavné zneužitie práva zo strany navrhovateľa a konateľa dlžníka tým,

že nebral do úvahy tvrdenia a dôkazy predložené zo strany označeného veriteľa a uspokojil sa iba
s tvrdeniami a dôkazmi predloženými navrhovateľom a konateľom dlžníka,
16.6. vôbec neskúmal, v zmysle čl. 4 citovaného nariadenia, či má právomoc začať insolvenčné konanie.

17. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 19 ods. 3 ZKR, podľa ktorého odvolací súd rozhodne
o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci a pre odvolací súd je rozhodujúci

stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, posúdil, či v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli
splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to v spojení s dôvodmi
uvedenými označeným veriteľom v predmetnom odvolaní.

18. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania, že označený veriteľ odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa §

365 ods. 1 písmena a/, písmena b/, písmena d/, e/, písmena f/, písmena g/ a písmena h) Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že predmetné odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
neboli splnené procesné podmienky; či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný

súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom označeného veriteľa uvádza, že ani v rozhodnutí o
odvolaní odvolací súd nie je povinný sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi, ale len s tými,
ktoré majú pre odvolacie konanie podstatný a rozhodný význam.

21. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu veriteľa a
k podstatným tvrdeniam účastníkov v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné:

22. Odvolací súd k tvrdeniam označeného veriteľa, že súd prvej inštancie nerozhodnutím o jeho

návrhu na pristúpenie do konkurzného konania podľa § 24 ods. 2 ZKR a následným nevykonaním
dôkazov označených alebo predložených zo strany označeného veriteľa – teda predmetným procesným
postupom porušil práva označeného veriteľa v takej miere, že boli porušené práva označeného veriteľa
na spravodlivý proces udáva, že tieto tvrdenia označeného veriteľa nie sú dôvodné.

23. Podľa § 24 ods. 2 ZKR, až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného
konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh
veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.
23.1. Podľa § 12 ods. 1 a 2 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné

náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa
naň neprihliada (ods. 1). Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po

lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú
v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom
dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca,že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že
ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo
súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak

podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii
pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a) schváleného a
účtovaného certifikačným orgánom, 4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi
najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými
osobami,onesplneníichpohľadávkynamzde,odstupnomaleboodchodnom30dnípolehotesplatnosti;

navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý
nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej
členom (ods. 2).
23.2. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník
konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je

oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. 3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 3e)

24. Odvolací súd udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 24 ods. 2 ukladá povinnosť
konkurznému súdu rozhodnúť o pristúpení tohto veriteľa do konkurzného konania, avšak iba v prípade,

ak veriteľ – navrhovateľ preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Veriteľ
jepretopovinnýpodaťkvalifikovanýnávrhnapristúpeniedokonkurznéhokonania,tedajepovinnýpodať
návrh, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu stanovené v § 12 ods.
1 a 2 ZKR, inak sa na predmetný návrh nemá neprihliadať zo zákona (§ 12 ods. 1 posledná veta ZKR).

25. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že označený veriteľ podaním doručeným súdu prvej inštancie
23.1.2025 navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol o jeho pristúpení do konkurzného konania podľa §
24 ods. 2 ZKR. Odvolací súd konštatuje, že predmetný návrh označeného veriteľa nespĺňal náležitosti
návrhu na vyhlásenie konkurzu a označený veriteľ nepreukázal, že by inak bol oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu.

25.1. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že označený veriteľ, do rozhodnutia súdu prvej inštancie
o vyhlásení konkurzu nepredložil kvalifikovaný návrh na pristúpenie veriteľa do konania a zároveň
nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi tvrdenia o dôvodnosti a odôvodnenosti predmetného
návrhu a taktiež ani nepreukázal tvrdenia o tom, že G. H. bol odvolaný z funkcie konateľa dlžníka, ani
tvrdenia o tom, že označený veriteľ je skutočne veriteľom dlžníka.

25.2. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetné podanie nespĺňalo
zákonom stanovené podmienky na to, aby na predmetné podanie mal súd prvej inštancie prihliadať ako
na návrh na pristúpenie označeného veriteľa do konkurzného konania a následne do 15 dní rozhodnúť
o pristúpení predmetného veriteľa do konkurzného konania.

26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodnutím o predmetnom návrhu
označeného veriteľa (na predmetné podanie súd prvej inštancie správne neprihliadal podľa § 12 ods. 1
posledná veta ZKR) neporušil práva označeného veriteľa na spravodlivý proces.
26.1. Odvolací súd zároveň dodáva, že napriek vyššie uvedenému označený veriteľ využil svoje právo
stanovené v § 19 ods. 2 ZKR a podal proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie,

čím jeho procesné práva neboli vôbec porušené.

27. Odvolací súd k tvrdeniam označeného veriteľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nezákonné, nedôvodné a dostatočne neodôvodnené, keď súd prvej inštancie neodôvodnil, či vyhlásil
konkurz pre predlženie dlžníka, alebo pre platobnú neschopnosť dlžníka udáva, že ani tieto tvrdenia

označeného veriteľa nie sú dôvodné.

28. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

29. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak
dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Právnická osoba jeplatobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac
ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú
všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili

len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku
(ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe
nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak

nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný (ods. 3).

30. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) a písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania

1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä
1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť;
najmä aby predložil
1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní,

1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného
konania,
1ac.informáciuostavehotovostivdeňzačatiakonkurznéhokonaniaavdeňpredloženiatejtoinformácie
súdu,
1ad.zoznampohľadávok,priktorýchmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradené

najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v
návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi

predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70
dní od začatia konkurzného konania,
3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez
pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako
postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak
rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na
záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1
nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

31.Odvolacísúdzistilzobsahuspisu,žedlžníknavýzvusúdupodľa§19ods.1ZKRžiadnymspôsobom
nereagoval, čím nastala zákonná fikcia neosvedčenia platobnej schopnosti zo strany dlžníka.

32. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odsek 17. odôvodnenia),
že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že dlžník platobnú

schopnosť neosvedčil a zároveň náležite odôvodnil, prečo dospel k záveru, že boli splnené podmienky
na vyhlásenie konkurzu. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd sa stotožňuje.

33. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že ani tvrdenia JUDr. Jenču, či označeného veriteľa o nesplnení
podmienok na vyhlásenie konkurzu neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, pretože

označený veriteľ nepredložil o tom žiadne relevantné dôkazy. Odvolací súd preto zároveň za správny
považuje záver súdu prvej inštancie, keď ani neprihliadal na vyjadrenia JUDr. Jenču – právneho
zástupcu označeného veriteľa a to práve z dôvodov špecifikovaných v odseku 28.1. odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

34. Odvolací súd pritom opäť poukazuje na § 19 ods. 3 ZKR, podľa ktorého odvolací súd rozhodne o
odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci a pre odvolací súd je rozhodujúci
stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, posúdil, či v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bolisplnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok, a to v spojení s dôvodmi uvedenými
označeným veriteľom v predmetnom odvolaní.

35. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že označený veriteľ ani v odvolacom konaní svoje tvrdenia
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.
35.1. Odvolací súd zároveň poukazuje na výpis z obchodného registra dlžníka, z ktorého zistil, že G. H.
bol v rozhodnom čase a dosiaľ je štatutárnym orgánom dlžníka.
35.2. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenia označeného veriteľa o tom, že konateľ dlžníka

porušil svoju funkciu ako konateľ dlžníka a bol odvolaný z funkcie konateľa dlžníka bolo zo strany
konateľa dlžníka rozporované.
35.3. Odvolací súd zároveň udáva, že prípadné porušenie povinností konateľa dlžníka zakladá iba
zodpovednosť konateľa dlžníka voči dlžníkovi a to v zmysle § 135a Obchodného zákonníka.

36. Z obsahu odvolania označeného veriteľa v zásade vyplýva, že označený veriteľ nesúhlasí s právnymi

závermi súdu prvej inštancie. Nesúhlas je pritom spôsobený aj tým, že označený veriteľ chce byť
uspokojený sám a nie je v jeho záujme pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu, ktoré nastane
vyhláseným konkurzom.
36.1. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že iba odlišný názor označeného veriteľa na prejednávanú
vec, a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je

dostatočným základom pre tvrdenia zo strany označeného veriteľa o nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti)
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s p. Uvedený záver
odvolacieho súdu vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej iba skutočnosť, že strana sporu sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec riadne prejednal a následne aj
rozhodol, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, a zároveň procesným postupom a samotným, náležite
odôvodneným rozhodnutím, neznemožnil označenému veriteľovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva označeného veriteľa na spravodlivý proces.

37.1.Odvolacísúdzároveňpoukazujenato,žesúdprvejinštancienapadnutérozhodnutieriadnedoručil
a zverejnil v súlade s § 199 ZKR, ktorý upravuje osobitné doručovanie súdnych rozhodnutí v konkurznom
konaní, preto sa naň nevzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

38. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

39. Odvolací súd konštatuje, že označený veriteľ v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

40. Odvolací súd vo vzťahu k námietke označeného veriteľa, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal,
v zmysle čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848, či má právomoc podľa článku

3 začať insolvenčné konanie udáva, že svojím obsahom ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.
1 písm. a/ C. s. p.

41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena a/ C. s. p. je naplnený vtedy, ak neboli splnené vecné
procesné podmienky (kvalifikovaná žaloba), podmienky na strane súdu (právomoc súdu, príslušnosť

súdu, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky strán sporu (procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť strany sporu).

42. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája
2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú

súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

43. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného
konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc
založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

44. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie náležite
neodôvodnil svoju právomoc založenú podľa článku 3 ods. 1 alebo 2 citovaného nariadenia. Toto
pochybenie však nemožno považovať za tak závažné, aby odvolací súd iba z tohto dôvodu napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

44.1. Odvolací súd zistil, že je daná právomoc súdu prvej inštancie v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia,
nakoľko centrom hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo (výpis z obchodného
registra dlžníka), pričom dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky a v prejednávanom
konkurznom konaní nebol preukázaný opak. Dlžník v prvoinštančnom konaní pritom ani opak netvrdil,
preto skutočnosť centra hlavných záujmov dlžníka inde ako v Slovenskej republike nebola ani sporná.

44.2. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že ak by podľa § 19 ods. 2 ZKR, nebol konkurz vyhlásený ako
hlavné insolvenčné konanie, označený veriteľ dlžníka by ani nebol oprávnený podať odvolanie.

45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písmena a/ C. s.
p. nebol naplnený.

46. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že označený veriteľ odôvodňoval naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. tým, že súd prvej inštancie ex offo nevykonal dokazovanie
na zistenie skutočného stavu a ani nevykonal dokazovanie na základe návrhu označeného veriteľa.
46.1. Odvolací súd konštatuje, že dokazovanie pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu na

vyhlásenie konkurzu sa riadi prejednacou zásadou s poukazom na § 196 ZKR, a preto účastníci konania
majú právo i povinnosť predkladať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Odvolací súd zároveň dodáva, že
dlžník žiadne dôkazy o platobnej schopnosti nepredkladal, platobnú schopnosť neosvedčil a označený
veriteľ nebol v rozhodnom čase ani účastníkom konkurzného konania.
46.1.1. Ak by označený veriteľ aj bol v rozhodnom čase účastníkom konkurzného konania odvolací súd

opäť poukazuje na to, že označený veriteľ žiadne relevantné dôkazy ani nepredložil a svoje tvrdenia
o nedôvodnosti návrhu na vyhlásenie konkurzu, neexistencii pohľadávok navrhovateľa ani žiadnym
spôsobom nepreukázal.

47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. nebol

naplnený.

48.Označenýveriteľnaplnenieodvolacíchdôvodov§365ods.1písm.g),f)ah)C.s.p.preukazovaltým,
že súd prvej inštancie nesprávne dospel k skutkovému a následne právnemu záveru, že boli splnené
všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu.

49. Odvolací súd v rámci prejednania odvolania označeného veriteľa preto skúmal, či boli splnené všetky
podmienky potrebné na záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu
a či je predmetné odvolanie dôvodné.

50. Súd prvej inštancie vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, keď dospel k záveru, že boli splnené
materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu.

51. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

52. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá, druhá a tretia ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie
je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať

a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera
krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60
dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

53. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže

odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok
dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku.
Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v
omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto
veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

54. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote
splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.

55. Odvolací súd dodáva, že iba v prípade, ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, je súd povinný
začať konkurzné konanie. Súd pritom skúma iba to, že zo skutočností uvedených v návrhu na vyhlásenie
konkurzu možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.

56. Odvolací súd zároveň dodáva, že po začatí konkurzného konania a pred rozhodnutím súdu prvej

inštancie o návrhu na vyhlásenie konkurzu musí súd skúmať, či sú splnené podmienky vyhlásenia
konkurzu tak, ako ich definuje ustanovenie § 3 ZKR. Patrí medzi ne úpadok dlžníka, pluralita veriteľov
dlžníka a majetok dlžníka.

57. Charakteristickým znakom konkurzného konania, ktorým sa konkurzné konanie odlišuje od

exekučnéhokonania,jepluralitaveriteľov,ktorísiuplatňujúviacmajetkovýchnárokovspoločnevjednom
konaní voči jednému dlžníkovi, z ktorého majetkovej podstaty sa podľa účelu ZKR veritelia úpadcu
uspokoja pomerne.

58. Podľa požiadaviek ZKR na pluralitu veriteľov je možné tento zákonný predpoklad posudzovať

oddelene od predpokladu plurality splatných záväzkov dlžníka, z čoho vyplýva, že pred rozhodnutím
o vyhlásení konkurzu musí mať súd prvej inštancie osvedčené, že dlžník má najmenej dvoch veriteľov,
z ktorých každý má proti nemu pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti. O úpadok žiadnej z foriem
podľa ZKR preto nepôjde, ak má dlžník len jedného veriteľa, i keď s viacerými pohľadávkami po lehote
splatnosti.

59. I keď judikatúra jednoznačne stanovila, že súd prvej inštancie v štádiu konkurzného konania do
rozhodnutiaovyhláseníkonkurzuniejeoprávnenýzisťovaťoprávnenosťpohľadávokveriteľov,súdprvej
inštancie má povinnosť skúmať, či dlžník osvedčil spornosť splatných pohľadávok veriteľov. Osvedčenie
spornosti pohľadávky znamená, že podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych

súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Konkurzný súd nie je oprávnený riešiť
spory veriteľov a dlžníka ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu.
Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi domôcť sa uspokojenia
osvedčenejanespornejpohľadávky,ktorúdlžníkbezprávneakceptovateľnéhodôvoduneplní.Nadruhej
strane aj v konkurznom konaní súd musí dbať na to, aby v konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a

právom chránených záujmov dlžníka a aby práva navrhovateľa ako veriteľa neboli zneužívané na úkor
dlžníka v súlade s článkom 5 základných princípov C. s. p.

60. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal navrhovateľ, ktorý mal
judikovanú pohľadávku preukázanú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného

súdu Banská Bystrica z 25.3.2024 sp. zn. 27Up/523/2024 a zároveň označil ďalších veriteľov, ktorí mali
neuhradenú pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti. Súd prvej inštancie uznesením následne začal
predmetné konkurzné konanie.60.1. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že i v prípade, ak by odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v zmysle § 19 ods. 3
posledná veta ZKR, by súd prvej inštancie postupoval odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie

začalo. Nerozhodoval by teda opäť o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu.

61. Odvolací súd vo vzťahu k osvedčeniu platobnej schopnosti zo strany dlžníka opäť zdôrazňuje,
že dlžník nereagoval na výzvu súdu podľa § 19 ZKR, čím nastala zákonná fikcia neosvedčenia
platobnej schopnosti a zároveň ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie dlžník neosvedčil svoju

platobnú schopnosť. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ani označený veriteľ nepreukázal
žiadnymi relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia o platobnej schopnosti dlžníka a neexistencii podmienok
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Tvrdenia označeného veriteľa zostali iba v rovine jeho
nepreukázaných tvrdení.

62. Pred napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo teda zo strany súdu prvej inštancie správne

zistené, že okrem navrhovateľa bol veriteľom aj Okresný súd Banská Bystrica, na základe právoplatného
avykonateľnéhouzneseniaOkresnéhosúduBanskáBystricaz18.6.2024,sp.zn.27Up/523/2024ztitulu
neuhradeného súdneho poplatku, pretože išlo o pohľadávky veriteľov, s úhradou ktorých bol dlžník
v čase vyhlásenia konkurzu 90 dní po lehote splatnosti.

63. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom
o neosvedčení platobnej schopnosti dlžníka a zároveň vec správne právne posúdil aj v tom, že bola
splnená podmienka plurality veriteľov dlžníka, nevyhnutná na to, aby bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka.

64. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
žedlžníkjeplatobneneschopný,jesplnenápodmienkapluralityveriteľovadlžníkmádostatočnýmajetok
na to, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

65. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s.

p. potvrdil, pretože odvolanie označeného veriteľa nebolo dôvodné.

66. Odvolací súd k rozhodnutiam najvyšších súdnych autorít uvádzaným zo strany označeného veriteľa
udáva, že na danú vec ich nemožno použiť, pretože predmetné rozhodnutia boli vydané za splnenia
iných skutkových okolností.

67. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).